Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/263/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1416207751 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kučerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1416207751.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a členov senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobkyne: P.. X. H., A.. X.XX.XXXX, W. U. X, W., zastúpená advokátkou JUDr. Laura Bíróová, so sídlom Klincová 37/ B, Bratislava proti žalovanej: L. F.E., Y..X.., X. X. D. I. X/A, W., IČO: 35 709 332, o zapl. 908 eur s prísl., na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 8.11.2017, č. k. 16Csp/27/2016-196, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . II. Žalobkyni sa priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. o d ô v o d n e n i e : 1/ Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni sumu 908 eur spolu s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 908 eur od 2.6.2016 do zaplatenia, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku titulom nároku na poistné plnenie z Komplexného poistenia bývania; žalobkyni priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 2/ Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie skutkovo zistil, že žalobkyňa ako poistník a súčasne poistený a žalovaná ako poisťovateľ uzavreli dňa 26.3.2012 poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX - T.G.A. O. F. bývania s predmetom poistenia - rodinný dom Dobrohošť 290 a poistenie domácnosti, pričom poistenie bolo dojednané aj pre prípad poškodenia alebo zničenia predmetu poistenia nehnuteľnosti a domácnosti vodou unikajúcou z vodovodných zariadení /čl. III bod 1 písm. g) VPP/. Žalobkyňa dňa 13.10.2015 žalovanej oznámila vznik škody z poistenia majetku, ku ktorej došlo dňa 21.9.2015 tak, že praskla kanalizácia v rodinnom dome (odtok pod umývadlom), následkom čoho došlo k zatečeniu steny, kuchynskej linky, drevených schodov, krbu a vešiakovej stene v chodbe. Škodová udalosť bola u žalovanej vedená pod č. 3091051143. Technik žalovanej vykonal dňa 20.10.2015 obhliadku škodovej udalosti, pričom ako príčinu vzniku škody uviedol, že „na základe nezistenej netesnosti došlo k uniknutiu odpadovej vody z umývadla pod podlahovú dlažbu, čo sa po čase prejavilo na stene krbu, na schodoch a vešiakovej stene“. Žalovaná dňa 26.10.2015 oznámila žalobkyni ukončenie šetrenia poistnej udalosti Č.. XXXXXXXXXX bez poskytnutia poistného plnenia s odôvodnením, že na základe fotodokumentácie z obhliadky je zrejmé, že z dôvodu polohy zavlhnutia a umiestnenia poškodenej rúry, príčinou vzniku škody nie je zatečenie z predmetného potrubia pod umývadlom. Žalobkyňa listom zo dňa 23.11.2015 podala „odvolanie“ proti ukončeniu likvidácie škodovej udalosti, v ktorom zdôraznila, že k navlhnutiu došlo jednoznačne z poruchy na vodovodnom zariadení v priestore kuchyne, pričom pokiaľ žalovaná trvá na svojom rozhodnutí, žiada vykonanie obhliadky znalcom v odbore stavebníctvo, nie automobily, ako bol podľa vlastného vyjadrenia technik žalovanej. Žalovaná listom zo dňa 4.12.2015 oznámila žalobkyni, že zotrváva na pôvodnom stanovisku zo dňa 26.10.2015. Žalobkyňa listom zo dňa 03.05.2016 opätovne požiadala žalovanú o prehodnotenie rozhodnutia a o ukončenie likvidácie škodovej udalosti výplatou poistného plnenia v rozsahu vyčíslenej výšky škody v sume 908 eur. Žalovaná listom zo dňa 2.6.2016 oznámila žalobkyni, že zo zápisu o obhliadke vyplýva, že technik