KAUZIS.SK
UznesenieKrajský súd Bratislava7. 4. 2020plný text

Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/36/2020 z 7. 4. 2020

CitáciaUznesenie Krajského súdu Bratislava z 7. apríla 2020, sp. zn. 7Co/36/2020, ECLI:SK:KSBA:2020:1319205970.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/36/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1319205970
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adela Unčovská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1319205970.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členov
senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a JUDr. Mariany Harvancovej, v právnej veci žalobcu: LaV. C., G..
XX.X.XXXX, K. L. XX, K. proti žalovaným: 1/ M.. O. Y., A. C. O., A. A. J. XX, K., zapísaný v zozname
správcov Ministerstva spravodlivosti SR pod číslom A., 2/ Dražobná spoločnosť, a.s., IČO: 35 849 703,
so sídlom Zelinárska 6, Bratislava o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcu
proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 22.11.2019, č. k. 61C/118/2019-21, jednomyseľne
takto

r o z h o d o l :

Návrh žalobcu na pristúpenie subjektu: „UniCredit Bank Czech Republik and Slovakia a.s., vykonávajúca
činnosť v SR prostredníctvom UniCredit Bank Czech Republik and Slovakia a.s. pobočka zahraničnej
banky“ na strane žalovaného 3/ sa zamieta.

Uznesenie súdu prvej inštancie sa potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie o návrhu žalobcu proti žalovanému 3/ zastavil
(výrok I.) a návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 25.10.2019 zamietol (výrok II.).

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 324 ods. 1 a 3, § 325 ods. 1, §
325 ods. 2 písm. c), § 325 ods. 2 pís. d), § 326 ods. 1, 2, § 328 ods. 1, 2, 3, § 329 ods. 2 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), § 151a, § 151b ods. 1, § 151e ods. 2,
§ 151j ods. 1, § 559 ods. 1, § 569 ods. 1, 2, § 572 ods. 1, 2, 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 161 ods. 1, 2, § 61, § 62, § 64 C.s.p., § 18 ods. 1, § 20a
ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1 C.s.p., § 21 ods. 2, 4 zákona č.
527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb.
o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov a § 186 ods. 1 C.s.p.
a vecne tým, že v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky na jeho nariadenie, predovšetkým
podľa § 325 ods. 1 a § 326 ods. 1 C.s.p. Poukázal na to, že žalobca v návrhu uviedol, že oznámenie
o začatí výkonu záložného práva zo dňa 18.12.2015 mu bolo doručené už dňa 13.1.2016, zároveň z
návrhu ani z pripojených listinných dôkazov vôbec nie je zrejmý dátum konania dražby, t.j. súd nemá
vedomosť ani o skutočnosti, či dotknutá dražba už nebola zrealizovaná a v takom prípade by bolo
nariadenie neodkladného opatrenia absolútne bezpredmetné. Ďalej konštatoval, že žalobca v návrhu
uviedol, že ide o opakovanú dražbu, preto nie je zrejmé, od akých skutočností aktuálne odvodzuje
potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán a pri predchádzajúcich dražbách tomu tak nebolo. Vyvodil,
že žalobca si nesplnil povinnosť tvrdenia a na ňu nadväzujúcu povinnosť osvedčiť tvrdené skutočnosti.
Poukázal na to, že z oznámenia o opakovanej dražbe vyplýva, že k obhliadke dotknutých nehnuteľností
malo dôjsť dňa 22.8.2019 a 4.9.2019, preto neodkladnosť úkonu žalobcu je v zjavnom rozpore s jeho
podaným návrhom a v ňom uvedenými skutočnosťami. Zároveň konštatoval, že súdu nie je zrejmý
ani dôvod, na základe ktorého žalobca neuviedol termín konania dražby ani nepripojil listinné dôkazy,



