Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 15Co/263/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414208340 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1414208340.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Evy Mészárosovej a JUDr. Silvie Walterovej v právnej veci žalobcu: MODIFIN, spol. s r.o., so sídlom v Bratislave, Tilgnerova č. 16, IČO: 35 721 260, zastúpený Ing. Mgr. Vladimír Hudec, bytom v Kremnici, Veternícka č. 74, proti žalovaným: I. P. X. , narodený dňa XX.X.XXXX, trvale bytom v B., A. č. XXXX/XX, II. Agentúra Paczelt spol. s r.o., so sídlom v Bratislave, Kremeľská č. 67, IČO: 31 335 055, obaja žalovaní zastúpení: MST PARTNERS, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Laurinská č. 3, za ktorú konajú Mgr. Martina Mundierová, Mgr. Rastislav Skovajsa a JUDr. Martin Timcsák, IČO: 36 861 545, o zaplatenie 56.773,53 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 10. januára 2017, č.k. 18 C 39/2014-190, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 10. januára 2017, č.k. 18 C 39/2014-190, vo výroku, ktorým žalobu zamietol, p o t v r d z u j e . II. Rozsudok Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 10. januára 2017, č.k. 18 C 39/2014-190, vo výroku o trovách konania mení tak, že žalovaným v I. a II. rade p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania každému v rozsahu 100 %. III. Žalovaným v I. a II. rade p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania každému v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1.1. Okresný súd Bratislava IV. rozsudkom zo dňa 10.1.2017, č.k. 18 C 39/2014-190, žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovaným v I. a II. rade priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnej výške. 1.2. Žalobca sa žalobou (doručenou súdu prvej inštancie dňa 6.5.2014) domáhal uloženia povinnosti žalovaným spoločne a nerozdielne (zápisnica z pojednávania dňa 30.11.2016; č.l. 173 spisu) zaplatiť mu sumu 56.773,53 € s príslušenstvom a nahradiť trovy konania K dôvodom žaloby uviedol, že uzavrel so žalovaným v I. rade v ústnej forme zmluvu o dielo na zhotovenie dvoch stavebných objektov v rámci celej výstavby rodinného domu v Bratislave, na parcele patriacej žalovanému v I. rade, žalovaný v I. rade vystupoval ako stavebník. Voči ústnej forme zmluvy nenamietala žiadna zo strán. Dielo bolo zhotoviteľom riadne zhotovené a uvedené do prevádzky. V priebehu diela boli žalovaným v I. rade ako objednávateľom uhradené priebežne čiastkové faktúry v celkovej sume 83.430,- € a nezaplatená zostala časť ceny za celé dohodnuté dielo, a to čiastka vo výške 56.773,53 €. V celom priebehu zhotovovania diela žalovaný v I. rade komunikoval vo svojom mene, ale tiež v mene žalovaného v II. rade v plnom rozsahu, bez rozlišovania žalovaného v I. rade a žalovaného v II. rade. Taktiež plnenie zo strany objednávateľa bolo vykonávané oboma žalovanými. Žalovaný v I. rade je podľa žalobcu ovládacou osobou pre žalovaného v II. rade a v čase zhotovovania diela bol žalovaný v I. rade jediným spoločníkom a konateľom žalovaného v II. rade. Ich postavenie preto považuje za solidárne konanie spriaznených osôb s neurčitými hranicami zodpovednosti a takto to bolo chápané aj žalobcom počas celej doby prípravy a realizácie diela. Od skončenia zhotovovania diela v októbri 2010 žalovaní neuhradili zostávajúcu časť za zhotovenie diela. V priebehu roka 2008 sa uskutočnili prvé rokovania medzi žalobcom a žalovaným v I. rade vo veci zmluvy o dielo, predmetom ktorej bola realizácia stavebného objektu zdravotechniky, ústredného kúrenia a ďalšie, kde žalovaný v I. rade vystupoval ako vlastník parcely a tiež stavebník budúceho rodinného domu a aj ako objednávateľ. Na základe uvedeného žalobca predložil žalovanému v I. rade dňa 24.7.2008 ako objednávateľovi cenovú ponuku za celé dielo celkom vo výške 113.612,70 €. Realizácia diela začala v máji 2009 a bola ukončená v októbri 2010, pričom došlo na základe požiadaviek objednávateľa k viacerým zmenám. K ukončeniu diela boli spracované kompletné rozpočty skutočného vyhotovenia diela, ktoré prevzal žalovaný v II. rade. Konečná cena diela bola 140.203,53 €. V priebehu realizácie diela bola medzi stranami čulá