Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/244/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414213911 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1414213911.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu JUDr. Darina Kuchtová a JUDr. Zuzana Kučerová, v spore žalobcu: P.. P. A., U. XX, XXX XX B., zast. JUDr. Andrej Kučera, SNP 6, 920 01 Hlohovec, proti žalovanému: Sedom, s.r.o., Na vrátkach 5317, 841 01 Bratislava, IČO: 35 901 632, zast. Bobák, Bollová a spol., s.r.o., Dr. Vladimíra Clementisa 10, 821 02 Bratislava, IČO: 35 855 673, o zaplatenie 26.800,- eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného Bratislava IV č.k. 8C 140/2014-209 zo dňa 17.06.2016, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súdu Bratislava IV rozsudkom č.k. 8C 140/2014-209 zo dňa 17.06.2016 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi výške 26.800,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy 26.800,- eur od 23.01.2014 do zaplatenia, a zároveň uložil povinnosť žalovanému nahradiť žalobcovi trovy konania do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. 2. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť 26.800,- eur s príslušenstvom z dôvodu, že tento napriek tomu, že mu bol dňa 22.01.2013 doručený príkaz na začatie exekúcie zo dňa 27.12.2013 a exekučný príkaz zo dňa 30.12.2013, ktorým prikázal exekútor žalovanému, aby do doručenia exekučného príkazu zaplatil pohľadávku povinného na účet súdneho exekútora, žalovaný pohľadávku nezaplatil. 3. V danom prípade na základe notárskej zápisnice č.k. N 128/2013, Nz 13372/2013 a NCRls 13684/2013 vydanej dňa 15.05.2013 notárkou JUDr. Alžbetou Juríkovou a notárskej zápisnice č.k. N 358/2013, Nz 15982/2013, NCRls 16306/2013 vydanej dňa 15.05.2013 notárom JUDr. Miloslavom Kováčom, sa spoločnosť BeKo SK, a. s., so sídlom Stará Vajnorská 11, 831 03 Bratislava, IČO: 46 670 971 zaviazala zaplatiť žalobcovi ako svojmu veriteľovi sumu spolu vo výške 88.800,- eur z titulu vrátenia poskytnutých pôžičiek, pričom v notárskej zápisnici vyslovila súhlas s jej priamou vykonateľnosťou ako exekučným titulom podľa § 41 ods, 2 písm. c) Exekučného poriadku (ďalej len „Exekučný titul“). Vzhľadom na skutočnosť, že spoločnosť BeKo SK, a. s. dobrovoľne nesplnila svoju povinnosť voči žalobcovi, ako svojmu veriteľovi, ktorá jej vyplýva z predmetných notárskych zápisníc, žalobca ako oprávnený podal dňa 08.08.2013 návrh na vykonanie exekúcie voči spoločnosti BeKo SK, a.s. ako povinnému, na vymoženie pohľadávky žalobcu, ktorá mu vyplýva z exekučného titulu. 4. V priebehu exekučného konania bolo zistené, že povinný má pohľadávku voči žalovanému ako svojmu dlžníkovi vo výške 26.800,- eur z titulu nezaplatenia kúpnej ceny za predaj osobného motorového vozidla T. S V.: BL XXX EI, V.: N ktorá bola žalovanému fakturovaná faktúrou povinného č. XXXXXXX vystavenou dňa 06.11.2013 a splatnou dňa 20.11.2013. Poverený súdny exekútor JUDr. Ing. Jozef Búri, LLM vydal dňa 27.12.2013 príkaz na začatie exekúcie prikázaním iných peňažných pohľadávok a dňa 30.12.2013 exekučný príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním iných peňažných pohľadávok, ktorým v súlade s ustanovením § 64, § 105 a nasl. Exekučného poriadku nariadil exekúciu prikázaním pohľadávky, ktorú má povinný voči žalovanému, a prikázal žalovanému, aby po doručení exekučného príkazu poukázal na účet súdneho exekútora pohľadávku v celkovej výške 26.800,- eur z titulu faktúry č. XXXXXXX vystavenej povinným dňa 06.11.2013 a splatnej dňa 20.11.2013. Poverený súdny exekútor doručil uvedený exekučný príkaz žalovanému ako dlžníkovi povinného do vlastných rúk dňa 22.01.2014. 5. Súd vo veci vydal platobný rozkaz č. k. 30Ro/1757/2014-34 dňa 18.09.2014, voči ktorému podal žalovaný odpor s odôvodnením, že jeho záväzok vyplývajúci z faktúry č. XXXXXXX zo dňa 06.11.2013 zanikol splnením pohľadávky BeKo SK, a.s. žalovaným, teda úhradou všetkých finančných nárokov lízingovej spoločnosti z úverovej zmluvy. 6. Žalovanému sa naskytla možnosť odkúpiť motorové vozidlo zn. Audi Q7, rok výroby 2011, VIN: N (ďalej ako „Audi Q7“), ktoré bolo odobraté nájomcovi spoločnosti BeKo SK, a.s. z dôvodu neplatenia úverových splátok v zmysle uzatvorenej Zmluvy o Auto Kredite č. XXXXXX zo dňa 27.09.2011 (ďalej ako „úverová zmluva“). Na základe úverovej zmluvy veriteľ spoločnosť VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko, a.s. (ďalej ako „lízingová spoločnosť“) poskytla spoločnosti BeKo SK, a.s. účelovo viazaný úver na financovanie časti kúpnej ceny Audi Q7. Na základe takéhoto skutkového stavu spoločnosť BeKo SK, a.s. udelila dňa 30.10.2013 žalovanému plnomocenstvo na všetky právne úkony súvisiace s ukončením lízingu a na prevzatie osobného motorového vozidla Audi Q7. Dňa 31.10.2013 preto došlo k uzatvoreniu Kúpnej zmluvy o predaji osobného motorového vozidla (ďalej ako „kúpna zmluva“) medzi spoločnosťou BeKo SK, a.s. a žalovaným, a to na základe pokynov lízingovej spoločnosti. Následne dňa 04.11.2013 došlo k uzatvoreniu Dohody o postúpení práv a prevzatí záväzkov zo zmluvy č. XXXXXX (ďalej ako „Dohoda“), ktorou sa pôvodný dlžník BeKo SK, a.s. dohodol s preberajúcim dlžníkom, ktorým je odporca, že tento preberá záväzok voči lízingovej spoločnosti z úverovej zmluvy a zaväzuje sa ho plniť v lehotách a za podmienok v úverovej zmluve dojednaných. Prvú splátku sa podľa Dohody zaviazal žalovaný uhradiť dňa 04.11.2013. Dňa 18.11.2014 lízingová spoločnosť na žiadosť odporcu vykonala kalkuláciu predčasného ukončenia úverovej zmluvy. V súlade s uzatvorenou kúpnou zmluvou a Dohodou odporca uhradil na účet lízingovej spoločnosti nasledujúce platby: dňa 31.10.2013 uhradil sumu 9.170,- eur v súvislosti s vysporiadaním nedoplatkov na úverovej zmluve za obdobie do 7/2013, za mesiace 8,9,10/2013 + administratívne poplatky, dňa 04.11.2013 uhradil sumu 33,44 eura a sumu 260,- eur ako poplatok za prevod úverovej zmluvy, dňa 06.11.2013 uhradil sumu 1.672,18 eura ako splátku za mesiac 11/2013, dňa 18.11.2013 uhradil sumu 14.574,07 eura ako náklady súvisiace s predčasným ukončím úverovej zmluvy. Celkovo odporca uhradil lízingovej spoločnosti 25.709,69 eura, čím došlo k úplnému vyrovnaniu záväzkov vyplývajúcich z úverovej zmluvy, ktorá bola ako s pôvodným dlžníkom uzatvorená so spoločnosťou BeKo SK, a.s., tým bol vyplatený celý záväzok z úverovej zmluvy, ktorý mala spoločnosť BeKo SK, a.s. voči lízingovej spoločnosti. 