o ktoré opieral svoje podstatné tvrdenia, ktorými spochybňuje nárok žalovaného 3/ ako záložného
veriteľa. Upriamil pozornosť na to, že žalobca v návrhu zo dňa 25.10.2019 považoval za potrebné
bezodkladne upraviť pomery, avšak sám uviedol, že žalovaný pristúpil k začatiu výkonu záložného práva
na záloh už v roku 2015. Vyvodil, že nariadením neodkladného opatrenia v požadovanom rozsahu by
došlo k zásahu do práv žalovaných v neprimeranom rozsahu nad rámec nevyhnutnej miery vzhľadom
na rozsah žalobcom tvrdených a osvedčených skutočností. Konštatoval, že ak žalobca uviedol, že
nárok žalovaného 3/ od počiatku neuznáva, je namieste otázka, aké právne prostriedky od roku 2015
uplatnil, aby dotknutý spor vyriešil s tým, že odklad dražby ani prípadné konanie vo veci samej uvedené
otázky nerieši. Dospel k záveru, že v podanom návrhu na odklad dražby a v podanej žalobe o určenie
neplatnosti vyhlásenia dražby žalobca neosvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana. Zároveň poukázal na to, že žalobca sa vo veci samej domáha určenia neplatnosti dražby, v
obsahu podania však namieta spor o finančné prostriedky, čo odôvodňuje nejasnými a rozpornými, ničím
nepodloženými tvrdeniami. Zároveň vyvodil, že žalobca neosvedčil, že došlo k zániku jeho záväzku,
vo vzťahu ku ktorému bolo zriadené záložné právo k dotknutej nehnuteľnosti; žalobca spochybnil
samotnú existenciu pohľadávky a zároveň v rozpore s tým spochybnil výšku pohľadávky, pričom už
len z logického hľadiska spochybnenie výšky určitej pohľadávky odôvodňuje predpoklad jej existencie.
Dospel k záveru, že pokiaľ by došlo k splneniu pohľadávky preúverovaním na základe zmluvy o úvere,
jedná sa o záväzkový vzťah zmluvných strán, a je iba na ich zmluvnej voľnosti, akým spôsobom si
upravia ďalšie zmluvné podmienky, vrátane záložného práva zabezpečujúceho podľa tvrdenia žalobcu
zaniknutý záväzok, keďže zo zmluvy o úvere jednoznačne vzniká ďalší (nový) záväzok a záložné právo
zabezpečujúce zaniknutý záväzok zabezpečuje aj záväzok, ktorý nahrádza pôvodný záväzok. Pokiaľ ide
o dôkazy založené v inom spise, uviedol, že navrhovateľ je povinný opísať rozhodujúce skutočnosti, na
ktoré sa odvoláva, pričom uvedené nemôže nahradiť odkazom na označené dôkazy, s tým, že vyjadrenia
a listinné dôkazy, ktoré sú súčasťou dotknutého spisu, musí mať žalobca k dispozícii. Vo vzťahu k výroku
o zastavení konania uviedol, že žalovaný 3/ zanikol dňa 1.12.2013 výmazom z obchodného registra s
právnym nástupcom, avšak až s účinnosťou od 7.5.2014. Na základe uvedeného zastavil konanie proti
žalovanému 3/, ktorý už v čase podania návrhu nemal procesnú subjektivitu a v danom prípade ide o
neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky.

