Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/97/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1413225634 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1413225634.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Jany Richterovej a JUDr. Milana Chalupku, v spore žalobcu: J.. J. X., M.., X.. XX.XX.XXXX, V. L. Y. L., J. P. XX, zast. JUDr. Tijanou Čečezovou, advokátkou v Bratislave, Drieňová 76/17, proti žalovanej: Generali Poisťovňa, a.s., so sídlom v Bratislave, Lamačská cesta 3/A, IČO: 35 709 332, o plnenie z poistnej zmluvy a iné, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV v Bratislave zo dňa 29. novembra 2019 č.k. 7C/78/2013-367 v znení opravného uznesenia rovnakého súdu zo dňa 14. januára 2020 č.k. 7C/78/2013-409 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovanej nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1/Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa tento domáhal uloženia povinnosti žalovanej poskytnúť žalobcovi poistné plnenie zo zmluvy vo výške 1.642,57 eur plus náležitosti pre neplatné odmietnutie poistného plnenia (cena za opravu vozidla 1.804,57 eur znížená o minimum spoluúčasti podľa bodu D havarijnej zmluvy č. XXXXXXXXXX z 20.10.2010 o 165 eur), alternatívne ktorou žiadal zaplatenie istiny 1.804,57 eur s príslušenstvom (plná náhrada za poistné plnenie titulom škody spôsobenej žalovanou uvedením žalobcu ako poisteného do omylu a jeho udržiavaním v omyle počas doby kým možnosť účinnej nápravy nezanikla). Žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. Napokon uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť štátu náhradu trov vo výške 337,84 eur na účet Okresného súdu Bratislava IV v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. 2/Vychádzal zo zistenia, že žalovaná so žalobcom uzatvorila poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo havarijné poistenie motorového vozidla zn. Š. O. A. M. EČV: L. XXX C., rok výroby XXXX, číslo karosérie (VIN) V.. Dňa 25.06.2012 manželka žalobcu R. X. telefonicky nahlásila škodu zo dňa 22.06.2012, ktorá bola zaregistrovaná pod č. XXXXXXXXXX a popísala škodovú udalosť: odparkované vozidlo sa pohlo a narazilo do brány. Obhliadka vozidla bola vykonaná technikom žalovanej poisťovne dňa 26.6.2012. Vozidlo bolo odovzdané do servisu dňa 16.7.2012 a po vykonaní opravy a doručení kalkulácie a faktúry žalobca požiadal žalovanú poisťovňu dňa 03.08.2012 o vydanie krycieho listu. Žalovaná oznámením o ukončení likvidácie škodovej udalosti č. XXXXXXXXXX bez poskytnutia poistného plnenia z 07.08.2012 žalobcovi oznámila, že šetrenie škodovej udalosti č. XXXXXXXXXX bolo ukončené dňa 07.08.2012 a škodová udalosť bola likvidovaná v zmysle VPP HAV 08 čl. V Výluky z poistenia bod 1, t.j. bola odložená bez poskytnutia poistného plnenia v zmysle VPP HAV 08 čl. V - Výluky z poistenia bod 1 písm. j/ - poistenie sa nevzťahuje na škody, ktoré boli priamo alebo nepriamo zapríčinené, spôsobené, vznikli alebo sa zväčšili nesprávnou obsluhou a údržbou, nedostatočným zabezpečením vozidla proti samovoľnému pohybu. 3/Súd prvej inštancie po vyhodnotení vykonaného dokazovania zhodne so závermi vykonaného znaleckého dokazovania konštatoval, že pri riadne zatiahnutej parkovacej brzde, dobrom technickom stave parkovacej brzdy a vozidla (rok výroby 2010) z technického hľadiska nebolo možné, aby sa predmetné osobné motorové vozidlo samovoľne pohlo, nakoľko parkovacia brzda (ak bola zatiahnutá) musí vozidlo udržať v kľudovej polohe do veľkosti uhla 16 stupňov (k samovoľnému pohybu vozidla mohlo dôjsť iba pri nedostatočnom zatiahnutí parkovacej brzdy), pričom je podľa záverov znalca nemožné, aby nastala situácia, že by došlo k zlyhaniu parkovacej brzdy náhodne a zas k funkčnosti brzdy bez vykonania potrebnej opravy na brzdovom systéme parkovacej brzdy. S poukazom na ustálený skutkový stav, vykonané dokazovanie, závery znaleckého dokazovania a s ohľadom na citované zákonné ustanovenia Občianskeho zákonníka a VPP HAV 08 súd dospel k záveru, že z dôvodu výluky poistenia (čl. V bod 1 písm. j/ VPP HAV 08), keď sa poistenie nevzťahuje na škody ktoré boli priamo alebo nepriamo zapríčinené, spôsobené alebo vznikli nedostatočným zabezpečením proti samovoľnému pohybu, je žaloba nedôvodná. 