Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/54/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1320204057 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1320204057.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov senátu JUDr. Nadeždy Wallnerovej a JUDr. Ivany Jahnovej v právnej veci starostlivosti o maloleté deti: G. U., Q. D. XX.XX.XXXX G. S. U., Q. D. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, úsek sociálnych vecí a rodiny, pracovisko Senec, so sídlom: Krátka 1, Senec, maloleté deti rodičov: matky - J.. G. U., N.. R., Q. D. XX.XX.XXXX, U.: X.P. XX, T. X., Č. N., zastúpená JUDr. Ľubomír Šablica, advokát, so sídlom: Záhradnícká 27, Bratislava a otca - E. U., Q. D. XX.XX.XXXX, U.: Č. XXXX/XA, O. E., zastúpený: JUDr. Daniela Ježová, LL.M., PhD., advokátka, so sídlom: Javorinská 13, Bratislava o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie matky a otca proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 19. februára 2020, č. k. 39P/29/2020-17, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 19. februára 2020, č. k. 39P/29/2020-17, p o t v r d z u j e. II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava III, uznesením zo dňa 19. februára 2020, č.k. 39P/29/2020-17, nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého G. sumou 150,- eur mesačne a na maloletú S. 100,- eur mesačne, počnúc dňom 19.02.2020. Vo zvyšku súd prvej inštancie návrh matky zamietol. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia uviedol, že návrhom doručeným súdu dňa 03.02.2020 v konaní vedenom na súde prvej inštancie pod sp. zn. 39P/269/2019, sa matka maloletých detí domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd na čas do právoplatného skončenia konania o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky; otcovi maloletých detí uložil povinnosť prispievať v nevyhnutnej miere na výživu maloletej S. výživným v sume 100,- eur mesačne a na výživu maloletého G. výživným v sume 150,- eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc vydaním neodkladného opatrenia a upravil styk otca s maloletými deťmi každý párny týždeň v roku od piatku od 14:00 hod do nedele do 18:00 hod s tým, že otec je oprávnený vziať maloletého G. z miesta bydliska matky v Českej republike na územie Slovenskej republiky a maloletú Lauru je oprávnený vziať z miesta bydliska matky v Českej republike na územie Slovenskej republiky len so súhlasom matky; každú stredu od 14:00 hod do 19:00 hod v mieste bydliska matky v Českej republike, a po dohode s matkou sa otec môže s maloletými deťmi stretnúť aj v iný deň v týždni. Matka návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že s otcom maloletých detí sú manželmi a maloleté deti majú dvojité štátne občianstvo. Manželstvo rodičov maloletých detí nie je rozvedené, prebieha konanie o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva na Okresnom súde Bratislava III, pod sp.zn. 37P/277/2019. Matka s maloletými deťmi odcestovala dňa 17.09.2019 ku svojej matke, v snahe zabezpečiť maloletým deťom nerušený, bezkonfliktný život a predovšetkým bezpečné prostredie pre ich výchovu a život, a to najskôr dočasne, no neskôr sa rozhodla s nimi odsťahovať sa do Českej republiky natrvalo. Matka je na rodičovskej dovolenke a spolu s maloletými deťmi sa zdržiava v Českej republike. Otec na výživu maloletých detí od septembra 2019, teda 5 mesiacov, vôbec neprispieva a matke nepoukázal na deti žiadne finančné prostriedky. Výdavky matky spojené len s uhrádzaním nevyhnutných nákladov na výživu, lekársku starostlivosť, hygienické potreby, ošatenie a obuv maloletých detí dosahujú mesačne priemerne cca 380,- eur, ktoré uhrádza iba sama za finančnej pomoci svojich rodičov. Matka si uvedomuje, že otec nemá obmedzené rodičovské práva a nebol pozbavený svojich rodičovských práv, je teda stále zákonným zástupcom detí a má právo podieľať sa na rozhodovaní o živote detí, pričom mu vo výkone týchto práv nebráni, najmä pokiaľ ide o jeho styk s nimi. Styk otca s maloletými deťmi bol od septembra 2019 sporadický a nepravidelný, spravidla sprevádzaný konfliktami a je preto dôvodné, aby bol styk otca s obidvoma maloletými deťmi na čas do rozvodu manželstva dočasne upravený formou neodkladného opatrenia. Matka má za to, že napriek rozvratu manželstva je potrebné naďalej zabezpečiť zachovanie vzťahu detí k obom rodičom, čo je prevedené do ich práva na udržovanie pravidelného, rovnocenného a aj rovnoprávneho osobného styku s oboma rodičmi. Tento stav odôvodňuje úpravu styku otca s maloletými deťmi na čas do rozvodu manželstva navrhovaným neodkladným