7. Okresný súd právne vec posúdil podľa § 105 ods. 1 a 3, § 106 ods. 1, § 108 ods. 1, § 109 ods. 1 Exekučného poriadku, v spojení s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. 8. Okresný súd vykonal dokazovanie výsluchom svedkov, a to svedkyne p. V. zamestnankyne spoločnosti VW finančné služby, ktorá uviedla, že spoločnosť BeKo SK požiadala o prevod zmluvy o Auto kredite na žalovaného ku dňu 31.10.2013, čo doložila žiadosťou podpísanou pánom B.. K podpisu dohody došlo dňa 04.11.2013. Vozidlo bolo zadržané z dôvodu neplatenia úverových splátok. Spoločnosť SEDOM vysporiadala všetky pohľadávky za spoločnosť BeKo SK a.s.. Zmluva o Auto kredite bola predčasne ukončená a Dopravnému inšpektorátu boli zaslané doklady na zmenu majiteľa na spoločnosť SEDOM. Kúpnu zmluvu nepripravovala spoločnosť VW finančné služby. V danom prípade nešlo o vzťah leasingový, ale úverový, pričom nadobúdacia - obstarávacia cena vozidla bola 64.958,- eur s DPH. Svedkyňa ďalej uviedla, že ona v obdobných prípadoch radí klientom, že majú medzi sebou uzavrieť kúpnu zmluvu, keďže na časť už zaplatených splátok a akontácie vzniká vzťah priamo medzi nimi. Akým spôsobom si vysporiadajú tieto vzťahy je na nich. Pri uzatvorení úverového vzťahu dodávateľ automobilu vystaví celú faktúru na klienta, nie na spoločnosť VW finančné služby. Klient si automobil dáva do účtovníctva ako celý majetok. Účtovným vlastníkom je celý čas klient, VW finančné služby je vlastníkom len pro forma na základe zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva a tohto dôvodu je ako vlastník vo veľkom technickom preukaze vedená spoločnosť VW finančné služby a bez ich súhlasu nie je možné predať motorové vozidlo. 9. Z výsluchu p. V. (externá účtovníčka žalovaného) vyplynulo, že vedela o tom, že žalovaný kúpil auto od spoločnosti BeKo Sk a.s., bola vystavená faktúra, ktorú zaúčtovala. Následne bola uzavretá dohoda o vzájomnom postúpení a vysporiadaní práv a prevzatí záväzkov medzi VW Finančné služby a BeKo SK a.s. ako pôvodným dlžníkom a žalovaným ako nový dlžníkom. Následne bol vystavený splátkový kalendár z VW Finančné služby na žalovaného a došlo k vyrovnaniu záväzku splatením splátok. Faktúra na sumu 26.800,- eur, mala byť uhradená tak, že konateľ žalovaného jej predložil uvedenú dohodu s VW finančné služby, preverila si to cez uvedenú spoločnosť a faktúru zaúčtovala na úhradu splátok voči VW finančné služby. Tieto splátky predstavovali sumy 9.170,- eur, uhradil konateľ na VW FS ako splátky podľa splátkového kalendára. Ďalšia suma, ktorá bola zaúčtovaná je poplatok za prevod zmluvy vo výške 260,- eur. Ďalšia faktúra na sumu 727,49 eura od VW Finančné služby - poplatok za predčasné ukončenie zmluvy. Ďalšia faktúra na sumu 13.846,75 eura od VW Finančné služby - faktúra za nesplatenú časť istiny. Úhrada 33,- eur a 1.672,49 eur to je posledná splátka od VW finančné služby nebola krytá faktúrou, išlo len o pokyn od VW FS. Obstarávacia cena uvedeného vozidla v účtovníctve žalovaného bola celkovo 26.800,- eur mínus DPH, keďže žalovaný je platca DPH. Úhrady, ktoré boli účtované v účtovníctve žalovaného boli účtované ako faktúry VW Finančné služby na základe trojdohody medzi žalovaným, spoločnosťami BeKo SK a.s. a VW Finančné služby a boli započítané ako vyrovnanie pohľadávky BeKo Sk a.s. voči VW Finančné služby. Pričom za účtovný doklad o uvedenej trojdohode o započítaní považuje samotnú dohoda o postúpení a prevzatí práv a záväzkov. Svedkyňa kúpnu zmluvu o predaji osobného motorového vozidla, zo dňa 31.10.2013 nevidela, kúpnu cenu neúčtovala, účtovala len sumu z faktúry č. XXXXXXX. 10. Svedok D. B. (predseda predstavenstva spoločnosti BeKo Sk, a.s.), vo svojej výpovedi uviedol, že v podstate ani nevie o čo ide. Ohľadom kúpy a predaja vozidla Audi Q7 uviedol, že bol v kontakte s p. Danišom, ktorý sprostredkoval predaj auta, boli v lízingovej spoločnosti, kde sa spravili všetky papiere, tieto sa podpísali. Potom ho pán L. vyzval, aby sa vystavila faktúra na danú sumu. Čo bolo dôvodom, ako bol definovaný predmet uvedenej faktúry si svedok nespomenul. K výške fakturovanej sumy tiež uviedol, že si presne nespomína prečo bola stanovená práve v určenej výške, bola tam nejaká dohoda medzi ním, p. L. a lízingovou spoločnosťou, takže na základe dohody bola vystavená faktúra. Či bola uhradená táto faktúra spol. BeKo SK, a.s. uviedol, že si nepamätá ako presne bolo, či tam bol nejaký zápočet voči leasingovej spoločnosti, či tá faktúra bola len priložená k eventuálnej dohode, ale na otázku či došli peniaze na účet spoločnosť BeKo SK, a.s., uviedol, že určite žiadne nedošli. Či táto faktúra bola riadne evidovaná v účtovníctve spoločnosti BeKo Sk svedok uviedol, že si nie je istý, spoločnosť už bola v tom čase v rozpade. Účtovníctvom spoločnosti z tohto obdobia nedisponuje, nakoľko došlo k rozkradnutiu niektorých účtovných dokladov. BeKo SK, a.s., nadobudla predmetné vozidlo za sumu presahujúcu 50 tisíc eur, pričom vo vlastníctve ten automobil mali cca 1,5 roka. Hodnotu auta v čase predaja nezisťoval, pri