4/Rovnako uzavrel, že v konaní žiadnym dôkazom nebolo preukázané, že by žalovaná poisťovňa porušila svoju povinnosť likvidovať predmetnú poistnú udalosť v zmysle platných právnych predpisov a VPP HAV 08, pričom tu nie je daná príčinná súvislosť medzi údajným porušením právnej povinnosti a údajne vzniknutou škodou, opísanou žalobcom v jeho podaniach (súd dospel k záveru, že vznik škody v súvislosti s postupom žalovanej poisťovne, protiprávne konanie a príčinná súvislosť neboli preukázané), žalobca nešpecifikoval aké povinnosti mala žalovaná poisťovňa pri riešení poistnej udalosti porušiť a to či už v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka alebo Všeobecných poistných podmienok VPP HAV 08. Žalovaná poisťovňa v čase oznámenia poistnej udalosti poisteným objektívne nemôže mať dostatočné informácie pre posúdenie, či poistná udalosť bude likvidovaná s poskytnutím poistného plnenia alebo bez jeho poskytnutia, preto žalovaná pri oznámení predmetnej poistnej udalosti túto skutočnosť nemohla uviesť, ale musela postupovať v zmysle VPP a platných právnych predpisov, a až po obdržaní všetkých potrebných dokladov pre posúdenie dôvodnosti vyplatenia poistného plnenia mala poisťovňa dostatočné informácie, akým spôsobom ukončí likvidáciu škodovej udalosti č. XXXXXXXXXX, vzhľadom na uvedené konanie žalovanej poisťovne nemohla byť žalobcovi spôsobená škoda. Tiež počas konania nebolo listinným ani iným dôkazom preukázané tvrdenie žalobcu, že by žalovaná poisťovňa písomne uznala akýkoľvek dlh voči žalobcovi, žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia. 5/O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP, keď v konaní úspešnej žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu 100%. Súd tiež zaviazal v spore neúspešného žalobcu k povinnosti náhrady trov vzniknutých štátu vo výške 337,84 eur na účet súdu prvej inštancie. 6/Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Škodová udalosť bola po nahlásení žalovanej zaregistrovaná s tým, že žalobca má do piatich dní dostať informáciu, ako ďalej postupovať. Následne bolo vozidlo podrobené obhliadke, bolo vydané potvrdenie o zaevidovaní udalosti ako poistnej udalosti so súhlasom k zadaniu vozidla do opravy s jedinou podmienkou - doručiť poisťovni faktúru o oprave. Následne žalovaná ešte tri krát mailom potvrdila, že sa jedná o poistnú udalosť. Po oprave žalobca požiadal žalovanú o vystavenie krycieho listu, na čo žalovaná oznámila žalobcovi, že prípad ukončila bez poskytnutia poistného plnenia z dôvodu výluky. Podľa žalobcu došlo tak k uznaniu udalosti ako poistnej udalosti, ďalšie šetrenie, či škodová udalosť bola alebo nebola poistnou udalosťou stratilo právny dôvod a legitimitu, súčasne začala plynúť 30 dňová lehota na zistenie len rozsahu poistného plnenia za vzniknutú škodu. Odmietnutie poistného plnenia likvidátorom žalobcovi doručené dňa 10.8.2012, vzhľadom na predchádzajúce viacnásobné uznanie udalosti ako poistnej považoval žalobca pre porušenie § 797 ods. 2 OZ a § 323 ods. 1 ObZ v zmysle § 39 OZ za absolútne neplatné. Žalovaná navyše neposkytla žiaden dôkaz o údajne vykonanom šetrení ani o jeho výsledku, výsledky šetrenia neprerokovala s poisteným. Uznanie poistnej udalosti žalovanou zakladá nárok poistenca na plnenie, súd tak mal v zmysle prvotného výroku alternatívneho žalobného návrhu rozhodnúť o tom, že žalovaná je povinná plniť. Právnym podkladom nároku na plnenie v sekundárnom žalobnom návrhu je udržiavanie žalobcu v omyle, že opravu vozidla v rámci poistnej udalosti uhradí žalovaná, spôsobenie škody spočíva v tom, že poisťovňa s nezákonným odopretím plnenia čakala dovtedy, kým oprava vozidla bola vykonaná a takto definitívne znemožnila žalobcovi rozhodnúť sa, či výlučne estetické poškodenia vozidla dá vôbec opraviť resp. v akom rozsahu. Súd prvej inštancie podľa žalobcu svojvoľne pozmenil predmet žaloby v tom zmysle, že namiesto prejednávania podanej žaloby začal prejednávať vymyslenú spornú otázku, či zaparkované vozidlo sa