Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 10Co/2/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1319206713 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Eren ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1319206713.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ayše Pružinec Eren a členov senátu JUDr. Ľuboša Sádovského a JUDr. Michaely Frimmelovej v právnej veci navrhovateľky: W.. R. D., L.. XX. XX. XXXX, J. I. A.. Č.. XXXX/XX, K. B., zastúpená: JUDr. Roman Hojer s. r. o. advokátska kancelária, IČO: 50 708 953, Šustekova ul. č. 51, Bratislava, proti odporcovi: W. D., L.. XX. XX. XXXX, J. I. A.. Č.. XXXX/XX, K. B., zastúpený advokátom: JUDr. Pavol Torňoš, Tomášikova ul. č. 50/D, Bratislava, o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 19. decembra 2019, č. k. 11C/99/2019 - 18, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovanému p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala odporcovi zakázať (jej manželovi, s ktorým je v rozvodovom konaní) nakladať s nehnuteľnosťami zapísanými na liste vlastníctva Č.. XXXX pre M. D., M. K. B., T. Ú. I., S. G. Č. XXX/XX M. E. XXX C.X, K. G. X. G. S. L., S. G. Č. XXX/XX M. E. XXX C.X, K. G. X. G. S. L., S. O. K., D. Č.D. XXXX na G. Č. XXX/XX, nehnuteľnosťami zapísanými na B. Č.. XXXX pre M. D., M. K. B., T. Ú. I., S. G. Č. XXX/XX, M. E. XXX C.X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, nehnuteľnosťami zapísanými na B. Č.. XXXX pre M. J. W., M. J. - C.. Č.. D. C., T. Ú. D. C., S. G. Č. XXX/X, E. XXX C.X, K. G. X. G. S. L.; G. Č. XXX/X, E. XX C.X, druh pozemku ostatná plocha; súpisné číslo XXX na G. Č. XXX/X, K. D. J. K., G. D. G. X, S. J., E.: G. X, X. G.., J. Č.. X, L. X. na B. Č.. XXXX pre M. O., M. B. M., T. Ú. B. M. S. G. Č. XXXX M. E. XXX C.X, K. G. X. G. S. L. S. S. G. Č. XXXX, G. D. O. K., L. X. na B. Č.. XXXX pre M. O.M., M. B. M., T. Ú. B. M. S. G. Č. XXXX/XXX M. E. XXX C.X, K. G. P. P. G., L. X. na B. Č.. XXXX pre M. J. W., M. J. - C.. Č.. D. C., T. Ú. D. C., D.G. Č. XXXX, na G. Č. XXX, G. D. G. K., S. L. G., E.: X. X, G. Č.. XX, druh nebytového priestoru: garáž a to najmä tieto scudziť, zaťažiť či prenajať až do právoplatného vysporiadania bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu súdnym rozhodnutím Okresného súdu Bratislava III. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. d) C. s. p. a vecne tým, že navrhovateľka neosvedčila potrebu bezodkladnej naliehavej úpravy pomerov strán sporu tak, ako to predpokladá zákon a neosvedčila ani existenciu obavy, že exekúcia bude ohrozená, ani dôvodnosť jej obáv, keď z listu vlastníctva vyplýva, že nehnuteľnosti v katastrálnom území K. B., okrem iného aj rodinný dom so D.. Č. XXXX, v ktorom ako uvádza majú spoločné bydlisko, nadobudol odporca v roku 2017 do výlučného vlastníctva, a preto je nepravdepodobné, že nevedela, že je od roku 2017 vedený ako výlučný vlastník, kedy sa dozvedela, že nehnuteľnosť zaťažil záložným právom. Uviedol, že v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevidel potrebu bezodkladnej úpravy pomerov a navrhovateľka ju ničím nepreukázala. Poukázal na skutočnosť, že navrhovateľka návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že manželstvo s odporcom bolo uzatvorené dňa 24. 08. 1991 s tým, že medzi stranami sporu nebola nikdy uzatvorená dohoda o zúžení bezpodielového spoluvlastníctva manželov, napriek tomu, že počas trvania manželstva nadobudli do bezpodielového vlastníctva manželov viacero nehnuteľností, v dvoch prípadoch je na liste vlastníctva zapísaný ako jediný vlastník iba odporca, ale predmetné nehnuteľnosti spadajú do bezpodielového spoluvlastníctva manželov s tým, že odporca podal návrh na rozvod manželstva, súdne konanie prebieha pod spisovou značkou 21Pc/17/2019, pričom uviedla, že na základe dôkladnej znalosti povahy a osobnostných čŕt žalovaného a na základe jeho predošlých opakovaných verbálnych aj fyzických útokov na ňu a predovšetkým na základe jeho doterajšieho reálneho konania predpokladá, že odporca sa ešte pred rozvodom manželstva, prípadne pred vyporiadaním bezpodielového spoluvlastníctva manželov, bude aktívne snažiť odstrániť, scudziť, zaťažiť