určení ceny sa vychádzalo z hodnoty splátok. Konateľa žalovaného nepozná, myslí si, že sa nikdy nestretli. Ani pri podpise dokumentov. Svedok potvrdil, že faktúru na 26.800,- eur vystavoval on, ale nevie či cez systém spol. BeKo SK, a.s., alebo cez iný systém. K podpisu na dohode o postúpení práv a záväzkov, svedok uviedol, že sa zvykne podpisovať inak, myslí si, že to nie je jeho podpis, koho ten podpis môže byť nevedel. Svedok potvrdil, že spoločnosť BeKo SK, a.s. si od žalobcu požičiavala peniaze. Pôžičky sa mali vykonávať štandardným spôsobom, presnú sumu uviesť nevedel, bolo to cca 200 tis. eur. Štandardný spôsob pôžičiek mal byť založený na zmluvách o pôžičkách s vystavenými bločkami. Či išlo o hotovostné alebo bezhotovostné pôžičky svedok uviedol, že keďže išlo o viacnásobné pôžičky, nevie či niečo išlo cez účty, alebo všetko hotovosťou. Boli na to vystavené bločky. Účel pôžičiek vysvetlil dôvodmi problémov firmy s vyplatením faktúr, pôžičky bola určená na rozbeh ekonomiky firmy, úhradu faktúr. Nepamätal si kde a od koho tie hotovostné platby preberal ani či tam bol vždy žalobca, ale vždy tam bol nejaký právnik, notár, robili sa k tomu zápisnice. Pôžičky boli brané viac krát po nejakých dňoch a sumách. Na otázku, nech vysvetlí logiku, že každý deň sa preberá suma menej ako 5 tis. eur, svedok uviedol, že nevie či to bola podmienka JUDr. A., alebo že bola dohoda, že to pôjde takto čiastočne, ťažko sa mu na to odpovedalo. Prečo to nebolo realizované bezhotovostným prevodom uviedol, že jedným z dôvodov mohlo byť, že on tlačil na žalobcu, aby tie peniaze boli čím skôr, tento spôsob mu zrejme vyhovoval. A mohol byť ešte iný dôvod, ktorým si ale nie je istý, že na firmu BeKo SK, a.s. mohla byť vedená exekúcia a k peniazom by sa nedostal. Svedok potvrdil svoj podpis na príjmovom doklade z 01.04.2013. Doklady z č.l. 24, 26 spisu, vyhotovoval p. Vnenčák, ktorý bol v tom čase ekonomický riaditeľ, pričom nevie, či ich p. V. vyhotovil pre neho, nevie či tie peniaze prijal, sú to staré bločky, nevie sa k tomu vracať ani zrátať. Pôžičky boli evidované v účtovníctve spoločnosti BeKo SK a.s. a ako štatutár BeKo SK, a.s. si je vedomý záväzku voči žalobcovi. Faktúra, ktorá bola vystavená spoločnosti Sedom s.r.o., nebola vystavená pri podpise kúpnej zmluvy, ale dodatočne. 11. Na základe vykonaného dokazovania mal okresný súd preukázané, že v čase doručenia exekučného príkazu dňa 13.01.2014 žalovanému - prikázanie iných peňažných pohľadávok, existoval záväzok žalovaného voči spoločnosti BeKo SK, a.s. na základe faktúry č. XXXXXXX na sumu 26.800,- eur za predaj osobného motorového vozidla. Existenciu záväzku, ktorý tvorí základ uplatneného nároku, teda existenciu pôžičiek, ktorými si spoločnosť BeKo SK a.s., požičiavala peniaze od žalobcu jednoznačne potvrdil svedok pán B.. Existencia pohľadávky žalobcu voči spoločnosti BeKo SK, a.s. je preukázaná okrem výpovede svedka Belvončíka aj exekučnými titulmi - notárskymi zápisnicami N 128/2013, Nz 13372/2013 a N 358/2013, Nz 15982/2013, ktorých platnosť nebola v súdnom konaní napadnutá. 12. Súd posúdil právne úkony medzi spoločnosťou BeKo SK, a.s. a žalovaným, teda nedatovaná kúpna zmluva, na ktorej bol podpis pána D. B. za BeKo SK, a.s. notársky overený 31.10. 2013, prípadne ústne uzatvorená kúpna zmluva a na ňu nadväzujúca faktúra č. XXXXXXX zo dňa 06.11.2013 splatnou 20.11.2013 na sumu 26.800,- eur za jeden právny vzťah. Písomná zmluva zo dňa 31.10.2013 podľa názoru okresného súdu nie je zmluva, na základe ktorej došlo k prevodu vlastníckeho práva k vozidlu, nakoľko táto uvádza inú kúpnu cenu ako bola uvedená na faktúre. Preto medzi žalovaným a spoločnosťou BeKo SK, a.s. bola uzatvorená ústna kúpna zmluva, na základe ktorej bola vystavená faktúra. Svedok B. považuje uvedenú faktúru za správnu, uzavretú na základe dohody. 13. Druhým, samostatným právnym vzťahom bola uzatvorená Dohoda o postúpení práv a prevzatí záväzkov medzi spoločnosťami VW Finančné služby Slovensko s.r.o., spoločnosťou BeKo Sk, a.s. a žalovaným. Na základe tejto dohody žalovaný prevzal na seba všetky záväzky vyplývajúce zo zmluvy o Auto kredite č. XXXXXX od pôvodného dlžníka z tejto zmluvy spoločnosti BeKo SK, a.s.. Na základe tejto dohody žalovaný uhradil všetky podlžnosti vyplývajúce z úverového vzťahu so spoločnosťou VW Finančné služby Slovensko s.r.o., teda uhradil celú nesplatenú časť úveru aj s príslušnými poplatkami. Touto dohodou ale nebola nijakým spôsobom vyporiadaná hodnota zaplatenej akontácie vo výške 19.487,40 eura (rozdiel medzi obstarávacou cenou 64.958,- eur a poskytnutým úverom vo výške 45.470,60 eura) a zaplatenými splátkami spoločnosti BeKo SK, a.s. a BEKO s.r.o do prevzatia práv a povinností zo zmluvy o Auto kredite žalovaným. Výška týchto splátok spolu s poistným a inými poplatkami predstavuje sumu 36.100,09 eur. Výška zaplatenej akontácie a splátok zaplatených do prevzatia práv a povinností zo zmluvy o Auto kredite žalovaným teda predstavuje 55.587,69 eur. Žalovaný však na ukončenie zmluvy o Auto kredite a získanie vlastníctva k predmetnému vozidlu však vynaložil len 25.709,69 eur. 14. Pre rozhodnutie súdu v prejednávanej veci pritom nebolo rozhodujúce zisťovanie presnej hodnoty predmetného vozidla v tom ktorom čase, je zjavné, že reálna hodnota vozidla v tomto prípade nie je presne odvoditeľná od jednotlivých zaplatených súm úverovej spoločnosti, nakoľko v týchto sumách sú zahrnuté poplatky za poistenie vozidla, marža úverovej spoločnosti, iné poplatky súvisiace s poskytnutím úveru. V prejednávanej veci zjavne existoval vzťah medzi žalovaným a spoločnosťou BeKo SK, a.s., ktorý mal dorovnať spoločnosti BeKo SK, a.s. už vynaložené náklady súvisiace so zmluvou o Auto kredite. Tým vzťahom je práve vzťah deklarovaný kúpnou zmluvou a následnou faktúrou. 