Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 15Co/171/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414218518 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1414218518.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Evy Mészárosovej a JUDr. Silvie Walterovej v právnej veci žalobkyne: S.. V. V. , narodená dňa XX.X.XXXX, trvale bytom G., A. č. XX, zastúpená spoločnosťou HKP Legal, s.r.o., Bratislava, Križkova č. 9, IČO: 36 727 334, za ktorú koná JUDr. Rudolf Priečinský, proti žalovanému: JNM Dynamic s.r.o., Bratislava, Starorímska č. 1371/4, IČO: 43 824 111, zastúpený spoločnosťou BARRISTER LEGAL s. r. o., Bratislava, Radvanská č. 28, IČO: 46 225 234, za ktorú koná JUDr. Dionýz Stehlík, o zaplatenie sumy 2.000,-- € s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 22. marca 2018, č.k. 18 C 301/2015-147, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 22. marca 2018, č.k. 18 C 301/2015-147, p o t v r d z u j e . II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1.1. Okresný súd Bratislava IV. rozsudkom zo dňa 22.3.2018, č.k. 18 C 301/2015-147, I. žalobu zamietol a II. žalovanému priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Nevyhovel tak žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia v sume 2.000,-- € spolu s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že dňa 9.7.2014 uzavrela (záujemca) so žalovaným (sprostredkovateľom) dohodu o zložení blokovacieho depozitu; účastníkmi dohody boli vlastníci nehnuteľnosti S.. S. G. N. a F.. Q. G.. Žalovaný uzatvoril s vlastníkmi nehnuteľnosti zmluvu o sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti a žalobkyňa prejavila záujem o kúpu danej nehnuteľnosti, pričom došlo k uzatvoreniu dohody a dojednaniu kúpnej ceny v sume 65.000,-- €. Žalobkyňa dňa 10.7.2014 uhradila žalovanému na účet blokovací depozit v sume 2.000,-- €, dňa 25.9.2014 bola uzatvorená kúpna zmluva medzi vlastníkmi nehnuteľnosti ako predávajúcimi a žalobkyňou ako kupujúcou; znenie kúpnej zmluvy pripravil a predložil žalovaný. Dňa 30.10.2014 Okresný úrad Pezinok, katastrálny odbor, konanie o vklade prerušil z dôvodu, že kúpna zmluva neobsahovala údaje týkajúce sa úpravy práv k pozemkom. Následne listom zo dňa 27.11.2014 žalobkyňa odstúpila od kúpnej zmluvy, ktoré podanie vlastníci prevzali dňa 28.11.2014 osobne a dňa 1.12.2014 na pošte, v dôsledku čoho kúpna zmluva zanikla od počiatku. Listom zo dňa 1.12.2014 účastníci kúpnej zmluvy zobrali späť návrh na vklad vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností. V dôsledku odstúpenia od kúpnej zmluvy v súlade s podaním zo dňa 1.12.2014 žalobkyňa vyzvala žalovaného na vrátenie sumy 2.000,-- €, ktorá bola považovaná za časť kúpnej ceny; má za to, že v uvedenej sume sa na jej úkor bezdôvodne obohatil. 1.2. Súd tak rozhodol po tom, ako z vykonaného dokazovania vyvodil nasledovný skutkový stav veci. Dňa 9.7.2014 strany sporu uzavreli dohodu o zložení blokovacieho depozitu, na základe ktorej sa žalobkyňa ako záujemkyňa zaviazala zaplatiť spoločnosti RE/MAX Dynamic blokovací depozit v sume 2.000,-- € za účelom zablokovania nehnuteľnosti a začatia rokovaní o uzavretí kúpnej zmluvy s tým, že v prípade uzatvorenia kúpnej zmluvy bude blokovací depozit započítaný do kúpnej ceny nehnuteľnosti, ktorá bola stanovená v celkovej sume 65.000,-- €. Žalobkyňa sa zaviazala uzatvoriť kúpnu zmluvu najneskôr posledný deň účinnosti tejto dohody (8.9.2014) a pre prípad porušenia zmluvných povinností v bode 4.1 dohody zo strany záujemcu (žalobkyne) bolo stranami dohodnuté, že záujemca je povinný zaplatiť zmluvnú pokutu v sume 2.000,-- €, ktorá sa bude medzi