Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/150/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1319207196 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1319207196.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Zuzany Kučerovej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobcu: H.. Y. K., Q., K.. XX. XX. XXXX, O. W. XXX/X, O., adresa pobytu v zahraničí: U. A. W. XX, XXX XX F., K., zast. Valko Marián & partners, s. r. o., IČO: 35 916 192, Porubského 2, Bratislava, proti žalovanej: MUDr. W. K., K.. XX. X. XXXX, O. S. XXX/XX, O., adresa pobytu v zahraničí: U. A. W. XX, XXX XX, F., K., zast. advokátom Mgr. Ľudovítom Pavelom, Floriánska 19/1364, Košice, o zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo 14. júla 2020 č. k. 21C/153/2019- 131, takto r o z h o d o l : Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie sa z r u š u j e a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil, žalobcovi uložil povinnosť v plnom rozsahu nahradiť žalovanej trovy konania vo výške, o ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti uznesenia samostatným uznesením a vyslovil, že žalobcovi sa po právoplatnosti uznesenia prostredníctvom spoločnosti Slovenská V., U..W.., H.: XX XXX XXX, vracia súdny poplatok za žalobu v sume 165,50 eur. 2. Súd prvej inštancie konanie zastavil podľa § 161 ods. 2 C.s.p. z dôvodu, že na území SR sa nenachádza majetok strán sporu patriaci do ich bezpodielového spoluvlastníctva. Vzhľadom na podľa súdu prvej inštancie nebol daný zákonný predpoklad podľa § 37 zák. č. 37/1963 Zb. na to, aby súd prvej inštancie, (resp. všeobecne súdy SR) mohol prejednať a rozhodnúť predmetný spor. V tejto súvislosti súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol: „Nesporným bolo, že na území SR je v prospech žalobcu vedený účet v I., U..W.., ktorého je žalobca aj majiteľom. Podľa tvrdení žalobcu je zostatok na tomto účte súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov - strán sporu. Žalobca však toto svoje tvrdenie nepodporil ďalšími skutočnosťami, napr. aká suma peňažných prostriedkov sa na účte nachádza, odkiaľ peňažné prostriedky pochádzajú a podobne. Navyše svoje tvrdenia o akýchkoľvek peňažných prostriedkoch na tomto účte nepodporil ani dôkaznými prostriedkami. Naopak žalovaná, hoci potvrdila existenciu uvedeného účtu, ako aj existenciu peňažných prostriedkov na ňom uložených, poprela, že by išlo o peňažné prostriedky patriace do ich bezpodielového spoluvlastníctva a svoje popretie podporila aj ďalšími tvrdeniami, konkrétne tým, že peňažné prostriedky na predmetnom účte sú jej výlučné vlastníctvo predstavujúce dar od jej otca, pričom svoje tvrdenia konkretizovala aj tým, že uviedla dobu, kedy predmetné peňažné prostriedky dostala od otca (december 2015), výšku peňažných prostriedkov (14 000,- eur), ako aj dôvod tohto darovania, a to vyporiadanie po zomrelej matke. Okrem toho poprela a vyvrátila aj skutočnosť o tom, že na predmetný účet bola pripisovaný mzdy žalobcu (ktorá by bola predmetom BSM) tým, že uviedla, že predmetná mzda bola poukazovaná na účet žalobcu zriadený v Českej republike, kde aj pracoval. Za daných okolností mal súd za to, že žalovaná účinne poprela tvrdenia žalobcu o tom, že na predmetnom účte sa nachádzajú peňažné prostriedky patriace do ich bezpodielového spoluvlastníctva, pričom žalobca svoje tvrdenia nepodporil žiadnymi dôkaznými prostriedkami a ani tvrdenia žalovanej účinne nepoprel.“ 3. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pretože zastavenie konania procesne zavinil žalobca. O vrátení súdneho poplatku za žalobu žalobcovi súd prvej inštancie rozhodol podľa zák. č. 71/1992 Zb. 4. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietol, že súd prvej inštancie svojím postupom porušil jeho právo na spravodlivý proces. V tejto súvislosti poukázal na to, že napadnuté uznesenie mu bolo doručené dňa 17. 7. 2020 spolu s vyjadrením žalovanej. Toto vyjadrenie žalovanej mu teda bolo doručené až v čase, keď už súd prvej inštancie vo veci rozhodol (napadnuté uznesenie bolo vydané dňa 14. 7. 2020). Okrem toho, odôvodnenie napadnutého uznesenia sa opiera práve o tvrdenia uvádzané žalovanou v spomenutom vyjadrení. Žalobca takto nemal možnosť žiadnym spôsobom na tvrdenia žalovanej reagovať. Ďalej žalobca v odvolaní uviedol, že na predmetný účet v I., U.. W.. bolo dňa 8. 1. 2016 vložených 14.000 eur, pričom žalovaná tvrdí, že išlo o dar od jej otca, ale po tomto dátume boli na tento účet vložené aj ďalšie finančné prostriedky a to dňa 26. 8. 2016 suma 10.023 eur a dňa 12. 8. 2019 suma 9.500 eur. Pred 8. 1. 