Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 10Co/60/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1319207093 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Eren ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1319207093.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Eren a členov senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobcov: X/ G. N., J.. XX. XX. XXXX, G. V. W.. Č.. XXXX/XX, G., X/ F. N., J.. XX. XX. XXXX, G. Y. Č.. O. XXX, M. na O.: V. W.. Č.. XXXX/XX, G., X/ A. H., J.. XX. XX. XXXX, G. V. W.. Č.. XXXX/XX, G., X/ V.. F. H. U.., J.. XX. XX. XXXX, G. V. W.. Č.. XXXX/XX, G., X/ S. S., J.. XX. XX. XXXX, G. V. W.. Č.. XX, G., X/ J. S., J.. XX. XX. XXXX, G. V. W.. Č.. XXXX/XX, G., X/ S. S., J.. XX. XX. XXXX, G. V. W.. Č.. XXXX/XX, G., proti žalovanému: M. G., J.. XX. XX. XXXX, G. V. W.. Č.. XXXX/XX, G., zastúpený: HOMOLA advokátska kancelária s.r.o., IČO: 53 042 034, Kopčianska ul. č. 8/A, Bratislava, o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 01. júna 2020, č. k. 11C/105/2019 - 121, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Odvolanie žalovaného proti výroku uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým návrh vo zvyšku zamietol, o d m i e t a . Žalobcom 1/ až 7/ p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením (v poradí druhým) nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému uložil, aby sa zdržal pľuvania po žalobcoch, vulgárneho nadávania na žalobcov, kopania do dverí a vyzváňania na zvončeky bytov Č.. XX, Č.. XX M. G. Č.. XX, zdržal sa hádzania kameňov do okien týchto bytov, vo zvyšku návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, rozhodol, že žalovaný je oprávnený podať žalobu vo veci samej, ktorou sa voči žalobcom môže domáhať náhrady škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom tohto neodkladného opatrenia a žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 324, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. c), d) C. s. p. a vecne tým, že žalobcovia v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia preukázali, že žalovaný sa dopúšťa správania, ktoré možno označiť minimálne za obťažujúce, nevhodné a toto správanie nie je ojedinené (zrejme ojedinelé, pozn. odvolacieho súdu), ale trvá dlhodobo, nakoľko táto skutočnosť vyplýva z predložených zápisníc o výsluchoch svedkov v predmetnej trestnej veci. Uviedol, že po zrušení a vrátení veci na ďalšie konanie súdom druhej inštancie (uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 22. apríla 2020, č. k. 10Co/16/2020 - 108, pozn. odvolacieho súdu), sa zaoberal iba návrhom v časti nariadenia povinnosti žalovanému, aby sa zdržal pľuvania po žalobcoch, pľuvania po majetku žalobcov, zdržal sa vulgárneho nadávania na žalobcov a ich deti, klopania na dvere, kopania do dverí a vyzváňania na zvončeky ich bytov Č.. XX, Č.. XX M. G. Č.. XX a zdržal sa hádzania kameňov do okien týchto bytov, nakoľko vo zvyšnej časti bol návrh zamietnutý a rozhodnutie je právoplatné, pričom za nesporné považoval, že sa na danom súde vedie konanie pod sp. zn. 6Vt/32/2019 s tým, že žalobcovia preukázali, že uznesením zo dňa 31. 05. 2019 bolo vznesené obvinenie voči žalovanému vo veci prečinu nebezpečného prenasledovania, pričom obvinenie bolo rozšírené uznesením zo dňa 18. 09. 2019. Poukázal na skutočnosť, že zo zdravotného záznamu zo dňa 06. 12. 2019 mal za preukázané, že žalobca 2/ bol lekársky ošetrený po napadnutí susedom, ako aj to, že uznesením č. k. ORP-1234/NMV-B3-2019 zo dňa 10. 01. 2020 bolo začaté trestné stíhanie vo veci prečinu výtržníctva (okolo 14.00 dňa 04. 12. 