Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/41/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1418204645 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1418204645.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Jany Richterovej a JUDr. Milana Chalupku v spore žalobcu: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, so sídlom v Bratislave, Štefanovičova č. 4, zast. JUDr. Soňou Pohovejovou, advokátkou v Bratislave, Záhradnícka č. 37, proti žalovanému: K.., G.. S. Š., J.. XX.XX.XXXX, trvale bytom v G., E. S. Č.. XXXX/X, o zaplatenie 504,71 eur s prísl., na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV v Bratislave zo dňa 13. novembra 2019 č.k. 7C/42/2018-142 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalobu žalobcu z a m i e t a . Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1/Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 504,71 eur spolu s 5% úrokom z omeškania ročne od 07.05.2018 do zaplatenia, všetko do 15 dní odo dňa jeho právoplatnosti, a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. 2/Vychádzal zo zistenia, že dňa 14.06.2017 v G. na W.. G. žalovaný ako vodič vozidla EČV: G. narazil do zadnej časti vozidla EČV: G. idúcim tým istým smerom v tom istom pruhu. Škoda na vozidle EČV: G. bola vyčíslená vo výške 5.047,15? eur. Nakoľko žalovaný dopravnú nehodu neohlásil polícii, hoci na niektorom zo zúčastnených vozidiel vznikla hmotná škoda zrejme prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej škody podľa Trestného zákona, žalobca tvrdil, že mu vznikol nárok na náhradu časti (10%) poistného plnenia, ktoré za žalovaného vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, v zmysle § 64 ods. 1 písm. d/, § 66 ods. 2 písm. a/ zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov, § 12 ods. 1 písm. e/ zák. č. 381/2001 Z.z. o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 3/Podľa žalovaného udalosť zo dňa 14.06.2017 bola škodovou udalosťou a nie dopravnou nehodou, a preto mu nevyplývala povinnosť z platných právnych predpisov ohlásiť dopravnú nehodu polícii a teda neporušil platným právnym predpisom stanovenú povinnosť. Na poškodenom motorovom vozidle EČV: G. sa následkom nárazu poškodil zadný nárazník a žiadne ďalšie poškodenie viditeľné na mieste nebolo, čo vyplýva zo Správy o nehode, ktorá je podpísaná žalovaným a vodičom poškodeného motorového vozidla. Poukázal na zák. č. 381/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov a zák. č. 8/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov s tým, že pri danej poistnej udalosti išlo o škodovú udalosť a nie dopravnú nehodu. Priemerná cena nepoškodeného vozidla, ktoré bolo pri danej udalosti poškodené je cca 10.000,-eur. Žalovaný dospel k záveru, že objektívne bolo možné mať za to, a teda mal on ako aj vodič poškodeného vozidla za to, že oprava poškodeného vozidla - nárazníka aj s nalakovaním, nakoľko to bola jediná viditeľná a predpokladaná škoda, môže stáť cca do 1.000,-eur. Z uvedeného dôvodu s vodičom poškodeného motorového vozidla na základe spoločného postupu nezavolali políciu, nakoľko podľa ich záveru škoda nepresiahla 3.990 eur, boli splnené podmienky škodovej udalosti a tak vypísali Správu o nehode a žalovaný všetky potrebné dokumenty odovzdal žalobcovi na pobočke v Bratislave dňa 20.06.2017. Žalovaný mal aj za to, že je možné zvážiť oprávnenosť faktúry, ktorou bola vyúčtovaná suma za opravu poškodeného motorového vozidla 5.158,27 eur, keď z predložených dokumentov vyplýva výška sumy bez akýchkoľvek detailov. 4/Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný, vzhľadom na jeho prax (pracoval na polícii na odbore dopravných nehôd a každodenne riešil a odhadoval škody na motorových vozidlách a aj v súčasnosti pracuje ako riaditeľ diaľničnej polície, kde okrem iného kontroluje policajtov, ktorý každodenne riešia škodové udalosti a dopravné nehody) mal a mohol predpokladať, že viditeľné poškodenie - poškodený zadný nárazník, piate dvere - vo vyčíslenej sume škody presiahne hranicu hmotnej škody zrejme prevyšujúcej jedenapolnásobok väčšej škody podľa Trestného zákona. Žalovaný svojim nekonaním porušil ako účastník cestnej premávky zákonnú povinnosť, keď k predmetnej dopravnej nehode neprivolal políciu, čím porušil povinnosť danú mu zákonom (§ 66 zák. č. 8/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov). Žalobca si uplatnil právo postihu za porušenie uvedenej právnej povinnosti žalovaného (žalobca nevyužil právo postihu v plnej výške, ale v časti 10 %), a preto súd prvej inštancie zaviazal žalovaného k zaplateniu 504,71 eur, spolu s 5% úrokom z omeškania ročne od 07.05.2018 do zaplatenia. 