Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/129/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1420201755 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1420201755.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Anny Kašajovej v právnej veci žalobkyne: F.. T.. B. F.A., Z.. XX.XX.XXXX, B. O. X, B., zast.: U. D. Q..J..H.., Q. Q. Š. XX, B., IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému: D.. K. F., Z.. XX.XX.XXXX, B. F. X/A, B., o návrhu na zabezpečenie dôkazných prostriedkov, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 11. júna 2020 č.k. 8C 23/2020-97 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením zamietol návrh žalobkyne na zabezpečenie dôkazných prostriedkov a žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol že žalobkyňa sa svojim návrhom voči žalovanému domáhala, aby súd zabezpečil dôkazné prostriedky pred konaním vo veci samej, a to aby vyžiadal od Slovenská sporiteľňa, a.s., Všeobecná úverová banka, a.s., Československá obchodná banka, a.s., ING Bank N.V., pobočka zahraničnej banky a mBank, S.A., pobočka zahraničnej banky potvrdenia o vedení účtov žalovaného, a o stavoch na týchto účtoch, výpisy z týchto účtov, a to odo dňa uzavretia manželstva strán sporu až do súčasnosti. Zároveň žiadala zabezpečiť od spoločnosti Dell s.r.o. mzdové listy žalovaného odo dňa 22.08.2009 až do súčasnosti, a to aj s uvedením čísla všetkých účtov, na ktoré poukazovala spoločnosť mzdu žalovanému. Žalobkyňa podala dňa 27.06.2019 návrh na rozvod manželstva, ktoré je spojené s úpravou práv a povinností rodičov k ich maloletým deťom na čas po rozvode, a toto nie je do dnešného dňa skončené. Ako žena v domácnosti nemá prístup k finančným prostriedkom, ktoré sú súčasťou BSM, a ktoré žalovaný manžel kumuluje na svojich účtoch, vrátane príjmu zo zárobkovej činnosti žalovaného. Žalovaný pracuje vo finančnom sektore, jeho zamestnávateľom je spoločnosť Dell s.r.o. a vždy ho lákalo úspory zhodnocovať, či už kúpou nehnuteľností, investovaním peňazí do rôznych investičných fondov, a to aj tých rizikových, nákup virtuálnych mien a podobne. Nikdy za trvania manželstva žalobkyni neposkytol informáciu, v akom rozsahu sa mu podarilo nakumulovať spoločné úspory, ktoré ako vždy tvrdil, budú slúžiť na dôchodkové zabezpečenie oboch manželov. Žalovaný mal sporiť aj na dôchodok žalobkyne na základe ich dohody, že žalobkyňa celú domácnosť spravovala sama a taktiež zabezpečovala až do polovice septembra 2019 celý servis okolo detí, z ktorého dôvodu jej neostával priestor na dostatočný zárobok, a teda ani na tvorbu úspor. Do dnešného dňa ju žalovaný dobrovoľne neinformoval o stave spoločných úspor, ktoré vytvoril počas trvania manželstva, nikdy nebola informovaná koľkými účtami, na ktorých sa nachádzajú finančné prostriedky patriace do bezpodielového spoluvlastníctva, žalovaný disponuje, kde všade ich spoločný majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva zainvestoval a v akom rozsahu sa ich spoločné úspory ako manželov nachádzajú. Žalovaný si všetku poštu necháva zasielať na adresu F.Í. XA, B., kde sa nachádza byt v jeho výlučnom vlastníctve, alebo na adresu Q. XX, B., kde sa nachádza rodinný dom, kde býva matka žalovaného a jeho brat s rodinou, aby sa k žalobkyni informácie o stave spoločných úspor nemohli dostať ani týmto spôsobom. 