2019 mal páchateľ pristúpiť k žalovanému a zhodiť ho zo schodov). Uviedol, že napriek tomu, že žalovaný v odvolaní voči uzneseniu súdu poprel, že by klopal na dvere žalobcov, vyzváňal na ich zvončeky, pripustil, že tak učinil len vtedy, keď žalobcovia 3/ a 4/ rušili nočný pokoj dupaním po podlahe, poprel aj to, že by niekedy pľuval na majetok žalobcov a vulgárne im nadával, avšak výpoveďami svedkov v trestnom konaní mal takéto nevhodné správanie žalovaného za preukázané, a preto jeho tvrdeniam, že sa týchto skutkov nikdy nedopustil a tieto sú iba vykonštruované žalobcami, neuveril. Poukázal na skutočnosť, že trestné konanie síce nie je právoplatne ukončené, ale vzhľadom na vykonané dokazovanie v predmetnej trestnej veci mal za to, že sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, keďže žalobcovia v spore osvedčili existenciu právneho vzťahu medzi sporovými stranami a osvedčili aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana nariadeným neodkladným opatrením s tým, že aj súd druhej inštancie vyjadril názor, že neodkladné opatrenie v rozsahu, v akom už bolo nariadené súdom prvého stupňa (od 01. 07. 2016 ide o súd prvej inštancie, pozn. odvolacieho súdu), by bolo dostačujúce na ochranu práv a právom chránených záujmov žalobcov, nakoľko by neobmedzovalo žalovaného na jeho právach nad nevyhnutný rozsah. Zamietnutie návrhu v časti, ktorou sa žalobcovia domáhali uloženia zákazu pľuvania po ich majetku, nadávania na deti žalobcov odôvodnil vecne tým, že vychádzal z vysloveného názoru odvolacieho súdu, ktorý v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že uloženie povinnosti zdržať sa vulgárneho nadávania deťom žalobcov je nevykonateľné, nakoľko žalobcovia ich v návrhu neidentifikovali a neidentifikovali ich ani v priebehu ďalšieho konania. Výrok, ktorým rozhodol, že žalovaný je oprávnený podať žalobu vo veci samej, ktorou sa voči žalobcom môže domáhať náhrady škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom tohto neodkladného opatrenia odôvodnil právne ust. § 336, § 337 ods. 1 C. s. p. a vecne tým, že žalobcom neuložil povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci, nakoľko predpokladá, že nariadeným neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, a preto postupoval v zmysle ustanovenia § 337 ods. 1 C. s. p., podľa ktorého, ak nariadi neodkladné opatrenie pred začatím koannia (správne konania, pozn. odvolacieho súdu) a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá nejaká povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojedných (správne spojených, pozn. odvolacieho súdu). Výrok, ktorým rozhodol o trovách konania odôvodnil právne ust. § 255 C. s. p. a vecne tým, že žalobcovia mali vo veci čiastočný úspech, a nakoľko pomer úspech a neúspechu žalobcov možno pomerne vyjadriť, žiadnej zo strán sporu náhradu trov konania nepriznal. 2. Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (ust. § 365 ods. 1 písm. d/ C. s. p.), ako aj z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (ust. § 365 ods. 1 písm. h/ C. s. p.), a navrhol uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť a priznať mu nárok na náhradu trov konania. Namietol, že súd prvej inštancie nerešpektoval právny názor odvolacieho súdu, nakoľko ak by ho rešpektoval, musel by návrh žalobcov zamietnuť a poukázal na body 27, 28, 29, 30, 31 rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 22. apríla 2020, č. k. 10Co/16/2020 - 108. Uviedol, že okresný súd vec nesprávne právne posúdil, nakoľko žalobcovia neosvedčili existenciu právneho vzťahu medzi stranami, neosvedčili dôvodnosť a trvanie súkromnoprávneho nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana nariadeným neodkladným opatrením, keď pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrení upravené, musia mať vždy povahu právnych vzťahov. Poukázal na skutočnosť, že žalobcovia v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedli, že návrh podali z dôvodu, že trestné konanie trvá neprimerane dlho, k čomu sa vyjadril aj odvolací súd s tým, že ich povinnosťou bolo v návrhu opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie takéhoto nároku, ktorému mala byť poskytnutá navrhovaná ochrana, avšak návrh žalobcov takéto opísanie neobsahuje. 