vlastníkov a spoločnosťou RE/MAX Dynamic deliť rovným dielom, pričom táto pohľadávka sa započíta so zloženým blokovacím depozitom. Žalobkyňa dňa 10.7.2014 zložila na dohodnutý účet sumu 2.000,-- €. Následne z dôvodov na strane žalobkyne strany dňa 8.9.2014 uzatvorili dodatok č. 1 k depozitnej zmluve zo dňa 9.7.2014, ktorým sa predĺžila doba účinnosti dohody o zložení blokovacieho depozitu na dobu určitú do 23.9.2014. Tým bola predĺžená nielen doba účinnosti dohody, ale aj doba na uzatvorenie kúpnej zmluvy podľa čl. IV. bod 4.1 dohody a síce z 8.9.2017 až do 23.9.2014. Napriek tomu však k uzatvoreniu kúpnej zmluvy došlo až dňa 25.9.2014, z čoho vyplýva, že žalobkyňa už v tomto momente porušila povinnosti vyplývajúce z dohody o zložení blokovacieho depozitu a jej dodatku č. 1. Účastníci kúpnej zmluvy podali dňa 26.9.2014 návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na Okresný úrad Pezinok, katastrálny odbor, ktorý rozhodnutím č. V- XXXX/XXXX zo dňa 30.10.2014 katastrálne konanie prerušil na dobu 30 dní z dôvodu, že v návrhu na vklad boli zistené nedostatky (súčasne ich uviedol), ktoré je potrebné odstrániť, ako podmienka pre povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Išlo o odstrániteľný nedostatok a ak by na strane žalobkyne existovala vôľa tento odstrániteľný nedostatok napraviť, podpísala dodatok č. 1 ku kúpnej zmluve, ktorý návrh dodatku vypracoval žalovaný. Žalobkyňa však dodatok č. l ku kúpnej zmluve nepodpísala a listom zo dňa 27.11.2014 odstúpila od kúpnej zmluvy zo dňa 25.9.2014 a následne listom zo dňa 1.12.2014 zobrala spolu s predávajúcimi návrh na vklad vlastníckeho práva späť. Odstúpením od zmluvy sa tak zmluva zrušila ex tunc; t.j. od počiatku, čo má rovnaké účinky ako keby k uzatvoreniu kúpnej zmluvy nedošlo. 1.3. Nadväzne na ustanovenie § 451, § 48 Občianskeho zákonníka súd uzavrel, že žalobkyňa ako záujemkyňa porušila povinnosti vyplývajúce z bodu 4.1 dohody o zložení blokovacieho depozitu v znení dodatku č. 1, keď kúpnu zmluvu neuzavrela najneskôr v posledný deň účinnosti dohody; t.j. do 8.9.2014 a dokonca ani po ústupku žalovaného, v snahe vyhovieť žalobkyni uzavretím dodatku č. 1 k dohode, nedošlo zo strany žalobkyne k uzatvoreniu kúpnej zmluvy ani do dňa 23.9.2014, ale až o dva dni neskôr; t.j. dňa 25.9.2014. Boli tak naplnené podmienky uvedené v čl. V. bodu 5.2 dohody z dôvodu, že žalobkyňa ako záujemkyňa porušila povinnosti stanovené v bode 4.1, vznikla jej povinnosť zaplatiť vlastníkovi nehnuteľnosti a spoločnosti RE/MAX Dynamic zmluvnú pokutu spolu v sume 2.000,-- €, ktorá sa medzi nich rozdelí rovným dielom a pohľadávka spoločnosti a vlastníka na zaplatenie zmluvnej pokuty sa započíta so zloženým blokovacím depozitom. Žalovaný z tejto sumy vlastníkom nehnuteľnosti vyplatil sumu 1.000,-- €, na ktorú im vznikol nárok titulom porušenia povinností záujemkyňou. Súd zdôraznil, že porušením povinností žalobkyňou ako záujemkyňou vznikol nárok žalovanému a vlastníkom nehnuteľnosti na zaplatenie zmluvnej pokuty spolu v sume 2.000,-- €, ktorá sa v zmysle vyššie uvedeného započítala (správne) so zloženým blokovacím depozitom v rovnakej výške. V konaní bolo preukázané, že žalobkyňa už podpisom dohody o zložení blokovacieho depozitu musela vedieť, že vlastníci bytu, ktorý mal byť predmetom prevodu, nie sú zároveň aj vlastníkmi spoluvlastníckeho podielu k pozemkom, na ktorých je postavený bytový dom, v ktorom sa nachádza predmetný byt. Rovnaká skutočnosť vyplývala aj zo samotnej kúpnej zmluvy. Táto vada, ktorá tvorila prekážku pokračovania katastrálneho konania, bola odstrániteľná. Na strane žalobkyne neexistovali vážne a objektívne