záložným právom, či inak znížiť hodnotu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, za účelom jej ukrátenia o zákonný a odôvodnený nárok, pričom predpoklad doložila doterajším konaním odporcu, ktorý bez jej vedomia a súhlasu zaťažil záložným právom nehnuteľnosť, rodinný dom, v ktorom majú obaja trvalé bydlisko, využil skutočnosť, že v predmetnom liste vlastníctva je mylne zapísaný ako výlučný vlastník a to aj napriek skutočnosti, že nehnuteľnosť je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov a preto dôvodne predpokladá, že sa rovnako pokúsi bez jej súhlasu znížiť hodnotu aj ďalších nehnuteľností v ich bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Výrok, ktorým rozhodol o trovách konania odôvodnil právne ust. § 255 C. s. p. a vecne úspechom odporcu v konaní, z dôvodu ktorého rozhodol, že má právo na ich náhradu. 2. Proti tomuto uzneseniu podala navrhovateľka v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C. s. p.), ako i z dôvodu, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a navrhla ho zrušiť a jej návrhu v celom rozsahu vyhovieť. Nestotožnila sa so záverom súdu prvej inštancie, že neosvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu, nakoľko riadne preukázala, že sú tu právne vzťahy medzi stranami vyžadujúce dočasnú úpravu, ktorá je potrebná a nevytvorí nenávratný stav a zároveň neprimeraným spôsobom sa nezasiahne do právnych vzťahov medzi účastníkmi. Uviedla, že súdu musí byť zrejmé, že nedošlo k zúženiu rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov medzi ňou a odporcom, keďže ak by tomu tak bolo, musel by o takomto zúžení bezpodielového spoluvlastníctva manželov rozhodovať práve Okresný súd Bratislava III, pričom je z toho zrejmé, že odporca mohol dať zapísať sám seba ako výlučného vlastníka predmetného domu alebo konal v rozpore s platným právnym úkonom s tým, že takýto súhlas odporcovi neudelila. Poukázala na skutočnosť, že neodkladnosť dočasnej úpravy preukazuje práve tým, že odporca zaťažil záložným právom nehnuteľnosť, ktorá má byť správne zaradená do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a to aj napriek tomu, že je v rozpore so skutočným právnym stavom napísaná iba na odporcu s tým, že na zaťaženie nehnuteľnosti záložným právom mu nedala žiadny súhlas, čím odporca znehodnocuje spoločný majetok a ohrozuje aj budúcu vykonateľnosť exekúcie a hrozí, že záložným právom zaťaží aj ďalšie nehnuteľnosti a zníži ich hodnotu na minimum. Uviedla, že je dôvodne presvedčená o potrebe neodkladnej úpravy pomerov a o naplnení princípu opodstatnenosti a uložením povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa domáha (princíp efektívnosti) a navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ bude mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav a že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia odporcu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality) a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť iným spôsobom. Poukázala na skutočnosť, že ak súd nevyhovie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a ak bude súdne konanie štandardne trvať niekoľko rokov, môže sa dovtedy stať mnoho negatívnych následkov, predovšetkým odporca zaťaží všetky predmetné nehnuteľnosti záložným právom a tým ich hodnotu zníži na minimum. Uviedla, že nemôže byť predsa účelom súdneho konania a snahy súdu, aby boli ochraňované záujmy porušovateľov práv a oprávnených záujmov iných ľudí. 3. Odporca, ktorému odvolací súd doručil dňa 17. 01. 2020 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, odvolanie navrhovateľky (§ 329 ods. 1 veta druhá C. s. p.), ako aj napadnuté prvoinštančné uznesenie vo svojom vyjadrení zo dňa 31. 01. 