nezistil ani nepotvrdil žalobkyňou deklarovanú príčinu škody, a teda vzhľadom na skutočnosť, že doposiaľ nepreukázala príčinu vzniku škodovej udalosti, zotrváva na pôvodnom stanovisku. Z cenovej ponuky zastanej mailom dňa 9.2.2016 F.. K. súd prvej inštancie ďalej zistil, že pri výrobe a výmene 4 ks podstupňov a podstupňa je cena 590 eur; výmena zadnej dosky a bočnej dosky na vešiakovej stene je v cene 278 eur s cenou dopravy 40 eur. Celková cena opravy s dopravou činí 908 eur. Z vyjadrenia G.. M. zo dňa 11.04.2016 súd prvej inštancie tiež zistil, že k poškodeniu schodiskových stupňov a vešiakovej steny plesňou vzniklo poruchou na vodovodnom zariadení v kuchyni pod umývačkou riadu. Tvarovka na ležatej kanalizácii, do ktorej je zaústená kanalizačná rúra z kuchynského umývadla a umývačky riadu vykazovala netesnosť cez ktorú sa dostala voda z kanalizácie pod dlažbu v kuchyni. Po odstránení poruchy sa postup asi po mesiaci zastavil, čo sa prejavilo najprv na omietke komína a potom aj na zastavení plesne na schodisku a vešiakovej stene. 3/ Z tohto skutkového stavu, právne odkazujúc na § 415, § 417 ods. 1, § 442 ods. 1,3, § 443, § 517 ods. 2, § 788 ods. 1, 3, § 797 ods. 1,2,3, § 806 Obč. zák. a na znenie Všeobecných poistných podmienok čl. III bod 1 písm. g/, čl. V bod 1, čl. IX bod 1 písm. i/, j/, n/, čl. IX bod 2, čl. XVII bod 44 písm. a/, d/, dospel súd prvej inštancie k záveru, že žaloba je dôvodná. Skonštatoval, že strany sporu mali dojednanú poistnú zmluvu, pri ktorej bola žalovaná povinná poskytnúť žalobkyni plnenie pre prípad poškodenia alebo zničenia predmetu poistenia nehnuteľnosti a domácnosti vodou unikajúcou z vodovodných zariadení; žalovaná poistné plnenie odmietla poskytnúť s argumentom, že nebolo preukázané, že škoda bola dôsledkom náhodnej udalosti, keď z dôvodu polohy zavlhnutia a umiestnenia poškodenej rúry príčinou vzniku škody nebolo zatečenie z predmetného potrubia pod umývadlom, príčina škody bola podľa žalovanej nepreukázaná, keď v poistenej nehnuteľnosti dochádzalo k dlhodobému vlhnutiu stien. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že k škode došlo v dôsledku poistnej udalosti - poškodeniu drevených schodov a vešiakovej steny v poistnej zmluve vymedzeným spôsobom, a to vodou unikajúcou z vodovodných zariadení, keď na základe svedeckých výpovedí bolo ustálené, že príčinou poškodenia označených vecí bola voda vytekajúca z odpadného uzáveru z drezu, kedy svedkovia H. Y. O. pri skúške tesnosti kanalizácie videli, že zo spoja vyteká voda. Rovnako z výpovede svedka M. bola vyvrátená argumentácia žalovanej, podľa ktorej nemohlo poškodené potrubie v kuchyni mať za následok poškodenie v inej časti domu, keďže postup pri poškodení vodou opísal svedok, ktorý má na uvedené závery dostatočné odborné vedomosti a zároveň vykonával stavebný dozor na uvedenom rodinnom dome tak, že po hydroizolácii sa rozlievala voda, pričom väčšia časť smerovala ku kúpeľni a vešiakovej stene, nakoľko v tom smere je vedené odpadové potrubie, pričom práve týmto postupom vody vytekajúcej z potrubia bola poškodená drevená vešiaková stena a schody, nakoľko voda sa postupne dostala z kuchyne až do inej časti domu. Rovnako aj z písomného vyjadrenia F.. M. zo dňa 11.4.2016 možno podľa súdu prvej inštancie vyvodiť, že príčinou vzniku škody bola voda unikajúca z odpadového potrubia v kuchyni, nakoľko opravou tohto zariadenia došlo k zastaveniu postupu vody v priestore. K námietke žalovanej, že na škodu spôsobenú vodou