Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 10Co/16/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1319207093 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Eren ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1319207093.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Eren a členov senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobcov: X/ G. N., J.. XX. XX. XXXX, G. V. W.. Č.. XXXX/XX, G., X/ F. N., J.. XX. XX. XXXX, G. Y. Č.. O. XXX, M. na O.: V. W.. Č.. XXXX/XX, G., X/ A. H.Í., J.. XX. XX. XXXX, G. V. W.. Č.. XXXX/XX, G., X/ V.. F. H. U.., J.. XX. XX. XXXX, G. V. W.. Č.. XXXX/XX, G., X/ S. S., J.. XX. XX. XXXX, G. V. W.. Č.. XX, G., X/ J. S., J.. XX. XX. XXXX, G. V. W.. Č.. XXXX/XX, G., X/ S. S., J.. XX. XX. XXXX, G. V. W.. Č.. XXXX/XX, G., proti žalovanému: M. G., J.. XX. XX. XXXX, G. V. W.. Č.. XXXX/XX, G., zastúpený advokátom: JUDr. Peter Homola, Zelinárska ul. č. 6, Bratislava, IČO: 42 414 725, o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcov 1/ až 7/ a na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 16. januára 2020, č. k. 11C/105/2019 - 34, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým nariadil žalovanému, aby sa zdržal pľuvania po žalobcoch, pľuvania po majetku žalobcov, zdržal sa vulgárneho nadávania na žalobcov a ich deti, klopania na dvere, kopania do dverí a vyzváňania na zvončeky ich G. Č.. XX, Č.. XX M. G. Č.. XX, zdržal sa hádzania kameňov do okien týchto bytov z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo zvyšku zamietol, p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému uložil, aby sa zdržal pľuvania po žalobcoch, pľuvania po majetku žalobcov, zdržal sa vulgárneho nadávania na žalobcov a ich deti, klopania na dvere, kopania do dverí a vyzváňania na zvončeky ich bytov Č.. XX, Č.. XX M. G. Č.. XX, zdržal sa hádzania kameňov do okien týchto bytov, vo zvyšku návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ´ust. § 324, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. c), d) Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“) a vecne čiastočnou dôvodnosťou podaného návrhu, keď považoval za preukázané, že žalovaný opakovane napadol žalobcov slzným plynom, bezdôvodne im zvoní, opľúva okná, klope na stenu a vchodové dvere, čím ich svojim nevhodným správaním obťažuje. Poukázal na to, že žalobcovia sa podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhali nariadiť žalovanému povinnosť zdržať sa nosenia a používania kasera voči všetkým žalobcom, tiež voči maloletým synom žalobcov, najmä v spoločných priestoroch domu na V.F. W.. Č.. XX, ako aj v okolí obytného domu, povinnosť zdržať sa a nepribližovať sa na vzdialenosť menšiu ako 2 metre ku vchodovým dverám G. Č.. XX (byt žalobcov 1/ a 2/), zdržať sa prenasledovania žalobcov 1/ a 2/ a ich maloletých detí vo vonkajších priestoroch na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov, zdržať sa a nepribližovať sa na vzdialenosť menšiu ako 2 metre k vchodovým dverám bytu Č.. XX (v ktorom žijú žalobcovia 5/ až 7/) a vo vonkajších priestoroch na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov, zdržať sa a nepribližovať sa na vzdialenosť menšiu ako 2 metre k vchodovým dverám bytu Č.. XX na X. K. (v ktorom žijú žalobcovia 3/ a 4/) a vo vonkajších priestoroch na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov, keď zároveň žiadali uložiť žalovanému povinnosť zdržať sa pľuvania po všetkých žalobcoch, pľuvania po majetku všetkých žalobcov, najmä na okná, dvere, autá, zdržať sa vulgárneho nadávania na žalobcov, ich maloleté deti, zdržať sa klopania na dvere, kopania do dverí a vyzváňania na zvončeky bytov Č.. XX, Č.. XX M. Č.. XX, a to nielen cez deň, ale predovšetkým v čase nočného kľudu, zdržať sa hádzania kameňov do okien bytov Č.. XX M. Č.. XX, ktoré sú v dosahu hodenia z balkóna bytu Č.. XX, v ktorom sa žalovaný zdržiava, a napokon žiadali nariadiť kontrolu dodržiavania povinnosti nepribližovať sa k dverám bytov Č.. XX, Č.. XX M. Č.. XX na vzdialenosť menšiu ako 2 metre, ako aj ostatných povinností uložených neodkladným opatrením technickými prostriedkami. Uviedol, že žalobcovia návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnili tým, že je potrebné bezodkladne ochrániť ich telesnú a duševnú integritu, pretože od konca marca 2018 trpia neustálymi útokmi na ich majetok a telesnú a duševnú integritu zo strany žalovaného, ktorý býva so svojou matkou a otcom v byte Č.. XX, ktorý priamo susedí s ich bytmi, pričom útoky spočívajú v opakujúcich sa aktivitách žalovaného od marca 2018 až po súčasnosť, a to konkrétne: klopanie, zvonenie, búchanie na stenu, búchanie na vchodové dvere, kopanie do dverí, poškodenie dverí ostrým predmetom, pľuvanie na dvere, búchanie na spoločné steny susediacich bytov, pľuvanie na balkón bytu Č.. XX, zašpinenie dverí bytu Č.. XX kaserom (slzný sprej s obsahom kapsaicínu), vyhrážanie sa, vulgárne nadávky, fyzický útok na všetky žalobkyne, sťahovanie si spodnej bielizne v spoločných priestoroch na X. K., chodenie po schodišti iba v spodnej bielizni s kaserom, búchanie a zvonenie susedom v okolitých bytoch cez deň či počas nočného kľudu alebo v nočných hodinách. Uviedol, že žalobcovia v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ďalej poukázali na skutočnosť, že všetky tieto aktivity žalovaného nahlásili aj na Obvodnom oddelení PZ Bratislava III - východ, a keď dňa 15. 