Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/246/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1402899883 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Krajčo ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1402899883.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcov: X/Ružena L., A.. E., U.. XX.XX.XXXX, Č.. F. X, R., X/ B.. C. L., A.. L., U.. XX.XX.XXXX, Č.. F. X, R., X/ B.. C. L., U.. XX.XX.XXXX, G.. A.. Š. XX, Q., X/ B.. G. T., U.. XX.XX.XXXX, B. R. XX, R., X/ B.. G. T., U.. XX.XX.XXXX, U.. T. X/B, R., X/ B.. E. T., U.. XX.XX.XXXX, Č.. F. XXX, R., X/ B.. E. U., U.. XX.XX.XXXX, W. L. X, R., všetkých zastúpených advokátom: JUDr. Tomáš Vaňo, so sídlom Nám. SNP 23, Bratislava, proti žalovaným: 1/ Základná organizácia Slovenského záhradkárskeho zväzu Záhorská Bystrica, zastúpenému: Mgr. Ľubomír Kubík, tajomník, Vrbárska 9, Bratislava, 2/ Základná organizácia Slovenského záhradkárskeho zväzu č. 4-39 Strmé Vŕšky, Záhorská Bystrica, zastúpenému advokátom: JUDr. Ján Pokorný, so sídlom Anenská 1, Bratislava, o vypratanie nehnuteľností, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 15. mája 2019, č.k. 19C/91/2002-482, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Žalovaný 2/ má proti žalobcom 1/ - 7/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozsudkom zo dňa 15. mája 2019, č.k. 19C/91/2002-482 súd prvej inštancie konanie proti žalovanému 1/ Základná organizácia Slovenského záhradkárskeho zväzu Záhorská Bystrica na základe späťvzatia žaloby v tejto časti zastavil, žalovanému 1/ nárok na náhradu trov konania nepriznal. Žalobu podanú proti žalovanému 2/ Základná organizácia Slovenského zväzu záhradkárov č. 4 - 39, Strmé Vŕšky - Záhorská Bystrica v celom rozsahu zamietol a žalovanému 2/ priznal náhradu trov konania spoločne a nerozdielne voči žalobcom 1/ až 7/ vo výške 100% s tým, že o výške náhrady rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník. 2. V prvom rade poukázal prvoinštančný súd na to, že v danej veci rozsudkom č. k. 19C/91/2002-136 zo dňa 22.01.2007 v spojení s opravným uznesením č. k. 19C/91/2002-146 zo dňa 12.04.2007 žalobu na vypratanie nehnuteľnosti parcely č. XXXX orná pôda vo výmere 1.953 m2 a parcely č. XXXX trvalé trávne porasty o výmere 1.485 m2 v katastrálnom území Q. R. zamietol a rozhodol o trovách konania. Proti predmetnému rozhodnutiu však podali žalobcovia odvolanie a Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 8Co 307/2007-191 zo dňa 14.12.2010 napadnutý rozsudok zrušil a vec vráti súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolací súd v rozhodnutí uviedol, že súd prvého stupňa pri posudzovaní dôvodnosti návrhu žalobcov na vypratanie predmetných nehnuteľností vychádzal zo zmluvy o prenechaní združených členských pozemkov na poľnohospodárske využitie uzavretej podľa § 40 zákona č. 122/1975 Zb. dňa 5.6.1978 medzi odovzdávajúcou organizáciou - Jednotné roľnícke družstvo "Devín" v Bratislave - Záhorskej Bystrici a preberajúcou organizáciou - Slovenský ovocinársky a záhradkársky zväz - Základná organizácia Záhorská Bystrica, pri posudzovaní ktorej na základe predložených dvoch fotokópií dospel k záveru, že jej účinnosť nastala až po schválení ObNV Bratislava IV dňa 4.11.1983 a doba užívania začala plynúť dňa 5.11.1983, a teda, keďže bola dohodnutá na 12 rokov, neskončila pred 24.6.1991, čo je rozhodujúce pre právnu ochranu záhradkovej osady. Tento záver považoval odvolací