dôvody pre odstúpenie od zmluvy. V konaní zostalo preukázané, že aj nátlak vlastnej rodiny žalobkyne viedol žalobkyňu k definitívnemu odstúpeniu od zmluvy. Nebolo preukázané, že žalovaný vykonal kroky, ktoré by žalobkyňu donútili odstúpiť od zmluvy; naopak bolo preukázané, že žalovaný v snahe korektného jednania poskytol žalobkyni dlhšiu lehotu na uzatvorenie kúpnej zmluvy, avšak ani túto možnosť žalobkyňa nevyužila a nedodržala podmienky dohody. V konaní tak nebolo preukázané, že žalobkyni vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia spočívajúceho vo vrátení zaplateného blokovacieho depozitu. 1.4. Výrok o trovách konania súd odôvodnil ustanovením § 262 ods. l, ods. 2, § 255 ods. l C.s.p. 2. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa dôvodiac ustanovením § 365 ods. l písm. f/, h/, b/ C.s.p. (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci; súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces). 2.1. Má za to, že svoj nárok odôvodnila, preukázala a v plnom rozsahu zotrváva na ňou uvádzaných skutočnostiach a argumentoch. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie, že už podpisom dohody o zložení blokovacieho depozitu musela vedieť, že vlastníci bytu, ktorý mal byť predmetom prevodu, nie sú zároveň aj vlastníkmi spoluvlastníckeho podielu k pozemkom, na ktorých je postavený bytový dom, v ktorom sa nachádza predmetný byt a že rovnaká skutočnosť vyplývala aj zo samotnej kúpnej zmluvy, považuje za nesprávne, pretože tieto skutočnosti z vykonaného dokazovania nevyplývajú. Dôvodom prerušenia katastrálneho konania bola skutočnosť, že kúpna zmluva neobsahovala údaje o úprave práv k pozemku zastavaného domom a priľahlého pozemku. Žalovaný nepreukázal, žeby ju pred uzatvorením kúpnej zmluvy na túto skutočnosť upozornil. Prvý raz ju na to upozornil až mailom zo dňa 5.11.2014, teda viac než mesiac po uzatvorení kúpnej zmluvy a podaní návrhu na vklad. Tvrdenie súdu, že aj nátlak jej vlastnej rodiny ju viedol k definitívnemu odstúpeniu od zmluvy, nemá žiadnu relevantnú oporu vo vykonanom dokazovaní. Súd uveril bez ďalšieho subjektívnym dohadom svedka - pani G., ktorá ale okolnosti podstatné pre posúdenie miery ovplyvňovania žalobkyne zo strany jej rodiny nemohla vnímať, nakoľko nedochádzala do priameho kontaktu s jej rodinou. Zdôraznila, že spochybnila hodnovernosť svedeckých výpovedí pani G. a pána E., nakoľko tieto boli v rozpore s listinnými dôkazmi. Tvrdenie súdu prvej inštancie v tom, že žalovaný jej v snahe korektného jednania poskytol dlhšiu lehotu na uzatvorenie kúpnej zmluvy, a ani túto možnosť nevyužila a nedodržala podmienky dohody, nemá žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní, pretože kúpnu zmluvu dňa 25.9.2014 uzavrela, súd neuviedol, aké podmienky dohody nedodržala. Zdôraznila, že aj predávajúci odstúpili od kúpnej zmluvy dňa 25.11.2014, čo jej bolo doručené dňa 28.11.2014. 2.2. Odvolateľka zdôraznila, že žiadnym spôsobom neporušila dohodu, kúpnu zmluvu. Dôvodom, pre ktorý došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy až dňa 25.9.2014 (dva dni po dohodnutom termíne) boli okolnosti na strane predávajúcich, kvôli ktorým bolo nutné uzatvárať aj dodatok k dohode; ako to vyplýva z rozsiahlej e-mailovej komunikácie. Žalovaný ani nikdy nepreukázal, žeby k uzavretiu kúpnej zmluvy dva dni po dohodnutom termíne došlo z dôvodov na jej strane. Žalovaný časť blokovacieho depozitu v sume 1.000,-- € uhradil na účet predávajúcich až dňa 4.6.2015, teda vyše pol roka po podaní žaloby, čo svedčí o jeho špekulatívnom a účelovom konaní. Poukázanie sumy 1.000,-- € predávajúcim ale nemôže mať žiaden vplyv na