Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/1/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1319206080 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1319206080.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobkyne: N.. S. T., D.. XX.XX.XXXX, Š. XX/M, S. N., proti žalovanému: O. T., D.. XX.XX.XXXX, H. N. S. XXX/X, O., zastúpenému: Mgr. Lucia Kučerková, advokátka so sídlom Lichnerova 38, Senec, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 31. októbra 2019, č. k. 60C/122/2019-8, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému, aby sa nepribližoval k žalobkyni a k jej obydliu na adrese Š. XXXX/XX O., S.Ý. N. na vzdialenosť menšiu ako päť metrov, s výnimkou vykonávania procesných úkonov súdu v priestoroch budovy súdu, alebo procesných úkonov vykonávaných orgánmi činnými v trestnom konaní, alebo inými orgánmi verejnej moci v priestoroch nimi určenými, žalobkyni uložil povinnosť v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia podať na súd proti žalovanému žalobu o ochranu osobnosti a žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Po právnej stránke vec posúdil podľa § 324 ods. 1, § 352 ods.1, 2, § 326 ods.1, § 328 ods.2, § 329 ods.2, 330 ods.1, § 331 ods.1, § 332 ods.1,2, § 336 ods.1, 2,3 C.s.p. a dospel k záveru, že návrh je dôvodný. Konštatoval, že žalobkyňa a žalovaný boli manželmi až do právoplatného rozhodnutia o rozvode dňa 16.01.2017, nežijú v spoločnej domácnosti a adresa Š. XXXX/XX O., S. N. je výlučne obydlím žalobkyne. Mal za to, že žalobkyňa osvedčila narušenie jej telesnej a duševnej integrity, čím boli splnené podmienky pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia uložením povinnosti žalovanému nepribližovať sa k žalobkyni a jej obydliu a minimalizovať tak jeho kontakt so žalobkyňou v domácom prostredí. Za dôležité pre rozhodnutie nariadiť neodkladné opatrenie považoval to, že z predložených dokladov (trestných oznámení) je zrejmé, že dochádza ku konfliktom medzi stranami od rozvodu manželstva v r. 2016, že tento konflikt vyeskaloval do verbálnych a fyzických útokov a vyhrážok žalovaného, ktorých svedkom je aj maloletý syn strán sporu a aj susedia, v dôsledku čoho bolo konanie žalovaného viackrát riešené políciou SR a vo vzťahu ku ktorému konaniu žalovaného podala žalobkyňa na žalovaného trestné oznámenia. Z dôvodu nezhôd ohľadne výkonu rodičovských práv k maloletému synovi W., čomu nasvedčuje aj vedenie konania o nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k ich úprave, môže mať žalobkyňa dôvodne obavy o ďalší vývoj situácie, táto sa môže vcelku dôvodne domnievať, že v blízkej budúcnosti bude žalovaný svoje ataky stupňovať a mohol by sa dopustiť aj dôraznejšieho fyzického ataku voči nej v prítomnosti maloletého syna alebo priamo voči maloletému synovi. Zastrašovanie žalovaným trvá od konania o rozvode (r. 2016) a je neprípustné, aby žalobkyňa dlhodobo aj po rozvode žila pod tlakom, v ohrození agresívneho správania sa žalovaného a v strachu o svoje aj synove zdravie a bezpečnosť ako aj o narušenie jej obydlia, súkromia alebo bezpečnosti, a to aj preto, že žalovaný sa žalobkyni slovne vyhrážal, že ju bude ničiť a nabáda a podnecuje ju na samovraždu. V prípade zákazu priblíženia ide o menej závažný a primeraný zásah do osobných slobôd žalovaného aj s ohľadom na to, že obydlie žalobkyne nie je ich spoločným obydlím, preto návrhu vyhovel v uvedenom rozsahu. O náhrade trov v konaní vo veci nariadenia neodkladného opatrenia rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. 