Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/228/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1416204023 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1416204023.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a členov senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobcu: A. M., E.. XX. X. XXXX, I. D. X, I., zast. advokátkou JUDr. Darinou Solárovou, Škultétyho ul. č. 3, Košice, proti žalovaným: 1/ Stavebné bytové družstvo Bratislava IV, Polianky č. 9, Bratislava, IČO: 00 169 731, zast. advokátom JUDr. Jozefom Drvárom, Belinského ul. č. 16, Bratislava, 2/ SVB KUK 3, Kuklovská ul. č. 793/3, Bratislava, IČO: 31 813 674, zast. advokátom JUDr. Dušanom Mikulášom, Nejedlého ul. č.29, Bratislava, 3/ CREDITORS, spol. s r. o., Mozartova ul. č. 27, Bratislava, IČO: 73 891 870, zast. advokátskou kanceláriou HARGAŠ LEGAL, spol. s r. o., Laskomerského ul. č. 149/6, Bratislava, X/ A. U., E.. XX. X. XXXX, I. Š. Q.. Č.. XXXX/XX, Bratislava, zast. advokátskou kanceláriou Andrej Mojžiš, spol. s r. o., ul. Gen. Svobodu č. 16, Pezinok, o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo 6. júna 2019 č. k. 6C/92/2016-558, takto r o z h o d o l : Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa m e n í tak, že sa určuje, že dobrovoľná dražba, priebeh ktorej bol osvedčený notárskou zápisnicou č. N 749/2016, Nz 13833/2016, NCRIs 14 242/2016 zo dňa 20. 4. 20106 vyhotovenou notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom, vykonaná dňa 18.4.2016, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti zapísané na P. pre D.. Ú.. D. K. Č.. XXXX W. J. I. Č.. XX na X. Z. bytového domu nachádzajúceho sa na D. Q.. Č.. X K. I. S.. Č.. XXX postaveného na Z.. Č.. XXXX, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti XXXX/XXXXXX, je neplatná. Žalobcovi sa proti žalovaným 1/ až 4/ priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby, ktorej priebeh bol osvedčený notárskou zápisnicou N 749/2016, Nz 13833/2016, NCRIs 14242/2016 zo dňa 20. 4. 2016 vyhotovenou notárom Ondrejom Ďuriačom. Žalobcovi súd prvej inštancie uložil povinnosť nahradiť žalovaným 1/ až 4/ trovy konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. 2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že rozhodnutím o pridelení bytu zo dňa 23. 11. 1993 bol žalobcovi ako členovi SBD Bratislava IV pridelený X - U. I. Č.. XX v I. XX na D. Q. Č.. X K. I.. Na základe zápisnice o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 23. 11. 1993 prevzal člen družstva - žalobca spolu so svojou manželkou O. M. od Stavebného bytového družstva Bratislava IV X- U. I. na D. Q. Č.. X K. I.. Manželstvo žalobcu a O. M. rozviedol Okresný súd Bratislava IV rozsudkom č. k. 9C/71/1994 zo dňa 17. 2. 1995, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14. 2. 1996. Z manželstva pochádzali maloleté deti. Výpoveďou z nájmu zo dňa 8.9.2008 vypovedal prenajímateľ - SBD IV žalobcovi nájom predmetného bytu podľa § 711 ods. 1 písm. d/ Obč. zák. z dôvodu nepravidelného platenia nájomného a úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu. Spoločenstvo vlastníkov bytov v bytovom dome, kde sa nachádzal aj predmetný byt - žalovaný 2/ malo k predmetnému bytu zákonné záložné právo. Žalovaný 1/ ako vlastník predmetného bytu si voči žalovanému 2/ - spoločenstvu vlastníkov bytov neplnil riadne a včas svoje povinnosti, v dôsledku čoho vznikol žalovanému 1/ peňažný dlh. Žalovaný 1/ existenciu dlhu nepopieral. Dražobná spoločnosť (žalovaný 3/) oznámením zo dňa 16. 3. 2016 oznámila, že dňa 18. 4. 2016 sa uskutoční dobrovoľná dražba predmetného bytu, ktorý je vo výlučnom vlastníctve SBD IV (žalovaného 1/). Navrhovateľom dražby bol SVB KUK 3 (žalovaný 2/) ako záložný veriteľ. Realizáciu dobrovoľnej dražby vykonal žalovaný 3/ v pozícii dražobníka. Notárskou zápisnicou č. N 749/2016, NZ 13833/2016, NCRIs 14242/2016 zo dňa 18. 