výsledok tohto konania, keďže je irelevantné, akým spôsobom žalovaný naložil s depozitom. Nikdy jej neoznámil započítanie si zloženého blokovacieho depozitu na zmluvnú pokutu. Má za to, že výlučne žalovaný zapríčinil, že kúpna zmluva neobsahovala zákonom predpísané náležitosti z dôvodu, že poskytol zmluvným stranám svoje služby neodborne a nesprávne. Ak by ju žalovaný už na samom začiatku informoval o úprave práv k zastavanému a priľahlému pozemku a následne pripravil kúpnu zmluvu riadne, nedošlo by k sporu medzi stranami. Zánikom kúpnej zmluvy zanikli dôvody blokovania časti kúpnej ceny žalovaným na základe dohody. Dohoda zanikla už pred uzavretím kúpnej zmluvy (dňa 8.9.2014), pričom legitimita zadržiavania finančných prostriedkov určených na úhradu kúpnej ceny mohla byť založená výlučne na ustanovení bodu 3.1 kúpnej zmluvy; kúpna zmluva zanikla dňa 28.11.2014. Podľa jej názoru sumu 2.000,-- € je nutné považovať za bezdôvodné obohatenie žalovaného na jej úkor. 2.3. Odvolateľka ďalej namietala nedostatočné odôvodnenie rozsudku, v rozpore s ustanovením § 220 ods. 2 C.s.p. Predovšetkým sa súd nevysporiadal s jej argumentmi a námietkami podstatnými pre právne posúdenie veci, najmä s tým, že z e-mailovej komunikácie medzi stranami sporu vyplýva, že dôvody na odklad uzatvorenia kúpnej zmluvy vznikli na strane predávajúcich a žalovaného; že od kúpnej zmluvy odstúpili obe zmluvné strany súčasne; že žalovaný uhradil časť blokovacieho depozitu v sume 1.000,-- € na účet predávajúcich až po takmer deviatich mesiacoch od údajného porušenia zmluvnej povinnosti z jej strany; že žalovaný jej nikdy neoznámil započítanie časti kúpnej ceny (resp. blokovacieho depozitu) na zmluvnú pokutu. Súd prvej inštancie si vyložil svedecké výpovede pani G. a pána E. svojvoľne, bez spojitosti s ďalšími dôkazmi, dospel k záverom, ktoré boli v rozpore so všetkými listinnými dôkazmi; súd neodôvodnil, prečo ich výpovediam uveril. 2.4. Odvolaciemu súdu navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a jej žalobe vyhovieť, alebo rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne a právne správne potvrdiť. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že dohoda o zložení blokovacieho depozitu bola uzatvorená dňa 9.7.2014 na dobu určitú, do 8.9.2014, podľa čl. IV. bod 4.1 písm. a/ dohody bola žalobkyňa s vlastníkmi nehnuteľnosti povinná uzatvoriť kúpnu zmluvu na prevod vlastníckeho práva na nehnuteľnosti vedenej v LV č. XXXX pre okres K., Obec a katastrálne územie K., ako byt č. XX na 2. p. bytového domu na ulici J. v K., číslo vchodu XX, súpisné č. XXXX, XXXX, XXXX, vybudovaného na parcelách registra „C“ č. XXX/XXX-zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2, č. XXX/XXX-zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2, č. XXX/XXX- zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2 a k nemu prislúchajúcemu spoluvlastníckemu podielu vo veľkosti XXXX/XXXXXX vzhľadom k celku na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu, v prospech žalobkyne najneskôr v posledný deň účinnosti dohody o zložení blokovacieho depozitu. Dňa 8.9.2014 strany dohody podpísali dodatok č. 1, ktorým sa predĺžila platnosť dohody o zložení blokovacieho depozitu do 23.9.2014. Na jeho základe bolo možné, resp. zmluvné strany boli povinné, uzatvoriť kúpnu zmluvu najneskôr do 23.9.2014; tá ale bola uzavretá dňa 25.9.2014. 