Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/63/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1418201172 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1418201172.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov senátu JUDr. Nadeždy Wallnerovej a JUDr. Ivany Jahnovej v právnej veci manželky: X.. L.. F. U. P., Z. L. XX.XX.XXXX, B.: M. X, B., proti manželovi: F.. P. U., Z. L. XX.XX.XXXX, B.: C. XX, B., o určenie výživného na manželku, na odvolanie manželky voči rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 12.decembra 2018, č.k. 8Pc/4/2018-289, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 12.decembra 2018, č. k. 8Pc/4/2018-289, p o t v r d z u j e. II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava IV rozsudkom zo dňa 12.12.2018, č.k. 8Pc/4/2018-289, zamietol návrh manželky, ktorým sa domáhala, aby súd uložil manželovi povinnosť prispievať jej na výživu mesačne sumou 400,- eur, z dôvodu, že ich životná úroveň ako manželov nie je rovnaká. Súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol tak, že účastníci konania nemajú nárok na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie právne posúdil vec podľa § 71 ods. 1, 2 a § 75 ods. 1, 2 zákona č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine a vecne vychádzal zo skutočného stavu zisteného na základe vykonaného dokazovania, v rámci ktorého uviedol, že účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 19.09.2015 v Palárikove, z ktorého sa im dňa 25.10.2016 narodila dcéra A.. Manželka pred materskou dovolenkou bola zamestnaná, ako farmaceut vo firme LIBERI, s.r.o., od mája 2017 poberá rodičovský príspevok vo výške 214,70 eur mesačne a prídavok na dieťa vo výške 23,68 eur mesačne. Výška splátky hypotekárneho úveru na byt, v ktorom manželka žije, je 408,78 eur mesačne, ktorú vo väčšej časti hradí jej matka a platby spojené s užívaním bytu sú vo výške 96,24 eur mesačne. Manželka je v podiele 1 vlastníčkou bytu na adrese M. X, V. B., v ktorom aj žije. Rodičia manželky sú väčšinovými spoluvlastníkmi tohto bytu v podiele 3. Manželka je spoločníčkou a konateľkou spoločnosti LIBERI, s.r.o., ktorej výsledok hospodárenia v roku 2017 bol 975,- eur pred zdanením. Manželka má osobný účet v Tatra banka, a.s., so zostatkom k 31.05.2018 vo výške 2.468,98 eur. Manžel pracuje na 0,2 úväzok za funkčný plat 190,30 eur mesačne na VŠMÚ v Bratislave, je konateľom a spoločníkom v spoločnosti Spolupracovali s.r.o., výsledok hospodárenia, ktorej bol za rok 2017 vo výške 1.437,43 eur pred zdanením. Manželova mzda netto od spoločnosti Spolupracovali s.r.o. je cca 100,- eur mesačne. Spoločnosť Spolupracovali s.r.o. bola ku dňu 29.10.2018 v strate - 12.234,77 eur. Z výpisov z účtov manžela z Tatra banka, a.s. vyplýva, že manžel je od novembra 2017 pravidelne v debete, podľa posledného výpisu z účtu z novembra 2018 bol jeho zostatok na účte - 3.142,76 eur. Spláca úvery v celkovej výške 30.000 ,- eur splatné v roku 2021, 2023, 2024 pravidelne mesačne splátkami vo výške spolu cca 450,- eur. K 01.10.2018 mal manžel na účte OTP Banka Slovensko, a.s. zostatok 35,34 eur, pričom mesačne je z neho strhávané na splátku úveru 257,79 eur. G. P. mu zasiela na tento účet pravidelne sumu 100,- eur mesačne. Na bankomatovej karte Quatro má manžel k 31.10.2018 dlh 617,50 eur, ktorý spláca v sume 24,70 eur mesačne. Manžel vlastní investičné fondy, ktoré je možné momentálne predať za ich trhovú hodnotu 11.453,37 eur. Manžel pri výsluchu uviedol, že má ročný príjem ako člen komisie Audiovizuálneho fondu cca 500,- eur, naposledy mu bol vyplatený vo februári 2018, okrem toho má príjem ako zamestnanec spoločnosti Spolupracovali s.r.o. vo výške cca 100,- eur mesačne a podiel na zisku tejto spoločnosti cca 500 - 600 ,- eur mesačne. V čase spolužitia uhrádzala manželka splátku hypotekárneho úveru za byt, manžel sa podieľal na nákladoch na stravu. 3. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že životná úroveň manžela nie je vyššia, ako životná úroveň manželky a návrh manželky zamietol. V rámci odôvodnenia uviedol, že manžel má preukázateľný príjem ako zamestnanec spoločnosti Spolupracovali s.r.o., plat z VŠMÚ a odmenu z Audiovizuálneho fondu, spolu v sume cca 330,- eur mesačne. Nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, motorové vozidlo, ani iné hnuteľné veci. Jediným majetkom manžela sú investičné fondy, ktoré majú aktuálnu trhovú hodnotu cca 11.500,- eur. Po odchode od manželky býval u rodičov, ktorým prispieval 100 ,- eur mesačne na bývanie, t.č. žije u priateľky. Manžel je zadlžený, má viacero spotrebiteľských úverov so splátkami spolu cca 870,- eur mesačne, ktoré nemá z čoho splácať, keďže jeho výdavky niekoľkonásobne presahujú jeho preukázateľné príjmy. Na jeho osobnom účte, z ktorého mu banka strháva splátky niektorých jeho úverov, je dlhodobo v mínuse (dňa 16.11.2018 v sume - 3.142,76 eur). Od októbra 2018 už na manželku neprispieva, prispieva len na výživu maloletej dcéry v sume 200,- eur mesačne. V rámci podnikania dosahuje jeho spoločnosť dlhodobo len minimálne zisky. Manželka potvrdila, že v čase spoločného fungovania ona hradila náklady na bývanie v celom rozsahu, manžel uviedol, že prispieval na stravu. Dovolenky hradili striedavo jeden aj druhý manžel. Manželka uviedla, že manžel pred ňou tajil svoj príjem. Informácie zistené počas konania potvrdzujú skutočnosť, že príjem manžela nebol ani počas manželstva nadštandardný, a pre zabezpečenie nadštandardných potrieb manželov zo strany manžela sa manžel neprimerane zadlžoval, čo viedlo k vzniku jeho nepriaznivej finančnej situácie. Súd prvej inštancie konštatoval, že životná úroveň manžela nie je vyššia ani v prípade, že tak, ako spočiatku tvrdil manžel, je jeho príjmom aj podiel na zisku spoločnosti Spolupracovali, s.r.o. vo výške cca 500,- eur až 600 ,- eur mesačne, čo však nebolo v konaní preukázané, a to s poukazom na to, že spoločnosť dosahuje minimálny zisk. Platby prijaté na účet manžela od firmy Spolupracovali s.r.o. mimo jeho mzdy sú často krát zasielané na iný účet za účelom vybavenia pracovných záležitostí spoločnosti Spolupracovali, s.r.o., niektoré platby od spoločnosti Spolupracovali s.r.o. sú na jeho účet zaslané z dôvodu zúčtovania manželom hotovostne uhradených nákladových položiek v pokladni spoločnosti. S týmto tvrdením manžela korešpondujú aj pohyby na jeho osobnom účte v Tatra banke, a.s. Súd prvej inštancie vzhľadom na zistenia z vykonaného dokazovania na strane manželky, ktorá žije s dcérou v byte, ktorý vlastní spolu s rodičmi, ktorí prispievajú na jej výživu aj úhradou splátky hypotekárneho úveru na byt, pričom manželka nemá žiadne dlhy a vlastní tiež motorové vozidlo, konštatoval záver, že životná úroveň manželky nie je nižšia, ako životná úroveň jej manžela a návrh manželky zamietol. 