4. 2016 vyhotovenou notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom bol osvedčený priebeh dobrovoľnej dražby na predmetný byt, pričom vydražiteľom predmetnej nehnuteľnosti sa stal žalovaný 4/. Znaleckým posudkom bola cena predmetného bytu určená sumou 88.900 eur. 3. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil záver, že žaloba nie je dôvodná. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol: „Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že I. Č.. XX na D.P. Q. Č.. X K. I. E. S. na X Z.. pôvodne patriaci žalovanému v 1. rade (SBD BA IV) vydražil na základe príklepu udeleného dňa 18. 4. 2016 žalovaný v 4. rade za sumu 82.900,-eur. Znaleckým posudkom bol cena draženej nehnuteľnosti odhadnutá na sumu 88.900 eur. Žalobca podal žalobu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, pričom v žalobe podanej dňa 3. 5. 2016 uvádzal 3 hlavné dôvody neplatnosti dražby: 1. že nájomná zmluva medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade je stále platná, 2. že v čase dražby žalobca uhradil na účet žalovaného v 1. rade celý dlh, 3. že v oznámení o dobrovoľnej dražbe nebolo uvedené, že žalobca a jeho rodinní príslušníci majú k bytu nájomný vzťah. K týmto jednotlivým dôvodom súd uvádza nasledovné. Žalobcovi, ako členovi družstva SBD v obvode Bratislava IV, bol dňa 23. 11. 1993 odovzdaný do užívania družstevný I. Č.. XX na D. X. V čase odovzdania bytu bol žalobca ženatý s O. M.. Manželstvo A. M. W. O. M.J. trvalo od XX. X. XXXX B. XX. X. XXXX, kedy bolo právoplatne rozvedené. Nakoľko títo manželia nadobudli byt na D. X počas trvania manželstva, stali sa spoločnými nájomcami družstevného bytu a zároveň spoločnými členmi bytového družstva. Po rozvode manželstva súd doposiaľ nerozhodol o tom, že by sa zrušilo právo spoločného nájmu bytu a ktorý z manželov bude byt ďalej užívať ako nájomca (ani to žalobca netvrdil, že takéto rozhodnutie existuje). Rovnako tak sa o nájme bytu nedohodli ani bývalí manželia A. W. O. M.. To, že sa o nájme bytu nedohodli, svedčí skutočnosť, že samotná O. M. v písomnom vyjadrení zo dňa 3. 6. 1999 (č. l. 411) uvádza, že „ja som sa do bytu nasťahovať nemohla, odmietol mi vydať kľúče. Požiadala som o pomoc Obvodný úrad D. X I.. Nakoniec som ustúpila, aby deti neboli vystavované neustálemu stresu, zostala som bývať u svojich rodičov v presvedčení, že sa dohodneme mimosúdne“. Z uvedeného vyplýva, že k dohode iba malo dôjsť, ale nakoniec sa tak nikdy nestalo. V neposlednom rade aj vlastník bytu - žalovaný v 1. rade evidoval práve A. W. O. M. ako členov družstva, ku ktorým prislúcha byt Č.. XX, čo posilňuje argumentáciu ohľadne neexistencie dohody manželov. Z uvedeného teda vyplýva, že právo spoločného nájmu bytu (aj napriek novo uzatvorenému manželstvu žalobcu s A. M. B. XX. X. XXXX ) stále svedčí A. M. a jeho prvej manželke O. M., keďže bývalí manželia sa o tejto veci od rozvodu doposiaľ nedohodli a ani súd v tejto otázke v zmysle § 705 ods. 1 OZ nerozhodol. Výpoveď z nájmu bytu zo dňa 8. 9. 2008 preto bola správne doručovaná A. M. a jeho prvej manželke - O. M.. Nakoľko výpoveď z nájmu bytu nebola žalobcom napadnutá osobitnou žalobou, súd musí konštatovať, že nateraz neexistuje žiaden dôvod spochybňovať podanú výpoveď z nájmu bytu a táto je platná. Uplynutím výpovednej doby (počítanej od prvého mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola doručená výpoveď, resp. odo dňa určeného fikciou doručenia podľa § 45 OSP) nájom družstevného bytu zanikol. Druhým argumentom pre neplatnosť dražby malo byť tvrdenie, že v čase dražby žalobca uhradil na účet žalovaného v 1. rade celý dlh. Dokazovanie v prvom rade preukázalo slabú platobnú disciplínu žalobcu, ktorý platil nepravidelne a svoje dlhy (aj pomocou svojho otca) uhrádzal nárazovite. Je pravdou, že na účet žalovaného v 1. rade boli dňa 24. 3. 