2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý sa domáhal jeho zmeny tak, aby bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý s poukazom na to, že neboli splnené zákonné predpoklady pre vyhovenie návrhu. Zdôraznil, že tvrdenia žalobkyne sa nezakladajú na pravde, žalobkyni nechce a nikdy ani nechcel ublížiť, fyzicky ju neatakoval a konanie žalobkyne považuje za zúfalé pokusy ohrdnutej ženy psychicky mu ubližovať a brániť mu žiť synovi, spokojný a láskyplný život. Poukázal na rodičovskú dohodu uzatvorenú so žalobkyňou, na základe ktorej bol maloletý syn od januára 2019 do augusta 2019 v striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždňových intervaloch a polovicu mesiaca tak zabezpečoval osobnú starostlivosť o maloletého, platil všetky výdavky v materskej škole, nakupovala oblečenie. Uviedol, že na jeseň roku 2019 podala na neho žalobkyňa trestné oznámenie za neplatenie výživného, do dnešného dňa nebolo voči nemu vznesené v tejto veci obvinenie. Poukázal na to, že striedavá osobná starostlivosť fungovala bez problémov do leta 2019, kedy sa žalobkyňa dozvedela, že jeho snúbenica je tehotná poukázal na správanie žalobkyne voči jeho snúbenici čo vyvrcholilo až do štádia, že jeho snúbenica podala na žalobkyňou podanie za obťažovanie. Dňa 4. 10. 2019, potom, čo so svojím synom z vôle a rozhodnutia žalobkyne nebol už mesiac, chcel sa s ním porozprávať, preto prišiel pred byt žalobkyne na schodisko, potvrdil, že sa so žalobkyňou hádali, avšak na ňu nezaútočil a ani nemohol, lebo medzi ním a žalobkyňou stál ich spoločný syn, neprekročil prah ich obydlia a nebránil jej v odchode. Poukázal na to, že zavolal políciu, pretože chcel spísať záznam potom, že mu žalobkyňa bráni v styku s maloletým, a preto čakal na príchod polície pred vchodom bytu vo svojom aute. Poukázal na to, že žalobkyňa políciu neprivolala a k svojim trestným oznámeniam nedoložila žiadnu lekársku správu, ktorá by potvrdila jej klamlivé tvrdenia, že ju zbil. Na základe trestných oznámení žalobkyne voči nemu dodnes nebolo vznesené obvinenie. Potom ako sa dozvedel, že žalobkyňa žiada zákaz styku so synom a že maloletý navštevuje psychológa, kontaktoval psychológa, aby sa o všetkom informoval. Uviedol, že doktorka mu oznámila, že maloletý nevykazuje žiadne znaky týrania ani traumy a je potrebné, aby rodičia začali spolu slušne komunikovať, zúčastnil sa pohovoru so psychológom a súhlasil, aby bola nariadená spoločná terapia rodičov, ktorú žalobkyňa odmietla. Dodal, že všetky trestné oznámenia, ako aj tento návrh, sú snahou žalobkyne zabrániť mu stretávaniu s maloletým, s ktorým sú silne citovo naviazaní. Dodal, že žalobkyňa bola v minulosti viackrát hospitalizovaná v psychiatrickej nemocnici. Pripustil, že žalobkyňa ho vie svojim správaním, komentármi, nadávkami a názormi vytočiť, avšak nikdy počas manželstva ani po rozvode na ňu fyzicky nezaútočil, hoci je výbušný, vie kričať a nadávať. Žalobkyňa má snahu pod zámienkou neodkladného opatrenia vyhnúť sa spoločných sedení u psychológa, ktorého ona sama vybrala. Vzhľadom na uvedené mal za to, že nehrozí žiaden zásah do práv a právom chránených záujmov žalobkyne, nakoľko voči nemu dosiaľ nebolo začaté trestné stíhania ani vznesené obvinenie na základe podaní žalobkyne, žalobkyni nikdy neublížil a ani do budúcna také konanie z jeho strany nehrozí, a preto nie je potrebné bezodkladne upravovať pomery účastníkov konania. 3. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného poukázala na možný konflikt záujmov, keďže právna zástupkyňa žalovaného je v blízkom kamarátskom vzťahu k partnerke žalovaného. Ohradila sa voči tvrdeniu, že by bránila žalovanému v tom, aby si žil nový život. Poukázala na to, že svedkami agresívneho a vulgárneho správania žalovaného boli nielen príslušníci policajnej hliadky, ale aj susedia, spoluvlastníci pozemku, o čom priložila podpísané čestné prehlásenia susedov, ktorí na celý incident prihliadali a je aj v ich záujme, aby sa viac žalovaný k ich obydliu nepriblížil. Uviedla, že svedkom incidentu bola aj maloletý, s ktorým od toho dňa navštevuje spoločne psychologickú ambulancii, kde maloletý pri vyšetrení psychológom potvrdil aj fyzické tresty žalovaného, ktorým bol vystavovaný v období, kedy ho navštevoval, čo je jeden z dôvodov, prečo sa s otcom nechce stretávať. Poukázala tiež na to, že žalovaný fyzicky napadol aj jej priateľa a bolo na neho podané riadne trestné oznámenie a uložená mu poriadková pokuta. Uviedla, že rodičovskú dohodu o striedavej starostlivosti uzatvorila pod nátlakom. Dodala, že bude žiadať psychologický posudok žalovaného, pretože