opatrením, a nepochybne neskôr i na čas po rozvode manželstva, ak nedôjde k uzatvoreniu rodičovskej dohody, súdnym rozhodnutím. Otec nechce akceptovať, že maloletá S. nie je vo veku, aby si ju otec vzal na Slovensko na niekoľko dní a nocí, a to spolu aj s maloletým G. a zabezpečil sám pre ne vzhľadom na rozdielny vek a potreby po celú dobu takejto formy styku s nimi, potrebnú starostlivosť. Matka sa nebráni, že by neskôr s takouto formou styku otca s maloletými súhlasila, a to i pokiaľ ide o ich pobyt s ním presahujúci dobu tzv. predĺženého víkendu, napríklad v letnom období. V rámci mediačných stretnutí rodičov, ktoré sa uskutočnili dňa 15.01.2020 a dňa 28.01.2020 pred mediátorkou v Centre poradenstva pre rodinné a partnerské vzťahy p.o., so sídlom v Českej republike, U Náhonu, Zlín, k dohode rodičov nedošlo. Matka uviedla, že otec si neplní vyživovaciu povinnosť ani voči nej ako manželke. Zrušil jej prístup k bankovému účtu, na ktorom sú uložené finančné prostriedky tvoriace doposiaľ nezamknuté bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, z ktorých by mohla uhrádzať predovšetkým výdavky na potreby maloletých detí. Pokiaľ sa matka s otcom na tému výživného rozprávala, uviedol, že si za tento stav môže sama, keďže sa spolu s maloletými deťmi odsťahovala do Českej republiky a že platiť výživné bude až keď mu to uloží súd. 2. Z pripojených súdnych spisov súd prvej inštancie zistil, že na Okresnom súde Bratislava III prebieha pod sp. zn. 39P/269/2019 konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva. Matka v návrhu na začatie konania, doručeného súdu dňa 27.09.2019 okrem iného uviedla, že najmä v záujme, aby zabezpečila pre svoje deti bezpečné a zdravé prostredie pre ich vývoj, v ktorom nebudú svedkami násilia a agresivity zo strany otca, rozhodla sa odísť zo spoločnej domácnosti ku svojej matke do Českej republiky, vo vzdialenosti len približne 160 km od obvyklého pobytu maloletých detí. Z matkou predloženého potvrdenia Ministerstva školstva, mládeže a telovýchovy, odbor personálnej a štátnej služby, Praha 1 zo dňa 02.12.2019 mal súd prvej inštancie za preukázané, že matka maloletých detí je ich zamestnankyňou od októbra 2011 na dobu neurčitú a v súčasnej dobe je na rodičovskej dovolenke. Z pripojeného potvrdenia tohto zamestnávateľa matky mal súd preukázané, že matka mala čistú mzdu za 08/2019 vo výške 14.928,- Kč a za 09/2019 vo výške 19.005,- Kč. Potvrdením Úradu práce Českej republiky - Krajskej pobočky v Zlíné zo dňa 22.10.2019 mal súd prvej inštancie za preukázané, že matke úrad priznal rodičovský príspevok vo výške 14.000,- Kč od 01.10.2019 a podľa priloženého prehľadu jej táto suma bola vyplatená za 11/2019 a 12/2019. Potvrdením Okresnej správy sociálneho zabezpečenia Zlín zo dňa 02.12.2019 mal súd prvej inštancie za preukázané, že matke bolo za obdobie od 01.02.2019 do 15.08.2019 vyplatených na nemocenských dávkach spolu 185.612,- Kč. Z pripojeného súdneho spisu sp. zn. 37P/277/2019 súd prvej inštancie zistil, že na Okresnom súde Bratislava III prebieha na návrh matky maloletých detí aj konanie o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva. Na pojednávaní konanom na súde dňa 11.02.2020 právna zástupkyňa otca uviedla, že otec sa stretol s maloletými deťmi, naposledy bol s maloletým Adamom v dňoch od 17.01.2020 do 18.01.2020 a v dňoch od 06.02.2020 do 09.02.2020 na Slovensku. Maloletý G. je citovo naviazaný na otca a nechce od neho odchádzať. K realizácii styku začalo dochádzať po tom, čo bolo matke maloletých detí dohovorené orgánmi Českej republiky, že tento stav nie je udržateľný a otec má právo na kontakty s deťmi v inom prostredí ako v dome matkinej mamy. Právna zástupkyňa otca tiež uviedla, že otec na výživu maloletých detí fakticky neprispieva, avšak hradí všetky úvery, ktoré rodičia maloletých detí majú, a to vo výške 1.450,- eur mesačne a má mesačne náklady na cestu do Českej republiky za maloletými deťmi. Z otcom pripojeného mzdového listu vystaveného Accenture Technology Solutions Slovakia s.r.o. mal súd prvej inštancie za preukázané, že otcov čistý príjem bol za 01/2019 vo výške 3.160,65 eur, za 02/2019 vo výške 2.972,28 eur, za 03/2019 vo výške 2.786,85 eur a za 04/2019 vo výške 4.061,04 eur. Potvrdením Obce Chorvátsky Grob zo dňa 30.10.2019 mal súd preukázané, že otec je poslancom Obecného zastupiteľstva Chorvátsky Grob. Funkciu z hľadiska sociálneho poistenia vykonáva ako „zamestnanec s nepravidelným príjmom“ od 10.12.2018 a príjem mu bude vyplatený vo výplatnom období za 12/2019 jednorazovo. Z pripojeného výplatného lístka vystaveného Obcou Chorvátsky Grob mal súd prvej inštancie za preukázané, že otec mal z výkonu funkcie poslanca čistý príjem 692,07 eur. Potvrdením Sociálnej poisťovne zo dňa 11.11.2019 mal súd prvej inštancie preukázané, že otcovi vznikol nárok na materské od 18.04.2019 a mal trvať do 30.10.2019. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 03.05.2019, č. 200-085628-CA04/2019 vznikol otcovi nárok na materské od 18.04.2019 najdlhšie do uplynutia zákonom stanoveného obdobia nároku na materské vo výške 47,0466 eur za deň. Pripojeným potvrdením Sociálnej poisťovne zo dňa 22.01.2020 mal súd prvej inštancie za preukázané, že otec mal na materskej spolu vyplatených 9.221,40 eur. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 21.11.2019, číslo 30994/2019BAM-DvN vznikol otcovi nárok na dávku v nezamestnanosti, vo výške 50 % denného vymeriavacieho základu 66,6083 eur od 31.10.2019 na obdobie šiestich mesiacov, pri splnení ustanovených zákonných podmienok. Pripojeným potvrdením Sociálnej poisťovne mal súd prvej inštancie preukázané, že otec mal v období od 31.10.2019 do 31.12.2019 vyplatenú dávku v nezamestnanosti spolu 2.065,10 eur. Potvrdením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok zo dňa 22.01.2020 mal súd prvej inštancie preukázané, že otec je od 31.10.2019 vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a evidencia trvá. Lustráciou otca v Sociálnej poisťovni mal súd prvej inštancie za preukázané, že otec bol v období od 16.09.2019 do 21.10.2019 zamestnaný v spoločnosti Natuvion Slovakia s.r.o. a jeho vymeriavací základ (brutto príjem) bol za 09/2019 vo výške 1.990,48 eur a za 10/2019 vo výške 1.321,74 eur a sú mu vyplácané dávky v nezamestnanosti. Súd prvej inštancie ďalej skonštatoval, že z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia i z pripojených súdnych spisov mal za preukázané, že matka opustila spoločnú domácnosť s maloletými deťmi dňa 17.09.2019, kedy odcestovala ku svojej matke do Českej republiky, kde sa odvtedy zdržiava. Matka výslovne v návrhu na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva uviedla, že sa rozhodla odísť zo spoločnej domácnosti a zatiaľ sa zdržiava dočasne aj s deťmi u svojej matky v Českej republike, vo vzdialenosti približne 160 km od obvyklého pobytu maloletých detí. Matka tiež uvádzala, že odcestovanie pred otcom netajila, nechala mu písomný odkaz, otec sa s deťmi stretával i stretáva, v styku s nimi mu po odchode nebránila a nebráni ani v súčasnosti. Z pripojeného súdneho spisu mal súd prvej inštancie tiež preukázané, že otec pri podaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia výslovne uvádzal, že matka maloleté deti bez jeho súhlasu odviezla do Českej republiky, s čím nesúhlasil. Z pripojenej mailovej komunikácie vyplýva, že pred Mestským súdom v Brne bol nariadený termín pojednávania vo veci na deň 16.01.2020. Súd z pripojenej lekárskej správy detskej lekárky mal tiež preukázané, že matka maloleté deti zaregistrovala v Českej republike v detskej ambulancii MUDr. Evy Janíkovej už od 19.09.2019. V súčasnosti je otázka neoprávneného premiestnenia maloletých detí riešená pred Mestským súdom v Brne v konaní o vrátenie maloletých detí do krajiny ich obvyklého pobytu. 3. Súd prvej inštancie nevyhovel návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by vyslovil, že zveruje maloleté deti do osobnej starostlivosti matky. Matka svoj návrh v podstate odôvodnila tým, že dlhšiu dobu, od 09/2019 je s maloletými deťmi v Českej republike, je na rodičovskej dovolenke a otec si neplní vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom. Aktuálne sú maloleté deti fakticky v osobnej starostlivosti matky, ktorá s nimi žije v Českej republike, je na rodičovskej dovolenke, pričom otázka neoprávneného premiestnenia maloletých detí je riešená pred Mestským súdom v Brne v konaní o vrátenie maloletých detí na Slovensko. Pojednávanie pred Mestským súdom v Brne vo veci vrátenia maloletých detí na Slovensko je nariadené na deň 20.02.2020. Pretože maloleté deti sú fakticky v osobnej starostlivosti matky a prebieha konanie o vrátenie maloletých detí na Slovensko, súd prvej inštancie za danej situácie návrh matky na zverenie maloletých detí do jej osobnej starostlivosti zamietol. Súd prvej inštancie zamietol i návrh matky na úpravu styku otca s maloletými deťmi, keď nemal preukázanú neodkladnú potrebu úpravy pomerov. Poukázal nato, že na pojednávaní konanom vo veci rozvodu a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva dňa 11.02.2020 právna zástupkyňa otca maloletých detí uviedla, že otec sa stretáva s maloletými