Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/191/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1407226036 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1407226036.5 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a členov senátu JUDr. Marty Šašinkovej a Mgr. Štefana Zelenáka v právnej veci žalobcu: Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom Grösslingova 77, 811 03 Bratislava, IČO: 31 351 026, proti žalovaným: 1/ A. R., E. J. XXXX/X, XXX XX L.-G. X. Y., 2/ E. A., F. XXXX/XX, XXX XX K.Á. R., obaja zastúpení: Mgr. Peter Arendacký, advokát, Železničiarska 13, 811 04 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, o zaplatenie 1.172.19 eur s príslušenstvom o odvolaní žalovaných 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k. 10Cb/37/2009-222 zo dňa 12.7.2018, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 10Cb/37/2009-222 zo dňa 12.7.2018 p o t v r d z u j e . Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovaným 1/ a 2/ vo výške 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovaných 1/ a 2/ zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 1.172,19 eur s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 1.172,19 eura od 4.9.2007 do zaplatenia s tým, že plnením jedného z nich zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného. Zároveň rozhodol, že povinnosť žalovaného 2/ uvedená v bode I. výroku je limitovaná maximálne celkovou sumou splnenia povinnosti vo výške 1.659,90 eur, pri maximálnych mesačných splátkach vo výške 16,59 eura. Súd povolil žalovanému 1/ mesačné splátky vo výške 70,- eur, pričom prvá splátka je splatná do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom nadobudne rozhodnutie právoplatnosť. Omeškanie čo i len s jednou splátkou má za následok zročnosť celého dlhu. O trovách konaniach rozhodol tak, že priznal žalobcovi ich náhradu vo výške 100%, ktorú sú povinní zaplatiť žalovaní. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 2.11.2007 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovaným povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.172,19 eur s príslušenstvom s odôvodnením, že na základe zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXXX/XXXX uzatvorenej na cieľovú sumu 100.000,- Sk (3.319,39 eur) a žiadosti o poskytnutie úveru uzatvoril so žalovaným 1/ a pôvodne žalovanou p. U. R. úverovú zmluvu k č. účtu XXXXXXXX/ XXXX a poskytol im úver v zmysle Všeobecných obchodných podmienok (ďalej „VOP“) pre stavebné sporenie v sume 3.319,39 eur s úrokovou sadzbou 6,0% ročne. Osoby, ktorým bol poskytnutý úver sa zaviazali tento splácať pravidelnými mesačnými splátkami. Pri oneskorení splátky sa nedoplatok mal úročiť dodatočnou úrokovou sadzbou 25% ročne s okamžitou splatnosťou. Na zabezpečenie splnenia záväzku poberateľov úveru, žalobca spísal so žalovaným 2/ ručiteľskú listinu č. 1, na základe ktorej sa žalovaný 2/ zaviazal na vyzvanie žalobcu splatiť poskytnutý úver, jeho časť, pokiaľ ho v deň splatnosti neuhradia poberatelia úveru. Podľa čl. II úverovej zmluvy, ak poberateľ úveru mešká so zaplatením dvoch splátok alebo nezaplatí splátku na základe upomienky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, môže žalobca požadovať okamžité splatenie celého úveru. V takom prípade sa úroková sadzba zvyšuje o 2% ročne nad pôvodne dohodnutú sadzbu, teda 8% ročne. Keďže poberatelia úveru tento riadne nesplácali, boli viacerými písomnými upomienkami na túto skutočnosť upozornení. Boli upozornení spolu s ručiteľom taktiež na možnosť požadovať splatenie celého zostatku úveru. Keďže k splácaniu úveru opäť nedochádzalo, žalobca ich výzvou zo dňa 4.9.2007 požiadal o okamžité splatenie úveru vo výške žalovanej sumy, so zvýšenou 8% úrokovou sadzbou. K splateniu úveru však nedošlo. Súd uznesením č.k. 10Cb/37/2009-63 zo dňa 8.1.2014 zastavil konanie voči pôvodne žalovanej 2/ (U. R.) na základe návrhu žalobcu. 3. Žalovaní so žalobou nesúhlasili, vo vyjadrení o.i. uviedli, že prejednávaná vec sa týka spotrebiteľskej zmluvy. Žalobca mal žalovaných uviesť do omylu, keď nezrozumiteľne, nejasne a neurčito uzavrel s nimi úverovú zmluvu na cieľovú sumu 100.000,- Sk, pričom mal byť úver poskytnutý len vo výške 50.000,- Sk. Dlžníci ani ručiteľ neboli riadne informovaní o konečnej splatnosti úveru. Zmluvu považujú za neplatný právny úkon, nakoľko obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Žalovaní vzniesli námietku premlčania uplatneného nároku. 