15. V konaní nebola preukázaná žalovaným tvrdená skutočnosť o existencii dohody, na základe ktorej by záväzok žalovaného vyplývajúci z vystavenej faktúry za kúpu vozidla mal zaniknúť uhradením zostatku zo zmluvy o Auto kredite, resp. prevzatím práv a povinností z tejto zmluvy žalovaným. Z dohody o postúpení a prevzatí práv a záväzkov vyplývajú práva a povinnosti výlučne vo vzťahu k zmluve o Auto kredite č. XXXXXX, nebola definovaná akákoľvek trojdohoda, o započítaní pohľadávok medzi spoločnosťou BeKo SK, a.s. a žalovaným. Podľa názoru súdu neexistuje žiadny právny ani logický rámec vystavenia faktúry spoločnosťou BeKo SK, a.s. žalovanému bez existencie kúpnej zmluvy v písomnej alebo ústnej forme. Bolo pritom potvrdené aj svedkom B., že na základe tejto faktúry nebolo zo strany žalovaného na účet BeKo SK, a.s. uhradené žiadne plnenie. Taktiež svedkyňa T. V. potvrdila, že spoločnosť VW finančné služby nevstupovala do vzťahov medzi žalovaným a spoločnosťou BeKo SK, a.s., len klientom vysvetľovala, že medzi sebou si majú uzavrieť zmluvu, na základe ktorej by si vyúčtovali odstupné, prípadne iné položky. Ani nemala vedomosť o tom, či dochádza k finančnému vyrovnaniu medzi pôvodným dlžníkom a novým dlžníkom za už uhradené splátky. 16. Vykonaným dokazovaním okresný súd dospel k záveru, že žalovaný nesplnil povinnosť vyplývajúcu z exekučného príkazu súdneho exekútora, ktorý mu bol doručený 22.01.2014, aby pohľadávku v celkovej výške 26.800,- eur z titulu faktúry č. XXXXXXX. poukázal na účet súdneho exekútora v prospech oprávneného v exekučnom konaní, ktorým je žalobca v tomto konaní, pričom uvedená pohľadávka v čase doručenia exekučného príkazu nezanikla splnením. Týmto konaním vzniklo oprávnenému - žalobcovi v zmysle § 109 ods. 1 Exekučného poriadku právo domáhať sa na súde vyplatenia tejto pohľadávky. Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8,25 % ročne odo dňa 23.01.2014, odo dňa nasledujúceho po dni, keď bol žalobcovi doručený exekučný príkaz, na základe ktorého neplnil svoju povinnosť, čím sa dostal do omeškania. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd priznal náhradu trov konania potrebných na úspešné uplatňovanie práva proti žalovanému, ktorý vo veci úspech nemal. 17. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný, ktorý nesúhlasil s rozhodnutím súdu a namietal odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP. V podanom odvolaní žalovaný poukázal na ust. § 409, § 411, § 447 Obchodného zákonníka a uviedol, že písomná kúpna zmluva o predaji osobného motorového vozidla zo dňa 31.10.2013 uzavretá medzi spoločnosťou BeKo, a.s. (podpis štatutárneho zástupcu je úradne overený) ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim, spĺňa všetky náležitosti kúpnej zmluvy v zmysle ust. § 409 ObZ, nakoľko je v nej vymedzený tovar, záväzok predávajúceho dodať tovar a previesť na kupujúceho vlastnícke právo, ako aj záväzok kupujúceho zaplatiť kúpnu cenu. Žalovaný ako kupujúci kúpil motorové vozidlo za ponúknutú kúpnu cenu (čl. II zmluvy), pričom v zmysle článku IV. zmluvy sa strany dohodli, na kúpnej cene vo výške 10.600,- Eur, z ktorej časť vo výške 1.100,- Eur žalovaný ako kupujúci uhradil predávajúcemu pri podpise zmluvy a zvyšok sumy uhradí na účet leasingovej spoločnosti (Volkswagen finančné služby, s.r.o., ďalej len ako VW FS) za predmetné vozidlo s prihliadnutím na zistený technický stav, ponuku a dopyt v mieste a čase reprezentujúcej ponuku. 18. Žalovaný ako kupujúci uhradil okrem sumy 1.100,- Eur spoločnosti BeKo, a.s., tak ako vyplýva aj zo svedectva p. L. V. (dňa 10.06.2015), aj spoločnosti VW FS sumu vo výške 9.170,- Eur (splátky po prevode), 260,- Eur (poplatok za prevod zmluvy), 727,49 Eur (poplatok za predčasné ukončenie zmluvy), 13.846,75 Eur (splátky pred prevodom neuhradené spoločnosťou BeKo, a.s.), 33,- Eur a 1.672,49 Eur, takže okrem dohodnutej kúpnej ceny 10.600,- Eur, žalovaný uhradil spoločnosti VW aj nezaplatené splátky spoločnosti BeKo, a.s., ktoré vznikli pred uzavretí kúpnej zmluvy vo výške 13.846,75 Eur. Na pojednávaní dňa 01.04.2015 svedkyňa T. uviedla a zároveň predložila súdu expertízny posudok, ktorý bol vypracovaný k 27.09.2013, kde bola všeobecná hodnota vozidla ocenená na sumu 33.585,- Eur. Žalovaný v žiadnom prípade nemal záujem nadobudnúť a ani nekúpil motorové vozidlo, ktorého cena bola expertíznym posudkom stanovená na sumu 33.585,- Eur za sumu 51.246,75 Eur (dohodnutá kúpna cena 10.600,- Eur + nezaplatené splátky 13.846,75 Eur + faktúra spoločnosti BeKo, a.s. na sumu 26.800,- Eur). Za kúpnu cenu prevyšujúcu 50.000,- Eur by žalovaný mohol kúpiť nové, resp. novšie vozidlo, v oveľa lepšom technickom stave. 19. Žalovaný namietal, že žalobca v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal uzavretie dodatku k písomne uzavretej kúpnej zmluve, nakoľko iba vystavenie faktúry, bez akéhokoľvek právneho základu, nemôže spôsobiť vznik, resp. zmenu pohľadávky druhej zmluvnej strane. 