Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/16/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1419204478 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Šiffalovičová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1419204478.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Šiffalovičovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Tatiany Pastierikovej v právnej veci navrhovateľa: Astron Development & Production s.r.o., Bratislavská 1242, 931 01 Šamorín, IČO: 35 727 292, zastúpený: advokátska kancelária SENKOVIC, s. r. o., Ladislava Dérera 2749/2, 831 01 Bratislava, IČO: 47 253 037, proti odporcovi: Zugimpex, s. r. o., Kopčianska 14, 851 01 Bratislava, IČO: 44 942 583, zastúpený: Mgr. Denisa Pártošová, advokátka, Kopčianska 10, 851 01 Bratislava, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 14Cb/123/2019-23 zo dňa 8. januára 2020, takto r o z h o d o l : I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava IV č.k. 14Cb/123/2019-23 zo dňa 8. januára 2020 potvrdzuje. II. Navrhovateľ má proti odporcovi právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) I. výrokom uložil odporcovi povinnosť vydať navrhovateľovi v listinnej forme, ako aj v elektronickej forme na dátovom nosiči účtovnú dokumentáciu za obdobie od mesiaca jún 2017 (vrátane) - do mesiaca apríl 2019 (vrátane), a to: - mzdové doklady - mzdové listy, výplatné listiny, evidenčné listy dôchodkového poistenia, povinné výkazy o výške preddavkov na poistné pre jednotlivé zdravotné poisťovne a výške poistného a príspevkov pre Sociálnu poisťovňu všetkých zamestnancov, - účtovné doklady - faktúry prijaté, faktúry vydané, pokladničné doklady, interné doklady, bankové výpisy, - všetky mesačné prehľady - a to hospodársky výsledok, súvahu, výkaz ziskov a strát, prehľad o nákladoch a výnosoch. II. výrokom rozhodol, že navrhovateľ má voči odporcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. Rozhodol tak s poukazom na §§ 324, 325 ods. 1 a 2 písm. d), 328 ods. 1a § 330 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd uviedol, že navrhovateľ návrhom doručeným súdu dňa 18.12.2019 navrhol, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uloží odporcovi povinnosť vydať mu účtovnú dokumentáciu za obdobie od mesiaca jún 2017 - do mesiaca apríl 2019 (vrátane). Návrh odôvodnil tým, že strany sporu mali od polovice roku 2017 uzatvorenú ústnu zmluvu o dielo, predmetom ktorej bolo vedenie účtovníctva, účtovného a mzdového poradenstva, ako aj komunikácie v daných veciach s príslušnými orgánmi. Navrhovateľ ku dňu 28.03.2019 emailom ukončil spoluprácu s odporcom, pretože služby neboli poskytované riadne, dôkladne a podľa dohodnutých podmienok. Navrhovateľ mal následne odporcu vyzvať na vydanie účtovnej dokumentácie, avšak tá odporcom vydaná nebola. Nevydanie účtovnej a mzdovej dokumentácie odporca odôvodnil neuhradením splatných faktúr. Voči fakturovaným úkonom však mali byť navrhovateľom vznesené výhrady, preto nedošlo k úhrade faktúr odporcu. Faktúry navrhovateľ neuhradil a sú predmetom súdneho konania na Okresnom súde Dunajská Streda. Navrhovateľ mal však za to, že to, či došlo k riadnemu vyhotoveniu účtovnej dokumentácie, ako aj oprávnenosť neuhradenia faktúr je predmetom iného súdneho konania, a vedenie tohto konania neoprávňuje odporcu k zadržiavaniu účtovnej dokumentácie navrhovateľa. 3. Vychádzajúc z podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia ako opatrenia mimoriadneho, avšak v tomto prípade nevyhnutne potrebného. Súd mal z podaného návrhu osvedčený právny vzťah medzi stranami sporu, ktorý vznikol na základe ústne uzatvorenej zmluvy o dielo, predmetom ktorej bolo vedenie účtovníctva, účtovného a mzdového poradenstva a komunikácia v daných veciach s príslušnými orgánmi. Vyslovil názor, že aj napriek tomu, že navrhovateľ odporcovi neuhradil odmenu za služby súvisiace s vedením účtovníctva a príslušného poradenstva, nemá odporca právo zadržiavať navrhovateľovi