3.1. Jasne a zrozumiteľne bol vymedzený predmet prevodu v kúpnej zmluve, v dohode o zložení blokovacieho depozitu, ktorý bol v súlade s právnym stavom predmetu prevodu uvádzaný v LV č. XXXX pre okres K., Obec a katastrálne územie K.. Informácie o nehnuteľnostiam v katastri nehnuteľností, ktorý funguje na princípoch formálnej a materiálnej publicity, sú dostupné komukoľvek a kedykoľvek; údaje tam uvádzané sú hodnoverné a záväzné. V predmetnej právnej veci na pojednávaní dňa 25.1.2018 sama žalobkyňa uznala, že žalovaný jej nikdy netvrdil, že byt sa predáva so spoluvlastníckym podielom na pozemku zastavanom domom. Spoluvlastnícky podiel k pozemku zastavanom domom predávajúci nikdy nevlastnili a nebol ani uvedený ako predmet prevodu. Zopakoval skutočnosť, že predmet prevodu je zaťažený a že k bytu neprislúcha spoluvlastnícky podiel na pozemku zastavanom domom sú verejne prístupné informácie, ktoré si žalobkyňa mohla kedykoľvek preveriť. Túto možnosť zanedbala, čo aj sama potvrdila na pojednávaní. Skutočnosť, že žalobkyňa zanedbala svoje právo, resp. povinnosť, podrobne si preštudovať zmluvu, nemôže byť pričítaná na jeho ťarchu. Zároveň ale žalobkyňa tvrdí, že skutočnosť, že predmetom prevodu nie je spoluvlastnícky podiel k pozemku zastavanom domom, je jediná a tak závažná skutočnosť, ktorá odôvodňuje jej rozhodnutie pre odstúpenie od kúpnej zmluvy. Pred súdom bolo preukázané, že žalobkyňa vedela, že predmetom prevodu nie je spoluvlastnícky podiel na pozemku zastavanom bytovým domom, tak, ako je to uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. 3.2. Nesúhlasil s tvrdením odvolateľky, že omeškanie s podpisom kúpnej zmluvy bolo spôsobené konaním predávajúcich, ktorí na poslednú chvíľu menili ustanovenia kúpnej zmluvy a údajne z toho dôvodu nemohla vybaviť vinkuláciu kúpnej ceny v banke. Je zrejmé, že jedinou rozhodujúcou skutočnosťou pre banky pri zriadení vinkulácie k akejkoľvek zmluve sú platobné podmienky. Žalobkyňa obdržala prvý návrh kúpnej zmluvy cca tri mesiace pred stanoveným termínom podpísania kúpnej zmluvy, sama potvrdila, že spôsob vyplatenia kúpnej ceny bol od začiatku stranami odsúhlasený. Je tiež zrejmé, že žalobkyňa bola zo strany svojej rodiny neustále tlačená k odstúpeniu od zmluvy, sama uviedla, že odstúpenie od zmluvy nebude jednoduché už dávno pred tým, ako nastal údajný problém so spoluvlastníckym podielom na zastavanom pozemku. Táto skutočnosť bola len vyhľadávanou zámienkou pre naplnenie podmienky pre odstúpenie od kúpnej zmluvy. Pri tejto príležitosti zdôraznil, že dôvod prerušenia katastrálneho konania bol odstrániteľný, stačilo by podpísať dodatok ku kúpnej zmluve, ktorý bol v lehote stanovenej katastrálnym úradom vypracovaný a pripravený na podpis. K jeho uzavretiu nedošlo opäť z vôle žalobkyne; žalobkyňa úmyselne marila jeho konanie, neposkytla mu potrebnú súčinnosť. Vyvodil z toho, že zo strany žalobkyne išlo o úmyselné, plánované, účelové a vykonštruované konanie ako si pripraviť priestor na odstúpenie od kúpnej zmluvy. Sám nevykonal nijaké kroky, ktoré by nútili žalobkyňu odstúpiť od kúpnej zmluvy, naopak poskytol všetku potrebnú súčinnosť, aj nad rámec svojich povinností. Jedine konaním, resp. nekonaním, žalobkyne nedošlo k prevodu vlastníckeho práva k predmetu prevodu v zmysle kúpnej zmluvy, z vôle žalobkyne došlo k zmareniu uzatvorenia kúpnej zmluvy. Tým došlo k naplneniu podmienky pre vznik povinnosti žalobkyne zaplatiť jemu a vlastníkom nehnuteľnosti zmluvnú pokutu, ktorá sa započítala na zložený depozit (čl. V. bod 5.2 dohody o zložení blokovacieho depozitu). Vylučuje, žeby sa na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil, tým viac, ak má na prijaté plnenie právny nárok. 