Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 15CoPr/3/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1320202175 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1320202175.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Evy Mészárosovej a JUDr. Silvie Walterovej v právnej veci žalobcu: Z. R. , narodený dňa XX.X.XXXX, trvale bytom I., X. č. XXXX/XX, proti žalovanému: Dopravný podnik Bratislava, akciová spoločnosť, Bratislava, Olejkárska č. 1, IČO: 00 492 736, o vyplatenie náhrady mzdy za sviatok, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 28. februára 2020, č.k. 21 Cpr 4/2020-17, takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 28. februára 2020, č.k. 21 Cpr 4/2020-17, p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava III. uznesením zo dňa 28.2.2020, č.k. 21 Cpr 4/2020-17, odmietol podanie žalobcu zo dňa 15.1.2020, doručené súdu dňa 22.1.2020, ktorým sa žalobca domáhal, podľa označenia predmetu konania, vyplatenia náhrady mzdy za sviatok od 1.5.2014 do 1.12.2018. Uznesenie právne odôvodnil ustanoveniami § 129 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 132 ods. 1, ods. 2, ods. 3 C.s.p. a vecne tým, že podanie žalobcu obsahovalo vady, z ktorého dôvodu súd uznesením zo dňa 13.2.2020, č.k. 21 Cpr 4/2020-11, vyzval žalobcu na ich odstránenie do 10 dní tak, aby svoje podanie doplnil o jasný, určitý, materiálne vykonateľný žalobný návrh, pričom údaj o tom, čoho sa žalobca domáha (žalobný návrh) musí byť v žalobe vyjadrený spôsobom, ktorý nevzbudzuje pochybnosti o tom, ako majú byť vymedzené práva a im zodpovedajúce povinnosti strán sporu a keďže predmetom sporu je peňažné plnenie (náhrada mzdy), je potrebné uviesť jeho výšku. Žalovaný bol súčasne poučený, že ak podanie nedoplní a neopraví a pre uvedený nedostatok súd nebude môcť pokračovať v konaní, súd podanie odmietne. Žalobca na výzvu na odstránenie vád reagoval podaním doručeným súdu dňa 26.2.2020 tak, že presný finančný nárok sa nedá určiť, keďže žalovaný nebol ochotný dodať žalobcovi pracovné výkazy, mzdové listy a služobné zadelenia za obdobie od 1.5.2014 do 1.12.2018, preto sa žalobca domnieva, že dlžná suma, ktorú by mal vyplatiť žalovaný, bude vyššia ako 2.000,- €. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca vady svojho podania zo dňa 15.1.2020 riadne neopravil a nedoplnil v zmysle výzvy súdu podľa § 129 ods. 1, ods. 2 C.s.p. tak, aby bol riadne špecifikovaný žalobný návrh, aby bol tento určitý, jasný, materiálne vykonateľný, keď v podaní žalobcu absentuje peňažné vyčíslenie nároku a riadne znenie navrhovaného rozhodnutia, čoho sa vlastne žalobca domáha, súd prvej inštancie, v súlade s § 129 ods. 3 C.s.p., jeho podanie odmietol, keďže sa jednalo o nedostatok, ktorý bránil súdu v konaní ďalej pokračovať. Súd zároveň upozornil, že nemá povinnosť zabezpečovať pre žalobcu podklady na uplatnenie si peňažného nároku voči druhej sporovej strane. 2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom uviedol, že žiada Okresný súd Bratislava III., aby žalovanému nariadil doručenie dôkazov na výpočet nevyplatenej ušlej mzdy za sviatok, a to mzdové listy žalobcu, výkazy práce a služobné zadelenie žalobcu za obdobie od 1.5.2014 do decembra 2018, bez ktorých dokladov nevie vypočítať presnú sumu ušlej mzdy, a to v lehote 15 dní. Uvedená suma by podľa žalobcu mala byť vyššia ako 2.000,- €. Žalobca ďalej žiadal od žalovaného vyplatenie úroku z omeškania za uvedené obdobie nevyplácania