Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/115/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1320207069 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1320207069.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Milana Chalupku a JUDr. Janky Richterovej, v spore žalobcu: A. Š., D.. XX.XX.XXXX, H. N. S. N., F. XXXX/XX, zast. SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Štefánikova 8, proti žalovanému: 7kraska a.s., so sídlom v Bratislave, Sedmokrásková 3, IČO: 45 850 836, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 14. júla 2020 č.k 60C/70/2020-32 takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutých častiach p o t v r d z u j e . Žalovanému nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1/Súd prvej inštancie uznesením zastavil konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, žalovanému náhradu trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nepriznal a napokon rozhodol o vrátení kráteného súdneho poplatku žalobcovi. 2/Žalobca návrhom doručeným súdu dňa 09.03.2020 sa domáhal voči žalovanému nariadenia neodkladného opatrenia, v zmysle ktorého žalovaný nie je oprávnený navrhnúť vykonanie dražby nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území: O. A. N., obec: Most pri Bratislave, okres: Senec, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, evidovanom Okresným úradom Senec, katastrálny odbor, a to pozemky: záhrady parc. reg. „C“ č. XXX/XX výmera 579 m2, zastavané plochy a nádvorie parc. reg. „C“ č. XXX/XX výmera 161 m2 a stavba: rozostavaný rodinný dom bez súp. č. postavený na parc. reg. „C“ č. XXX/XX, a je povinný zdržať sa výkonu svojho záložného práva, zriadeného na týchto nehnuteľnostiach, evidovaného na liste vlastníctva číslo XXXX A. S.-XXXX/XXXX. 3/Žalobca dôvodil tým, že žalobou zo dňa 04.07.2019, vedenou prvoinštančným súdom pod sp. zn. 24C/74/2019 sa domáha, aby súd určil, že je výlučným vlastníkom vyššie označených nehnuteľností, ktorých aktuálnym vlastníkom (a žalovaným v konaní sp. zn. 24C/74/2019) je spoločnosť Pôžičky a exekúcie s.r.o., Grösslingova 4, 811 04 Bratislava, IČO: 46 928 979 (ďalej len „aktuálny vlastník“). Bezprostredne po podaní žaloby zriadil aktuálny vlastník, zrejme účelovo, na nehnuteľnostiach záložné právo v prospech žalovaného ako záložného veriteľa, ktorý začal takmer okamžite s výkonom záložného práva formou dobrovoľnej dražby, a to napriek tomu, že na liste vlastníctva je vyznačená poznámka o prebiehajúcom spore o určenie vlastníckeho práva. Snaha o speňaženie nehnuteľností, ktorých vlastníctvo je predmetom sporu, vykazuje evidentné znaky špekulatívnosti. Vydražením nehnuteľností by nepochybne došlo k zásadnému sťaženiu právneho postavenia žalobcu, keďže by sa navýšil počet prevodov, ktoré by musel kvalifikovane spochybniť. Ak by bol navyše vydražiteľ objektívne dobromyseľný, žalobca by mohol úplne stratiť možnosť úspešne sa domôcť ochrany svojho vlastníctva. Naliehavosť zabezpečenia účinnej súdnej ochrany odôvodňoval žalobca zistením, že opakovaná dražba nehnuteľností by mala podľa dostupných informácií prebehnúť dňa 21.07.2020, pričom oznámenie o dražbe nebolo doposiaľ zverejnené v Notárskom centrálnom registri dražieb, ani v Obchodnom vestníku, ale dražobník začal nehnuteľnosť inzerovať na portáli reality.sk. Nemožno očakávať, že súd v konaní sp. zn. 24C/74/2019 v tak krátkom čase rozhodne vo veci samej, a teda jediným efektívnym a dostupným nástrojom na ochranu žalobcových práv je neodkladné opatrenie. Keďže žalovaný ako záložný veriteľ nie je stranou v konaní o určenie vlastníckeho práva a pomery strán je potrebné bezodkladne upraviť (plánovaná opakovaná dražba), žalobca sa vo vzťahu k záložnému veriteľovi domáha súdnej ochrany prostredníctvom neodkladného opatrenia pred začatím konania a v konaní vo veci samej sa bude domáhať určenia neexistencie sporného