deťmi, že s maloletým G. bol v dňoch od 17.01.2020 do 18.01.2020 a v dňoch od 06.02.2020 do 09.02.2020 na Slovensku. K realizácii styku začalo dochádzať po tom, čo bolo matke maloletých detí dohovorené orgánmi Českej republiky, že tento stav nie je udržateľný a otec má právo na kontakty s deťmi v inom prostredí ako v dome matkinej mamy. Otec maloletých detí nepodal sám návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd upravil jeho styk s maloletými deťmi a nenavrhol termíny, v ktorých by sa chcel, resp. v ktorých by sa mohol s maloletými deťmi stretávať do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Z uvedeného dôvodu, ako aj s poukazom na už vyššie uvedené prebiehajúce konanie o vrátenie maloletých detí na Slovensko, súd prvej inštancie zamietol návrh matky i v časti úpravy styku otca s maloletými. Súd vyhovel návrhu matky v časti uloženia povinnosti otcovi maloletých detí prispievať na výživu maloletých detí, keď matka uviedla, že otec na výživu maloletých detí neprispieva, ktorú skutočnosť otec, resp. jeho právna zástupkyňa potvrdili na pojednávaní vo veci rozvodu a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva dňa 11.02.2020. Súd prvej inštancie neprihliadal na tvrdenú skutočnosť, že otec hradí všetky úvery, ktoré rodičia maloletých detí majú, a to vo výške 1.450,- eur mesačne, a má mesačne náklady na cestu do Českej republiky za maloletými deťmi. Súd prvej inštancie uviedol, že výživné má prednosť pred inými výdavkami. Pretože maloleté deti sú v osobnej starostlivosti matky a otec dobrovoľne na výživu svojich maloletých detí v súčasnosti neprispieva, hoci má zákonnú vyživovaciu povinnosť voči svojim maloletým deťom, súd prvej inštancie otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletých detí, a to počnúc dňom nariadenia neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie má za to, že určené výživné je výživným v nevyhnutnej miere, potrebnej na zabezpečenie výživy maloletých detí a na skutočnosť, že matka maloletých detí je aktuálne na rodičovskej dovolenke. Súd prvej inštancie pri určení výšky výživného v nevyhnutnej miere prihliadol i na skutočnosť, že otec maloletých detí mal príjem ako je vyššie uvedené, a to zo zamestnania a z materskej do konca 10/2019 a od 31.10.2019 má nárok na dávky v nezamestnanosti, aktuálne mesačne vo výške cca 1.000,- eur mesačne pri 30 kalendárnych dňoch v mesiaci. 4. Proti tomuto uzneseniu v časti výroku o zamietnutí návrhu podala matka odvolanie, z dôvodu ustanoveného v § 365 ods. 1 písm. h) CSP, keďže rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Matka má za to, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o jej návrhu o potrebe dočasnej úpravy pomerov rodičov zverením maloletých detí do jej osobnej starostlivosti a úpravy styku otca s nimi do právoplatného skončenia konania vo veci samej nezohľadnil dôvody, ktorými pre nezhody, schválnosti zo strany otca, jeho správanie a tým celkovo existujúce pretrvávajúce problémy v riešení týchto vzťahov, svoje návrhy odôvodnila. Poukázal a nato, že otec sa správa direktívne a neuznáva žiaden argument v situácii, kedy sa matka na strane jednej snaží akceptovať jeho žiadosti o styk s deťmi, no na strane druhej nie je ochotný akceptovať, najmä pokiaľ ide o vek dcéry S., názor matky, že styk s ňou realizovaný viacdňovým pobytom u rodičov otca v tomto období nie je v jej záujme. Matka opakovane uviedla v odvolaní, že pri odchode do Českej republiky nekonala svojvoľne a v úmysle, že by otcovi chcela odňať deti z jeho starostlivosti a výchovy, či znemožniť mu styk s nimi. Matka má za to, že otcovi nebráni vo výkone jeho rodičovských práv, napriek tomu, že pokiaľ ide o jeho povinnosti, vyživovaciu povinnosť si riadne neplní. Matka uviedla, že otcovi umožňuje stýkať sa s deťmi, i keď otec má záujem iba o styk so synom G., ktorého berie na Slovensko na viac dní. Je pravdou, že na strane jednej žiada o možnosť vziať na niekoľko dní na Slovensku aj dcéru S., avšak vzhľadom na jej vek matka s jej pobytom mimo domova na niekoľko dní a nocí zatiaľ nesúhlasila, na strane druhej aj keď si otec príde pre G., S. sa nevenuje. Dohodnutý čas pobytu maloletého G. u otca na Slovensku otec svojvoľne nedodržiava, a preto dochádza k sústavnému a opakovanému porušovaniu dohody rodičov vrátiť maloletého matke. Matka uvádza, že sa tak stalo aj 01.03.2020 v Trenčíne, kedy si otec bez predchádzajúcej dohody s matkou vzal napriek jej nesúhlasu za vulgárneho nadávania a vyhrážok maloletého G. k jeho rodičom do obce Zbrojníky. Správanie otca matka hodnotí aj ako psychické násilie, keďže jej