3.3. K namietanému nedostatočnému odôvodneniu napadnutého rozsudku dôvodil, že odôvodnenie rozsudku nemá byť sumarizáciou celého obsahu súdneho spisu alebo všetkých písomných podaní sporových strán, ale vždy iba podstatný obsah týchto procesných úkonov a prednesov, ktoré sú relevantné pre konanie a rozhodnutie. Súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníka konania, je ale povinný predpokladané a umožnené procesné úkony účastníka konania primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným právom (Ústavný súd Slovenskej republiky, II. ÚS 675/2014). 3.4. K namietanému nesprávnemu procesnému postupu, ktorým strane nebolo možné procesne uskutočňovať jej patriace procesné práva, žalovaný dôvodil, že je nevyhnutné posudzovať intenzitu zásahu do práva na spravodlivý proces a jednotlivé konkrétne porušenia procesných práv bude potrebné hodnotiť v kontexte celého súdneho konania, v kontexte dopadu na ďalšie procesné postupy súdu a možnosti strany namietať alebo zvrátiť nesprávny postup súdu. Právo na súdnu ochranu podľa právnych záverov ústavného súdu vyjadrených vo viacerých rozhodnutiach treba vnímať „ako výsledkové“, t.j. právo, ktorému musí zodpovedať proces ako celok. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý súdny proces neznamená právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi. 4. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení zotrvala na dôvodoch svojho odvolania a na odvolacom návrhu. Žalovaný pred ňou zamlčiaval skutočnosť, že predmetom prevodu nie je aj spoluvlastnícky podiel k zastavanému pozemku. Aj po doručení rozhodnutia okresného úradu o prerušení katastrálneho konania tvrdil, že sa jedná „iba o nejaké podrobnosti, ktoré kataster v minulosti nevyžadoval“. Podstatou je, že informácia o tom, že s prevádzaným bytom nie je spojený aj prevod prislúchajúceho spoluvlastníckeho podielu na zastavanom pozemku bytovým domom, mala byť uvedená v zmluve (§ 5 ods. l písm. d/ zákona č. 182/1993 Z.z.). Zriadenie vinkulácie v časovom predstihu by bolo nevýhodné, rizikové, pre obe zmluvné strany, najmä pre predávajúcich. Čím skôr by zriadila vinkuláciu vopred, tým skôr by doba vinkulácie dohodnutá v čl. III. bod 3.1 písm. b/ kúpnej zmluvy vypršala, čo by s ohľadom na znenie čl. III. bod 3.5 kúpnej zmluvy bolo výrazne v neprospech predávajúcich. Zriadenie vinkulácie v časovom predstihu by bolo nevýhodné, rizikové, pre obe zmluvné strany, najmä pre predávajúcich. Má za to, že žalovaný zanedbal svoje povinnosti, keď im predložil na podpis návrh kúpnej zmluvy, ktorý neobsahoval zákonom predpísané náležitosti. Žalovaný vo svojom vyjadrení sa nevysporiadal so skutočnosťou, že od kúpnej zmluvy neodstúpila len ona, ale aj predávajúci. Svoju povinnosť uzatvoriť kúpnu zmluvu si riadne a včas splnila. Sama bola jediným účastníkom zmluvného vzťahu, ktorý neporušil žiadnu zo svojich povinností. Trvá na tom, že zánikom kúpnej zmluvy zanikli aj dôvody blokovania časti kúpnej ceny v sume 2.000,-- € žalovaným na základe dohody o zložení blokovacieho depozitu. Pridržiavala sa aj dôvodov odvolania vo vzťahu k odôvodneniu napadnutého rozsudku. 5. Ďalšie vyjadrenia už predložené neboli. 6. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania [§ 470 ods. l, ods. 2, § 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z. účinný od 1.7.2016; C.s.p.), ktorým bol s účinnosťou od 1.7.2016 zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (O.s.p.)], túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať, dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; § 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nemožno priznať úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 27. mája 2020; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu, ich zástupcovia, upovedomené zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. 