3. Žalobkyňa ďalej tvrdila, že žalovaný v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom nepravdivo tvrdí, že hypotéku hradil sám a nerešpektuje fakt, že jeho príjem počas manželstva vrátane príjmu z výlučného majetku jedného z manželov patrí do bezpodielového majetku manželov. Preto aj nájomné z bytu vo výlučnom vlastníctve žalovaného, z ktorého manželia uhrádzajú hypotéku, patrí do BSM manželov, čo znamená, že sa aj manželka podieľa na splácaní hypotéky. Žalovaný počas celého priebehu manželstva nikdy nepristupoval k spoločnej finančnej situácii transparentne. Kým ona svoje finančné zázemie plne odkryla, žalovaný ju do dnešného dňa nie je ochotný informovať, aké finančné prostriedky našetril do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, koľko má účtov, kde má zainvestované ich spoločné financie. Žalobkyňa mala za to, že existuje obava, že dôkazné prostriedky neskôr nebude možné vykonať vôbec alebo len s veľkými ťažkosťami. Určenie výšky finančných úspor na účtoch žalobkyňa podmieňuje vykonaním dokazovania prostredníctvom súdu pred podaním žaloby podľa § 146 ods. 1 OZ s cieľom zistiť hodnotu majetku patriaceho do bezpodielového vlastníctva manželov. Až po zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva bude možné uskutočniť vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva. Potrebu vykonania dokazovania v rozsahu navrhovanom v tomto podaní žalobkyňa odôvodňuje nedostatkom transparentnosti v konaní žalovaného, a tiež nedostatkom súčinnosti žalovaného pri predkladaní informácií o stave spoločných úspor. Zistenie stavu spoločných úspor je podstatné aj pre preukázanie majetkových pomerov manželov pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode manželstva a tiež majetkové pomery oboch rodičov pri určení výšky vyživovacej povinnosti na ich maloleté deti. Z doterajšieho správania žalovaného počas trvania manželstva usudzovala, že existuje dôvodná, reálna a pretrvávajúca obava, že ešte počas trvania manželstva zruší účty vedené len na jeho meno a prevedie peňažné spoločné finančné prostriedky z týchto účtov na tretie osoby, aby jej znemožnil tak nakladanie so spoločnými peniazmi počas trvania manželstva, v období po zániku bezpodielového spoluvlastníctva až do momentu vyporiadania BSM a tiež rozdelenie týchto prostriedkov po rozvode v konaní o jeho vyporiadanie. Žalovaný môže kedykoľvek jednoduchým úkonom, bez vedomia žalobkyne, ktorá nemá k účtom so spoločnými financiami dispozičné právo, zariadiť to, že ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov už nebudú na účtoch manžela existovať žiadne prostriedky patriace aj jej. Rovnako žalovaný môže kedykoľvek spoločné peniaze investovať do rizikových produktov a manželia a maloleté deti, môžu výlučne nezodpovedným konaním žalovaného prísť o nasporené peňažné prostriedky. Ako ďalší dôvod preukazujúci existenciu rizika, že navrhovaný dôkaz nebude možné vykonať v budúcnosti vôbec alebo len s veľkými ťažkosťami, uviedla žalobkyňa skutočnosť, že banky v zmysle svojich interných smerníc archivujú výpisy z účtov maximálne desať rokov. Žalobkyňa poukázala na to, že zabezpečením dôkazných prostriedkov v rozsahu požadovanom v tomto podaní nemôže žalovanému, ani tretej osobe preukázateľne vzniknúť škoda alebo iná ujma. Uvedené dôkazy žalobkyňa žiadala zaistiť do súdneho spisu z dôvodu, že majetok a finančné prostriedky na účtoch žalovaného manžela (doteraz nezistené) patria do majetku