neoznamuje kedy presne, v ktorý deň a hodinu príde s maloletým G. do miesta jej pobytu v Českej republike. Dohody otec ignoruje s poukazom na to, že má rovnaké práva ako matka. Bolo tomu naposledy aj 06.03.2020, kedy bola matka fyzicky napadnutá otcom a po lekárskom ošetrení vzniknutý konflikt - fyzické napadnutie, oznámila matka 13.03.2020 na polícii. Matka uvádza, že takéhoto správania sa otec dopúšťa opakovane, prvýkrát však došlo už aj k fyzickému napadnutiu matky, a matka sa obáva, že sa bude opakovať. Matka sa domáha, aby odvolací súd v časti ňou napadnutého uznesenia rozhodol tak, že toto uznesenie mení a nariaďuje neodkladné opatrenie, ktorým zverí maloleté deti S. G. G. do právoplatného skončenia konania o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom do osobnej starostlivosti matky a upraví styk otca s maloletými deťmi každý párny týždeň roka v čase od piatku od 14.00 hod do nedele do 18.00 hod, s tým, že v rámci takto dohodnutého času na styk s maloletými deťmi je otec oprávnený vziať maloletého G. z miesta trvalého pobytu matky v Českej republike na územie Slovenskej republiky a otec je oprávnený maloletú S. vziať z miesta trvalého pobytu matky v Českej republike na územie Slovenskej republiky len so súhlasom matky a každú stredu v týždni v čase od 14.00 hod do 19.00 hod v mieste trvalého pobytu matky v Českej republike s tým, že po dohode s matkou sa otec môže s maloletými deťmi stretnúť aj v iný deň v týždni. 5. Voči uzneseniu podal odvolanie aj otec z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f), h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku nakoľko súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Otec namieta aj časť rozhodnutia, kde súd prvej inštancie uviedol, že má hradiť výživné počnúc dňom 19.02.2020. Podľa názoru otca by mal mať povinnosť hradiť výživné najskôr dňom doručenia uznesenia. Otec v odvolaní uviedol, že až do dňa 17.09.2019 bol v domnení, že má s matkou normálny, fungujúci vzťah. Dňa 17.09.2019 sa ale matka spolu s maloletými bez akéhokoľvek jeho vedomia, či súhlasu, odsťahovala zo spoločnej domácnosti, ktorú viedli v obci Chorvátsky Grob. O maloletého G. sa vzorne staral už od narodenia, konkrétne ho kúpal, pomáhal pri kojení, pri kŕmení, chodil s ním pravidelne na prechádzky. V noci sa k maloletému budil, kŕmil z fľašky, aby si mohla matka oddýchnuť. Rovnako tak plnohodnotne sa staral aj o maloletú S.. Od 18.04.2019 do 30.10.2019 bol aj na materskej dovolenke s maloletým G.. Otec uviedol, že u neho majú maloleté deti vytvorené zázemie, vhodné podmienky na život a rozvoj. Býva v dome, maloletí v ňom majú aj vlastné izby. Otec poukázal na to, že matka premiestnila maloletého G. počas materskej dovolenky, ktorú vykonával otec. Matka maloleté deti neoprávnene premiestnila do Českej republiky a to dňa 17.09.2019, kde ich od tohto momentu neoprávnene zadržiava a to bez jeho súhlasu, či súhlasu súdu. Otec uviedol, že podal na Mestský súd v Brne návrh na nariadenie návratu maloletých detí do krajiny ich obvyklého pobytu, t.j. na územie Slovenskej republiky, konanie je vedené pod sp. zn. 40Nc 2506/2019. Návratové konanie ešte nie je právoplatne skončené. Hneď dňa 17.09.2019 kontaktoval matku, že kde je s maloletými. Matka mu uviedla, že je s deťmi na Morave, nechcela sa s ním vôbec rozprávať. Hneď v ten deň šiel aj so svojimi rodičmi na Moravu, kde sa chcel s matkou stretnúť a porozprávať. Matkin otec mu však oznámil, že sa s ním matka rozprávať nechce. Otec sa ohradzuje v odvolaní voči akýmkoľvek tvrdeniam matky, ktoré uvádzala v podanom návrhu vo veci samej, že by sa voči nej správal agresívne, alebo ju fyzicky napadol. Otec namieta aj výšku výživného určenú vydaným uznesením. Považuje takto stanovenú výšku výživného za vysokú a neprimeranú. a navrhuje platiť výživné na maloletého G. vo výške 75,- resp. 100,- eur mesačne a na maloletú S. taktiež vo výške 75,- resp. 100,- eur mesačne. Obe maloleté deti sú blízkeho veku, ich náklady sú aktuálne rovnaké a podobné. Otec uviedol, že matka zámerne zatajila svoj príjem a to poberanie sociálnych dávok na maloleté deti z Českej republiky. Matkin rodičovský príjem predstavuje mesačne 14.000,- CZK, čo je vyše 500,- eur, t.j. skoro dvojnásobok slovenského rodičovského príspevku. Otec poukazuje na to, že je aktuálne nezamestnaný a to už po dobu 5 mesiacov. Príspevok v nezamestnanosti, z ktorého vychádzal prvoinštančný súd mu končí v apríli 2020. Následne bude bez akéhokoľvek príjmu. Poukazuje i na to, že je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie už od 31.10.2019 a jeho evidencia trvá. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie mu znemožňuje navrátiť maloleté deti na územie SR, keďže pre navrátenie detí musí vytvoriť podmienky pre návrat detí aj s matkou, čo je spojené s nemalými nákladmi. Ďalej uviedol, že hradí hypotekárne úvery, ktoré má spoločne aj s matkou a to vo výške 1.450,- eur mesačne. Matka si neplní svoje povinnosti a nehradí ani svoju časť hypotéky. Otec poukázal na to, že musí udržiavať obe nehnuteľnosti pre poskytnutie záruk pre navrátenie maloletých do krajiny ich obvyklého pobytu, na Slovensko v zmysle návratového konania. Pri konaní o návrat sa prihliada aj na to, aby sa deti vrátili do známeho prostredia, ktorým práve má byť rodinný dom alebo byt, a teda z tohto dôvodu sa otec nestotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že neprihliadol na skutočnosť ohľadom úhrady úveru z jeho strany. Otec má za to, že práve hradením hypotéky, udržiavaním oboch nehnuteľností vytvára podmienky pre návrat maloletých na Slovensko, uvedené teda hradí v záujme maloletých. Taktiež otec uviedol, že mu neoprávneným konaním matky vznikli náklady, ktoré by mu neboli vznikli, ako náklady spojené s cestovaním do obce Křekov vzdialenej 160 km od Bratislavy, kam sa neoprávnene matka premiestnila s maloletými deťmi. Otec ďalej uviedol, že matka mu odopiera styk s maloletými, styk mu väčšinou umožňuje realizovať len v dome v prítomnosti jej mamy a jej partnera, čo bolo a je neznesiteľné tak pre deti, pre matku, ako aj pre neho. Vznikali tam konflikty a takmer pri každej jeho návšteve bola volaná hliadka. Stav bol neznesiteľný najmä pre maloletého G.. Maloletý G. plače zakaždým, keď odchádza a prosí ho, aby si ho zobral domov do Chorvátskeho Grobu. Po dohovore orgánov ČR matke, že takýto stav nie je udržateľný, a že otec má právo na kontakt s deťmi v inom prostredí, ako v dome matkinej mamy, mu matka umožnila zobrať maloletého G. osamote na víkend. Čas a dĺžka kontaktu je však na ľubovôli matky dodnes. Otec popisuje, že dňa 28.09.2019 po návšteve maloletých detí v Křekove pri odchode sa ani len nemohol rozlúčiť s maloletými, pretože svokrin partner sa mu postavil do cesty spolu so svokrou a povedali mu, že sa s deťmi nerozlúči a obmedzili ho v slobode pohybu. Dňa 10.10.2019 si matka svojvoľne určila jeho stretávanie sa s maloletými na každý druhý víkend na 2 hodiny v jej prítomnosti. Konaním matky má narušené práva na plnohodnotný fyzický osobný styk so svojimi deťmi. Dňa 21.12.2019 matka opätovne svojvoľne určila miesto stretnutia s deťmi a to u jej otca, ktorý žije sám. Maloletý Adam bol pri ňom a držal sa ho pri odchode domov. V tom momente svokor nasilu chytil maloletého Adama a nasadil ho do auta, ktorým prišla matka. Maloletý G. sa rozplakal a s plačom volal na otca a ukazoval na sedadlo spolujazdca pred ním, aby si tam otec sadol. Dňa 28.12.2019 bol otec aj s jeho rodičmi za maloletými. Matka ho nepustila ďalej do domu a partner svokry ho sotil von z domu. Dňa 22.02.2020 mu pri návšteve matka neotvorila dvere domu a bez dôvodu vykázali otca a jeho rodičov z pozemku. Dňa 06.03.2020 mu matka odmietla ukázať dcéru S., keď doniesol naspať maloletého G.. Otec uviedol, že aktuálne mu matka deti nechce ani ukázať. Stav je taký, že ako otec s maloletými deťmi nemá žiaden fyzický kontakt, matka mu stále odmieta umožniť styk s maloletými. Bez súdneho rozhodnutia nemá možnosť vykonávať svoje rodičovské práva a uskutočniť plnohodnotný fyzický a osobný styk s maloletými deťmi. Stretávanie sa každý druhý víkend považuje otec za rozporné so záujmom detí na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov. Uprednostňovanie role matky pred rolou otca nie je v záujme detí, pretože tieto obidve role sú nezastupiteľné. Otec navrhoval, aby odvolací súd do právoplatného skončenia konania vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava III, pod sp.zn. 39P/269/2019 alebo pod sp.zn. 37P/277/2019 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uloží otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého G. sumou 75,- eur mesačne, alternatívne 100,- eur mesačne a na výživu maloletej S. sumou 75,- eur mesačne, alternatívne 100,- eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky a upraví styk otca s maloletými tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý párny týždeň v kalendárnom mesiaci od piatka 10.00 hod. do štvrtka nasledujúceho týždňa do 18.00 hod a počas letných prázdnin od 11.07. od 10.00 hod. do 25.07. do 18.00 hod. a od 08.08. od 10.00 hod. do 22.08. do 18.00 hod, alternatívne tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý párny týždeň v kalendárnom mesiaci od piatka 10.00 hod. do štvrtka nasledujúceho týždňa do 18.00 hod. a počas letných prázdnin od 13.07. od 10.00 hod. do 22.07. do 18.00 hod. a od 13.08. od 10.00 hod. do 22.08. do 18.00 hod, alternatívne tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý párny týždeň v kalendárnom mesiaci, od piatka 10.00 hod. do utorka nasledujúceho týždňa do 18.00 hod. a počas letných prázdnin od 13.07. od 10.00 hod. do 22.07. do 18.00 hod. a od 13.08. od 10.00 hod. do 22.08. do 18.00 hod., alternatívne tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý párny týždeň v kalendárnom mesiaci od piatka 10.00 hod. do nedele do 18.00 hod., každý nepárny týždeň v kalendárnom mesiaci od stredy 10.00 hod. do piatka do 18.00 hod. a počas letných prázdnin od 13.07. od 10.00 hod. do 22.07. do 18.00 hod. a od 13.08. od 10.00 hod. do 22.08. do 18.00 hod. 6. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom nebol viazaný rozsahom ani dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 CMP), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť, respektíve zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie ako matky, tak aj otca nie je dôvodné, a uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne a právne správne potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 CSP). 7. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 8. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 9. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 10. Podľa ust. § 366 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere. 11. Podľa ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 12. Podľa ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 13. Nariadenie neodkladného opatrenia je podľa zákonných predpokladov uvedených v Civilnom sporovom poriadku prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi, že tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, že táto dočasná úprava je potrebná, že sa v právnych vzťahoch medzi účastníkmi nevytvorí nenávratný stav a že sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi účastníkmi, a že účastník nie je obmedzený spôsobom neprimeraným povahe veci. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia vo veciach starostlivosti o maloletých sa prihliada v prvom rade na záujem maloletého dieťaťa a na skutočnosť, či bez neodkladnej úpravy nehrozí ujma na jeho právach. Pri prijímaní neodkladného opatrenia, ktoré je opatrením dočasným a neodkladným, prevláda požiadavka rýchlosti konania nad úplným preukázaním uplatneného nároku. K nariadeniu neodkladného opatrenia stačí, ak sú tvrdené skutočnosti aspoň osvedčené, t.j. ak sa javia aspoň pravdepodobnými. Zákon nepredpokladá, že súd bude pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení vykonávať dokazovanie a v ustanovení § 329 ods. 1 CSP výslovne formuloval zásadu, že účastníci nemusia byť pred rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vypočutí a rovnako, že súd nemusí nariadiť pojednávanie. Pri samotnom osvedčovaní nároku (na základe predložených listín) potom nie je treba dôsledne dodržiavať tie formálne požiadavky, ktoré zákon ukladá pri dokazovaní, vrátane požiadavky, aby sa druhá strana sporu mohla pred rozhodnutím o neodkladnom opatrení k obsahu listín, z ktorých bude súd robiť záver o tom, či sú splnené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, vyjadriť. 14. Je nepochybné, že účelom neodkladného opatrenia je dočasne upraviť pomery účastníkov, či už pred začatím konania alebo v priebehu konania. Možno ho nariadiť len vtedy, respektíve dovtedy, kým nie sú dané podmienky pre konečné rozhodnutie vo veci. Zásadne sa ním neprejudikuje právo účastníkov a tretích osôb. Stráca svoje opodstatnenie ako náhle súd poskytne ohrozenému alebo porušenému právu definitívnu ochranu. Musí byť pritom daná aspoň naliehavá potreba predbežnej úpravy a nárok musí byť osvedčený. 