1 C.s.p.). Rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil (§ 387 ods. l, ods. 2, ods. 3 C.s.p.) ako vecne a právne správny a keďže sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku ako správnymi, odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd ale považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné. 7. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. l C.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 C.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 220 ods. 2 C.s.p.). V konaní pred súdom prvej inštancie sa nevyskytla žiadna vada týkajúca sa procesných podmienok, na ktorú by musel odvolací súd prihliadnuť, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 2 C.s.p.); takú vadu napokon ani odvolateľka netvrdila. 8. V konaní pred súdom prvej inštancie nebolo sporné, že žalobkyňa ako záujemca, žalovaný ako sprostredkovateľ, vlastníci nehnuteľnosti vedenej v LV č. XXXX pre Obec a katastrálne územie K., okres K., ako byt č. XX nachádzajúci sa na 2. p. bytového domu na ulici X. J. č. vchodu XX v K., súpisné č. XXXX, XXXX, XXXX, vybudovaného na parcele č. XXX/XXX, č. XXX/XXX, č. XXX/XXX, a k bytu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel vo veľkosti XXXX/XXXXXX na spoločných častiach a zariadeniach predmetného domu, S.. S. G. N., F.. Q. G., dňa 9.7.2014 uzatvorili dohodu o zložení blokovacieho depozitu, že dňa 8.9.2014 uzavreli dodatok č. l k danej zmluve, podľa ktorého kúpna zmluva mala byť uzavretá najneskôr dňa 23.9.2014, že spoločnosť RE/MAX Dynamic uzatvorila s vlastníkmi nehnuteľnosti zmluvu o sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti, že záujemkyňa (žalobkyňa) vyhlásila, že má v úmysle uzatvoriť kúpnu zmluvu, na základe ktorej jej vlastník nehnuteľnosť predá za dohodnutú kúpnu cenu 65.000,-- €, že kúpna zmluva bola uzavretá dňa 25.9.2014. Nebol sporný obsah danej dohody o zložení blokovacieho depozitu, obsah kúpnej zmluvy. Spornou aj v odvolacom konaní zostala otázka, či žalobkyňa ako záujemkyňa zavinila, že nedošlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy včas a z tohto dôvodu nemá nárok na vrátenie zaplateného blokovacieho depozitu v sume 2.000,-- €. 9. Zhodne so súdom prvej inštancie aj odvolací súd dôvodí, že žalobkyňa ako záujemkyňa zavinila, že nedošlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy včas a z tohto dôvodu nemá nárok na vrátenie zaplateného blokovacieho depozitu v sume 2.000,-- €. 10.1. Odvolateľka mala za to, že z právnych úkonov, z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie, nevyplývalo, a v tejto súvislosti ju žalovaný neinformoval, že predmetom kúpnej zmluvy je aj spoluvlastnícky podiel k pozemkom, na ktorých je postavený bytový dom, v ktorom sa daný byt nachádza. Jej tvrdenie neobstojí, pretože zo samotnej dohody o zložení blokovacieho depozitu zo dňa 9.7.2014, z kúpnej zmluvy zo dňa 25.9.2014, jednoznačne vyplýva, čoho všetkého boli S.. S. G. N., F.. Q. G., vlastníci; predmet ich vlastníctva netvorili pozemky, resp. spoluvlastnícky podiel k nim, na ktorých je postavený bytový dom, v ktorom sa nachádza byt, ktorý mala záujem kúpiť. Dôvodom prerušenia katastrálneho konania neboli neodstrániteľné vady, ale vady, ktoré účastníci kúpnej zmluvy odstrániť mohli. Tým viac, keď v dohode o zložení blokovacieho depozitu (čl. I., bod 1.4) žalobkyňa prehlásila, že sa oboznámila so stavom nehnuteľnosti a má záujem ju v tomto stave nadobudnúť. 