Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/165/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1416200264 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1416200264.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Michaely Královej a členov senátu: JUDr. Ivany Jahnovej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej v právnej veci žalobcov X.K.. G.. D. D., U. N.XX.XX.XXXX, F. R.:V. XX, XXX XX Bratislava, 2.G.. N. D., U. N. XX.XX.XXXX, F. R.:V. XX, XXX XX R., obaja zastúpení: JUDr. Michaela Kajabová, advokátka, so sídlom: Budovateľská 2, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: H. D., U. N.Ň. XX.XX.XXXX, R.: D. XX, R., o náhradu škody vo výške 3.163,24 €, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 21. marca 2017, č. k. 25C/7/2016-99, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 21. marca 2017, č. k. 25C/7/2016-99, p o t v r d z u j e. II. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia v 1. a v 2. rade domáhali voči žalovanému, zaplatenia sumy 3.163,24 €, spolu s úrokom z omeškania od dňa podania žaloby až do zaplatenia, titulom náhrady škody. Zároveň súd prvej inštancie žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. 2. Žalobcovia svoju žalobu odôvodnili tým, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, nachádzajúcich sa v okrese Bratislava III, BA - m. č. Nové Mesto, katastrálne územie Vinohrady, zapísaných Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXXX (pozemky), ako parcely č. XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X a rodinného domu postaveného na parcele č. XXXX/X. Žalovaný je bezpodielovým spoluvlastníkom susednej parcely s rodinným domom. Cez parcelu žalovaného viedla plynová prípojka k rodinnému domu žalobcov, ktorá bola postavená po súhlase právnych predchodcov žalovaného v roku 1988. Žalovaný spolu so svojou manželkou kúpil dom s pozemkom, susediaci so žalobcami v roku 2012.V júli 2014 zistili žalobcovia, že nemajú prívod plynu, čo hlásili poruchovej službe, ktorá po príchode potvrdila, že žalovaným bol zastavený prívod plynu na uzávere, nachádzajúcom sa na jeho pozemku. Hlavný uzáver plynu žalovaný odmietal sprístupniť na znovuspustenie plynu, pričom následne došlo k postupnému svojvoľnému vykopaniu plynového potrubia a definitívnemu zastaveniu dodávok žalobcom. Žalobcovia si dali v dôsledku situácie, v ktorej sa ocitli, spraviť novú prípojku, čo nebolo možné zrealizovať ihneď, k plynu cez novú prípojku boli pripojení v roku 2014.V konaní si žalobcovia uplatňujú sumu vo výške 1.160,- €, predstavujúcu cenu pôvodnej plynovej prípojky (po prepočte z Kčs), cenu za opätovné pripojenie do siete v sume 1.503,24 €, hodnotu nového náteru odstraňujúceho plesne zo stien v dome vo výške 500 €, teda spolu sumu 3.163,24 €. 3. Žalovaný k žalobe uviedol, že situáciu ohľadom potrubia na svojom pozemku začal spolu s manželkou riešiť na jar 2013, kedy zistil, že na jeho pozemku nachádzajúce sa plynové zariadenie - plynová prípojka zrejme patrí žalobcom. Za týmto účelom žalovaný kontaktoval spoločnosť SPP - distribúcia, a.s., ktorej dňa 26.06.2013 zaslal žiadosť o prekládku, resp. zrušenie plynového potrubia, kde podrobne opísal niekoľko problematických aspektov, týkajúcich sa tohto plynového potrubia (plynovod bol uložený priamo na hranici pozemkov, a tým bránil výstavbe oporného múru, potrubie bolo uložené v hĺbke, ktorá nespĺňala normu). Spoločnosť SPP - distribúcia, a.s. vyzvala žalobcov a ďalších odberateľov, aby doložili revíznu správu týkajúcu sa predmetného plynového potrubia, pričom v prípade nedodania revíznej správy v lehote 90 dní hrozilo zastavenie dodávok plynu, pričom táto lehota bez predloženia revíznej správy uplynula v polovici mesiaca máj 2014. Spoločnosť SPP - distribúcia, a.s. zaslala žalovaným v mesiaci júl 2014 stanovisko, podľa ktorého sa predmetné plynové zariadenie považuje za technicky nevyhovujúce, z dôvodu nepredloženia revíznej správy v lehote. Žalovaný uviedol, že okrem poruchovej služby, ktorá bola privolaná dňa 05.07.2014, ho nekontaktoval žiaden revízny technik, ktorý by chcel vykonať revíziu plynového zariadenia patriaceho žalobcom. Informáciu hlásenia o poruche zo dňa 05.07.2014, podľa ktorej mal žalovaný svojvoľne uzavrieť prívod plynu, označil žalovaný za nepravdivú. Uviedol ďalej, že zamestnanca SPP - distribúcia, a.s., resp. políciu na svoj pozemok nevpustil, z dôvodu obavy o bezpečnosť, nakoľko podľa žalovanému dostupných informácií sa plynové zariadenie, vzhľadom na nedoručenie revíznej správy považovalo za technicky nevyhovujúce. V mesiaci september 2014 nahlásil žalovaný polícii odcudzenie časti plynového potrubia. V novembri 2014 spoločnosť SPP - distribúcia, a.s. prerušila dodávku plynu, fyzickým prerušením prívodného potrubia a žalovaný následne vyzval žalobcov na odstránenie nefunkčného potrubia. Nakoľko žalobcovia na výzvy žalovaného nereagovali, začal žalovaný sám postupne odstraňovať zvyšky nefunkčného plynového potrubia zo svojho pozemku. 4. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia uviedol, že nárok žalobcov na náhradu škody zamietol z dôvodu, že spornou medzi stranami bola príčina vzniku škody žalobcov, ako aj zodpovedný subjekt. Kým žalobcovia tvrdili, že im škoda vznikla v dôsledku konania žalovaného, ktorý im najskôr nemal umožniť vykonať revíznu prehliadku ich plynového zariadenia, neskôr mal fyzicky zastaviť prívod plynu na svojom pozemku a fyzicky prerušiť plynové potrubie, ktoré mal neskôr odstraňovať, žalovaný zase tvrdil, že ho nikto za účelom vyhotovenia revíznej správy nekontaktoval, fyzicky prívod plynu on nezastavil, a takisto fyzicky plynové potrubie neprerušil. Žalovaný nepopieral, že po fyzickom odrezaní prípojky plynármi, postupne vykopal nefunkčné plynové potrubie zo svojho pozemku. 5. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 420 ods.1, 2, § 442 ods.1, 3 Občianskeho zákonníka, a vecne tým, že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že neboli naplnené predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, a preto žalobu zamietol. Mal za to, že v konaní nebol preukázaný protiprávny úkon zo strany žalovaného, ktorého priamym dôsledkom by bola škoda na strane žalobcov. Konštatoval, že samotná skutočnosť, že žalovaný vykonával na svojom pozemku výkopové práce bez príslušného povolenia, môže zakladať jeho administratívnoprávnu zodpovednosť (napr. predpokladanú zákonom č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov), avšak nie je možné bez ďalšieho uzavrieť, že je to protiprávny úkon, v dôsledku ktorého vznikla škoda. Súd prvej inštancie rovnako nemal za preukázané ani samotné prerušenie prevádzky dodávky plynu žalovaným dňa 05.07.2014. Na jednej strane žalobkyňa v 2. rade uviedla, že žalovaný jej mal sám uviesť, že uzavrel prívod plynu na svojom pozemku a podobne sa vyjadril v konaní vypočutý svedok, avšak na druhej strane samotný žalovaný jednoznačne poprel, že by prívod plynu uzavrel. Hoci z jednotlivých hlásení a vyjadrení SPP - distribúcia, a.s. vyplynulo, že žalovaný mal sám uzavrieť prívod plynu dňa 05.07.2014, išlo vždy o preberanie pôvodného hlásenia zo dňa 05.07.2014. Nakoniec samotný prevádzkovateľ SPP - distribúcia, a.s. vo svojom vyjadrení zo dňa 22.07.2014 uviedol, že nemá vedomosť, akým spôsobom došlo k prerušeniu distribúcie zemného plynu. S odkazom na ustanovenie § 72 ods. 7 zákona o energetike súd prvej inštancie vyvodil záver, že samotné uzatvorenie hlavného uzáveru plynu, nie je možné bez ďalšieho považovať za protiprávny úkon pri zohľadnení skutočnosti, že medzi stranami sporu bolo už v tom čase sporné, či samotná plynová prípojka je v stave vyhovujúcom pre distribúciu plynu (žalobcovia boli distribútorom vyzvaní na doloženie revíznej správy preukazujúcej vyhovujúci stav plynového zariadenia, čo neurobili). Súd prvej inštancie za podstatnú považoval tiež informáciu, že výzva žalobcom, aby do 90 dní predložili revíznu správu preukazujúcu vyhovujúci technický stav plynového zariadenia, bola realizovaná po obhliadke miesta poverenými zamestnancami prevádzkovateľa, a teda je zrejmé, že bola potrebná aktuálna revízna správa, reagujúca zrejme aj na žalovaným namietanú hĺbku uloženia plynového potrubia. Žalobcovia síce uvádzali, že mali záujem o vypracovanie revíznej správy, ale žalovaný mal brániť vstupu revízneho technika na svoj pozemok, toto tvrdenie však nebolo potvrdené žiadnym dôkazom, či už návrhom na výsluch svedka - osoby revízneho technika, ktorému mal žalovaný brániť vypracovať revíznu správu alebo iným dôkazom v tomto smere. Zo spisu bola známa jedine situácia zo dňa 05.07.2014 po hlásení poruchy dodávky plynu žalobkyňou v 2. rade, kedy žalovaný zabránil vstupu na svoj pozemok, avšak túto skutočnosť nemožno považovať za konanie žalovaného v rozpore s právom, nakoľko mal vedomosť o tom, že bezpečnosť prevádzky plynového zariadenia je sporná (žalobcovia nepredložili revíznu správu). Z obsahu spisu vyplýva, že žalobcovia sa domáhali umožnenia vstupu revíznemu technikovi až vo svojich výzvach po 05.07.2014, a teda až v čase, kedy nemali dostupnú prevádzku plynu, pričom ani z tohto obdobia nie je zrejmé, že reálne nejaký revízny technik mal záujem o vypracovanie revíznej správy na podnet žalobcov. Súd prvej inštancie tiež zdôraznil, že už v tomto období boli splnené podmienky, aby prevádzkovateľ (SPP - distribúcia, a.s.) postupoval podľa § 64 ods. 2 písm. k) v spojení s § 73 ods. 5 zákona o energetike, prerušil distribúciu plynu v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas, nakoľko odberné plynové zariadenie žalobcov sa považovalo v tom čase za technicky nevyhovujúce (žalobcovia nepredložili na výzvu prevádzkovateľovi distribučnej siete v lehote do 90 dní odo dňa vyžiadania technické údaje a revízne správy odberného plynového zariadenia). 