5/K námietke žalovaného, že žalobca odvodzuje hmotnú škodu od výšky faktúr, pričom faktúry zahŕňajú cenu nových náhradných dielov a nového materiálu (§ 443 Obč. zák.) súd dodal, že žalovaný do vyhlásenia dokazovania za skončené súdu nepredložil odborné stanovisko či súkromný znalecký posudok alebo iný dôkaz a teda nepreukázal, že výška škody na poškodenom motorovom vozidla bola autorizovaným servisom predmetnou faktúrou vyčíslená nesprávne (zákonná a sudcovská koncentrácia). 6/Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalovaný namietajúc, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca výšku hmotnej škody na poškodenom vozidle odvodzoval od výšky fakturovanej sumy za opravu vozidla, pričom fakturované boli nové náhradné diely, ďalší materiál a práca. Odvolateľ poukázal na ustanovenie § 443 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia. Odvodzovanie výšky škody od ceny nových náhradných dielov a nového materiálu nie je podľa odvolateľa v žiadnom prípade správne, výšku škody nie je možné stotožniť s výškou faktúr za opravu poškodeného vozidla. Pokiaľ súd žalovanému vytýkal, že v rámci konania nepredložil odborné stanovisko či súkromný znalecký posudok konštatujúci nesprávnu výšku fakturovanej sumy za opravu, žalovaný konštatoval, že túto výšku sumy za opravu vozidla nerozporoval, rozporoval však to, že výška škody sa nemôže rovnať výške sumy opravy v zmysle týchto faktúr. Pri určení, kedy ide o dopravnú nehodu s povinnosťou jej účastníka privolať políciu je rozhodná hmotná škoda zrejme prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej škody podľa Trestného zákona na niektorom zo zúčastnených vozidiel. Dôkazné bremeno v tomto smere bolo na žalobcovi, ktorý však nesprávne určil výšku hmotnej škody na poškodenom vozidle, od čoho následne odvodzoval, že došlo k dopravnej nehode s povinnosťou jej účastníkov privolať políciu. Žalovaný však poukázal na príslušné ustanovenie zákona o cestnej premávke, ktorý určuje, kedy ide o dopravnú nehodu, pričom v spojení s ustanovením Občianskeho zákonníka pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia. Žalovaný nebol viazaný postupom žalobcu ako poistiteľa, ktorý plní náhradu v nových cenách a od týchto si výšku škody odvodzuje, rovnako nesprávne tak výšku hmotnej škody na vozidle stotožnil s výškou nákladov na opravu poškodeného vozidla súd prvej inštancie. Pokiaľ ide o nesprávne právne posúdenie veci, žalovaný konštatoval, že pri náraze bol poškodený zadný nárazník motorového vozidla, iné poškodenie viditeľné na mieste nebolo, čo vyplýva jednak zo správy o nehode podpísanej účastníkmi nehody, a je to zrejmé aj z fotografií poškodeného motorového vozidla. Účastníci škodovej udalosti mohli vychádzať len z viditeľného poškodenia a nemohli vychádzať z toho, čo je viditeľné po odkrytí a demontáži poškodených náhradných dielov. Pokiaľ zákon o cestnej premávke hovorí o hmotnej škode zrejme prevyšujúcej sumu 3.990 eur, zákonodarca nepoužil presnú hranicu, za dopravnú nehodu sa tak nepovažuje škodová udalosť, ak škoda „jasne, zreteľne a očividne“ nepresiahne jeden a pol násobok väčšej škody. Nakoniec odvolateľ poukázal na to, že žalobca v rámci konania poukázal len na jedno rozhodnutie všeobecného súdu v prospech žalobcu, kde škoda na poškodenom vozidle bola vo výške 8.121,74 eura, poškodené bolo vozidlo Audi A4, teda vozidlo vyššej triedy, pričom v teraz súdenej veci bolo poškodené vozidlo P. Y. U., ktoré nie je možné za takéto vozidlo považovať. Súd prvej inštancie naopak odignoroval viaceré rozhodnutia všeobecných súdov predložené žalovaným, argumentujúcimi v jeho prospech, pričom v označených prípadoch bola škoda na poškodenom motorovom vozidle vyššia ako v súdenej veci. Odvolateľ preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú. 7/Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadril. 