4. V odôvodnení súd prvej inštancie ďalej uviedol, že z úverovej zmluvy k č. účtu XXXXXXXX/XXXX zo dňa 5.11.1999 zistil, že žalovaný 1/ a pôvodne žalovaná so žalobcom uzavreli zmluvu, na cieľovú sumu 100.000,- Sk. Zároveň žalovaný 1/ svojím podpisom potvrdil, že pozná VOP pre stavebné sporenie, a súhlasí z ich znením. Nie je spornou skutočnosťou, že poberateľom úveru bola suma úveru vo výške 100.000,- Sk aj poukázaná. Poberatelia úveru úver splácali až do poslednej splátky, ktorú uhradili 29.6.2006. Do pridelenia cieľovej sumy platil úver ako medziúver, pričom následne sa mal pretransformovať na stavebný úver s úrokovou sadzbou 6%. K transformácii na stavebný úver došlo pridelením od 1.4.2002 s mesačnou splátkou vo výške 520,- Sk. V zmysle čl. IV zmluvy poberatelia úveru súhlasili s poistením na krytie úverovej pohľadávky pre prípad smrti prostredníctvom zmluvy o hromadnom poistení, uzatvorenej medzi žalobcom a Wüstenrot životnou poisťovňou a.s. V zmluve bolo presne uvedené ako a kedy sa splátka úveru zvyšuje o konštantný príplatok na poistenie vzhľadom na vek poisteného. Z ručiteľskej listiny č. 1 zo dňa 3.11.1999 súd prvej inštancie zistil, že žalovaný 2/ vyhlásil, že ručí za úver žalovaného 1/ a jeho manželky, vrátane úrokových nákladov, vo výške 50.000,- Sk, pričom mesačná splátka bola určená vo výške max. 500,- Sk. Z VOP pre stavebné sporenie súd zistil, že podľa § 10 ods. 2 môže žalobca požadovať okamžité vrátenie stavebného úveru ak poberateľ úveru mešká so zaplatením dvoch splátok alebo nezaplatí niektorú so splátok na základe upomienky po dobu dlhšiu ako tri mesiace. Z výpisov z úverového účtu bolo zistené, že zostatok nesplateného úveru ku dňu žiadosti o okamžité splatenie úveru zo dňa 4.9.2007 bol 35.313,30 Sk. Z oznámenia o pridelení zo dňa 28.3.2002 vyplýva, že žalobca oznámil žalovanému 1/ že došlo k zúčtovaniu medziúverového a vkladového účtu so zostatkom na vkladovom účte 0,- Sk a k určeniu mesačnej splátky stavebného úveru od 1.4.2002 vo výške 520,- Sk. Zo žalobnej upomienky zo dňa 24.4.2007 ako aj z výzvy ručiteľovi vyplýva, že žalobca vyzval žalovaných k úhrade úverového nedoplatku, nakoľko došlo k omeškaniu so splácaním úveru. Zo žiadosti o okamžité splatenie úveru zo dňa 4.9.2007 bolo zistené, že žalobca vyzval poberateľov úveru k jeho okamžitému splateniu so zvýšenou úrokovou sadzbou o 2% ročne, celkovo 8% ročne. 5. Súd prvej inštancie poukázal v rozhodnutí na ust. § 497 Obch. zák., § 502 ods. 1 veta prvá Obch. zák., § 503 ods. 1, 2 Obch. zák., § 504 Obch. zák., § 506 Obch. zák., § 365 ods. 1 Obch. zák., § 369 ods. 1, 2 Obch. zák., § 546 Obč. zák., § 547 Obč. zák., § 548 ods. 1 Obč. zák., § 8 ods. 1, § 9 ods. 1 a § 23a zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa § 39 Obč. zák., § 100, § 101 , § 102 Obč. zák., 6. Prvoinštančný súd mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že na základe úverovej zmluvy bol žalovanému 1/ a pôvodne žalovanej 2/ poskytnutý úver (medziúver) vo výške 100.000,- Sk (3.319,39 eur) s dohodnutou úrokovou 6,9% ročne, po transformácii na stavebný úver s úrokovou sadzbou 6% ročne. Taktiež nebola sporná existencia ručiteľského záväzku žalovaného 2/ za splatenie úveru, vrátane úrokových nákladov v maximálne výške 50.000,- Sk (1.659,86 eur). V prejednávanej veci v rámci úverového vzťahu došlo k transformácii pôvodného medziúveru na riadny stavebný úver s dohodnutou ročnou úrokovou sadzbou 6% od 1.4.2002. Procesná obrana žalovaných spočívala v tvrdeniach, že uzavretá úverová zmluva je v rozpore so zákonom č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, najmä v citovaných zákonnými ustanoveniami tohto zákona a považujú ju za neplatný právny úkon. Súd prvej inštancie posudzoval úverovú zmluvu aj z pohľadu zákona č. 634/1992 Zb., pričom však nezistil žiadne také skutočnosti v rámci úverového vzťahu, ktoré by mohli spôsobiť neplatnosť zmluvy v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Prvoinštančný súd považoval procesnú obranu žalovaných za nedôvodnú nakoľko z obsahu úverovej zmluvy jasne a zreteľne vyplývajú práva a povinnosti zmluvných strán. Medzi účastníkmi zmluvy bola dohodnutá výška poskytnutého úveru (100.000,- Sk), taktiež bola zreteľne dohodnutá úroková sadzba za poskytnutie úveru - 6,9% ročne vo fáze medziúveru a 6% ročne vo fáze stavebného úveru. Žalovaný 1/ splnil podmienky pridelenia úveru v roku 2002 a dňom 1.4.2002 bola zmluva o stavebnom sporení pridelená. Súd sa nestotožnil s tvrdením, že žalobca mal zmluvné strany donútiť k tomu aby vyslovili súhlas s poistením úverovej pohľadávky na krytie pre prípad smrti s poisťovňou. Žiadatelia o úver prehlásili, že boli oboznámení s VOP pre stavebné sporenie a poskytovanie medziúverov a akceptovali ich znenie. 