záložného práva podľa § 137 písm. c) CSP, ktoré nemohlo platne vzniknúť, keďže ho zriaďoval „nevlastník“. Pokiaľ by súd tento návrh zamietol a došlo by k vydraženiu nehnuteľností, hrozí žalobcovi enormná škoda, ktorú nebude možné reparovať ani v prípade, ak by súd následne určil jeho vlastnícke právo v konaní sp. zn. 24C/74/2019. Nariadením neodkladného opatrenia sa navyše nevytvára ireverzibilný stav. Záložný veriteľ môže záloh predať v dražbe aj po skončení konaní o určenie vlastníckeho práva a o určenie neexistencie záložného práva. Naopak, žalobcovi hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Žalobca naviac v návrhu opísal skutkové okolnosti vzťahov medzi žalobcom, aktuálnym vlastníkom a ostatnými zainteresovanými subjektmi vo vzťahu k vlastníctvu a užívaniu nehnuteľností. 4/Súd prvej inštancie zo spisu prvoinštančného súdu sp. zn. 24C/74/2019 zistil, že predmetné konanie (určenie vlastníctva nehnuteľností) nie je právoplatne skončené. V priebehu konania žalobca podal voči aktuálnemu vlastníkovi (ako žalovanému v konaní sp. zn. 24C/74/2019) a žalovanému (ako zaviazanej strane v konaní sp. zn. 24C/74/2019) dňa 02.07.2020 návrh, ktorým sa domáhal nariadenia totožného neodkladného opatrenia, na identickom skutkovom základe voči spoločnosti 7kraska a.s. ako zaviazanej (tretej) strane. V čase vydania tohto uznesenia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v konaní sp. zn. 24C/74/2019 nebolo konajúcim súdom rozhodnuté. V návrhu poukazuje žalobca, okrem skutkových tvrdení a zdôvodnenia tak, ako je uvedené v odseku 2 vyššie aj na to, že podľa príslušných ustanovení CSP je možné neodkladné opatrenie nariadiť voči inej osobe, nielen voči sporovej strane a je potrebné ust. § 326 ods. 1 CSP vykladať extenzívne. 5/Súd prvej inštancie podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia posúdil s ohľadom na zákonné ust. § 159 CSP a mal za to, že sú naplnené zákonné predpoklady, ktoré bránia súdu konať o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v tomto konaní (sp. zn. 60C/70/2020). Súd skúmal, či vo veci návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v konaní sp. zn. 24C/74/2019 a v tomto konaní ide o totožné spory, teda sa zaoberal tým, či ide v oboch návrhoch o totožné sporové strany a totožný predmet sporu. Pri posudzovaní totožnosti strán sporu súd prihliadol na extenzívny výklad ust. § 326 ods. 1 CSP, podľa ktorého nemožno vylúčiť nariadenie neodkladného opatrenia voči tretej osobe, odlišnej od strán sporu. Uloženie povinnosti alebo obmedzenie tretej osoby má vždy povahu súčinnosti, ktorá je nevyhnutná vo vzťahu k prejednávanej veci, pričom sa nejedná o bezprostredné plnenie povinností voči navrhovateľovi. Ak však súd nariaďuje neodkladné opatrenie, ktoré ukladá povinnosť alebo obmedzenie tretej osobe, je túto osobu nevyhnutné považovať za stranu konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (viď. aj uznesenie Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 26Co/217/2017). S ohľadom na uvedené mal súd za to, že v prípade strán sporu v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia vedenom prvoinštančným súdom pod sp. zn. 24C/74/2019 a sp. zn. 60C/70/2020 je daná ich totožnosť, keď neodkladným opatrením žiada totožný žalobca (A. Š.) voči totožnému zaviazanému povinnému subjektu (strane) (7kraska a.s.) uloženie povinnosti zdržať sa konania vymedzeného v žalobnom návrhu. Pri posudzovaní totožnosti predmetu sporového konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nepochybné, že žalobca sa v oboch konaniach domáha totožného neodkladného opatrenia (nielen znením, ale aj obsahom a účinkami) na rovnakom skutkovom základe, od ktorého žalobca odvodzuje uplatnený nárok. 