20. V podanom odvolaní žalovaný ďalej poukázal na ust. § 153 a § 125 OSP, v spojení s čl. 46 Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv základných slobôd a zdôraznil, že v súvislosti s výkladom a aplikáciou príslušných právnych predpisov musí súd prihliadať na spravodlivú rovnováhu pri poskytovaní ochrany uplatňovaným právam a oprávneným záujmom účastníkov konania. Princíp spravodlivosti a požiadavka materiálnej ochrany práv sú totiž podstatnými a neopomenuteľnými atribútmi právnej ochrany (predovšetkým súdnej) v rámci koncepcie materiálneho právneho štátu -nález Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 72/2010 zo dňa 04.05.2010. Za arbitrárny, resp. nedostatočne zdôvodnený treba považovať rozsudok všeobecného súdu aj vtedy, keď popri jednoznačnom právnom závere dospeje bez akéhokoľvek vysvetlenia, či zdôvodnenia aj k protichodnému právnemu záveru. Rovnako treba kvalifikovať aj situáciu, keď všeobecný súd svoj právny záver nezdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzajú do úvahy - nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 154/2005 zo dňa 28.02.2006. Všeobecný súd by nemal byť vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení nekoherentný, t.j. jeho rozhodnutie musí byť konzistentné a jeho argumenty musia podporiť príslušný záver. Súčasne musí dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami, na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. V prípade, keď sú právne závery v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba také rozhodnutie považovať za rozporné s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd - nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 243/2007 zo dňa 19.06.2008. Na základe uvedeného navrhol odvolateľ rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, alebo zmeniť v zmysle podaného odvolania. 21. K podanému odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že s dôvodmi podaného odvolania nesúhlasí a súd dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a na základe takto zisteného skutkového stavu správne vo veci rozhodol a svoje rozhodnutie riadne a vyčerpávajúco odôvodnil. 22. K nedatovanej písomnej kúpnej zmluve, ktorej existencia bola spomínaná v odvolaní, uzatvorenej medzi spoločnosťou Beko SK, a.s. ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim uviedol, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení svojho rozhodnutia dostatočne zaoberal relevantnosťou tejto písomnej kúpnej zmluvy predloženej žalovaným, pričom na základe výsledkov vykonaného dokazovania správne ustálil, že na základe tejto kúpnej zmluvy nedošlo k prevodu vlastníckeho práva k vozidlo. Predloženú kúpnu zmluvu žalovaným je nutné považovať za absolútne neplatný právny úkon. V článku II tejto kúpnej zmluvy je uvedené, že spoločnosť Volkswagen Finančné služby Slovensko s.r.o. je výlučným vlastníkom motorového vozidla Audi Q7, čo však nebolo pravdou, nakoľko ako vyplynulo z vykonaného dokazovania spoločnosť WFS len poskytla spoločnosti BeKo SK, a.s. úver na kúpu predmetného vozidla, a teda v nijakom smere nemohla spoločnosť WFS vystupovať ako vlastník vozidla. Z vykonaného dokazovania je naopak zrejmé, že v čase uzatvárania žalovaným predloženej písomnej kúpnej zmluvy dňa 31.10.2013 bola vlastníkom motorového vozidla spoločnosť Beko SK, a.s. Ak teda spoločnosť WFS, ktorá nebola vlastníkom motorového vozidla previedla ho na základe predloženej kúpnej zmluvy do vlastníctva žalovaného je nutné takýto úkon v zmysle zásady „Nemo plus iurís ad alium transferre potest quam ipse habeť považovať za absolútne neplatný, pre jeho rozpor so zákonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Čo sa týka druhej možnej úvahy, či v danom prípade nedošlo z pozície spoločnosti WFS k uzatvoreniu predloženej kúpnej zmluvy v rámci výkonu zabezpečovacieho prevodu práva, tak v danom prípade nešlo o výkon zabezpečovacieho prevodu práva, nakoľko takýto záver nevyplynul zo žiadneho vykonaného dôkazu. Čo sa týka žalovaným uvádzaného výpočtu úhrad, ktoré vynaložil v súvislosti s nadobudnutím motorového vozidla Audi Q7, tento výpočet je hrubo zavádzajúci a absolútne nesprávny. Žalovaný vo svojom odvolaní rozpočítal sumu 10.600,- Eur, ktorá mala byť podľa jeho tvrdenia kúpnou cenou za predmetné vozidlo, na jednotlivé položky, pričom táto čiastka absolútne nekorešponduje so súčtom jednotlivým položiek, ktoré žalovaný uhradil spoločnosti WFS a spoločnosti Beko SK, a.s.. Okrem toho žalovaný zavádzajúcim spôsobom uvádza, že suma 9.170,- Eur uhradená spoločnosti WFS predstavuje splátky po prevode úverovej zmluvy na žalovaného, pričom z listinných dôkazov vyplýva, že ide o dlh spoločnosti Beko SK, a.s. voči WFS vzniknutý pred prevodom úverovej zmluvy na žalovaného. Taktiež žalovaný označuje sumu 13.846,75 Eur ako sumu za nezaplatené splátky spoločnosti Beko SK, a.s., ktoré vznikli pred prevodom úverovej zmluvy na žalovaného, pričom práve táto suma spolu s čiastkou 727,49 Eur za predčasné ukončenie úverovej zmluvy sú sumami, ktoré žalovaný uhradil po prevode zmluvy na doplatenie zostávajúcich splátok v budúcnosti a za ukončenie úverovej zmluvy. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že suma 10.600,- Eur uvedená ako kúpna cena v žalovaným predloženej kúpnej zmluvy jednak nijak nekorešponduje so sumami, ako ich rozpočítal žalovaný v podanom odvolaní a jednak nemá ani žiadne logické zdôvodnenie, nakoľko žalovaný by tak celkovo uhradil za vozidlo len čiastku ako uviedol 10.600,- Eur + 13.846,75 t.j. 24.446,75 Eur, ktorá suma nijak nezohľadňovala zaplatenú akontáciu a splátky zaplatené spoločnosťou Beko SK, a.s. a BEKO s.r.o. do momentu prevodu úverovej zmluvy na žalovaného spolu vo výške 55.587,69 Eur, ako je uvedené na strane 8 napadnutého rozsudku. 23. Keďže z dôkazov založených v súdnom spise (splátkový kalendár k zmluve o Auto kredite č. XXXXXX) vyplýva, že obstarávacia cena predmetného vozidla Audi Q7 v 10/2011 predstavovala sumu 64.958,- Eur nemožno v danom prípade akceptovať tvrdenia žalovaného, že za dvojročné vozidlo zaplatil v 11/2013 len sumu 24.446,75 Eur. Čo sa týka poukazu žalovaného na expertízny posudok, ktorý stanovil cenu vozidla na sumu 33.585, eur, je všeobecne známe, že takýto posudok určuje len všeobecnú hodnotu vozidla nezohľadňujúc pritom situáciu na trhu jazdených vozidiel, a slúži len pre potreby úverovej zmluvy. 