vytekajúcou z kanalizačných resp. odpadových potrubí sa dojednané poistenie nevzťahuje, súd prvej inštancie uviedol, že zo znenia čl. XVII. bod 44 písm. d) VPP vyplýva, že za vodu z vodovodných zariadení sa nepovažuje voda spätne vystupujúca z odpadových potrubí a kanalizácie v dôsledku zvýšenej hladiny spodnej vody alebo nahromadených zrážkových vôd, teda výluka poistenia sa vzťahuje na vodu stúpajúcu spätne z odpadových a kanalizačných potrubí, a to práve vplyvom inej externality, v dôsledku zvýšenej hladiny spodnej vody alebo nahromadených zrážkových vôd, pričom žalovaná v konaní ani netvrdila, že príčinou poistnej udalosti (vytekaniu vody z odpadového potrubia v dôsledku jeho netesnosti), by mala byť voda vystupujúca z odpadového/kanalizačného potrubia, pretože by v potrubí bola vysoká hladina spodnej vody alebo nahromadených zrážkových vôd. Súd prvej inštancie nepovažoval za dôvodnú ani námietku žalovanej ohľadom rozporov v svedeckých výpovediach svedkov p. H. a F.. O., keďže vzhľadom na odstup času nie je možné požadovať, aby sa výpovede svedkov doslovne zhodovali, prípadne, aby svedkovia vypovedali úplne totožne. Za nepodstatné považoval súd prvej inštancie okolnosť, či svedok H. oznámil v telefonickom rozhovore X. F.. O., že spod kuchynskej linky vyteká voda alebo práve túto konkrétnosť neuviedol, s tým, že ale uviedol, že v dome mu vlhnú steny a cíti zápach. Uvedená „nezhoda“ nemá vplyv na zisťovanie príčiny vzniku škody, keď práve dlhodobým pôsobením vody v priestore pod podlahou v kuchyni dochádzalo k svedkom spomínanému vlhnutiu stien, pričom exaktný čas poškodenia odpadového potrubia nie je možné objektívne zistiť, nakoľko toto je zabudované v stavbe, porucha sa prejaví až s odstupom času. Tento záver vyplýva aj z vyjadrenia F.. M., ktorý nevedel odhadnúť aký dlhý čas, pri danom rozsahu poškodenia voda z odpadového potrubia unikala. Zároveň súd prvej inštancie nevidel rozpor v tvrdeniach F.. H., ktorý presne nevedel uviesť kedy, v akej dennej hodine zistil poruchu na vodovodnom zariadení, nakoľko tento vo svojej výpovedi uviedol len, že „keďže bolo svetlo, mohlo to byť okolo obeda“, čo však nevyhnutne neznačí čas 12:00 hod. Rovnako ani zo svedeckej výpovede F.. H. ani F.. O. nevyplynulo, že p. H. kontaktoval F.. O. v čase, keď tento už nebol v práci; zo svedeckých výpovedí je zrejmé len to, že pre opravu si F.. O. nebral dovolenku, pretože nebol v práci a oprava bola vykonaná v popoludňajších hodinách. Rovnako zo svedeckých výpovedí nevyplýva, že bezodkladne po telefonáte X. F.. O. dostavil k F.. H., nakoľko F.. H. len uviedol, že kontaktoval F.. O., „dá sa povedať, že hneď“, ako zistil škodovú udalosť. Za tohto skutkového stavu súd prvej inštancie teda uzavrel, že došlo k poistnej udalosti a že žalobkyni vzniklo právo na poistné plnenie (§ 797 ods. 2 Obč. zák.). Dodal, že ani samotná žalovaná pri vyjadrení pred súdom nespochybnila, že pre výplatu poistného plnenia by bolo potrebné poisteným prvotne uhradiť škody vzniknuté pri poistnej udalosti a až následne by mal nárok na poskytnutie poistného plnenia. Výšku poistného plnenia žalobkyňa uplatnila v rozsahu potrebnom na uvedenie veci do pôvodného stavu, teda v cene opravy poškodených drevených schodov a vešiakovej steny. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že za škodu podľa § 442 ods. 1 Obč. zák. možno považovať výšku nákladov, ktoré sú potrebné, aby bola vec uvedená do pôvodného stavu, a to vrátane nákladov na dopravu, ktoré je potrebné pri vykonávaní uvedenej opravy vynaložiť, nakoľko poškodené zariadenie sa nachádza v dome poistenej, kde je aj potrebné výmenu resp. opravu realizovať. Výšku škody teda žalobkyňa v konaní dostatočne preukázala jednak cenovou ponukou na opravu poškodených vecí, pričom F.. K., ktorý uvedené veci prvotne vyrábal a súčasne vypracovával cenovú ponuku aj po vzhliadnutí fotografií rozsahu poškodenia zotrval na výške nákladov potrebných na opravu v žalobkyňou uplatnenej sume. Vo vzťahu k námietke žalovanej, že žalobkyňa hlásila poistnú udalosť oneskorene, súd prvej inštancie skonštatoval, že tento argument nebol žalovanou uvádzaný pri ukončení likvidácie poistnej udalosti ako dôvod neposkytnutia poistného plnenia. Naviac v zmysle čl. IX bod 2 VPP, ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v bode 1 tohto článku VPP podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, poisťovateľ je oprávnený plnenie z poistnej sumy len znížiť, nie odmietnuť, pričom porušenie povinnosti žalobkyňou hlásiť poistnú udalosť bez zbytočného odkladu nepochybne nemalo za následok zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, a teda žalobkyňa postupovala aj v zmysle § 417 ods. 1 Obč. zák., keď je všeobecne známou skutočnosťou, že dlhšie pôsobenie vody má priamo úmerný vplyv na výšku škody. Podľa súdu prvej inštancie je súčasne nepochybné, že žalobkyňa neporušila ani čl. čl. IX bod 1 n) VPP, teda pri vzniku škodovej udalosti nezmenila stav spôsobený touto udalosťou, nakoľko opatrenia smerujúce k oprave poškodeného potrubia (príčina škodovej udalosti) boli vykonané za účelom zmiernenia škody a súčasne stavom spôsobeným škodovou udalosťou je potrebné rozumieť práve poškodenie drevených schodov a vešiakovej steny v dome žalobkyne (následok škodovej udalosti). Samotné nezachovanie poškodeného dielu potrubia (rovnako žalovanou neuvádzané ako príčina neposkytnutia poistného plnenia v procese šetrenia) nemožno vyhodnotiť ako zmenu stavu spôsobeného škodovou udalosťou, naviac v konaní pred súdom bol vykonaným dokazovaním ustálený spôsob vzniku škody na poistených veciach, a teda, že k škode došlo pôsobením vody unikajúcej z vodovodného zariadenia nachádzajúceho sa v kuchyni v rodinnom dome v Dobrohošti. Súd prvej inštancie dodal, že nemožno od žalobkyne spravodlivo požadovať, aby znášala škodu spôsobenú jej náhodou spadajúcou do rozsahu poistenia dojednaného v poistnej zmluve, keď na základe preukázaného skutkového stavu je zrejmé, že príčinou vzniku škody bola netesnosť potrubia. Z uvedených dôvodov žalobe vyhovel a žalovanú zaviazal k zaplateniu sumy 908 eur titulom nevyplateného poistného plnenia. Zároveň súd prvej inštancie priznal žalobkyni úroky z omeškania 5% ročne zo sumy 908 eur od 2.6.2016 do zaplatenia počnúc druhým dňom od oznámenia žalovanej o tom, že zotrváva na stanovisku o neposkytnutí poistného plnenia (teda v zmysle žalobného petitu), hoci v zmysle č. V bod 1 VPP, ako aj § 797 ods. 3 Obč. zák. je poistné plnenie splatné do 15 dní od dňa ukončenia šetrenia poisťovateľa nutného k zisteniu rozsahu jeho povinnosti plniť, pričom žalovaná už listom zo dňa 26.10.2015 oznámila ukončenie likvidácie a teda do omeškania s plnením sa dostala ešte skôr. 4/ O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. a žalobkyni, ktorá mala vo veci plný úspech priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške nároku si vyhradil rozhodnúť samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 