6/Ako dôvod zastavenia tohto konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia označil súd prvej inštancie skutočnosť, že na súde prebieha o tej istej veci iné konanie vedené pod sp. zn. 24C/74/2019, ktoré sa začalo skôr (02.07.2020), a ktoré bráni tomu, aby prebiehalo v tej istej veci na súde iné konanie (sp. zn. 60C/70/2020), ktoré bolo začaté dňa 09.07.2020. Prekážka litispendencie predstavuje neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky konania vo vzťahu k neskôr začatému konaniu (v danom prípade tomuto konaniu), preto je súd povinný toto konanie zastaviť. 7/Vzhľadom k tomu, že súd zastavil konanie z dôvodu prekážky začatého súdneho konania vzniknutej v dôsledku duplicitného podania návrhu žalobcom, čím žalobca procesne zavinil zastavenie konania, žalovaný by mal v súlade s ust. § 256 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania v plnej výške. Nakoľko mu však žiadne trovy nevznikli, rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal. 8/O vrátení súdneho poplatku žalobcovi súd rozhodol podľa § 11 ods. 3, 4, 6, 10 v spojení s § 13 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. 9/Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalobca namietajúc, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a napadnuté rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesúhlasil so záverom existencie prekážky litispendencie v danom prípade, keď totožnosť vecí je daná výlučne dvoma dvomi kumulatívnymi zákonnými kritériami - totožnosťou predmetu konania a totožnosťou subjektov (strán sporu). Ak nie je splnený čo len jeden znak, nejde o tú istú vec. Súd prvej inštancie nesprávne aplikoval ustanovenie § 159 CSP, keď podľa názoru žalobcu nebol naplnený ani jeden zo zákonných predpokladov na zastavenie konania z dôvodu prekážky litispendencie. V konaniach vedených na súde prvej inštancie pod sp. zn. 24C/74 /2019 (o určenie vlastníckeho práva) a sp. zn. 60C/70/2020 nevystupujú rovnaké strany (nie je totožná žalovaná strana), žalobca sa v nich domáha ochrany svojich práv na základe rozdielnych právnych dôvodov a skutkových okolností (nie je totožný predmet konania). V skôr začatom konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam ako žalovaná vystupuje obchodná spoločnosť Pôžičky a exekúcie, s.r.o., keď z hľadiska pasívnej vecnej legitimácie žaloba musí smerovať voči vlastníkovi zapísanému v katastri nehnuteľností. Súd prvej inštancie v tomto konaní predošlé návrhy žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, začiatkom júla 2020 žalobca zistil, že opakovaná tretia dražba nehnuteľností má prebehnúť dňa 21.7.2020, podaním zo dňa 2.7.2020 sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia voči tretej osobe (záložnému veriteľovi) podľa § 324 a nasl. CSP. Súd prvej inštancie, hoci pripustil zmenu žaloby z dôvodu nových skutočností, ktoré sú rozhodujúce pre uplatnený nárok (vydržanie), uznesením zo dňa 20.7.2020 č.k. 24 C/74/2019 - 204 i žalobcov tretí návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Práve z dôvodov, že záložný veriteľ nie je a nemôže byť stranou v konaní o určenie vlastníckeho práva, pričom pomery strán je potrebné bezodkladne upraviť vzhľadom na plánovanú opakovanú dražbu, žalobca sa vo vzťahu k nemu domáha súdnej ochrany prostredníctvom vydania neodkladného opatrenia pred začatím konania o určenie neexistencie záložného práva. Pri výkone záložného práva je navrhovateľom dražby práve záložný veriteľ a nie vlastník nehnuteľností. Návrh smerujúci voči vlastníkovi nehnuteľnosti by bol pre dražobníka neúčinný a výkonu dražby by nezabránil. Vydražením nehnuteľností by pritom nepochybne došlo k zásadnému sťaženiu právneho postavenia žalobcu, keďže by sa navýšil počet prevodov, ktoré by musel kvalifikovane spochybniť, v prípade objektívne dobromyseľného vydražiteľa by žalobca mohol úplne stratiť možnosť úspešne sa domôcť ochrany svojho vlastníctva. Navyše ani úspech žalobcu v konaní určenie vlastníckeho práva nebude mať v zmysle § 228 ods. 2 CSP (a contrario) vplyv