Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 15Co/43/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1418201970 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1418201970.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Evy Mészárosovej a JUDr. Silvie Walterovej v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Bratislava, Pribinova č. 25, IČO: 35 792 752, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., Bratislava, Kubániho č. 16, IČO: 47 233 516, za ktorú koná JUDr. Andrea Cviková, proti žalovanej: O. J. , narodená dňa X.X.XXXX, trvale bytom J., J. č. XXXX/XX, o zaplatenie sumy 238,26 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 31. októbra 2018, č.k. 25 Csp 86/2018-59, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 31. októbra 2018, č.k. 25 Csp 86/2018-59, p o t v r d z u j e. II. Žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1.1. Okresný súd Bratislava IV. rozsudkom zo dňa 31.10.2018, č.k. 25 Csp 86/2018-59, v celom rozsahu zamietol žalobu žalobcu a žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ustanoveniami § 497, § 503 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Obchodného zákonníka, § 37 ods. 1, § 43c ods. 1, § 52 ods. 1 až 4, § 451 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 497 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 1, § 2 písm. a/, b/, § 9 ods. 1, § 11 ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/, e/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch“). Pokiaľ ide o vecné odôvodnenie rozhodnutia uviedol, že žalobca sa predmetnou žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť istinu 238,26 € s príslušenstvom. Zároveň žiadal, aby súd zaviazal žalovanú na náhradu trov konania. V žalobe uviedol, že dňa 16.2.2015 uzatvoril so žalovanou zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanej úver vo výške 840,- €. Žalovaná sa zaviazala poskytnutý úver splácať v 42 mesačných splátkach po 26,42 €. Žalovaná sa dostala do omeškania so splácaním splátok o viac ako tri mesiace, žalobca si preto uplatnil právo veriteľa a úver zosplatnil. Žalovaná suma 238,26 € predstavuje súčet neuhradených splátok, ktoré boli zosplatnené. Žalobca si zároveň uplatnil nárok na zmluvnú pokutu s odkazom na čl. 8 ods. 8.1 zmluvy vo výške 0,04 % denne zo sumy 238,26 € od 7.1.2016 do zaplatenia a tiež nárok na úrok z omeškania vo výške 0,55 % ročne zo sumy nesplatenej časti istiny úveru a úrokov. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila. 1.2. Vykonaným dokazovaním súd zistil skutkový stav, podľa ktorého žalovaná požiadala žalobcu dňa 12.2.2015 o úver vo výške 840,- €, na základe ktorej žiadosti jej žalobca dňa 16.2.2018 oznámil schválenie úveru vo výške 840,- €. Dňa 16.2.2015 jej poukázal sumu 756,- €, pričom žalovaná z úveru zaplatila v jednotlivých splátkach spolu sumu 871,38 €. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná sa dostala do omeškania s úhradou splátok úveru o viac ako tri mesiace, žalobca si uplatnil právo veriteľa a úver zosplatnil. 1.3. Vychádzajúc zo všeobecných zmluvných dojednaní súd prvej inštancie dospel k záveru, že pre platnosť zmluvy o revolvingovom úvere, z hľadiska náležitosti jej formy, sa vyžaduje písomná forma. V bode 2.1 zmluvných dojednaní žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu/ zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu spoločnosti Profi Credit Slovakia s.r.o. je uvedené, že sa uzatvára na formulári veriteľa, ktorý je zároveň žiadosťou o poskytnutie revolvingového úveru, aj zmluvou o revolvingovom úvere. Pre vznik zmluvy sa vyžaduje podpis oboma zmluvnými stranami, teda dlžníkom a veriteľom (prípadne aj spoludlžníkom). Na základe žalobcom predložených listín súd konštatoval, že žalovaná ako dlžník žiadosť/zmluvu podpísala dňa 12.2.2015 a žalobca ako veriteľ žiadosť/zmluvu podpísal dňa 16.2.2015, a teda až vtedy do zmluvy doplnil konkrétne údaje o schválenom revolvingovom úvere (bod 6). Takúto zmluvu o revolvingovom úvere nemožno bez akýchkoľvek pochybností považovať za riadne a platne uzavretú. Obsahom zmluvy v čase, keď ju podpisovala, žalovaná vôbec neboli údaje o schválenom úvere, tieto úplne absentovali, preto ani žalovanou ako dlžníkom nemohlo dôjsť k ich písomnej akceptácii. Preto súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaná dňa 12.2.2015 podpísala iba žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru, teda návrh na uzavretie zmluvy. Pri podpise zmluvy žalovanou nebol revolvingový úver, vrátane revolvingu, individualizovaný všetkými podstatnými náležitosťami z hľadiska zákona o spotrebiteľských úveroch. Obsah bodu 6, teda nové doplnené údaje, nemožno posúdiť inak, ako nový návrh na uzavretie zmluvy. Súhlas žalobcu s revolvingovým úverom predstavuje len jednostranný úkon, ktorý nie je zmluvou a neobsahuje dohodu strán o výške úveru, o splátkach, o výške úroku a ani iných náležitostiach spotrebiteľského úveru, rovnako ako „oznámenie o schválení revolvingového úveru“, ktoré nie je súčasťou dvojstranného právneho úkonu účastníkov - žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvy o revolvingovom úvere. Keďže nedostatok písomného prejavu vôle žalobcu byť účastníkom záväzkového vzťahu za určitých konkrétnych podmienok úveru je z hľadiska zákona sankcionovaný neplatnosťou právneho úkonu, súd prvej inštancie považoval zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, uzavretú medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom v celom rozsahu za neplatnú. Súd prvej inštancie sa zaoberal aj nárokom žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty. Záver o neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere sa vzťahuje aj na dojednanie o zmluvnej pokute. Zmluvná pokuta bola uvedená v čl. 8 Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, bode 8.1., podľa ktorého mal dlžník v prípade omeškania s úhradou mesačnej splátky alebo jej časti zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania (14,6 % p.a.). Súd prvej inštancie konštatoval, že predmetné zmluvné dojednanie by, aj bez prijatia záveru o neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere ako celku, vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Zmluvná pokuta nebola so žalovanou individuálne dojednaná, ale bola súčasťou formulárovej zmluvy. Žalovaná nemala možnosť meniť obsah predmetného zmluvného dojednania, pričom súd poukázal na to, že z jeho rozhodovacej činnosti je mu známe, že zmluvnú pokutu v rovnakej nezmenenej výške žalobca používa vo viacerých prípadoch. Súd tiež zdôraznil, že zmluvnú pokutu v prípade porušenia zmluvných povinností bola povinná zaplatiť len žalovaná. Žalobcovi žiadna zmluvná pokuta nehrozila. Na základe uvedeného súd konštatoval, že predmetné dojednanie by vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a žalobcovi by nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty nevznikol. 1.4. Vzhľadom na prijaté závery súd prvej inštancie konštatoval, že žalobcovi mohol vzniknúť nárok len z titulu prípadnej zodpovednosti žalovanej za bezdôvodné obohatenie. Žalobca poukázal žalovanej dňa 16.2.2015 sumu 756,- €. Žalovaná následne v jednotlivých splátkach v období od 22.4.2015 do 10.4.2017 uhradila žalobcovi spolu sumu 871,38 €, teda sumu o 115,38 € vyššiu, ako jej žalobca reálne poskytol. Z uvedeného dôvodu nemohol vzniknúť žalobcovi nárok ani z titulu prípadného bezdôvodného obohatenia žalovanej, a preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol. 1.5. Pokiaľ ide o rozhodnutie o náhrade trov konania súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaná bola v konaní úspešná a podľa § 255 ods. 1 C.s.p. by mala nárok na náhradu trov konania. Keďže však bola v konaní nečinná, súd jej nárok na náhradu trov konania nepriznal. 2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, v celom jeho rozsahu, podal odvolanie žalobca, dôvodiac ustanovením § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ C.s.p. Poukázal na to, že súd prvej inštancie dospel k záveru, že medzi sporovými stranami nedošlo k uzavretiu zmluvy o revolvingovom úvere z dôvodu, že medzi nimi nebola dohodnutá výška úveru, splátky, výška úroku a ani iné náležitosti spotrebiteľského úveru. Podľa súdu to má za následok neuzavretie zmluvy, a teda žalovanou poskytnuté plnenie z takto neuzavretej zmluvy je bezdôvodným obohatením. Odvolateľ dôvodil, že skutočnosť, že nedošlo k dohode o výške úroku, nemá za následok, že nedošlo k vzniku úverovej zmluvy. Podľa odvolateľa, aby nejaká zmluva vznikla, musí mať obligatórne náležitosti ustanovené právnym poriadkom. Ak tieto dodržané nie sú, potom nedochádza k vzniku zmluvy. Ak však ide o iné ako obligatórne náležitosti (t.j. fakultatívne), potom absencia takýchto fakultatívnych dojednaní (či už pre ich neplatnosť, nedojednanie a pod.) má za následok len to, že takéto dojednania nie sú platné. Ich nedodržanie nemá za následok nevzniknutie zmluvy. Odvolateľ poukázal na to, že určenie podstatných zložiek právneho úkonu pre úverovú zmluvu vyplýva z § 497 Obchodného zákonníka. Podľa uvedeného ustanovenia „Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.