súd za predčasný a nepodložený výsledkami vykonaného dokazovania, najmä pokiaľ ide o dátum a pečiatku ObNV BA IV dňa 4.11.1983, ktoré sa nachádzajú len na jednej z predložených fotokópií, na druhej nie, a tento rozpor vykonaným dokazovaním nebol odstránený. Nemožno teda považovať v danom prípade za preukázanú skutočnosť, že účinnosť predmetnej zmluvy nastala po schválení ObNV Bratislava IV dňa 4.11.1983 a že v zmluve dohodnutá doba užívania (nájmu) začala plynúť až od tohto dňa a uplynula až po nadobudnutí účinnosti zákona č. 229/1991 Zb., na ktorého právnom režime, ako aj na právnom režime zákona č. 64/1997 Z. z. prvostupňový súd založil oprávnenie žalovaného 2/ užívať sporné pozemky. Predložené fotokópie ako listinné dôkazy súd prvého stupňa nevyhodnotil z hľadiska vierohodnosti a tiež v súvislosti s ďalšími predloženými dôkazmi a skutočnosťami, najmä potvrdením Základnej organizácie SZZ Záhorská Bystrica zo dňa 28.1.2002, v ktorom potvrdila, že nájomná zmluva uzavretá s bývalým JRD Záhorská Bystrica a prenájom pozemkov parc. č. XXXX K. XXXX H. T. E. H., L.. Ú.. Q. R. skončil v roku 1990 a súhlasí s tým, aby pozemky boli vrátené ich pôvodným majiteľom. Neprihliadol ani na vyjadrenie zástupcu žalovaného 1/ k tejto skutočnosti. Prvostupňový súd sa tiež nevysporiadal so skutočnosťou, že žalovaný 2/ nebol preberajúcou organizáciou predmetných nehnuteľností na základe zmluvy o prenechaní združených členských pozemkov na poľnohospodárske využitie uzavretej dňa 5.6.1978, na strane preberajúcej organizácie išlo o subjekt odlišný od žalovaného 2/, ktorý v konaní nenamieta, že jeho členovia sporné pozemky užívajú a svoje údajné užívacie oprávnenie odvodzuje práve od tejto zmluvy. V konaní však nebolo preukázané, že žalovaný 2/ je právnym nástupcom účastníka zmluvy - Slovenského ovocinárskeho a záhradkárskeho zväzu - Základnej organizácie Záhorská Bystrica, ktorý prevzal predmetné pozemky do užívania. Právne nástupníctvo je potrebné preukázať v zmysle príslušných zákonných ustanovení. Žalovaný 2/ vznikol až v roku 1995, teda niekoľko rokov po uplynutí dohodnutej 12 - ročnej doby užívania sporných pozemkov. Pre oprávnenie členovo žalovaného 2/, ako členov záhradkárskej osady užívať sporné pozemky a požívať ochranu v zmysle zákona č. 64/1997 Z. z. je potrebné, aby išlo o záhradkársku organizáciu zriadenú v súlade s uvedeným zákonom, teda aby jej založenie a hospodárenie spĺňalo všetky zákonom stanovené požiadavky, ktoré sú predpokladom pre uskutočnenie konania o vyporiadanie vlastníctva k pozemkom v záhradkárskej osade. Žalovaný 2/ a jeho členovia sa domáhali tohto vyporiadania a podali návrh na začatie konania podľa zákona č. 64/1997 Z. z., na základe ktorého Obvodný pozemkový úrad v Bratislave rozhodnutím zn. 162/2010/1263/09-MSO zo dňa 7.4.2010 zastavil konanie o vyporiadanie vlastníctva k pozemkom v záhradkovej osade Strmé Vŕšky H. L.. Ú.. Q. R., v odôvodnení ktorého uviedol, že sa nepreukázala legálnosť záhradkovej osady Strmé Vŕšky a užívací titul členov Základnej organizácie Slovenského zväzu záhradkárov č. 4-37 Záhorská Bystrica - Strmé Vŕšky. Žalovaného 2/ nemožno považovať za záhradkársku osadu zriadenú v zmysle zákona č. 64/1997 Z. z. V dôsledku podania odvolania proti uvedenému rozhodnutiu vo veci rozhodol Krajský pozemkový úrad v Bratislave rozhodnutím zn. 1323/081/07/2010 dňa 4.10.2010 tak, že odvolanie zamietol a potvrdil rozhodnutie Pozemkového úradu v