6. Súd prvej inštancie uzavrel, že nebolo preukázané, že by sa žalovaný dopustil takého protiprávneho úkonu, ktorého následkom by bol v príčinnej súvislosti vznik škody žalobcom. Konštatoval, že ak aj žalovaný pristúpil k odstráneniu plynového potrubia (už fyzicky prerušeného, pričom nebolo preukázané, že by ho prvýkrát prerušil žalovaný), toto bolo aj podľa vyjadrení žalobkyne v 2.rade, aj podľa vyjadrenia žalovaného, vykonávané postupne v priebehu obdobia približne jedného roku, pričom nebolo preukázané, že by k nemu došlo pred trvalým odpojením plynového zariadenia od distribučnej siete SPP - distribúcia, a.s. 7. Nakoľko neboli naplnené predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu (protiprávny úkon a príčinná súvislosť vzniku škody), súd prvej inštancie sa bližšie nevenoval samotnej výške uplatnenej škody. 8. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že úspešnému žalovanému v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p. priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku. 9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali žalobcovia odvolanie, z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, nakoľko majú za to, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil skutkový stav veci a došiel tak k nesprávnym právnym záverom. Navrhujú odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zmenil, žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie žalobcom sumy vo výške 3.163,24 €, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % p.a. od podania žaloby až do zaplatenia. Žalobcovia nesúhlasia s názorom súdu prvej inštancie, že v konaní nebolo preukázané, že žalovaný sa dopustil protiprávneho konania, ktoré by malo za následok vznik škody. Domnievajú, že jednoznačne v konaní bolo preukázané, že dňa 05.07.2014 došlo k prerušeniu dodávok plynu, v dôsledku konania žalovaného, ktorý priamo žalobkyni v 2. rade potvrdil, že plyn vypol a plyn ani nezapne, a to isté povedal aj pred svedkom A. A., zamestnancom SPP- distribúcia, a.s., ktorý uvedené potvrdil vo svojej svedeckej výpovedi na súde prvej inštancie. Uvedenému neodporuje ani stanovisko SPP - distribúcie, a.s. zo dňa 22.07.2014, že distribúcia zemného plynu bola prerušenú zásahom do spoločného odberného zariadenia odberateľom, nie distribučnej sieti prevádzkovateľa. Prevádzkovateľ síce vo svojom stanovisku uviedol, že nevie akým spôsobom došlo k prerušeniu distribúcie zemného plynu dotknutým odberateľom, ale neuviedol, že nevie, kto prerušil dodávky zemného plynu. Vo všetkých ostatných stanoviskách už vyslovene uvádza, že k prerušeniu dodávky zemného plynu do domácnosti žalobcov došlo práve zásahom žalovaného. Žalobcovia majú teda za to, že v konaní bolo jednoznačne preukázané, že k odstávke zemného plynu došlo v dôsledku konania žalovaného, a to dňa 05.07.2014. Žalobcovia ďalej namietajú, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru, že uzatvorenie hlavného uzáveru plynu nemožno považovať za protiprávny úkon. Argumentujú, že na uzatvorenie plynu zo strany žalovaného nebola splnené žiadna podmienka uvedená v § 72 ods. 7 zákona o energetike, na ktorý poukázal súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia. Žalovaný ale neodpojil plyn z dôvodu zabránenia mimoriadnej udalosti. Nič také v konaní nemal súd prvej inštancie za preukázané. Nešlo o žiadnu mimoriadnu udalosť, dokonca žalovaný na pozemok nevpustil dňa 05.07.2014 ani privolanú hliadku polície, čo svedčí o neexistencii mimoriadnej udalosti. Žalovaný jednoducho odpojil prívod zemného plynu z praktického dôvodu, nechcel mať na svojom pozemku vedené plynové potrubie žalobcov, a to ešte navyše na hranici svojho pozemku, kde si chcel vystavať múr. Robil všetko preto, aby cez jeho pozemok plynové potrubie jednoducho neviedlo. Rovnako podľa citovaného § 72 ods. 7 zákona o energetike by mal žalovaný po odstavení plynu povinnosť uvedené nahlásiť prevádzkovateľovi distribučnej siete, pričom opätovne otvoriť hlavný uzáver plynu bola oprávnená odborne spôsobilá osoba. Žalovaný si nesplnil žiadnu zo svojich povinností, ktoré mu ukladalo ustanovenie § 72 ods. 7 zákona o energetike, ak by išlo o mimoriadnu udalosť. Žalobcovia ďalej uvádzajú, že SPP distribúcia, a.s., vo svojom vyjadrení zo dňa 22.07.2014 uviedla, že žalobcovia nepredložili revíznu správu od plynového zariadenia. Namietajú však, že SPP distribúcia, a.s. rozhodne neuviedla, že pristupuje k trvalému prerušeniu dodávky zemného plynu. Naopak, následne sa prevádzkovateľ len opakovane vyjadroval, že prerušené dodávky plynu neboli ani ním vykonané z jeho podnetu. Priamo vo svojej odpovedi na podnet žalobcov svojim podaním zo dňa 15.10.2014 uviedol, že hlavnou príčinou patovej situácie je neochota spolupráce zo strany žalovaného, ktorý dňa 05.07.2014 odstavil uzáver plynu, ktorý je tiež umiestený na jeho pozemku. Z uvedeného je zrejmé, že SPP - distribúcia, a.s., nechcela dodávky plynu