mohlo alebo nemohlo samovoľne pohnúť. Takýmto konaním došlo ku konaniu mimo rozsahu žaloby a k pozmeneniu predmetu sporu, konaniu bez žalobného návrhu. Následne súd nariadil znalecké dokazovanie na riešenie otázky, ktorá nebola (vzhľadom na skoršie uznanie žalovanou) pre rozhodnutie o podanej žalobe významná, pričom odmenu znalca v nemalej výške musí hradiť žalobca. Vyššie uvedené žalobca považoval za porušenie základného práva na prejednanie veci, na nestranný súd, spravodlivé súdne konanie ako aj konanie bez zbytočných prieťahov, keď súd prvej inštancie v jednoduchej veci konal cca 6 rokov. Súd prvej inštancie sa nevyporiadal s právnou argumentáciou žalobcu, dopustil sa viacnásobného porušenia procesných predpisov, najmä nerešpektoval princíp viazanosti súdu podanou žalobou, nesprávne postupoval pri hodnotení dôkazov. V rozsudku absentuje vyporiadanie sa s podstatnými tvrdeniami a dôkazmi žalobcu, tento obsahuje viaceré nepravdivé skutočnosti a tvrdenia. Súd prvej inštancie na pojednávaní neuviedol, ktoré právne významné skutkové tvrdenia zostali sporné, ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané a ktoré nie. Súd nevykonal riadne dokazovanie oboznámením listín, vychádzal z dôkazov, ktoré žalobca spochybňoval. Podľa žalobcu súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, nerozhodol nestranne, keď zvýhodnil žalovanú, došlo k porušeniu základného práva na spravodlivé súdne konanie a konanie neprebehlo bez prieťahov. Súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Nevysporiadal sa s podstatnými tvrdením žalobcu, že uznanie škodovej udalosti za poistnú udalosť zakladá nárok žalobcu na plnenie tak zo zákona, ako aj zo zmluvy. Napriek tomu súd šetril existenciu poistnej udalosti, ktorá bola už skôr uznaná. Predmetom sporu bolo primárne posúdiť, či žalovaná po uznaní škodovej udalosti ako poistnej udalosti a po tom, čo súhlasila s vykonaním opravy motorového vozidla, mohla následne platne a zákonne odmietnuť poskytnúť plnenie. Žalobca preto navrhol aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe v plnom rozsahu vyhovel, prípadne aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 7/Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu považovala rozsudok za správny a zákonný, opretý o výsledky vykonaného dokazovania, najmä znaleckého dokazovania. Pokiaľ by aj bolo pravdivé tvrdenie žalobcu, že vozidlo malo poruchu parkovacej brzdy spôsobenú priamo pri výrobe, (hoci je vysoko nepravdepodobné, že by došlo k jednej náhodilej poruche parkovacej brzdy) aj takáto príčina vzniku škodovej udalostí predstavuje výluku z poistenia v zmysle čl. V bod 1 písmeno i/ Všeobecných poistných podmienok pre havarijné poistenie motorových vozidiel. Pokiaľ žalobca v odvolaní opakovane uvádza, že žalovaná mala uznať dlh či záväzok, toto tvrdenie žalobcu žalovaná odmietla. V súdnom spore ide o poistný vzťah, ktorý sa riadi príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Zo žiadneho dokladu adresovaného žalobcovi nemožno vyvodiť záväzok žalovanej plniť na základe škodovej udalosti, obsah listov nezakladá nárok žalobcu na plnenie voči žalovanej. Žalovaná má za to, že obsah listov adresovaných žalobcovi nemožno hodnotiť ako uznanie dlhu prípadne záväzku, ktorého by vznikla žalovanej povinnosť žalobcovi plniť. Žalobca sa žalobou domáha buď poistného plnenia alebo náhrady škody, pokiaľ ide o náhradu škody, žalovaná neporušila žiadnu právnu povinnosť, ktorou by bola žalobcovi spôsobená škoda, nárok na náhradu škody považuje za nepreukázaný čo do výšky a čo do právneho základu. Žalovaná preto navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. 8/Žalobca v následnom písomnom podaní zopakoval svoje argumenty v odvolaní, poprel či vyvracal tvrdenia žalovanej. Znalecké dokazovanie, o výsledok ktorého súd ako o podstatný dôkaz oprel svoje rozhodnutie, považoval za hypotetické, nepodložené skutočným meraním. Problém náhodného zlyhanie bŕzd predmetného typu vozidla Š. O. M. v rozsahu 5,26 % je medzinárodne známy v poisťovacej praxi spoločnosti Warranty Direct Ltd., odpoveď na toto tvrdenie znalecký posudok neobsahuje. Predmet rozsudku sa nezhoduje s predmetom žalobného návrhu, rozsudok sa nevyporiadava so základnými dôkazmi dôvodnosti žaloby, súd bol pri rozhodovaní zjavne naklonený žalovanej strane, vychádzal zo spochybnených dôkazov resp. hypotetického znaleckého posudku, súd sa dopustil aj iných procesných pochybení, žalobca preto považuje rozsudok súdu prvej inštancie za celkom nesprávny. 