Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 16Co/131/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1320205290 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Majerský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1320205290.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Majerského a sudcov JUDr. Ing. Maria Dubaňa a JUDr. Ivany Štiftovej, v spore žalobcov: X/ K. Š., Q.. XX.X.XXXX, Š. X, W., X/ E. Š., Q.. XX.XX.XXXX, Š. X, W., X/ G. U., Q.. X.X.XXXX, G. XX, W., zastúpených Advokátskou kanceláriou LM & PARTNERS, s.r.o., Jána Rášu 793, Budmerice, IČO: 47 253 690, proti žalovanému: Poľnohospodárske družstvo v Tomášove, Hlavná 111, Tomášov, IČO: 00 190 721, zastúpenému advokátom Mgr. Štefanom Šuchom, Kuklovská 23, Bratislava, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcov 1/ až 3/, proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III č.k. 62C/36/2020-67, zo dňa 20.4.2020, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. II. Žalovanému priznáva proti žalobcom 1/ až 3/ plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, doručený súdu dňa 9.4.2020, zamietol. V odôvodnení uviedol, že žalobcovia sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhali, aby súd zakázal žalovanému vstup, užívanie a bránenie žalobcom akýmkoľvek spôsobom k prístupu k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa na pozemkoch: parcela č. XXX/ X, druh pozemku: orná pôda, o výmere 1.712 m2, parcela č. XXX/X, druh pozemku: orná pôda, o výmere 6.628 m2, parcela č. XXX/XX, druh pozemku: orná pôda, o výmere 5.014 m2, parcela č. XXX/XXX, druh pozemku: orná pôda, o výmere 2.248 m2, parcela č. XXX/XX, druh pozemku: orná pôda, o výmere 1.758 m2 a parcela č. XXX/XX, druh pozemku: orná pôda, o výmere 4.792 m2, zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX, parcely registra „C“, vedenom Katastrálnym odborom Okresného úradu Senec, pre katastrálne územie W., okres Senec, obec W., a to do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 11C/113/2017. 2. Nariadenia neodkladného opatrenia sa žalobcovia domáhali na tom skutkovom základe, že žalobcovia 1/ a 2/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1 k celku a žalobkyňa 3/ je vlastníčkou spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1 k celku k dotknutým nehnuteľnostiam, pričom medzi nimi a žalovaným je na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 11C/113/2017 vedený spor o vypratanie týchto nehnuteľností; žalovaný je podnikom, ktorý v minulosti vykonával poľnohospodársku činnosť na predmetných pozemkoch, avšak nemá s nimi uzatvorenú nájomnú zmluvu. Poukázali na to, že v predmetnom spore Okresný súd Bratislava III rozsudkom zo dňa 4.1.2019, síce žalobu zamietol, pretože žalovaný predložil súdu nájomnú zmluvu zo dňa 30.11.2005 uzatvorenú so žalobkyňou 3/, avšak túto nájomnú zmluvu nikdy nevideli, a proti dotknutému rozsudku podali odvolanie; v tejto súvislosti ďalej uviedli, že parcely registra „E“ č. XXX/X a XXX/XX do roku 2014 v katastrálnych záznamoch vôbec neexistovali (list vlastníctva č. XXXX), a teda jednoznačne neexistovali ani v roku 2005, kedy mala byť podpísaná zmluva o nájme so žalobkyňou 3/. Opodstatnenosť nariadenia neodkladného opatrenia odôvodnili tým, že žalovaný s nimi nemá uzatvorenú nájomnú zmluvu a teda bez právneho dôvodu vtrhol na parcely v ich vlastníctve, ktoré rozoral a definitívne zničil nasadenú plodinu (lucernu siatu), ktorej zber znemožnil zatarasením prístupových ciest na ich pozemky; sústavne im bráni v užívaní pozemkov tým, že sa ich snaží užívať a znemožňuje im k pozemkom prístup rozoraním a zatarasením; týmto konaním žalovaného im vzniká škoda na vysadených plodinách a dochádza k zásahu do ich vlastníckych práv podliehajúcich ochrane aj na základe Ústavy SR. 3. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého uznesenia (§ 393 ods. 2 C.s.p.) súd prvej inštancie ozrejmil, že základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené, pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením; pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre jeho nariadenie nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa, a je potrebné tieto tvrdenia spoľahlivo osvedčiť aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti, keďže pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. 