účastníkov, žalobkyňa ako manželka k nim nemá prístup, aby z nich mohla realizovať úhradu svojich nákladov a dokazujú jej nárok na určenie výživného čo do dôvodu aj výšky. Zároveň je predpoklad, že z finančných prostriedkov manželov vykonával žalovaný iné doteraz nezistené transakcie na úkor výživy žalobkyne, pretože odmietol uviesť a preukázať stavy majetku (finančného) na účtoch, ktoré žiadala PZ žalobkyne listom zo dňa 06.03.2020 od PZ žalovaného. Nakoľko sa konaním žalovaného manžela (neposkytnutím súčinnosti a zadržiavaním dokladov) ocitla v situácii, kedy dochádza k bezdôvodnému zásahu do jej práv a oprávnených záujmov na riadnom spravovaní spoločných financií a riadnom zabezpečení vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom a zároveň jej v súčasnej situácii hrozí vznik škody v podobe zbavenia sa spoločného majetku výlučne konaním jedného z manželov, žalobkyňa je presvedčená o naliehavosti a dôvodnosti potreby bezodkladne súdom zabezpečiť dôkaz alebo dôkazný prostriedok, ak je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať vôbec alebo len s veľkými ťažkosťami (princíp opodstatnenosti a neodkladnosti). Žalobkyňa tiež uviedla, že po zabezpečení dôkazov bezodkladne podá žalobu podľa § 146 ods. 1 OZ, ktorou sa bude domáhať, aby jej žalovaný umožnil užívať, požívať plody a úžitky a nakladať s účtami vedenými v peňažných ústavoch na jeho meno, vrátane účtov k termínovaným vkladom, iným sporiacim produktom a všetkým iným bankovým a finančným produktom zriadeným manželom aj pred uzavretím manželstva vedeným v bližšie nezistených finančných ústavoch, t.j. pred dňom 22.08.2009, na ktoré boli poukazované finančné prostriedky patriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov t.j. prostriedky počnúc dňom 22.08.2009. Rozsah žaloby bude špecifikovaný po zabezpečení dôkazov. 4. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní o návrhu žalobkyne vychádzal z ustanovení § 345 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). 5. Konštatoval, že zabezpečiť dôkaz alebo dôkazný prostriedok možno len na návrh. Návrh musí obsahovať všeobecné náležitosti podania podľa § 127 CSP. Návrh musí tiež obsahovať zdôvodnenie existencie obavy, že dôkaz nebude možné neskôr vykonať, alebo ho bude možné vykonať len s veľkými ťažkosťami. Tieto dôvody musia byť objektívne, a nesmú vychádzať len zo subjektívneho pocitu navrhovateľa. V návrhu musí byť tiež identifikovaný konkrétny dôkaz alebo dôkazný prostriedok, ktorý má byť zabezpečený, kde sa nachádza tento dôkazný prostriedok. Musí uviesť, aký význam má dôkaz alebo dôkazný prostriedok pre budúce konanie, pokiaľ sa návrh podáva pred začatím konania. K návrhu musí pripojiť dôkazy, ktoré odôvodňujú potrebu zabezpečenia dôkazu alebo dôkazného prostriedku. Pred rozhodnutím o návrhu na zabezpečenie dôkazu alebo dôkazného prostriedku musí súd skúmať, akú relevanciu vo veci samej majú skutočnosti, ktoré sa majú zabezpečovaným dôkazom alebo dôkazným prostriedkom preukázať. Je nevyhnutné posúdiť, či dôkazy, ktoré sa navrhujú zabezpečiť, môžu mať pravdepodobný význam pre predpokladané konanie. 