9/Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach a z dôvodov podaného odvolania podľa § 380 zák. č. 160/2015 Z.z. (CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP, dospel pritom k záveru, že odvolanie dôvodné nie je. 10/V súdenej veci sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanej poskytnúť žalobcovi poistné plnenie zo zmluvy vo výške 1.642,57 eur plus náležitosti pre neplatné odmietnutie poistného plnenia (cena za opravu vozidla 1.804,57 eur znížená o minimum spoluúčasti podľa bodu D havarijnej zmluvy č. XXXXXXXXXX z 20.10.2010 o 165 eur), alternatívne ktorou žiadal zaplatenie istiny 1.804,57 eur s príslušenstvom (plná náhrada za poistné plnenie titulom škody spôsobenej žalovanou uvedením žalobcu ako poisteného do omylu a jeho udržiavaním v omyle počas doby kým možnosť účinnej nápravy nezanikla), jednoznačne tak išlo o žalobu na plnenie (splnenie povinnosti) v zmysle § 137 písm. a/ CSP. 11/Hoci žalobca označoval žalobu (jej petit) za alternatívny (kedy sa navrhuje viac nárokov s tým, že sa ponecháva na úvahe žalovaného, ktorý z nich splní), jedná sa o petit eventuálny (kedy sa navrhuje jeden nárok a pre prípad, že by mu nebolo vyhovené, tak sa navrhuje nárok náhradný). Podstatou eventuálneho petitu je návrh na prisúdenie jedného nároku (v danom prípade plnenia z poistnej zmluvy), a ak by toto nebolo možné, návrh na relutárnu (peňažnú) náhradu (prisúdenie náhrady škody). Ak súd rozhoduje podľa druhého subsidiárneho petitu, prvý petit zamietne. Naopak, ak súd rozhodne podľa prvého (primárneho) petitu, o druhom petite už nerozhoduje. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 Cdo 113/2010). 12/Súd prvej inštancie sa správne zaoberal a rozhodoval o druhom (eventuálnom) petite až potom, kedy dospel k záveru o preukázaní nedôvodnosti v poradí prvého petitu. 13/Požiadavka ustanovenia § 79 ods. 1 vety druhej OSP, aby zo žaloby vyplývalo, čoho sa žalobca domáha, neznamená, že by žalobca bol povinný urobiť súdu návrh na znenie výroku jeho rozsudku. Ak žalobca označil v žalobe presne, určite a zrozumiteľne povinnosť, ktorá má byť žalovanému uložená rozhodnutím súdu alebo spôsob určenia právneho vzťahu, práva alebo právnej skutočnosti, súd nepostupuje v rozpore so zákonom, ak použitím iných slov vyjadrí vo výroku svojho rozhodnutia rovnaké práva a povinnosti, ktorých sa žalobca domáhal. Iba súd rozhoduje o tom, ako bude formulovaný výrok jeho rozhodnutia; prípadným návrhom žalobcu na znenie výroku rozhodnutia pritom nie je viazaný. Pri formulácii výroku rozhodnutia súd musí dbať, aby vyjadroval (z obsahového hľadiska) to, čoho sa žalobca žalobou skutočne domáhal. (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. 9. 2010, sp. zn. 5 Cdo 254/2009). 14/Námietka žalobcu, že súd prvej inštancie svojvoľne pozmenil predmet žaloby v tom zmysle, že namiesto prejednávania podanej žaloby začal prejednávať vymyslenú spornú otázku, či zaparkované vozidlo sa mohlo alebo nemohlo samovoľne pohnúť, neobstojí. Predmetom žaloby na plnenie primárne bol nárok na poistné plnenie, ktorý za nesporný považoval len žalobca, nesprávne vychádzajúc z údajného „uznania nároku“ žalovanou, rovnako v nadväznosti na to považoval odmietnutie poistného plnenia likvidátorom žalobcovi doručené dňa 10.8.2012 v zmysle § 39 OZ za absolútne neplatné. Samotným zaevidovaním škodovej udalosti poisťovňou však nedochádza k uznaniu dlhu, z ktorého by vznikla nesporná povinnosť plniť, resp. následná potreba zamerať dokazovanie len na výšku nároku. Súd prvej inštancie postupoval preto správne, ak vykonal dokazovanie na zistenie dôvodnosti a vecnej opodstatnenosti uplatneného nároku. 