24. K námietke žalovaného, ktorá sa týka namietanej arbitrárnosti a nedostatočného zdôvodnenia napadnutého rozsudku, keď žalovanému nie je zrejmé na základe čoho dospel súd k záveru, resp. súd nezdôvodnil prečo žalovaným predloženú písomnú kúpnu zmluvu nepovažoval za zmluvu, na základe ktorej došlo k prevodu vlastníckeho práva k motorovému vozidlu a na základe čoho súd konštatoval, že medzi žalovaným a spoločnosťou Beko SK, a.s. bola uzatvorená len ústna kúpna zmluva, na základe ktorej mala byť vystavená sporná faktúra č. 2011054, sa žalobca vyjadril tak, že okresný súd v danom prípade postupoval v súlade s výsledkami vyčerpávajúco vykonaného dokazovania, z ktorého vyplynulo, že k predaju vozidla v danom prípade nemohlo dôjsť na základe žalovaným predloženej písomnej kúpnej zmluvy (a to okrem iného aj z dôvodu vyššie uvádzanej neplatnosti tejto písomnej kúpnej zmluvy, ako aj inej fakturovanej kúpnej ceny), ale v danom prípade došlo k prevodu vlastníckeho práva k vozidlu zo spoločnosti Beko SK, a.s. ako predávajúceho na žalovaného ako kupujúceho na základe ústne uzatvorenej kúpnej zmluvy, ktorý predaj bol následne fakturovaný žalovanému faktúrou vystavenou spoločnosťou Beko SK, a.s. č. XXXXXXX zo dňa 06.11.2013 splatnou dňa 20.11.2016 na sumu 26.800,- Eur s DPH. Ohľadne uvedenej faktúry vypočutý svedok pán D. B. - štatutár spoločnosti Beko SK, a.s. uviedol, že túto faktúru vystavoval on, pričom k jej úhrade nikdy nedošlo. S ohľadom na uvedené skutočnosti, ako aj ďalšie, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania je právne posúdenie veci súdom prvej inštancie za absolútne správne, keď konštatoval, že k prevodu motorového vozidla medzi spoločnosťou Beko SK, a.s. a žalovaným došlo na základe ústne uzatvorenej kúpnej zmluvy, na základe ktorej aj bola vystavená sporná faktúra. Na základe žalovaným predloženej písomnej kúpnej zmluvy nedošlo k prevodu vlastníckeho práva k motorovému vozidlu, ale došlo k nemu na základe ústne uzatvorenej kúpnej zmluvy, na základe ktorej bola následne vystavená faktúra č. XXXXXXX, ktorú žalovaný neuhradil. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností a dôvodov považuje žalobca podané odvolanie za nedôvodné a neopodstatnené, a navrhuje rozsudok ako vecne správny potvrdiť s tým, že žiada priznať trovy konania. 25. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril písomne žalovaný, ktorý uviedol, že nesúhlasí s tvrdím žalobcu o tom, že kúpna zmluva zo dňa 31.10.2013 je absolútne neplatná. Je v nej označený ako predávajúci spoločnosť BeKo SK, a.s. a ako kupujúci žalovaný. Označenie spoločnosti Volkswagen finančné služby ako výlučného vlastníka považuje žalovaný iba za chybu v písaní. Sám predseda predstavenstva spoločnosti BeKo SK, a.s. D. B., pri svojom výsluchu dňa 18.05.2016 uviedol na otázku, či z kúpnej zmluvy o predaji motorového vozidla mu bola vyplatená čiastka 1.100,- Eur, tak ako to vyplýva z čl. 4 tejto zmluvy, že si nie je istý, myslí si, že áno. Zmluvné strany predmetnej zmluvy túto nijakým spôsobom nespochybnili a na jej základe aj plnili to, čo v nej bolo dohodnuté, t.j. predávajúci previedol na kupujúceho vlastnícke právo k motorovému vozidlu, za čo mu bola uhradená dohodnutá kúpna cena, pričom žalovaný nemal záujem nadobudnúť dvojročné motorové vozidlo za kúpnu cenu takmer sa rovnajúcu obdobnému novému motorovému vozidlu. Žalovaný poukázal na to, že právna úprava nevyžaduje uzavretie kúpnej zmluvy v písomnej forme. Kúpnu zmluvu teda možno uzavrieť ústne, písomne, prípadne konkludentne. Dôkazné bremeno o uzavretí zmluvy leží na tej strane, ktorá z uzavretej kúpnej zmluvy vyvodzuje nároky, ktorých sa domáha. Žalobca v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal uzavretie dodatku k písomne uzavretej kúpnej zmluve, resp. uzavretie novej kúpnej zmluvy, nakoľko iba vystavenie faktúry, bez akéhokoľvek právneho základu, nemôže spôsobiť vznik, resp. zmenu pohľadávky druhej zmluvnej strane. Na pojednávaní dňa 18.05.2016 D. B., predseda predstavenstva spoločnosti BeKo SK, a.s. na otázku, či faktúra bola riadne evidovaná v účtovníctve uviedol, že si nie je istý či bola evidovaná v účtovníctve. 26. K vyjadreniu žalovaného sa následne vyjadril písomne žalobca, ktorý vo svojom vyjadrení uviedol, že čo sa týka nesúhlasu žalovaného so žalobcom konštatovanej absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 31.10.2013, s názorom žalobcu o chybe v písaní nemožno súhlasiť a uvedený argument v danom prípade neobstojí. Nielen z označenia zmluvných strán alebo aj z obsahu tejto (nedatovanej) písomnej kúpnej zmluvy nepochybne vyplýva, že spoločnosť Volkswagen finančné služby, mala byť ku dňu podpisu zmluvy (predávajúcim podpísanej dňa 31.10.2013) výlučným vlastníkom uvedeného vozidla, pričom ho mala podľa článku II zmluvy predávať žalovanému ako kupujúcemu s tým, že podľa článku III sa spoločnosť zaviazala uvedené vozidlo aj žalovanému ako kupujúcemu odovzdať. Vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania, z ktorého nesporne vyplynulo, že Volkswagen finančné služby, s.r.o. iba poskytla spoločnosti Beko SK, a.s. úver na kúpu predmetného vozidla, nemohla tak v danom prípade vystupovať ako výlučný vlastník motorového vozidla, keďže vlastníkom vozidla bola spoločnosť Beko SK, a.s., a preto na základe tejto predloženej kúpnej zmluvy nemohla spoločnosť Volkswagen finančné služby, s.r.o. ako nevlastník vozidla, platne a účinne previesť vlastnícke právo k predmetnému vozidlo na žalovaného, pričom takýto úkon je absolútne neplatný v zmysle podľa § 39 Občianskeho zákonníka. 