3. Proti tomuto uzneseniu v časti výroku II. podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Uviedol, že proti
výroku I. nepodáva odvolanie, ale žiada, aby súd povolil zmenu návrhu tak, že žalovaným 3/ je UniCredit
Bank Czech Republik and Slovakia a.s., vykonávajúca činnosť v SR prostredníctvom UniCredit Bank
Czech Republik and Slovakia a.s. pobočka zahraničnej banky a aby súd pokračoval v konaní vo veci
samej s týmto subjektom ako žalovaným 3/. Vo vzťahu k výroku II. sa nestotožnil so závermi súdu prvej
inštancie. Uviedol, že nepopiera existenciu pôvodného finančného záväzku z poskytnutia uvedených
úverov ani existenciu zmluvy o zriadení záložného práva k predmetnej nehnuteľnosti, ktoré právne
vzťahy vznikli v rokoch 2009 - 2011. Uviedol, že po dohode s financujúcou bankou bola pohľadávka
z pôvodne poskytnutého úveru č. XXXXXX/PP/XX/XXX zo dňa 21.12.2009 na úverový rámec 496
600 eur v plnom rozsahu uspokojené a to úverom pre obchodnú spoločnosť PANON OFFICE s.r.o. z
úverovej zmluvy č. XXXXXX/CORP/XX/XXX zo dňa 16.11.2011, ktorý bol poskytnutý na sumu 5 300
000 eur a podmienky jeho splácania boli dohodnuté v inom režime a naviac investičná akcia, ktorej sa
úverovanie týkalo, bola speňažená na dobrovoľnej dražbe a výťažok bol v plnej výške použitý na úhradu
tohto finančného záväzku. Ďalej uviedol, že po zložitých finančných transakciách mu bolo v roku 2016
oznámené, že z daného úverového vzťahu ostala neuhradená časť, ktorá mala predstavovať viac ako
500 000 eur, čo ho prekvapilo, avšak nemal k dispozícii žiadne účtovné doklady, keďže za spoločnosť túto
agendu nezastrešoval. V konaní na Okresnom súde Bratislava III, sp.zn. 44C/80/2016 veriteľ uviedol,
že z výpisov z knihy účtov vyplýva, že eviduje na bežnom účte žalovaného (v tomto konaní žalobcu)
nepovolený debetný zostatok, a to až vo výške 501 371,41 eur, ale uplatňuje si len 200 000 eur spolu s
príslušenstvom, preto podľa jeho názoru vyvstáva otázka, akým spôsobom sa dopracovali k uvedenej
sume, takisto to mohlo byť aj viac, aj menej, ale aj nič. Pre uvedené zistenia spochybňuje uplatnený
nárok a s tým súvisiace ďalšie vzťahy, medzi ktoré patrí predaj jeho obydlia v prebiehajúcej dražbe. Vo
vzťahu k uvedenému konaniu uviedol, že bolo zastavené s poukazom na to, že žalobca vzal žalobu späť
z dôvodu, že konkurzný správca po vyhlásení konkurzu uznal prihlásenú pohľadávku. Poukázal na to,
že výšku pohľadávky napadol, ale po výmene správcu sa jeho námietkou nikto nezaoberal s tým, že
nový správca dlhodobo pôsobil ako právny zástupca veriteľa (žalovaného 3/) a dlhodobo mu odmieta
poskytnúť kvalifikované informácie a listinné dôkazy zo spisu za účelom ich doloženia ako dôkazu a sám
si nemôže dovoliť zaplatiť za odborné právne poradenstvo. Ďalej uviedol, že po podaní žaloby prebehlo
už 3. kolo opakovanej dražby (zn. 328/2019 dňa 18.11.2019), táto nebola úspešná a pripravuje sa ďalšie



kolo, čomu nevie zabrániť napriek tomu, že sú vážne pochybnosti o existencii pohľadávky, pre ktorú
sa dražba realizuje. Nevylúčil po porade s rodinou možnosť doplatenia zvyšku odôvodnenej výšky jeho
záväzku, ale pre pasivitu zúčastnených strán mu je v tom bránené. Poukázal na to, že ak sa podarí
nehnuteľnosť úspešne vydražiť, príde spolu s manželkou o jediný majetok - strechu nad hlavou, pričom
sú dôchodcovia a stanú sa z nich bezdomovci. Priložil nové dôkazy - oznámenie o opakovanej dražbe,
osvedčenie o vykonaní opakovanej dobrovoľnej dražby, vyjadrenie k odporu a výpis z knihy účtov. Na
základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že nariadi neodkladné
opatrenie.

4. Žalovaní 1/ a 2/ sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili.

5. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, vychádzajúc z ust. § 379, § 380, § 378 ods.
1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „C.s.p.“) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
nie je dôvodné.

6. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

7. Podľa § 324 ods. 3 C.s.p. neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

8. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa § 325 ods. 2 písm. c/ C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nenakladala s určitými vecami alebo právami.

10. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä , aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

11. Podľa § 326 ods. 1, 2 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na
ktoré sa odvoláva.

12. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p. ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

13. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

14. Z citovaných zákonných ustanovení možno jednoznačne vyvodiť, že právna úprava ohľadom
rozhodovania o návrhoch na neodkladné opatrenie popri nevyhnutnosti rýchlo a pružne vyriešiť
vzniknutý stav, vyžaduje aj hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, resp. podmienok
na nariadenia neodkladného opatrenia. V Civilnom sporovom poriadku je možnosť nariadenia
neodkladného opatrenia uvedená v prípade potreby bezodkladnej úpravy pomerov alebo obavy z
ohrozenia exekúcie. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vyžaduje opísanie rozhodujúcich
skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude
ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má
poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

15. Odvolací súd zdôrazňuje, že úspech strany, ktorá sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia,
vyžaduje preukázanie danosti hmotnoprávneho nároku (práva) medzi sporovými stranami, ohľadne
ktorého majú byť upravené ich pomery (tzv. osvedčenie nároku), a súčasne vyžaduje, aby neboli
vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej (dočasnej) úpravy. Samotný nárok teda nemusí byť
preukázaný nepochybne. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je súčasne osvedčenie,



že bez okamžitej úpravy pomerov, by bolo právo niektorej zo strán ohrozené. Z charakteru
neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti,
ktoré sú potrebné pre vydanie meritórneho rozhodnutia, čo ale neoslabuje potrebu osvedčenia aspoň
základných skutočností potrebných pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť
neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov.

