Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/29/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1418201536 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexandra Hanusová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1418201536.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alexandry Hanusovej a sudcov JUDr. Romana Bolebrucha a Mgr. Patricie Skotnickej v spore žalobcu: A.. J. F., X.. X.X.XXXX, F. X. XX/ A, L., zastúpeného Advokátskou kanceláriou Nagyová Tenkač, s.r.o., Ružinovská 42, Bratislava proti žalovanej: A.. F. L., M.., X.. XX.X.XXXX, E. XXX/XX, L., S. B. X.XXX U. R. J., na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 24.9.2019 č.k. 18C/9/2018-81, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalovanej nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie z 19.3.2019 sp. zn. 18C/9/2018. 2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že na prejednanie veci nariadil pojednávanie na 19.3.2019. Žalobcovi bolo predvolanie na pojednávanie riadne a včas doručené dňa 25.1.2019, na pojednávanie sa však nedostavil, svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami, pričom v predvolaní na pojednávanie bol poučený o následku nedostavenia sa, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie. Žalovaná sa pojednávania zúčastnila a navrhla súdu, aby rozhodol vo veci rozsudkom pre zmeškanie žalobcu. Pretože boli splnené podmienky stanovené v § 278 CSP súd prvej inštancie tomuto návrhu vyhovel a rozhodol o žalobe rozsudkom pre zmeškanie žalobcu, ktorým žalobu v celom rozsahu zamietol. Žalobca podal návrh na zrušenie tohto rozsudku (označený ako odvolanie) s odôvodnením, že na pojednávanie 19.3.2019 sa nedostavil preto, že si chybne poznačil dátum jeho konania na 29.3.2019, na súd prišiel 29.3.2019 a vtedy v informačnej kancelárii zistil, že pojednávanie prebehlo pred 10 dňami. Žalobca uviedol, že si nemieni vymýšľať uznateľné dôvody jeho neprítomnosti na pojednávaní a dokladať ich pochybnými a neoveriteľnými potvrdeniami, ale uviedol jediný dôvod a tým bolo ľudské pochybenie. Nakoľko mu na uvedenom spore veľmi záležalo požiadal súd, aby prihliadol na jeho dôvod zhovievavo a posúdil ho ako ospravedlniteľný. 3. Podľa ustanovenia § 281 ods. 1 a ods. 2 CSP sa súd prvej inštancie zaoberal návrhom žalobcu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, avšak aj napriek jeho priamemu ospravedlneniu za neprítomnosť na pojednávaní, ktorého sa nezúčastnil preto, že si nesprávne poznačil termín pojednávania, skonštatoval, že mu nie je možné vyhovieť. Vychádzal z toho, že predvolanie na pojednávanie dňa 19.3.2019 bolo žalobcovi riadne doručené do vlastných rúk 25.1.2019 (teda necelé dva mesiace vopred), v predvolaní boli jasne a zrozumiteľne uvedené všetky potrebné údaje (miesto a čas pojednávania) a strany sporu boli zároveň poučené o možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie. Nakoľko sa žalobca na pojednávanie nedostavil a svoju neúčasť neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami a ani z dôležitého dôvodu nepožiadal o odročenie pojednávania, pojednávalo sa v jeho neprítomnosti a žalovaná navrhla rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalobcu, a pretože boli splnené podmienky pre jeho vydanie, rozsudkom pre zmeškanie žalobcu žalobu zamietol. Aj keď bolo súdu prvej inštancie z návrhu na zrušenie rozsudku zrejmé, že žalobca nemal v úmysle vyhnúť sa pojednávaniu, ignorovať ho alebo narušiť priebeh konania, a aj napriek jeho pochopeniu, nepovažoval „nesprávne poznačenie dátumu pojednávania žalobcom“ za ospravedlniteľný dôvod. Poukázal na to, že žalobca mal k dispozícii predvolanie súdu, z ktorého bolo zrejmé kde a kedy sa pojednávanie uskutoční, pričom v ňom bol poučený o následkoch nedostavenia sa. Uviedol, že za ospravedlniteľný dôvod by bolo možné považovať len taký dôvod, pre ktorý nie je v možnostiach a schopnostiach strany zúčastniť sa pojednávania, napr. náhle zdravotné komplikácie, pobyt v nemocnici, dlhodobý pracovný pobyt v zahraničí, prípadne rodinné dôvody, a tento dôvod je potrebné aj náležite preukázať. Žalobcom uvedený dôvod neprítomnosti na pojednávaní súd prvej inštancie vyhodnotil ako neospravedlniteľný a jeho návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie zamietol. 