prerušiť, naopak mala záujem na obnovení dodávok zemného plynu do domácnosti žalobcov, nebolo to však vzhľadom na negatívny postoj žalovaného možné. V tomto čase vôbec dodávky zemného plynu nepodmieňovala predložením revíznej správy. Okrem iného žalobcovia dodávali revíznu správu SPP - distribúcii, a.s., v roku 2012, kedy dňa 07.08.2012 bola vykonaná skúška tesnosti odberného plynového zariadenia odborne spôsobilou osobou D. N., revíznym technikom plynových a tlakových zariadení. Revízny technik nezistil žiadne závady. Ďalšiu revíznu správu v roku 2014 nebolo zo strany žalobcov možné poskytnúť, vzhľadom na postoj žalovaného, ktorý odmietal vpustiť na svoj pozemok iné osoby, a to aj následne po písomných pokusoch o zmier zo strany žalobcov. Žalobcovia ďalej uvádzajú, že žalovaný sám v konaní priznal, že niekedy v roku 2013 náhodne odkryl časť plynového potrubia v celkovej dĺžke 5-8 metrov, ktoré bolo podľa jeho tvrdenia niekým odstránené a odcudzené, a následne v roku 2015 už sám zvyšok potrubia žalobcov odstránil. Žalobcovia majú za to, že žalovaný opäť konal protiprávne, keď vykopal plynové potrubie žalobcov. Podľa zákona o energetike § 79 a §80 existuje ochranné a bezpečnostné pásmo, ktoré má chrániť a zabraňovať poruchám na plynárenskom zariadení a plynovode. Žalovaný nebol oprávnený, bez povolenia vôbec vykopať plynové potrubie žalobcov a nechať ho odkryté po dobu 2 rokov. Ako vlastník pozemku, na ktorom bolo plynovodné potrubie vedené, bol povinný rešpektovať ochranné a bezpečnostné pásmo, chrániť ho, a nie vykopať plynovod žalobcov a nechať ho dva roky odhalený a navyše ho následne postupne svojpomocne odstrániť. Išlo o vlastníctvo žalobcov a nie žalovaného. Plynovod cez pozemok žalovaného prechádzal legálne, v žiadnom prípade nešlo o čiernu prípojku, čo bolo v konaní preukázané. S vykopaním plynovodu žalobcov už vôbec nemalo nič spoločné ustanovenie § 73 ods. 58 zákona o energetike, na ktoré sa súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku odvoláva. Aj keby plynovod žalobcov bol technický nespôsobilý, nemohol ho bez povolenia žalovaný vykopať a odstrániť. Pokiaľ súd prvej inštancie dôvodil vo svojom rozsudku ustanovením § 73 ods. 5 zákona o energetike tým, že zo strany žalobcov nebola predložená revízna správa v lehote 90 dní odo dňa výzvy prevádzkovateľa, pričom vo svojom rozsudku ani nešpecifikuje, kedy a či vôbec táto lehota mala žalobcom uplynúť, žalobcovia na uvedené argumentujú, že dôvodom na prerušenie dodávok plynu do ich domácnosti nebolo nepredloženie revíznej správy, ani vyhodnotenie plynovodu žalobcov ako technicky nevyhovujúce, ale práve protiprávne konanie žalovaného, ktorý vypol prívod plynu svojpomocne a neumožnil vstup revíznemu technikovi na pozemok, aby boli dodávky plynu opäť obnovené. Navyše žalovaný plynovod vykopal. Až po tomto konaní žalovaného pristúpila SPP distribúcia, a.s., k odstaveniu plynu, v časti hlavného uzáveru prístupného na ulici, keď plynové potrubie žalobcov bolo vykopané. Žalobcovia majú za to, že v konaní bolo jednoznačne preukázané protiprávne konanie žalovaného, keď svojvoľne vypol dodávky plynu bez splnenia zákonom predpísaných podmienok podľa § 72 ods. 7 zákona o energetike, neumožnil ich obnovenie, neumožnil vstup revízneho technika na pozemok a svojvoľne bez príslušného povolenia vykopal plynové potrubie žalobcov. Ak by takéhoto konania žalovaného nebolo, žalobcovia by nemuseli vybudovať nový plynovod a mať zničený pôvodný plynovod, za ktorý riadne zaplatili a vybudovali ho legálne. Rovnako nemuseli by mať zničený dom, kde sa vyskytli v dôsledku prerušenia vykurovania plesne. Preto v dôsledku takéhoto konania im vznikla škoda presne špecifikovaná v žalobnom návrhu. 10. Žalovaný na odvolanie žalobcov uviedol, že sa plne stotožňuje s prvoinštančným rozsudkom. 11. Žalobcovia v replike uviedli, že trvajú na podanom odvolaní a dôvodoch v ňom uvedených. 12. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), túto prejednal s nariadením pojednávania dňa 24.06.2020, nakoľko pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku boli splnené zákonné podmienky (bolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie), pričom na nariadenom pojednávaní došlo k zopakovaniu dokazovania a a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné. 13. V rámci výsluchu pred odvolacím súdom právna zástupkyňa žalobcov zotrvala na svojom odvolaní a súčasne uviedla, že žalobca v prvom rade má veľmi zlý zdravotný stav, pričom manželka sa o neho stará. Žalobcovia vzhľadom k ich finančným možnostiam neboli schopní si zabezpečiť znalecký posudok ohľadom posúdenia hodnoty veci t.j. všeobecnej ceny veci, ktorú mali veci v dobe, kedy k ich poškodeniu došlo. Napriek uvedenému zotrvávajú na dôvodoch uvedených v žalobe, ako aj v rámci podaného odvolania. 14. Žalovaný sa odvolacieho konania nezúčastnil, hoci mal doručenie predvolania vykázané prostredníctvom fikcie (§ 111 ods. 3 CSP) dňom 08.06.2020 (č.l. 122 d3). 15. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. 16. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). 17. Podľa § 443 Občianskeho zákonníka pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia. 18. Občiansky zákonník v § 442 pojem „škoda“ síce priamo nedefinuje, ale vymedzuje ju nepriamo, a to tým spôsobom, že ustanovuje rozsah jej náhrady (nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk), pričom na § 442 nadväzujú ďalšie ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré ďalej konkretizujú povahu nárokov na náhradu škody a rozsah ich náhrady. Skutočnou škodou je majetková ujma, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou. Pri škode spôsobenej na starších, použitých, či opotrebovaných veciach sa vychádza zo všeobecnej ceny, ktorú mali veci v dobe, kedy k ich poškodeniu došlo. V rámci skutočnej škody sa nahrádza zhodnotenie veci, inak povedané, majetková ujma poškodeného (zmenšenie jeho majetkového stavu) je daná rozdielom hodnoty veci pred poškodením a jeho hodnotou zníženou po poškodení. 19. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že výška škody sa určuje z bežnej ceny poškodenej veci, t.j. bez ohľadu na to, koľko za danú vec uhradil poškodený. A taktiež je potrebné zobrať na zreteľ, že výška škody je daná rozdielom medzi hodnotou veci pred poškodením a po jej poškodení. 20. Odvolací súd po preskúmaní veci, po nariadení pojednávania a zopakovaní dokazovania konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, v ktorom súd prvej inštancie žalobu zamietol bolo potrebné potvrdiť, nakoľko je vo výroku vecne správny (§ 387 ods. 1 C.s.p.). 21. V ustanovení § 420 Občianskeho zákonníka je zakotvená tzv. všeobecná zodpovednosť fyzických a právnických osôb za škodu. V odseku 1 tohto ustanovenia je vyjadrená zásada, že každý, t.j. tak fyzická osoba, ako aj právnická osoba, zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Predpokladom vzniku tejto zodpovednosti je, že niekto porušil určitú povinnosť (konaním alebo opomenutím konania) a porušením tejto povinnosti spôsobil inej osobe škodu. Spôsobenie škody inej osobe a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním (porušením povinnosti) a vzniknutou škodou sú ďalšími podmienkami vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa tohto ustanovenia, ktoré je potrebné v konaní preukázať. 22. V zmysle § 442 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Z citovaného ustanovenia vyplýva, že poškodený môže požadovať náhradu škody iba vo výške zodpovedajúcej ujme, ktorá nastala v jeho majetkovej sfére, v dôsledku škody. Skutočnou škodou je pritom stratená (resp. zničená) hodnota veci, ktorá je objektívne určiteľná, pričom pri škode spôsobenej na starších, použitých, či opotrebených veciach sa vychádza zo všeobecnej ceny, ktorú mali veci v čase, kedy k ich poškodeniu došlo. 23. Odvolací súd po oboznámení sa s predmetnou vecou zistil, že žalobcovia svoj nárok na náhradu škody rozdelili na tri časti: 1) nárok pozostávajúci z ceny za úhradu pôvodnej plynovej prípojky vo výške 1.160,- €, 2) nárok rovnajúci sa výške sumy, ktorú museli žalobcovia uhradiť za znovupripojenie sa k plynovej prípojke, t.j. suma vo výške 1.578,66 € + 700,- € spotrebný materiál, + úhrada nákladov za znovupripojenie plynovej prípojky vo výške 157,66 € 3) nárok pozostávajúci z nákladov za farby a vymaľovanie domu, z dôvodu plesní vytvorených v dôsledku nekúrenia vo výške 500,- €. V danom prípade odvolací súd udáva, že pokiaľ ide prvý nárok, týkajúci sa ceny za úhradu pôvodnej plynovej prípojky vo výške 1.160,- €, v tomto smere je potrebné uviesť, že žalobcovia nesprávne vyčíslili výšku svojho požadovaného nároku. Škoda v tomto prípade je zmenšenie majetku poškodeného, oproti stavu pred škodnou udalosťou. Pri škode spôsobenej na starších, použitých, či opotrebených veciach sa vychádza zo všeobecnej ceny, ktorú mali veci v čase, kedy k ich poškodeniu došlo. Ak sa nachádza v rámci skutočnej škody znehodnotenie vecí, je jednoznačné, že majetková ujma poškodeného (zmenšenie jeho majetkového stavu) je daná rozdielom hodnoty veci pred poškodením a po jej poškodení. V danom prípade odvolací súd taktiež poukazuje na dokazovanie realizované v konaní pred súdom prvej inštancie a zopakované v rámci odvolacieho konania, týkajúce sa nákladov žalobcov na vybudovanie plynovej prípojky (č.l. 10), z ktorého má podľa názoru súdu prvej inštancie vyplývať, že žalobcovia uhradili náklady za zriadenie plynovej prípojky v roku 1988 sumu vo výške 34.976 Kčs. Odvolací súd za týmto účelom zopakoval dokazovanie, pričom má za to, že z listiny predloženej žalobcami zažurnalizovanej ako č.l. 10 nevyplýva (tak, ako to uviedol súd prvej inštancie), že ide o úhradu nákladov za zriadenie plynovej prípojky. Predmetná listina je iba pracovný a mzdový výkaz Bratislavského stavebného podniku, n.p., kde meno