4. Súd prvej inštancie mal z listu vlastníctva č. XXXX vedeného pre katastrálne územie W. za preukázané, že žalobcovia 1/ až 3/ majú vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ku ktorým sa domáhajú navrhovaného neodkladného opatrenia. Uviedol, že podľa Zmluvy o nájme pozemku na poľnohospodárske účely žalobkyňa 3/ ako prenajímateľ 30.11.2005 uzatvorila so žalovaným ako nájomcom nájomný vzťah na dobu 10 rokov s tým, že ak prenajímateľ alebo nájomca rok pred uplynutím dohodnutého času nájmu písomne nevyzve druhú stranu na vrátenie a prevzatie pozemku po skončení nájmu, zmluva sa obnovuje na určitý čas (na dobu 10 rokov), minimálne však na dobu 5 rokov; predmet nájmu v zmysle tejto zmluvy tvorili pozemky v katastrálnom území W., ktorých je žalobkyňa 3/ podielovým spoluvlastníkom v podiele 1/2 k celku, a to nehnuteľnosti, druh pozemku: orná pôda, vedené na liste vlastníctva č. XXXX ako pozemky s parcelným č. XXX/X o výmere 1.712 m2, parcelným č. XXX/X o výmere 6.628 m2, parcelným č. XXX/X o výmere 5.014 m2, parcelným č. XXX/X o výmere 2.248 m2, parcelným č. XXX/XX o výmere 1.682 m2 a parcelným č. XXX/X o výmere 4.681 m2 (ďalej ako „Nehnuteľnosti“). Skonštatoval, že žalovaný ako nájomca 3.11.2017 uzatvoril so žalobcami 1/ a 2/ ako prenajímateľmi Zmluvu o nájme pozemku na poľnohospodárske účely, pričom predmet nájmu predstavovali Nehnuteľnosti; nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu 5 rokov, od 3.11.2017 do 31.12.2021. Súd prvej inštancie mal za ustálené, že v uvedených nájomných zmluvách špecifikované Nehnuteľnosti sú totožné s nehnuteľnosťami (pozemkami), ktorých vypratania sa žalobcovia domáhajú v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 11C/113/2017, v ktorom súd prvej inštancie dňa 4.1.2019 meritórne rozhodol zamietajúcim rozsudkom, proti ktorému žalobcovia podali odvolanie, a teda vec nie je doposiaľ právoplatne skončená. 5. Súd prvej inštancie ďalej poznamenal, že hoci žalobcovia preukázali svoje vlastnícke právo k Nehnuteľnostiam, súčasne vo svoj neprospech osvedčili existenciu nájomného vzťahu medzi žalobcami 1/ a 2/ ako prenajímateľmi a žalovaným ako nájomcom, ktorý trvá od 3.11.2017 do 31.12.2021, a teda je nepochybné, že podľa článku IV. bod 1. nájomnej zmluvy trvá aj v súčasnosti. Poukázal na to, že žalobcovia 1/ a 2/ nepredložili žiadnu listinu obsahujúcu písomný prejav ich vôle, ktorý by osvedčoval zánik predmetného nájomného vzťahu, a preto súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcovia 1/ a 2/ nedostatočne preukázali existenciu ich hmotného práva, ktorému sa má poskytnúť ochrana prostredníctvom neodkladného opatrenia; nesporné vlastnícke právo žalobcov 1/ a 2/ je totiž legálne obmedzené nájomným právom žalovaného, teda jeho právom užívať pozemky na vykonávanie poľnohospodárskej činnosti v súlade s článkom II. nájomnej zmluvy. 6. Pokiaľ ide o formálne náležitosti žalobcami predložených fotokópií nájomných zmlúv z 30.11.2005 a 03.11.2017, súd prvej inštancie objasnil, že síce zistil absenciu podpisu na strane prenajímateľov, avšak promptný charakter inštitútu neodkladného opatrenia nedovoľuje súdu skúmať pravosť relevantných listín z hľadiska ich formy a obsahu, čo sa premieta v potrebe osvedčenia (nie preukázania) tvrdených skutočností opodstatňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia; z uvedeného dôvodu vychádzal z prezumpcie správnosti posudzovaných nájomných zmlúv, ktorých právna perfektnosť je, resp. by mala byť predmetom konania vo veci samej, a tak existenciu nájomných vzťahov medzi procesnými stranami z formálneho hľadiska súd považoval za osvedčenú, preto neobstojí tvrdenie žalobcov, že žalovaný s nimi nájomnú zmluvu uzavretú nemá. 7. V súvislosti s nájomnou zmluvou uzatvorenú medzi žalobkyňou 3/ a žalovaným, súd prvej inštancie podotkol, že z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 11C/113/2017-163, zo dňa 4.1.2019, síce vyplýva, že v konaní