Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/338/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1417201228 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1417201228.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a JUDr. Michaely Královej , v právnej veci manželov: I. N., rodená A., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená JUDr. Hedvigou Gallovou, advokátkou, so sídlom Bratislava, Zámocká 26 a C. Polakovič, nar. XX.XX.XXXX, zastúpený: AK SODOMA VULGAN, spol. s.r.o., so sídlom Bratislava, Kominárska 2,4, IČO: 47 254 084, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej K. N., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, na čas po rozvode, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, zo dňa 25.04.2019, č.k. 13P/35/2017-277, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti, t.j. vo výroku o určení výživného a závislom výroku o trovách konania z r u š u j e a v rozsahu zrušenia sa v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku : - rozviedol manželstvo I. N., rodenej A., nar. XX.XX.XXXX v D. a C. N., nar. XX.XX.XXXX v D., uzavreté dňa XX.XX.XXXX na Okresnom úrade D. IV, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu A. R. C., vo zväzku 9, ročník XXXX, strana XXX, por. č. XX, - maloletú K. N., nar. XX.XX.XXXX zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že obidvaja rodičia majú právo maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, - otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej K. sumou 200 eur mesačne, počínajúc dňom právoplatnosti rozsudku, vždy do 15 -eho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, - právo otca stretávať sa s maloletou neupravil a ponechal na dohodu rodičov, - podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej „ C.m.p.“) o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. 2. Výrok o rozvode manželstva právne odôvodnil § 23 ods.1,2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „Zákon o rodine“) a vecne tým, že z vykonaného dokazovania mal preukázané, že manželstvo účastníkov najmenej od októbra 2016 neplní účel a funkcie, ktoré Zákon o rodine pre fungovanie manželstva vyžaduje. 3. Výroky týkajúce sa úpravy práv a povinností rodičov k maloletej na čas po rozvode súd prvej inštancie právne odôvodnil § 24 ods.1, § 25 ods.1,2, § 62 ods.1,2,3,4,5, § 75 ods.1 Zákona o rodine a na čas po rozvode zveril maloletú K. do osobnej starostlivosti matky, ktorá sa o ňu riadne stará, pričom jej starostlivosť o maloletú nebola v rámci vykonaného dokazovania spochybnená. Obidvom rodičom ponechal právo maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, keďže ani jeden z nich nebol obmedzený v rodičovských právach a povinnostiach. Pokiaľ ide o výživné pre maloletú, tak s prihliadnutím k jej veku (maloletá bude mať v auguste toho roku 14 rokov) vyslovil súd prvej inštancie názor, že suma 200 eur mesačne zo strany otca ako povinnosť výživného zodpovedá štandardným výdavkom maloletej s prihliadnutím na jej športové aktivity a samozrejme korešponduje so zárobkovými schopnosťami a možnosťami rodičov a zároveň s majetkovými pomermi otca, ktorý býva sám vo svojom rodinnom dome. Keďže otec nemá vo svojej starostlivosti žiadne maloleté dieťa, s maloletou sa nestretáva, nehradí jej výdavky inak, je v jeho možnostiach a schopnostiach, dosahovať taký príjem, aby si mohol plniť riadne stanovenú vyživovaciu povinnosť, voči svojim obidvom deťom. Pokiaľ ide o právo otca a maloletej navzájom spolu sa stretávať, súd prvej inštancie mal za preukázané, že akákoľvek úprava styku otca s maloletou by účel nesplnila, keďže ani v rámci vykonaného dokazovania sa otec s maloletou riadne a pravidelne nestretával, pričom ani dieťa ani on sa navzájom nevyhľadávali. Konštatoval však, že je nanajvýš v záujme maloletej, aby sa jej vzájomný vzťah s otcom zlepšil a upravil, ktorú skutočnosť, by si mali rodičia hlavne uvedomiť, nakoľko kontakt maloletej s otcom by mal byť na takej úrovni, aby sa zabezpečil ďalší riadny vývoj dieťaťa. 