27. Čo sa týka tvrdenia žalovaného, že predseda predstavenstva spoločnosti Beko SK, a.s. Ivan B. pri svojom výsluchu uviedol, že si nie je istý či mu bola vyplatená čiastka 1.100,- eur z kúpnej zmluvy, v tomto smere poukazuje na výpoveď svedka D.rý uviedol, že záležitosť predaja vozidla riešil s p. L., voči ktorému mal svedok dlh vo výške cca 1.000,- Eur až 1.500,- Eur, pričom sa tiež vyjadril, že cieľom predkladanej písomnej kúpnej zmluvy bolo zbaviť sa dlhu svedka voči p... V tomto ohľadne preto samotná skutočnosť, či si svedok na základe predloženej kúpnou zmluvou vysporiadaval nejaký záväzok s p. L. je z hľadiska právneho posúdenia predmetnej veci celkom bez významu. 28. Pokiaľ ide o tvrdenia žalovaného, že nemal záujem nadobudnúť dvojročné motorové vozidlo za kúpnu cenu takmer rovnajúcu sa obdobnému novému motorovému vozidlu, aj uvedený argument žalovaného je absolútne účelový a zavádzajúci. Z listinného dôkazu založeného v súdnom spise (splátkový kalendár k zmluve o Auto kredite č. XXXXXX) vyplýva, že obstarávacia cena predmetného vozidla Audi Q7 bola v 10/2011 vo výške 64.958,- Eur. Z verejne dostupných zdrojov (rôzne internetové autobazáre) vyplýva, že predajná cena predmetného vozidla v čase jeho nadobudnutia žalovaným sa pohybovala niekde na úrovni cca 50.000,- Eur s DPH. Tvrdenie žalovaného uvedené v jeho odvolaní, že za dvojročné vozidlo zaplatil podľa jeho výpočtov len sumu 24.446,75 Eur je tak absolútne neakceptovateľné. Práve naopak spočítaním sumy 9.170,- Eur, ktorá predstavovala dlh spoločnosti Beko SK, a.s. voči spoločnosť Volkswagen finančné služby, s.r.o. vzniknutý pred prevodom úverovej zmluvy na žalovaného, fakturovaná kúpna cena za predaj vozidla vo výške 26.800,- Eur a suma 14.574,07 Eur predstavujúca zostatok úveru a poplatok za predčasné splatenie úveru, spolu teda suma 50.544,07 Eur zaplatená celkovo žalovaným, predstavuje sumu rovnajúcu sa trhovej hodnote predmetného vozidla v čase jeho predaja žalovanému. Aj s ohľadom na uvedené je teda potrebné prisvedčiť správnosti záveru súdu prvej inštancie o tom, že na základe písomnej kúpnej zmluvy predloženej žalovaným nedošlo k prevodu vlastníckeho práva k vozidlu. Z uvedených dôvodov opakovane navrhol žalobca rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať náhradu trov konania. 29. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací, preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie; pretože je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami, uvedenými v odvolaní a postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či v konaní došlo k vadám, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 380 ods. 2 CSP). Súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenia právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil. Súd prvej inštancie neporušil právo žalovaného na spravodlivý súdny proces, nakoľko v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj náležite vyhodnotil (nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 36/2010). Z uvedených dôvodov sa odvolací súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP) a na zdôraznenie správnosti tohto rozhodnutia uvádza nasledovné. 30. Okresný súdu v danej veci uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 26.800,- eur spolu s úrokom z omeškania 8,25% ročne zo sumy 26.800,- eur od 23.01.2014 do zaplatenia, a zároveň uložil povinnosť žalovanému nahradiť žalobcovi trovy konania do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodol tak na základe podanej žaloby, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť 26.800,- eur s príslušenstvom z dôvodu, že napriek tomu, že mu bol dňa 22.01.2013 doručený príkaz na začatie exekúcie zo dňa 27.12.2013 a exekučný príkaz zo dňa 30.12.2013, ktorým prikázal exekútor žalovanému, aby do doručenia exekučného príkazu zaplatil pohľadávku povinného na účet súdneho exekútora, žalovaný si túto povinnosť nesplnil a pohľadávku nezaplatil. 31. V sporovom občianskom súdnom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a medzi povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazné bremeno ako procesný inštitút v sporovom občianskom súdnom konaní spočíva v zodpovednosti strany za to, že v konaní budú preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Ak neboli preukázané tvrdenia strany, tento dôkazné bremeno neuniesol, čoho následkom je rozhodnutie súdu vo veci samej v jeho neprospech. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú povinnosti tvrdenia a povinnosti označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena, ako aj nositeľa dôkazného bremena. 32. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že v danom prípade došlo k prevodu vlastníckeho práva k vozidlu zo spoločnosti Beko SK, a.s. ako predávajúceho na žalovaného ako kupujúceho na základe ústne uzatvorenej kúpnej zmluvy, ktorý predaj bol následne fakturovaný žalovanému faktúrou vystavenou spoločnosťou Beko SK, a.s. č. 2011054 zo dňa 06.11.2013 splatnou dňa 20.11.2016 na sumu 26.800,- Eur. 33. Žalovaný v podanom odvolaní namietal, že žalobca v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal uzavretie dodatku k písomne uzavretej kúpnej zmluve, nakoľko iba vystavenie faktúry, bez akéhokoľvek právneho základu, nemôže spôsobiť vznik, resp. zmenu pohľadávky druhej zmluvnej strane. 34. Odvolací súd v súvislosti s uvedenou námietkou v podanom odvolaní poukazuje na to, že okresný súd sa v odôvodnení rozhodnutia dostatočne zaoberal platnosťou písomnej kúpnej zmluvy, na ktorú poukazuje a ktorú predložil žalovaný v konaní, pričom okresný súd na základe vykonaného dokazovania správne dospel k záveru, že na základe tejto kúpnej zmluvy nedošlo k prevodu vlastníckeho práva k motorovému vozidlu. Okresný súd pri ustálení záveru o neplatnosti predloženej kúpnej zmluvy žalovaným vychádzal z toho, že v článku II tejto kúpnej zmluvy je uvedené, že spoločnosť Volkswagen Finančné služby, je výlučným vlastníkom motorového vozidla Audi Q7, pričom z vykonaného dokazovania mal preukázané, že táto spoločnosť len poskytla spoločnosti BeKo SK, a.s. úver na kúpu predmetného vozidla a preto ju nemožno považovať za vlastníka vozidla. Tiež mal súd preukázané, že v čase, kedy mala byť uzavretá žalovaným predložená písomná kúpna zmluva, teda ku dňu 31.10.2013, vlastníkom motorového vozidla bola spoločnosť Beko SK, a.s. Z uvedeného vyplýva správny záver okresného súdu, že ak by spoločnosť Volkswagen finančné služby, ktorá nebola vlastníkom, previedla motorové vozidlo na základe predloženej kúpnej zmluvy do vlastníctva žalovaného, takýto úkon by bolo treba považovať za absolútne neplatný. 