7. Z odôvodnenia ďalej vyplýva, že žalobca pri uzatváraní zmluvy požadoval zabezpečenie úveru aj ručiteľským vyhlásením žalovaným 2/. Uvedené ručenie považoval súd za jediné reálne zabezpečenie úveru, nakoľko prijatie vinkulovaného poistného žalobcom by mohlo nastať len v prípade úmrtia žiadateľov o úver. Obsah ručiteľského vyhlásenia žalovaného 2/ považoval súd za riadne, jasné a zrozumiteľné. Ručiteľské vyhlásenie je dokonca limitované maximálnou sumou ručenia do výšky 50.000,- Sk. V ručiteľskom vyhlásení sa ručiteľ - žalovaný 2/ zaviazal uhradiť úver alebo jej časť pokiaľ by tento nebol riadne splatený poberateľom úveru, pričom prebral záväzok i za zvýšené úroky a prípadné trovy súdneho konania. Žalovanému 2/ bola adresovaná výzva zo dňa 4.9.2007 na okamžité splatenie úveru titulom ručenia. Súd prvej inštancie zdôraznil že postup žalobcu pri okamžitom splatení úveru bol v súlade s úverovou zmluvou ako aj VOP. Súd neprihliadol na žalovanými vznesenú námietku premlčania, nakoľko ju považoval za nedôvodnú, keďže žalovaní boli vyzvaní na okamžité splatenie úveru výzvou zo dňa 4.9.2007, čím nastala splatnosť úveru a žalobca si svoje právo uplatnil na súde 2.11.2007, teda všeobecná trojročná premlčacia doba v čase podania žaloby zjavne neuplynula. Súd priznal žalobcovi aj uplatnený úrok z omeškania v priznanom rozsahu a výške, nakoľko tento nebol uplatnený v rozpore s príslušnými právnymi predpismi. 8. Nakoľko v záverečnej reči žalovaní pre prípad, že by sa súd nestotožnil z ich argumentáciou a žalobe vyhovel, požiadali o rozhodnutie, ktorým by im súd umožnil splátky v mesačnej výške 30,- eur z dôvodu zlej ekonomickej situácie žalovaných a existujúcej vyživovacej povinnosti žalovaného 2/, súd vyhovel tejto žiadosti ,avšak neakceptoval požadovanú výšku splátok a rozhodol o povinnosti žalovaného 1/ splácať priznaný nárok v mesačných splátkach vo výške 70,- eur, čo považoval vzhľadom na výšku priznaného nároku ako aj práva žalobcu byť v primeranej dobe uspokojený so svojim nárokom za primeranú výšku. Súd limitoval celkovú povinnosť žalovaného 2/, nakoľko vyhlásením v ručiteľskej listine sa žalovaný 2/ zaviazal uhradiť práve takúto maximálnu sumu za poberateľov úveru, ak títo úver riadne neuhradia. 9. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech priznal náhradu trov konania vo výške 100%. 10. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b), e), f) a h) CSP odvolanie žalovaní 1/ a 2/. V odvolaní o.i. uviedli, že žalobca nepreukázal tvrdenie o existencii zmluvy o stavebnom sporení, ktorá bola základom na platné uzatvorenie úverovej zmluvy. Žalovaní ďalej namietali, že úverová zmluva podľa generálnej klauzuly obsahuje neprijateľné podmienky, a to najmä: čl. 1 ods. 2, kedy banka je oprávnená odstúpiť od úverovej zmluvy, ak dlžník nedodrží VOP; čl. II ods. 2 písm. b) zabezpečenie dohodou o zrážkach zo mzdy, písm. c) úročenie dodatočnou úrokovou sadzbou 25% s okamžitou splatnosťou, požadovať okamžité vrátenie úveru podľa VOP so zvýšenou úrokovou sadzbou o 2% p.a.; čl. IV - Poistenie, ktoré nie je jasne a určito špecifikované; čl. V - dlžník prehlasuje, že pozná VOP a súhlasí s ich znením. Žalovaní namietali, že celá zmluva je nejasná a neurčitá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovaných. Hrubú nerovnováhu spôsobuje aj absencia údajov o celkových nákladoch dlžníka, ktoré tiež zákonodarca v tomto prípade vyňal zo zákona o spotrebiteľských úveroch. Umožnenie vybraným veriteľom v určitých prípadoch neuvádzať konečnú splatnosť úveru a celkové náklady úveru je v hrubom rozpore s dobrými mravmi. 11. Žalovaní ďalej uviedli, že žalobca dňa 24.4.2007 údajne vystavil žalobnú upomienku, ktorú mal žalovaným aj doručovať, avšak žalobca nepredložil súdu ani jednu doručenku, ktorou by preukázal, že tak aj v skutočnosti konal. Rovnako k tzv. Vyhláseniu predčasnej splatnosti mal žalobca pristúpiť dňa 4.9.2007, avšak do súdneho spisu nebola predložená žiadna doručenka. Vzhľadom k tomu, že žalovaní 1/ a 2/ nie sú viazaní VOP a žalobca nepreukázal, že žalovaní svojim podpisom prevzali VOP je vyhlásenie predčasnej splatnosti neplatné. 