Bratislave zo dňa 7.4.2010. Pri posudzovaní dôvodnosti návrhu žalobcov je preto potrebné vychádzať aj z týchto uvedených rozhodnutí, pretože pozemkový úrad je jediným kompetentným správnym orgánom na posúdenie legálnosti záhradkovej osady a splnenia predpokladov pre vyporiadanie vlastníctva k užívaným pozemkom proti vlastníkom. Odvolací súd tiež nepovažoval za správny záver súdu prvého stupňa, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno, keď nepreukázali, že pozemky, ktoré žiadali vypratať sú totožné s pozemkami, ktoré užívajú žalovaní, pričom však zároveň dospel k záveru, že predmetné pozemky žalovaný 1/ neužíva a nikdy mu neboli prenechané do užívania, keď tieto užíva žalovaný 2/. Odvolací súd zároveň v rozhodnutí uviedol, že o náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí vo veci. Následne uznesením č. k. 19C/91/2002-209 zo dňa 04.04.2011 na základe návrhu žalovaného 2/, konanie prerušil do právoplatného skončenia konania vedeného na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 1S 271/2010, v ktorom sa žalovaný 2/ domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia Krajského pozemkového úradu v Bratislave zo dňa 04.10.2010 pod sp. zn. 1323/081/07/2010. Krajský súd v Bratislave rozhodnutím č. k. 1S 271/2010-149 zo dňa 24.11.2011 rozhodnutie Krajského pozemkového úradu v Bratislave zo dňa 04.10.2010 pod sp. zn. 1323/081/07/2010 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Obvodného pozemkového úradu v Bratislave č. 1662/2010/1263/09-MSO zo dňa 7.4.2010 zrušil a vec vrátil Krajskému pozemkovému úradu v Bratislave na ďalšie konanie. Následne Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutím sp. zn. 1Sžr/12/2012 zo dňa 28.09.2012 dovolanie žalobcov podané voči rozhodnutiu Krajského súdu v Bratislave rozhodnutím č. k. 1S 271/2010-149 zo dňa 24.11.2011 odmietol. Vzhľadom na zrušujúce rozhodnutie krajského súdu podal žalovaný 2/ návrh na prerušenie konania do právoplatného skončenia správneho konania o vyporiadaní vlastníckych práv k pozemkom v užívaní Základnej organizácie Slovenského záhradkárskeho zväzu 4-39 Strmé Vŕšky Záhorská Bystrica, ktorému súd rozhodnutím č. k. 19C 91/2002-273 zo dňa 25.03.2013 vyhovel, nakoľko v spore je rozhodujúca skutočnosť, či žalovaný 2/ je záhradkárska osada v zmysle zákona č. 64/1997 Z. z.. Okresný úrad Bratislava, pozemkový a lesný odbor rozhodnutím OU-BA- PLO-2013/5260/KZI zo dňa 28.11.2013 konanie v zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z. z. o vyporiadanie vlastníctva pozemkovej v záhradkovej osade ZO SZZ 4-39 Strmé Vŕšky, L.. Ú.. Q. R. zastavil z dôvodu, že navrhovatelia v danej veci (ZO SZZ 4-39 Strmé Vŕšky, L.. Ú.. Q. R.) nie sú užívateľmi oprávnenými podať uvedený návrh na začatie konania, uvedená záhradková osada nemá pasívnu procesnú legitimáciu. Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov, referát pôdohospodárstva rozhodnutím č. 2/09127/2014 zo dňa 10.02.2014 rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, pozemkový a lesný odbor č. k. OU-BA-PLO-2013/5260/KZI zo dňa 28.11.2013 potvrdil a odvolanie navrhovateľov zamietol z dôvodu, že žalovaný 2/ z právneho hľadiska nespĺňa podmienky záhradkárskej osady. Voči predmetnému rozhodnutiu podal žalovaný 2/ na Krajský súd v Bratislave žalobu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Okresného úradu Bratislava, odbor opravných prostriedkov, referát pôdohospodárstva rozhodnutím č. 2/09127/2014 zo dňa 10.02.2014, ktorá bola zapísaná pod sp. zn. 5S/83/2014. Krajský súd v Bratislave rozhodnutím č. k. 5S/83/2014-140 zo dňa 21.07.2015 napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Voči rozhodnutiu krajského súdu bolo podané dovolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutím sp. zn. 3Sžr/8/2016 zo dňa 26.04.2017 tak, že rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/83/2014-140 zo dňa 21.07.2015 zmenil tak, že žalobu zamietol. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 3Sžr/8/2016 zo dňa 26.04.2017 konštatoval, že nebolo preukázané splnenie podmienky zriadenia záhradkovej osady ZO SZZ 4-39 Strmé Vŕšky, Q. R. (žalovaný 2/) do termínu 24.6.1991, čo je podmienkou pre postup podľa zákona č. 64/1997 Z. z.. Podľa názoru najvyššieho súdu nemožno považovať záhradkovú osadu za legálne zriadenú, ak nebol dodržaný celý, v tom čase zákonom vyžadovaný postup na jej zriadenie. Jednotlivých členov záhradkovej osady ZO SZZ 4-39 Strmé Vŕšky, Q. R. nemožno v tomto prípade považovať za "užívateľov", zákonite teda nemôžu byť ani oni, ani ZO SZZ Strmé Vŕšky účastníkmi konania podľa § 6 písm. a/ a b/ zákona č. 64/1997 Z. z. a nemôžu podať kvalifikovaný návrh na začatie konania podľa § 7 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z. z. Najvyšší súd dospel k záveru, že boli splnené podmienky na zastavenie konania, a to z dôvodu, že ten, kto podal návrh na začatie konania nie je účastníkom konania, pretože nebol podaný užívateľmi pozemkov v legálne zriadenej záhradkovej osade, členmi záhradkárskej organizácie, ktorí pozemky obhospodarujú a užívajú na základe zmluvy so záhradkárskou organizáciou alebo poľnohospodárskou organizáciou, alebo inou organizáciou. V ďalšom priebehu konania žalobcovia s poukazom na rozsudok NS SR sp. zn. 3Sžr 8/2016 zo dňa 26.4.2017, ako aj geometrický plán, vypracovaný vyhotoviteľom GEOMAP, Ing. Ján Barca, Belehradská 10, Bratislava, IČO: 11 915 587 dňa 26.10.2005, úradne overený Správou katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu dňa 21.12.2005, okrem toho, že vzali žalobu proti žalovanému 1/ späť zmenili petit žaloby a žiadali, aby súd uložil žalovanému 2/ povinnosť vypratať a odovzdať žalobcom pozemky predstavujúce pôvodnú parcelu č. XXXX, podľa listu vlastníctva č. XXXX, L..Ú.. Q. R., O. R. - G..Č.. Q. R., v členení a parcelných čísiel v novom stave podľa geometrického plánu GEOMAP, Ing. Ján Barca, špecifikovanom presne v petite žaloby v prospech jednotlivých žalobcov. Prvoinštančný súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu, najmä rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžr/8/2016 zo dňa 26.04.2017 a geometrickým plánom, vypracovaným vyhotoviteľom GEOMAP, Ing. Ján Barca, Belehradská 10, Bratislava, IČO: 11 915 587 dňa 26.10.2005, úradne overený Správou katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu dňa 21.12.2005. Po právnej stránke vec posúdil najmä podľa § 2 zákona č. 64/1997 Z. z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim, a dospel k záveru, že podanej žalobe nie je možné vyhovieť. Zdôraznil predovšetkým to, že z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3Sžr/8/2016 zo dňa 26.04.2017 vyplýva, že Základná organizácia Slovenského zväzu záhradkárov 4-39 Strmé Vŕšky - žalovaný 2/, nie je legálne zriadenou záhradkovou osadou v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 64/1997 Z. z. Žalovaný 2/ je Základnou organizáciou