e- komunikácia; žalobca vystavil priebežné čiastkové faktúry, ktoré žalovaní uhrádzali priebežne v plnom rozsahu, čo podľa neho možno považovať za faktické uznanie ústne dohodnutého záväzkového vzťahu medzi stranami. Spolu uvedené úhrady predstavovali sumu 70.930,- € formou bankových úhrad, potom suma 12.500,- € operatívnou cestou hotovostných pokladničných operácií. Spolu zaplatili žalovaní ako objednávatelia sumu 83.430,- €, cena diela dodaného žalobcom bola 140.203,53 € a rozdiel predstavuje žalovaná suma. 1.3. Súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil právne ustanoveniami § 100 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 101, § 631 Občianskeho zákonníka, § § 261 ods. 1, ods. 2, § 536 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Obchodného zákonníka a vecne tým, že žalobca v žalobe a žalovaný v I. rade vo vyjadrení k žalobe nesporne tvrdili, že medzi nimi bola uzavretá ústne zmluva o dielo. Žalobca po oboznámení sa s vyjadrením žalovaného v I. rade trval na tom, že právny vzťah medzi stranami, žalobcom a žalovanými sa riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka. Žalovaný v I. rade sa bránil, že ich vzťah treba posudzovať podľa Občianskeho zákonníka. Medzi stranami tak bola sporná otázka, či sa zmluvný vzťah medzi stranami žalobcu a žalovaného v I. rade spravuje Občianskym zákonníkom alebo Obchodným zákonníkom, a teda či je premlčacia doba na uplatnenie nároku žalobcu proti žalovaným v I. a II. rade trojročná podľa ustanovení Občianskeho zákonníka alebo štvorročná podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Žalobca na preukázanie skutočností, že zmluva o dielo sa riadi režimom Obchodného zákonníka okrem svojich tvrdení, ktoré prezentoval až po vyjadrení sa žalovaných v I. a II. rade, neoznačil žiadne dôkazy, pričom žalovaný v I. rade jeho tvrdenie od začiatku popieral. Ani z listinných dôkazov predložených žalobcom nepriamo nevyplýva, že by si strany pri uzavretí ústnej zmluvy o dielo dohodli režim Obchodného zákonníka. Žalobca v predmetnom zmluvnom vzťahu so žalovaným v I. rade vystupoval ako dodávateľ a žalovaný v I. rade vystupoval v pozícii spotrebiteľa, fyzickej osoby - nepodnikateľa. V súlade s ochranou spotrebiteľa, súd prvej inštancie preto na daný vzťah použil občianskoprávnu úpravu a posúdil zmluvný vzťah medzi stranami - žalobca a žalovaný v I. rade podľa ustanovení zmluvy o dielo v Občianskom zákonníku, kde platí trojročná premlčacia doba. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy o dielo prihliadol súd prvej inštancie na premlčanie nároku žalobcu zo spotrebiteľskej zmluvy aj ex offo podľa § 5b) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Žalobca svoj nárok odôvodnil tým, že dielo bolo dokončené a odovzdané žalovanému v I. rade v októbri 2010. Premlčacia trojročná doba od októbra 2010 uplynula v októbri 2013, pričom žalobca podal žalobu na súd prvej inštancie až 6.5.2014. Premlčacia doba začala plynúť odo dňa, kedy sa právo mohlo vykonať prvý raz, t.j. najneskôr odo dňa nasledujúceho po dni, kedy bol žalovaný v I. rade povinný plniť. Pokiaľ bola žaloba podaná až po uplynutí tejto doby, je námietka premlčania nároku vznesená dôvodne. Pri skúmaní nároku žalobcu dospel súd prvej inštancie k záveru, že nárok žalobcu je premlčaný. Žalovaný v rámci svojej obrany uplatnil hmotnoprávnu námietku premlčania nároku, na ktorú súd prvej inštancie prihliadol, túto vyhodnotil ako dôvodnú a žalobu proti žalovanému v I. rade z daného dôvodu zamietol a či nárok žalobcu existoval a v akom rozsahu, ďalej neskúmal. 1.4. Súd prvej inštancie sa zaoberal námietkou nedostatku vecnej legitimácie žalovaného v II. rade. Dospel k záveru, že jeho vecná legitimácia nie je daná. Žalobca a aj žalovaný v I. rade nesporne tvrdili, že zmluva o dielo bola uzavretá ústne medzi nimi. Tejto skutočnosti nasvedčuje aj listinný dôkaz - faktúra žalobcu zo dňa 14.5.2009, ktorú ako prvú žalobca adresoval len žalovanému v I. rade ako fyzickej osobe (č.l. 96 spisu). Rovnako aj ďalšie faktúry adresoval žalobca len žalovanému v I. rade ako fyzickej osobe, okrem poslednej faktúry zo dňa 30.1.2011 na č.l. 103 spisu, ktorú zaslal žalovanému v II. rade. Keďže medzi žalobcom a žalovaným v II. rade nebola