Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/157/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1320206984 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1320206984.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov senátu JUDr. Ivany Jahnovej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti H.: X., J. O. XX.XX.XXXX M. S., J. O. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnych vecí a rodiny, so sídlom: Vazovova 7/A, Bratislava, deti rodičov: matka - S. H., J. O. XX.XX.XXXX, Y. G.: K. Š. XX, G., Y. Č.: Ú. X, G., zastúpená JAKUBEK & PARTNERS, s.r.o., so sídlom: Panenská 5, Bratislava a otec - S. H., J. O. XX.XX.XXXX, Y. G.: V. XX, G., o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 10. júla 2020, č. k. 38P/149/2020 - 31, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava III zo dňa 10. júla 2020, č.k. 38P/149/2020 - 31,v napadnutej, zamietajúcej časti bežného styku mení tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou X. H., J. O. XX.XX.XXXX M. N. S. S. H., J. O. XX.XX.XXXX, každý nepárny kalendárny týždeň v roku, v čase od piatka od 16:00 hod do nedele do 16:00 hod. Otec si maloleté deti prevezme a odovzdá v mieste bydliska matky. II. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava III zo dňa 10. júla 2020, č.k. 38P/149/2020 - 31,vo zvyšnej napadnutej zamietajúcej časti t.j. vo zvyšku navrhovaného styku a vo výroku o zamietnutí zverenia maloletých detí p o t v r d z u j e. III. Toto neodkladné opatrenie bude trvať na čas do právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp.zn. 38P/149/2020. IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava III uznesením zo dňa 10.07.2020, č.k. 38P/149/2020 - 31 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým otcovi uložil povinnosť platiť na výživu maloletej X. H., J. O. XX.XX.XXXX sumou 125,- € mesačne a na výživu maloletého S. H.V., J. O. XX.XX.XXXX sumou 100,- € mesačne, ktoré sumy je otec povinný zasielať k rukám matky maloletých, vždy do 15-ho dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 10.07.2020. Vo zvyšku súd prvej inštancie návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Súd prvej inštancie súčasne určil, že neodkladné opatrenie bude trvať do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa končí konanie o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, vedené na súde pod sp. zn. 38P/147/2020. O trovách konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal. 2. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia uviedol, že návrhom, doručeným súdu prvej inštancie dňa 06.07.2020 sa matka maloletých detí X. M. S. domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by bol dočasne upravený výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom v zmysle jej návrhu. 3. Svoj návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletých detí nežijú v spoločnej domácnosti a na súde prvej inštancie prebieha konanie o rozvod ich manželstva. Podrobnejšie sa vyjadrila k partnerskému a manželskému spolužitiu s otcom maloletých detí, ako aj k príčinám, ktoré viedli k rozpadu ich manželstva. Poukázala na to, že od odsťahovania sa otca zo spoločnej domácnosti, tento neprispieva na jej chod a ani na výživu maloletých detí a matke tak musí finančne vypomáhať jej priateľ, ktorý prispieva na zabezpečenie jej základných potrieb, ako aj potrieb maloletých detí. S ohľadom na situácie, ktoré sa odohrali, a ktoré matka spomenula v návrhu, vnímala správanie otca a jeho vplyv na deti ako potenciálne rizikový. Napriek tomu by bola rada, keby deti svojho otca poznali a mali s ním korektný vzťah. To však vyžaduje záujem aj zo strany otca, ktorý on však aktuálne prejavuje len voči X.. O S. nejaví otec v čase podania návrhu žiadny záujem. Aktuálne prebieha styk otca s maloletou Laurou veľmi nepravidelne, bez riadneho harmonogramu. Spravidla sa otec ohlási 1 - 2 hodiny vopred, že by sa chcel stretnúť s X.. Niekedy však na stretnutia mešká, resp. X. nevracia v dohodnutom