odberateľa je D., adresa je uvedená H. XX, pričom z uvedeného listu vyplýva, že došlo k úhrade nákladov vo výške 34.976,- Kčs. Z predmetného listu však vôbec nevyplýva, že došlo k úhrade nákladov za vybudovanie plynovej prípojky. Navyše v predmetnej veci je potrebné uviesť, že aj keby žalobcovia preukázali, že v roku 1988 uhradili za vybudovanie plynovej prípojky sumu vo výške 34.976,- Kčs, automaticky to neznamená, že predmetná suma aj predstavuje výšku ich škody, pri zachovaní ďalších predpokladov zodpovednosti za škodu. Je nepochybné, že v predmetnej veci išlo o potrubie ( resp. plynovú prípojku) používané viac ako 20 rokov, pričom jeho odstránením nemohla žalobcom vzniknúť škoda rovnajúca sa nákladom za jej zriadenie vynaložených z ich strany v roku 1988. Inak povedané, v danom prípade mohla žalobcom vzniknúť iba škoda, ktorá by zohľadňovala všeobecnú cenu plynovej prípojky v čase, kedy došlo k jej poškodeniu t.j. s prihliadnutím na jej opotrebenie. Uvedený odhad ceny plynových potrubí v danom čase však nebol zo strany žalobcov predložený (hoci žalovaný v rámci konania tvrdil, že vyzval žalobcov za účelom vypratania plynového potrubia z jeho pozemku), a preto absentuje vôbec samotné ustálenie výšky škody, v rámci prvého požadovaného nároku zo strany žalobcov. 24. Pokiaľ ide o druhý požadovaný nárok žalobcov rovnajúci sa výške sumy, ktorú museli žalobcovia uhradiť za znovupripojenie sa k plynovej prípojke, t.j. ide o sumu vo výške 1.578,66 € + 700,- € spotrebný materiál, + 645,58 € montážne práce na pripojovacom plynovode a + úhrada za pripojenie k plynárňam vo výške 157,66 €, v tejto súvislosti odvolací súd udáva, že z obsahu spisu, ako aj z vyjadrenia žalobcov bolo nesporné, že nákup spotrebného materiálu žalobcovia v konaní pred súdom nepreukázali, respektíve absentuje u nich doklad o ich kúpe. Takže, pokiaľ ide sumu vo výške 700,- € je možné konštatovať, že predmetný nárok žalobcov je v tejto časti nepreukázaný. Pokiaľ ide o náklady vynaložené žalobcami za novovybudovanú plynovú prípojku vo výške 1.578,66 € odvolací súd uvádza, že predmetné náklady nie je možné považovať za škodu, ktorá vznikla žalobcom a to z toho dôvodu, že z definície pojmu škoda vyplýva, že škoda je majetková ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecných ekvivalentom (peniazmi) a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Rozlišuje sa teda skutočná škoda a ušlý zisk. Skutočnou škodou sa rozumie ujma, ktorá spočíva v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentuje majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. V danom prípade, však nešlo takpovediac o opravu starej (pôvodnej) plynovej prípojky, ale o vybudovanie novej prípojky, pričom náklady, ktoré žalobcovia museli v danom prípade vynaložiť na novovybudovanie prípojky nie sú ich nárokom na náhradu škody, z dôvodu, že za tieto náklady majú vo vlastníctve novú plynovú prípojku. Inak povedané, žalobcovia za svoje náklady dostali protiplnenie, v podobe novej plynovej prípojky, a teda ich náklady na vybudovanie tejto prípojky nemožno v pravom zmysle slova považovať za škodu, ktorá im vznikla. S poukazom na vyššie uvedeného je možné uzavrieť, že samotné náklady na novovybudovanie plynovej prípojky nemôžu byť nárokom žalobcov na náhradu škody, nakoľko za svoje náklady žalobcovia dostali do vlastníctva novovybudovanú plynovú prípojku. V tomto prípade, však odvolací súd považuje za škodu vzniknutú na strane žalobcov úhradu nákladov žalobcov za montážne práce na pripojovacom plynovode vo výške 645,58 €, a rovnako aj úhradu za pripojenie k plynárňam vo výške 157,66 €. V tomto prípade sa preto odvolací súd zaoberal aj ďalšími podmienkami vzniku nároku na náhradu škody t.j. protiprávnym konaním žalovaného a príčinnou súvislosťou (kauzálny nexus) medzi konaním žalovaného a vznikom škody na strane žalobcov. V tomto prípade žalobcovia poukázali na to, že protiprávne konanie žalovaného je dané tým, že k odstávke zemného plynu došlo v dôsledku konania žalovaného, a to dňa 05.07.2014. Žalobcovia taktiež majú za to, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru, že uzatvorenie hlavného uzáveru plynu nemožno považovať za protiprávny úkon. Argumentujú tým, že na uzatvorenie plynu zo strany žalovaného nebola splnená žiadna podmienka uvedená v § 72 ods. 7 zákona o energetike, na ktorý poukázal súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia. Zdôraznili, že žalovaný ale neodpojil plyn, z dôvodu zabránenia mimoriadnej udalosti. Nič také v konaní nemal súd prvej inštancie za preukázané. Majú za to, že žalovaný jednoducho odpojil prívod zemného plynu z praktického dôvodu, nechcel mať na svojom pozemku vedené plynové potrubie žalobcov, a to ešte navyše na hranici svojho pozemku, kde si chcel vystavať múr. Rovnako podľa citovaného § 72 ods. 7 zákona o energetike by mal žalovaný po odstavení plynu povinnosť uvedené nahlásiť prevádzkovateľovi