uzavretá zmluva o dielo písomne, súd prvej inštancie na podporu tvrdenia, že len žalovaný v I. rade je v právnom vzťahu so žalobcom, vychádzal najmä z listinného dôkazu o platbe žalovaného v I. rade vo výške 25.000 €, ktorou bola uhradená prvá uplatnená faktúra. Uvedenú platbu poukázal žalovaný v I. rade ako fyzická osoba na účet označený žalobcom vo faktúre na meno D. Q. V. Skutočnosť, že niektoré iné faktúry boli poukazované z účtu žalovaného v II. rade, bez ďalšieho nedokazuje, že tým medzi stranami bola uzavretá zmluva o dielo. Štatutárom žalovaného v rozhodnom období vzniku zmluvného vzťahu medzi stranami bola C. X.. Žalobca ani netvrdil, že by s ňou ako konateľom komunikoval, alebo že by táto splnomocnila žalovaného v I. rade na zastupovania danej spoločnosti v komunikácii so žalobcom. Žalobca ju nenavrhol ani vypočuť ako svedka k uzavretiu zmluvného vzťahu. Vzhľadom k uvedenému súd prvej inštancie dospel k záveru, že nebolo preukázané uzavretie zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v II. rade, a preto žalobu proti žalovanému v II. rade zamietol. 1.5. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 C.s.p. Žalovaní v I. a II. rade boli úspešní v celom rozsahu, keď žaloba proti nim bola zamietnutá. Súd prvej inštancie im preto priznal proti žalobcovi, každému nárok na náhradu trov konania v plnej výške 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca dôvodiac tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a následne rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca má za to, že po vykonaní dôkazu o tom, kto bol na predmetnej stavbe stavebníkom, keď zistil, že aj podľa stavebného povolenia bol ako stavebník určený žalovaný v II. rade, súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu, že subjektom právnych vzťahov súvisiacich s touto stavbou je žalovaný v I. rade ako fyzická osoba a na základe toho posúdil danú vec podľa Občianskeho zákonníka a akceptoval námietku premlčania pohľadávky žalobcu. Podľa žalobcu žiadosť o stavebné konanie a v nej uvedený návrh, že stavebníkom má byť žalovaný v II. rade a nie žalovaný v I. rade, bol spracovaný za účasti žalovaného v I. rade ako jediného spoločníka žalovaného v II. rade. To znamená, že skutočnosť, že stavebníkom na predmetnej stavbe a aj stranou vo všetkých vzťahoch súvisiacich s touto stavbou, bude Agentúra Paczelt spol. s r.o. - žalovaný v II. rade v tomto konaní, bola vôľa pána P. X. - žalovaného v I. rade v tomto konaní. Aktuálny postoj žalovaných, že zmluvnou stranou v danom spore je žalovaný v I. rade, podľa názoru žalobcu, nie je v súlade s dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom. Žalovaný v I. rade vo veciach stavby nebol stavebníkom, a teda nemohol vystupovať sám za seba ako fyzická osoba, ale mohol vystupovať iba ako zástupca stavebníka. Ak žalovaný v I. rade mal splnomocnenie od žalovaného v II. rade vo veci stavby konať, tak konal v mene žalovaného v II. rade. Žalobca nepopiera, že vo veciach stavby rokoval so žalovaným v I. rade, ale vo všetkých prípadoch ho vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v I. rade bol jediným spoločníkom stavebníka - žalovaného v II. rade a tiež vzhľadom na stavebné povolenie, bral ako zástupcu stavebníka predmetnej stavby - žalovaného v II. rade. Súd prvej inštancie otázku postavenia žalovaného v I. rade v konaní neskúmal a rozhodol nesprávne. Na základe uvedeného má žalobca za to, že implicitne sa vzťahy medzi podnikateľmi riadia Obchodným zákonníkom a pri primeranom použití § 262 ods. 1 a ods. 2 sa dá domnievať, že aj vyňatie vzťahu medzi podnikateľmi z podriadenosti k Obchodnému zákonníku by malo byť iba na základe dohody medzi zmluvnými stranami a malo by mať písomnú formu. Žalobca navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vydal rozhodnutie, ktorým uznáva nárok žalobcu za oprávnený a ukladá žalovaným v solidárnom postavení zaplatiť žalovanú sumu spolu s príslušenstvom a prislúchajúcimi trovami konania v lehote 5 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia; resp. aby vrátil vec na prvú inštanciu na doplnenie dokazovania a právneho posúdenia veci a aby znovu rozhodol na základe nového posúdenia právnych skutočností. 