4. Proti uzneseniu podal žalobca odvolania, v ktorom namietal, že súd prvej inštancie mu nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým záverom a preto ho žiadal zmeniť a zrušiť rozsudok pre zmeškanie. Mal za to, že súd prvej inštancie svojím výkladom ustanovenia § 277 ods. 2 CSP postupoval príliš formalisticky a nehodnotil zákonnosť vydania rozsudku pre zmeškanie rovnakou mierou aj z pohľadu naplnenia jeho materiálnych zákonných znakov, čím sa odchýlil od ustálenej judikatúry. Uviedol, že na základe teleologického, ale aj logického výkladu ustanovenia § 278 CSP je potrebné vnímať inštitút kontumačného rozsudku ako určitý druh sankcie, ktorý postihne tú sporovú stranu, ktorá bude v konaní pasívna. Pasivitu je pritom potrebné posudzovať globálne s ohľadom na celý priebeh konania a nie len na základe nedostavenia sa na pojednávania. Poukázal na to, že inicioval začatie súdneho konania, v priebehu celého súdneho konania (približne 1 rok) bol smerom k súdu aktívny, aktívne predložil súdu listinné dôkazy na potvrdenie svojich skutkových tvrdení, reagoval na výzvy súdu, vyjadril sa k vyjadreniu žalovanej, zaplatil súdny poplatok a tým, že si nesprávne poznačil dátum pojednávania a dostavil sa na pojednávanie podľa takto poznačeného dátume, nemal v úmysle žiadnym spôsobom súdne konanie ignorovať, obchádzať ho, či iným spôsobom byť pasívnym. Z odôvodnenia súdu prvej inštancie je zrejmé, že ani súd nepovažoval jeho nedostavenie sa na pojednávanie za obštrukčné konanie a že jeho úmyslom nebolo konanie narúšať a ani byť iným spôsobom pasívnym v súdnom konaní. Jeho neúčasť na pojednávaní treba považovať za exces, zlyhanie ľudského faktora. Zdôraznil, že inštitút kontumačného rozsudku nemá slúžiť na zrýchlenie súdneho konania, ale má sa využívať v prípade, že niektorá zo strán nemá dostatok dôkazov na podporu svojich tvrdení a preto sa takýmto spôsobom snaží vyhnúť rozhodnutiu v jej neprospech. Bol toho názoru, že na základe uvedených skutočností a v komplexe jeho správania sa v celom súdnom konaní mal súd prvej inštancie uznať jeho dôvod ospravedlnenia neúčasti na pojednávaní a nariadiť nové pojednávania vo veci samej (uznesenie Ústavného súd SR zo 4.6.2019 sp. zn. I. ÚS 233/2019). Podľa jeho názoru súd prvej inštancie nezvolil spravodlivý postup, pretože mal v zmysle ustanovenia § 265 ods. 1 CSP vydať platobný rozkaz. Voči platobnému rozkazu je prípustný prostriedok procesnej obrany v podobe odporu, v ktorom môže protistrana argumentovať v zásade akýmikoľvek tvrdeniami, pričom v prípade vydania rozsudku pre zmeškanie sú možnosti nápravy oveľa užšie. S poukazom na rozhodnutia Ústavného súdu ČR z 10. marca 2005 sp. zn. III. ÚS 428/04 a z 23. februára 2016 sp. zn. IV. ÚS 3143/15 bol toho názoru, že vydanie kontumačného rozsudku v jeho neprospech bolo v rozpore so zákonom a súd prvej inštancie s prihliadnutím na jeho procesnú aktivitu mal posúdiť dôvody, pre ktoré zmeškal pojednávanie za ospravedlniteľné a v dôsledku toho rozsudok pre zmeškanie zrušiť. 5. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila. 6. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 7. Podľa ustanovenia § 281 ods. 1 CSP ak žalobca z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalobcu tento rozsudok uznesením zruší a nariadi nové pojednávanie. 8. Podľa ustanovenia § 281 ods. 2 CSP návrh podľa odseku 1 môže žalobca podať do 15 dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel; o tom žalobcu v rozsudku pre zmeškanie súd poučí. 