účtovnú a mzdovú dokumentáciu špecifikovanú vo výroku tohto uznesenia. Vlastníkom tejto dokumentácie je navrhovateľ a jemu ako právnickej osobe tak v zmysle Obchodného zákonníka, ako aj zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve vyplývajú povinnosti viesť účtovníctvo a tejto povinnosti sa v zmysle § 5 tohto zákona nezbavuje ani v prípade, ak poverí vedením účtovníctva tretiu osobu. Navrhovateľ je totiž zodpovedný nielen za vedenie účtovníctva, ale aj za zostavenie a predloženie účtovnej závierky, či za preukázateľnosť účtovníctva v rozsahu predmetného zákona, čo v prípade, ak potrebnú dokumentáciu nemá k dispozícii, nie je možné. V danom prípade tak navrhovateľovi tým, že nemá k dispozícii svoje účtovné a mzdové doklady, reálne hrozia zo strany príslušných orgánov sankcie. Konanie odporcu spočívajúce v zadržiavaní účtovnej a mzdovej dokumentácie navrhovateľa spôsobuje to, že navrhovateľ si nemôže plniť tak svoje zákonné povinnosti ako podnikajúca právnická osoba a taktiež svoje povinnosti ako zamestnávateľ voči svojim zamestnancom. Vzhľadom na to mal súd za to, že v danom prípade je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu, pretože čím dlhšie trvá stav, kedy si navrhovateľ nemôže plniť bez zadržanej dokumentácie svoje povinnosti, tým by postihy zo strany príslušných orgánov mohli byť prísnejšie. 4. Súd mal zároveň za to, že nariadením neodkladného opatrenia nijak neprimerane nezasiahne do práv odporcu, nakoľko vo veci úhrady jeho odmeny za poskytnuté služby sa už vedie súdne konanie, čím mu je poskytnutá istá forma právnej ochrany a v prípade, ak je jeho nárok oprávnený, súd jeho žalobe vyhovie a navrhovateľ mu bude musieť odmenu uhradiť, resp. odporca bude mať titul pre jej vymáhanie. Vzhľadom na charakter návrhu bol toho názoru, že v danom prípade ide o návrh na neodkladné opatrenie vo veci samej, keďže nariadením tohto neodkladného opatrenia možno vydaním účtovnej a mzdovej dokumentácie dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami sporu. 5. Nakoľko mal súd za osvedčenú existenciu právneho vzťahu medzi sporovými stranami, ako aj navrhovateľom tvrdené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov a zároveň mal za to, že uložením požadovaného obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha, pričom nariadením tohto neodkladného opatrenia nedôjde k neprimeranému obmedzeniu odporcu, návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovel. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP a navrhovateľovi, ktorý mal vo veci plný úspech priznal náhradu trov konania vo výške 100 %, o výške ktorej súd v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením. 6. Proti rozhodnutiu súdu podal v celom rozsahu v zákonnej lehote odvolanie odporca z dôvodov, že v § 151s Občianskeho zákonníka je upravené zádržné právo, ktoré odporca aplikoval vo vzniknutej situácii, keďže účtovná dokumentácia, ktorej vydanie je predmetom rozhodovania, sú odporcom vytvorené doklady, za ktorých vytvorenie navrhovateľ nezaplatil, teda hnuteľná vec, ktorá nebola ľstivo ani svojvoľne odňatá. Podľa § 151v Občianskeho zákonníka, zádržné právo zanikne uspokojením zabezpečenej pohľadávky alebo poskytnutím dostatočnej zábezpeky. Vyslovil názor, že navrhovateľ má možnosť uspokojením pohľadávky dostať sa k účtovnej dokumentácii. Ak potrebuje odporcom vytvorenú účtovnú dokumentáciu, zákon mu poskytuje iné možnosti, a to napríklad poskytnúť zábezpeku na uhradenie predmetnej pohľadávky. 7. Odporca ďalej uviedol, že podkladom na vytvorenie účtovných dokladov za dané obdobie boli doklady ako faktúry a bločky, ktoré obdržal od navrhovateľa len v kópii, posielal ich mailom, ale na ich základe vystavil odporca doklady, o ktorých vydanie ide. Originály účtovných podkladov má navrhovateľ. Keďže predmetný výsledok práce navrhovateľ nezaplatil, je možné, aby si dal znova vytvoriť dané doklady inej účtovnej firme, keďže bol taký nespokojný, ako sám tvrdí, že nezaplatil ani čiastočne, Podľa reklamačného konania nie je možné nezaplatiť celkom a vyžadovať výsledky práce, podľa názoru odporcu mal zaplatiť a v rámci úspešnej reklamácie mohol obdržať opravu dokladov. Reklamačné konanie bolo však neúspešné a navrhovateľ nezaplatil vôbec, preto je predmetom platba za vykonané práce v oblasti účtovníctva a vydanie vytvorených podkladov predmet sporu. 