3. Žalovaní v I. a II. rade vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu dôvodili, že napadnutý rozsudok je vecne správny, súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania vyvodil správne skutkové závery a vec z právneho hľadiska aj správne posúdil. Je nesporné, že došlo k uzavretiu ústnej zmluvy o dielo. Sporným zostalo, ktoré strany túto zmluvu uzavreli a akým kódexom sa má táto zmluva spravovať. Žalobca však v odvolaní neuvádza žiadne ustanovenie právneho predpisu, z ktorého vyplýva, že stavebník rodinného domu je automaticky zmluvnou stranou všetkých zmlúv uzavretých v súvislosti s jeho stavbou, a že si dielo, ktoré bude v rodinnom dome umiestnené, nemôže objednať aj iná osoba, napr. osoba, ktorá bude reálne v dome bývať. Žalobca v odvolaní opomína, že stavebný zákon a z neho vyplývajúce práva a povinnosti stavebníka sú normami verejného práva a nemajú žiaden vplyv na súkromnoprávne záväzkové vzťahy založené zmluvou a upravené kódexmi civilného práva. Ako správne uvádza súd prvej inštancie, úhrady niektorých faktúr takýmto dôkazom nie sú a nie je nim ani stavebné povolenie, z ktorého vôbec nevyplýva, aká osoba záväzkový vzťah so žalobcom uzavrela. Žalobca v odvolaní opomína vysporiadať sa so skutočnosťou, prečo všetky faktúry okrem poslednej vystavil na žalovaného v I. rade, ak ho považoval iba za zástupcu žalovaného v II. rade. Žalovaní v I. a II. rade navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a žalovaným priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške. 4. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaných dôvodil, že fakturačné údaje žalobcovi zadával pán X. a on ich nemohol nijako ovplyvniť alebo meniť. Vo veciach stavby má ako účastník stavebného konania právo konať stavebník a nie fyzická osoba, ktorá nie je účastníkom stavebného konania. A ak je stavebníkom právnická osoba, tak za ňu musí a bude konať fyzická osoba - štatutár alebo ním poverená osoba. Všetky vstupné rokovania o diele a podmienkach jeho zhotovenia sa uskutočnili v sídle stavebníka Agentúra Paczelt s.r.o. za výlučnej účasti pána X., pričom žalobca poukázal na § 13 ods. 1, § 16 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka a na § 20 ods. 2, § 33 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka. Podľa charakteru stavby ako i podľa zoznamu činnosti spoločnosti Agentúra Paczelt s.r.o. predmetná stavba súvisí s podnikaním Agentúry Paczelt s.r.o. Ak pán X. konal so súhlasom Agentúry Paczelt s.r.o., v ktorej je jediný spoločník, je týmto konaním Agentúra Paczelt s.r.o. viazaná. Tvrdenia žalovaných počas konania považuje žalobca za tvrdenia účelové a mimo právnych ustanovení a skutočností, použité výlučne so snahou vyhnúť sa povinnosti splniť povinnosť zaplatiť za zhotovené dielo. 5. Žalovaní v I. a II. rade vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu dôvodili, že odmietajú konštrukcie žalobcu, ktorý sa snaží aplikovať ustanovenia Stavebného zákona na súkromnoprávne vzťahy fyzických a právnických osôb. Zo Stavebného zákona vyplývajú stavebníkovi stavby určité práva a povinnosti vo veciach stavby, ale tieto vyplývajú výlučne z noriem verejného práva voči stavebnému úradu a netýkajú sa súkromnoprávnych vzťahov a uzavretých zmlúv s dodávateľmi. Žalobca neuvádza žiadne ustanovenie, z ktorého by vyplývalo, že stavebník stavby je automaticky zmluvnou stranou zmluvy o dielo. Žalobca opomína, že žalovaný v I. rade vo vzťahu ku žalobcovi nekonal vo veciach stavby v zmysle Stavebného zákona, ale ako objednávateľ v zmluvnom vzťahu zo zmluvy o dielo. Žalovaní nikdy netvrdili, ani nesúhlasili s tvrdením, že za zhotovenie diela zostala nezaplatená akákoľvek čiastka. Žalovaný v I. rade žalobcovi uhradil za zhotovenie diela sumu 83.430,- €, ktorá plne zodpovedá dohode zmluvných strán ako aj rozsahu dodaného diela. Namietajú tvrdenia o zadávaní fakturačných údajov ako aj o mieste rokovania o diele a podmienkach jeho zhotovenia, ktoré žalobca po prvýkrát uvádza až vo vyjadrení. Tieto tvrdenia žalobca jednak nijakým spôsobom nepreukazuje a v zmysle § 366 C.s.p. ani nie sú prípustné. Zmluva, ktorú by za jednoosobovú spoločnosť s ručením obmedzeným uzavrel jej spoločník a nie konateľ, by bola absolútne neplatná. Žalovaní taktiež