2016 boli na tento účet vkladané rôzne sumy, napr. v období od 03/2005 do 02/2006 suma 775.800 Sk (výplata stavebného sporenia), resp. rôzne vklady v hotovosti alebo prevody z iných účtov žalobcu. Ide o finančné prostriedky patriace do BSM. Do BSM patria i úroky z vkladu na tomto účte, pričom z judikatúry vyplýva, že do BSM patria úroky z vkladu aj v prípade, ak samotné prostriedky na účte (samotný vklad) patrí iba jednému z manželov. 5. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil. 6. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že napadnuté uznesenie treba zrušiť. 7. Zo spisu vyplýva, že žalobca sa svojou žalobou domáha zrušenia bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva v zmysle § 148a ods. 2 Obč. zák. Právomoc súdu prvej inštancie na prejednanie a rozhodnutie veci žalobca v žalobe odôvodnil tým, že žalovaná má na území SR majetok, pretože do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patrí zostatok na účte č. 2614192632/1100 vedenom v I., U.. W.. (§ 37 zák. č. 97/1963 Zb.). Súd prvej inštancie dňa 6. 5. 2020 doručil žalobu právnemu zástupcovi žalovanej (č. l. 58). Žalovaná sa k žalobe vyjadrila elektronickým podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 18. 5. 2020 (č. l. 60), v ktorom namietla nedostatok právomoci súdu prvej inštancie na prejednanie a rozhodnutie veci. K tomuto vyjadreniu žalovanej sa žalobca vyjadril podaním z 28. 5. 2020 (č. l. 96) a toto podanie bolo právnemu zástupcovi žalovanej doručené dňa 18. 6. 2020. Následne žalobca v prílohe podania z 5. 6. 2020 do spisu založil potvrdenie o vedení predmetného účtu v I., U.. W.. Dňa 1. 7. 2020 bolo súdu prvej inštancie doručené podanie žalovanej (č. l. 119) obsahujúce jej vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu z 28. 5. 2020. Toto podanie žalovanej súd prvej inštancie žalobcovi doručoval až súčasne s napadnutým uznesením. 8. Z prehľadu uvedeného v predchádzajúcom odseku vyplýva, že súd prvej inštancie skutočne doručil žalobcovi podanie žalovanej doručené súdu prvej inštancie dňa 1. 7. 2020 (č.l. 119) až súčasne s napadnutým uznesením. Odvolací súd je však toho názoru, že súd prvej inštancie týmto procesným postupom neporušil právo žalobcu na spravodlivý proces. Totiž v podaní došlom súdu prvej inštancie dňa 1. 7. 2020 žalovaná v podstate iba zopakovala svoju obranu spočívajúcu v tvrdení, že strany nevlastnia na území SR žiadny majetok a že z tohto dôvodu nie je daná právomoc súdu prvej inštancie na prejednanie a rozhodnutie predmetnej veci. K tejto obrane žalovanej žalobca zaujal stanovisko už v podaní z 28. 5. 2020. 9. Napriek uvedenému nebolo možné napadnuté uznesenie potvrdiť. Súd prvej inštancie totiž nevykonal žiadne dokazovanie, na základe ktorého by mohol ustáliť, že sporové strany nevlastnia na území SR žiadny majetok. Súd prvej inštancie vychádzal iba z tvrdení žalovanej a žiadnym spôsobom sa nevysporiadal s tvrdením žalobcu, že predmetný účet bol založený ešte v roku 1998 a že naň bola poukazovaná jeho mzda nepochybne patriaca do BSM sporových strán (viď vyjadrenie žalobcu z 28. 5. 2020 k vyjadreniu žalovanej k žalobe z č. l. 96). 10. Súd prvej inštancie tým, že konanie zastavil, hoci pre tento postup neboli splnené zákonné podmienky, porušil právo žalobcu na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v odvolacom konaní. Preto odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. a/ C.s.p. a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V ňom bude súd prvej inštancie musieť na základe dokazovania ustáliť, či strany majú na území SR majetok a či je teda daná právomoc súdu prvej inštancie na prejednanie a rozhodnutie veci. Súd prvej inštancie bude musieť predovšetkým zistiť, či bola skutočne na predmetný účet poukazovaná mzda žalobcu, resp. či skutočne po tom, ako žalovaná dňa 8. 1. 2016 vložila na predmetný účet sumu 14.000 eur, boli na tento účet vložené ďalšie finančné prostriedky uvádzané žalobcom v odvolaní. Dôkazné bremeno ohľadom preukázania týchto skutočností bude zaťažovať žalobcu. Ak sa preukáže, že na predmetnom účte sa nachádzali iba finančné prostriedky vo výlučnom vlastníctve žalovanej, súd prvej inštancie sa bude musieť vysporiadať s odvolacou námietkou žalobcu, že do BSM patria aj úroky z vkladu na účte vo finančnom ústave. 11. V novom rozhodnutí o veci súd prvej inštancie rozhodne aj o nároku na náhradu trov odvolacieho konania. 12. V súvislosti so zrušením výroku napadnutého uznesenia, ktorým bolo konanie zastavené (výrok I.), musel odvolací súd zrušiť aj výrok o nároku na náhradu trov konania (výrok II.) a tiež výrok o vrátení súdneho poplatku za žalobu (výrok III.). 13. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( § 420 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods. 1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ ( § 428 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( § 429 ods. 2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods. 2 C.s.p. ).