12. K dojednaniu poistného žalovaní uviedli, že napriek názoru súdu prvej inštancie trvajú na tom, že poistenie nebolo individuálne dojednané. Zmluva o úvere uzavretá medzi účastníkmi je nepochybne zmluvou formulárovou a vyplýva z nej, že poistenie bolo žalobcom vopred stanovené a spotrebiteľ nemal na výber, či poistenie uzavrie alebo nie. Žalovaný 1/ ako spotrebiteľ nemal absolútne žiadnu možnosť prejaviť dobrovoľnosť a nemal možnosť vyjadriť nesúhlas v časti poistného, nakoľko mesačné poistné vo výške už bolo započítané v mesačnej splátke. Naviac, ako je známe, žalobca ako veriteľ podmieňuje poskytnutie úveru uzavretím hromadného poistenia. Okrem toho podmienky poistenia na krytie úverovej pohľadávky odkazujú na § 8 ods. 7 VOP pre stavebné sporenie. Žalovaní žiadali, aby súd prvej inštancie neposudzoval zmluvné dojednania uvedené v žalobcom predložených VOP pre stavebné sporenie, nakoľko žalovaní namietali, že predložené VOP nie sú súčasťou úverovej zmluvy, tieto pred a ani pri podpise zmluvy nedostali k nahliadnutiu, aby sa s nimi mohli oboznámiť, predložené VOP žalovaní nepodpísali a považujú ich za neplatné. Súd prvej inštancie neakceptoval námietku žalovaných a predmetný úverový vzťah posudzoval aj podľa predložených VOP pre stavebné sporenie. Prehlásenie klienta, že sa pred uzavretím, resp. podpisom úverovej zmluvy oboznámil so zmluvnými podmienkami, resp. znením obchodných podmienok, cenníkom, poistnými podmienkami, atď..., je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa generálnej klauzuly § 53 ods. 1 Obč. zák., ktorej účinkom je, že na spotrebiteľa sa prenáša dôkazné bremeno v otázke, či sa skutočne s predloženými zmluvnými podmienkami oboznámil. 13. Žalovaní zdôraznili, že medzi stranami bola uzavretá zmluva, ktorá je zmluvou o úvere podľa § 497 a nasl. Obch. zák. a súčasne spotrebiteľskou zmluvou podľa § 23a zákona č. 634/1992 Zb. Je síce pravda, že úverová zmluva je ako zmluvný typ upravená v Obchodnom zákonníku, avšak pokiaľ je jej účastníkom spotrebiteľ, majú ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv prednosť pred ustanoveniami Obchodného zákonníka o zmluvnom type. Pokiaľ ide o osobitnú úpravu spotrebiteľských vzťahov, tieto ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať aj vtedy, ak sa zmluvný vzťah inak spravuje Obchodným zákonníkom. Záväzkový vzťah upravený ako zmluvný typ v Obchodnom zákonníku sa aj naďalej spravuje ustanoveniami o tomto zmluvnom type ako aj ďalšími ustanoveniami tretej časti Obchodného zákonníka, avšak (ak ide súčasne o spotrebiteľský vzťah) len potiaľ, pokiaľ je ich uplatnenie v súlade s osobitnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa, teda najmä pokiaľ to nie je v neprospech spotrebiteľa (§ 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Úverová zmluva medzi žalobcom a žalovanými spĺňa definičné znaky spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. 14. Žalovaní v odvolaní poukázali na ust. § 879f ods. 3 a 4 OZ, podľa ktorého spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s ustanoveniami § 53 a 54 tohto zákona a spotrebiteľské zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch aj s ustanovením § 55 ods. 1, ak ide o náležitosti zmluvy, a s ustanovením § 57 tohto zákona do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré nie sú dané do súladu s ustanoveniami § 53, 54 a 57 tohto zákona podľa odseku 3, sú neplatné po uplynutí troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Ochrana spotrebiteľov vo svetle § 54 ods. 1 OZ teda prichádzala do úvahy už od 1.4.2004 a nie až od 1.1.2008 v súvislosti s novelou Občianskeho zákonníka vykonanou zákonom č. 563/2007 Z.z. Aj na žalobcu tak dopadalo ustanovenie § 879f ods. 3 a 4 OZ a všetci dodávatelia mali rovnakú trojmesačnú dobu na zosúladenie zmluvných podmienok s § 54 ods. 1 OZ. 15. K poplatkom za upomienky žalovaní uviedli, že tento poplatok bol súdnou praxou vyhodnotený ako neprijateľná zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve. Takýmto poplatkom, vyberaným popri iných sankciách (v tomto prípade popri sankčnom úroku), je spotrebiteľ neprimerane sankcionovaný za nesplnenie svojho záväzku. Navyše vystavenie upomienky je úkon, ktorý nie je závislý od vôle spotrebiteľa (aj keď je spojený s jeho omeškaním) a je v zásade len na vôli dodávateľa, ako často bude takéto upomienky vystavovať a vyberať za ne poplatky. Upomienka nemá mať sankčný charakter. Poplatok za vedenie úverového účtu a poplatok za upomienku neboli v zmluve dojednané a preto žalobca nebol oprávnený tento poplatok od žalovaného 1/ požadovať, a ani požadovať s odkazom na VOP a Sadzobník, ktoré sú v danom prípade absolútne neplatné. 