4. Proti zamietavému rozsudku súdu prvej inštancie podala manželka v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1/ písm. e, f / CSP. V odvolaní namieta, že súd prvej inštancie bol povinný zistiť v prípade výživného na manželku skutočný stav veci, čo však nevykonal. Ide najmä o majetkové pomery a životnú úroveň manžela počas obdobia, keď žili manželia v jednej domácnosti, ako aj v období, keď sa manžel odsťahoval zo spoločnej domácnosti. Manžel začal prispievať na náklady spojené s bývaním vo výške 200 ,- eur približne od decembra 2016 do septembra 2018. Manželka poukazuje na to, že táto suma bola v tomto období daná na náklady spojené s bývaním a nie, ako súd prvej inštancie napísal v bode 6 rozsudku, že toto bola suma, ktorú manžel platil mesačne na výživu maloletej dcéry. Nákupy, ktoré manžel robil pravidelne, boli len od januára 2018 do marca 2018, keď trvala na tom, aby aspoň nejaké nákupy, najmä pokiaľ sa týkalo oblečenia a stravy maloletej dcéry, urobil manžel, lebo nemala peniaze. Tri mesiace tieto nákupy robil, ale potom s tým prestal. Manželka namieta, že napriek tvrdeniu manžela, že má príjem zo spoločností Spolupracovali, s.r.o. vo výške 500 až 600,- eur, súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil, že takýto príjem nebol v konaní preukázaný, lebo spoločnosť dosahuje minimálny zisk. Manželka spochybňuje zlé hospodárske výsledky spoločnosti a uvádza, že spoločnosť má každý rok príjmy, ktoré sa však rozložia v rámci spoločnosti a spoločnosť napr. nakupuje pravidelne hnuteľné veci ako autá, notebooky, telefóny a pod. Manželka v odvolaní ďalej poukazuje na skutočnosti (početné dovolenky, nákupy, akcie), z ktorých je jednoznačne preukázané, že životná úroveň manžela sa po odchode zo spoločnej domácnosti nezmenila, práve naopak, vzrástla a je mnohonásobne vyššia, ako životná úroveň manželky, ktorá žije iba z rodičovského príspevku a ešte sa stará o maloletú dcéru. Poukazuje na to, že v napadnutom rozsudku bolo nesprávne vyhodnotené dokazovanie ohľadne životnej úrovne manžela v čase, keď žil v jednej domácností s manželkou, lebo podľa jeho tvrdení a preukázaných príjmov, by nemal manžel v žiadnom prípade finančné prostriedky na to, aby mohli s manželkou chodiť na dovolenky a pobyty tak, ako na tom manžel trval. Manželka namieta ďalej, že súd prvej inštancie vôbec nezisťoval, ako vedie manžel spoločnú domácnosť s priateľkou, keď podľa jeho vyjadrenia ho táto financuje, chodia spolu naďalej na dovolenky a pobyty, tak ako chodil aj s manželkou. Pokiaľ by manžel nemal žiadne príjmy, tak ako to uviedol súd prvej inštancie v rozsudku, tak by nemohol aj naďalej žiť takým nákladným životom, ako žije. O tomto svedčia doklady, ktoré manželka pripojila k odvolaniu, a ku ktorým mala prístup začiatkom roka 2019. Manželka žiada, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vrátil vec súdu prvej inštancie na nové konanie, kde súd doplní a vykoná riadne dokazovanie na zistenie skutočného stavu veci a to najmä životnej úrovne manžela. 5. Manžel vo svojom vyjadrení na odvolanie manželky okrem iných skutočností zdôraznil, že súd prvej inštancie v rámci rozsiahleho dokazovania riadne zistil skutočný stav, preveril finančné pomery účastníkov konania a dospel k záveru, životná úroveň manželov je v zásade rovnaká a nie je tu daný dôvod pre určenie výživného na manželku. Má za to, že rozsudok je v súlade so Zákonom o rodinne a pri rozhodovaní postupoval súd prvej inštancie v súlade s CSP. Preto žiada odvolanie ako bezdôvodné v plnom rozsahu zamietnuť a rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. 6. Manželka v ďalšom vyjadrení poukázala opakovane na skutočnosť, že súd prvej inštancie neskúmal skutočný stav veci, najmä majetkové pomery a životnú úroveň manžela, a vôbec neskúmal ani to, aká je životná úroveň, príjmy a výdavky manželovej novej priateľky, s ktorou zdieľa spoločnú domácnosť. Ďalej poukázala na to, že manžel na pojednávaní preukázal, že na jeho osobný účet prišlo z jeho firmy Spolupracovali, s.r.o. za obdobie 10 mesiacov 35.000,- eur. Týmto sa súd prvej inštancie taktiež nezaoberal, dokonca, tento dôkaz zabudol uviesť v napadnutom rozhodnutí. 