15/K žalobcom namietanému postupu súdu prvej inštancie v rozpore s § 181 ods. 2 CSP odvolací súd uvádza, že pokiaľ súd prvej inštancie na pojednávaní neoboznámil strany s tým, ktoré skutkové tvrdenia považuje za sporné a nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré nevykoná a neuviedol svoje predbežné právne posúdenie veci, v zásade platí, že postup súdu podľa ustanovenia § 181 ods. 2 CSP je pre strany sporu a ich zástupcov na základe uvedených úkonov predvídateľný a transparentný, avšak zároveň sa kladie väčší dôraz na zodpovednosť strany za jej vlastnú procesnú aktivitu a prednášanie skutkových tvrdení a návrhov na dokazovanie. Súd rozhoduje na základe zisteného skutkového stavu (§ 215 ods. 1 CSP), berie do úvahy iba skutočnosti, ktoré vyšli najavo počas konania (čl. 11 ods. 4 CSP) a pri zisťovaní skutkového stavu vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti (§ 186 ods. 2 CSP). Podľa ustanovenia § 181 ods. 2 CSP, po úkonoch podľa odseku 1 súd určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Súd tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci. To neplatí, ak tak už postupoval pri predbežnom prejednaní sporu. Ak súd toto zákonné ustanovenie nedodrží, nemá to žiaden priamy dosah na možnosť vylúčenia strany sporu z jej procesných práv, ktoré jej Civilný sporový poriadok priznáva. Porušenie citovaného ustanovenia teda žiadnym spôsobom nediskvalifikuje stranu sporu napr. v práve zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, v práve na záver pojednávania zhrnúť svoje návrhy a pod., čo napokon v prejednávanej veci vyplýva aj z obsahu záznamu z pojednávania pred súdom prvej inštancie. Striktné nedodržanie postupu podľa ustanovenia § 181 ods. 2 CSP súdom prvej inštancie (spočívajúce v neuvedení, ktoré právne významné skutkové tvrdenia strán je možné považovať za zhodné a ktoré zostali sporné a aké je jeho predbežné právne posúdenie) možno hodnotiť len ako tzv. inú vadu konania, ktorá však neznemožnila žalobcovi, aby uskutočňoval práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 16/Z uznesenia Najvyššieho súdu SR z 20.11.2019 sp. zn. 1Obdo/92/2018 vyplýva, že cieľom ustanovenia § 181 ods. 2 CSP je zamerať procesnú aktivitu strán na skutočnosti, ktoré sú podľa posúdenia súdu sporné, teda viesť strany už počas konania k tomu, aby dokázali predvídať rozhodnutie súdu. Okrem toho je jeho cieľom zrýchliť a zjednodušiť konanie tak, aby sa nevykonávali zbytočné dôkazy, ktoré súd nepovažuje za dôležité a nevenovala sa pozornosť bezdôvodným skutkovým tvrdeniam, ktoré sú podľa názoru súdu buď nesporné alebo právne bezvýznamné. Porušenie uvedeného ustanovenia však nelimituje stranu sporu pri realizácii jej procesných práv. Z judikatúry ÚS SR (sp. zn. IV. ÚS 16/2012) vyplýva, že súd až v samotnom rozhodnutí vo veci, a nie v rámci postupu podľa ustanovenia § 118 ods. 2 OSP (obsahujúcom obdobnú úpravu vedenia konania ako ustanovenie § 181 ods. 2 CSP), vyjadrí svoj definitívny právny názor týkajúci sa konkrétnej prejednávanej veci. 17/Ústavný súd Slovenskej republiky podľa konštantnej judikatúry (pozri IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04) vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie (čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 6 ods. 1 dohovoru) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne, zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a ochranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (I. ÚS 241/07). 18/V súdenej veci podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1,2,3 CSP) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 CSP) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite, jasne a výstižne odôvodnil. Správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje. Odvolaciemu súdu potom neostalo, než napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z hľadiska jeho vecnej správnosti potvrdiť, podľa § 387 ods. 1 CSP, stotožňujúc sa v celom rozsahu s jeho odôvodnením podľa § 387 ods. 2 CSP. 19/O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnej žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keď tejto žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. 20/Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).