nesúhlasia s tvrdením žalobcu, že predmetná stavba súvisí s podnikaním žalovaného v II. rade. Žalobca toto tvrdenie nijakým spôsobom nepreukázal a rovnako ide o novotu v odvolacom konaní, ktorá nie je prípustná. Žalovaný v I. rade pri rokovaniach so žalobcom vystupoval vo vlastnom mene. Žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, že žalovaný v I. rade pri rokovaniach vystupoval ako zástupca žalovaného v II. rade, alebo že by akýmkoľvek spôsobom konal v mene žalovaného v II. rade. Sú názoru, že žalovaný v II. rade nebol zmluvnou stranou ústnej zmluvy o dielo uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v I. rade. Vzhľadom na absenciu písomnej dohody zmluvných strán v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka sa zmluva o dielo spravuje Občianskym zákonníkom. Keďže žaloba žalobcu nebola podaná vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe, uplatnený nárok je premlčaný. Ustanovenie § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka umožňuje iným osobám ako osobám uvedeným v § 261 písomne dohodnúť pôsobnosť Obchodného zákonníka na ich záväzkový vzťah. Uvedené len demonštruje absolútnu nesprávnosť právnych úvah žalobcu resp. jeho zástupcu. Na záver navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a žalovaným priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške. 6. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaných opakovane dôvodil, že medzi zmluvnými stranami boli vymenené a akceptované informácie, ktoré boli oboma stranami prijaté a zakladajú zmluvný vzťah, nikdy však nebolo povedané, aj napriek tomu, že podľa stavebného povolenia je stavebníkom Agentúra Paczelt s.r.o., že objednávateľom bude pán P. X. ako fyzická osoba a že sa bude konať podľa Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie neskúmal, v akej pozícii a prečo vystupoval pán P. X. pri tejto stavbe a pri rokovaniach so zhotoviteľom. Konanie žalovaného v I. rade a žalovaného v II. rade bolo konaním v zhode. Zhotovenie stavby bolo cieľom oboch žalovaných, žalovaný v II. rade to preukázal tým, že požiadal o vydanie stavebného povolenia a žalovaný v I. rade to preukázal už tým, že konal v smere zabezpečenia zhotovenia diela. Podľa názoru žalobcu ak žalovaný v I. rade konal za spoločnosť Agentúra Paczelt s.r.o., jeho konaním je zaviazaný stavebník Agentúra Paczelt s.r.o. Žalobca poukázal aj na to, že žiadne potvrdenie objednávky v zmysle § 632 Občianskeho zákonníka nevystavoval, pretože považoval vzniknutý zmluvný vzťah za vzťah podľa Obchodného zákonníka a Obchodný zákonník žiadne takéto ustanovenie povinnosti nemá. Žalobca na záver navrhol, aby odvolací súd v súlade s jeho odvolaním zrušil napadnutý rozsudok a vyslovil sa k otázke relevantného právneho predpisu. 7. Žalovaní v I. a II. rade sa k vyjadreniu žalobcu už nevyjadrili. 8. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania [§ 470 ods. l, ods. 2, § 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z. účinný od 1.7.2016), ďalej len C.s.p.], túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; § 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 29. apríla 2020; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu upovedomené zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. 1 C.s.p.). Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým žalobu zamietol, potvrdil a keďže sa pridržiava dôvodov tam uvedených, správnych, odôvodnenie odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje (§ 387 ods. l, ods. 2, ods. 3 C.s.p.). Na zdôraznenie vecnej a právnej správnosti napadnutého rozsudku považuje ale za potrebné uviesť ešte nasledovné. 9. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 a nasl. C.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. l C.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 220 ods. 2 C.s.p.). V postupe súdu prvej inštancie z hľadiska procesnoprávneho neboli zistené žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, na ktorú by musel odvolací súd prihliadať aj bez namietania stranou sporu (§ 380 ods. 2 C.s.p.). 