mzdy za sviatky. V odvolaní ďalej uviedol, že má určenú službu na 24 hodín, 7 dní v týždni a 12 mesiacov v roku. Poukázal na to, že sviatok nemôže odpracovať z dôvodu, že pripadol na jeho obvyklý pracovný deň podľa služobného zadelenia. Žalobca pracuje v zadelení od pondelka do piatka a v sobotu a nedeľu má voľno, v služobnom zadelení má linky, ktoré nepremávajú v sobotu, nedeľu a vo sviatok. Ak sviatok pripadne na pracovný deň v týždni, linky MHD premávajú ako v nedeľu. Poukázal na znenie § 122 ods. 3 Zákonníka práce, podľa ktorého zamestnancovi, ktorý nepracoval preto, že sviatok pripadol na jeho obvyklý pracovný deň, patrí náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku, ak mu mzda ušla pre sviatok. Podľa žalobcu, ak sú teda zamestnanci odmeňovaní hodinovou mzdou a sviatok pripadne na ich obvyklý pracovný deň, tak im patrí náhrada mzdy za sviatok. Podľa žalobcu pri určovaní pracovného času a rozpisu služieb vodičom MHD žalovaný nepostupuje v súlade so Zákonníkom práce. Posudzujúc odvolanie žalobcu podľa obsahu (§ 124 ods. 1 C.s.p.), žalobca navrhol odvolaciemu súdu rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a pokračovať v konaní. 3. Odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia pojednávania súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 378 ods. l, § 379, § 380 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil (§ 387 C.s.p.). 4. Podľa § 127 ods. 1, ods. 2 C.s.p. ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a/ ktorému súdu je určené, b/ kto ho robí, c/ ktorej veci sa týka, d/ čo sa ním sleduje a e/ podpis (1). Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (2). 5. Podľa § 129 ods. 1, ods. 2, ods. 3 a ods. 4 C.s.p. ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní (1). V uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť (2). Ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať (3). Ak sa podanie opraví alebo doplní v celom rozsahu v súlade s výzvou podľa odseku 1 najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní proti tomuto uzneseniu môže rozhodnúť súd, ktorý ho vydal (4). 6. Podľa § 131 C.s.p. žaloba je procesný úkon, ktorým sa uplatňuje právo na súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného práva. 7. Podľa § 132 ods. 1, ods. 2, ods. 3 C.s.p. v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh (1). Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy (2). Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť (3). 8. Z obsahu spisu vyplýva, že Okresnému súdu Bratislava III. bolo doručené podanie žalobcu zo dňa 15.1.2020, označené ako nevyplatenie náhrady mzdy za sviatok, podľa ktorého sa žalobca domáha voči žalovanému náhrady mzdy za sviatky za obdobie od 1.5.2014 do 1.12.2018. 9. Keďže podanie nemalo náležitosti podľa § 132 C.s.p., predovšetkým, vzhľadom k tomu, že predmetom sporu bolo peňažné plnenie, pričom absentoval jasný, určitý, materiálne vykonateľný žalobný návrh, vyjadrený spôsobom, ktorý nevzbudzuje pochybnosti o tom, ako majú byť vymedzené práva a im zodpovedajúce povinnosti strán sporu, súd prvej inštancie uznesením zo dňa 13.2.2020 vyzval žalobcu na odstránenie vád podania v lehote 10 dní od doručenia uznesenia a žalobcu poučil o tom, ako má vady odstrániť ako aj o následkoch neodstránenia vád podania. Súd prvej inštancie spolu s uznesením, obsahujúcim výzvu na odstránenie vád podania, zaslal žalobcovi aj poučenie o možnosti zastúpenia zamestnanca a o jeho procesných právach a povinnostiach podľa § 318 C.s.p. ako aj o ďalších procesných právach a povinnostiach. 