2020 uviedol, že skutkové tvrdenia, ktoré uvádza navrhovateľka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sú totožné ako skutkové tvrdenia uvádzané v jej odvolaní s tým, že v návrhu neosvedčila splnenie hmotnoprávnych podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia, a to potrebu bezodkladnej naliehavej úpravy pomerov strán sporu tak, ako to predpokladá zákon, existenciu obavy, že exekúcia bude ohrozená, neosvedčila dôvodnosť jej obáv, bezprostredne hroziacu ujmu, čo správne konštatoval aj OS Bratislava III v uznesení. Uviedol, že samotný návrh je zmätočný a údaje, ktoré navrhovateľka uvádza v petite návrhu ohľadom tejto ktorej nehnuteľnosti sa nezhodujú s ich identifikáciou na predložených LV, nakoľko okrem iného uvádza skutkové tvrdenie o J. Č.. X, E. G. X, G.. X, ktorý je v BSM, avšak predkladá zrejme účelovo úplne iný B. na J. Č.. X atď. s tým, že uvádza len domnienky (hypotetické tvrdenia - môže, bude, predpokladá), pričom z predložených dôkazov LV, žiadna potreba bezodkladnej naliehavej úpravy pomerov strán sporu, tak ako to predpokladá zákon, existenciu obavy, že exekúcia bude ohrozená a bezprostredne hroziaca ujma nevyplýva, keď žalobca (zrejme žalovaný, resp. odporca v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia) žiadnym spôsobom nekoná smerom k scudzeniu, zaťaženiu, prevodu nehnuteľností a ani reálne nemôže bez súhlasu spoločníkov tak urobiť, nakoľko tá ktorá nehnuteľnosť podľa predložených dôkazov: čiastočný výpis X. B. Č.. XXXX, T.. Ú.. D. C.; je bezpodielovom spoluvlastníctve účastníkov, výpis z B. Č.. XXXX, T.. Ú.. I.; I.e bezpodielovom spoluvlastníctve účastníkov, čiastočný výpis z B. Č.. XXXX, T.. Ú.. D. C.; je bezpodielovom spoluvlastníctve účastníkov s tým, že navrhovateľka predložila nesprávny čiastočný výpis s B. na J. Č.. X a nie ako v návrhu uvádza bH. Č.. X E. G.K. X,X, E. X. B. Č.. XXXX, T.. Ú.. I.; sú v podielovom spoluvlastníctve, výpis z B. Č.. XXXX, T.. Ú.. B. M.; je bezpodielovom spoluvlastníctve účastníkov, výpis X. B. Č.. XXXX, T.. Ú.. B. M.; sú v podielovom spoluvlastníctve. Poukázal na skutočnosť, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam, pričom predložené dôkazy a tvrdenie naozaj nepreukázali osvedčenie hroziacej ujmy a potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, tak ako to konštatoval OS Bratislava III v uznesení. Uviedol, že je zrejmé, že tak ku dňu podania návrhu, ako aj ku dňu písania tohto vyjadrenia a ani ku dňu rozhodovania odvolacieho súdu o odvolaní, nie je na príslušnom katastrálnom úrade na predmetných nehnuteľnostiach vedená plomba, ktorá by preukazovala naplnenie obáv navrhovateľky, teda reálnu hrozbu a ani na LV predložených k návrhu, neboli evidované žiadne plomby, ktoré by indikovali reálnu hrozbu s tým, že ani nemá dôvod, aby konal smerom k prevodu, scudzeniu alebo zaťaženiu nehnuteľností, nakoľko už v čase pred podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia účastníci konania rokovali a rokujú o budúcom vyporiadaní BSM, dokonca mali odsúhlasenú predbežnú dohodu, a preto je konanie navrhovateľky nepochopiteľné. Poukázal na to, že nehnuteľnosti, ktoré sú zapísané na B. Č.. XXXX T.. Ú.. K. B. sú písané výlučné na neho (podiel 1/1), a sú už od roku 2017 zaťažené záložným právom v prospech Tatrabanky a. s., takže v žiadnom prípade nemôže s touto u nehnuteľnosťou reálne nakladať do budúcna a naviac je v jeho výlučnom vlastníctve. K tvrdeniu navrhovateľky, že nevedela, že nehnuteľnosť zapísaná na B. Č.. XXXX, T.. Ú.. K. B. je písaná výlučne na neho a že je založená, je účelové a súd prvej inštancie správne vecne a právne vyhodnotil a posúdil tento tvrdený a zistený skutkový stav, nakoľko vedela o tom, že sa nehnuteľnosť zapísaná na B.E. Č.. XXXX zakladá Tatrabanke a.s. na zabezpečenie úveru, ktorý si brala v Tatrabanke a.s. ich dcéra G.. G. D., L.. XX. XX. XXXX, J. G. X, XXX XX J., a preto tvrdenie navrhovateľky, že k zaťaženiu nehnuteľnosti nedala súhlas, resp. o tom nevedela a že znehodnocuje majetok nie je pravdivé. Uviedol, že podľa ustálenej rozhodovacej praxe súdov ako aj z odbornej právnej literatúry vyplýva, že súhlas jedného z manželov s právnym úkonom v inej než bežnej veci (§ 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka) môže byť vyjadrený písomne, ústne alebo konkludentne s tým, že je nesporné, že navrhovateľka vedela už v roku 2017 o tom, že nehnuteľnosť zapísaná na B. Č.. XXXX je zapísaná na neho a vedela a vie, že jej dcéra si vzala hypotéku v Tatrabanke, a.s. a že za tento úver dcéry ručí nehnuteľnosťou na B. Č.. XXXX. K tvrdeniu navrhovateľky, že súdu prvej inštancie má byť známe, že medzi účastníkmi