8. Bol toho názoru, že rozhodnutím o vydaní podkladov by boli výrazne narušené práva odporcu, ktorému zákon poskytuje zádržné právo, a aj odporca má právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ak súd nariadi vydať podklady, ktoré odporca vytvoril a navrhovateľ nezaplatil, považoval to za výrazný zásah do práv odporcu, nakoľko navrhovateľ už nebude mať dôvod zaplatiť, keďže použije výsledky práce odporcu vo vzťahu k úradom. Bol toho názoru, že uznesenie by bolo namieste v tom prípade, keby navrhovateľ odporcovi zaplatil a po zaplatení by odporca podklady nevydal, v opačnom prípade súd podporí skôr protiprávny stav, ak niečo niekto vyžaduje bez zaplatenia, bez dodržania svojej časti dohody. Odporca namietal nedôvodnosť vydania uznesenia tým, že vydaním uznesenia by bol zásah do práv odporcu narušený vyššou mierou, aká je potrebná na dosiahnutie účelu navrhovateľa. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a návrh navrhovateľa zamietol, alebo napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh navrhovateľa zamieta. Zároveň žiadal rozhodnúť, že navrhovateľ nemá nárok na náhradu trov konania. 9. Nakoľko k odvolaniu odporcu sa vyjadril navrhovateľ písomným podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 24.02.2020 až po rozhodnutí odvolacieho súdu o odvolaní dňa 13.02.2020, odvolací súd naň neprihliadol. 10. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací § 34 CSP prejednal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) bez nariadenia pojednávania. Po preskúmaní obsahu spisu a oboznámení sa s dôvodmi odvolania odporcu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie vo veci. 11. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 12. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 13. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 14. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala, alebo niečo znášala. 15. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 16. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 17. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní odporca neargumentuje žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali za následok zrušenie daného rozhodnutia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozhodnutím vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. 18. Odvolací súd poukazuje na to, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Základnou podmienkou neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu. Podľa zákona je to taký stav právnych vzťahov medzi stranami, ktorý vyžaduje dočasnú a rýchlu súdnu úpravu alebo existencia nároku, ktorého realizácia aj prostredníctvom výkonu súdneho rozhodnutia je ohrozená. Zároveň sa musia uviesť rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov a uvedenie skutočností, ktoré osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a pripojenie listín, na ktoré sa žalobca odvoláva. 19. Z charakteru neodkladného opatrenia zároveň vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o potrebe jeho nariadenia. Podľa súdnej judikatúry o potrebe neodkladného opatrenia nesmú byť vážnejšie pochybnosti. Procesnú zodpovednosť za výsledok konania v tomto smere vždy nesie navrhovateľ. Hodnoverné osvedčenie nároku musí na strane súdu viesť k záveru, že miera pravdepodobnosti vyhovenia v následnom konaní o žalobe, je v danom štádiu vyššia, než pravdepodobnosť jej zamietnutia. Pri úvahe o nariadení neodkladného opatrenia treba však zohľadniť aj to, že súd je v tomto konaní povinný poskytnúť ochranu nielen navrhovateľovi, ale aj