3. Žalobkyňa 1/, ktorej bolo odvolanie žalovaného doručené dňa 06. 07. 2020 vo svojom vyjadrení uviedla, že prebiehajúce trestné konania voči žalovanému aj v G. M. L. S. by bez preukázania dôvodnosti asi začaté ani neboli a poukázala na konanie prebiehajúce na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 6Nt/32/2019, keď návrh na zmenu ústavnej liečby podala prokuratúra s tým, že právny zástupca žalovaného predkladá zavádzajúce informácie, nakoľko SAK prešetrila sťažnosť a upozornila advokáta E.u na nesprávny postup. 4. Žalobcovia 2/ až 4/, ktorým bolo odvolanie žalovaného doručené na vyjadrenie dňa 25. 06. 2020, sa k nemu nevyjadrili. 5. Žalobkyňa 5/, ktorej bolo odvolanie žalovaného doručené na vyjadrenie dňa 25. 06. 2020, sa k nemu nevyjadrila. 6. Žalobkyňa 6/, ktorej bolo odvolanie žalovaného doručené fikciou doručenia, sa k nemu v stanovenej lehote nevyjadrila. 7. Žalobca 7/, ktorému bolo odvolanie žalovaného doručené na vyjadrenie dňa 30. 06. 2020, sa k nemu nevyjadril. 8. Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania podľa ust. § 379 a ust. § 380 ods. l C. s. p., túto prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (ust. § 385 ods. 1 C. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a odvolanie, ktoré podal proti zamietajúcemu výroku napadnutého uznesenia je potrebné odmietnuť. 9. V posudzovanej veci ide o v poradí druhé rozhodnutie súdu prvej inštancie, keď uznesenie dňa 16. januára 2020, č. k. 11C/105/2019 - 34, ktorým prvoinštančný súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému uložil, aby sa zdržal pľuvania po žalobcoch, pľuvania po majetku žalobcov, zdržal sa vulgárneho nadávania na žalobcov a ich deti, klopania na dvere, kopania do dverí a vyzváňania na zvončeky bytov Č.. XX, Č.. XX M. G. Č.. XX, zdržal sa hádzania kameňov do okien týchto bytov, vo zvyšku návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, zrušil Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 22. apríla 2020, č. k. 10Co/16/2020 - 108 vo výroku, ktorým nariadil žalovanému, aby sa zdržal pľuvania po žalobcoch, pľuvania po majetku žalobcov, zdržal sa vulgárneho nadávania na žalobcov a ich deti, klopania na dvere, kopania do dverí a vyzváňania na zvončeky bytov Č.. XX, Č.. XX M. G. Č.. XX, zdržal sa hádzania kameňov do okien týchto bytov a vo výroku, ktorým návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo zvyšku zamietol, potvrdil. 10. Nosným dôvodom (ratio decidendi) uznesenia odvolacieho súdu, ktorým uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým nariadil žalovanému, aby sa zdržal pľuvania po žalobcoch, pľuvania po majetku žalobcov, zdržal sa vulgárneho nadávania na žalobcov a ich deti, klopania na dvere, kopania do dverí a vyzváňania na zvončeky ich bytov č. XX, Č.. XX M. G. Č.. XX, zdržal sa hádzania kameňov do okien týchto bytov zrušil a v tomto rozsahu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a vo výroku, ktorým návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo zvyšku zamietol, potvrdil, boli procesné pochybenia, ktorých sa prvoinštančný súd dopustil tým, že žalovanému spolu s uznesením o nariadení neodkladného opatrenia nedoručil aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia s jeho prílohami, v dôsledku čoho sa nemohol efektívne brániť voči v poradí prvému uzneseniu súdu prvej inštancie a nemohol posúdiť, či boli dodržané všetky náležitosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj tým, že žalovaného v zmysle ust. § 337 ods. 1 C. s. p. nepoučil o možnosti podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených a napokon z dôvodu, že výrok uznesenia, ktorým žalovanému uložil povinnosť zdržať sa vulgárneho nadávania deťom žalobcov bol absolútne nevykonateľný, nakoľko deti žalobcov žiadnym spôsobom súd prvej inštancie, resp. žalobcovia v návrhu neidentifikovali. 