2016 poukázané sumy 678,19 eura a 3.600,-eur, čo ale preukazuje iba to, že žalobca mal dlh a uhradil ho v dvoch splátkach. Ani takáto úhrada (hoci by ňou uhradil aj svoj celý dlh voči žalovanému v 1. rade ) neznamená, že si dlh vyrovnal aj žalovaný v 1. rade voči žalovanému v 2. rade. Rovnako to ani neznamená, že dlh žalobcu voči žalovanému v 1. rade a dlh žalovaného v 1. rade voči žalovanému v 2. rade bol v rovnakej výške. Úhrada dlhu žalobcu na účet žalovaného v 1. rade však nebola a ani nemohla byť spôsobilá odvrátiť konanie dobrovoľnej dražby, keďže navrhovateľom dražby bol žalovaný v 2. rade - spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorý evidoval svoju pohľadávku voči vlastníkovi bytu - žalovanému v 1. rade. Tretím argumentom žalobcu bolo, že v oznámení o dobrovoľnej dražbe nebolo uvedené, že žalobca a jeho rodinní príslušníci majú k bytu nájomný vzťah. Tu súd opakuje, že nájomný vzťah sa skončil (k tomu súd odkazuje na svoje odôvodnenie uvedené vyššie) a teda nebolo potrebné v oznámení o dobrovoľnej dražbe uvádzať jeho existenciou, ako sa domáhal žalobca. Súčasne súd podotýka, že aj keby v oznámení o dobrovoľnej dražbe nebola uvedená existencia nájomného vzťahu, nezakladalo by to automaticky vyhlásenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, ale nanajvýš by mohlo zakladať zodpovednosť za vzniknutú škodu v zmysle § 33 zákona o dobrovoľných dražbách. K tomuto súd ešte pridáva, že ak by bol nájomný vzťah stále platný, zmluvný záväzok by po dražbe prešiel na vydražiteľa, teda postavenie nájomníka by sa nijako nezhoršilo. V tejto súvislosti treba doplniť, že aj napriek tomu, že žalobcovi svedčí naliehavý právny záujem na tejto určovacej žalobe, jeho aktívna legitimácia aj s ohľadom na vyššie uvedené je v tomto konaní nedostatočná. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide. Žalobca nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, keďže k bytu nemá žiaden právny vzťah, od ktorého by mohol odvíjať aj svoju aktívnu vecnú legitimáciu v tomto spore.“ S poukazom na tieto závery súd prvej inštancie žalobu zamietol. 4. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešným žalovaným priznal právo na ich náhradu v plnom rozsahu. 5. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol: „Súd prvej inštancie v odôvodení napádaného rozsudku, bod 56 konštatuje, že žalobca uvádzal 3 hlavné dôvody pre určenie neplatnosti dražby. Takéto konštatovanie súdu je v priamom rozpore so skutkovým stavom veci ako aj s dokazovaním, ktoré sám súd prvej inštancie vykonával. A s právnym názorom odvolacieho súdu sp. zn. 6Co/231/2018 z 31.10.2018. Žalobca napádal tieto skutočnosti, ktoré sú podľa jeho názoru dôvodom pre určenie absolútnej neplatnosti dražby: dlžná istina bola nižšia, ako ju pripúšťa zák. č. 527/2002, ust. § 3, ods. 6, zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách. Suma pre ktorú sa dražilo činila 2.070,94 eur vrátane prísl., pričom sankcie predstavovali 91,25 % p. a. nemorálny postup žalovaných odporujúci dobrým mravom - žalobca dňa 24. 3. 2016, mesiac pred realizáciou výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou uhradil dlh v celom rozsahu na účet žalovaného v 1. rade, nedoručenie oznámenia o dražbe manželke žalobcu - A. M., -nedoručenie notárskej zápisnice o dražbe A. M., dražba ako inštitút uspokojenia záložného veriteľa má byť inštitútom ultima ratio, čo v tomto prípade nebolo, dražba podstatným spôsobom zasiahla do ústavného práva žalobcu a jeho rodiny na obydlie, výkon záložného práva bez akejkoľvek preventívnej ingerencie súdnej moci, hrubý nepomer medzi skutočnou výškou dlhu a hodnotou nehnuteľností, podhodnotenie nehnuteľností, ktoré boli predmetom dražby, dražbu ako nie nevyhnutné opatrenie v demokratickej spoločnosti na získanie dlžnej sumy. Zvlášť za situácie, že túto žalobca splatil, byt v čase dražby nebol spôsobilý na riadne užívame, pretože nebol vyprataný ( § 37, ods. 2 Obč. zák ), dražba bez ingerencie súdnej moci, nespôsobilosť riadneho užívania bytu, pretože nebol vyprataný (§ 37. ods. 2 Obč. zák. „Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.