Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/96/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1410213822 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1410213822.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov senátu JUDr. Romanom Huszárom a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobkyne : G. W., nar. XX. XX. XXXX, U. X. G. XX, U., zastúpená Mgr. Mária Argirová, advokátka, Vlastenecké nám. 10, Bratislava, proti žalovaným : 1. E. N., nar. X. X. XXXX, U. R. XX, U., 2. G. B., nar. XX. X. XXXX, U. J. E. XX, U., o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o náhradu trov konania štátu, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 26. 5. 2020 č.k. 16C/384/2010 - 343, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : 1/ Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol o náhrade trov, ktoré vznikli štátu v konaní o vyporiadanie BSM, ktorého sa domáhala žalobkyňa. Uznesením č.k. 16C/384/2010 - 333 zo dňa 15. 10. 2018 súd prvej inštancie konanie o vyporiadanie BSM zastavil z dôvodu späťvzatia žaloby; zároveň žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania. V konaní o vyporiadanie BSM priznal súd prvej inštancie uznesením č.k. 16C/384/2010 - 262 zo dňa 29. 4. 2013 znalkyni Z.. F. J. za vypracovanie znaleckého posudku č. X/XXXX znalečné vo výške 350,52 € zo štátnych finančných prostriedkov. Znalkyňa napadla predmetné uznesenie včas podaným odvolaním, ktoré v zmysle Civilného sporového poriadku posúdil súd prvej inštancie ako sťažnosť, o ktorej rozhodol svojím uznesením zo dňa 22. 5. 2020 č.k. 16C/384/2010 - 340 tak, že sťažnosť ako nedôvodnú zamietol. Vyplatením znalečného znalkyni zo štátnych finančných prostriedkov vznikli štátu trovy, vo výške 350,52 €. Keďže Civilný sporový poriadok neumožňuje štátu platiť trovy dôkazov a túto povinnosť v plnom rozsahu znášajú strany sporu, neobsahuje CSP ani ustanovenia o náhrade trov štátu. V danom prípade súd prvej inštancie rozhodol tak, že trovy štátu znášajú obe sporové strany, vzhľadom na skutočnosť, že nariadenie znaleckého dokazovania v predmetnej veci a následné vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov bolo ako v záujme žalobkyne tak aj pôvodného žalovaného (v súčasnosti žalovaných 1 a 2). Súd prvej inštancie tak považoval za spravodlivé priznať nárok na náhradu trov štátu obom stranám, a to v rovnakom rozsahu, pričom výška trov štátu bude určená podľa vzniknutých nákladov znaleckého dokazovania. Po právoplatnosti predmetného uznesenia o výške trov štátu rozhodne súdny úradník samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2 CSP. Po právnej stránke oprel svoje rozhodnutie o ust. § 255 ods. 1, ods. 2 CSP v spojení s čl. 4 ods. 1 CSP. 2/ Uvedené uznesenie napadla včas podaným odvolaním žalobkyňa, vo výroku, ktorým bol štátu voči nej priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 %. Poukazovala na to, že jej bolo uznesením súdu prvej inštancie zo dňa 7. 3. 2011 č.k. 16C/384/2010 priznané oslobodenie od súdnych poplatkov. Navrhla preto uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušiť ako nedôvodné, na základe ust. § 365 ods. 1 CSP písm. a) a písm. d), t.j. namietala nesplnenie procesných podmienok pre rozhodnutie a tiež že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 3/ Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP (t.j. len vo výroku, ktorým bol priznaný štátu nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni), bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keď dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. 4/ Súd prvej inštancie sa predovšetkým správne vysporiadal s otázkou povinnosti strán sporu uhradiť štátu trovy, ktoré mu v konaní o vyporiadanie BSM vznikli tým, že boli zo štátnych finančných prostriedkov hradené náklady znalečného, ktoré vznikli nariadením znaleckého dokazovania v danej veci a vypracovaním znaleckého posudku. Znalkyni tak bola - predbežne zo štátnych finančných prostriedkov - uhradená suma 350,52 €, pretože znalkyni vykonaním znaleckého úkonu vzniklo právo na odmenu ako aj úhradu nákladov, ktoré s tým boli spojené. Zároveň túto odmenu a náklady nebolo možné zaplatiť znalkyni z preddavkov na trovy znaleckého dokazovania, uhradených stranami sporu. Neexistuje dôvod, pre ktorý by štát mal v predmetnom konaní znášať náklady vynaložené v súvislosti s podaním znaleckého posudku ako aj odmenu znalca. Vzhľadom na výsledok konania, ktoré skončilo v dôsledku späťvzatia žaloby jeho zastavením, súd prvej inštancie trovy, ktoré vznikli štátu, rozdelil medzi strany sporu v pomere 50 % žalobkyňa : 50 % žalovaní 1, 2. 5/ Žalobkyňa mala za to, že súd prvej inštancie nesprávne pri rozhodovaní o trovách štátu nevzal do úvahy skutočnosť, že jej v konaní bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov. Táto okolnosť je však pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov irelevantná; priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov nezbavuje stranu sporu, ktorej bolo oslobodenie priznané, povinnosti platiť trovy konania, rozhodujúca je tu miera úspechu v konaní, nie sociálne pomery strany sporu. Priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov sa týka povinnosti uhradiť napr. súdny poplatok za žalobu, za podanie odvolania, či dovolania. Priznané oslobodenie od súdnych poplatkov ale nezbavuje stranu sporu, ktorej bolo oslobodenie priznané, povinnosti hradiť trovy konania úspešnej protistrane, prípadne štátu (ako je tomu v danom prípade). 6/ Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správne potvrdil (§ 387 ods. 1, ods. 2 CSP). 7/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods.2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods.1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 CSP).