7. Manžel na vyjadrenie manželky uviedol, že argumenty, ktoré uvádza manželka, považuje za irelevantné a nepravdivé. Upozornil na skutočnosti ohľadom životnej úrovne manželky, ktoré boli zohľadnené v konaní na súde prvej inštancie, pričom na margo uvedeného poukázal na to, že v konaní manželka neuviedla príjem, ktorý mala z písania článkov na stránku https://skinpoint.sk/ a správy sociálnych sietí tejto spoločnosti. 8. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem,) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil (§ 378 C. s. p., § 219 ods. 3 C. s. p.). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci upovedomení zákonným spôsobom. 9. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. V celom rozsahu sa odvolací súd stotožňuje s dôvodmi uvedenými v rozsudku súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie vykonal potrebné dokazovanie, z ktorého správne ustálil skutočný stav veci a správne dospel k záveru, že v danom prípade nie je životná úroveň manžela vyššia, ako životná úroveň manželky, a preto návrh na určenie výživného na manželku nie je dôvodný. Pre priznanie výživného na manželku je v prvom rade potrebné zaoberať sa skutočnosťou, či si druhý manžel skutočne neplní vyživovaciu povinnosť a životnou úrovňou manželov, nakoľko podľa ustanovenia § 71 ods. 1 Zákona o rodine, súd určí rozsah vyživovacej povinnosti tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie na zistenie životnej úrovne manželov, z ktorého vyplynulo, že životná úroveň manžela nie je vyššia, ako životná úroveň manželky. Manželka je síce na rodičovskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok, avšak je spoločníčkou a konateľkou spoločnosti LIBERI, s.r.o. Podľa daňových priznaní a účtovných závierok stabilne táto spoločnosť má spolu majetok vo výške cca 340.000,- eur a výnosy z hospodárskej činnosti sa pohybujú vo výške cca. 490.000,- eur. Manželka obýva nadštandardný byt o rozlohe 195 m2, ktorého je vlastníčku v podiele 1. Byt dáva upratovať externej upratovacej firme. Manžel nevlastní žiaden nehnuteľný majetok. Je spoločníkom a konateľom spoločnosti Spolupracovali s.r.o., z ktorej má príjem cca. 100,- eur mesačne, ako zamestnanec. K tomu mu je mesačne vyplácaných cca 500,- eur, ako splátka pôžičky spoločníkovi spoločnosti, čo je aj riadne zaevidované v účtovníctve spoločnosti. Daná spoločnosť má podľa predložených účtovných závierok stabilne spolu majetok vo výške cca. 68.000,- eur a výnosy z hospodárskej činnosti cca 168.000,- eur ročne. Manžel má ešte príjem z výkonu práce pre Vysokú školu Múzických umení v Bratislave, kde pracuje na 0,2 pracovný úväzok a jeho funkčný plat v hrubom predstavuje 190,30 eur mesačne. Z majetkových pomerov manžela a manželky nemožno dospieť k záveru o vyššej životnej úrovni manžela. Obaja sú spoločníkmi a konateľmi v spoločnostiach s ručením obmedzeným a navyše spoločnosť, v ktorej má obchodný podiel manželka má vyššie tržby, ako spoločnosť manžela. Manželka vlastní aj nehnuteľný majetok. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že manželov príjem ako zamestnanca je cca 200,- eur mesačne ( zo spoločnosti spolupracovali s.r.o. a príjem za prácu pre VŠMÚ), suma cca 500,- eur, ktorá mu je vyplácaná mesačne od spoločnosti spolupracovali, s.r.o. predstavuje splátku pôžičky, ktorú manžel ako spoločník poskytol spoločnosti. V konaní teda neboli preukázané nadštandardné príjmy manžela, ako uvádzala v návrhu manželka. Manželka v odvolaní namietala, že súd prvej inštancie sa nezaoberal sumou 35.000,- eur, ktorá bola zaslaná na účet manžela v priebehu 10 mesiacov od spoločnosti Spolupracovali s.r.o. Z odôvodnenia rozsudku však vyplýva, že súd prvej inštancie sa touto skutočnosťou zaoberal a z predložených výpisov z účtu manžela, ako aj výsluchu manžela zistil, že platby prijaté na účet manžela od spoločnosti spolupracovali s.r.o. mimo jeho mzdy sú často krát následne alebo predchádzajúc zasielané na iný účet za účelom vybavenia pracovných záležitostí spoločnosti Spolupracovali s.r.o., niektoré platby od spoločnosti Spolupracovali s.r.o. sú na jeho účet zaslané z dôvodu zúčtovania manželom hotovostne uhradených nákladových položiek v pokladni spoločnosti. Zároveň súd prvej inštancie uviedol, že s vysvetlením manžela, ohľadom takýchto platieb od spoločnosti korešpondujú aj pohyby na jeho osobnom účte. Tieto závery súdu prvej inštancie sú správne a vyplývajú z vykonaného dokazovania. Manželka v odvolaní namietala, že súd prvej inštancie neskúmal riadne pomery priateľky manžela, v ktorej domácnosti toho času býva a teda nezistil riadne jeho životnú úroveň. Ako dôkazy o vyššej životnej úrovni manžela predložila odvolaciemu súd fotografie manžela na lyžovačke, na oslave, či fotografie rezervácií rôznych pobytov, ktoré boli stiahnuté z jeho telefónu. Manžel v reakcii na tieto dôkazy uviedol, že niektoré objednané zájazdy boli stornované, alebo sa vôbec nerealizovali, alebo neboli platené z jeho strany. Z časti bol pozvaný priateľkou, alebo sa na nákladoch podieľal len čiastočne, prípadne boli ubytovaní u rodinných príslušníkoch. Odvolací súd dospel k záveru, že skutočnosť, že manžel absolvuje s priateľkou lyžovačku, alebo krátkodobý výlet do zahraničia neznamená jeho vyššiu životnú úroveň, ako má manželka. Na porovnanie, aj z vyčíslených nákladov, ktoré predložila manželka vyplýva, že bola na dovolenke pri mori. Dôležitou skutočnosťou je aj to, že ak pobyty hradí priateľka manžela, ide o dar priateľky otcovi. Dané skutočnosti neznamenajú, že manžel má vyššie majetkové pomery, ako vyplynuli z dokazovania, a ktoré riadne preukázal. Odvolací súd záverom poznamenáva, že v danom prípade skutočnosť, že manželka sa stará o maloleté dieťa a je na rodičovskej dovolenke, neznamená pokles jej životnej úrovne oproti manželovi, a to vzhľadom k jej celkovým majetkovým pomerom. Súd prvej inštancie správne postupoval, keď pri zistení rovnakej životnej úrovne manželov zamietol návrh na určenie výživného. Bez významu nie je ani tá skutočnosť, že manžel po odchode zo spoločnej domácnosti do septembra 2018 platil úhrady za služby spojené s bývaním za byt, v ktorom býva manželka s dcérou, teda takouto formou poskytoval výživné aj manželke, teda v čase podania návrhu dobrovoľne manžel platil výživné na manželku. 10. Vzhľadom na vykonané dokazovanie a zistený skutočný stav veci, súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu správne rozhodol, keď zamietol návrh manželky na určenie výživného. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne a právne správny potvrdil ( § 387 ods.1, 2 CSP). 11. Odvolací súd záverom uvádza, že z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.09.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.09.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.06.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008). 12. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 13. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 422 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).