nebolo sporné, že žalobcovia sa obrátili na žalovaného listom z 20.9.2017 (doručeným žalovanému 28.9.2017) so žiadosťou o vydanie pozemkov, avšak uvedený rozsudok súdu prvej inštancie nie je právoplatný, preto samotnú konštatáciu v odvolaním napadnutom súdnom rozhodnutí nemožno považovať zo strany žalobcov za hodnoverné osvedčenie skutočností rozhodujúcich pre nariadenie neodkladného opatrenia; navyše žalobcovia v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vôbec neuviedli, že žalobkyňa 3/ písomne žiadala žalovaného o vydanie predmetných pozemkov, teda neuniesli v tomto smere ani procesnú povinnosť tvrdenia. V tejto súvislosti súd prvej inštancie vyslovil názor, že ak žalobkyňa 3/ nepreukázala ani neosvedčila, že riadne a včas vyzvala žalovaného na vydanie a vrátenie pozemkov, nájomná zmluva zo dňa 30.11.2005 sa po uplynutí desiatich rokov (30.11.2015) obnovila minimálne na dobu ďalších piatich rokov, t.j. do 30.11.2020; preto nie je možné konštatovať, že žalobkyňa 3/ osvedčila dôvodnosť svojho práva, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, nakoľko rovnako ako v prípade žalobcov 1/ a 2/, aj vlastnícke právo žalobkyne 3/, musí ustúpiť právu žalovaného užívať dotknuté poľnohospodárske pozemky titulom platnej nájomnej zmluvy. 8. Na uvedenom základe súd prvej inštancie podľa § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, ods. 2, § 326 ods. 1, ods. 2, § 329 ods. 1 veta prvá, ods. 2 a § 331 ods. 1 C.s.p., návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol. 9. Proti uzneseniu podali žalobcovia 1/ až 3/ odvolanie a žiadali napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov ich odvolania (§ 393 ods. 2 C.s.p.) možno konštatovať, že v ňom namietali nesprávne právne posúdenie veci a nesprávne skutkové zistenia, ku ktorým dospel súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov. Nesúhlasili so záverom, že žalovaný ako nájomca dňa 3.11.2017 uzatvoril so žalobcami 1/ a 2/ ako prenajímateľmi Zmluvu o nájme pozemkov a dôvodili, že uvedená zmluva nebola nikdy z ich strany podpísaná, a bola im doručená až po tom, čo žiadali žalovaného o vydanie pozemkov v septembri 2017; uvedené potvrdzuje aj list žalovaného z 7.2.2019, v ktorom uvádza, že nájomnú zmluvu má podpísanú iba so žalobkyňou v 3/. 10. Podčiarkli, že žalobkyňa 3/ vyzvala žalovaného na vydanie pozemkov a novú nájomnú zmluvu po skončení nájomnej zmluvy v roku 2015 so žalovaným nepodpísala, pričom mali za to, že aj uvedená zmluva nie je platná, pretože je v priamom rozpore s § 10 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z.z.; výška nájomného totiž nezohľadňuje zákonom stanovenú minimálnu výšku, t.j. jeden z predpokladov na platnosť zmluvy nebol dodržaný a dodali, že nájomná zmluva v súdnom konaní vedenom pod sp. zn. 11C/113/2017 je sfalšovaná. 11. Žalobcovia 1/ až 3/ vyjadrili presvedčenie, že žalovaný nemá platný právny titul na užívanie Nehnuteľností v ich vlastníctve a uviedli, že aj podľa zákona platného v roku 2017, ak užívateľ užíva pozemok bez nájomnej zmluvy, je povinný pozemok vydať po zbere úrody; žiaden iný postup zákon neumožňuje. Zotrvali na tvrdeniach, že žalovaný im neoprávnene bráni vstúpiť na pozemky, rozoral im poľné cesty, urobil zátarasy zo zeminy, strieka plodiny, ktoré sú zasiate a jazdí po uvedených pozemkoch s poľnohospodárskou technikou. Domnievali, sa že uvedené je zrejmé aj z fotografií predložených k návrhu na vydanie neodkladného opatrenia zachycujúcich neoprávnený zásah zo strany žalovaného. Považovali za potrebné pripomenúť, že súdy sú povinné chrániť verejný záujem, ktorým je poľnohospodárske využitie ornej pôdy a jej ochrana, nakoľko žalovaný svojím konaním ničí nasiate plodiny a postrekmi degeneruje pôdu, pričom takéto protiprávne konanie žalovaného nemá oporu v zákone. 12. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. Oponoval argumentácii žalobcov 1/ a 2/, že im nájomná zmluva, ktorú uzatvoril so žalobkyňou 3/ nebola doručená, a že ju údajne nikdy predtým nevideli. V liste žalobcov z 12.11.2017 je totiž uvedené, že zmluva o nájme uzavretá medzi žalovaným a žalobkyňou 3/ z 30.11.2005 je v plnom rozsahu neplatná, teda uvedený list je dôkazom, že žalobcovia 1/ a 2/ obsah zmluvy poznali; ak by žalobkyňa 3/ túto zmluvu nemala, nemohli by žalobcovia 1/ a 2/ tvrdiť, že zmluva je neplatná. 