okrem agresivity, sa u neho prejavujú aj znaky paranoje. Opakovala, že u maloletého sa objavili známky odmietania navštevovania otca z dôvodu opakovaného fyzického trestania, čo žalovaný označil za výmysel a zaujal voči nej útočný postoji. Psychológ rozhodol, že strach maloletého z konania žalovaného je odôvodnený a maloletý bol zaradený do programu pre pravidelné stretnutie so psychológom, aby sa tento strach zmiernil a aby odborník zistil ďalšie možné následky, ktoré mohli mať vplyv na psychiku maloletého. Poukázala, že sa cíti do značnej miery ponížená vzhľadom na to, že žalovaný ju fyzicky napadol na dvore, kde boli prítomní aj susedia. Má strach, že žalovaný môže v konaní pokračovať, keďže sa odvolal aby sa k nej nepribližoval. Záverom dodala, že nie je možné, aby žalovaný zasahoval do jej osobnej slobody, neoprávneným vstupom do jej obydlia, výhražnými správami, atakmi na jej partnerov, a jej osobu, jej ponižovaním, ohováraním a obviňovaním, fyzickými útokmi na maloletého, vulgarizmami používanými na jeho osobu, a ak je schopný 4 roky od rozvodu prísť na prach jej dverí a pred maloletým synom ju udrieť, opodstatnene sa obáva toho, akého konania je ešte schopný. 4. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu a v medziach uplatnených dôvodov podaného odvolania, ktorými je viazaný (§ 380 ods. 1 C.s.p), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné. 5. Podľa § 325 ods. 2 písm. h/ C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená. 6. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené, pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pre nariadenie neodkladného opatrenia sa tak vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i dostatočné opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie. 7. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia nie je pre rozhodnutie o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa, a je potrebné tieto tvrdenia aspoň spoľahlivo osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti; keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. 8. Predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. h) C.s.p sú splnené iba v prípade, ak je osvedčené, že konaním osoby, ktorej sa má obmedzenie uložiť, môže byť ohrozená telesná alebo duševná integrita dotknutej osoby (navrhovateľa). Účelom tohto neodkladného opatrenia je poskytnúť dotknutej fyzickej osobe ochranu, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že môže byť ohrozený jej život, jej telesná alebo duševná integrita, osobná sloboda, bezpečnosť alebo sexuálna integrita, s cieľom zabrániť akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Uvedená právna úprava vychádza z účelu a cieľa Nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12. júna 2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach (Ú. v. EÚ L 181/4, 29. 6. 2013), vyjadreného v odseku 6 Preambuly citovaného Nariadenia. 9. V preskúmavanej veci odvolací súd, na rozdiel od súdu prvej inštancie, dospel k záveru, že z hľadiska nevyhnutnej ochrany žalobkyne, ako možnej obete nebezpečného správania zo strany žalovaného, nebola žalobkyňou dostatočne spoľahlivo osvedčená dôvodnosť bezodkladnej potreby naliehavej úpravy pomerov medzi stranami takými rozhodujúcimi skutočnosťami, ktoré by nasvedčovali tomu, že zo strany žalovaného dochádza k agresívnemu fyzickému správaniu ohrozujúcemu jej telesné zdravie, či ku psychickému ubližovaniu v podobe hrubých vyhrážok, ponižujúceho urážania, osočovania a vulgárneho nadávania žalobkyni, ktoré by bolo spôsobilé ohroziť jej duševné zdravie. Pretože musí ísť o stav, ktorý neznesie odklad, nepostačujú len všeobecné tvrdenia o hrozbe nebezpečného správania bez bližšieho zdôvodnenia a konkretizácie, potrebných pre posúdenie intenzity neoprávneného zásahu do integrity dotknutej osoby a dôvodnosti jej obavy z pokračovania nedovoleného správania zo strany útočníka či zo stupňovania jeho závažnosti. 