nedošlo k zúženiu BSM, a preto sa buď mohol dať zapísať ako výlučný vlastník alebo konal v rozpore s platným právnym stavom, pričom mu takýto súhlas neudelila a že neskôr v žalobe o veci samej sa touto otázkou bude súd zaoberať uviedol, že je pre posúdenie potreby dočasnej úpravy a bezprostredne hroziacej ujmy v tomto prípade irelevantné, a súd rozhodujúci o nariadení neodkladného opatrenia, túto skutočnosť neskúma, nakoľko pokiaľ strany podajú návrh na vyporiadanie BSM, bude to v inom konaní súd skúmať a k tvrdeniu, že neodkladnosť dočasnej úpravy spočíva v tom, že zaťaží túto nehnuteľnosť, ktorá má patriť do BSM uviedol, že nehnuteľnosť je už zaťažená a ostatné nehnuteľnosti, ktoré sú v BSM sa reálne zaťažiť bez jej súhlasu nedajú, naviac túto domnienku, že žalobca (zrejme žalovaný, resp. odporca, pozn. odvolacieho súdu) reálne koná tak, aby ich zaťažil, teda potrebu nielen domnienok, ale osvedčenie reálnej hrozby navrhovateľka nepreukázala. Uviedol, že žiadnym spôsobom nescudzuje nehnuteľnosti na predložených LV ani ich reálne nezaťažuje, nie je porušovateľom práv tak ako to tvrdí navrhovateľka, nakoľko pokiaľ bola a je nehnuteľnosť na B. Č.. XXXX písaná na neho ako na výlučného vlastníka, tak mohol konať ako výlučný vlastník, pričom navrhovateľka to doposiaľ nespochybnila ani súdne neriešila a v budúcnosti ani nemôže dôjsť k zmareniu exekúcie, tak ako to tvrdí, keď ani toto tvrdenie opätovne tak ako predchádzajúce svoje tvrdenia nepreukázala, a preto jej návrh nie je z objektívneho hľadiska presvedčivý, keďže nepreukázala, či reálne došlo k osvedčeniu všetkých skutočností, ktorými je nariadenie neodkladného opatrenia v tomto prípade podmienené, nakoľko z návrhu a jeho príloh nie je zrejmé, že celkové okolnosti prípadu a správanie sa žalobcu (zrejme odporcu, pozn. odvolacieho súdu) osvedčujú, že k neželanému úkonu reálne môže dôjsť a jeho uskutočnenie je pravdepodobné, a preto navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť a priznať mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 4. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 380 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok, účinný od 01. 07. 2016), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 C. s. p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne správne a odvolaniu navrhovateľky nie je možné priznať úspech. 5. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) C. s. p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 6. Nariadenie neodkladného opatrenia má charakter provizórneho riešenia vzťahov medzi stranami sporu a súd ho môže nariadiť iba za predpokladu, ak sledovaný účel nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením a ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie pred začatím konania, počas konania a aj po jeho skončení. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa osvedčila danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe dočasnej úpravy. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení a v dôsledku toho sa nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré má súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci, a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. 7. Neodkladné opatrenie, ktorého predmetom má byť zákaz nakladania s vecami alebo právami, má svoje ústavné i zákonné limity, keď z ústavného hľadiska je nutné vychádzať z toho, že zákaz disponovania s vecami alebo právami je vždy zásadným zásahom do Ústavou garantovaného vlastníckeho práva a Ústava pripúšťa nútené obmedzenie vlastníckeho práva iba v nevyhnutnej miere (čl. 20 ods. 4 Ústavy), a toto musí súd rešpektovať aj pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia. 8. Úspešné uplatnenie a teda nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré má charakter provizórneho riešenia vzťahov medzi stranami, t. j. neodkladná úprava pomerov medzi stranami vyžaduje preukázanie a osvedčenie existencie hmotnoprávneho nároku (pomeru, vzťahu) medzi stranami, ohľadne ktorého majú byť upravené ich pomery, t. j. ktorého sa má neodkladné opatrenie týkať, ako aj naliehavú (bezodkladnú) potrebu takejto úpravy právnych pomerov do rozhodnutia vo veci samej, keďže táto je odôvodnená iba vtedy, ak existuje dôvodná obava, že jeho nenariadením sa podstatne zhorší právne postavenie navrhovateľa neodkladného opatrenia v spore. 