10. V prejednávanej veci bolo sporné, či zmluva o dielo, plnenia z ktorej sa žalobca predmetnou žalobou domáha, bola uzatvorená medzi žalobcom ako zhotoviteľom na jednej strane a na druhej strane so žalovaným v I. rade ako objednávateľom alebo so žalovaným v II. rade. Ďalej bolo sporné, či bola uzatvorená podľa Obchodného zákonníka alebo podľa Občianskeho zákonníka. Podľa žalobcu zmluvu o dielo uzatvoril so žalovaným v II. rade ako stavebníkom, ktorý bol v rokovaniach zastúpený jediným spoločníkom, žalovaným v I. rade, zmluva uzatvorená medzi podnikateľmi sa tak spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka. Dôkazné bremeno preukázania tvrdení v konaní zaťažuje žalobcu. 11.1. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli preukázané jej tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu sporu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 24.6.2010, sp.zn. 5 Obo 52/2010). Ak teda žalobca tvrdil, že žalovaný v I. rade pri rokovaniach vystupoval ako zástupca žalovaného v II. rade, alebo že by akýmkoľvek spôsobom konal v mene žalovaného v II. rade, bolo jeho povinnosťou označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie tejto skutočnosti. Inak žalobca neuniesol dôkazné bremeno. V tomto smere odvolací súd poukazuje na to, že žalobca v priebehu celého konania dôkazy na preukázanie tvrdených skutočností, podľa ktorých žalovaný v I. rade pri zatvorení zmluvy o dielo konal v mene žalovaného v II. rade, nepredložil, takéto dôkazy neoznačil a ani nenavrhol ich vykonanie. Ak žalobca v odvolaní tvrdil, že žalovaný v I. rade vystupoval ako zástupca žalovaného v II. rade titulom postavenia jediného spoločníka spoločnosti, odvolací súd poukazuje na to, že podľa § 13 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o dielo ak je podnikateľ fyzická osoba, koná osobne alebo za neho koná zástupca. Právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca. Podľa § 133 ods. 1 citovaného zákona štatutárnym orgánom spoločnosti je jeden alebo viac konateľov. Ak je konateľov viac, je oprávnený konať v mene spoločnosti každý z nich samostatne, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. Z citovaných ustanovení vyplýva, že v mene spoločnosti s ručením obmedzeným koná štatutárny orgán, ktorým je konateľ spoločnosti. Dokazovaním vykonaným súdom prvej inštancie bolo preukázané, že v čase uzatvorenia zmluvy o dielo nebol žalovaný v I. rade konateľom spoločnosti, ktorý jediný mohol v mene spoločnosti konať ako štatutár. 11.2. Súd prvej inštancie rozhodoval na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi stranami sporné. Strany sporu boli a sú povinné prispieť k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným opísaním potrebných skutočností a označením dôkazných prostriedkov v zmysle § 149 až § 151 C.s.p. Aby strana konania mohla splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia; predpokladom dôkaznej povinnosti je totiž povinnosť tvrdenia rozhodujúcich skutočností. Pokiaľ strana konania nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, tak spravidla nemôže ani splniť dôkaznú povinnosť. Pokiaľ ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre stranu väčšinou za následok pre ňu nepriaznivé rozhodnutie. V prípade, ak strana konania aj tvrdí určitú skutočnosť, je jej povinnosťou tvrdenú skutočnosť preukázať. 12.1. V prejednávanej veci je potrebné zdôrazniť, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a dostatočne nepreukázal svoje tvrdenia, podľa ktorých zmluvu o dielo uzatvoril so žalovaným v II. rade, zastúpeným žalovaným v I. rade. Odvolací súd poukazuje na to, že v prospech žalovaných svedčili listinné dôkazy, konkrétne, že žalobca dňa 21.7.2008 vystavil na meno žalovaného v I. rade krycí list rozpočtu na stavbu RD Rezident - ústredné kúrenie na sumu 2.298.826,13 Sk (č.l. 8 spisu), dňa 22.7.2008 krycí list rozpočtu na zdravotechniku vo výške 1.123.870,10 Sk (č.l. 13 spisu), dňa 24.11.2010 vyúčtovanie na ústredné kúrenie vo výške 110.718,22 € (č.l. 17 spisu), dňa 24.11.2010 vyúčtovanie na zdravotechniku vo výške 29.485,31 € (č.l. 24 spisu). Zároveň žalobca vystavil žalovanému v I. rade zálohové faktúry, a to dňa 12.5.2009 fa č. XXXX/XXX (č.l. 96 spisu), dňa 3.9.2009 fa č. XXXX/XX (č.l. 97 spisu), dňa 17.9.2009 fa č. XXXX/XXX (č.l. 98 spisu), dňa 6.10.2009 fa č. XXXX/XXX (č.l. XX spisu), dňa XX.XX.XXXX fa č. XXXX/ XXX (č.l. 100 spisu), dňa 