13. Žalovaný zdôraznil, že ak žalobcovia tvrdia, že ich pozemky parcely registra „C“, ktoré si nechali geometricky zamerať, sú prístupné cez pozemky parcely registra „E“ (v minulosti poľné cesty), ich tvrdenia sú nielen v rozpore so zákonom, ale ide o právne nezmyselný a nelogický výklad. Poukázal na Oznámenie disciplinárnej komisie Komory geodetov a kartografov, ktoré potvrdzuje, že geodet Ing. Daniel Turcar objednaný žalobcami na vytýčenie a obnovu právneho stavu parciel č. XXX/XX a XX, sa podieľal na protiprávnom konaní, resp. poskytol pomoc k páchaniu protiprávneho konania, keď ako odborne znalá a spôsobilá osoba musel vedieť, že vstupuje za účelom zamerania cesty na cudzí pozemok a to bez vedomia jeho vlastníka a navyše musel vedieť aj to, že druh pozemku „ostatné plochy“ v prípade parcely registra „E“ nie je záväzný údaj a teda ak ide o pozemok parcely registra „C“, nemôže na ňom vytvárať zameraním podmienky pre vybudovanie komunikácie. 14. Žalovaný ďalej argumentoval, že na kvalifikovanie pozemkov ako prístupných, nepostačuje len to, že sú zapísané v registri „C“ a v teréne sú ich hranice viditeľné, ale na ich hranici musí byť komunikácia, ktorá k ním zabezpečuje prístup, čo v danom prípade absentuje. Domnieval sa, že žalobcom nevzniká právny nárok vstupovať na Nehnuteľnosti a vykonávať na nich činnosť, pretože zákon č. 504/2003 Z.z ako „lex specialis“ má osobitnú úpravu, podľa ktorej vlastníkom neprístupných pozemkov nevznikne nárok na ich vrátenie a prevzatie, ale len na to, aby ich užívateľ uzavrel s vlastníkmi zmluvu o podnájme iných pozemkov, ktoré má v nájme; nárok žalobcov je preto bezpredmetný a to, čoho sa domáhajú je v rozpore so zákonom. Uzavrel, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyhovieť ani z dôvodu, že nájom pozemkov na základe nájomnej zmluvy so žalobkyňou 3/ sa končí v roku 2020. Mal za to, že žalobkyňa 3/, rovnako aj žalobcovia 1/ a 2/, majú možnosť riešiť užívanie pozemkov v rámci podnájmu, teda v súvislosti s ich neprístupnosťou, a pokiaľ by ako užívateľ odmietol uzavrieť podnájomné zmluvy, môžu postupovať podľa § 12a zákona č. 504/2003 Z.z.; takúto možnosť im ponúkol, avšak svojimi požiadavkami, ktoré nemajú opore v cit. zákone, podnájom zmarili. 15. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ďalej len „C.s.p.“), preskúmal napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie žalobcov 1/ až 3/ bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C.s.p.) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne (§ 387 ods. 1 C.s.p.). 16. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 17. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 18. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 19. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 20. V prípade neodkladného opatrenia zákon predpokladá iba dva dôvody uplatnenia tejto formy procesného zabezpečenia, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť pomery a jednak obavu, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladné opatrenie predstavuje inštitút osobitnej povahy, čomu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, t.j. súd rozhoduje spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 21. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené, pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pre nariadenie neodkladného opatrenia sa tak vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i dostatočné opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia nie je pre rozhodnutie o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa, a je potrebné tieto tvrdenia spoľahlivo osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti; keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. 