04. 2019 žalovaný zaútočil na sedemročného syna žalobcov 1/ a 2/ pri vystupovaní z výťahu, bolo vydané uznesenie o začatí trestného stíhania, avšak aktivity žalovaného pokračovali aj po vznesení obvinenia, pričom syn žalobcov 1/ a 2/ má kvôli tomu strach vyjsť z bytu a žalobcovia 1/ a 2/ museli osloviť aj psychológa. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí ďalej uviedol, že žalobcovia svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnili aj tým, že okresná prokuratúra podala návrh na zmenu spôsobu výkonu ochranného liečenia z ambulantného na ústavné (vedené na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 6Nt/32/2019), konajúci súd však vec odročil za účelom vypracovania znaleckého posudku z oblasti psychiatrie a zároveň vo svojom návrhu poukázali na to, že dňa 06. 11. 2019 v čase o 7:20 hod. vyšla žalobkyňa 5/ z dverí bytu a žalovaný jej strekol s kaserom do oblasti krku a chrbta a dňa 04. 12. 2019 došlo k ďalšiemu incidentu, kedy žalovaný kaserom ohrozoval žalobcu 2/, pričom v oboch prípadoch bola privolaná polícia a ku svojmu návrhu predložili ako dôkazy uznesenie Obvodného oddelenia PZ zo dňa 31. 05. 2019, uznesenie Obvodného oddelenia PZ zo dňa 18. 09. 2019, záznam zdravotného stavu, uznesenie Obvodného oddelenia PZ zo dňa 12. 09. 2019, uznesenie Obvodného oddelenia PZ zo dňa 27. 11. 2019, zápisnicu z výsluchu zo dňa 06. 11. 2019, zápisnicu z výsluchu zo dňa 06. 11. 2019 a záznam o podaní oznámenia zo dňa 04. 12. 2019. Poukázal na skutočnosť, že neodkladné opatrenie slúži k zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených práv strán sporu a je namieste ho použiť tam, kde existuje naliehavá potreba bezodkladnej úpravy pomerov sporových strán (ako tomu bolo v prejednávanom prípade) alebo ak existuje obava, že exekúcia bude ohrozená, keď za dôvodný považoval návrh v časti, v ktorej sa žalobcovia domáhali uloženia povinnosti zdržať sa pľuvania po všetkých žalobcoch, pľuvania po majetku všetkých žalobcov, zdržať sa vulgárneho nadávania na žalobcov a ich deti, klopania na dvere, kopania do dverí a vyzváňania na zvončeky bytov Č.. XX, Č.. XX M. Č.. XX, a to nielen cez deň, ale predovšetkým v čase nočného kľudu, zdržať sa hádzania kameňov do okien týchto bytov, keďže v tejto časti preukázali, že žalovaný sa kontinuálne dopúšťa takéhoto nevhodného správania, t. j. správania, ktoré možno označiť minimálne za obťažujúce s tým, že práve nariadením neodkladného opatrenia je možné zamedziť mu, z dôvodu ktorého súd prvej inštancie poskytol žalobcom ochranu vo forme neodkladného opatrenia. Zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo zvyšku odôvodnil vecne tým, že návrh žalobcov v časti, v ktorej sa domáhali uloženia povinnosti žalovanému nepribližovať sa na vzdialenosť menšiu ako 2 metre ku vchodovým dverám bytov Č.. XX, Č.. XX M. Č.. XX, keďže byty žalobcov 1/ a 2/, ako aj žalobcov 5/ až 7/ sú na tom istom poschodí ako byt, v ktorom sa zdržuje žalovaný, je nevykonateľný, keď žalovanému nebolo možné uložiť takúto povinnosť, pretože by sa nevedel dostať do bytu, v ktorom býva s tým, že rovnako nevykonateľný považoval aj návrh v časti zákazu prenasledovania žalobcov vo vonkajších priestoroch na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov. Súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia ďalej uviedol, že aj návrh v časti, ktorým žalobcovia žiadali zákaz používania prostriedkov sebaobrany je nedôvodný, nakoľko žalobcovia potrebu bezodkladnej úpravy pomerov neodôvodnili, keďže útok kaserom bol uskutočnený v apríli 2019, pričom zamietnutie návrhu v časti navrhovaného nariadenia kontroly dodržiavania povinností uložených neodkladným opatrením technickými prostriedkami, odôvodnil zamietnutím návrhu v časti uloženia povinnosti nepribližovať sa ku žalobcom. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie odôvodnil právne ust. § 255 C. s. p. a vecne tým, že žalobcovia mali vo veci čiastočný úspech, preto žiadnej zo strán nepriznal náhradu trov konania. 2. Proti tomuto uzneseniu v jeho vyhovujúcej časti (t. j. v časti, v ktorej súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie) podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že súd prvej inštancie mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces (ust. § 365 ods. 1 písm. b/ C. s. p.), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (ust. § 365 ods. 1 písm. d/ C. s. p.), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (ust. § 365 ods. 1 písm. f/ C. s. p.), ako aj z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (ust. § 365 ods. 1 písm. h/ C. s. p.), a navrhol uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmeniť a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia aj v tejto časti zamietnuť a priznať mu nárok na náhradu trov konania. Namietol, že mu v rozpore s ust. § 331 ods. 1 C. s. p. nebol spolu s napadnutým uznesením doručený samotný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ako ani prílohy tohto návrhu, preto sa nevie proti tomuto uzneseniu efektívne brániť a nevie posúdiť, či