“ Podstatnými náležitosťami zmluvy o úvere je tak dohoda o úvere, záväzok tieto prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Odvolateľ poukázal na obsah bodov 5 a 6 Žiadosti o poskytnutie úveru, z ktorých vyplývajú zhodné údaje o vôli zmluvných strán uzavrieť zmluvu o úvere so sumou úveru 1.500,- € (uvedenú sumu uviedol odvolateľ zrejme omylom, keďže z listinných dokladov je zrejmá výška úveru 840,- €), splatný v 36 (z dokladov vyplýva 42) mesačných splátkach s výškou splátky 70,20 € (podľa dokladov 26,42 €). Podľa odvolateľa sa o podstatných náležitostiach úverovej zmluvy v zmysle uvedeného ustanovenia zákona strany dohodli. Dohoda o výške úrokov nie je podstatnou náležitosťou úverovej zmluvy, čo vyplýva aj zo znenia § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka. Zákonná úprava teda vychádza z toho, že absencia dohody o úrokoch nemá vplyv na platnosť úverovej zmluvy. Dohoda o iných náležitostiach nie je podmienkou vzniku úverovej zmluvy; to vyplýva aj z § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý vo vzťahu k náležitostiam zmluvy podľa § 9 ods. 2 neurčuje neplatnosť zmluvy resp. jej nevzniknutie, ale iný právny dôsledok. Odvolateľ namietal aj rozhodnutie súdu v časti zamietajúcej nárok na zmluvnú pokutu. Dôvodil, že skutočnosť, že ustanovenie o zmluvnej pokute nie je individuálne dohodnuté a že ukladá povinnosť platiť pokutu v prípade porušenia zabezpečenej povinnosti len jednej strane, nespôsobuje jeho neplatnosť. Podľa zákona a aj súdnej praxe (napríklad rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-34/13 Kušionová vs. Smart Capital) za neprijateľnú podmienku sa nepovažuje ustanovenie, ktoré odráža obsah zákonného ustanovenia. Podľa Súdneho dvora EÚ Článok 1 ods. 2 smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že zmluvná podmienka obsiahnutá v zmluve, ktorú uzavrel predajca alebo dodávateľ so spotrebiteľom, je vylúčená z pôsobnosti tejto smernice len vtedy, ak uvedená zmluvná podmienka odráža obsah záväzného zákonného alebo regulačného ustanovenia, čo overiť prináleží vnútroštátnemu súdu. Zmluvná pokuta dohodnutá v zmluve zodpovedá § 53b ods. 1 Občianskeho zákonníka a jeho vykonávacieho predpisu (§ 3a nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z.). Uvedené ustanovenia a obmedzenia zmluvnej pokuty boli dodržané. Odvolateľ vytýkal súdu prvej inštancie, že rozhodnutie o zamietnutí nároku na zmluvnú pokutu odôvodnil skutočnosťami, ktoré sú všeobecné, neurčité a nepreskúmateľné a súčasne ktoré sú v rozpore s § 53b ods. 1 Občianskeho zákonníka (ktoré samo osebe je normou na ochranu spotrebiteľa, čiže postup podľa tohto ustanovenia nie je ani v rozpore s ochranou spotrebiteľa a ani porušením zákona, čo sú základné pojmové znaky akejkoľvek neprijateľnej podmienky). Odvolaciemu súdu navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť. 3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila. 4. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania [§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z. účinný od 1.7.2016), ďalej len C.s.p.], túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; § 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 2. decembra 2020; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu upovedomené zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. 1 C.s.p.). Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým žalobu zamietol, považuje za vecne správy, a preto ho potvrdil (§ 387 ods. l, ods. 2, ods. 3 C.s.p.). Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd ale považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné. 5.1. Ako vyplýva zo žaloby, žalobca sa predmetným žalobným návrhom domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy vo výške 238,26 €, zmluvnej pokuty a úroku z omeškania, ako aj trov konania a to z dôvodu porušenia zmluvných povinností, vyplývajúcich zo zmluvy o revolvingovom úvere, žalovanou. Súd prvej inštancie považoval zmluvu o revolvingovom úvere, uzavretú medzi žalobcom a žalovanou, za neplatnú pre nedostatok písomného prejavu vôle žalobcu byť účastníkom záväzkového vzťahu za určitých konkrétnych podmienok úveru. Odvolateľ v odvolaní dôvodil, že skutočnosť, že nedošlo k dohode o výške úroku, nemá za následok, že nedošlo k vzniku úverovej zmluvy, keďže dohoda o výške úrokov nie je podstatnou náležitosťou úverovej zmluvy (§ 502 ods. 1 Obchodného zákonníka). 5.2. Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že žalovaná žiadosťou podpísanou dňa 12.2.2015 požiadala žalobcu o poskytnutie úveru (čl. 5 žiadosti/zmluvy) vo výške 840,- €, ktorý sa zaviazala splatiť v 42 mesačných splátkach vo výške 26,42 €, pričom celková čiastka, ktorú musí zaplatiť, predstavovala sumu 1.193,64 €. Predpokladaná RPMN bola stanovená na 25,74 %, ročná úroková sadzba 17,69 %, priemerná RPMN na 36,30 %. Taktiež bol dohodnutý poplatok za poskytnutie úveru vo výške 84,- €. Údaje o schválenom spotrebiteľskom úvere obsiahnuté v čl. 6 sú totožné ako údaje uvedené v čl. 5 žiadosti/zmluve o úvere. Žalobca zmluvu o úvere podpísal dňa 16.2.2015. Vzhľadom na tieto zistené skutočnosti, vyplývajúce z listinných dôkazov v spise, je odvolací súd názoru, na rozdiel od súdu prvej inštancie, že medzi zmluvnými stranami došlo k dohode o podstatných náležitostiach zmluvy, a teda k uzatvoreniu zmluvy o úvere. Nepochybným je, že posudzovaná zmluva má povahu spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pričom žalobca vystupoval v postavení dodávateľa a žalovaná v postavení spotrebiteľa. Ako takú ju posudzoval aj súd prvej inštancie, keď konštatoval, že pri podpise zmluvy žalovanou nebol revolvingový úver, vrátane revolvingu, individualizovaný všetkými podstatnými náležitosťami z hľadiska zákona o spotrebiteľských úveroch. Podľa § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (účinného v čase podpisu zmluvy) medzi podstatné náležitosti zmluvy patrí aj termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ktorý v predmetnej zmluve absentoval. Ako termín konečnej splatnosti je uvedený iba údaj 42 mesiacov. Podľa rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Bíróovej, článok 10 ods. 2 písm. h/ smernice sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva uvádzala konkrétny dátum, termín konečnej splatnosti úveru, pokiaľ podmienky zmluvy umožňujú spotrebiteľovi identifikovať dátum takejto splátky. Z predmetnej zmluvy to však nie je možné určiť, keďže z nej žiadnym spôsobom nevyplýval ani dátum poskytnutia úveru. Žalovaná podpísala zmluvu 12.2.2015, avšak žalobca vyplnil bod 6. žiadosti o údaje o schválenom revolvingovom úvere až dňa 16.2.2015. V čase uzatvárania zmluvy žalovanou, táto nemala vedomosť o tom, ako je stanovená splatnosť prvej a poslednej splátky úveru. Údaj o termíne splatnosti prvej splátky a konkrétne termíny následných splátok sú uvedené len v oznámení o schválení revolvingového úveru, toto oznámenie však nemožno považovať za zmluvu a nie je ani jej súčasťou. Počiatok a koniec konkrétneho obdobia splácania úveru musí byť spotrebiteľovi známy najneskôr v čase, kedy vstupuje do zmluvného vzťahu a svojím podpisom potvrdzuje svoju vôľu (súhlas) s vymedzenou dobou trvania zmluvy. S uvedeným záverom potom súvisí aj možnosť posúdenia rozsahu záväzku spotrebiteľa, ako i možnosť s istotou a bez ťažkostí rozpoznať dátum splatnosti prvej a poslednej splátky úveru. 5.3. Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ citovaného zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/, y/. Z uvedeného ustanovenia citovaného zákona vyplýva, že absencia údaja o konečnej splatnosti úveru v zmysle § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch má za následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na tieto skutočnosti je potom správny záver súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby, keďže žalobca poskytol žalovanej titulom úveru peňažné prostriedky vo výške 756,- € a žalovaná následne v jednotlivých splátkach v období od 22.4.2015 do 10.4.2017 uhradila žalobcovi spolu sumu 871,38 €, teda o 115,38 € vyššiu, ako jej žalobca reálne poskytol. 