11. Odvolací súd považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že vo svojom zrušujúcom uznesení zároveň skonštatoval, že neodkladné opatrenie v rozsahu, v akom bolo nariadené súdom prvej inštancie (a ktoré bolo odvolacím súdom zrušené len z procesných dôvodov), by bolo dostačujúce na ochranu práv a právom chránených záujmov žalobcov 1/ až 7/, nakoľko by neobmedzovalo žalovaného na jeho právach nad nevyhnutný rozsah, keďže ak by sa takto nariadené neodkladné opatrenie ukázalo ako nedostatočné, resp. ak by takto nariadené neodkladné opatrenie žalovaný nedodržiaval, nič by nebránilo žalobcom podať nový návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, keďže v zmysle ust. § 329 ods. 3 C. s. p. právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, nezakladá prekážku rozhodnutej veci, pokiaľ dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie. 12. Odvolací súd sa nestotožnil s dôvodmi odvolania žalovaného, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d/ C. s. p.), keď v podanom odvolaní nič bližšie neuviedol (neuviedol žiadnu inú vadu konania), preto sa ním nebolo možné v odvolacom konaní zaoberať, keďže ak strana sporu iba formálne odcituje odvolací dôvod bez toho, aby ho konkretizovala v súvislosti s napádaným rozhodnutím, a neuvedie konkrétne pochybenia (vady, skutočnosti), v ktorých má naplnenie tohto odvolacieho dôvodu spočívať, odvolací súd na takýto formálne uplatnený odvolací dôvod neprihliada a v zmysle ust. § 373 ods. 1 veta druhá C. s. p. ani na doplnenie odvolacích dôvodov nevyzýva, pričom v posudzovanej veci odvolací súd existenciu tohto odvolacieho dôvodu ani nezistil. 13. K odvolacej argumentácii žalovaného, že uznesenie súdu prvej inštancie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ C. s. p.), odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. 14. V prejednávanej veci však odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za úplné a ich právne posúdenie za správne, nakoľko je nesporné, že prvoinštančný súd sa po zrušení v poradí prvého uznesenia dôsledne riadil právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 C. s. p.) a dospel k správnemu záveru, že žalobcovia osvedčili nevyhnutnosť bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, keďže listinnými dôkazmi preukázali, že sa žalovaný opakovane dopúšťa excesívneho a neprimeraného správania, ktorým ohrozuje svoje susedské okolie. 15. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného v podanom odvolaní, že žalobcovia neosvedčili existenciu právneho vzťahu medzi stranami, neosvedčili dôvodnosť a trvanie súkromnoprávneho nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana nariadeným neodkladným opatrením, keď pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať vždy povahu právnych vzťahov (žalovaný svoje odvolanie založil výlučne na argumentácii odvolacieho súdu uvedenú v odôvodnení uznesenia, ktorým bolo v poradí prvé uznesenie v tejto právnej veci zrušené), nakoľko v konaní vôbec nebolo sporné, že žalovaný a žalobcovia 1/ až 7/ bývajú v jednom bytovom dome (V. W.. Č.. XXXX/XX I. G.) a sú priamymi susedmi, pričom existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov znamená, že ide o existenciu naliehavej a nevyhnutnej potreby upraviť určité právne vzťahy medzi stranou, ktorá navrhuje vydanie neodkladného opatrenia a stranou, ktorej sa má neodkladným opatrením uložiť určitá povinnosť alebo obmedzenie s tým, že podstatou inštitútu neodkladného opatrenia je urýchlená ochrana ohrozených alebo porušených práv, a jeho účelom je okamžite vytvoriť stav, kedy k porušovaniu alebo ohrozeniu práv strany, ktorá súdnu ochranu požaduje, nebude dochádzať. 16. Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že sa žalobcovia 1/ až 7/ domáhali nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým by boli upravené pomery medzi stranami z dôvodu, že žalovaný ako ich sused svojim dlhodobým škandalóznym správaním ohrozuje výkon ich práv, nakoľko ich nad mieru primeranú pomerom nesporne obťažuje, pričom svoje tvrdenia v návrhu aj bezpečne preukázali predloženými listinnými dôkazmi, z ktorých vyplýva, že Okresné riaditeľstvo v Bratislave III, Obvodné oddelenie PZ uznesením zo dňa 31. 05. 2019, ČVS:ORP-380/NMV-B3-2019 začalo trestné stíhanie a zároveň žalovanému vznieslo obvinenie vo veci prečinu nebezpečného prenasledovania, ktoré bolo uznesením Okresného riaditeľstva v Bratislave III, Bratislava III - Nové Mesto východ zo dňa 18. 09. 2019, ČVS:ORP-380/NMV-B3-2019 obvinenie žalovaného rozšírené, t. j. nariadené neodkladné opatrenie poskytne žalobcom ochranu tak, aby k porušovaniu ich práv zo strany žalovaného nedochádzalo. 17. Odvolací súd zo všetkých uvedených dôvodov, keď žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal, ako vecne správne podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. potvrdil. 18. V súvislosti s podaným opravným prostriedkom žalovaného považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním (§ 379 C. s. p., okrem prípadov tam ustanovených), podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu, ako i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané s tým, že vychádzajúc z obsahu odvolania podaného žalovaným je predmetom odvolacieho prieskumu celé uznesenie súdu prvej inštancie, napriek tomu, že k výroku, ktorým vo zvyšku návrh zamietol (výrok II.), žalovaný neuviedol žiadny odvolací dôvod. 19. Prípustnosť odvolania má vo všeobecnosti nielen stránku objektívnu, ale aj stránku subjektívnu. Objektívna stránka sa nevzťahuje na osobu konkrétneho odvolateľa a zohľadňuje (len) vecný aspekt tohto opravného prostriedku - či smeruje proti rozhodnutiu vykazujúcemu zákonné znaky rozhodnutia, proti ktorému je odvolanie prípustné. Na rozdiel od toho sa subjektívna stránka prípustnosti odvolania viaže na osobu konkrétneho odvolateľa a zohľadňuje osobný aspekt toho, kto podáva odvolanie - či je u neho daný dôvod, ktorý ho oprávňuje podať odvolanie (hoci aj proti rozhodnutiu objektívne napadnuteľnému týmto opravným prostriedkom); takým dôvodom je skutočnosť, že rozhodnutím súdu prvého stupňa bol odvolateľ po procesnej stránke negatívne dotknutý a bola mu spôsobená ujma dopadajúca na jeho pomery. Záver o tom, že podané odvolanie je prípustné, predpokladá zaujatie záveru o jeho prípustnosti tak po stránke objektívnej, ako aj po stránke subjektívnej. Posúdenie subjektívnej prípustnosti odvolania, ale vo všeobecnosti predchádza posúdeniu objektívnej prípustnosti odvolania. 20. Právo podať odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie však patrí iba tej strane, ktorej bola rozhodnutím spôsobená ujma, pričom v danom prípade výrokom uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým návrh vo zvyšku zamietol, nebola žalovanému spôsobená žiadna ujma na jeho procesných právach, nakoľko v tejto časti uplatneného nároku žalobcov bol procesne úspešný, a preto nie je osobou subjektívne oprávnenou na podanie odvolania, z dôvodu ktorého odvolací súd odvolanie žalovaného proti zamietajúcemu výroku napadnutého uznesenia podľa ust. § 386 písm. b) C. s. p., ako podané neoprávnenou osobou, odmietol. 21. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 262 ods. 2 C. s. p. tak, že žalobcom 1/ až 7/ úspešným v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (ust. § 393 ods. 2 veta druhá C. s. p. v spojení s ust. § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s. p.).