8/Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného z dôvodov a v rozsahu ním vymedzenom a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vecne správny nie je. 9/Podľa § 12 ods. 1 písm. e/ zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poisťovateľ má proti poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak porušil povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu podľa osobitného predpisu, ktorá je poistnou udalosťou. 10/Podľa § 64 ods. 1 písm. d/ zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke dopravná nehoda je udalosť v cestnej premávke, ktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla a pri ktorej na niektorom zo zúčastnených vozidiel vrátane prepravovaných vecí alebo na inom majetku vznikne hmotná škoda zrejme prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej škody podľa Trestného zákona. 11/Podľa § 64 ods. 2 písm. c/ cit. zákona za dopravnú nehodu sa považuje aj škodová udalosť podľa odseku 3, ak sa účastníci škodovej udalosti nedohodli na jej zavinení. 12/Podľa § 64 ods. 3 cit. zákona ostatné udalosti v cestnej premávke, pri ktorých vznikla škoda v priamej súvislosti s premávkou vozidla, sa na účely tohto zákona nepovažujú za dopravnú nehodu. Takéto udalosti sú škodovou udalosťou. 13/Podľa § 66 ods. 2 písm. a/ cit. zákona účastník dopravnej nehody je povinný ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi. 14/Podľa § 125 ods. 1 vety prvej a druhej zákona č. 300/2005 Z.z. Trestného zákona škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 eur. Škodou väčšou sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy. 15/Podľa dôvodovej správy k zákonu č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke k ustanoveniam § 64 až § 66 sa za dopravnú nehodu považuje aj škodová udalosť, pri ktorej si jej účastníci nesplnia ustanovené povinnosti alebo ak je jeden z vodičov pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky. Ostatné udalosti nebudú dopravnou nehodou, ale len škodovou udalosťou, ktorej dôsledky si majú jej účastníci vyriešiť sami, resp. prostredníctvom poisťovne. Táto zmena súvisí najmä so skutočnosťou, že pri tzv. malých dopravných nehodách občania plne nevyužívajú právo vybaviť si vec cestou náhrady škody, ale hlásia aj také dopravné nehody, kde vznikla len zanedbateľná škoda. Tým dochádza najmä k zbytočnému blokovaniu cestnej premávky až do príchodu policajta. Udalosť v cestnej premávke, pri ktorej dôjde ku škode na majetku, ale nie sú splnené podmienky dopravnej nehody, je škodovou udalosťou. Takú udalosť účastníci škodovej udalosti neoznamujú policajtovi, ale vec si vzájomne vybavia cestou náhrady škody. 16/Ako vyplýva z citovanej dôvodovej správy, úmyslom zákonodarcu pri zavedení rozlišovania dopravných nehôd a škodových udalostí bolo zbytočne neblokovať cestnú premávku a nevyťažovať policajné zložky pri tzv. malých dopravných nehodách. Práve z tohto dôvodu zákonom obmedzil povinnosť účastníkov nehody privolať policajnú hliadku iba vtedy, ak na niektorom zo zúčastnených vozidiel vznikne hmotná škoda zrejme prevyšujúca 3.990 eur. V prípade škodovej udalosti musí byť poznateľné (t.j. musí ísť o poškodenia viditeľné a rozumne predpokladateľné) a objektívne zrejmé (t.j. komukoľvek, nielen účastníkom škodovej udalosti), že v danom prípade výška škody na poškodenom vozidle celkom jednoznačne a podstatne prevyšuje sumu 3.990 eur. Niet pochýb o tom, že zákonodarca rátal s určitou mierou tolerancie určovania výšky škody účastníkmi škodovej udalosti, ktorými môžu byť aj laici nemajúci dostatočné technické znalosti o motorových vozidlách. To znamená, že primeraná miera podhodnotenia výšky vzniknutej škody je pri škodovej udalosti prípustná. Samozrejme, ak majú účastníci škodovej udalosti pochybnosti o výške vzniknutej škody pri škodovej udalosti (aj keby išlo o škodu nižšiu než jedenapolnásobok väčšej škody), majú právo (z prevenčných dôvodov) oznámiť vznik škodovej udalosti orgánu polície. Poznateľnosť poškodenia vozidla spočíva v tom, že aj bežný účastník škodovej udalosti dokáže vizuálne postrehnúť, ktoré časti vozidla sú poškodené a tiež to, ktoré časti vozidla (hoci vizuálne neviditeľné) budú tiež s vysokou pravdepodobnosťou takisto poškodené (napr. v závislosti od intenzity čelného nárazu vozidla možno dôvodne predpokladať okrem poškodenia nárazníka, prípadne masky chladiča aj poškodenie motora). Z toho vyplýva, že aj pri viditeľných poškodeniach, možno za určitých okolností rozumne predpokladať aj vznik skrytých (vizuálne nepostrehnuteľných) poškodení vozidla. Objektívna zrejmosť poškodenia vozidla spočíva v tom, že pri poškodení vozidla akýkoľvek pozorovateľ (teda nielen účastníci nehody) dokáže rozumne určiť na prvý pohľad výšku škody evidentne prevyšujúcu sumu 3.990 eur. Až pri splnení uvedených podmienok možno hovoriť o dopravnej nehode, a nie škodovej udalosti. 