čase. Z času na čas si otec po dohode berie X. aj na noc ku svojim rodičom, kde aktuálne býva. Uviedla, že styku otca s deťmi nijako nebráni a podporuje ho. X. má s otcom dobrý vzťah, rovnako má dobrý vzťah aj s jeho rodičmi, u ktorých prespáva. Styk otca s X. sa však negatívne prejavuje na jej správaní, keď X. po navrátení sa do domácnosti matky neposlúcha, je spurná a drzá. Matka mala za to, že takto „bez poriadku“ realizovaný styk nie je pre maloletú vhodný, keďže jej chýba pravidelný režim. K plneniu vyživovacej povinnosti zo strany otca voči deťom uviedla, že túto si otec žiadnym spôsobom neplní. Príjem matky z pracovného pomeru predstavuje čiastku cca 570,- € mesačne, pričom len za podnájom uhrádza čiastku 520,- € mesačne. Poukázala na rozpis pravidelných mesačných výdavkov spojených s výchovou a výživou detí, pričom tieto vyčíslila u S. na sumu minimálne 200,- € mesačne a u X. na sumu minimálne 250,- € mesačne. Na základe uvedeného mala za to, že jej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný a žiadala súd, aby mu v celom rozsahu vyhovel. 4. Súd prvej inštancie po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 2 ods. 1, § 366, § 367 ods.1, 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 328 ods. 2, § 329 ods.1,2 § 331 ods. 1,2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), a vecne tým, že súd prvej inštancie po zvážení všetkých vyššie uvedených skutočnosti dospel k záveru, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia je čiastočne dôvodný. Rodičia maloletých detí X. M. S. sú síce manželmi, avšak nežijú v spoločnej domácnosti, na súde prvej inštancie prebieha konanie o rozvod ich manželstva a v niektorých aspektoch výkonu ich rodičovských práv a povinností dochádza medzi nimi ku konfliktom. Plnenie vyživovacej povinnosti k deťom je najzákladnejším atribútom rodičovských povinností a v prípade, že si niektorý rodič túto svoju povinnosť neplní v potrebnom rozsahu dochádza k porušeniu jeho rodičovských povinností a v takom prípade je potrebné rozsah tejto povinnosti takému rodičovi upraviť súdnym rozhodnutím tak, aby sa zabezpečilo uspokojovanie odôvodnených potrieb každého maloletého dieťaťa po materiálnej stránke a nedošlo k ohrozeniu jeho zdravého vývinu. Pokiaľ ide o samotnú výšku vyživovacej povinnosti otca voči deťom, navrhovaná výška výživného zo strany matky voči deťom bola súdom vyhodnotená ako zodpovedajúca pomernej časti nákladov na základné a odôvodnené potreby oboch maloletých detí tak, ako sú súdu známe z jeho rozhodovacej činnosti a tiež súladná s právnou úpravou, podľa ktorej sa neodkladným opatrením určuje výživné v nevyhnutnej miere, slúžiacej k ochrane práv detí do doby, keď o výchove a výžive nebude rozhodnuté v konaní vo veci samej, v ktorom súd uskutoční aj potrebné dokazovanie, v rámci ktorého bude zisťovať jednotlivé potreby a záujmy každého dieťaťa a ich odôvodnenosť, spolu s ich finančným zabezpečením. 5. Súd prvej inštancie nevyhovel návrhu matky na zverenie detí do jej osobnej starostlivosti, nakoľko na uvedené nebol daný dôvod. Z návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia je zrejmé, že otec sa výkonu faktickej osobnej starostlivosti o deti nedomáha a rešpektuje tú skutočnosť, že deti sa nachádzajú v osobnej starostlivosti. Z uvedených dôvodov nebolo potrebné upravovať výkon rodičovských práv a povinností k deťom v otázke zverenia do starostlivosti matky inštitútom neodkladného opatrenia. 