na zavkladované vecné právo k nehnuteľnostiam, keď návrh na vklad sporného záložného práva a oznámenie o začatí jeho výkonu zo dňa 8.8.2009 bol realizovaný ešte pred zapísaním informatívnej poznámky o vedení konania o určenie vlastníckeho práva, ktorý návrh podal žalobca až 28.10.2019. Vzhľadom na zrejmé odlišnosti oboch súdnych konaní (najmä pokiaľ ide o ich predmet a účel) nemohlo podľa žalobcu dôjsť k založeniu prekážky litispendencie, aj keď sa v nich paralelne domáha vydania neodkladného opatrenia proti záložnému veriteľovi v zásade s identickým petitom. Žalobca nevie vyhodnotiť, či sa súdu bude javiť dôvodnejší návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v konaní o určenie neexistencie záložného práva alebo naopak v začatom konaní o určenie vlastníckeho práva. Podľa žalobcu však žiaden zákonný predpis a ani rozhodovacia prax najvyšších súdnych autorít nevylučuje procesnú situáciu, aby súd vydal neodkladného opatrenia voči jednej osobe v dvoch rôznych samostatných konaniach. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.9.2008 sp. zn. 3 Cdo 168/2008, v zmysle ktorého o prekážku litispendencie nejde, ak ten istý žalobca na podklade rovnakých skutkových okolností uplatní dvomi po sebe podanými žalobami rovnaký nárok, pričom v skôr začatom konaní uplatňuje svoj nárok voči žalovanému, na strane ktorého vystupuje ako vedľajší účastník ten, koho v neskôr podanej žalobe označil za žalovaného. V zmysle analogickej aplikácie v tomto prípade možno vyvodiť, že totožnosť strany (záložného veriteľa) nie je daná ani vtedy, ak v jednom konaní vystupuje ako tretia osoba (24 C/74/2019) a v inom konaní v procesnom postavení žalovaného (60 C/70/2020). Postup súdu prvej inštancie z dôvodu údajnej existencie prekážky litispendencie na základe iba zdanlivej totožnosti subjektu a predmetu konania považoval žalobca za nesprávny a formalistický, súčasne upozornil na pretrvávajúcu potrebu bezodkladné úpravy pomerov medzi stranami, ktorá je o to naliehavejšia, že v prípade žalovaného ide o záložného veriteľa, ktorý už začal s výkonom záložného práva. Žalobca preukázal, že bez nariadenia neodkladného opatrenia je vo vzťahu k jeho právam objektívne dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, kedy v prípade prevodu nehnuteľností nebude možné dosiahnuť účel konania, naopak jeho nariadením nedôjde k podstatnejšiemu zásahu do práv žalovaného. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel. 10/Odvolací súd prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu dôvodné nie je. 11/Podľa § 159 CSP začatie konania bráni tomu, aby o tom istom spore prebiehalo na súde iné konanie. Ak na súde prebieha o tom istom spore iné konanie, súd zastaví konanie, ktoré sa začalo neskôr. 12/Konanie sa začína doručením žaloby (ale aj doručením návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia) súdu. Konanie o neodkladnom opatrení má osobitnú povahu a možno ho považovať za samostatné konanie s osobitnými procesnými pravidlami, v ktorom platí tiež prekážka litispendencie a res iudicata, pričom toto konanie má vlastné ustanovenia o vecnej príslušnosti, poplatkovej povinnosti, špecifické podmienky nariadenia neodkladného opatrenia, spôsob a lehoty na rozhodovanie o neodkladnom opatrení, osobitné pravidlá pre dokazovanie (osvedčovanie) a pojednávanie, doručovanie, vykonateľnosť, zánik a zrušenie a pod. To, že konanie o neodkladnom opatrení možno považovať za samostatné konanie vyplýva aj z jeho systematického zaradenia, keďže je zaradené v tretej časti CSP označenej ako osobitné procesné postupy. Rovnako tomu nasvedčuje textácia ustanovenia § 324 CSP („na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ....“) a § 354 CSP („na konanie podľa tejto časti sa primerane použijú všeobecné ustanovenia o konaní ....“). 