16. Žalovaní tiež namietali, že nedošlo k platnému zosplatneniu úveru. Žalobca predložil súdu len jednu žalobnú upomienku zo dňa 24.4.2007, ktorú mal údajne doručiť žalovaným 1/ a 2/. Doručenie žalobnej upomienky žalovaným 1/ a 2/, ktorou ich mal údajne vyzvať na úhradu omeškaných splátok, však nie je preukázané žiadnou doručenkou. Predmetnými výzvami mali byť žalovaní zároveň upozornení na oprávnenie veriteľa požadovať okamžité splatenie celého úveru v súlade s § 11 ods. 2 VOP pre stavebné sporenie namiesto § 10 ods. 2 VOP. Keďže je zrejmé, že žalobca relevantným spôsobom nepreukázal tvrdenie, že účinne upozornil žalovaných na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru a rovnako nepreukázal tvrdenie, že účinne vyzval žalovaných na jednorázovú úhradu celého zostatku úveru v súlade s úverovou zmluvou a v súlade s § 10 ods. 2 VOP pre stavebné sporenie, preto sa mohol žalobou domáhať len zaplatenia jednotlivých dlžných splátok. 17. Žaloba voči žalovanému 2/ bola na súde podaná dňa 2.11.2007, teda v čase, keď na majetok žalovaného 2/ už bol vyhlásený konkurz uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 2K 15/2007-79 zo dňa 27.8.2007. Žalovaný 2/ v konaní namietal, že podľa § 47 ods. 4 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi, možno po vyhlásení konkurzu začať len na návrh správcu, návrhom podaným voči správcovi v súlade s týmto zákonom alebo z podnetu orgánu príslušného na konanie, pričom účastníkom konania namiesto úpadcu je správca. Žalovaný 2/ mal teda za to, že súd v zmysle zákonného ustanovenia predmetnú žalobu voči nemu zastavil. Súd prvej inštancie však konanie voči žalovanému 2/ nezastavil, preto účinky začatia konania (doručenie žaloby) voči žalovanému 2/ tak nastali až po právoplatnom zrušení konkurzu dňa 16.3.2010 Okresným súdom Banská Bystrica, ktoré bolo potvrdené Krajským súdom Banská Bystrica dňa 30.9.2010, t.j. predmetné konanie voči žalovanému 2/ tak účinne začalo až dňa 16.3.2010, resp. 8.1.2014, kedy krajský a najvyšší súd potvrdili, že v tomto konaní sa reálne začalo konať až dňa 8.1.2014. Vzťahy veriteľa k úverovým dlžníkom a k ručiteľovi treba posudzovať samostatne. Žalobca nebol povinný najskôr uplatniť právo proti úverovým dlžníkom a pokiaľ právo proti žalovanému 2/ účinne neuplatnil do troch rokov v zmysle ust. § 103 Obč. zák., t.j. najneskôr do 10.12.2009 prihláškou v konkurze alebo žalobou voči správcovi, pričom uplatnenie nároku na súde dňa 2.11.2007 po vyhlásení konkurzu bolo neúčinné do právoplatného zrušenia konkurzu 16.3.2010 a žalovaný 2/ vzniesol námietku premlčania, súd prvej inštancie nemal žalobcovi vo vzťahu k žalovanému 2/ právo priznať. 18. Žalovaní v odvolaní poukázali na ust. § 879f ods. 3 a 4 OZ, podľa ktorého spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa museli dať do súladu s ustanoveniami § 53 a 54 tohto zákona do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti zákona. Ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré neboli dané do súladu s ustanoveniami § 53, 54 a 57 tohto zákona podľa odseku 3, sú neplatné po uplynutí troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Ochrana spotrebiteľov vo svetle § 54 ods. 1 OZ prichádzala do úvahy už od 1.4.2004 a nie až od 1.1.2008. Aj na žalobcu dopadalo ustanovenie § 879f ods. 3 a 4 OZ a žalobca mal rovnakú trojmesačnú dobu na zosúladenie zmluvných podmienok s § 54 ods. 1 OZ. Žalobca mal objektívnu možnosť vykonať zosúladenie zmluvných podmienok v predmetnej zmluve, o svojom práve vedel avšak toto právo žalobca nevykonal. 19. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaní navrhujú, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zmietne v celom rozsahu. 