22. Odvolací súd ďalej uvádza, že úspech strany, ktorá sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia si vyžaduje aj preukázanie danosti hmotnoprávneho nároku (práva), ohľadne ktorého majú byť upravené pomery strán sporu (tzv. osvedčenie nároku) tak, aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov. Opísaním rozhodujúcich skutočností, ktoré odôvodňujú nariadenie neodkladného opatrenia, musí žalobca (navrhovateľ neodkladného opatrenia) preukázať z čoho, t.j. z akých okolností vyvodzuje svoj nárok na nariadenie neodkladného opatrenia a musí deklarovať opodstatnenie nároku vo veci samej alebo neodkladného opatrenia, ktorým možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami; musí preukázať, že uplatňovanie nároku vo veci samej alebo neodkladného opatrenia, ktorým možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami obstojí, že z jeho strany nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie práva. Navrhovateľ neodkladného opatrenia má dôkaznú povinnosť pokiaľ ide o skutočnosti preukazujúce, že je daný dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia a zároveň má povinnosť tvrdenia, čo sa týka skutočností odôvodňujúcich navrhované neodkladné opatrenie. 23. Žalobcovia 1/ až 3/ sa v konaní vedenom na Okresnom súdu Bratislava III sp. zn. 11C/113/2017, žalobou vo veci samej, domáhajú, aby súd uložil žalovanému povinnosť vypratať nehnuteľnosti a to pozemky: parcela registra „E“ č. XXX/X, druh pozemku: orná pôda, o výmere 1.712 m2, č. XXX/X, druh pozemku: orná pôda, o výmere 6.628 m2, č. XXX/X, druh pozemku: orná pôda, o výmere 5.014 m2, č. XXX/X, druh pozemku: orná pôda, o výmere 2.248 m2, č. XXX/XX, druh pozemku: orná pôda, o výmere 1.682 m2, č. XXX/X, druh pozemku: orná pôda, o výmere 4.681 m2, na tom skutkovom a právnom základe, že žalovaný ako poľnohospodársky podnik uvedené pozemky, ktorých sú žalobcovia spoluvlastníkmi, užíva bez uzatvorenej nájomnej zmluvy a odmietol uvedené pozemky vrátiť napriek ich výzve, aby tak učinil do 30 dní po zbere úrody. 24. Odvolací súd na tomto mieste poznamenáva, že neodkladné opatrenie je v zásade nezlučiteľné s procesným neúspechom strany vo veci samej, čo vyplýva okrem iného aj z toho, že neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej súd prvej inštancie aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým žalobu odmieta alebo zamieta alebo ktorým konanie vo veci samej zastavuje (§ 335 ods. 1 C.s.p.). 25. V posudzovanej veci je nesporné, že žalobcovia 1/ až 3/ sa domáhajú nariadenia neodkladného opatrenia do skončenia konania vo veci samej vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 11C/113/2017 a to vo vzťahu k totožným nehnuteľnostiam, keďže vyššie označené parcely registra „E“, ktorých vypratania sa žalobcovia žalobou vo veci samej domáhajú, sú parcelami registra „C“ v zmysle návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 26. V merite veci vedenej pod sp. zn. 11C/113/2017 konajúci súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 4.1.2019 žalobu zamietol s odôvodnením, že žalovaný síce užíva pozemky, na ktorých nájom sa skončil a žalobcovia ho vyzvali na ich vrátenie, avšak sú neprístupné, a preto do úvahy prichádza iba uzatvorenie podnájomnej zmluvy podľa § 12a ods. 1, ods. 2 zákona č. 504/2003 Z.z.; navyše žalobkyňa 3/ so žalovaným uzatvorila dňa 30.11.2005 zmluvu o nájme predmetných pozemkov na obdobie 10 rokov, a pokiaľ po uplynutí doby nájmu uzatvorila nájomnú zmluvu s iným subjektom, porušila tým prednostné právo žalovaného na uzatvorenie novej nájomnej zmluvy v zmysle § 13 ods. 2 cit. zákona. Proti rozsudku podali žalobcovia 1/ až 3/ odvolanie. 27. Ak teda žalobcovia 1/ až 3/ nepreukázali hmotnoprávny nárok vo veci samej, neosvedčili ani existenciu hmotnoprávneho nároku, ktorému má byť dočasne poskytnutá ochrana nariadením neodkladného opatrenia a tým ani potrebu neodkladnej úpravy pomerov. 28. Na uvedenom základe odvolací súd po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcovia 1/ až 3/ neosvedčili splnenie zákonných predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 324 a nasl. C.s.p. a preto uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 29. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému priznal proti žalobcom 1/ až 3/ plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).