6. Pokiaľ ide o návrh matky na úpravu styku otca s deťmi, súd prvej inštancie v tejto časti návrh matky zamietol. V rámci svojho odôvodnenia uviedol, že právo styku rodiča s deťmi je právom predovšetkým toho rodiča, ktorý nemá deti vo svojej každodennej osobnej starostlivosti a tento rodič je i na podanie tohto návrhu v zásade aktívne legitimovaným. Rodičovi nemožno oktrojovať styk s deťmi bez toho, aby sa tento rodič k takému návrhu aspoň vyjadril, resp. aby mal súd za preukázané, či a v akom rozsahu navrhuje, aby bol jeho styk s deťmi upravený. Najvhodnejším riešením je pritom vždy to, kedy styk rodiča s deťmi vychádza zo vzájomnej dohody rodičov a detí. Matka vo svojom návrhu uvádzala, že styk otca s X. a uskutočňuje nepravidelne a nepodlieha žiadnemu režimu, čo z jej pohľadu nie je v záujme maloletej. Prespávanie X. u otca sa realizuje len z času na čas. Styk s S. pravdepodobne neprebieha vôbec, keďže ako matka uvádza, otec o neho nejaví záujem. Napriek týmto skutočnostiam sa matka vo svojom návrhu domáhala úpravy styku otca s oboma deťmi a to v pomerne intenzívnom rozsahu (s ohľadom na ňou uvádzané skutočnosti ohľadom realizácie styku otca s deťmi), avšak uvedený rozsah styku žiadnym spôsobom nezdôvodnila, predovšetkým vo vzťahu k maloletému S.. Súd prvej inštancie mal za to, že v tejto časti bol návrh matky podaný predčasne, bez dostatočne relevantných skutočností v živote maloletých detí alebo ich rodičov, ktoré by odôvodňovali potrebu upraviť styk otca s deťmi inštitútom neodkladného opatrenia. Skutočnosti uvádzané matkou ohľadom realizovania/nerealizovania styku otca s deťmi, je namieste riešiť predovšetkým cestou orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, ktorý rodičom poskytne súčinnosť ako tretia osoba, ktorá je schopná zaujať k uvedenej otázke objektívne stanovisko a pri jej riešení navrhnúť modely úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k deťom tak, aby tieto vyhovovali obom rodičom a sprostredkovať im, v prípade potreby, odbornú intervenciu za účelom riešenia problémov v rámci výkonu ich rodičovských práv a povinností. Je potrebné, aby si obaja rodičia uvedomili, že jediným relevantným záujmom v tomto prípade je záujem maloletých detí a rodičia by sa tomuto záujmu mali prispôsobiť a byť schopní kompromisu, ktorý by v konečnom dôsledku umožnil dohodu rodičov o všetkých otázkach, týkajúcich sa výkonu rodičovských práv a povinností ako celku. 7. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia oboch rodičov dôrazne upozornil, že sa zatiaľ jedná o dočasné riešenie výkonu ich rodičovských práv a povinností, ktoré je možné v priebehu času prehodnocovať a venovať sa všetkým aspektom, predovšetkým správaniu a konaniu oboch rodičov a prežívaniu maloletých detí. Rodičia sú povinní spolu nielen komunikovať, ale predovšetkým aktívne spolupracovať pri výkone svojich rodičovských práv a povinností, a to výlučne s ohľadom na záujem maloletých detí, ktorý sú povinní posudzovať nie zo svojho pohľadu, ale z pohľadu detí. Matka, ako rodič vykonávajúci osobnú starostlivosť o maloleté deti je povinná byť otcovi nápomocná pri realizácii styku s deťmi a tento kontakt podporovať. Obaja rodičia sú povinní vyvarovať sa vo vzťahu k deťom správania a konania, ktorého následkom by bolo utrpenie detí v akejkoľvek forme a svoje správanie v tomto ohľade korigovať. 8. Proti tomuto rozhodnutiu podala matka prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie, v rámci ktorého uviedla, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci, a súčasne rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V rámci svojho odvolania uviedla, že je pravdou, že otec sa výkonu faktickej osobnej starostlivosti o deti aktuálne nedomáha a rešpektuje tú skutočnosť, že deti sa nachádzajú v osobnej starostlivosti matky. Pokiaľ ide však o realizáciu styku otca s maloletými deťmi, súd prvej inštancie v nedostatočnom rozsahu zistil skutkový stav v tom smere, že sa neoboznámil s tvrdeniami matky, ktorými odôvodňovala potrebu nariadenia neodkladného opatrenia vo vzťahu k právu styku otca s maloletými deťmi. Potrebu upraviť styk otca s maloletými deťmi odôvodnila matka tým, že za súčasného stavu je styk otca s maloletými deťmi absolútne neregulovaný, prebieha takým spôsobom, že otec sa matke ozve spravidla 1-2 hodiny pred tým, ako si zmyslí, že by rád videl deti (predovšetkým dcéru), a následne nalieha rôznymi nátlakovými metódami na matku, aby mu bezodkladne umožnila styk s dcérou. Medzi tieto nátlakové metódy patria okrem iného zmienky o tom, že ak mu styk