slovenského zväzu záhradkárov od roku 1995, kedy bola predmetná organizácia registrovaná na základe zápisnice o jej založení z roku 1994. Z uvedeného vyplýva, že nebolo preukázané splnenie podmienky zriadenia predmetnej záhradkovej osady do termínu 24.6.1991, čo je podmienkou pre postup podľa zákona č. 64/1997 Z. z. Z rozsudku sp. zn. 3Sžr/8/2016 ďalej vyplýva, že záhradkársku osadu nemožno považovať za legálne zriadenú, ak nebol dodržaný celý v tom čase požadovaný postup na jej zriadenie. Jednotlivých členov žalovaného 2/ nemožno v tomto prípade považovať za užívateľov, zákonite teda nemôžu byť ani oni, ani ZO SZZ Strmé Vŕšky Záhorská Bystrica účastníkmi konania podľa § 6 písm. a/ a b/ zákona č. 64/1997 Z. z. a nemôžu podať kvalifikovaný návrh na začatie konania podľa § 7 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z. z. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný 2/ nie je záhradkovou osadou v zmysle zákona č. 64/1997 Z. z., nestal sa tak nástupníckou organizáciou Slovenského ovocinárskeho a záhradkárskeho zväzu - Základná organizácia Záhorská Bystrica, a ako taký nemohol vstúpiť do tvrdeného hmotnoprávneho vzťahu so žalobcami a užívať nehnuteľnosti, ktoré sú vo vlastníctve žalobcov v súvislosti so záhradkárskou činnosťou. Nakoľko žalovaný 2/ nie je legálne zriadenou záhradkovou osadou, ako taký nemôže užívať nehnuteľnosti, ktorých vypratania sa žalobcovia v žalobe domáhajú. Nakoľko medzi žalobcami a žalovaným 2/ nevznikol hmotnoprávny vzťah, nemôže byť žalovaný 2/ pasívne vecne legitimovaným v spore, týkajúcom sa vypratania predmetných nehnuteľností. Uvedená skutočnosť vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004. Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno- právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno- právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004) Vecná legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného práva, ktorý odpovedá na otázku, či práve žalobca je nositeľom tvrdeného subjektívneho práva, a či práve ním označený žalovaný je nositeľom tvrdenej subjektívnej povinnosti korelujúcej so žalobcovým súkromným subjektívnym právom. V nadväznosti na uvedené dospel k záveru, že žalovaný 2/ nemá v predmetnom konaní pasívnu legitimáciu, keď nie je legálnou záhradkárskou osadou v súlade so zákonom č. 64/1997 Z. z., nevstúpil tak to hmotnoprávneho vzťahu so žalobcami a predloženými dôkazmi nebolo preukázané, že by konkrétne parcely užíval. V danom prípade je potrebné žalovať jednotlivých užívateľov, fyzické osoby, ktorým v tom čase žalovaný 2/ v domnení, že je záhradkárska osada v zmysle zákona č. 64/1997 Z. z. dal do užívania predmetné nehnuteľnosti, ako členom osady. S poukazom na uvedené žalobu proti žalovanému 2/ považoval za nedôvodnú. O náhrade trov prvostupňového a odvolacieho konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému 2/, ktorý mal v konaní plný úspech priznal voči žalobcom 1/ - 7/ nárok na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania v rozsahu 100 %, ktoré sú povinní uhradiť žalovanému 2/ spoločne a nerozdielne, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 3. Proti tomuto rozsudku podali do zamietajúceho výroku vo veci samej v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia, ktorí v napadnutej časti žiadali rozsudok prvej inštancie zmeniť a podanej žalobe proti žalovanému 2/ vyhovieť. Odvolanie odôvodnili tým, že napadnutý rozsudok