35. Odvolací súd dospel k záveru, že v predmetnom konaní bola relevantným spôsobom preukázaná skutočnosť, že v danom prípade došlo k prevodu vlastníckeho práva k vozidlu zo spoločnosti Beko SK, a.s. ako predávajúceho na žalovaného ako kupujúceho na základe ústne uzatvorenej kúpnej zmluvy a kúpna cena na sumu 26 800 eur za predaj vozidla bola následne fakturovaná žalovanému faktúrou vystavenou spoločnosťou Beko SK, a.s. č. 2011054 zo dňa 06.11.2013, ktorá bola splatná dňa 20.11.2016. 36. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení poukázal na to, že právna úprava nevyžaduje uzavretie kúpnej zmluvy v písomnej forme. Kúpnu zmluvu teda možno uzavrieť ústne, písomne, prípadne konkludentne. Dôkazné bremeno o uzavretí zmluvy leží na tej strane, ktorá z uzavretej kúpnej zmluvy vyvodzuje nároky, ktorých sa domáha. Žalovaný tak správne konštatoval, že k uzavretiu kúpnej zmluvy na motorové vozidlo nemusí dôjsť v písomnej forme, ktorá ani v konaní nebola preukázaná, pretože ako bolo už uvedené, podľa písomnej zmluvy mala byť vlastníkom spoločnosť Volkswagen finančné služby, čo však je v rozpore s vykonaným dokazovaním, keď vlastníkom bola spoločnosť Beko SK, a.s. Nebolo možné sa stotožniť s tvrdením žalovaného, že uvedenie spoločnosti Volkswagen v zmluve je iba chyba v písaní, takýto názor je nesprávny a právne neprípustný pri dôkaze platnosti konkrétnej zmluvy. Rovnako nie je dôvodné tvrdenie žalovaného, že žalobca v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal uzavretie dodatku k písomne uzavretej kúpnej zmluve, resp. uzavretie novej kúpnej zmluvy, nakoľko iba vystavenie faktúry, bez akéhokoľvek právneho základu, nemôže spôsobiť vznik, resp. zmenu pohľadávky druhej zmluvnej strane. Pokiaľ z výsledku vykonaného dokazovania vyplýva, že písomná kúpna zmluva, ktorú predložil žalovaný je neplatné, je bez významu skúmať preukázanie uzavretia dodatku k písomnej kúpnej zmluve a tiež správny právny záver okresného súdu nemôže zmeniť ani okolnosť, ktorú namietal žalovaný, že na pojednávaní dňa 18.05.2016 Ivan B., predseda predstavenstva spoločnosti BeKo SK, a.s. na otázku, či faktúra bola riadne evidovaná v účtovníctve uviedol, že si nie je istý či bola evidovaná v účtovníctve. 37. Žalovaný v podanom odvolaní tiež namietal, že rozsudok okresného súdu nie je dostatočne odôvodnený a došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. V súvislosti s touto námietkou treba vychádzať z ustanovenia právnej úpravy Civilného sporového poriadku, podľa § 220 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. 38. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 220 ods. 2 C.s.p. 39. Podľa § 132 C.s.p. v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. 40. Podľa § 191 C.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak. 41. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva povinnosť strán sporu označiť dôkazné prostriedky, a to nielen na podporu svojich tvrdení ale všetky, ktoré môžu prispieť k objasneniu skutkového stavu veci. Súd vykonané dokazovanie potom hodnotí na základe zásady tzv. voľného hodnotenia dôkazov, podľa vlastnej úvahy a prihliada na všetko, čo v priebehu konania zistil. Úvaha súdu však neznamená jeho ľubovôľu pri hodnotení dôkazov, ale táto úvaha musí vychádzať zo zistených skutočností; v odôvodnení rozsudku potom musia byť uvedené hľadiská, ktorými sa súd pri hodnotení dôkazov riadil. Procesnou požiadavkou zároveň je, aby poznatky súdu o skutočnostiach boli v súlade s objektívnou realitou. Súd prvej inštancie sa citovanými zákonnými ustanoveniami dôsledne riadil, keď vo veci rozhodol na základe riadneho zistenia skutkového stavu a na základe dostatočne vykonaného dokazovania. Uvedený záver súdu vo výroku napadnutého rozsudku je absolútne určitý a svedčí o tom, že súd prvej inštancie vo veci rozhodol na základe dostatočne zisteného skutkového stavu veci a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 C.s.p. 42. Povinnosťou súdu prvej inštancie bolo vykonať riadne dokazovanie, za účelom preukázania oprávnenosti nároku žalobcu tak, ako žiadal v podanej žalobe. Pod pojmom spravodlivý súdny proces treba rozumieť i právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia (čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 1, 17 a čl. 154c Ústavy SR). Preskúmaním veci na základe podaného odvolania odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie prvoinštančného súdu zodpovedá vyššie uvedeným požiadavkám, kladeným na odôvodnenie rozhodnutia a jeho právny záver, ktorý uviedol v odôvodnení rozhodnutia je preskúmateľný. 43. Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. 44. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods. 1, v spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 C.s.p. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, a preto mu vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100%, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenie § 262 ods. 2 C.s.p. 45. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 CSP ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP). (1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).