Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/377/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1416209191 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Čakváriová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1416209191.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, v právnej veci manželov: P.. B. Q. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. č. 8, XXX XX W., zastúpená JUDr. Zlaticou Višňovskou, advokátkou, so sídlom Líščie nivy 23, 821 08 Bratislava a G.. F. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, XXX XX X., o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov na čas po rozvode k maloletému dieťaťu: X. Q., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, na odvolanie otca proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 13P/226/2016-281, zo dňa 16.04.2019 takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti vo výroku o výživnom z r u š u j e a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : Súd prvej inštancie rozsudkom, č.k. 13P/226/2016-281, zo dňa 16.04.2019, rozviedol manželstvo P.. B. Q. Q., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX v W. a G.. F. Q., nar. XX.XX.XXXX v X., uzavreté dňa XX.XX.XXXX v O. sv. Y. v W., zapísané v knihe manželstiev P. úradu m.č. W. - X. P. vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XX, por. č. XXX. Maloletú X. Q., nar. XX.XX.XXXX zveril do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov tak, že v starostlivosti matky bude: každý nepárny kalendárny týždeň od pondelka od 8.00 hod. do stredy do 8.00 hod., každý nepárny kalendárny týždeň od piatka od 8.00 hod. do nasledujúceho párneho pondelka do 8.00 hod., každý párny kalendárny týždeň od stredy od 8.00 hod. do piatka do 8.00 hod. a v starostlivosti otca bude: každý nepárny kalendárny týždeň od stredy od 8.00 hod. do piatku do 8.00 hod., každý párny kalendárny týždeň od pondelka od 8.00 hod. do stredy do 8.00 hod., každý párny kalendárny týždeň od piatka od 8.00 hod. do nasledujúceho párneho pondelka do 8.00 hod. s tým, že táto úprava neplatí v čase letných, zimných, jarných a Veľkonočných prázdnin. Ďalej určil, že maloletá bude v starostlivosti matky každý nepárny rok od prvého dňa jarných prázdnin od 08.00 hod. do nasledujúcej nedele do 17.00., každý nepárny rok od 23.12. od 13.00 hod. do 30.12. do 17.00 hod., každý párny rok od 5.1. od 13.00 hod. do prvého dňa školského vyučovania po vianočných prázdninách do 8.00 hod., každý párny rok od 22.12. od 08.00 hod. do 23.12. do 13.00 hod., každý párny rok od 30.12 od 09.00 hod. do 05.01. nasledujúceho roka do 13.00 hod., každý párny rok od štvrtka, ktorý predchádza Veľkému piatku od 08.00 hod. do prvého školského dňa, ktorý nasleduje po Veľkonočnom pondelku do 08.00 hod., každý nepárny rok od 1.7. od 09.00 hod. do 15.7. do 17.00 hod, a od 1.8. od 09.00 do 15.8. do 17.00 hod., každý párny rok v čase od 15.7. od 09.00 hod. do 31.07. do 17.00 hod. a od 15.8. od 09.00 hod. do 31.8. do 17.00 hod. a v starostlivosti otca bude každý párny rok od prvého dňa jarných prázdnin od 08.00 hod. do nasledujúcej nedele do 17.00., každý párny rok od 23.12. od 13.00 hod. do 30.12. do 17.00 hod., každý nepárny rok od 5.1. od 13.00 hod. do prvého dňa školského vyučovania po vianočných prázdninách do 8.00 hod., každý nepárny rok od 22.12. od 08.00 hod. do 23.12. do 13.00 hod. každý nepárny rok od 30.12 od 09.00 hod. do 05.01. nasledujúceho roka do 13.00 hod., každý nepárny rok od štvrtka, ktorý predchádza Veľkému piatku od 08.00 hod. do prvého školského dňa, ktorý nasleduje po Veľkonočnom pondelku do 08.00 hod., každý párny rok od 1.7. od 09.00 hod. do 15.7. do 17.00 hod, a od 1.8. od 09.00 do 15.8. do 17.00 hod., každý nepárny rok v čase od 15.7. od 09.00 hod. do 31.07. do 17.00 hod. a od 15.8. od 09.00 hod. do 31.8. do 17.00 hod. Rozhodol, že preberanie a odovzdávanie maloletej počas školského roka bude prebiehať v zariadení, ktoré maloletá aktuálne navštevuje a v čase sviatkov, prázdnin a v prípade neprítomnosti maloletej v zariadení bude preberanie a odovzdávanie prebiehať u toho rodiča, ktorému aktuálne výkon osobnej starostlivosti končí. Oboch rodičov oprávnil maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej X. výživným vo výške 250 eur, počínajúc dňom právoplatnosti rozsudku, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Trovy