považujú za nezákonný, nakoľko rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Konštatovali, že generovanými dôkazmi v prvoinštančnom konaní bolo evidentne preukázané, že žalovaný OSZZ Strmé vŕšky vznikol až v roku 1995, tzn. je subjektom, ktorý neoprávnene, bez právneho dôvodu zadržiava a užíva vec, pozemky, ktoré sú predmetom tohto konania a špecifikované v návrhu, patriace žalobcom a preto je ako neoprávnený držiteľ podľa § 131 OZ pasívne legitimovanou osobou v tomto konaní a nie ako nesprávne rozhodol prvoinštančný súd. Samozrejme, ďalšie pozemky, resp. ich časti v rôznom členení, vo vlastníctve žalobcov neoprávnene užívajú mnohé fyzické osoby, avšak to nie je premetom tohto konania. Žalovaný existuje a má subjektivitu, ale nepožíva právnu ochranu v súvislosti a s poukazom na zákon. 64/1997 Z.z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkárskych osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim, čoho dôkazom sú rozsudky Krajského súdu Bratislava 8 Co 307/2007, zo dňa 14.12.2010, ako aj rozsudok Najvyššieho súdu SK 3Sžr 8/2016, zo dňa 26.4.2017. Skutkový stav, ktorý je nutné pri uplatňovaní žaloby vlastníka na súdnu ochranu jeho pozemkov preukázať, bol dostatočne zistený v prvoinštančnom konaní príslušným výpismi z listov vlastníctva a geometrického plánu GEOMAP. Ing. Ján Barca, Belehradská 10, 831 04 Bratislava, zo dňa 26.10.2005, ktorými boli preukázané aj faktická moc a neoprávnené užívanie žalovaného a zásah do vlastníctva žalobcov. Nesúhlasili s konštatovaním súdu prvej inštancie, že žalovaný 2/ nemohol vstúpiť do hmotnoprávneho stavu so žalobcami a užívať nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobcov, pretože nie je záhradkárskou osadou v zmysle zákona a ako taký nemôže užívať sporne nehnuteľnosti a z tohto dôvodu nemôže byť pasívne legitimovaný. Namietal tiež, že súd prvej inštancie nepochopiteľne uviedol, že reálne užívanie pozemkov žalovaným nevyplýva z predložených dôkazov, hoci v spise je založený geometrický plán, z ktorého je nimi tvrdená skutočnosť jasne preukázaná, keď v tomto geometrickom pláne je uvedený užívateľ /OOSZZ Strmé Vŕšky/ a nie ako nesprávne konštatuje súd. S poukazom na uvedené žiadali podanému odvolaniu vyhovieť. 4. Žalovaný 2/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov žiadal v napadnutej časti vo veci samej rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na to, že žalobcovia sa mylne domnievajú, že má faktickú moc nad predmetnými pozemkami, nakoľko v prvoinštančnom konaní bolo jednoznačne preukázané, že pozemky neužíva, avšak ich užívajú jednotlivé fyzické osoby. Vo vzťahu ku geometrickému plánu GEOMAP, Ing. Ján Barca, Belehradská 10, 831 04 Bratislava, zo dňa 26.10.2005, poukázal na to, že bol vyhotovený pre účely podľa zák. č. 64/1997 Z.z. z dôvodu, že nedošlo k vyporiadaniu právnych vzťahov v danej bývalej záhradkovej osade, pričom údaje o užívateľoch sú iba informatívne a nie sú dôkazom o tom, že by ich užíval. 5. Odvolací súd na základe podaného odvolania žalobcov preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu podaného odvolania podľa § 380 ods. 1 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p. a dospel k záveru, že v napadnutej zamietajúcej časti vo veci samej je rozsudok súdu prvej inštancie vecne správny. 