5/ Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná. Navrhla odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne. Dôvodila, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň vec nesprávne právne posúdil (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ C.s.p.). Argumentovala tým, že súd prvej inštancie uznal nárok žalobkyne na základe výpovedí svedkov bez toho, aby bol v konaní predložený iný dôkaz, ktorý by preukazoval výmenu poškodenej časti odpadového potrubia, ako je napr. faktúra za vykonané práce, alebo potvrdenie o nákupe menenej časti potrubia. Keďže na mieste vzniku škody po oprave nebola ponechaná vymenená časť potrubia, žalovaná má za to, že nebolo preukázaná príčina vzniku škody. Počas prvoinštančného konania poukazovala na podstatné odlišnosti vo výpovedi svedkov, keď svedok H. vo výpovedi uviedol, že poruchu zistil náhodou, keď umýval riad a spod kuchynskej linky vytekala voda a situáciu označil za havarijnú. Svedok Koleno popísal situáciu úplne inak, a to tak, že mu p. H. zavolal, aby sa prišiel pozrieť k nemu na dom, lebo mu vlhnú steny. Z popisu svedka H. vyplýva, že išlo o situáciu náhlu a havarijnú z opisu svedka Kolena vyplýva, že nešlo o situáciu havarijnú, ale o dlhodobý nepriaznivý stav v rodinnom dome. Svedok M. v čase vzniku škodovej udalosti v dome vôbec nebol, nevidel poškodené potrubie, neopravoval ho a jeho vyjadrenie k príčine vzniku škody bolo vyhotovené 7 mesiacov po vzniku škodovej udalosti. Žalobkyňa počas celej doby likvidácie škodovej udalosti neuvádzala, že na oprave potrubia sa mala zúčastňovať okrem jej otca aj ďalšia osoba, túto skutočnosť uviedla prvý krát až na pojednávaní dňa 29.3.2017. Žalovaná nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že oneskorené hlásenie škodovej udalosti nemalo vplyv na zväčšenie rozsahu jej následkov. Pokiaľ by žalobkyňa postupovala v súlade so znením poistnej zmluvy a oznámila škodovú udalosť bez zbytočného odkladu, umožnila by jej riadne šetrenie a nedošlo by k sporným skutočnostiam v dôsledku ktorých bola podaná žaloba. Žalovaná záverom namietala správnosť záveru súdu prvej inštancie, že žalobkyňa neporušila čl. IX bod 1 n/ VPP, nakoľko opatrenia smerujúce k oprave poškodeného potrubia boli vykonané za účelom zmiernenia škody. Tento záver odvolateľka považuje za rozporný s ods. 34 odôvodnenia rozsudku, kde súd konštatoval, že škoda vnikla v dôsledku dlhodobého pôsobenia vody, nešlo teda o náhlu a neočakávanú havarijnú situáciu, ktorá vyžadovala urgentný zásah. Pokiaľ by aj išlo o havarijnú situáciu nič nebránilo žalobkyni postupovať tak, aby škoda bola oznámená včas, bola riadne zdokumentovaná, aby bolo na mieste opravy ponechané vymenené poškodené potrubie, ktorým by bola bez pochybností preukázaná príčina vzniku škody. Pokiaľ by žalobkyňa na opravu povolala profesionála v odbore, mohla dokladom o oprave preukázať rozsah opravy a príčinu poškodenia. Žalobkyňa nepostupovala podľa zmluvných dojednaní a zmenila stav spôsobený škodovou udalosťou pred jej vyšetrením žalovanou. Z výsledkov vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že šlo o havarijný stav, ktorý vyžadoval urgentný zásah, ktorý by nezniesol odklad. Žalobkyňa neumožnila riadne prešetrenie príčiny vzniku škody a svojim konaním zväčšila rozsah jej následkov. 