9. Právna úprava týkajúca sa návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie pre existenciu ospravedlniteľného dôvodu vychádza z prezumpcie správnosti samotného rozsudku. Predpokladá, že boli splnené všetky podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie podľa ustanovenia § 278 CSP s tým, že na strane žalobcu nastali také okolnosti, ktoré konajúcemu súdu nemohli byť v čase jeho vydania objektívne známe a ktoré žalobcovi bránili dostaviť sa na súdne pojednávanie (hoci to mal v úmysle), prípadne svoju neúčasť vopred riadne ospravedlniť. V konaní o návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie súd teda nie je oprávnený skúmať správnosť záverov o splnení predpokladov pre vydanie rozsudku pre zmeškanie, nakoľko k tomu slúži odvolanie proti tomuto rozsudku, ale skúma, či možno rozsudok pre zmeškanie zrušiť z ospravedlniteľného dôvodu. Pokiaľ ide o samotný dôvod, tak charakter ospravedlniteľného dôvodu majú nielen udalosti objektívneho charakteru (napríklad zdravotná indispozícia, meškanie dopravného prostriedku použitého na prepravu na pojednávanie súdu alebo technická závada na motorovom vozidle použitom z rovnakého dôvodu), ale i okolnosti spôsobené alebo inak zavinené stranou sporu, príp. jej zástupcom, ak je možné považovať ich za dôvod na ospravedlnenie zmeškania súdneho pojednávania s ohľadom na okolnosti prípadu a pomery sporových strán; bolo by totiž nespravodlivé sankcionovať stranu sporu za porušenie povinností, ktoré sama nespôsobila. 10. Odvolací súd sa preto zameral na skúmanie, či na strane žalobcu existoval ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý sa nedostavil na nariadené súdne pojednávanie. Zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca taký dôvod opodstatňujúci zrušenie rozsudku pre zmeškanie neuviedol. 11. Žalobcom uvedený dôvod, a to nesprávne poznačenie si termínu pojednávania, nemožno považovať za takú prekážku objektívneho alebo subjektívneho charakteru, ktorá by umožňovala súdu zrušiť rozsudok pre zmeškanie. Ako bolo uvedené vyššie, za ospravedlniteľný dôvod treba považovať také nepredvídateľné situácie u strany sporu, resp. jej zástupcu, ktoré jej bránili dostaviť sa na nariadené súdne pojednávanie, hoci to mala v úmysle. V skúmanej veci je zrejmé, že pochybenie žalobcu nemožno podradiť pod náhlu a nepredvídateľnú prekážku vzniknutú bez pričinenia žalobcu a to ani s prihliadnutím na poukaz na jeho predchádzajúcu procesnú aktivitu v konaní. K poukazu žalobcu na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 4.6.2019 sp. zn. I. ÚS 233/2019 odvolací súd uvádza, že žalobca z neho vyzdvihol iba niektoré dôvody, pre ktoré by bolo možné považovať rozhodnutie kontumačným rozsudkom za porušenie práva na spravodlivý proces, a to dlhšie trvanie súdneho konania a to, že strana nebola v konaní nečinná. Ústavný súd však v tomto rozhodnutí vyslovil, ako obiter dictum, že dôvodmi, pre ktoré by súd pri kumulatívnom splnení podmienok uvedených v ustanovení § 274 CSP (rovnako ako v ustanovení § 278 CSP) nemal rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie je „najmä, ak súdne konanie trvá dlhšiu dobu, vo veci sa uskutočnilo viac pojednávaní, na ktoré sa žalovaný riadne dostavil, nebol v konaní nečinný a súd na návrh obidvoch strán vykonal rozsiahle dokazovanie“. Z uvedeného je zrejmé, že pre záver, že v danom prípade súd prvej inštancie vykladal ustanovenie § 281 ods. 1 CSP príliš formalisticky, nebol daný dôvod a to ani s prihliadnutím na celý priebeh daného súdneho konania. Vo veci išlo o prvé pojednávanie, nebolo vykonané do vydania rozsudku žiadne dokazovanie a tak pri takomto stave konania neexistovali ďalšie súvisiace dôvody pre možnosť neaplikovať kogentnú úpravu ustanovenia § 278 CSP. 12. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že žalobcom uvádzaný dôvod zmeškania pojednávania nemožno pokladať za ospravedlniteľný, ktorý by mohol mať za následok zrušenie rozsudku pre zmeškanie. Žalobca v podanom odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktorými by preukázal nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, t.j. také, ktoré by boli spôsobilé privodiť jeho zmenu, a preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. 13. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Úspešnej žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože jej v odvolacom konaní žiadne nevznikli. 14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).