boli dodržané všetky náležitosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, čím došlo k porušeniu čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a k znemožneniu v uskutočňovaní jemu patriacich procesných práv v miere predpokladanej ust. § 365 ods. 1 písm. b) C. s. p. Vytkol súdu prvej inštancie, že uznesením, ktorým nariadil neodkladné opatrenie pred začatím konania, neuložil žalobcom povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej (v zmysle ust. § 336 ods. 1 C. s. p.) ani nepoučil stranu, ktorej sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť (t. j. žalovaného), že môže podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených (v zmysle ust. § 337 ods. 1 C. s. p.), keď v záujme rovnosti sporových strán a zabezpečenia adekvátnej ochrany práv a oprávnených záujmov osôb, proti ktorým takéto neodkladné opatrenie smeruje, je súd v zmysle ust. § 337 ods. 1 C. s. p. povinný poskytnúť im kvalifikované poučenie o možnosti podať proti navrhovateľovi žalobu vo veci samej (v rámci ktorého súd uvedie aj strany a predmet konania vo veci samej, aby sa mohla poučená osoba efektívne domáhať prípadnej procesnej ochrany), pričom následkom úspešnej žaloby je potom zrušenie neodkladného opatrenia podľa ust. § 337 ods. 3 C. s. p., o čom musí byť protistrana rovnako poučená v uznesení o nariadení neodkladného opatrenia (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26. septembra 2018, sp. zn. 5Cdo/135/2017). Uviedol, že nemá k dispozícii návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ani jeho prílohy, ktoré z tohto dôvodu nevie identifikovať, a pri svojej obrane môže vychádzať len z toho, čo je uvedené v napadnutom uznesení, preto mu nie je zrejmé, na základe akých skutočností mal súd prvej inštancie za preukázané, že opakovane napadol žalobcov slzným plynom, že im bezdôvodne zvonil, opľúval okná, klopal na stenu a vchodové dvere, čím ich svojím nevhodným správaním obťažoval a poprel, že niekedy žalobcov napadol slzným plynom, a na svoju obranu uviedol, že slzný plyn použil dvakrát, a to vždy vtedy, keď bol fyzicky napadnutý žalobcom 2/, ktorý na neho a jeho otca zaútočil, v prítomnosti aj žalobkyne 1/ a ich dvoch detí (ktoré preto mohli byť zasiahnuté, keď sa bránil voči žalobcovi 2/), druhýkrát došlo k použitiu slzného plynu vtedy, keď žalobca 2/ na neho zaútočil, zhodil ho zo schodov a následne ho škrtil, za čo voči nemu bolo začaté trestné stíhanie. K tvrdeniu, že klope na dvere a vyzváňa na zvončeky žalovaný uviedol, že na dvere žalobcom zaklopal alebo zazvonil na zvonček len v prípade, ak predovšetkým žalobcovia 3/ a 4/ takmer každú noc rušili nočný kľud dupaním po podlahe. K ostatným skutkom (pľuvanie po žalobcoch, pľuvanie po majetku žalobcov, vulgárne nadávanie na žalobcov a ich deti, kopanie do dverí, hádzanie kameňov do okien bytov žalobcov) žalovaný uviedol, že týchto sa nikdy nedopustil a tieto sú vykonštruované žalobcami, pričom tieto skutky mu neboli ani v jednom prípade preukázané. Poukázal na skutočnosť, že so žalobcom 7/ nemal nikdy žiaden konflikt, preto nerozumie podaniu návrhu z jeho strany a namietol, že nie je zrejmé, ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcami uvádzané skutky boli preukázané, pretože trestné konanie nebolo právoplatne ukončené a v danom prípade nebola ani podaná obžaloba na súd s tým, že na takéto konštatovanie nepostačujú len tvrdenia žalobcov alebo skutočnosť, že mu bolo vznesené obvinenie. 3. Žalobkyňa 1/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že o nariadenie neodkladného opatrenia žalobcovia žiadali z dôvodu, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi nimi a žalovaným, a to vzhľadom na prebiehajúce a dlhotrvajúce trestné konanie a súdne konanie vedené pod sp. zn. 6Nt/32/2019, nakoľko takýmto spôsobom sa dá ochrániť ich telesná a duševná integrita, a to vrátane maloletých detí a osôb vyššieho veku, t. j. chránených osôb, ktorým by mala prislúchať zvýšená ochrana práv. Uviedla, že prvoinštančný súd informovali o tom, že voči žalovanému je vedené trestné konanie na Obvodnom oddelení PZ Bratislava III - východ pod ČVS: ORP-380/NMV-B3-2019 s tým, že o tomto konaní vie aj právny zástupca žalovaného, keďže sa zúčastňoval značnej časti výsluchov a vykonal niekoľko úkonov v tomto konaní, keď žalovanému ako obvinenému boli zasielané všetky uznesenia priamo Obvodným oddelením PZ Bratislava III, pričom žalovaný bol vypočutý ako obvinený dňa 21. 01. 2020, teda po nariadení neodkladného opatrenia a pred podaním odvolania zo strany žalovaného, pričom jeho právny zástupca (M. E.) bol v budove Obvodného oddelenia PZ Bratislava III v deň výsluchu, takže vedel v čase podávania odvolania o všetkých dôkazoch, ktoré sú voči žalovanému (kamerové záznamy zo systému v správe spoločenstva vlastníkov bytov), z dôvodu ktorého je obhajovanie sa nevedomosťou, zatajovanie pravdy a poukazovanie na absenciu dôkazov vo veci, zavádzanie súdu. Zdôraznila, že žalobcovia rovnako informovali súd prvej inštancie o konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 6Nt/32/2019, o ktorom vedel aj právny zástupca žalovaného, keďže sa zúčastnil na pojednávaní dňa 22. 10. 