Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/235/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1320206708 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Čakváriová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1320206708.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členov senátu JUDr. Romana Bolebrucha a Mgr. Patrície Železníkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: L. L., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí Bratislava, ul. Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: otec - T. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XXXX/X, XXX XX X., zastúpený JUDr. Michaelou Kajabovou, advokátkou so sídlom Budovateľská 2, 821 08 Bratislava a matka - Z. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XX, XXX XX X., zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. KLUČKOVÁ, advokátka s.r.o., so sídlom Pluhová 29, 831 03 Bratislava, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 10.07.2020, č.k. 37P/140/2020-17, takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvej inštancie sa m e n í tak, že Súd nariaďuje neodkladné opatrenie, ktorým ukladá matke do právoplatného skončenia konania o úprave výkonu rodičovských práv a povinností voči k maloletému L. L., nar. XX.XX.XXXX vedeného na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 37P/140/2020, povinnosť odovzdať maloletého L. L., nar. XX.XX.XXXX do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov v týždenných intervaloch tak, že v osobnej starostlivosti otca bude maloletý od nedele od 18.00 hod. v každom párnom týždni do bezprostredne nasledujúcej nedele do 18.00 hod. v nepárnom týždni kalendárneho roku a v starostlivosti matky bude maloletý od nedele od 18.00 hod. v každom nepárnom týždni do bezprostredne nasledujúcej nedele do 18.00 hod. v párnom týždni kalendárneho roku s tým, že miestom odovzdania a prevzatia maloletého bude vždy miesto odovzdávajúceho rodiča, ktorému sa starostlivosť o maloletého končí. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava III, uznesením, zo dňa 10.07.2020, č.k. 37P/140/2020-17, nariadil neodkladné opatrenie, ktorým dočasne zveril maloletého L. L., nar. XX.X.XXXX, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov v týždenných intervaloch s tým, že maloletý bude v osobnej starostlivosti otca každý nepárny týždeň v kalendárnom roku počnúc predchádzajúcou párnou nedeľou od 18.00 hod. do nasledujúcej nepárnej nedele do 18,00 hod., kedy začne matkina osobná starostlivosť, ktorá bude trvať do nasledujúcej párnej nedele do 18,00 hod. s tým, že miestom odovzdania a prevzatia maloletého bude vždy miesto odovzdávajúceho rodiča, ktorému sa starostlivosť o maloletého končí. Určil, že uznesenie bude trvať do právoplatného skončenia konania o úprave výkonu rodičovských práv a povinností voči maloletému L., L. vedeného na tamojšom súde pod sp. zn. 37P/140/2020. 2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d/, § 330 ods. 1, Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), § 360 ods. 1, § 367 ods. 1 Zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP) a § 35 a § 36 ods. 1 Zákona o rodine. Po oboznámení sa s návrhom otca na nariadenie neodkladného opatrenia a s obsahom spisu, dospel k záveru o jeho dôvodnosti majúc za preukázanú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. Konštatoval, že rodičia maloletého nie sú manželia, nežijú v spoločnej domácnosti od roku 2016, starostlivosť o maloletého zabezpečovali striedavo v týždenných intervaloch do 14.06.2020, kedy matka prerušila danú formu starostlivosti a od toho času sa rodičia nevedia dohodnúť v tejto otázke. Zohľadnil nesúhlas otca s argumentmi matky, ktorými poukazovala na dospievanie maloletého a jej ekonomické dôvody spočívajúce v údajnej hrozbe straty zamestnania a výkonom práce formou homeoffice. Prihliadol na záujem otca, ktorý sa dokáže postarať o maloletého, pokračovať v striedavej osobnej starostlivosti a zároveň zohľadnil správu kolízneho opatrovníka, z ktorej vyplýva, že v starostlivosti o maloletého neboli doposiaľ zaznamenané žiadne nedostatky. Dospel k záveru, že v konaní nebol zistený žiadny taký závažný dôvod, pre ktorý by nemohla pokračovať striedavá osobná starostlivosť o maloletého v týždenných intervaloch, ktorá prebiehala po dobu štyroch rokov a na ktorú je maloletý zvyknutý. Pri rozhodovaní vzal v úvahu záujem maloletého dieťaťa. 3. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie matka prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne. Navrhla napadnuté uznesenie zmeniť a návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť. Namietala, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Napadnuté uznesenie považovala za nesprávne, nevychádzajúce ani zo zákonných ustanovení, ani z právnej teórie alebo súdnej praxe. Poukázala na to, že od narodenia maloletého sa o neho riadne starala, zabezpečovala jeho potreby a výchovu, s otcom sa vždy vedela dohodnúť na otázke starostlivosti a nikdy mu v styku s ním nebránila. Po ukončení spolužitia s otcom sa dohodli na zabezpečení starostlivosti o maloletého, avšak osobná starostlivosť fungovala tak, že ona zabezpečovala výchovu a otec, ktorý mal vždy lepšie možnosti a schopnosti pri zárobkovej činnosti, sa snažil kupovať maloletému veci pre ňu nedostupné a drahšie a jeho prístup k synovi bol voľný. Uviedla, že maloletý máva po návrate od otca odlišné správanie, odmieta ju rešpektovať, prostredie v domácnosti otca je pre neho nestále a nestabilné, keď si musí zvykať na prítomnosť už tretej partnerky otca. Matka v súčasnosti pracuje v domácom prostredí, má tak podstatne lepšie možnosti osobnej starostlivosti o maloletého v porovnaní s otcom. Maloletý jej opakovane uvádzal, že chce mať nejaký domov a nie sa neustále sťahovať od matky k otcovi a späť. Poukázala na ust. § 24 Zákona o rodine, podmienky pri rozhodovaní o striedavej osobnej starostlivosti rodičov o maloleté dieťa a potrebu skúmať predovšetkým záujem maloletého dieťaťa, ako aj osoby rodičov a ich výchovné pôsobenie na neho. Mala za to, že záujmom maloletého nie je len právo na styk s oboma rodičmi, ale aj právo na stabilné výchovné prostredie a primárne zdržiavanie sa v mieste, ktoré považuje za svoj domov. Svoj pozitívny vzťah k maloletému si nebuduje jeho kupovaním, ani uvoľnenou výchovou, ale tento vychádza z prirodzeného, intenzívneho, silného a emocionálneho vzťahu medzi nimi. Podľa jej názoru, na základe vykonaného dokazovania nemožno dospieť k záveru, že sú naplnené hmotnoprávne podmienky na úpravu striedavej osobnej starostlivosti o maloletého, ani nie je možné takýto záver dôvodne predpokladať. Mala za to, že otec neosvedčil dôvodnosť návrhu a bezprostrednú hrozbu na právach maloletého, nakoľko mu nebráni v styku s ním, rešpektuje záujmy aj vôľu maloletého, ktorý vo svojom veku dokáže vyjadriť svoj názor. Poukázala na to, že v konaní je maloletý zastúpený kolízny opatrovník, ktorý sleduje záujem dieťaťa s odbornou starostlivosťou. Namietala, že súd prvej inštancie sa v rozhodnutí nezaoberal a nevysporiadal s vyjadrením kolízneho opatrovníka, ktorý navrhol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť. Z uvedeného pohľadu preto považuje napadnuté rozhodnutie za nedostatočne odôvodnené a priečiace sa záujmu maloletého deklarovaného prostredníctvom kolízneho opatrovníka. 4. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť stotožňujúc sa s jeho obsahom a považujúc ho za vecne aj právne správne. Nesúhlasil s tvrdením matky, že neboli splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu, že v prípade konania starostlivosti o maloleté dieťa nemusí vyplývať potreba dočasnej úpravy pomerov len z naliehavosti situácie, ale aj z existencie záujmu maloletého dieťaťa na dočasnej úprave pomerov. Poukázal na to, že matka potvrdila, že v otázke starostlivosti o maloletého sa vedeli v roku 2016 dohodnúť, pričom jeho rolu otca devalvovala. Nesúhlasil s tvrdeniami, že by sa nedokázal o syna postarať, že by ho rozmaznával, kupoval mu nevhodné veci a nesprávne na neho výchovne pôsobil. Maloletému kupoval len potrebné veci, ktoré sa nevymykali z normálu. Vyslovil názor, že striedavá starostlivosť o maloletého je vhodná, keďže výchovou dieťaťa sa vzájomne dopĺňajú a maloletý môže vyrastať vo vzore matky i otca, pričom tieto otázky majú byť predmetom dokazovania vo veci samej. Za rozhodujúcu považoval skutočnosť, že matka po štyroch rokoch fungovania striedavej osobnej starostlivosti o maloletého zrazu autoritatívne určila, že táto sa ďalej nebude realizovať. Ako dôvody mu uviedla odporúčanie psychologičky, neskôr uviedla ekonomické dôvody a najnovšie skutočnosť, že momentálne pracuje Home Office a má lepšie podmienky pre starostlivosť o maloletého, čo však nie je pravdou, keďže matka zmenila zamestnanie a prácu už nevykonáva doma. Matka dohodu o striedavej starostlivosti zmenila bez závažných dôvodov a prestala mu syna odovzdávať. Nariadené neodkladné opatrenie matka rešpektuje a bez neho by sa o maloletého doťahovali a bol by vystavený ich rodičovskému konfliktu. Zdôraznil, že má rovnomerne rozvrhnutý pracovný čas a dokáže sa o syna postarať a všetky pracovné aktivity si prispôsobí jeho režimu. S jeho partnerkou má maloletý dobrý vzťah, predtým mal dva vzťahy, avšak partnerky s ním nežili v spoločnej domácnosti a nemohli L. ovplyvniť. Dodal, že aj matka má partnera, s ktorým zdieľa spoločnú domácnosť a považuje za normálne, že rodičia sa niekam vo svojich životoch posúvajú. Nesúhlasil s tvrdením matky, že L. má mať vytvorený jeden domov a stabilné miesto u nej, keďže L. má domov a stabilné miesto u oboch rodičov. Vyslovil domnienku, že matka počas výkonu práce v domácom prostredí dospela k záveru, že ho už nepotrebuje, keďže môže zabezpečovať výlučnú osobnú starostlivosť o dieťa a takto by jej bol poskytnutý priestor pre manipuláciu maloletého. Za zmenu striedavej osobnej starostlivosti o maloletého nemôže byť podľa jeho názoru, ani označené rozmaznávanie maloletého. Zdôraznil, že pre maloleté dieťa sú dôležití obaja rodičia, ktorí sú rovnocennými partnermi vo svojom rodičovstve. Mrzí ho, že matka neguje jeho návrhy na návštevu psychológa, či mediátora, kde by prediskutovali, čo je pre L. najvhodnejšie. 5. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadril. 6. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65, § 66 zák. č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP), a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné, avšak napadnuté rozhodnutie je potrebné zmeniť pre formálnu nesprávnosť jeho výroku. 7. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia je rýchla a dočasná úprava právnych pomerov účastníkov. V konaní starostlivosti súdu o maloleté dieťa pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. To však neznamená, že súd môže vydať neodkladné opatrenie len na základe tvrdení rodičov, bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý môže mať prednosť pred záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa. 8. Súd prvej inštancie vec správne právne posúdil a vyvodil z nej aj správny záver. V odvolaní neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie vo výroku o zverení, resp. odovzdaní maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Správne súd prvej inštancie posúdil dôvodnosť bezodkladnej potreby úpravy pomerov v rodine a potrebu zásahu súdu nariadením neodkladného opatrenia v otázke zabezpečenia starostlivosti o maloletého, keď prihliadol na situáciu v rodine a nastavený režim maloletého, ktorý bol po dobu štyroch rokov do 14.06.2020 na základe dohody rodičov v ich striedavej osobnej starostlivosti, ktorú skutočnosť nespochybnila ani matka. Pokiaľ sa matka rozhodla ukončiť dlhodobo zaužívaný spôsob režimu maloletého bez významnejších dôvodov, odvolací súd sledujúc prvoradý záujem maloletého dospel k záveru, že za daných okolností vznikla potreba dočasnej úpravy pomerov v rodine ponechaním maloletého v doposiaľ realizovanej striedavej starostlivosti. Odvolací súd neprihliadal na námietky matky o lepších podmienkach pre maloletého v jej domácnosti z dôvodu, že vykonáva prácu v domácom prostredí, ani na argumenty o tzv. rozmaznávaní maloletého otcom, vyhodnotiac ich ako nedôvodné. Rovnako nemožno vziať v úvahu ani tvrdenie matky o vyjadrení sa maloletého, že „chce mať jeden domov“, keďže z podaní rodičov vyplýva, že maloletý má vytvorený vzťah k matke aj k otcovi a dlhodobo sa zdržiaval v domácnosti oboch rodičov. Tiež odvolací súd prihliadal aj na vyjadrenie otca, ktorý prezentoval stanovisko maloletého, že „je dobre aj u otca a chce byť aj s ním“. Odvolací súd nespochybňuje, že maloletý vzhľadom na svoj vek dokáže vyjadriť svoj názor, pocity a priania, avšak jeho názor bude zisťovaný a vyhodnotený v konaní vo veci samej. Matka neuviedla v odvolaní také závažné dôvody, ktoré by boli podkladom pre zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. Všetky jej odvolacieho námietky budú predmetom dokazovania vo veci samej, v ktorej súd prvej inštancie vykoná náležité dokazovanie a na základe jeho výsledkov rozhodne. Na námietky matky o nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia, v ktorom sa súd prvej inštancie nezaoberal stanoviskom kolízneho opatrovníka, odvolací súd neprihliadal. Zo záverov kolízneho opatrovníka vyplýva, že doposiaľ neevidovali rodinu a nezaznamenali žiadne závady v starostlivosti o maloletého, čo svedčí o tom, že striedavá starostlivosť rodičov o maloletého vykonávaná na základe dohody rodičov prebiehala bezproblémovo. Nie je povinnosťou súdu rešpektovať odporúčanie kolízneho opatrovníka o zamietnutí návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia vzhľadom na potrebu rozhodnúť vo veci samej po vykonanom dokazovaní, pretože odvolací súd pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení posudzuje situáciu v rodine komplexne s prihliadnutím na doposiaľ realizovaný výkon starostlivosti o maloletého, ktorý matka bezdôvodne prerušila, resp. nepreukázala žiadne vážne dôvody, ktoré by bránili dočasne do rozhodnutia vo veci samej v nastavenom režime pokračovať. 9. Súdu prvej inštancie je však potrebné vytknúť nesprávnu formuláciu výroku napadnutého rozhodnutia, ktorý je v rozpore s ust. § 367 ods. 1 CMP, podľa ktorého neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti. Výrok o nariadení neodkladného opatrenia zverením maloletého do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov preto odvolací súd dal do súladu s citovaným zákonným ustanovením a rozhodol o odovzdaní maloletého do striedavej osobnej starostlivosti rodičov. 10. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie na základe vyššie uvedených dôvodov zmenil podľa § 388 CSP len z dôvodu formálnej nesprávnosti výroku rozhodnutia. 11. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí vo veci samej. 12. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).