“), neplatnú výpoveď z nájmu bytu z 8. 9. 2008, pretože oznámenie o výpovedi nájmu z bytu nebolo doručené terajšej manželke žalobcu, p. A. M.. V bode 56. odôvodnenia napádaného rozsudku na str. 10 súd prvej inštancie konštatuje, že bývalá manželka žalobcu, p. O. M.J. je stále nájomníčkou sporného bytu, pretože súd doposiaľ nerozhodol, ktorý z manželov bude byt ďalej užívať a že o užívaní bytu sa žalobca so svojou bývalou manželkou nedohodli. A že O. M. eviduje žalovaný v 1. rade ako nájomníčku sporného bytu k dnešnému dňu. Proti tomu žalobca namieta: Žalobca sa s bývalou manželkou O. M. na užívaní bytu dohodli. O. M. spoločnú domácnosť natrvalo opustila a viac si užívanie bytu žiadnym spôsobom nenárokovala. Prejavila tak svoju slobodnú vôľu byt a spoločnú domácnosť opustiť. Okrem smrti či rozvodu zákon ustanovuje zánik spoločného nájmu bytu manželmi aj vtedy, ak jeden z manželov trvale opustí spoločnú domácnosť. Trvalé opustenie domácnosti musí byť výrazom slobodnej vôle jedného z manželov. Ide napríklad o prípady odsťahovania sa do nového bytu, vysťahovanie do zahraničia a podobne. Opustením domácnosti je potrebné rozumieť konanie nájomcu, ktoré je motivované úmyslom zrušiť spoločnú domácnosť a už ju neobnovovať. Jeho rozhodnutie nebude časovo obmedzené a bude konečné. Žalobca sa tak s bývalou manželkou de facto a de jure dohodli na vyporiadaní BSM a teda aj na členských a nájomných právach k spornému bytu, ktorý bol predmetom výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou. Žalobca tvrdí, že právo spoločného nájmu sporného bytu svedčí jemu a jeho aktuálnej manželke - A. M. odo dňa uzavretia ich manželstva - 18. 5. 1996 a to s poukazom na ust. § 704 Obč. zák.: „Ak sa niektorý z manželov stal nájomcom bytu pred uzavretím manželstva, vznikne obom manželom spoločný nájom bytu uzavretím manželstva“. „To isté platí, ak vzniklo pred uzavretím manželstva niektorému z manželov právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu.“ Jediným členom družstva je teda žalobca.“ Ak sa niektorý z manželov stal nájomcom bytu pred uzatvorením manželstva, moment uzatvorenia manželstva je i momentom vzniku spoločného nájmu bytu. Následným uzavretím manželstva so žalobcom vznikol terajšej manželke, Z.. A. M. spoločný nájom bytu a vzniklo spoločné členstvo manželov v družstve. Preto nedoručenie výpovede z nájmu bytu manželke žalobcu, Z.. A. M. zakladá jej absolútnu neplatnosť. Teda výpoveď z nájmu bytu zo dňa 8. 9. 2008, ako aj oznámenie o výkone záložného práva dobrovoľnou dražbou malo byť doručené súčasnej manželke Z.. A. M.. Ďalej žalobca v odvolaní uviedol: „Ku konštatovaniu súdu prvej inštancie o tom, že „dokazovanie preukázalo slabú platobnú disciplínu“ a že žalobca platil svoje dlhy „nárazovite“. Zákon zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách neobsahuje ustanovenie o tom, že umožňuje vykonať dražbu pri „slabej platobnej disciplíne“ a „nárazovitých“ platbách. No obsahuje ustanovenie § 3, ods. 6: „Dražiť nemožno nehnuteľné veci, ak hodnota pohľadávky bez jej príslušenstva zabezpečenej záložným právom ku dňu oznámenia o začatí výkonu záložného práva neprevyšuje 2 000 eur." Súd prvej inštancie mal k dispozícii listinné dôkazy a vyjadrenia žalobcu o tom, že ten už 24. 3. 2016 - mesiac pred realizáciou dražby uhradil dlžnú sumu 3.600 eur + 678,19 eur na účet žalovaného v 1. rade. Teda dlh žalobcu minimálne od 25. 3. 2016 neexistoval. V tomto smere súd vykonával dokazovanie aj 16. 5. 2019.“ 6. Žalovaní 1/, 2/ vo vyjadreniach k odvolaniu navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. 7. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal dovolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok treba zmeniť. 8. V prejednávanej veci treba predovšetkým poukázať na to, že žalobca nie je a nikdy ani nebol vlastníkom predmetného družstevného bytu. Záložné právo v zmysle § 15 zák. č. 182/1993 Z.z. tak nemohlo vzniknúť na zabezpečenie pohľadávky žalovaného 2/ ako správcu predmetného bytového domu voči žalobcovi, ktorý - ako je to uvedené vyššie - vlastníkom predmetného bytu nikdy nebol. Konštrukcia použitá žalovanými 1/, 2/ bola založená na tom, že dobrovoľnou dražbou sa bude realizovať záložné právo viaznúce na predmetnom byte zo zákona (§ 15 zák. č. 182/1993 Z.z.) s tým, že žalovaný 2/ má pohľadávku voči žalovanému 1/ ako vlastníkovi predmetného bytu. Žalovaný 1/ teda namiesto toho, aby vymáhal proti žalobcovi ako nájomcovi predmetného bytu jeho dlh spolu vo výške 4.278,19 eur (tento dlh pritom žalobca v celom rozsahu uhradil ešte pred realizáciou záložného práva), nemal žiadne námietky proti konaniu dobrovoľnej dražby, v ktorej sa vydražiteľom sporného bytu stal žalovaný 4/ (čím žalovaný 1/ o tento byt prišiel). Odvolací súd je toho názoru, že tento postup žalovaných 1/, 2/ ak už nie je v priamom rozpore s ust. § 15 zák. č. 182/1993 Z.z., tak predstavuje obchádzanie tohto zákonného ustanovenia, prípadne je v rozpore s dobrými mravmi. Vzhľadom na to konaním žalovaných 1/, 2/ došlo aj k porušeniu ust. § 7 ods. 1 zák. č. 527/2002 Z.z., pretože žalovaný 2/ v dôsledku porušenia ust. § 15 zák. č. 182/1993 Z.z. nebol oprávnený navrhnúť ako „záložný veriteľ“ vykonanie dražby. Nemožno prehliadnuť, že v konaní bolo preukázané, že sporný byt má cenu cca 80 000 eur a dlh žalobcu voči žalovanému 1/ predstavoval sumu 4.278,19 eur, pričom žalobca celý dlh žalovanému 1/ uhradil. Nie je preto možné dospieť k inému záveru, že úmyslom žalovaného 1/ bolo dosiahnuť to, aby sporný byt viac nebol v jeho vlastníctve a aby sa tak jeho vlastníkom mohla stať iná osoba (konkrétne žalovaný 4/). Okrem toho, v čase realizácie záložného práva žalovaný 2/ ako záložný veriteľ žiadnu pohľadávku proti žalovanému 1/ nemal, pretože žalobca predsa svoj dlh voči žalovanému 1/ uhradil. Pre účely prejednávanej veci je právne bezvýznamné, či žalovaný 1/ túto platbu poukázal žalovanému 2/. Zo všetkých týchto okolností odvolací súd vyvodil, že konaním žalovaných 1/, 2/ došlo k porušeniu (obchádzaniu) zákona č. 527/2002 Z.z. a predmetná dobrovoľná dražba preto nemôže byť platná. Žalovanému 1/ nič nebránilo, aby - ak je toho názoru, že žalobcovi platne vypovedal nájom sporného bytu - sa proti nemu domáhal vypratania tohto bytu s odôvodnením, že v ňom býva bez právneho dôvodu. Žalovaný 1/ však namiesto toho volil postup, realizáciou ktorého stratil vlastníctvo predmetného bytu (s čím evidentne nemal žiadny problém), samozrejme za predpokladu, že by predmetná dražba bola platná. Žalobca v spornom byte stále býva a odvolací súd je toho názoru, že mu nemožno odoprieť aktívnu vecnú legitimáciu v prejednávanej veci. Žalobca síce účastníkom predmetnej dražby nebol, ale celkom nepochybne bol realizáciou dražby dotknutý na svojich právach (§ 21 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z.z.). Možno teda uzavrieť, že konaniu žalovaných 1/, 2/ z vyššie uvedených dôvodov nemožno poskytnúť právnu ochranu. 9. Z uvedeného vyplýva, že predmetná dobrovoľná dražba nie je platná a žaloba je preto dôvodná. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil podľa § 388 C.s.p. tak, že žalobe vyhovel. 10. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 11. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( § 420 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods. 1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ ( § 428 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( § 429 ods. 2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods. 2 C.s.p. ).