s deťmi umožnený nebude, ublíži si, alebo že sa detí vzdá, resp. iné „silné" vyjadrenia otca, ktorými tlačí na matku, aby mu vyšla v ústrety. Takéto vyjadrenia otec prezentuje aj v prítomnosti maloletých detí, čo rozhodne neprospieva stabilite prostredia, v ktorom deti vyrastajú. Naviac deti podvedome vnímajú aj napätie medzi oboma rodičmi spôsobené tým, že styk nie je nijako regulovaný, a pri každom jednom styku zažívajú nepríjemné situácie a neistotu, kedy a na koľko sa s otcom stretnú, resp. kedy sa vrátia späť k matke. Matka v tomto smere nemá psychickú a ani fyzickú silu sa s otcom o úpravu styku ďalej doťahovať, preto sa mu spravidla podvolí a umožní mu styk prakticky kedykoľvek, keď o to otec požiada, aby nebola vystavená zbytočným stresovým a nepríjemným situáciám a atakom zo strany otca, a to napriek tomu, že matke to spôsobuje nemalé problémy v bežnom živote, keď v podstate nemá možnosť plánovať si svoj čas s deťmi, rodinou, či priateľmi. Súd prvej inštancie sa podľa matky touto skutočnosťou pri posudzovaní dôvodnosti neodkladného opatrenia vôbec nezaoberal, túto skutočnosť prehliadol, v dôsledku čoho je napadnuté uznesenie podľa matky v tejto časti nesprávne. Na základe nesprávne zisteného skutkového stavu ďalej súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nesprávne právne posúdil v časti úpravy styku otca s maloletými deťmi. Matka poukázala na to, že súd prvej inštancie odôvodnil zamietnutie návrhu na úpravu styku tým, že matka, ako rodič, ktorá má maloleté deti fakticky v osobnej starostlivosti nie je aktívne legitimovaná domáhať sa úpravy styku druhého rodiča s deťmi, a zároveň, že otcovi nemožno oktrojovať styk s deťmi bez toho, aby sa tento rodič k takému návrhu aspoň vyjadril, resp. aby mal súd za preukázané, či a v akom rozsahu navrhuje. Takéto právne posúdenie veci je podľa názoru matky nesprávne a v rozpore so zákonom. V prvom rade matka poukázala na skutočnosť, že nemá v úmysle oktrojovať otcovi styk s deťmi, pričom sa takéhoto niečoho v podanom návrhu ani nedomáhala. Matka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovala úpravu, na základe ktorej „otec je oprávnený stýkať sa s maloletými deťmi", nie „otec je povinný stýkať sa s maloletými deťmi“. V tomto smere matka nežiadala súd, aby prinútil otca stýkať sa s maloletými deťmi, ale domáhala sa zo strany súdu nastavenia rámcov, kedy je otec oprávnený sa s deťmi stýkať, pričom je na otcovi, či toto svoje právo využije, alebo nie. Postavenie otca v prípade, ak by svoje právo stýkať sa s deťmi nevyužil, by sa nijako nezmenilo, resp. nezhoršilo, avšak naopak, postavenie matky, ale aj maloletých detí by sa výrazným spôsobom zlepšilo, kedy by si matka s deťmi vedela plánovať čas a aktivity bez toho, aby museli žiť v podvedomom strese, kedy si otec zaumieni stretnúť sa s deťmi a deťom by takáto úprava styku priniesla stabilitu a režim do stretávania sa s oboma rodičmi, vždy v rovnakom čase. Pokiaľ ide o právny záver súdu prvej inštancie, že v tomto prípade matka nie je aktívne legitimovaná navrhovať úpravu styku, má matka za to, že takýto záver súdu nemá oporu v zákone a naviac je v priamom rozpore s ustanoveniami zákona o rodine, podľa ktorého rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. V žiadnom hmotnoprávnom ani procesnom ustanovení nie je zákonné obmedzenie, že úpravu styku rodiča s dieťaťom môže navrhnúť len ten z rodičov, ktorý nemá dieťa v osobnej starostlivosti. Takáto interpretácia zákona by viedla k absurdným situáciám, kedy v prípade, ak je dieťa v striedavej osobnej starostlivosti, by ani jeden z rodičov nemohol podať návrh na úpravu styku s maloletým. Matka má za to, že takéto právne posúdenie veci je navyše aj v priamom rozpore s článkom 5 Zákona o rodine, podľa ktorého je záujem maloletého dieťaťa prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní o všetkých veciach. Je preto nutné dospieť k jedinému ústavne konformnému záveru, že návrh na úpravu styku rodiča a dieťaťa môže podať ktorýkoľvek z