4. Proti výroku súdu prvej inštancie v ktorom bola otcovi uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej K. sumou vo výške 200 eur mesačne, počínajúc dňom právoplatnosti rozsudku, vždy do 15- teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletej namietajúc, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( § 365 ods.1 písm. f/ zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - ďalej „ C.s.p.“) a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( § 365 ods.1 písm. d/ C.s.p.). Odvolateľka uviedla, že v návrhu na rozvod manželstva žiadala zaviazať otca k povinnosti prispievať na výživu maloletej K. sumou 200 eur mesačne, pričom požadovanú výšku výživného v priebehu konania (na pojednávaní dňa 16.1.2018) žiadala otcovi ako povinnému rodičovi uložiť vo výške 500 eur mesačne . Počas súdneho konania matka dostatočným spôsobom a vierohodne preukázala výdavky na maloletú K. ako aj svoje mesačné príjmy, naproti tomu otec nijakým spôsobom nepreukázal svoje tvrdenie, že jeho príjem je 800 eur mesačne, keď toto tvrdenie je absurdné (otec dlhodobo podniká, je spoločníkom obchodnej spoločnosti, ktorej je súčasne zamestnancom, obchodná spoločnosť bola roky prosperujúcou spoločnosťou, v ktorej otec po rozpadnutí spoločnej domácnosti znížil svoj obchodný podiel). Odvolateľka poukázala na životnú úroveň otca (osobná záľuba v chove papagájov, cyklistika, motorkárčenie ) a na to, že sám užíva rodinný dom v jeho výlučnom vlastníctve, a preto požadovaná suma 500 eur výživného na maloletú je primeranou k schopnostiam a možnostiam otca. V konaní nespochybňovala, že otec prispieval počas konania výživným na svojho dospelého syna vo výške 250 eur mesačne , avšak s poukazom na jej finančnú situáciu a ostatné okolnosti, sa suma 200 eur mesačne na maloletú K. javí nedostatočná. V súčasnosti už otec výživným na svojho syna neprispieva, keďže tento ukončil strednú školu a otec ihneď požiadal o zrušenie svojej vyživovacej povinnosti k nemu. Odvolateľka vo vzťahu k určeniu vyživovacej povinnosti namietala, že súd prvej inštancie nerozhodol správne a z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrozumiteľné, na základe čoho, akých skutočností súd dospel k tejto sume. Rozsudok súdu prvej inštancie nerešpektuje zásady uvedené v Zákone o rodine, neprihliada na skutočne odôvodnené potreby maloletej a nedáva jasnú odpoveď na to, z akého dôvodu nevyhovel návrhu na určenie výživného otcovi vo výške 500 eur mesačne a z akého dôvodu nerozhodol o určení vyživovacej povinnosti otca maloletej spätne, t.j. odo dňa podania návrhu. Matka navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil a otcovi od 7.02.2017 do právoplatnosti rozhodnutia uložil prispievať na výživu maloletej K. sumou 500 eur mesačne. 5. Otec v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdiť dôvodiac tým, že rozsudok je ako celok vecne správny, tvrdenia manželky uvedené v odvolaní sú účelové a zavádzajúce. Tvrdenia matky o tom, že návrh smeroval k tomu, aby výživné na maloletú K. bol otec povinný platiť od podania návrhu na súd, t.j. od 07.02.2017 sú len domnienkami, keď matka mala túto svoju požiadavku jasne formulovať v podanom návrhu, resp. v priebehu konania pred súdom prvej inštancie. Manželka vyčíslila náklady na maloletú v sume 900 eur mesačne, čo nezodpovedá realite a viaceré náklady nie je možné považovať za odôvodnené potreby maloletej. S poukazom na špecifikované náklady mal otec za nesporné, že skutkové tvrdenia uvedené manželkou nezodpovedajú realite a neboli hodnoverne podložené predloženými listinnými dôkazmi, resp. iným, spôsobom. Pokiaľ manželka poukazuje na svoju nepriaznivú finančnú situáciu, výživné má slúžiť výlučne pre osobu oprávnenú na výživné a nie pre ďalšie osoby , ktoré s touto osobou žijú v spoločnej domácnosti. 6. Matka v následnom písomnom podaní poukázala na zmenu pomerov na strane otca, ktorému odbudla vyživovacia povinnosť k plnoletému synovi, a to rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV, zo dňa 11.9.2018 sp.zn. 11Pc/10/2017. Zároveň konštatovala zmenu pomerov na strane maloletej dcéry, ktorá sa pripravuje na stredoškolské štúdium a jej životné potreby narástli v dôsledku dorastania a dospievania. Matka napokon uviedla, že v súčasnosti nepracuje a hľadá si zamestnanie na riadny pracovný pomer, pretože ako SZČO nemala takmer žiaden príjem a nevedela zabezpečiť základné potreby svojich detí. 7. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadril. 8. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 65 a § 66 C.m.p., keď nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru o dôvodnosti odvolania matky. Keďže výrok rozsudku o rozvode manželstva nebol odvolaním napadnutý a odvolaciemu prieskumu bolo podrobené rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, a to vo vzťahu k napadnutému výroku o výške vyživovacej povinnosti otca, odvolací súd účastníkov konania v tomto rozhodnutí označuje ako matka a otec. 9. Podľa § 2 ods. 1 C.m.p. na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 10. Ako prvoradé konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok, na ktoré je z úradnej povinnosti povinný prihliadať ( § 2 ods.1 C.m.p., § 380 ods. 2 C.s.p.). 11. Podľa § 220 ods. 2 C.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. 12. K námietke matky o tom, že v odôvodnení rozhodnutia nie je zrozumiteľne uvedené, ktoré skutočnosti mal súd za preukázané a ktoré nie, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa riadil poznamenáva, že túto námietku je nutné podriadiť pod ust. § 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p., podľa ktorého je odvolanie prípustné proti každému rozhodnutiu súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu zmätočnosti uvedenú v citovanom ustanovení sú: a/ zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby (procesnou aktivitou) uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia. 13. Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to, ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu ( účastníkovi konania ) realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj R 129/1999 a 1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 38/2015, 5 Cdo 201/2011, 6 Cdo 90/2012), vrátane práva na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia . Veľký senát občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR v rozhodnutí sp.zn. 1 VCdo 2/2017 uviedol, že pojem „procesný postup“ súdu treba takto vykladať aj za účinnosti C.s.p.. 14. Odvolací súd zdôrazňuje, že právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka konania na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva totiž aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán, resp. účastníkov konania (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05). Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená v § 220 ods.2 C.s.p., pričom rozhodnutie nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument použitý v priebehu konania pred súdom prvej inštancie, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o uplatnenej žalobe (návrhu). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument účastníka konania (II. ÚS 76/07). V tejto súvislosti treba upozorniť, že na zasadnutí občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu 3. decembra 2015 bolo prijaté stanovisko, uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku“. 15. Matka v podanom odvolaní uplatnila aj odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f/ C.s.p., (t. j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam). Odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 C.s.p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu ( účastníkov konania ) nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu (účastníkov konania), alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z procesných ustanovení týkajúcich sa dokazovania. 16. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie v ňom uviedol, čoho sa návrhom na rozvod manželstva so zákona spojeným s konaním o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu narodenému z manželstva na čas po rozvode manželka domáhala, ako sa k návrhu vyjadril manžel (otec maloletého dieťaťa), aké dôkazy v konaní vykonal, aký stav týkajúci sa pomerov rodičov zistil z listinných dokladov doložených účastníkmi, v ods. 6 uviedol, že v ďalšom priebehu konania manželka opakovane založila do spisu potvrdenia o pravidelných a aj nepravidelných výdavkoch maloletej, ktorej manžel opakovane namietal, ďalej uviedol stanovisko oboch manželov prezentovaných v priebehu pojednávania nariadeného na deň 25.04.2019 , obsah vyjadrenia v konaní ustanoveného kolízneho opatrovníka , následne citoval právne predpisy vzťahujúce sa na posudzovaný prípad a rozhodnutie v otázke určenia výšky vyživovacej povinnosti otca na maloleté dieťa odôvodnil výlučne tým, že „suma 200 eur mesačne zo strany otca ako povinnosť výživného zodpovedá štandardným výdavkom maloletej s prihliadnutím na jej vek, športové aktivity a samozrejme korešponduje so zárobkovými schopnosťami a možnosťami rodičov a zároveň s majetkovými pomermi otca, ktorý býva sám vo svojom rodinnom dome“. 17. Podľa § 62 ods. 1,2,3,4,5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 18. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 19. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že matkou uvádzané odvolacie dôvody sú práve v nadväznosti na stručné odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie vzťahujúce sa k výroku o vyživovacej povinnosti otca naplnené. Zdôrazňuje, že výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzna, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a pod.. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine, súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj na zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, pri zachovaní práva detí podieľať sa na životnej úrovni rodičov. V posudzovanom prípade zo stručného odôvodnenia vzťahujúceho sa k výroku o vyživovacej povinnosti otca však nie je možné ustáliť, či súd prvej inštancie na uvedené zákonné kritériá prihliadal, akým spôsobom ich vyhodnotil, z ktorých konkrétnych dôkazov a preukázaných skutočností v otázke určenia výživného vychádzal, či a s akým výsledkom sa zaoberal relevantnými otázkami nastolenými vo vzťahu k určeniu výšky výživného na maloletú K. účastníkmi konania jednak vo vzťahu k pomerom na strane oboch rodičov a k rozsahu odôvodnených potrieb maloletej (požadované výživné matka v priebehu konania upravovala zo sumy 200 eur mesačne až na sumu 500 eur mesačne, otec výšku výživného a matkou predkladaný rozpis nevyhnutných výdavkov na maloletú namietal), čoho následkom je úvaha odvolacieho súdu o absolútne nedostatočnom objasnení skutkového a právneho základu rozhodnutia v tejto časti. 20. So zreteľom na uvedené považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa vyživovacej povinnosti otca za nepreskúmateľný, nespĺňajúci zákonné náležitosti predpísané v § 220 ods. 2 C.s.p., nakoľko v ňom absentujú dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie v tejto časti založil. Na základe uvedeného rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o určení výživného a v závislom výroku o trovách konania podľa § 389 ods. 1 písm. b/, c/ C.s.p. zrušil, pretože súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil stranám sporu, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, keďže z odôvodnenia rozhodnutia nie je možné vyvodiť správnosť jeho skutkového odôvodnenia a naň nadväzujúceho právneho posúdenia veci a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Úlohou prvoinštančného súdu bude pri ďalšom prejednaní veci posúdiť a ustáliť otázky naznačené odvolacím súdom, opätovne o vyživovacej povinnosti otca k maloletej na čas po rozvode rozhodnúť a odôvodniť rozhodnutie tak, aby zodpovedalo ust. § 220 ods. 2 C.s.p., t.zn. v ňom uviesť stručný a jasný výklad o tom, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa riadil pri posudzovaní výšky vyživovacej povinnosti otca, vysvetliť, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, týkajúce sa zákonných podmienok posudzovaných vo vzťahu k určeniu výšky vyživovacej povinnosti otca (t.j. majetkových a finančných pomerov na strane rodičov a rozsahu odôvodnených potrieb maloletej), ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy. V novom rozhodnutí o zostávajúcom predmete konania súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov konania ( § 396 ods.3 C.s.p.). 21. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 ( § 2 ods.1 C.m.p., § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).