znaleckého dokazovania v sume 211,55 eur uložil matke i otcovi každému samostatne zaplatiť na účet tamojšieho súdu do 30. dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 23 ods. 1, 2, § 24 ods. 1, 2, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine a po vykonanom dokazovaní rozviedol manželstvo účastníkov majúc za preukázané, že od októbra 2016 neplní účel a funkcie, ktoré Zákon o rodine pre fungovanie manželstva vyžaduje. Manželia spolu nežijú, spolu nehospodária, spoločne nevychovávajú maloletú, dlhodobo nevedú usporiadaný rodinný ani manželský život. Príčinu rozvodu manželstva ustálil v skutočnosti, že manželia nedokázali spolu vyriešiť svoje predstavy o ďalšom spoločnom spôsobe života. Maloletú X. v záujme zabezpečenia jej ďalšieho riadneho vývoja zveril do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov s pravidelných režim striedania starostlivosti o ňu počas bežného roka a aj počas prázdnin a sviatkov. Vzhľadom k tomu, že rodičia sa nedokázali dohodnúť o výkone starostlivosti o maloletú počas Štedrého dňa rozhodol tak, že maloletá bude v striedavej osobnej starostlivosti rodičov pravidelne do 23.12 s tým, že na Štedrý deň bude každý druhý rok vždy u jedného z nich, pričom každý z rodičov má možnosť maloletej pripraviť iný program na Štedrý deň v roku, v ktorom s maloletou nebude. Dal do pozornosti rodičom, že je v jej záujme maloletej, aby Štedrý deň prežila v kľude, spokojnosti a šťastí, či s rodinou matky v Bratislave alebo s rodinou otca na východe, a nie cestovaním. Apeloval na rodičov, aby striedavú osobnú starostlivosť o maloletú realizovali v zmysle odporúčaní znalca. Obidvom rodičom ponechal právo maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej vo výške 250 eur mesačne s prihliadnutím na zárobkové schopnosti a možnosti rodičov, na aktuálne, reálne, mesačné výdavky maloletej na čas po rozvode manželstva a zohľadnil, že maloletá nastúpila na základnú školu a v súčasnosti je druháčka. V súlade s ust. § 260 CSP zaviazal oboch rodičov k povinnosti zaplatiť vzniknuté trovy znaleckého dokazovania v konaní vo výške po 211,55 eur do 30. dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, keďže obidvaja rodičia zložili preddavok na znalecké dokazovanie v tomto konaní po 500 eur a zostáva zaplatiť 423,10 eur (1 423,10 eur - 1.000 eur). O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 52 CMP. 3. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, vo výroku o výživnom, podal odvolanie otec maloletého dieťaťa prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Alternatívne navrhol rozhodnutie v napadnutom výroku zmeniť a uložiť mu povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 150 eur mesačne. Namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci. Namietal nepreskúmateľné a nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku, jeho rozpor s ust. § 220 ods. 1 CSP, keď súd uviedol len vágne dôvody určenia výšky výživného. Rozsudok považoval v jeho napadnutej často za svojvoľný, arbitrárny a nepresvedčivý. Poukázal na právo na súdnu ochranu účastníka konania vyplývajúcu z Ústavy SR čl. 46 ods. 1, na judikatúru ESĽP a povinnosť súdu uviesť v odôvodnení rozhodnutia presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých rozhodol. Mal za to, že odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je nezrozumiteľné a neúplne, keďže z neho nevyplýva dostatočná argumentácia akými úvahami sa súd v rozhodnutí riadil a na základe ktorých konkrétnych ustanovení rozhodol o výživnom. Poukázal na to, že maloletá je zverená do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, teda polovicu času bude u neho, kedy bude hradiť náklady na jej výživu a výchovu. Dal do pozornosti návrh kolízneho opatrovníka na určenie výživného na maloletú v sume 150 eur mesačne, ktorý návrh bol súdom prvej inštancie odignorovaný. Uviedol, že z vykonaného dokazovania je zrejmý dosahovaný príjem matky vo výške 1.500 eur mesačne, a jeho nestabilný a kolísavý príjem medzi sumami 2.000 eur a 3.000 eur mesačne. Zdôraznil, že obaja rodičia sú samostatne zárobkovo činný, avšak postavenie matky ako živnostníčky poskytujúcej služby jednému odberateľovi je stabilnejšie a vyrovnanejšie oproti nemu, ktorý vykonáva činnosti SZČO a má značné výdavky na získanie a udržanie si príjmu. Zdôraznil, že