rodičov. V tomto prípade je bez pochýb, že nie je v záujme maloletej X., ani maloletého S., aby styk s rodičmi prebiehal bez akýchkoľvek pravidiel, v čase, keď si to zmyslí jeden z rodičov. Práve naopak, v záujme zdravého vývoja detí je potrebná aj stabilita prostredia, v ktorom deti vyrastajú, a preto je takáto úprava styku nanajvýš potrebná a žiadúca. Matka uviedla, že si je vedomá odporúčania súdu, podľa ktorého „najvhodnejším riešením je pritom vždy to, kedy styk rodiča s deťmi vychádza zo vzájomnej dohody rodičov a detí“, avšak upriamila pozornosť súdu na skutočnosť, že na dohodu sú potrebné minimálne 2 strany. Ak čo i len jedna zo strán nie je ochotná na dohodu pristúpiť, potom vznikne spor, ktorý skončí, či už odmietnutím styku, alebo na druhej strane sústavným ustupovaním jednej strany druhej, pričom ani jedna z variant nie je vhodná pre stabilné rodinné prostredie. V prípade, že by sa matka s otcom vedeli dohodnúť na realizácií styku v istých pevne stanovených časoch, nemala by matka potrebu domáhať sa neodkladnej úpravy styku cestou súdu. O dobrej vôli matky dohodnúť sa svedčí aj skutočnosť, ktorú si súd prvej inštancie správne všimol, že ponúknutá možnosť styku otca s deťmi je pomerne rozsiahla. Pokiaľ súd matke vyčíta, že vo vzťahu k maloletému S. nie sú uvádzané žiadne dôvody takto široko navrhnutého styku matka uviedla, že maloletý S. má rovnaké právo poznať otca a stýkať sa s otcom, ako má maloletá X., a teda matka nevidí najmenší dôvod na to, aby pri jednom z detí bol styk benevolentnejší a pri druhom limitovanejší. Na základe uvedených skutočností považuje matka napadnuté uznesenie v časti zamietnutia styku otca s deťmi za nesprávne a nezákonné, pričom takéto rozhodnutie nesleduje najlepší záujem maloletých detí. Preto matka v rámci svojho odvolania navrhla, aby Krajský súd v Bratislave v tejto časti uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, ako je to v podanom návrhu, resp. aby iným vhodným spôsobom upravil styk otca s deťmi tak, aby deti mali zabezpečené stabilné prostredie pre svoj vývoj s jasným nastavením, kedy môže byť realizovaný styk otca s maloletými deťmi. Svoje odvolanie matka doplnila následne podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 28.09.2020 a doručeným Krajskému súdu v Bratislave, dňa 30.09.2020 v rámci ktorého uviedla, že vzhľadom na nové významné skutočnosti, ktoré sa stali dňa 21.9.2020, a ktoré dopĺňajú dôvodnosť podaného odvolania chce uviesť tieto nové skutkové tvrdenia s poukazom na § 63 CMP. Navrhovateľka sa s odporcom stretla dňa 21.9.2020 o 17.15 hod z dôvodu riešenia správania sa maloletej X.. Maloletá X. je psychicky úplne na dne, doma sa správa absolútne nevhodne, čo sa prejavuje napríklad tak, ako dňa 21.9.2020, kedy 3 hodiny stála na posteli vykrikovala, že nechce ísť k prababke (zo strany navrhovateľky), trucovala a nadávala všetkým okolo (t.j. navrhovateľke, jej priateľovi a prababke), že sú proti nej, a že ona si chce robiť čo chce. Navrhovateľka sa preto chcela s odporcom dohodnúť na harmonograme starostlivosti o maloletú X. a tiež na spôsobe jej ďalšej výchovy. Na tomto stretnutí navrhovateľka predkladala odporcovi rôzne riešenia problému, ktorých spoločným znakom bolo nastavenie pevného harmonogramu, kedy sa bude môcť otec stretávať s maloletými deťmi. Zároveň odporcu poprosila, aby nehuckal maloletú X. proti navrhovateľke, lebo to negatívnym spôsobom pôsobí na psychiku maloletej X., v dôsledku čoho je potom rozladená a má to dopad aj na jej správanie v domácnosti. Otec detí (odporca) však žiadne z návrhov neakceptoval, nebol ochotný navrhnúť žiadny harmonogram stretávania sa a trval na tom, že on sa bude stretávať s deťmi kedy on chce, s čím navrhovateľka nesúhlasila, keďže jej to bráni v plánovaní si svojho času. Otec nie je ochotný akokoľvek koordinovať svoj postup s navrhovateľkou pri výchove detí. Na to odporca agresívnym spôsobom reagoval tak, že zajtra dňa 22.9.2020 pôjde do školy a škôlky, zoberie si obe deti k sebe, vypne si