6. V odvolaním napadnutej časti súd prvej inštancie svojim rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia proti žalovanému 2/ domáhali vypratania pozemkov v katastrálnom území Záhorská Bystrica, a to najmä z dôvodu, že žalovaný 2/ s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3Sžr/8/2016 zo dňa 26.04.2017 nie je legálne zriadenou záhradkovou osadou v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 64/1997 Z. z., pričom v konaní nebolo preukázané, že by predmetné nehnuteľnosti užíval, a preto žalovaný 2/ v danej veci nie je pasívne vecne legitimovaný. 7. V prvom rade považuje odvolací súd za potrebné poukázať na to, že súd prvej inštancie v preskúmavanej veci vykonal všetko dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností významných pre posúdenie dôvodnosti žaloby podanej proti žalovanému 2/, keď vykonal žalobcami navrhované dôkazy a po správnom vyhodnotení vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým záverom, a na ich základe následne vyvodil aj správny právny záver, že pokiaľ ide o povinnosť predmetné pozemky vypratať žalovaný 2/ nie je pasívne vecne legitimovaným subjektom, keď tieto pozemky neužíva, v spore nebolo ničím preukázané, že by ich držal a užíval. 8. Nedôvodne žalobcovia v podanom odvolaní poukazujú na to, že žalovaný 2/ je neoprávneným držiteľom daných pozemkov v ich vlastníctve, tieto užíva a preto je ich povinný vypratať, nakoľko užívanie pozemkov žalovaným 2/ celkom jednoznačne vyplýva z obsahu geometrického plánu GEOMAP, Ing. Ján Barca, Belehradská 10, 831 04 Bratislava, zo dňa 26.10.2005. Predmetný geometrický plán bol totiž vyhotovený iba pre účely správneho konania, pričom jeho obsah bezpochyby nemôže sám o sebe slúžiť ako dôkaz o tom, kto určitý pozemok zahrnutý do tohto plánu skutočne užíva. Tento geometrický plán teda nepreukazuje, že žalovaný 2/ predmetné pozemky skutočne drží a užíva, naviac, keď bol vypracovaný v roku 2005 a žalovaný 2/ v spore namietal, že v prípade viacerých pozemkov v ňom zahrnutých došlo od roku 2005 k viacerým zmenám. Údaje uvedené v geometrickom pláne sú iba informatívne a geodet vypracovaním plánu (prirodzene) neosvedčuje, že údaje tam uvedené zodpovedajú skutočnosti. Toho si boli pritom zrejme vedomí aj samotní žalobcovia, keď vo svojom písomnom podaní zo dňa 21.3.2018 uviedli, že majú v úmysle rozšíriť okruh žalovaných o jednotlivé fyzické osoby, ktoré pozemky skutočne užívajú. Argumentácia žalobcov, že užívanie predmetných pozemkov žalovaným 2/ a tak i jeho pasívna vecná legitimácia v tomto spore, boli nepochybne preukázané geometrickým plánom GEOMAP, Ing. Ján Barca, Belehradská 10, 831 04 Bratislava, zo dňa 26.10.2005, preto nemôže obstáť a správny je záver súdu prvej inštancie, že žalobcovia v spore nepreukázali užívanie pozemkov žalovaným 2/. 9. Vzhľadom na uvedené, keď vo vzťahu k napadnutej zamietajúcej časti vo veci samej súd prvej inštancie dostatočne a správne ustálil skutkový stav významný pre rozhodnutie v spore a vec správne posúdil i po právnej stránke, keď dospel k záveru, že žalovaný 2/ v danom spore nie je vecne legitimovaný, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 C.s.p.). 10. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 C.s.p., a v odvolacom konaní úspešnému žalovanému 2/ proti žalobcom priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške ich náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 11. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy, na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy, na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).