rodičia sa zhodli na výške pravidelných mesačných potrieb maloletej, ktoré predstavujú 450 eur mesačne. Pri zohľadnení výkonu striedavej osobnej starostlivosti o maloletú každý z rodičov jej hradí náklady v sume 275 eur mesačne, pričom matke k tomu, už teraz platí na výživu maloletej 150 eur mesačne. Poukázal na ust. § 62 ods. 6 Zákona o rodine, z ktorého vyplýva zákonný predpoklad, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov sa výživné neurčuje a ktorý sa uplatní vtedy, ak rodičia znášajú náklady na dieťa spoločne. V prípade, ak nie sú príjmy rodičov rovnaké, súd prihliadne na dĺžku osobnej starostlivosti o dieťa, ktorá je v tomto prípade rovnaká. Rozhodnutie súdu, podľa jeho názoru, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď súd vôbec nezohľadnil dĺžku osobnej starostlivosti rodičov o maloletú a rozhodol v rozpore s citovaným ustanovením. Poukázal na rozsudok Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 25P/277/2016-144 zo dňa 23.02.2018, ktorým už raz rozhodoval o výživnom na maloletú X. v konaní o návrhu na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas do rozvodu, keď pri zverení maloletej do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov s rovnakou dĺžkou pobytu u rodičov určil výživné vo výške 150 eur. Uviedol, že od vydania uvedeného rozhodnutia nedošlo k významným zmenám v jeho majetkových a osobných pomeroch, ktoré by odôvodňovali taký razantný nárast výživného. 4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Nesúhlasila s tvrdením otca, že počas pobytu maloletej v jeho domácnosti prispieva na všetky jej náklady. V priebehu konania bolo preukázané, že po dobu troch rokov uhrádza ona všetky mesačné výdavky na maloletú spojené so školou, školskými pomôckami, stravným v škole, náklady na záujmovú činnosť a zdravotnú starostlivosť. Na rozdiel od otca, v konaní vyčíslila a preukázala všetky náklady hradené na potreby maloletej, avšak z podaní otca vyplýva, že tieto náklady má hradiť len jeden rodič, v tomto prípade matka z výživného. Nesúhlasila s návrhom kolízneho opatrovníka prednesenom v konaní, keďže tento nebol žiadnym spôsobom odôvodnený a vychádzal z určeného výživného na čas do rozvodu. Spochybnila tvrdenia otca o jeho nestabilnom príjme a rozdielnych príjmoch rodičov s poukazom na skutočný príjem otca, ktorý pôsobí v oblasti poradenstva takmer 10 rokov v sektore poisťovníctva a sprostredkúvania úverov, dosahuje priaznivé výsledky a má skúsenosti obchodníka s dlhoročnou praxou. Poukázala na výšku jeho dosahovaného príjmu v rokoch 2016 až 2018. Určené výživné považovala za zodpovedajúce príjmom oboch rodičov. Mala za to, že výška výživného má odrážať skutočné schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov, pričom vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že otec je schopný hradiť výživné na maloletú v určenej výške. Zároveň uviedla, že súd súčasne vychádzal aj zo zásady životnej úrovne rodičov a nároku maloleté dieťaťa podieľať sa na nej. Pokiaľ ide o rozsudok Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 25P/277/2016-144 zo dňa 23.02.2018, na ktorý otec poukazuje, tento doposiaľ nenadobudol právoplatnosť a je predmetom rozhodovania na odvolacom súde. V prípade, ak odvolací súd dospeje k záveru o potrebe doplniť dokazovanie, navrhla vyžiadať od spoločností, ktoré vypláca otcovi provízie za sprostredkované dohody prehľad provízií, na ktoré mu vznikol nárok za roky 2016 až 2018, vyzvať ho na doloženie dokladov preukazujúcich úhrady nákladov maloletej. Nesúhlasila s tvrdením otca o zhode rodičov vo výške nákladov na maloletú v sume 450 eur. Rovnako nesúhlasila s námietkou otca o nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozsudku. 5. Kolízny opatrovník s k odvolaniu otca nevyjadril. 6. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky zotrval na svojich tvrdeniach. Poukázal na to, že Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 25P/277/2016-144 zo dňa 23.02.2018 zmenil a výživné na maloletú určil vo výške 200 eur mesačne, z čoho je zrejmé, že hoci skutková podstata bola rovnaká, tak rozhodnutie bolo rozdielne, nezákonné a nespravodlivé. Zotrval na vyjadrení, že úvahy, ktorými sa súd pri rozhodovaní riadil, v odôvodnení rozsudku absentujú. Zdôraznil, že v konaní bolo preukázané, že sa podieľal na väčších výdavkoch maloletej, napr. kúpe oblečenia zimnej bundy a topánok, maloletá s nim absolvuje zahraničné dovolenky a v jeho domácnosti má zabezpečené všetko čo potrebuje. Mal za to, že výška určeného výživného zvýhodňuje matku a vylepšuje jej finančnú situáciu. 7. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65, 66 zák. č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 a 219 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP), a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutom výroku zrušiť. 8. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ zák. č. 160/2016 Z.z. Civilného sporového poriadku odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. 9. Podľa § 393 ods. 2 CSP v odôvodnení rozhodnutia odvolací súd uvedie stručný obsah napadnutého rozhodnutia, podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v odvolacom konaní, prípadne ďalších subjektov, ktoré dôkazy v odvolacom konaní vykonal a ako ich vyhodnotil, zistený skutkový stav a právne posúdenie veci, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Ustanovenie § 387 ods. 2, 3 tým nie sú dotknuté. V odôvodnení rozhodnutia senátu obsahuje aj pomer hlasov akým bolo rozhodnutie prijaté. 10. Ako prvoradé odvolací súd uvádza, že sa stotožnil s námietkami otca uvedenými v podanom odvolaní súvisiacimi s nedostatočným odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie vo vzťahu k určeniu výživného na maloleté dieťa. 11. Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako aj právnej otázky rozhodnutia a to z hľadiska zákonnej požiadavky na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutočný stav, a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. 12. Odvolací súd po oboznámení sa so spisovým materiálom a obsahom napadnutého rozsudku dospel k záveru, že súd prvej inštancie posudzujúc návrh na úpravu pomerov manželov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, svoje rozhodnutie v časti o určení výživného na maloletú dostatočne neodôvodnil, čím sa stalo nepreskúmateľným. Z obsahu súdneho rozhodnutia nie je zrejmé, ako sa súd prvej inštancie vyporiadal s nákladmi na odôvodnené potreby maloletej, s príjmami a pomermi oboch rodičov, keď uviedol len veľmi všeobecne a stručne dôvody svojho rozhodnutia. Je potrebné zdôrazniť, že podľa ust. § 220 ods. 2 CSP z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby jeho závery, ku ktorým na základe zhodnotenia skutkového stavu veci dospel boli prijateľné, racionálne a v neposlednom rade aj spravodlivé a najmä presvedčivé. Súd musí dať odpoveď na všetky relevantné otázky nastolené účastníkmi konania, ktoré majú podľa jeho názoru pre vec podstatný význam, a ktoré prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti o výživnom nespĺňa vyššie uvedené kritéria pre odôvodnenie rozhodnutia v zmysle § 220 ods. 2 CSP. 13. Vzhľadom na uvedené nedostatky v rozhodnutí súdu prvej inštancie odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie a odvolaniu otca vyhovel. Bude preto potrebné, aby súd prvej inštancie opätovne rozhodol o výživnom na maloletú na čas po rozvode manželstva a svoje rozhodnutie riadne zdôvodnil v zmysle § 220 ods. 2 CSP, tzn. vyhodnotil výdavky na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, posúdil príjmy, pomery a majetkové pomery rodičov a príspevky otca na výživu maloletej počas výkonu starostlivosti o maloletú, uviedol stručný a jasný výklad o tom, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov. Neodôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia a teda uvedeným postupom súd prvej inštancie znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ktorého jednotlivým čiastkovým právom je aj právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. 14. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o výživnom zrušil podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, vzhľadom na jeho nepreskúmateľnosť v tejto časti, ktoré pochybenie nie je možné napraviť v odvolacom konaní. Podľa § 391 ods. 1 CSP odvolací súd vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pričom bude potrebné, aby súd prvej inštancie vo veci opätovne rozhodol a svoje rozhodnutie zdôvodnil riadne v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP so zameraním sa na určenie výživného na maloleté dieťa. 15. O trovách konania (celého) rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).