15. Odvolací súd po oboznámení sa s návrhom a odvolaniami účastníkov, má za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne a právne správne a v plnom rozsahu sa odvolací súd stotožňuje s jeho odôvodnením. Pre doplnenie správnosti rozhodnutia odvolací súd uvádza, že nie je dôvodné rozhodovať v danej veci neodkladným opatrením o zverení maloletých do osobnej starostlivosti matke, nakoľko tieto sa fakticky v jej osobnej starostlivosti nachádzajú, otec deti z jej starostlivosti nemôže zobrať, keď prebieha návratové konanie, v ktorom sa bude riešiť otázka návratu detí na územie Slovenskej republiky. Taktiež úpravu styku otca s maloletými nie je nevyhnutné riešiť neodkladným opatrením, keď jednak zo spisu vyplýva, že otec sa s deťmi stretáva aj potom, čo ich matka premiestnila na územie Českej republiky a matka, ako sama uvádza otcovi nebráni v styku s deťmi. Navyše odvolací súd poukazuje na to, že stále sa vedie návratové konanie na Mestskom súde v Brne (termín pojednávania je určený na 16.06.2020) a o dočasnej úprave styku je oprávnený rozhodnúť súd, ktorý koná vo veci návratu detí, ako vyplýva z ust. § 486 ods. 1, 2 a 3 zákona 292/2013 Sb., o zvláštních řízeních soudních, podľa ktorého: „Soud činí i bez návrhu vhodná opatření k zajištění podmínek pro navrácení dítěte, přičemž zejména učiní opatření k soudnímu dohledu nad pohybem dítěte na území státu, zabránění dítěti opustit území státu bez souhlasu soudu, zabránění narušení osobních vazeb mezi dítětem a navrhovatelem. Soud na návrh navrhovatele rozhodne též o prozatímní úpravě styku navrhovatele s dítětem, osvědčí-li navrhovatel právo na péči o dítě. O přijetí vhodných opatření soud rozhoduje bezodkladně, zpravidla bez slyšení účastníků.“ Na základe vyššie uvedeného, nie je dôvodné rozhodnúť neodkladným opatrením, či už o zverení detí do osobnej starostlivosti matke, ani o úprave styku otca s maloletými, preto súd prvej inštancie správne rozhodol, keď v tejto časti návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 16. Je však nepochybné, že toho času sú maloleté deti s matkou, ktorá im poskytuje osobnú starostlivosť a otec na ich výživu neprispieva dobrovoľne, hoci to je jeho zákonná povinnosť. Maloleté deti nemôžu niesť zodpovednosť za správanie svojich rodičov, deti nepochybne majú náklady na zabezpečenie ich životných potrieb nevyhnutných pre ich zdravý psychický a fyzický vývoj a na zabezpečení týchto potrieb sú povinní sa podieľať obaja rodičia a to bez ohľadu na to, či sa matka bez vedomia a súhlasu otca s deťmi odsťahovala zo spoločnej domácnosti. Nakoľko otec si neplní vyživovaciu povinnosť ani v nevyhnutnom rozsahu, je dôvodné určiť platiť mu výživné v nevyhnutnej miere. Určené sumy súdom prvej inštancie sú vzhľadom na vek a nevyhnutné potreby maloletých, ako je strava, bývanie, ošatenie a hygiena sumami, ktoré zodpovedajú miere nevyhnutnej. Odvolací súd poukazuje v tomto smere aj na ustanovenú sumu životného minima Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 183/2019 Z. z., ktorá je 95,96 eur mesačne, ak ide o nezaopatrené dieťa alebo zaopatrené neplnoleté dieťa. Teda určené sumy výživného sú sumami, ktoré pokryjú len základné potreby maloletých detí. Skutočnosť, že otec je toho času nezamestnaný neznamená, že nemá vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom. Otec pred tým vykonával riadnu prácu v pracovnom pomere za mzdu vo výške cca. 2.800 až 4.000,- eur mesačne, takže je v jeho možnostiach a schopnostiach byť pracovne činný a mať príjem. Nie je tu žiadna objektívna skutočnosť, ktorá by otcovi bránila vo výkone práce. Otec v odvolaní namieta, že platí hypotekárny úver, na čo súd prvej inštancie neprihliadol, hoci mal, nakoľko tým zabezpečuje deťom podmienky k ich návratu na územie Slovenskej republiky. Odvolací súd má zhodne so súdom prvej inštancie za to, že úhradu úveru nemožno považovať za plnenie vyživovacej povinnosti k maloletým deťom. Ide tu o majetkový vzťah medzi rodičmi navzájom, ktorý je možné riešiť v rámci napríklad vyporiadania BSM. Otec v odvolaní namieta aj to, že súd prvej inštancie pochybil ak určil dátum, od ktorého je povinný platiť výživné na deň vydania uznesenia a má za to, že má povinnosť platiť výživné až doručením uznesenia. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie nepochybil pri určení dátumu od kedy má otec platiť nevyhnutné výživné, keď výživné je možné priznať najskôr od podania návrhu na súd, ktorý bol podaný dňa 03.02.2020. Doručením uznesenia, ktoré ukladá vyživovaciu povinnosť je uznesenie v tejto časti predbežne vykonateľné, čo znamená, že je povinnosť platiť stanovené výživné, bez ohľadu na podané odvolanie. Neznamená to však, že by súd nemohol ako dátum začiatku povinnosti platiť výživné aj pri neodkladnom opatrení určiť dátum podania návrhu, alebo dátum vydania uznesenia, obdobne ako je tomu pri určovaní vyživovacej povinnosti vo veci samej rozsudkom. Na základe uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie, ako vecne a právne správne potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 CSP). 17. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, pretože ide o konanie, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu. 18. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).