10. Žalobca následne doručil dňa 26.2.2020 súdu podanie, v ktorom uviedol, že nepracoval za obdobie od 1.5.2014 do 1.12.2018 vo sviatok, ktorý pripadol na jeho obvyklý pracovný deň a náhradu mzdy mu za tieto sviatky žalovaný nevyplatil. Ďalej uviedol, že presný finančný nárok sa nedá určiť, keďže žalovaný nebol ochotný poskytnúť žalobcovi pracovné výkazy, mzdové listy a služobné zadelenie za uvedené obdobie. Presnú sumu môže vyčísliť až z týchto podkladov. 11. Podanie strany sporu musí spĺňať zákonom stanovené náležitosti. Pod náležitosťami podania rozumieme údaje vyžadované zákonom, ktoré sú nevyhnutné pre jeho identifikáciu, a teda aj pre určenie ďalšieho postupu súdu. V zmysle § 127 C.s.p. v podaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. V žalobe vo veci samej sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Podľa Civilného sporového poriadku opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Žalobca je povinný k žalobe pripojiť dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže pripojiť bez svojej viny. Podanie žalobcu zo dňa 15.1.2020 ako aj jeho ďalšie podanie doručené súdu dňa 26.2.2020, ktorým žalobca reagoval na výzvu súdu na odstránenie vád podania a ktorým sa, podľa označenia predmetu podania, domáhal od protistrany peňažného plnenia, neobsahovalo zákonom stanovené náležitosti, predovšetkým absentoval určitý, zrozumiteľný a vykonateľný petit, teda návrh výroku, ako má súd rozhodnúť vo veci samej tak, aby návrh výroku mohol byť prevzatý do výroku súdneho rozhodnutia za splnenia podmienky jeho materiálnej vykonateľnosti. Tá je splnená vtedy, ak je možné žalobný návrh prevzatý do výroku rozsudku vykonať niektorým zo spôsobov výkonu exekúcie. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28. mája 2012, sp.zn. 7 Cdo 122/2011 „Žalobný petit (návrh na výrok rozsudku súdu) musí byť presný, určitý a zrozumiteľný. Je to nutné z toho dôvodu, že súd musí celkom presne vedieť, o čom má konať a rozhodnúť, lebo súd nemôže účastníkom priznať iné práva a uložiť im iné povinnosti, než sú navrhované. Pokiaľ je žalobný petit nesprávny, t.j. vymedzenie práv a im zodpovedajúcich povinností v ňom obsiahnutých je nepresné, neurčité alebo nezrozumiteľné, prevzatie takéhoto petitu do výroku súdneho rozhodnutia by malo za následok, že by rozhodnutie bolo nevykonateľné. Uvedené požiadavky nie sú formálne, ale nevyhnutné pre výsledok konania, teda pre to, aby rozhodnutie bolo vykonateľné a aby mohli nastať účinky žalobcom zamýšľané (I. ÚS 233/97). Nedostatok zákonom stanovených náležitostí návrhu na začatie konania bráni jeho vecnému prejednaniu a pokračovaniu v konaní (viď tiež rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3 Cdo 221/2007, 3 Cdo 126/2011).“ 12. Keďže žalobca vytýkané nedostatky svojho podania, ktoré by podľa obsahu mohlo byť žalobou vo veci samej, neodstránil ani v podanom odvolaní, jeho podanie tak aj naďalej nespĺňa náležitosti predpísané Civilným sporovým poriadkom pre podanie tohto druhu. Predmetné podanie teda trpí vadou, pre ktorú nemožno v konaní pokračovať. 13. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1, ods. 2 C.s.p. potvrdil. 14. V prejednávanej veci súd nerozhodoval o trovách konania, a to vzhľadom na odmietnutie podania, keď žalovaný sa o podaní, ktoré mohlo byť žalobou ani nedozvedel. 15. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).