16. V preskúmavanej veci sa žalobca vo veci samej domáha určenia neplatnosti vyhlásenia
dražby a návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa domáha odkladu dražby vo vzťahu
k nehnuteľnostiam špecifikovaným v žalobe. Súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, keďže neboli splnené zákonné podmienky na jeho nariadenie, predovšetkým
z dôvodu nepreukázania bezodkladnej potreby úpravy pomerov medzi stranami sporu, absencie
podstatných skutkových tvrdení, existencie rozporných tvrdení a ich neosvedčenie a z dôvodu
neosvedčenia nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Odvolací súd súhlasí so záverom
prvoinštančného súdu, že žalobca ako navrhovateľ neodkladného opatrenia neosvedčil danosť nároku,
ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, a to v dôsledku nedostatočného opísania rozhodujúcich
skutočnosti a ničím nepodložených tvrdení (naviac rozporných), ktorými spochybňoval nárok záložného
veriteľa. V danom prípade zároveň podľa názoru odvolacieho súdu (v súlade s názorom súdu prvej
inštancie) absentuje preukázanie, resp. osvedčenie, že bez neodkladnej úpravy pomerov bude právo
žalobcu ohrozené. Je potrebné konštatovať, že uvedené vytýkané nedostatky žalobca neodstránil ani
v podanom odvolaní. Žalobca kvalifikovaným spôsobom nespochybnil pohľadávku (či už do základu
alebo do výšky) zabezpečenú záložným právom, ktorého výkon prebieha prostredníctvom dražby,
s ohľadom na skutočnosť, že správca konkurznej podstaty prihlásenú pohľadávku veriteľa uznal v
konkurze vyhlásenom na žalobcu ako úpadcu. Namietanie výšky pohľadávky, ktorá bola zabezpečená
záložným právom, a to bez žiadnych relevantných tvrdených a osvedčených skutočností, nemôže byť
podkladom pre nariadenie odkladu dražby, berúc do úvahy aj štádium dražobného procesu, ktorý začal
už v roku 2015, čo v zásade (bez ďalšieho) vylučuje neodkladnosť navrhovanej úpravy.

17. Za danej situácie, keď z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a listinných dôkazov
založených v súdnom spise nemožno vyvodiť osvedčenie nevyhnutnej a bezodkladnej úpravy pomerov
medzi stranami sporu, nie je možné poskytnutie procesnej prevencie súdom.

18. Odvolací súd na základe uvedeného odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa §
387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

19. Vo vzťahu k okruhu účastníkov konania odvolací súd konštatuje, že žiadosť žalobcu, aby povolil
zmenu návrhu tak, že žalovaným 3/ bol označený subjekt s tým, aby súd pokračoval v konaní s uvedeným
subjektom, posúdil podľa obsahu ako návrh na pristúpenie ďalšieho subjektu na strane žalovaného podľa
§ 79 C.s.p.. Z obsahu podania totiž vyplýva konštatovanie samotného žalobcu, že pôvodne označený
subjekt zanikol pred podaním žaloby, preto nejde o návrh na zmenu strany sporu podľa § 80 C.s.p., ktorý
vyžaduje, aby právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv a povinností, nastala
po začatí konania, keď zároveň výrok napadnutého uznesenia o zastavení konania proti žalovanému 3/
nadobudol právoplatnosť. Zohľadňujúc uvedené skutočnosti odvolací súd konštatuje, že návrhu žalobcu
nebolo možné vyhovieť vzhľadom na znenie § 378 ods. 2 C.s.p., v zmysle ktorého na odvolacie konanie
sa nepoužije ustanovenie o pristúpení subjektov, preto návrh žalobcu na pristúpenie UniCredit Bank
Czech Republik and Slovakia a.s., vykonávajúca činnosť v SR prostredníctvom UniCredit Bank Czech
Republik and Slovakia a.s. pobočka zahraničnej banky, zamietol.

20. O trovách konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods.
1 C.s.p.).

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý



rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v
dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 1319205970)