10.2. Odhliadnuc od uvedeného v odseku 10.1. odvolací súd pripomína, že list vlastníctva je verejná listina, verejne dostupná, s ktorou mala možnosť oboznámiť sa aj žalobkyňa. Z LV č. XXXX pre Obec a katastrálne územie K. nepochybne vyplýva predmet vlastníctva tam uvádzaných vlastníkov (S.. S. G. N., F.. Q. G.). Žalobkyňa ani len netvrdila, že sa s týmto listom vlastníctva pred uzatvorením daných právnych úkonov oboznámila a ak nie, prečo. 10.3. Odvolateľka neuvádzala presný, konkrétny, nezameniteľný dôvod na strane predávajúcich, sprostredkovateľa, pre ktorý kúpna zmluva bola uzavretá až dňa 25.9.2014. Uvádzala, že aj vlastníci nehnuteľnosti odstúpili od kúpnej zmluvy. V tejto súvislosti ani len netvrdila, žeby odstúpenie vlastníkov nehnuteľnosti od kúpnej zmluvy jej bolo doručené skôr, ako od kúpnej zmluvy odstúpila sama. Z podania zo dňa 27.11.2014, ktorým žalobkyňa odstúpila od kúpnej zmluvy, nevyplýva, žeby aj predávajúci odstúpili od kúpnej zmluvy. Vyplýva z neho, že dôvodom odstúpenia žalobkyne od kúpnej zmluvy bolo nedodržanie podmienok vyplývajúcich z čl. 3.3 kúpnej zmluvy, nie absencia jej náležitostí, ktoré neskôr uvádzala. Žalobkyňu ako záujemkyňu tak stíha povinnosť zaplatiť vlastníkom nehnuteľnosti a spoločnosti RE/MAX Dynamic zmluvnú pokutu spolu v sume 2.000,-- €; táto povinnosť žalobkyne bola započítaná so zloženým blokovacím depozitom (čl. V. bod 5.2 dohody o zložení blokovacieho depozitu). 10.4. V kúpnej zmluve sa jasne, nezameniteľne uvádza, okrem iných podstatných náležitostí, predmet zmluvy a neuvádza sa v nej čo jej predmetom nie je (§ 588 Občianskeho zákonníka); osobitne pri bytoch a nebytových priestoroch sa uvádzajú náležitosti vyplývajúce z ustanovenia § 5 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Žalovaný pri príprave kúpnej zmluvy nepochybil, keď v nej neuviedol úpravu práv k pozemku zastavanému domom a k priľahlému pozemku, keďže tieto neboli predmetom kúpnej zmluvy. Ak napriek tomu okresný úrad tento údaj v kúpnej zmluve vyžadoval, išlo o „vadu“ odstrániteľnú, takú, ktorá perfektnosť zmluvy neovplyvnila, ktorá nepotvrdzuje záver, podľa odvolateľky, že žalovaný pri príprave kúpnej zmluvy konal neodborne a nesprávne. 10.5. V závere v tejto časti odvolací súd dôvodí, že žalobkyňa odstúpila od kúpnej zmluvy zo dňa 25.9.2014 z dôvodov nedodržania podmienok vyplývajúcich z čl. 3.3 kúpnej zmluvy, a teda nemožno uvádzať, že to zapríčinil žalovaný, predávajúci; pre určenie ďalšej lehoty na uzavretie kúpnej zmluvy neboli žiadne problémy. Keďže dodatok č. l ku kúpnej zmluve (v ktorom sa mal predĺžiť čas uzavretia kúpnej zmluvy) nebol uzavretý z dôvodov na strane žalobkyne, kúpna zmluva bola uzavretá neskoro, po uplynutí lehoty na jej uzavretie. Nie je preukázané, žeby jej neuzavretie včas, jej obsah, spôsobil žalovaný. Zostalo právne irelevantné, či a kedy žalovaný predávajúcim vrátil sumu 1.000,-- €; ak by tak neurobil, bolo len na kupujúcich si ju od žalovaného vymáhať, pričom žalobkyňa by nebola účastníčkou tohto vzťahu, a teda nečinnosť žalovaného v tomto smere by žalobkyňu nijako nezaťažovala, resp. jej nedávala žiadne výhody. 11. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 378 ods. l, § 219 ods. l, ods. 3, § 385 ods. l C.s.p., a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami sporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, predovšetkým odvolateľka, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011). 12. Žalovanému úspešnému aj v odvolacom konaní odvolací súd priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % (§ 396 ods. l, § 255 ods. l, § 262 ods. l C.s.p.). Aj o výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie postupom podľa § 262 ods. 2 C.s.p. 13. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p. v spojení s § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).