distribučnej siete, pričom opätovne otvoriť hlavný uzáver plynu bola oprávnená odborne spôsobilá osoba. Žalovaný si podľa názoru žalobcov nesplnil žiadnu zo svojich povinností, ktoré mu ukladalo ustanovenie § 72 ods. 7 zákona o energetike, ak by išlo o mimoriadnu udalosť. Žalobcovia namietli, že SPP distribúcia, a.s. rozhodne neuviedla, že pristupuje k trvalému prerušeniu dodávky zemného plynu, pričom poukázali na to, že hlavnou príčinou patovej situácie je neochota spolupráce zo strany žalovaného, ktorý dňa 05.07.2014 odstavil uzáver plynu, ktorý je tiež umiestený na jeho pozemku. Žalobcovia majú za to, že z uvedeného je zrejmé, že SPP - distribúcia, a.s., nechcela dodávky plynu prerušiť, naopak mala záujem na obnovení dodávok zemného plynu do domácnosti žalobcov, nebolo to však vzhľadom na negatívny postoj žalovaného možné. V tomto čase vôbec dodávky zemného plynu nepodmieňovala predložením revíznej správy. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že skutkový stav zistený súdom prvej inštancie je taký, že žalovaný na jar v roku 2013 kontaktoval SPP - distribúcia, a.s., s jeho žiadosťou o prekládku resp. zrušenie plynového potrubia vedúceho cez jeho pozemok z dôvodu, že je potrebné na pozemku žalovaného realizovať výstavbu resp. rekonštrukciu oporného múru, a taktiež z dôvodu, že podľa názoru žalovaného predmetné plynové potrubie nie je uložené v správnej hĺbke. Na uvedené zareagovala spoločnosť SPP - distribúcia, a.s. listom zo dňa 30.01.2014 (č.l. 50), ktorým oznámili, že odberateľov, ktorí predmetné plynové potrubie využívajú vyzvali na predloženie revíznej správy, týkajúcej sa tohto zariadenia. Zároveň uviedli, že v prípade, ak im revízna správa v lehote do 90 dní nebude predložená, resp. ak revízny technik označí zariadenie ako nespôsobilé prevádzky SPP - distribúcia, a.s. má právo prerušiť distribúciu zemného plynu do dotknutých odberných miest. Z následného stanoviska spoločnosti SPP - distribúcia, a.s. zo dňa 22.07.2014 vyplynulo, že odberatelia, ktorí boli vyzvaní na predloženie revíznej správy v stanovenej lehote (t.j. do dnešného dňa) nepredložili prevádzkovateľovi revíznu správu od plynového zariadenia. Zároveň v rámci predmetnej správy SPP - distribúcia, a.s. poukázala na § 73 ods. 5zákona o energetike, podľa ktorého, ak odberateľ nepreloží na základe výzvy prevádzkovateľa revíznu správu zariadenia preukazujúcu, že zariadenie je vo vyhovujúcom technickom stave, považuje sa dotknuté odberné technické zariadenie za nevyhovujúce. V zmysle § 64 ods. 2 zákona o energetike je prevádzkovateľ následne oprávnený bez nároku na náhradu škody obmedziť alebo prerušiť distribúciu zemného plynu odberateľovi, v prípade zápornej revíznej správy zariadenia. Zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie vyplynulo, že žalobcovia nepredložili revíznu správu, pričom svoje tvrdenie o ich záujme vypracovať revíznu správu ničím v konaní pred súdom prvej inštancie nepodporili (napr. výsluchom svedka...). Následne dňa 05.07.2014 došlo k uzavretiu plynu a jeho prívodu do nehnuteľnosti žalobcov. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia svojho rozsudku konštatoval, že skutočnosť, že žalovaný sám uzavrel prívod predmetného plynu nebola v konaní pred súdom prvej inštancie preukázaná. V tejto súvislosti z výsluchu žalovaného bolo zistené, že žalovaný nahlásil na polícii krádež časti potrubia v septembri 2014 t.j. dva mesiace po prerušení dodávok plynu. Následne v novembri 2014 spoločnosť SPP - distribúcia, a.s. fyzicky uzatvorila prívod plynu do predmetnej prípojky. Žalovaný vyzval žalobcov, aby z jeho pozemku vypratali predmetné nefunkčné potrubie, pričom na uvedenú výzvu žalobcovia nereagovali, a preto nefunkčné potrubie zo svojho pozemku vypratal žalovaný sám. V tejto súvislosti vzniká otázka protiprávneho konania žalovaného, ktoré má spočívať v uzavretí plynovej prípojky, vedúcej plyn do nehnuteľnosti žalobcov. Odvolací súd má za to, že aj keby bolo v konaní preukázané, že žalovaný skutočne uzavrel plynovú prípojku vedúcu plyn do nehnuteľnosti žalobcov, uvedené konanie žalovaného by znamenalo iba toľko, že nedošlo k vykurovaniu nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov (mohlo dôjsť k vzniku plesní), avšak uvedené konanie by neznamenalo, že bolo zo strany žalobcov potrebné vybudovať novú plynovú prípojku. V tomto prípade teda absentuje aj podľa názoru odvolacieho súdu (za predpokladu, že žalovaný uzavrel prívod plynu do domu žalobcov, čo taktiež nebolo v konaní pred súdom prvej inštancie preukázané) okrem protiprávneho konania žalovaného aj príčinná súvislosť medzi nákladmi na vybudovanie novej prípojky a to konkrétne nákladmi žalobcov za montážne práce na pripojovacom plynovode vo výške 645,58 €, a rovnako aj náklady za pripojenie k plynárňam vo výške 157,66 €. Vo všeobecnosti je potrebné zdôrazniť, že pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je náhrada požadovaná. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (pokiaľ vznikla) a konkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne) sa zisťuje príčinná súvislosť. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku; časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti (porovnaj R 21/1992). V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž „priamosť" pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. 6. 2010, sp. zn. 5 Cdo 126/2009. V danom prípade je teda jednoznačné, že pri uvedených nákladoch žalobcov, ktoré môžeme považovať za vzniknutú škodu, absentuje jednak protiprávne konanie žalovaného a aj v prípade protiprávneho konania žalovaného absentuje príčinná súvislosti so vzniknutými nákladmi žalobcov. Samotné uzavretie plynu žalovaným by totiž ešte neznamenalo potrebu vykonania prekládky plynovej prípojky, nakoľko táto potreba vykonania prekládky plynovej prípojky vyvstala z dôvodu nepredloženia revíznej správy zo strany žalobcov. Potom, čo boli žalobcovia vyzvaní na predloženie revíznej správy vznikla totiž pochybnosť o dodržaní technických noriem (t.j. hĺbky uloženého potrubia) v pozemku žalovaného. Inak povedané, aj keby žalovaný uzavrel prívod plynu (čo v konaní preukázané nebolo), zo strany SPP - distribúcia, a.s. následne došlo k uzavretiu dodávok plynu, avšak uvedené sa realizovalo z dôvodu nepredloženia revíznej správy, nakoľko bez predloženia revíznej správy sa takéto plynové zariadenie považovalo za nespĺňajúce technické normy. 25. Tretím nárokom uplatňovaným zo strany žalobcov je nárok za úhradu nákladov týkajúcich sa vymaľovania nehnuteľnosti, z dôvodu plesní vynaložených zo strany žalobcov vo výške 500,- €. Žalobca v rámci žaloby tvrdil, že predmetné plesne v dome žalobcov vznikli v dôsledku nekúrenia, respektíve z dôvodu odpojenia plynovej prípojky. V tejto súvislosti odvolací súd udáva, že po preštudovaní spisu musí konštatovať, že v súdnom spise absentuje doklad preukazujúci úhradu nákladov žalobcov za vymaľovanie domu vo výške 500,- €, inak povedané, absentuje doklad žalobcov preukazujúci výšku tvrdenej škody zo strany žalobcov. Preto v rámci preukazovania podmienok potrebných na uplatnenie nároku na náhradu škody odvolací súd musí konštatovať, že v rámci tretieho uplatňovaného nároku absentuje doklad preukazujúci výšku škody, ktorá mala vzniknúť žalobcom v dôsledku nekúrenia. 26. Odvolací súd iba zopakuje, že dôkazná povinnosť týkajúca sa výšky škody, protiprávnosti, ako aj príčinnej súvislosti postihuje žalobcov a nie žalovaného. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týka povinnosť strany sporu tvrdiť a označiť dôkazy na preukázanie tvrdení, je vždy daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán sporu. Táto norma zásadne určuje rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané) a aj nositeľa dôkazného bremena. V závislosti na hypotéze právnej normy má každá zo strán sporového konania samostatnú (vlastnú) povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť, a teda aj z toho vyplývajúce odlišné a samostatné bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno. Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z ich existencie vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka konania, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Civilný sporový poriadok v prípade bremena tvrdenia a bremena dôkazu ponecháva na účastníkovi, ako bude v konaní postupovať. Pokiaľ účastník konania nerešpektuje bremeno tvrdenia alebo dôkazné bremeno, ktoré ho zaťažujú, z hľadiska procesného postupuje vo svoj neprospech. Procesná nečinnosť strany sporu v tomto smere má (pre neho) negatívne dôsledky pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, čo sa v konečnom dôsledku prejaví vo vydaní (pre neho) nepriaznivého rozhodnutia. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane toho - ktorého účastníka treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti (nie je možné preukázať, že niečo sa nestalo). V prejednávanej veci to potom znamená, že žalobcovia mali preukázať výšku škody, protiprávnosť konania žalovaného, ako aj príčinnú súvislosti medzi protiprávnym konaním žalovaného a vznikom škody, čo však v konaní pred súdom prvej inštancie neurobili. Skutočnosti tvrdené žalobcami v odvolaní nemajú žiaden význam pre rozhodnutie prvoinštančného alebo odvolacieho súdu. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, ako vecne správny potvrdil ( § 387 ods. 1 CSP). 27. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných stranou sporu, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008). 28. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.1 C.s.p. a ich náhradu úspešnému žalovaného náhradu trov konania priznal v rozsahu 100%. 29. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podia § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ODS. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).