26.11.2009 fa č. XXXX/XXX (č.l. 101 spisu), dňa 8.1.2010 fa č. XXXX/XXX (č.l. 102 spisu), pričom len raz vystavil faktúru na žalovaného v II. rade, a to faktúru zo dňa 30.11.2011 č. XXXX/XXX (č.l. 103 spisu). Rovnako dňa 27.12.2013 žalobca písomne urgenciou vyzval žalovaného v I. rade na zaplatenie zostatku za vykonané dielo vo výške 56.773,53 € (č.l. 110 spisu). Zároveň je potrebné poukázať na to, že žalovaný v I. rade namietal skutočnosť, že žalovaný v II. rade je v konaní pasívne legitimovaný, keď tento sa rokovaní o uzatvorení zmluvy o dielo nezúčastňoval. Rovnako v odvolacom konaní žalovaní popreli tvrdenia žalobcu o zadávaní fakturačných údajov ako aj o mieste rokovania o diele a podmienkach jeho zhotovenia, ktoré tvrdenia žalobca relevantným spôsobom nepreukázal. 12.2. Pokiaľ žalobca v odvolaní uvádzal, že: „bral žalovaného v I. rade ako zástupcu stavebníka predmetnej stavby a to žalovaného v II. rade“, je treba poukázať na to, že žalobca v konaní netvrdil a následne potom ani nepreukázal, že žalovaný v II. rade splnomocnil žalovaného v I. rade na konanie v zmluvných veciach so žalobcom. Uvedenú skutočnosť nevyvrátilo ani tvrdenie žalobcu, že nevystavil potvrdenie objednávky v zmysle § 632 Občianskeho zákonníka. Preto žalovaní, v otázke osoby uzatvárajúcej so žalobcom zmluvu o dielo v ústnej forme, kvalifikovane popreli tvrdenie žalobcu. Žalobca aj na základe príslušných listinných dôkazov mal, resp. mal mať, vedomosť o tom, že koná s fyzickou osobou, čiže so žalovaným v I. rade a nie so žalovaným v II. rade ako právnickou osobou. Preto odvolací súd dospel k záveru, že zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným v I. rade má charakter spotrebiteľskej zmluvy, v dôsledku čoho bolo potrebné aplikovať vo veci ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. 12.3. Pokiaľ žalobca namietal, že žalovaný v II. rade bol podľa vydaného stavebného povolenia stavebníkom a v dôsledku toho aj objednávateľom v zmluve o dielo, odvolací súd uvádza nasledovné. Zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) výslovne definíciu pojmu stavebník neobsahuje. S poukazom na § 57 a § 58 stavebného zákona stavebníka možno definovať ako právnickú osobu alebo fyzickú osobu, ktorá podala žiadosť na vydanie stavebného povolenia alebo ohlásila vykonanie stavebných prác, na ktoré nie je potrebné stavebné povolenie a ktorej stavebný úrad vydal stavebné povolenie alebo súhlas na vykonanie stavebných prác. Podľa § 631 Občianskeho zákonníka zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo dielo zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo. Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Z ustanovení upravujúcich zmluvu o dielo (v občianskoprávnej a rovnako obchodnoprávnej úprave) nevyplýva, že účastníkom tohto zmluvného vzťahu je stavebník, zmluvnou stranou je objednávateľ, ktorý sa zaväzuje zaplatiť cenu diela. Neobstojí tak tvrdenie žalobcu, že ak žalovaný v II. rade bol stavebníkom podľa stavebného povolenia, bol aj účastníkom, resp. zmluvnou stranou zmluvy o dielo. 12.4. Z vyššie uvedeného vyplýva, že v prospech žalovaných svedčilo viacero dôkazov, žalobca dostatočný spôsobom nevyvrátil tvrdenia a preukázané skutočnosti žalovaných, ocitol sa v dôkaznej tiesni, čo malo za následok, že nemohol byť v konaní úspešný. Súd rozhoduje v spore výlučne na základe vykonaného dokazovania, ktoré v danej veci svedčilo v prospech žalovaných. 13.1. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p., t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie súdu, a teda sa týka tých podstatných skutočností, ktoré boli významné z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia veci a na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke. Skutkovým zistením sa rozumie súhrn skutočností, ktorými má súd prvej inštancie skutkový stav preukázaný. Ide o výsledok hodnotenia vykonaných dôkazov z hľadísk uvedených v § 191 ods. 1 C.s.p. o voľnom hodnotení dôkazov. Skutkové zistenie súdu prvej inštancie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, ak zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli alebo inak počas konania nevyšli najavo, alebo neprihliadol na rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo je v hodnotení dôkazov logický rozpor, alebo napokon ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z postupu, ktorý je súdu predpísaný v ustanoveniach § 191 až § 194 C.s.p., § 205 C.s.p. Ak odvolací súd nezistí žiadnu z uvedených vád pri hodnotení dôkazov, potom nie je možné dospieť k záveru, že existuje odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p.. 13.2. Odvolací súd, s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, nezistil žiadnu z vyššie uvedených vád pri hodnotení dôkazov a potom nebolo možné dospieť k záveru, že existuje odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p., t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. 14.1. Odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, vzťahuje sa aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou. 14.2. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd sa plne stotožňuje so skutkovým i právnym záverom súdu prvej inštancie, že žalobca uzavrel so žalovaným v I. rade zmluvu o dielo, avšak jednotlivé práva a povinnosti zmluvných strán nemôžu byť v rozpore s úpravou § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Otázku premlčania je potrebné posudzovať v danom prípade podľa Občianskeho zákonníka, preto bol postup súdu prvej inštancie, ako aj jeho skutkové i právne závery v danej otázke správne. Súd prvej inštancie preto správne konštatoval, že premlčacia trojročná doba od októbra 2010 (kedy bolo dielo dokončené) uplynula v októbri 2013, pričom žalobca podal žalobu na súd až 6.5.2014. Premlčacia doba začala plynúť odo dňa, kedy sa právo mohlo vykonať prvý raz, čiže najneskôr odo dňa nasledujúceho po dni, kedy bol žalovaný v I. rade povinný plniť. Aj v prípade, že by bol žalovaný v I. rade povinný plniť žalovanú sumu na základe faktúry vystavenej žalobcom dňa 30.11.2010 (č.l. 103 spisu), uvedená faktúra bola splatná dňa 30.1.2011, právo z nej vyplývajúce mohol žalobca uplatniť prvýkrát 31.1.2011, trojročná premlčacia doba potom uplynula dňa 31.1.2014. Keďže bola žaloba podaná až po uplynutí (aj) tejto lehoty (dňa 6.5.2014), bola námietka premlčania nároku vznesená žalovaným v I. rade dôvodná, a preto odvolací súd dospel k záveru, zhodne so záverom súdu prvej inštancie, že nárok žalobcu je premlčaný. 14.3. Súd prvej inštancie pri posudzovaní námietky premlčania prihliadol aj na ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Odvolací súd poukazuje na to, že v čase jeho rozhodovania o odvolaní žalobcu bolo vyslovené, že ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 271/2018 Z.z. uverejnený v Zbierke zákonov č. 98/2018 dňa 27.9.2018). Keďže však námietku premlčania žalobou uplatneného nároku vzniesol aj žalovaný v I. rade, uvedené nemá vplyv na správnosť záveru súdu prvej inštancie o premlčaní žalobou uplatneného nároku. 15. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 378 ods. l, § 219 ods. l, ods. 3, § 385 ods. l C.s.p., a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami sporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, predovšetkým odvolateľ, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011). 16. Pokiaľ ide o výrok týkajúci sa nároku na náhradu trov konania, súd prvej inštancie, postupujúc podľa § 262 a § 255 ods. 1 C.s.p. rozhodol tak, že úspešným žalovaným v I. a II. rade priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške. Žalovaní v I. a II. rade majú však postavenie samostatného spoločenstva podľa § 76 C.s.p., podľa ktorého samostatné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o samostatné práva a povinnosti a každý koná sám za seba; súd rozhoduje o každom nároku a povinnosti samostatne. Preto odvolací súd zmenil výrok rozsudku súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania a rozhodol tak, že žalovaným v I. a II. rade priznal nárok na náhradu trov konania každému v rozsahu 100 %. 17. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. Žalovaným v I. a II. rade, ktorí mali v odvolacom konaní plný úspech, priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania každému v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 18. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p. v spojení s § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).