17/Výška škody na vozidle prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej škody (3.990 eur) na jednom vozidle musí byť súčasne zistiteľná a opoznateľná už okamžite po dopravnej nehode, v opačnom prípade sa jedná o škodovú udalosť. Výšku škody (pre účely ust. § 64 ods. 1 písm. d/ zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke) preto rozhodne nemožno stotožňovať so sumou či už následnej opravy vozidla, resp. so sumou poistného plnenia vyplateného poisťovňou poškodenému, ku ktorým dochádza až s odstupom dní, týždňov alebo i mesiacov. 18/V súdenej veci nebolo sporné, že dňa 14.06.2017 v G. na W.. G. žalovaný ako vodič vozidla EČV: G. narazil do zadnej časti vozidla EČV: G. idúcim tým istým smerom v tom istom pruhu, ktorého (viditeľné) poškodenie identifikovali obaja vodiči v Správe o nehode (č.l. 19 spisu) ako poškodenie zadného nárazníku. Žalovaný v Oznámení škodovej udalosti, prevzatej žalobcom 20.6.2017 ako dôvod nehlásenia udalosti polícii výslovne uviedol „škodová udalosť do 3.990 eur“. Podľa žalovaného (v momente tesne po nehode resp. udalosti) objektívne bolo možné mať za to, že oprava poškodeného vozidla - nárazníka aj s nalakovaním, nakoľko to bola jediná viditeľná a predpokladaná škoda, môže stáť cca do 1.000,-eur, z ktorého dôvodu s vodičom poškodeného motorového vozidla na základe spoločného postupu nezavolali políciu, nakoľko podľa ich záveru škoda nepresiahla 3.990 eur. Obaja účastníci nehody resp. škodovej udalosti môžu objektívne vychádzať len z viditeľného poškodenia (zohľadniac silu, smer nárazu) a skryté poškodenia môžu podľa toho len predpokladať, nemožno predsa vozidlo na mieste nehody rozoberať a odkrývať poškodené súčasti len za účelom identifikácie výšky škody pre zistenie potreby oznámenia dopravnej nehody polícii. 19/Pri prvotnej identifikácii výšky škody na motorovom vozidle účastníci nehody resp. škodovej udalosti spravidla vychádzajú z aktuálnej ceny (hodnoty) motorového vozidla (vek, značka, typ, stupeň výbavy a pod.), v súlade s § 443 O.z. V danom prípade niet rozumného dôvodu nestotožniť sa s tvrdením žalovaného, podľa ktorého účastníci škodovej udalosti vychádzali z ceny nepoškodeného vozidla vo výške 10.000 eur (dodávkové vozidlo), a vzhľadom na viditeľné poškodenia (zadný nárazník) sa zhodli na výške škody nepresahujúcej 3.990 eur. Argument žalobcu, že žalovaný, vzhľadom na jeho pracovné zaradenie, každodenne riešiaci nehody resp. škodové udalosti, mal a mohol predpokladať, že viditeľné poškodenie - poškodený zadný nárazník, piate dvere - vo vyčíslenej sume škody presiahne hranicu hmotnej škody zrejme prevyšujúcej jedenapolnásobok väčšej škody podľa Trestného zákona je len tvrdením bez riadneho preukázania, keď ani policajt (navyše v riadiacej funkcii) nedisponuje okrem skúseností takou odbornosťou v oblasti oceňovania škôd motorových vozidiel, akou napr. znalec resp. automechanik. 20/Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov sa odvolací súd nemohol stotožniť so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého žalovaný svojim nekonaním porušil ako účastník cestnej premávky zákonnú povinnosť, keď k predmetnej dopravnej nehode neprivolal políciu, čím porušil povinnosť danú mu zákonom (§ 66 zák. č. 8/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov), na základe čoho žalobca uplatnil právo postihu za porušenie uvedenej právnej povinnosti žalovaného dôvodne. Odvolaciemu súdu potom neostalo, než napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť (§ 388 CSP) a žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť. 21/Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie, rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie (§ 396 ods. 2 CSP). Žalovaný mal v konaní nakoniec úspech v rozsahu 100%, v ktorom rozsahu mu potom odvolací súd priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania (§ 255 ods. 1 CSP). 22/Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).