2019, na ktorom bolo na žiadosť V. G. prítomná aj RTVS (Rozhlas a televízia Slovenska, pozn. odvolacieho súdu), bola vyhotovená reportáž „REPORTÉRI RTVS“, ktorá bola odvysielaná v televízii dňa 11. 11. 2019 a je uložená aj v archíve RTVS s tým, že účelom tohto konania je ich požiadavka (ktorá smerovala najprv na Okresnú prokuratúru v Nitre) o umiestnenie žalovaného do ústavu, aby nemohol vykonávať aktivity uvedené v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Poukázala na skutočnosť, že Okresným súdom Nitra v spojení s odvolacím Krajským súdom v Nitre bol už žalovaný odsúdený a bol mu uložený zákaz pobytu I. L. S., preto sa žalovaný vrátil do G. na V. W., z dôvodu ktorého Okresná prokuratúra Nitra postúpila vec Okresnej prokuratúre Bratislava III a vec rieši Okresný súd Bratislava III. Namietla, že uznesenie o začatí trestného stíhania ČVS: ORP-1234/NMV-B3-2019 zo dňa 10. 01. 2020 bolo začaté proti neznámemu páchateľovi, nie voči žalobcovi 2/, ktorý bol dňa 09. 01. 2020 v tejto veci vypovedať. Uviedla, že je nepochopiteľná argumentácia žalovaného obhajujúca jeho útoky slzným plynom voči žalobcom, a to práve z dôvodu existencie dôkazov - kamerových záznamov zo všetkých útokov: zo dňa 15. 04. 2019 voči žalobkyni 1/ a jej maloletému synovi, zo dňa 06. 11. 2019 voči žalobkyni 5/ a zo dňa 04. 12. 2019 voči žalobcovi 2/ s tým, že tieto kamerové záznamy má k dispozícii vyšetrovateľ Obvodného oddelenia PZ Bratislava III, poškodení a takisto aj žalovaný a jeho právny zástupca. 4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie v jeho zamietajúcej časti (t. j. v časti, v ktorej súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo zvyšku zamietol) podali v zákonnej lehote odvolanie aj žalobcovia z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (ust. § 365 ods. 1 písm. d/ C. s. p.), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (ust. § 365 ods. 1 písm. f/ C. s. p.), ako aj z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (ust. § 365 ods. 1 písm. h/ C. s. p.), a navrhli uznesenie v napadnutej časti zmeniť a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj v tejto časti vyhovieť a priznať im nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Uviedli, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podali z dôvodu, že trestné konanie začaté po útoku kaserom dňa 15. 04. 2019 trvá neprimerane dlho a útoky žalovaného a jeho agresivita sa stupňujú. Nesúhlasili so záverom súdu prvej inštancie, že v časti návrhu, v ktorej žiadali uložiť žalovanému povinnosť zdržať sa nosenia a používania kasera, nie je daná potreba bezodkladnej úpravy pomerov (pretože útok kaserom sa podľa prvoinštančného súdu mal stať v apríli 2019), keď z predložených dôkazov vyplýva, že útok na žalobkyňu 5/ sa stal dňa 06. 11. 2019 a útok na žalobcu 2/ sa stal dňa 04. 12. 2019, teda týždeň pred podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia s tým, že útok zo dňa 04. 12. 2019 na žalobcu 2/ bol z priestupku prekvalifikovaný na trestný čin. Uviedli, že útoky (striekanie kaserom po susedoch) zo dňa 06. 11. 2019 a zo dňa 04. 12. 2019 sú nepochybne dostatočným dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia, pretože po striekaní kaserom dusí celé sedemposchodové schodište (na každom poschodí sú 4 byty), pričom jedine súd môže uložiť povinnosť osobe, aby nenakladala s určitými vecami. Nesúhlasili so záverom súdu prvej inštancie, že nariadenie neodkladného opatrenia v časti návrhu, v ktorej žiadali uložiť žalovanému povinnosť nepribližovať sa k dverám G. Č.. XX M. Č.. XX (Q. na X. K. G. O.), nie je možné, pretože by sa žalovaný nevedel dostať do svojho bytu a priložili listinné dôkazy (načrtnutý pôdorys a fotografiu 5. poschodia) preukazujúce, kde sa nachádza dvojmetrová hranica od bytov č. 19 a č. 20, z ktorých vyplýva, že žalovaný by nebol nijako obmedzený pri vstupe do bytu č. 18, v ktorom býva, pretože by mu na schodišti zostal dostatočný priestor na to, aby sa dostal na poschodie a do svojho bytu bez toho, aby porušil zákaz priblíženia nariadený mu neodkladným opatrením. Prvoinštančnému súdu vytkli, že sa v napadnutom uznesení žiadnym spôsobom nevysporiadal s návrhom na uloženie zákazu približovať sa k dverám bytu Č.. XX na X. K. (v ktorom bývajú žalovaní 3/ a 4/) s tým, že takýto zákaz by nijako neobmedzoval vstup žalovaného do jeho bytu Č.. XX na X. K. a ani by ho nijako neobmedzoval na jeho právach, keďže na X. M. X. K. nemá nikoho, koho by navštevoval. K zamietnutiu ich návrhu v časti, v ktorej žiadali žalovanému uložiť povinnosť nepribližovať sa k nim vo vonkajších priestoroch na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov uviedli, že nariadenie neodkladného opatrenia je jediné možné riešenie, ktorým možno ochrániť ich telesnú a duševnú integritu, a to vrátane maloletých osôb a osôb vyššieho veku, pretože je to spôsob, ako zabrániť tomu, aby v budúcnosti dochádzalo k opakovaniu útokov zo strany žalovaného a zároveň trvali na kontrole dodržiavania nariadeného neodkladného opatrenia (nepribližovania sa k dverám bytov Č.. XX, Č.. XX M. Č.. XX) technickými prostriedkami. K výroku, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o nároku na náhradu trov konania v podanom odvolaní navrhli, aby bolo upustené od platenia trov konania, t. j. aby v zmysle ust. § 257 C. s. p. nebola žiadnej zo strán sporu priznaná náhrada trov konania. 5. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcov uviedol, že ich odvolanie neobsahuje náležitosti požadované ust. § 363 C. s. p., a to vymedzenie konkrétnych odvolacích dôvodov, a preto navrhol, aby odvolací súd odvolanie žalobcov odmietol v zmysle ust. § 386 písm. d) C. s. p. s tým, že ak by sa odvolací súd s týmto jeho názorom nestotožnil uviedol, že sa v zamietajúcej časti napadnutého uznesenia plne stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie a s odôvodnením napadnutého uznesenia. Uviedol, že nikdy nenapadol žalobcov slzným plynom, slzný plyn použil dvakrát, a to vždy vtedy, keď bol fyzicky napadnutý Ž. X/ (F. N.) a akékoľvek iné použitie kasera vylúčil s tým, že zo strany žalobcov ide o fabuláciu. Poukázal na skutočnosť, že žalobcami uvádzané skutky mu neboli doposiaľ nijakým spôsobom preukázané, keďže trestné konanie nie je ukončené a v danom prípade nebola ani podaná obžaloba na súd. Súhlasil s názorom prvoinštančného súdu, že neodkladné opatrenie zakazujúce mu priblíženie sa k dverám žalobcov na vzdialenosť menšiu ako dva metre a zakazujúce mu priblíženie sa k žalobcom na vzdialenosť menšiu ako päť metrov by bolo nevykonateľné, keď aj z nákresu žalobcov je zrejmé, že by nedokázal prejsť schodiskom na vyššie poschodie (napr. ak by v bytovom dome došlo k nejakej havárii, napr. požiar a pod.) s tým, že na nariadenie takéhoto neodkladného opatrenia nie je ani dôvod. Žalovaný vo svojom vyjadrení opätovne poukázal na skutočnosť, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo strany žalobcu 7/ nie je dôvodný, pretože medzi ním a žalobcom 7/ nebol nikdy žiaden konflikt, čo vyplýva aj zo samotného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom sa žalobca 7/ spomína len v postavení vlastníka susediaceho bytu. 6. Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi podaných odvolaní podľa ust. § 379 a ust. § 380 ods. l C. s. p., túto prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (ust. § 385 ods. 1 C. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné a uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti (t. j. v časti, v ktorej bolo nariadené neodkladné opatrenie) je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pretože žalovanému bolo nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie znemožnené uskutočňovanie jemu patriacich procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nebolo možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom (ust. § 389 písm. b/ C. s. p. v spojení s ust. § 391 ods. 1 C. s. p.). 7. Podľa ust. § 324 ods. 1 C. s. p., súd môže pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 8. Podľa ust. § 325 ods. 1 C. s. p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 9. Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. c) C. s. p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami. 10. Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. d) C. s. p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 11. Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. f) C. s. p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje. 12. Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. h) C. s. p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená. 13. Podľa ust. § 326 ods. 1 C. s. p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 14. Podľa ust. § 331 ods. 1 veta prvá C. s. p., návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. 15. Podľa ust. § 336 ods. 1 C. s. p., ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. 16. Podľa ust. § 337 ods. 1 C. s. p. ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. 17. Odvolací súd sa stotožnil s argumentáciou žalovaného v podanom odvolaní, že postupom súdu prvej inštancie v rozpore s ust. § 331 ods. 1 C. s. p., keďže mu spolu s uznesením o nariadení neodkladného opatrenia nedoručil aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia s jeho prílohami, v dôsledku čoho sa nemohol efektívne brániť voči uzneseniu a nemohol posúdiť, či boli dodržané všetky náležitosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, bolo žalovanému znemožnené uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, keďže mu bolo odopreté právo oboznámiť sa s vyjadreniami, návrhmi a dôkazmi protistrany a právo vyjadriť k nim svoje stanovisko (čl. 9 C. s. p.), právo uplatniť prostriedky procesnej obrany (čl. 6 ods. 1 C. s. p.) a právo podať proti uzneseniu o nariadení neodkladného opatrenia odôvodnené odvolanie (ust. § 355 a nasl. C. s. p.). 18. Je nutné uviesť, že nakoľko súd prvej inštancie žalovanému neumožnil oboznámiť sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia ani s jeho prílohami, nemohol sa efektívne brániť proti uzneseniu o nariadení neodkladného opatrenia podaním odôvodneného odvolania, čím bolo porušené jeho právo na preskúmanie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia odvolacím súdom v odvolacom konaní (zásada dvojinštančnosti konania), pričom toto porušenie procesných práv žalovaného je tak závažné, že ním nepochybne došlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces s tým, že porušenie procesných práv žalovaného je o to závažnejšie, že v prejednávanej veci nejde o neodkladné opatrenie dočasne upravujúce pomery sporových strán do skončenia konania vo veci samej, ale ide o neodkladné opatrenie, ktorým sa mala dosiahnuť trvalá úprava pomerov medzi sporovými stranami (porovnaj ust. § 336 ods. 1 C. s. p.), pričom tento nedostatok prvoinštančného súdu ani nebolo možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom, pretože nedoručenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a jeho príloh nemalo vplyv na (u)plynutie lehoty (žalovanému) na podanie odvolania. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia s prílohami bol žalovanému doručený až odvolacím súdom po uplynutí lehoty na podanie odvolania, z dôvodu ktorého žalovaný už nemohol svoje odvolanie doplniť alebo podať nové odvolanie, pretože odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (ust. § 365 ods. 3 C. s. p.). 19. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci najmä v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavou a medzinárodnými dohovormi zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd). Jeho obsahom je predovšetkým právo na prístup k súdu, právo na nestranný a nezávislý súd, právo na zákonného sudcu, právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, právo na zachovanie rovnosti strán v konaní a na kontradiktórnosť konania, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na predvídateľnosť rozhodnutia (zákaz prekvapivých rozhodnutí), právo na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti). Aj keď porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu, resp. porušenie ktoréhokoľvek (kogentného) ustanovenia Civilného procesného poriadku zo strany súdu predstavuje pochybenie súdu, nie každé takéto pochybenie je zároveň porušením práva strany sporu na spravodlivý proces. O porušenie práva na spravodlivý proces, a teda o naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b) C. s. p. pôjde len vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu procesných práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania (vplyv na ďalšie pochybenia súdu, možnosť zvrátenia nesprávneho procesného postupu, následky nesprávneho procesného postupu a pod.). 20. Ďalšieho procesného pochybenia sa súd prvej inštancie dopustil tým, že žalovaného v zmysle ust. § 337 ods. 1 C. s. p. nepoučil o možnosti podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených, napriek tomu, že z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že žalobcovia nemienili podať žiadnu žalobu vo veci samej, pretože vychádzali z predpokladu, že nariadeným neodkladným opatrením sa môže dosiahnuť trvalá úprava pomerov medzi stranami (porovnaj ust. § 336 ods. 1 C. s. p.), a preto bolo povinnosťou súdu prvej inštancie poučiť žalovaného vo výroku uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia o možnosti podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených a zároveň vo výroku tohto uznesenia mal prvoinštančný súd uviesť strany sporu a predmet konania vo veci samej, nakoľko konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia a následkom takejto úspešnej žaloby je potom zrušenie neodkladného opatrenia, o čom musí byť protistrana (potenciálny žalobca) rovnako poučená v uznesení o nariadení neodkladného opatrenia (ust. § 337 ods. 1, 2 a 3 C. s. p.). 21. Odvolací súd považuje za potrebné zároveň uviesť, že výrok napadnutého uznesenia, ktorým súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zdržať sa vulgárneho nadávania deťom žalobcov je absolútne nevykonateľný, nakoľko deti žalobcov žiadnym spôsobom neidentifikoval. 22. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku, ktorým súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) C. s. p. v spojení s ust. § 391 ods. 1 C. s. p. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom bude povinnosťou prvoinštančného súdu opätovne rozhodnúť v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu, ktorým je súd prvej inštancie viazaný (ust. § 391 ods. 2 C. s. p.), a svoje rozhodnutie odôvodniť v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z ust. § 220 ods. 2 C. s. p. v spojení s ust. § 234 ods. 2 a § 236 C. s. p. 23. Odvolací súd sa nestotožnil s dôvodmi odvolania žalobcov proti zamietajúcemu výroku napadnutého uznesenia a proti závislému výroku o nároku na náhradu trov konania, keď k odvolaciemu dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d/ C. s. p.), v podanom odvolaní nič bližšie neuviedli (neuviedli žiadnu inú vadu konania), preto sa ním nebolo možné v odvolacom konaní zaoberať, keďže ak strana sporu iba formálne odcituje odvolací dôvod bez toho, aby ho konkretizovala v súvislosti s napádaným rozhodnutím, a neuvedie konkrétne pochybenia (vady, skutočnosti), v ktorých má naplnenie tohto odvolacieho dôvodu spočívať, odvolací súd na takýto formálne uplatnený odvolací dôvod neprihliada a v zmysle ust. § 373 ods. 1 veta druhá C. s. p. ani na doplnenie odvolacích dôvodov nevyzýva, pričom v posudzovanej veci odvolací súd existenciu tohto odvolacieho dôvodu ani nezistil. 