7/ Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že napadnutý rozsudok považuje za vecne správny a navrhuje ho potvrdiť. K odvolacej argumentácii žalovanej uviedla, že za dôkaz môže slúžiť všetko, čo prispeje k náležitému objasneniu veci (§ 187 C.s.p.) a teda aj výpovede svedkov. Za nenáležitú považuje námietku žalovanej, že výpovede svedkov G.. H. Y. F.. O. sa odlišujú vo veľmi podstatných častiach, ak by s tak výrazným časovým odstupom boli výpovede svedkov úplne zhodné, bol by to dôvod na ďalšiu námietku žalovanej v tom smere, že išlo o vopred dohodnuté a doslovne zosúladené svedecké výpovede a teda dôvod na ich spochybnenie. Žalovaná sa počas celej doby likvidácie škodovej udalosti nezaujímala o to, kto vykonal opravu časti poškodeného vodovodného potrubia, a preto nie je namieste jej námietka, že žalobkyňa počas celej doby likvidácie neuvádzala, že na oprave potrubia sa mala zúčastňovať aj ďalšie osoba. V zápise z obhliadky z 21.9.2015 sa len uvádza: „v čase obhliadky odtoková rúra umývadla po oprave“. Podľa žalobkyne je preto bez významu, že v žalobe výslovne neuviedla, že na oprave a výmene poškodenej časti odpadového potrubia sa okrem jej otca podieľala aj iná osoba; rovnako tak neobstojí ani snaha žalovanej kvalifikovať oneskorené hlásenie škodovej udalosti za skutočnosť majúci vplyv na zväčšenie rozsahu škody a jej následkov. Bezodkladné odstránenie príčiny škodovej udalosti znamenalo zmenšenie následku škodovej udalosti a akýkoľvek iný výklad by odporoval zákonom logiky a zdravému rozumu. Únik vody si vyžadoval urgentný zásah, pričom takýto zásah bol potrebný aj z dôvodu používania kuchyne. Podľa žalobkyne neobstojí na odvolacia námietka žalovanej, že oprava poškodenia odpadového potrubia mala byť vykonaná profesionálom, nakoľko dokazovaním bolo preukázané, že oprava bola vykonaná profesionálom (F.. O. za asistencie G.. H.) dovoleným spôsobom - občianskou výpomocou. Neobstojí ani tvrdenie žalovanej, že žalobkyňa neumožnila žalovanej riadne prešetrenie príčiny vzniku škody, a že a svojim konaním zväčšila rozsah jej následkov, pretože v konaní bol preukázaný opak. 8/ Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. Odvolací súd sa stotožňuje s nosnými dôvodmi napadnutého rozsudku a konštatuje ich správnosť (§ 387 ods. 2 C.s.p. 9/ Podľa ust. § 797 ods. 2 Obč. zák. právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť, teda poistná udalosť. Poistná udalosť musí spĺňať dve podmienky a to vznik náhodnej udalosti bližšie označenej v poistnej zmluve, ku ktorej došlo počas trvania poistenia a z nej vzniknutá škoda. Poisťovateľovi vzniká povinnosť poskytnúť poistné plnenie v prípade, že je preukázaná príčinná súvislosť medzi škodovou udalosťou a vznikom škody. Vznik práva poisteného na poskytnutie poistného plnenia od poisťovne je podmienený existenciou platnej poistnej zmluvy a obsahom práv a povinností v nej uvedených a vyplývajúcich z právnych predpisov. 10/ V prejednávanom prípade v žalobkyňa tvrdený nárok dôkazne preukazovala fotodokumentáciu miesta škodovej udalosti, svedeckými výpoveďami G.. Ľ.S. H. Y. P. O. (vzdelaním vodoinštalatér), odborným vyjadrením Ing. P. M. (stavebný inžinier, zároveň stavebný dozor na stavbe rodinného domu žalobkyne ako miesta škodovej udalosti); ohľadom samotnej výšky škody odborným vyjadrením T. K. (stolár). Neobstojí preto odvolacia argumentácia žalovanej, že súd prvej inštancie uznal nárok žalobkyne výlučne na základe výpovedí svedkov. Faktúra za vykonané vodoinštalatérske práce ani potvrdenie o nákupe menenej časti potrubia totiž neboli v zmysle poistných podmienok, ani zmluvných dojednaní podmienkou pre úspešné priznanie nároku