mobil a nech si ich potom navrhovateľka „zháňa kde chce". Počas celého stretnutia bol odporca verbálne agresívny a navrhovateľka mala obavu aj z fyzického útoku, ku ktorému nedošlo pravdepodobne len preto, že stretnutie prebiehalo v prítomnosti maloletého S.. Navrhovateľka nadobudla reálnu obavu o to, že jej otec môže deti odňať z osobnej starostlivosti a mariť tak výkon jej rodičovských práv. Matka uviedla, že má za to, že pokiaľ aj doteraz nebola obava o výkon osobnej starostlivosti k deťom matkou, po poslednom stretnutí reálne hrozí, že otec svojvoľne bez súhlasu matky môže deti matke odňať proti jej vôli a následne mariť styku matky s maloletými deťmi, a preto má za to, že je potrebné neodkladným opatrením upraviť zverenie detí do osobnej starostlivosti tak, ako to matka navrhovala a tiež upraviť styk otca s deťmi. Matka tiež poukázala na skutočnosť, že zverenie do osobnej starostlivosti a úprava styku je potrebná aj z dôvodu, že v škole Laury a škôlke S. pedagogickí pracovníci nevedia, komu môžu /nemôžu vydať deti, a teda reálne hrozí, že otec naplní svoje hrozby a odníme deti zo školy / škôlky. Nad rámec toho matka uviedla, že trvá na dôvodnosti podaného odvolania aj preto, že je v záujme oboch maloletých detí aby vedeli, kedy sa s nimi môže otec stretávať a mali tak zabezpečené stabilné prostredie. 9. Otec ani kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadrili. 10. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom nebol viazaný rozsahom ani dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 CMP), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť, respektíve zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie matky je čiastočne dôvodné a uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť (§ 388 CSP). 11. Podľa § 65 CMP odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. 12. Podľa § 66 CMP odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný. 13. Podľa § 366 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere. 14. Podľa § 367 ods. 1 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti. 15. Podľa § 367 ods. 3 CMP uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené. 16. Z obsahu spisu vyplýva, že v konaní vedenom na súde prvej inštancie pod sp.zn. 38P/147/2020 sa vedie konanie vo veci rozvodu manželstva a úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode. Predmetné konanie doposiaľ nie je právoplatne skončené. 17. Účelom neodkladného opatrenia je dočasne upraviť pomery účastníkov, či už pred začatím konania alebo v priebehu konania. Možno ho nariadiť len vtedy, respektíve dovtedy, kým nie sú dané podmienky pre konečné rozhodnutie vo veci. Zásadne sa ním neprejudikuje právo účastníkov a tretích osôb. Stráca svoje opodstatnenie akonáhle súd poskytne ohrozenému alebo porušenému právu definitívnu ochranu. Musí byť pritom daná aspoň naliehavá potreba predbežnej úpravy a nárok musí byť osvedčený. 18. V danom prípade odvolací súd má za to, že matka v rámci svojho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a taktiež v rámci podaného odvolania odôvodnila potrebu nariadenia tohto neodkladného opatrenia, týkajúceho sa bežnej úpravy styku otca s maloletými deťmi. V danom prípade podľa názoru odvolacieho súdu je bezodkladnosť úpravy pomerov daná v tom, že matka sa nevie s otcom dohodnúť na úprave styku s maloletými deťmi, pričom táto úprava styku je výlučne v dispozícii otca, respektíve ide o jeho autoritatívne rozhodnutie, pričom otec matku rôznymi nátlakovými metódami núti k umožneniu styku s maloletými deťmi, hlavne s maloletou X.. Keďže nejde zo strany matky ani zo strany otca o vzájomnú dohodu ohľadom úpravy styku, ale o autoritatívne rozhodovanie otca, ktorému sa matka podrobuje, pričom takáto úprava styku a takýto spôsob komunikácie matke nevyhovuje z dôvodu, že zasahuje aj do jej bežného života a negatívne pôsobí na maloleté deti, odvolací súd vzhliadol potrebu úpravy bežného styku otca s maloletými deťmi. Odvolací súd taktiež zdôrazňuje, že otec