odporcovi, ktorý môže byť ohrozený iba do takej miery, aby neodkladné opatrenie nemalo za následok reálne znemožnenie ochrany jeho oprávnených záujmov. Dočasnou úpravou vzťahov uskutočnenou vo forme neodkladného opatrenia, sa preto neprejudikujú práva a povinnosti strán sporu a ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby nebolo vážnejších pochybností o potrebe takejto úpravy, nevyhnutnou podmienkou jeho zriadenia je existencia zákonného dôvodu, t.j. taký stav právny (nie iba faktických) vzťahov medzi stranami, ktorý vyžaduje takúto úpravu súdom. Súd starostlivo zváži, či je tu skutočne naliehavá potreba, keď miera osvedčenia sa riadi situáciou a najmä naliehavosťou riešenia, či právo je ohrozené do tej miery, že je potrebné takto rozhodnúť. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd musí vždy zvážiť, či rozsah do práv dotknutej strany je primeraný navrhovateľom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). Zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nie je možné poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Ohrozenie nároku navrhovateľa, či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a navrhovateľ ho musí vždy osvedčiť, nestačí len abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia jeho práv. Chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva navrhovateľa nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia. 20. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľ odôvodnil tým, že strany sporu mali od polovice roku 2017 uzatvorenú ústnu zmluvu o dielo, predmetom ktorej bolo vedenie účtovníctva, účtovného a mzdového poradenstva, ako aj komunikácie v daných veciach s príslušnými orgánmi. Navrhovateľ ku dňu 28.03.2019 emailom ukončil spoluprácu s odporcom, pretože služby neboli poskytované riadne, dôkladne a podľa dohodnutých podmienok. Navrhovateľ mal následne odporcu vyzvať na vydanie účtovnej dokumentácie, avšak tá odporcom vydaná nebola. Nevydanie účtovnej a mzdovej dokumentácie odporca odôvodnil neuhradením splatných faktúr. 21. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že aj napriek tomu, že navrhovateľ odporcovi neuhradil odmenu za služby súvisiace s vedením účtovníctva a príslušného poradenstva, nemá odporca právo zadržiavať navrhovateľovi bližšie špecifikovanú účtovnú a mzdovú dokumentáciu. Medzi stranami nebolo sporné, že vlastníkom tejto dokumentácie je navrhovateľ, ktorému ako právnickej osobe tak v zmysle Obchodného zákonníka, ako aj zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve vyplývajú povinnosti viesť účtovníctvo a tejto povinnosti sa v zmysle § 5 tohto zákona nezbavuje ani v prípade, ak poverí vedením účtovníctva tretiu osobu. Odvolací súd nesúhlasí s argumentáciou odporcu v odvolaní, ktorý aplikoval podľa § 151s Občianskeho zákonníka zádržné právo na dokumentáciu navrhovateľa a poukazuje na tú skutočnosť, že odporca si zádržné právo uplatnil až podaním zo dňa 22.1.2020, kedy upovedomil navrhovateľa ako dlžníka o uplatnení zádržného práva podľa § 151s ods. 4 Občianskeho zákonníka, teda až po nariadení neodkladného opatrenia uznesením zo dňa 8.1.2020. Odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že účelom neodkladného opatrenia je bezodkladne upraviť pomery, ktoré sú medzi stranami sporné, pričom podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia musia byť zistené ku dňu rozhodnutia súdu prvej inštancie. Podľa § 329 ods. 1 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ďalej odvolací súd poukazuje na to, že medzi stranami sporu nie je sporné, že k fakturovaným úkonom navrhovateľ vzniesol výhrady, faktúry neuhradil, pretože služby neboli poskytované odporcom riadne, dôkladne a podľa dohodnutých podmienok. Skutočnosť, či došlo k riadnemu vyhotoveniu účtovnej dokumentácie, ako aj oprávnenosť neuhradenia faktúr je predmetom iného súdneho konania na Okresnom súde Dunajská Streda a vedenie tohto konanie neoprávňuje odporcu k zadržiavaniu účtovnej dokumentácie navrhovateľa. Z uvedeného je zrejmé, že je sporný nárok odporcu na zaplatenie faktúr a je otázne, či by si mohol uplatniť zádržné právo na doklady, ktoré sú nepochybne vlastníctvom navrhovateľa. 