20. K odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že sa stotožňuje s rozsudkom a má za to, že dostatočne preukázal opodstatnenosť uplatnenej pohľadávky ako aj jej výšku a skutočnosť, že medzi žalobcom a žalovanými došlo k uzatvoreniu úverovej zmluvy a ručiteľskej listiny, a k poskytnutiu finančných prostriedkov. Zároveň žalobca preukázal porušenie zmluvných povinností žalovanými a svoje tvrdenia podložil relevantnými dôkazmi. V čase vzniku právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovanými tento zmluvný typ, resp. všetky pomenované zmluvy upravené v Obchodnom zákonníku neboli spotrebiteľskými zmluvami podľa ustanovení obsiahnutých v Občianskom zákonníku, t.j. zmluvy upravené v Obchodnom zákonníku v čase vzniku zmluvného vzťahu neboli spotrebiteľskými zmluvami, nakoľko do právnej úpravy Občianskeho zákonníka sa zaradili až s účinnosťou od 1.1.2008. Prechodné ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to § 879f, podľa právneho názoru žalobcu nie je možné použiť ,nakoľko vzťah medzi ním a žalovanými sa v čase vzniku právneho vzťahu spravoval osobitným zákonom, a to Obchodným zákonníkom v znení neskorších právnych predpisov, ktorý presne, jasne a zrozumiteľne upravoval práva a povinnosti zmluvných strán. Z tohto dôvodu nie je možné na tento vzťah spätne, retroaktívne použiť ustanovenia iného zákona, ktorý sa na tento právny vzťah v čase vzniku nevzťahoval. 21. K premlčaniu namietanému žalovanými žalobca uviedol, že listom zo dňa 4.9.2007 označeným ako „Žiadosť o okamžité splatenie úveru“ požiadal žalovaných o splatenie úveru v celkovej výške 1.172,19 eur. Návrh na vydanie platobného rozkazu bol súdu prvej inštancie doručený dňa 2.11.2007. Z uvedeného je zrejmé že pohľadávka žalobcu bola v konaní vedenom na prvoinštančnom súde uplatnená v rámci všeobecnej štvorročnej premlčacej lehoty v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami, pričom bola dokonca uplatnená aj v súlade s § 101 OZ. 22. K namietanému účtovaniu poplatkov za zasielanie upomienok žalobca uviedol, že poplatok za vystavenie upomienky je v bankovej praxi bežne účtovaným poplatkom. Účtuje ho nielen žalobca, ale aj iné banky pôsobiace na území SR. Národná banka Slovenska v rámci dohľadu na činnosťou bánk doposiaľ vo vzťahu k žiadnej banke pôsobiacej na území SR nenamietla neprimeranosť výšky vyrubovaných poplatkov. Pri posúdení výšky poplatku za upomienku pritom nemožno vychádzať iba z reálnych nákladov spojených s daným úkonom. Upomienka bez súčasného postihu v podobe jednorazového paušálneho poplatku za jej vystavenie by nemala požadovaný efekt. Prejavuje sa tým predovšetkým jej preventívna funkcia, ktorá má odrádzať od porušovania dohodnutých povinností. Jej úlohou je zabezpečiť, aby bol dlžník motivovaný splniť konkrétny záväzok riadne a včas, t.j. aby omeškanie so zaplatením dohodnutej splátky úveru bolo pre neho ekonomicky nevýhodné. Opačný názor, ktorý vedie k absolútnemu odbremeneniu spotrebiteľa od úhrady poplatku za upomienku je neprijateľný a znamená spochybnenie funkcií, ktoré má takýto druh poplatku plniť. Poplatky súvisiace so spotrebiteľským úverom predstavujú bežnú časť ceny úveru, na ktorú sa v súlade s § 53 ods. 1 i.f. OZ nevzťahuje súdny prieskum jej primeranosti (nález Ústavného súdu ČR zo dňa 10.4.2014, sp. zn. III. ÚS 3725/2013 (publikovaný v Sbírke nálezú a usnesení ÚS pod č. 73/2014)). Žalobca zdôraznil, že predmetný poplatok uhrádza dlžník iba v prípade omeškania so splácaním úveru, t.j. iba v prípade vlastného delikventného správania , ktoré je pre veriteľa neakceptovateľné. 23. V tejto súvislosti žalobca upozornil na odlišné stanovisko sudcu Ústavného súdu SR E.. H. Ľ. vo veci sp.zn. I.ÚS 547/2012, v ktorom akcentoval: „Všeobecné súdy vrátane ústavného súdu ochranu spotrebiteľov pustili už tak ďaleko, že títo nemusia niesť žiadne adekvátne dôsledky za svoje konanie, aj keď uzavrú akúkoľvek zmluvu, dokonca čokoľvek, čo sa prieči zdravému rozumu (v zmysle „ten chudák ani nevie, čo podpísal“, ale „peniaze mohol zobrať“), a to sa už dotýka samej podstaty a hlavne primeranosti práva, v dôsledku čoho spotrebiteľa z úradnej povinnosti zbavujú jeho zodpovednosti. Taký postup orgánov ochrany práva je nielenže absolútne „nevýchovný“, paternalistický, ale aj absurdný a v rozpore so zásadou rovnosti, vigilantibus iura, neminem laedere a pod., ktoré by mali v podstate platiť aj pre „privilegovaného“ spotrebiteľa; opakom je potom neprípustné zvýhodňovanie dlžníka oproti veriteľovi, ktorému inak reálne hrozí riziko nevymoženia ani len elementárneho nároku bez akéhokoľvek príslušenstva voči dlžníkovi, ktorý sa tak neoprávnene obohacuje na jeho úkor za asistencie súdov.