13/Začatie konania bráni tomu, aby o tom istom spore prebiehalo na súde iné konanie. Inak povedané, nemôže o tom istom spore súčasne prebiehať viac súdnych konaní a prednosť má to konanie, ktoré začalo skôr. Prekážka začatého konania, tzv. prekážka litispendencie, je neodstrániteľným nedostatkom podmienok konania, ktorý má za následok zastavenie konania. Ak teda už na súde (ktoromkoľvek) prebieha konanie tých istých strán, týkajúce sa tej istej právnej veci (totožnosť predmetu konania a skutkových okolností, z ktorých sa nárok vyvodzuje), súd konanie, ktoré začalo na základe neskôr podanej žaloby či návrhu, zastaví. Totožnosť predmetu konania je totožnosť nároku uplatneného z rovnakého skutkového základu či skutkového deja. O tie isté strany ide aj vtedy, ak v konaní vystupujú nositelia práv z rovnakého právneho vzťahu v opačnom procesnom postavení, a tiež vtedy, ak v neskoršom konaní vystupujú právni nástupcovia strán. Totožnosť predmetu konania je daná vtedy, keď ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, na základe ktorých bol uplatnený (t.j. ak je založený na rovnakých skutkových okolnostiach a rovnakom právnom dôvode). Podmienky totožnosti strán a totožnosti predmetu konania musia byť splnené súčasne (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. októbra 2011, sp. zn. 5 Cdo 280/2010). 14/Podaním zo dňa 2.7.2020 žalobca navrhol (v konaní vedenom na súde prvej inštancie pod sp. zn. 24C/74/2019, o určenie vlastníctva nehnuteľností) nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd vyslovil, že obchodná spoločnosť 7kráska, a.s. nie je oprávnená navrhnúť vykonanie dražby predmetných nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. 1180 a je povinná zdržať sa výkonu svojho záložného práva, zriadeného na týchto nehnuteľnostiach, evidovaného na LV pod S.-XXXX/ XXXX. Žalobca tento návrh odôvodnil tým, že po podaní žaloby o určenie vlastníctva žalovaný zriadil na nehnuteľnostiach záložné právo v prospech spoločnosti 7kráska, a.s., záložný veriteľ začal takmer okamžite s výkonom záložného práva formou dobrovoľnej dražby, pričom vydražením by nepochybne došlo k zásadnému sťaženiu právneho postavenia žalobcu, keďže by sa navýšil počet prevodov, ktoré by musel kvalifikovane spochybniť. V prípade dobromyseľnosti vydražiteľa by žalobca mohol úplne stratiť možnosť úspešne sa domôcť ochrany svojho vlastníctva. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 20.7.2020 č.k. 24 C/74/2019 - 204 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, na základe odvolania žalobcu je vec v súčasnosti v štádiu odvolacieho konania na Krajskom súde v Bratislave (sp. zn. 4 Co/123/2020). 15/S ohľadom na uvedené mal aj odvolací súd za to, že v prípade strán sporu v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia vedenom prvoinštančným súdom pod sp. zn. 24C/74/2019 a sp. zn. 60C/70/2020 je daná ich totožnosť, keď neodkladným opatrením žiada totožný žalobca voči totožnému subjektu (strane) uloženie povinnosti zdržať sa konania vymedzeného v návrhu. Pri posudzovaní totožnosti predmetu konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (odhliadnuc od skutočnosti, že predmet oboch konaní vo veci samej je rozdielny) je nepochybné, že žalobca sa v oboch konaniach domáha totožného neodkladného opatrenia (nielen znením, ale aj obsahom a účinkami) na rovnakom skutkovom základe, od ktorého žalobca odvodzuje uplatnený nárok. 16/Z vyššie uvedených dôvodov potom odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutých častiach z hľadiska jeho vecnej správnosti potvrdil, podľa § 387 ods. 1 CSP, stotožňujúc sa s jeho dôvodmi v zmysle § 387 ods. 2 CSP. 17/O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní by nárok na náhradu patril žalovanému, ktorému však žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd mu preto náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. 18/Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).