9. Existencia právneho pomeru medzi stranami, ako i jeho osvedčenie, však ešte samo osebe nepredstavuje zákonný dôvod pre vydanie neodkladného opatrenia, nakoľko až jeho ohrozenie dovoľuje súdu neodkladné opatrenie nariadiť, pričom aj toto ohrozenie musí byť konkrétne a musí byť oprávnenou stranou osvedčené konkrétnymi skutočnosťami. Súd pri vydávaní neodkladného opatrenia musí skúmať otázku jeho prípustnosti a dôvodnosti. 10. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvej inštancie uvedeným v odôvodnení napadnutého uznesenia, že navrhovateľka navrhovaného neodkladného opatrenia nepreukázala existenciu žiadnych takých skutočností, ktoré by odôvodňovali potrebu bezodkladne upraviť pomery strán sporu, nakoľko neosvedčila, že odporca robí také faktické alebo právne úkony, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako konanie s cieľom ukrátiť navrhovateľku na jej právach, resp. konanie, ktorého výsledkom by malo byť údajné zníženie hodnoty nehnuteľností patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu, a zároveň právne relevantným spôsobom ani nepreukázala, že nenariadením neodkladného opatrenia sa podstatne zhorší jej postavenie v prípadnom spore. 11. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia spočíva povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno v činnosti súdu pred začatím konania, a pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia výlučne na tom, kto ho navrhuje s tým, že smeruje k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti (potrebe, naliehavosti, primeranosti) nariadenia neodkladného opatrenia. Unesenie dôkazného bremena v tomto konaní teda predpokladá len to, aby navrhovateľ súdu aspoň navrhol dôkazy základného významu pre osvedčenie nároku, ktorý má byť dočasne chránený neodkladným opatrením, ako i dôkazy na osvedčenie naliehavosti, primeranosti a nevyhnutnosti dočasného opatrenia. To však neznamená, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie len na základe tvrdení toho, kto jeho nariadenie navrhuje, bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. 12. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že je povinnosťou navrhovateľa neodkladného opatrenia v návrhu tvrdiť a osvedčiť také právo alebo nárok, ktorého porušenie alebo ohrozenie možno efektívne chrániť aj neodkladným opatrením, nielen rozhodnutím vo veci samej, nakoľko ak je ohrozované právo alebo nárok náležite chránený inštitútmi hmotného práva, ako je to v posudzovanej veci, neodkladná ochrana súdnym rozhodnutím, ktoré ani zďaleka nemôže dosahovať taký stupeň zabezpečenia ako tieto inštitúty zabezpečenia záväzkov, nemá žiadny zmysel. 13. V prejednávanej veci dospel súd prvej inštancie k absolútne správnemu právnemu záveru, že navrhovateľka žiadnym spôsobom neosvedčila a ani právne relevantným spôsobom neodôvodnila potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu, nakoľko je nesporné, že hypotetické tvrdenia o jej znalosti odporcovej povahy, resp. o tvrdenia že jeho verbálne a fyzické útoky preukazujú jeho snahu ešte pred rozvodom ich manželstva, resp. pred vyporiadaním ich bezpodielového spoluvlastníctva scudziť, zaťažiť záložným právom, či inak znížiť hodnotu BSM, neosvedčila jediným listinným dôkazom, nakoľko k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia predložila iba listy vlastníctva, z ktorých je možné iba zistiť, ktoré nehnuteľnosti už boli záložným právom zaťažené. 14. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie napadnutým uznesením, ktorým návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol z dôvodu, že neosvedčila splnenie zákonných podmienok na jeho nariadenie rozhodol vecne správne, a preto odvolací súd prvoinštančné uznesenie podľa § 387 ods. 1 a 2 C. s. p. potvrdil. 15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 262 ods. 2 C. s. p. tak, že odporcovi úspešnému v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C. s. p. v spojení s § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s. p.).