“ 24. K vyjadreniu žalobcu následne vyjadrili žalovaní 1/ a 2/, ktorí zotrvali na svojich doterajších právnych a skutkových tvrdeniach. Na zdôraznenie uviedli, že posudzovaný právny vzťah je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou. Žalobca bol od uzavretia zmluvy dňa 5.11.1999 v postavení dodávateľa a žalovaní 1/ a 2/ v postavení spotrebiteľa, preto uvedený právny vzťah nie je vyňatý z režimu spotrebiteľského práva, aj keď nejde o spotrebiteľský úver. Na predmetný vzťah je preto potrebné aplikovať o.i. aj ust. § 879f ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka. K uvedenému stanovisku sudcu Ústavného súdu E.. H. Ľ. žalovaní uviedli, že to nie žalovaní sú tými, ktorí pri uzatváraní zmluvného vzťahu konali nečestne, obchádzali a nerešpektovali zákonné ustanovenia. Nie žalovaní, ale žalobca vyhotovoval predformulované úverové zmluvy, ktorými obchádzal zákonné ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa. Žalovaní považujú stanovisko sudcu E.. H. Ľ. za nesprávne a nezohľadňujúce okolnosti reálneho života. 25. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. CSP prejednal vec podľa § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 30.1.2020. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaných 1/ a 2/, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť. 26. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 27. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 28. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalovaných dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne a logicky odôvodnil. Odvolací súd má za to, že nie je daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384 CSP a preto je viazaný skutkovým stavom veci tak, ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s § 383 CSP. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie i s jeho odôvodnením a v podrobnostiach na tento poukazuje. 29. Odvolací súd k odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom odvolateľa dodáva: 30. Je potrebné zdôrazniť, že medzi žalovaným 1/, pôvodnou žalovanou 2/ a žalobcom bola dňa 5.11.1999 uzatvorená úverová zmluva, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému 1/ a pôvodne žalovanej 2/ úver (medziúver) vo výške pôvodne 100.000,- Sk (3.319,39 eur) s dohodnutou úrokovou sadzbou 6,9% ročne, po transformácii na stavebný úver s úrokovou sadzbou 6% ročne. Žalovaný 2/ podpísal ručiteľskú listinu, podľa ktorej sa zaviazal na základe vyzvania žalobcu, najneskôr však v deň splatnosti uhradiť úver, alebo jeho časť, pokiaľ ho v deň splatnosti neuhradí poberateľ úveru. Žalovaní namietali v konaní, že úverová zmluva obsahuje neprijateľné podmienky, je nejasná, nezrozumiteľná a neurčitá a žalovaní ju považujú za neplatný právny úkon, nakoľko vôbec nevedia koľko dostali, koľko majú vrátiť a koľko vrátili. Namietali zrážky za poplatky a poistnú zmluvu, ktorú im vnútil žalobca, ktorú nevedia posúdiť v koho prospech bola určená. 31. Odvolací súd dáva do pozornosti čl. V bod 1 úverovej zmluvy, podľa ktorého poberateľ úveru prehlasuje, že pozná VOP pre stavebné sporenie a súhlasí s ich znením. Preto neobstojí tvrdenie žalovaných, že VOP nie sú súčasťou úverovej zmluvy, nepodpísali ich, nedostali ich k nahliadnutiu a tieto považujú za neplatné. K doručovaniu upomienok zo dňa 24.4.2007 a výzvy žalovaným zo dňa 4.9.2007, ktorou žalobca požiadal o okamžité splatenie celého úveru v celkovej výške 1.172,19 eur v súlade s úverovou zmluvou a v súlade s § 10 ods. 2 VOP / nedopatrením uvedené iné ust. § 11 ods. 2 VOP, ktoré nemá vplyv na zosplatnenie úveru odvolací súd uvádza, že pokiaľ žalobca nedoručoval výzvy na okamžité splatenie úveru na adresy uvedené v úverovej zmluve nemalo za následok, že nedošlo k zosplatneniu úveru. Podľa § 15 ods. 1 VOP oznámenia žalobcu sa považujú za doručené dňom ich odoslania na poslednú adresu oznámenú stavebným sporiteľom. Pôvodne žalovanej 2/ bola výzva doručovaná na adresu uvedenú v úverovej zmluve a žalovanému 1/ na známu adresu, na ktorú mu boli zasielané aj všetky následné výpisy z úverového účtu (č.l. 82-91 spisu) ako aj oznámenie o začiatku splácania úveru (č.l. 78). Porušením zmluvných povinnosti poberateľa stavebného úveru a následným odoslaním výzvy zo strany žalobcu žalovaným došlo k splatnosti celého úveru a žalovaní boli povinní vrátiť úver v celkovej vyčíslenej výške 1.172,19 eur s príslušenstvom. 