10. Na základe opisu rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy v podanom návrhu nemožno nadobudnúť presvedčenie, že žalobkyňa bude v blízkej budúcnosti vystavená hrozbe agresívneho verbálneho alebo fyzického útoku zo strany žalovaného. Neodkladné opatrenie nie je prostriedkom na riešenie, resp. eliminovanie, bežných konfliktov, nezhôd a nedorozumení pri akomkoľvek narušení vzájomných vzťahov, ale je potrebné osvedčiť taký stupeň intenzity, že možno dôvodne predpokladať pokračovanie útočníka v jeho rizikovom správaní bezprostredne ohrozujúcom telesnú a duševnú integritu slabšej (chránenej) osoby. Opodstatnenosť nariadenia neodkladného opatrenia musí byť presvedčivo podložená konkrétnymi a relevantnými okolnosťami každého jednotlivého prípadu, keďže aj na strane pôvodcu zásahu ide o obmedzenie základných práv zo strany orgánov verejnej moci a citeľný zásah do inak neodňateľného práva každej osoby na jej súkromný (rodinný) život v zmysle čl. 16 ods.1 a čl. 19 ods.2 Ústavy SR, a práva na slobodu pohybu v zmysle čl. 23 ods.1 Ústavy SR. 11. V danej veci odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že z hľadiska nevyhnutnej ochrany žalobkyne, nebolo listinným dokladmi hodnoverne osvedčené, že zo strany žalovaného opakovane dochádzalo; ako to prezentuje žalobkyňa už od roku 2016; k agresívnemu fyzickému správaniu, ktoré by mohlo aktuálne predstavovať pre žalobkyňu ohrozenie jej telesnej integrity; či k používaniu hrubých a ponižujúcich vyhrážok, k osočovaniu a vulgárnemu nadávaniu zo strany žalovaného, ktoré by bolo spôsobilé vystaviť žalobkyňu v blízkej budúcnosti ohrozeniu jej duševnej integrity. Pretože musí ísť o stav, ktorý neznesie odklad, nepostačuje len tvrdenie, resp. subjektívny pocit, o rizikovom správaní sa žalovaného. 12. Žalobkyňa poukazovala na to, že zo strany žalovaného je napádaná po dobu posledných dvoch rokov, slovne a písomne, nebezpečným vyhrážaním sa jej. Hoci žalobkyňa predložila oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že mohlo dôjsť k spáchaniu trestného činu nebezpečného vyhrážania zo dňa 04.10.2019, nie je zrejmé, či vôbec a kedy ho podala na príslušný orgán. V tomto oznámení žalobkyňa síce uvádza, že od roku 2016 ju žalovaný neustále zastrašuje, avšak nepredložila žiadne výhražné správy, na ktoré sa v ňom odvoláva. Tvrdenie žalobkyne, že sa v minulosti bála správania žalovaného, spochybňujú viaceré objektívne skutočnosti. Jednak stranami podpísaná rodičovská dohoda zo dňa 01.01.2019 o striedavej starostlivosti o maloletého syna, uzavretá z dôvodu, že sa maloletý dožadoval tráviť čas s otcom intenzívnejšie. Táto dohoda rodičov sa bez problémov realizovala v čase od januára do augusta 2019, a teda pokiaľ ju žalobkyňa 8 mesiacov rešpektovala, nepôsobí tak dôveryhodne tvrdenie žalobkyne, že ju podpísala pod nátlakom. Z SMS komunikácie žalobkyne so snúbenicou žalovaného datovanú 30.08.2018 a 09.11.2018, vyplýva, že aj v čase pred uzavretím tejto dohody rodičov, prebiehala komunikácia ohľadne starostlivosti o maloletého na slušnej úrovni. Na základe tvrdení žalovaného možno konštatovať, že aj bezprostredne po rozvode manželstva, v rámci ktorého nebol upravený jeho styk s maloletým, stretával sa so synom bez problémov takmer každý víkend (piatok- pondelok), a to od roku 2016 do roku 2018. Obsah spisu tak nedáva podklad pre opodstatnenosť tvrdení žalobkyne o jej dlhodobom a opakujúcom ubližovaní jej žalovaným v minulosti, keď uvedené nasvedčuje konštantne stabilizovaným vzťahom medzi bývalými manželmi, resp. rodičmi. 13. Na jeseň roku 2019 žalobkyňa podala na žalovaného trestné oznámenie pre neplatenie výživného a dňa 04.10.2019 došlo k incidentu, ktorý opisujú žalobkyňa aj žalovaný odlišným spôsobom. Je nepochybné, že v uvedený deň žalovaný navštívil žalobkyňu v mieste jej bydliska, aby sa kontaktoval so synom, ktorého na základe rozhodnutia žalobkyne už mesiac nevidel. Žalobkyňa tvrdí, že syn odmietol ísť k žalovanému, na čo žalovaný proti jej vôli vstúpil do ich obydlia, a po tom, ako syn , ktorý otvoril dvere, zopakoval, že s ním nechce odísť, žalovaný ju fyzicky napadol, udrel ju rukou po hlave v prítomnosti maloletého, bol agresívny a vulgárny, na čo syn