24. K odvolacej námietke žalobcov o nesprávnych skutkových záveroch prvoinštančného súdu (odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ C. s. p.) odvolací súd uvádza, že nesprávne skutkové zistenia sú také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 C. s. p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli a ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti, alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 C. s. p. 25. K odvolacej argumentácii žalobcov, že uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej (zamietajúcej) časti spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ C. s. p.), odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. 26. V prejednávanej veci (v časti, v ktorej bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo zvyšku zamietnutý) však odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za úplné a ich právne posúdenie za správne, napriek tomu, že súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia nesprávne uviedol, že útok kaserom (slzným sprejom) bol uskutočnený v apríli 2019, aj keď z predložených listinných dôkazov vyplýva (je osvedčené), že k použitiu kasera zo strany žalovaného došlo aj dňa 06. 11. 2019 voči žalobkyni 5/ a dňa 04. 12. 2019 voči žalobcovi 2/, avšak uvedené nič nemení na tom, že rozhodnutie súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo zvyšnej časti (t. j. v časti návrhu na uloženie zákazu nosenia a používania kasera voči žalobcom, zákazu priblíženia k žalobcom vo vonkajších priestoroch na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov a zákazu priblíženia k dverám bytov žalobcov na vzdialenosť menšiu ako 2 metre), je vecne správne. 27. Základnou podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu. Neodkladné opatrenie je inštitút, ktorý je na mieste použiť tam, kde je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán sporu alebo ak je tu obava, že exekúcia bude ohrozená (ust. § 325 ods. 1 C. s. p.). Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať vždy povahu právnych vzťahov; regulácia faktických pomerov je z povahy veci vylúčená. Pre kladné rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zákon vyžaduje osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, a osvedčenie naliehavej potreby takejto úpravy pomerov strán sporu, čiže osvedčenie, že bez bezodkladnej úpravy právnych pomerov by bolo právo navrhovateľa ohrozené, pričom hrozba musí byť bezprostredná a reálna. Oba predpoklady musia byť naplnené súčasne, inak nie je možné návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť. Rozhodujúce skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť (predovšetkým listinnými dôkazmi), čo z kvalitatívneho hľadiska nedosahuje intenzitu plnohodnotného dokazovania v zmysle ust. § 185 a nasl. C. s. p. Pre neodkladné opatrenie je pritom rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (ust. § 329 ods. 2 C. s. p.). 28. Pred nariadením neodkladného opatrenia teda prvoinštančný súd posudzuje v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či a/ je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b/ navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), c/ uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektivity), d/ navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolnosti prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e/ právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), f/ sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 29. V posudzovanej veci sa žalobcovia domáhali nariadenia neodkladného opatrenia podľa ust. § 325 ods. 2 písm. c) a písm. d) C. s. p., teda uloženia povinnosti nenakladať s určitými vecami alebo právami (kaserom), resp. uloženia povinnosti niečo vykonať, niečoho sa zdržať alebo niečo znášať, avšak podľa názoru odvolacieho súdu žalobcovia neosvedčili existenciu právneho vzťahu medzi sporovými stranami, t. j. neosvedčili dôvodnosť a trvanie (súkromnoprávneho) nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana nariadeným neodkladným opatrením, keď pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať vždy povahu právnych vzťahov; regulácia faktických pomerov je z povahy veci vylúčená. 30. Neodkladné opatrenie v civilnom sporovom konaní môžu súdy nariadiť len v rámci svojej právomoci, ktorou je prejednávanie a rozhodovanie súkromnoprávnych sporov a iných súkromnoprávnych vecí (ust. § 3 C. s. p.). Takýmito súkromnoprávnymi spormi sú napr. spory o ochrany majetku (vlastníctva), tzv. susedské spory (porovnaj ust. § 127 Občianskeho zákonníka), spory o ochranu osobnosti či o náhradu škody a pod. s tým, že žalobcovia v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj v podanom odvolaní opakovane uvádzali, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podali z dôvodu, že trestné (či priestupkové) konanie proti žalovanému trvá neprimerane dlho, pričom je nevyhnutné zdôrazniť, že neodkladné opatrenie v civilnom sporovom konaní neslúži na to, aby nahrádzalo prostriedky trestného alebo priestupkového práva v prípade, ak trestné (či priestupkové) konanie trvá neprimerane dlho alebo je neefektívne, nakoľko v každom jednotlivom prípade musia byť vždy splnené všetky zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, medzi ktoré patrí aj osvedčenie dôvodnosti a trvania súkromnoprávneho (hmotnoprávneho) nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana nariadeným neodkladným opatrením, pričom bolo povinnosťou žalobcov opísať v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie takéhoto nároku, ktorému sa mala poskytnúť navrhovaná ochrana (porovnaj ust. § 326 ods. 1 C. s. p.). 