5.4. Pokiaľ ide o nárok žalobcu týkajúci sa zmluvnej pokuty, odhliadnuc od záveru súdu prvej inštancie o neplatnosti zmluvy o úvere a v tej súvislosti aj dojednania o zmluvnej pokute, súd prvej inštancie považoval toto dojednanie za neprijateľnú zmluvnú podmienku, keďže nebola individuálne dojednaná a spôsobovala značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne ustálil, že ustanovenie o zmluvnej pokute bolo obsiahnuté v zmluve, ktorá je štandardnou formulárovou zmluvou bez možnosti ovplyvnenia obsahu tohto dojednania žalovanou ako spotrebiteľom. Zmluva o úvere bola vopred veriteľom pripravená a žalovaná nemala možnosť ovplyvniť jej obsah, len zmluvu podpísať v znení, v akom ju veriteľ pripravil. V zmysle § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka, keďže žalobca nepreukázal opak, odvolací súd, zhodne so záverom súdu prvej inštancie, nepovažuje zmluvnú pokutu za individuálne dojednanú. Zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute v článku 8 je nejasné, neurčité, pripúšťajúce rôzny výklad. Z formulácie nie je jednoznačné, či nárok na zmluvnú pokutu vzniká samotným omeškaním dlžníka a súčasne aj po zosplatnení úveru, v dôsledku omeškania s úhradou mesačnej splátky o viac ako tri mesiace. Veriteľ by si tak mohol uplatniť zmluvnú pokutu duplicitne. Spotrebiteľ by ani nemohol rozpoznať rozsah takéhoto záväzku. V otázke konkrétneho plnenia zmluvnej pokuty sa stáva uvedené dojednanie pre spotrebiteľa netransparentným, neurčitým, a preto neprijateľným zmluvným dojednaním o sankcii za porušenie zmluvných povinností v dôsledku omeškania dlžníka. Dodávateľ, ktorý pripravuje obsah spotrebiteľskej zmluvy, má byť náležite dôsledný aj pri dojednávaní akcesorických záväzkov, akým je aj zmluvná pokuta. Konštrukcia dojednania o zmluvnej pokute týkajúca sa sankcionovania žalovanej ako spotrebiteľky v prípade omeškania s úhradou mesačnej splátky, a to v spojení so zosplatnením dlhu, bola pre žalovanú ako spotrebiteľku nejasná a nezrozumiteľná. Tento záver umocňuje ďalšia sankcia za totožné porušenie záväzku, ktorým je zákonný úrok z omeškania (za rovnaké porušenie záväzku). Uvedené sankcie dezorientujú spotrebiteľku vo vzťahu k skutočnej výške dlhu, v časti vedľajšieho zmluvného dojednania, čo má za následok zmluvnú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa. Hoci dojednanie o zmluvnej pokute v písomnej forme môže obsahovať aj spôsob určenia zmluvnej pokuty, nezbavuje to povinnosti dodávateľa formulovať akékoľvek zmluvné dojednanie jednoznačne a určito, aby bolo pre spotrebiteľa natoľko zrozumiteľné, že bude spôsobilý vytvoriť si úsudok o primeranosti (neprimeranosti) zmluvnej pokuty, čo v posudzovanej veci s poukazom na článok 8 zmluvných dojednaní nebolo naplnené. Ochrana spotrebiteľa spočíva v zákaze tých zmluvných dojednaní, ktoré nie sú jednoznačne a určito formulované, s následkom značnej nerovnováhy zmluvných strán, v neprospech spotrebiteľa, ktoré nemal možnosť odmietnuť, ak chcel získať úver. Za neprijateľnú podmienku preto nebolo označené ustanovenie, ktoré odráža obsah zákonného ustanovenia, ale obsahová konštrukcia dojednania o zmluvnej pokute, pripúšťajúca nejednoznačný výklad. Naopak formulácia tohto zmluvného dojednania robí text neprehľadným, značne zložitým, znemožňujúci spotrebiteľovi vytvoriť si jasný úsudok o podmienkach a výške zmluvnej pokuty. Uvedené má za následok zmluvnú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, v dôsledku čoho aj v tejto časti bola žaloba dôvodne zamietnutá. 6. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil (§ 387 ods. 1 C.s.p.). 7. Žalobca podal odvolanie proti rozsudku aj vo výroku o trovách konania. Keďže v konaní pred súdom prvej inštancie nebol úspešný a žalovaná odvolanie proti výroku o trovách konania nepodala, potvrdil odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj v tomto výroku. 8. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. l, § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. Žalovaná mala v odvolacom konaní plný úspech, preto má aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 9. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).