začal hystericky plakať a opakoval, že sa bojí otca a nikam s ním nechce ísť, má z neho strach. Následne jej mal žalovaný znemožniť odísť z domu za agresívnych a vulgárnych prejavov. Žalovaný poprel, že by vstúpil do bytu žalobkyne, že by na ňu zaútočil, resp. že by ju udrel, uviedol, že privolal políciu, aby spísala záznam, že mu je žalobkyňou bránené v styku so synom, pritom čakal pred vchodom vo svojom aute. 14. Vzhľadom na vyššie uvedené možno konštatovať, že pokiaľ žalovaný bránil žalobkyni v odchode z domu, nebolo tak primárne v snahe obmedziť ju na slobode a privodiť jej ujmu na právach, ale bolo to v súvislosti s privolanou políciu na miesto incidentu. Impulzívne správanie žalovaného v emočne vypätej situácii, keď náhle stratil pravidelný osobný kontakt so synom, sprevádzané; podľa vnímania žalobkyne; agresívnymi a vulgárnymi prejavmi, jeho (expresívne) prehnané reakcie prejavujúce sa kričaním, vybočili z medzí slušnosti a ohľaduplnosti. Hodnotiac toto správanie žalovaného v kontexte predchádzajúcich vzájomných vzťahov medzi stranami od roku 2016 do augusta 2019, možno konštatovať, že išlo o exces z jeho strany, ktorý však sám o sebe nepostačuje pre úsudok o bezprostrednom ohrození osobnostnej integrity žalobkyne. 15. Je nepochybné, že vzťahy medzi stranami, ako rodičmi maloletého W., sú od jesene roku 2019 vážne narušené, o čom svedčí SMS komunikácia medzi nimi týkajúca sa osoby snúbenice žalovaného, trestné oznámenie snúbenice žalovaného na žalobkyňu za obťažovanie, trestné oznámenie žalobkyne pre krivé obvinenie podané na žalovaného dňa 29.10.2019. Rodičia sa nevedia dohodnúť na úprave styku otca s maloletým, následkom čoho je u maloletého stres a napätie s kontaktu so žalovaným, ako to vyplýva aj z konštatovania psychológa v správe zo dňa 11.11.2019. Žalobkyňa ničím nepodložila svoje tvrdenie, že by psychológ rozhodol, že strach maloletého z konania žalovaného je odôvodnený a že možno predpokladať jeho negatívny vplyv na psychiku maloletého, alebo že by bol maloletý traumatizovaný udalosťou z 4.10.2019. 16. Žalovaný vo svojom vyjadrení výslovne poprel, že skutok sa stal tak, ako ho popísala žalobkyňa a za stavu, keď v tomto smere sú tvrdenia žalobkyne; rovnako ako aj svedkov; prezentované len vo všeobecnej rovine a sú v podstatných skutočnostiach v rozpore s tvrdeniami žalovaného, a obsah listinných dôkazov v spise spoľahlivo nepotvrdzuje popis udalosti žalobkyňou, dospel odvolací súd k záveru, že nemožno usudzovať na také rizikové (nebezpečné) správanie žalovaného, ktoré by zakladalo závažný dôvod domnievať sa, že by mohla byť bezprostredne ohrozená telesná a duševná integrita žalobkyne. Svedkovia v čestných vyhláseniach potvrdili fyzické napadnutie a vyhrážanie sa žalovaným, hoci sama žalobkyňa netvrdila, že by títo boli pri fyzickom útoku prítomní. 17. Odvolací súd tak nepovažoval na základe tvrdení žalobkyne obsiahnutých v návrhu, ňou predložených listinných dôkazov, za dostatočne osvedčenú, pre účely nariadenia neodkladného opatrenia, nevyhnutnú potrebu okamžitej úpravy pomerov medzi stranami, keď na ich základe nebolo možné vyvodiť také nebezpečné konanie žalovaného, ktoré by predstavovalo bezprostredné a reálne ohrozenie telesného a duševného zdravia žalobkyne a jej osobnostnej integrity, ako to predpokladá ust. podľa § 325 ods. 2 písm. h) C.s.p. 18. Po vecnom a právnom posúdení veci tak dospel odvolací súd k záveru, že žalobkyňa dostatočne v danom štádiu konania neosvedčila základné predpoklady pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia, a preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh žalobkyne zamietol (§ 388 C.s.p.). 19. O nároku na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 2 C.s.p v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., a úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, pričom o ich náhrade rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia. 20. Toto rozhodnutie bolo prijaté v pomere 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.sp.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).