22. Odvolací súd sa nestotožnil ani s názorom odporcu, že napadnutým rozhodnutím o vydaní špecifikovanej účtovnej dokumentácie boli výrazne narušené práva odporcu, ktorému zákon poskytuje zádržné právo, keďže žiadne porušenie svojich práv nepreukázal. Súhlasí s jeho konštatovaním, že aj odporca má právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. V tejto súvislosti je neopodstatnený aj argument odporcu, že navrhovateľ už nebude mať dôvod zaplatiť, keďže použije výsledky práce odporcu vo vzťahu k úradom, nakoľko nárok odporcu na zaplatenie sporných faktúr je predmetom súdneho sporu a v prípade, že je dôvodný, navrhovateľ bude zaviazaný na zaplatenie. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí správne vyhodnotil a odôvodnil aj zásadu tzv. primeranosti zásahu, keď mal za to, že nariadením neodkladného opatrenia nijak neprimerane nezasiahne do práv odporcu, nakoľko vo veci úhrady jeho odmeny za poskytnuté služby sa už vedie súdne konanie, čím mu je poskytnutá istá forma právnej ochrany a v prípade, ak je jeho nárok oprávnený, súd jeho žalobe vyhovie a navrhovateľ mu bude musieť odmenu uhradiť, resp. odporca bude mať titul pre jej vymáhanie. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že konanie odporcu spočívajúce v zadržiavaní účtovnej a mzdovej dokumentácie spôsobuje to, že navrhovateľ si nemôže plniť tak svoje zákonné povinnosti ako podnikajúca právnická osoba, taktiež svoje povinnosti ako zamestnávateľ voči svojim zamestnancom a hrozia mu sankcie zo strany príslušných orgánov. Nariadením neodkladného opatrenia sa nezasahuje žiadnym spôsobom do práv odporcu. 23. Odvolací súd považuje za potrebné poukázať na rozhodnutie Ústavného súdu ČR, PL. ÚS 16/09 (SNUÚS 8/2010): „Součastí práva na spravedlivý proces je zásada „rovnosti zbraní“. Každé procesní straně má být dána přiměřená možnosť přednést svou záležitost, včetne důkazů, za podmínek, jež ji nestaví do podstatně nevýhodnější situace, než ve které je její protistrana. Princip rovnosti účastníků řízení působí i ve vztahu k řízení o nařízení předběžného opatrření jako dílčí části soudního řízení, a to především s ohledem na možnost uložení povinnosti, která sa může významným způsobem dotknout právního postavení žalovaného subjektu. Má-li tedy být předběžným opatřením uložena povinnost, musí mít účastníci řízení možnost ve srovnatelném rozsahu uplatnit před soudem svá tvrzení i námitky ve vztahu k návrhu na nařízení předběžného opatření, které se relevantním způsobem promítnou do úvahy soudu ve vztahu k posouzení důvodnosti takového návrhu. 24. S poukazom na uvedené sa odvolací súd sa nestotožnil s odvolacími dôvodmi odporcu a po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností, dospel k záveru zhodnému so súdom prvej inštancie, že navrhovateľ osvedčil základné predpoklady pre vydanie ním navrhovaného neodkladného opatrenia, hodnoverne osvedčil existenciu právneho vzťahu medzi sporovými stranami, ako aj navrhovateľom tvrdené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov a zároveň uložením požadovaného obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha, pričom nariadením tohto neodkladného opatrenia nedôjde k neprimeranému obmedzeniu odporcu. Na základe uvedených skutočností odvolací súd napadnuté rozhodnutie, ktorým súd prvej inštancie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovel, ako vecne správne potvrdil. 25. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Nakoľko bol navrhovateľ v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu priznal proti odporcovi právo na plnú náhradu trov konania. 26. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 27. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník. 28. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).