tvrdenia matky uvedené v rámci podaného odvolania žiadnym spôsobom nevyvrátil. Inak povedané, otec sa k podanému odvolaniu matky nevyjadril. Na základe tvrdení matky teda odvolací súd ustálil potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, týkajúceho sa bežnej úpravy styku otca s maloletými deťmi tým spôsobom, že otec bude oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý nepárny kalendárny týždeň v roku, v čase od piatka od 16:00 hod do nedele do 16:00 hod. Na základe uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v zamietajúcom výroku, týkajúcom sa bežnej úpravy styku otca s maloletými deťmi zmenil, s poukazom na ustanovenie § 388 CSP. Zároveň odvolací súd dodáva, že za tohto skutočného stavu už nevzhliadol potrebu úpravy styku otca s maloletými deťmi počas prázdnin a sviatkov, nakoľko rozsah tejto úpravy styku bude posudzovaný v rámci konania vo veci samej t.j. v rámci konania o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom, pričom svojím rozsahom presahuje rámec neodkladného opatrenia. Navrhovaný styk otca s maloletými deťmi je v rámci návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia koncipovaný tak široko, že korešponduje s návrhom vo veci samej, avšak účelom neodkladného opatrenia v tomto prípade je iba potreba zasiahnuť neodkladne, t.j. vydať dočasné rozhodnutie a v nevyhnutnom rozsahu. Preto styk navrhovaný matkou v rámci návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia počas prázdnin a sviatkov tieto kritéria nespĺňa. Z týchto dôvodov potom odvolací súd vo zvyšku navrhovaného styku, uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 CSP). Rovnako postupoval odvolací súd aj v prípade návrhu matky na dočasné zverenie maloletých detí do jej osobnej starostlivosti. Matka potrebu nariadenia neodkladného opatrenia v tejto časti dôvodila tým, že otec sa jej vyhrážal, že zoberie maloleté deti zo škôlky a vypne si mobilný telefón, pričom ona nebude vedieť, kde sa deti nachádzajú. Uvedené hrozby však podľa matky otec nenaplnil, iba ich verbalizoval, a preto možno konštatovať, že otec svojim konaním nerealizuje také kroky, ktoré by nerešpektovali osobnú starostlivosť matky o maloleté deti. Inak povedané, matka má v súčasnosti maloleté deti vo svojej osobnej starostlivosti, pričom otec sa s maloletou Laurou stretáva, a preto má odvolací súd za to, že otec napriek jeho vyhrážkam (iba slovným) rešpektuje skutočnosť, že matka má maloleté deti momentálne vo svojej osobnej starostlivosti. Na základe uvedeného sa odvolaciemu súdu nejaví byť daná potreba zmeny rozhodnutia súdu prvej inštancie, týkajúceho sa zverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti matky, z dôvodu absencie bezprostredne hroziacej ujmy. V prípade, že v priebehu konania nastane taká situácia, že otec naplní svoje vyhrážky aj reálnym konaním, potreba neodkladnej úpravy pomerov prostredníctvom nariadenia neodkladného opatrenia bude daná, a matka bude mať možnosť sa novým návrhom na základe nových skutočností nariadenia neodkladného opatrenia domáhať. Za tohto skutočného stavu však táto potreba daná nie je, a preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie aj v tomto zamietajúcom výroku, z dôvodu absencie bezprostredne hroziacej ujmy ako vecne a právne správne potvrdil (§ 389 ods. 1,2 C s.p.). 19. Odvolací súd na záver zdôrazňuje, že neodkladné opatrenie nie je rozhodnutie vo veci samej, pričom neodkladným opatrením sa v krátkom čase (bez realizácie dokazovania) upravujú vzájomné práva povinnosti na nevyhnutnú dobu. Až vo veci samej budú tvrdenia matky podrobené dokazovaniu vo veci, na základe ktorého po riadnom zistení skutočného stavu, bude súdom prvej inštancie rozhodnuté vo veci samej, tak aby rozhodnutie súdu prvej inštancie zohľadňovalo najlepší záujem maloletého dieťaťa. 20. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1,2 C.s.p. v spojení s ustanovením § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. 21. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).