na poistné plnenie. Skutočnosť, že svedecké výpovede P. O. a G.. Ľ. H. sa nezhodovali v tom, že škodová udalosť bola havarijným stavom, nemá vplyv na zodpovedanie otázky, či vzniknutá škodová udalosť je aj poistnou udalosťou. Vyhodnotením všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti totiž súd prvej inštancie dospel k správnemu skutkovému záveru, že predmet poistenia (predmety poistenej domácnosti) bol poškodený jedným z poistných nebezpečenstiev, a to vodou unikajúcou z vodovodných zariadení (čl. III ods. 1 písm. g/ Všeobecných poistných podmienok pre komplexné poistenie bývania T. XX). Za k meritu veci nepodstatnú odvolací súd vyhodnotil aj argumentáciu žalovanej, že žalobkyňa počas celej doby likvidácie škodovej udalosti neuvádzala, že na oprave potrubia sa okrem jej otca zúčastňovala aj ďalšia osoba. Proces likvidácie poistnej udalosti žalovanej totiž spočíval len v tom, že v poistno- právnom vzťahu odborne spôsobilá osoba vyslala dňa 20.10.2015 na obhliadku škodovej udalosti likvidátora bez patričného odborného vzdelania a následne žalobkyni zaslala dňa 26.10.2015 oznámenie o ukončení likvidácie škodovej udalosti bez poskytnutia poistného plnenia so záverom, že na základe fotodokumentácie z obhliadky je zrejmé, že „z dôvodu polohy zavlhnutia a umiestnenia poškodenej rúry príčinou vzniku škody nie je zatečenie z predmetného potrubia pod umývadlom“. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku ohľadom svedka G.. P. M., ide o osobu, ktorá vykonávala stavebný dozor na rodinnom dome žalobkyne a v konaní poskytla v prospech žalobkyne odborné vyjadrenie preukazujúce príčinnú súvislosť medzi škodovou udalosťou a vzniknutou škodou (Posúdenie vzniku poškodenia schodiskových stupňov a vešiakovej steny v T. na č.l. 25), ktorého závery žalovaná v konaní dôkazne nevyvrátila. Skutočnosť, že žalobkyňa nepovolala k oprave profesionála a nemala doklad o oprave potrubia ju nediskvalifikuje z nároku na poistné plnenie. Za neopodstatnenú považuje odvolací súd aj argumentáciu žalovanej, že žalobkyňa zmenila stav spôsobený škodovou udalosťou, voda unikajúca z vodovodného potrubia v rámci interiéru rodinného domu totiž bezpochyby vyžaduje urgentný zásah; za irelevantnú považuje odvolací súd aj argumentáciu žalovanej, že žalobkyňa nenahlásila škodovú udalosť bez zbytočného odkladu a svojim konaním zväčšila rozsah následkov škody, keďže škodová udalosť bola nahlásená cca. 3 týždne po jej vzniku - teda včas (škodová udalosť nastala 21.9.2015, hlásená bola 13.10.2015, obhliadka škody žalovanou bola dňa 20.10.2015) a postup, ktorý zvolila žalobkyňa v súvislosti s odstránením jej následkov rozhodne nie je možné vyhodnotiť za konanie, ktoré by bolo spôsobilé zväčšiť rozsah jej následkov (výmena poškodeného vodovodného potrubia). 11/ Nakoľko odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že v prejednávanej veci došlo k poistnej udalosti, ktorá je krytá platnou poistnou zmluvou „Domino, Komplexné poistenie bývania“ zo dňa 26.3.2012, napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods 1 C.s.p. potvrdil. 12/ Odvolací súd dodáva, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo sporovej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97). 13/ O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. a plne procesne úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 14/ Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 C.s.p .). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).