31. Odvolací súd ďalej uvádza, že ak by bol návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia vyhodnotený podľa jeho obsahu ako návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle ust. § 325 ods. 2 písm. f) alebo písm. h) C. s. p. (nevstupovanie na miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, resp. nepribližovanie sa na určitú vzdialenosť k osobe, ktorej telesná alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená), tak nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia (zákaz priblíženia k žalobcom vo vonkajších priestoroch na vzdialenosť menšiu ako päť metrov, zákaz priblíženia k dverám bytov žalobcov na vzdialenosť menšiu ako dva metre) by bolo neprimeraným zásahom do práv žalovaného, pretože by mu fakticky znemožnilo, resp. prinajmenšom podstatne sťažilo užívanie bytu, v ktorom aj so svojimi rodičmi býva. 32. Je nutné poukázať aj na skutočnosť, že žalovaný by z praktického hľadiska ani nevedel zabrániť stretávaniu so žalobcami vo vonkajších priestoroch na vzdialenosť menšiu ako päť metrov (a tým porušovaniu nariadeného neodkladného opatrenia), keďže býva v tom istom vchode bytového domu ako žalobcovia, a preto by bol aj neadekvátny nimi navrhovaný zákaz priblíženia k dverám ich bytov na vzdialenosť menšiu ako dva metre, keďže by žalovanému bránil v riadnom užívaní schodiska vedúceho k jeho bytu (z pôdorysu predloženého žalobcami vyplýva, že žalovanému by zostalo k dispozícii schodisko o šírke len 56 cm) a úplne by mu znemožnil užívanie schodiska vedúceho na vyššie poschodia (a to bez ohľadu na subjektívny názor žalobcov, že žalovaný nemá dôvod chodiť na vyššie poschodia), keď bez významu nie je ani skutočnosť, že schodisko v bytovom dome slúži ako úniková cesta v zmysle protipožiarnych predpisov. 33. Odvolací súd v nadväznosti na uvedené konštatuje, že neodkladné opatrenie v rozsahu, v akom bolo nariadené súdom prvej inštancie (a ktoré bolo odvolacím súdom zrušené len z procesných dôvodov), by bolo dostačujúce na ochranu práv a právom chránených záujmov žalobcov, nakoľko by neobmedzovalo žalovaného na jeho právach nad nevyhnutný rozsah, nakoľko ak by sa takto nariadené neodkladné opatrenie ukázalo ako nedostatočné, resp. ak by takto nariadené neodkladné opatrenie žalovaný nedodržiaval, nič by nebránilo žalobcom podať nový návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, keďže v zmysle ust. § 329 ods. 3 C. s. p. právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, nezakladá prekážku rozhodnutej veci, pokiaľ dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie. 34. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v časti, v ktorej žalobcovia žiadali uložiť žalovanému povinnosť zdržať sa nosenia a použitia kasera (slzného plynu) proti nim, odvolací súd nad rámec už uvedeného dodáva, že uloženie takejto povinnosti je nutné považovať za neprimeraný zásah do práv žalovaného, keďže kaser vo všeobecnosti slúži na sebaobranu v prípadoch nutnej obrany alebo krajnej núdze, kedy je jeho použitie oprávnené, t. j. v súlade s právnymi predpismi s tým, že ak by žalovaný použil kaser spôsobom, ktorý by nespadal do rámca nutnej obrany alebo krajnej núdze, alebo ak by ho dokonca použil na útok proti inému (napr. proti žalobcom), išlo by vždy o neoprávnené použitie, ktoré je v rozpore s právnymi predpismi. Takéto neoprávnené použitie je postihnuteľné či už ako priestupok (napr. priestupok proti občianskemu spolunažívaniu), alebo ako trestný čin (napr. trestný čin ublíženia na zdraví alebo trestný čin výtržníctva) a nakoľko z listinných dôkazov predložených žalobcami vyplýva, že takéto konanie žalovaného je predmetom trestného stíhania, bolo by nadbytočné zakazovať takéto neoprávnené použitie kasera navyše aj nariadeným neodkladným opatrením. 35. Vzhľadom na skutočnosť, že v zamietnutej časti návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia neboli splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, odvolací súd konštatuje, že neboli splnené podmienky ani na nariadenie kontroly dodržiavania neodkladným opatrením nariadených povinností technickými prostriedkami v zmysle ust. § 325 ods. 3 C. s. p. 36. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku, ktorým súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo zvyšku zamietol, v zmysle ust. § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správne potvrdil a nakoľko odvolací súd zrušil vyhovujúci výrok napadnutého uznesenia, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie, a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, zrušil takisto závislý výrok o nároku na náhradu trov (prvoinštančného) konania, a to v celom rozsahu. 37. O náhrade trov prvoinštančného i odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí vo veci (ust. § 396 ods. 3 C. s. p.). 38. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (ust. § 393 ods. 2 veta druhá C. s. p. v spojení s ust. § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s. p.).