32. V súvislosti s vyhlásením konkurzu a namietaným premlčaním nároku voči žalovanému 2/ odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 2Cob/232/2016-146 zo dňa 10.8.2016 potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie v predmetnej veci o zamietnutí návrhu na zastavenie konania voči žalovanému 2/. Vo svojom uznesení Krajský súd o. i. uviedol, že nedostatok pasívnej legitimácie žalovaného 2/ ako hmotnoprávnej podmienky, ktorá by viedla k zamietnutiu žaloby voči žalovanému 2/ zanikol tým, že rozhodnutím Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 2K/15/2007-232 bol zrušený konkurz na majetok žalovaného 2/. Keďže pre rozhodnutie je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozhodnutia, nie je dôvodom na zastavenie konania, že v čase podania žaloby nebol žalovaný 2/ pasívne legitimovaný. Tým, že bol konkurz zrušený, je žalovaný 2/ pasívne legitimovaný v spore a neexistuje taký nedostatok podmienky konania, pre ktorý by bolo možné konanie voči nemu zastaviť. Žalobca listom zo dňa 4.9.2007 označeným ako žiadosť o okamžité splatenie úveru požiadal žalovaných o splatenie úveru. Žaloba bola doručená na súd prvej inštancie dňa 2.11.2007. Pohľadávka voči žalovanému 2/ bola uplatnená včas (2.11.2007), preto nemohlo dôjsť k jej premlčaniu. Je pravdou, že bola uplatnená voči žalovanému 2/, ktorý bol v tom čase v konkurze, avšak tým, že nebolo vo veci meritórne rozhodnuté, sa žalovaný 2/ po zrušení konkurzu stal účastníkom konania (sporovou stranou). 33. Odvolací súd musí prisvedčiť žalovaným, že aj keď je úverová zmluva uzatvorená podľa ust. § 497 a nasl. Obch. zák., je spotrebiteľskou zmluvou, zodpovedajúcou v čase uzavretia zmluvy ust. § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa. Preto je nutné na plynutie premlčacej doby aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 100 a nasl.), nakoľko je to pre spotrebiteľa výhodnejšie. Žaloba bola žalobcom uplatnená v rámci všeobecnej trojročnej premlčacej lehoty v súlade s §101 Obč. zák. 34. Úverová zmluva bola uzatvorená za účinnosti zák.č. 634/1992 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a súd prvej inštancie posudzoval zmluvu aj v intenciách tohto zákona. Odvolací súd v názorovej zhode so súdom prvej inštancie konštatuje, že v konaní nezistil žiadne skutočnosti v rámci úverového vzťahu, ktoré by mohli spôsobiť neplatnosť zmluvy. Z predmetnej zmluvy určite a zrozumiteľne vyplývajú práva a povinnosti zmluvných strán. V ostatnom odvolací súd odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdom prvej inštancie. V neposlednom rade aj zo žiadosti o odklad splátok zo dňa 30.1.2007, ktorú adresoval žalobcovi právny zástupca žalovaného 1/ (č.l. 80 spisu) jednoznačne vyplýva, že žalovaný 1/ si bol vedomý rozsahu svojich povinností, ktoré mu z úverovej zmluvy vyplývali, ale zlá finančná situácia mu dočasne nedovoľovala v splácaní pokračovať. 35. K ust. § 879f ods. 3 a 4 Obč. zák., odvolací súd uvádza, že podľa vyššie citovaného ustanovenia spotrebiteľské zmluvy, ktoré majú charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka sa mali dať do súladu s § 53, 54 Občianskeho zákonníka do 3 mesiacov od nadobudnutia účinnosti uvedenej zmeny Občianskeho zákonníka, t.j. do 1.7.2004. Za predpokladu nezosúladenia spotrebiteľských zmlúv uzatvorených pred dátumom 1.4.2004 s kogentným ustanovením § 53,54 Občianskeho zákonníka, tie časti spotrebiteľských zmlúv, ktoré neboli dané do súladu, strácali uplynutím troch mesiacov platnosť. Nakoľko v čase uzavretia úverovej zmluvy neplatil zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, nevyžadovali sa pre priznanie úroku, resp. poplatkov uvedenie presných náležitostí v zmysle § 4 zákona. Poskytnutý úver boli preto žalovaní povinný splácať spolu s dohodnutými úrokmi v zmysle § 497, § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka ako aj s poplatkami za vedenie úverového účtu a poplatkami za upomienky v zmysle § 13 ods. 2 ods. 3 VOP. 36. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí a jeho závery nie sú arbitrárne. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004). 37. Na záver odvolací súd uvádza, že nie je povinnosťou súdu dať odpovede na všetky otázky, ktoré nastolia sporové strany, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam. Ústavný súd podľa konštantnej judikatúry (pozri IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04) vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie (čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 6 ods. 1 dohovoru) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne, zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a ochranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (I. ÚS 241/07). 38. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. 39. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). 40. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).