6. Uviedol, že žalobkyňa žiadala, aby súd zistil stav na konkrétnych účtoch žalovaného manžela, výpisy z uvedených účtov, pričom žiadala, aby súd zistil, či v bankách, kde sú vedené účty žalovaného nemá žalovaný aj iné účty, alebo iné bankové produkty, o ktorých žalobkyňa vedomosť nemá. Toto žiadala za obdobie od uzavretia manželstva, t.j. odo dňa 22.08.2009 až do súčasnosti. Na odôvodnenie obavy uviedla, že žalovaný je netransparentný čo sa týka prostriedkov, ktoré spravuje, a ktoré patria do BSM a nepredložil žalobkyni dobrovoľne informácie o stave spoločných úspor, a že sa obáva, že s nimi bude nakladať spôsobom ukracujúcim jej práva. 7. Po preskúmaní obsahu návrhu na zabezpečenie dôkazných prostriedkov posúdil súd prvej inštancie návrh v celom rozsahu za nedôvodný, keďže žalobkyňa v návrhu riadne neodôvodnila obavu, že dôkazné prostriedky nebude možné neskôr vykonať vôbec alebo len s veľkými ťažkosťami, ale najmä neodôvodnila význam zabezpečenia navrhovaných dôkazných prostriedkov pre budúce konanie. Pokiaľ žalobkyňa uviedla, že sa po zabezpečení dôkazných prostriedkov bude žalobou vo veci samej domáhať podľa § 146 ods. 1 Občianskeho zákonníka, aby jej žalovaný manžel umožnil užívať, požívať plody a úžitky a nakladať s účtami vedenými v peňažných ústavoch na jeho meno, na ktoré boli poukazované prostriedky patriace do BSM, uviedol, že žalobkyni nič nebráni podať uvedenú žalobu, ktorou sa môže domáhať zriadenia jej dispozičného práva k označeným účtom, keďže konkrétne čísla manželových účtov sú jej známe (vyplýva to z petitu návrhu). Na základe uvedeného potom bude mať prístup k aktuálnemu stavu na účtoch aj k pohybom na účtoch, a bude si vedieť pre ňu relevantné informácie, ktoré bude chcieť použiť v konaní pred súdom, vyžiadať od banky osobne. Nepovažoval za hospodárne (zároveň aj nie v celom rozsahu za reálne vzhľadom na obmedzenú povinnosť bánk archivovať informácie ohľadom účtov klientov) vyžiadať si od jednotlivých bánk, kde má žalovaný manžel účty, výpisy z týchto účtov viac ako desať rokov spätne až doposiaľ. Na bežných účtoch, ktoré žalobkyňa označila, môže ísť o nespočetný počet transakcií (kreditných a debetných), pričom väčšina z nich nemá pre akékoľvek súdne konanie význam. Navyše žalobkyňa neuviedla, aký vplyv majú pohyby na účtoch žalovaného, a to už od roku 2009, na teraz prebiehajúce konanie o určení výživného, alebo na budúce konanie o vyporiadaní BSM. Uviedol, že v konaní o rozvod a UPP k ich spoločným maloletým deťom súd môže v súlade s § 190 CSP požiadať banky o poskytnutie konkrétnych informácií o majetkových pomeroch oboch rodičov, ako aj iných informácií potrebných na rozhodnutie o veci, preto súd nemá za odôvodnené žiadať výpisy zo všetkých označených účtov viac ako desať rokov spätne až doposiaľ. Rovnako tak súd môže postupovať v akomkoľvek konaní, vrátane konania o vyporiadanie BSM, a to vyžiadaním si relevantných informácií k sporným skutočnostiam v rozsahu v akom to bude pre konanie potrebné. To je tiež dôvod, prečo súd nepovažuje za dôvodné zabezpečenie dôkazných prostriedkov v navrhovanom rozsahu. K odôvodneniu obavy žalobkyne, že žalovaný prostriedky z účtov patriace do BSM, bez jej vedomia môže kedykoľvek previesť na tretie osoby, a tým ju ukrátiť na jej právach, uviedol, že zabezpečenie dôkazných prostriedkov, t.j. výpisov z účtov nijakým spôsobom nevyrieši obavu žalobkyne, že žalovaný bude s prostriedkami svojvoľne nakladať. V prípade takejto osvedčenej obavy poskytuje zákon žalobkyni iné prostriedky na ochranu jej práv, napr. návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. 8. Okrem informácií o stave na účtoch žalovaného žalobkyňa návrhom žiadala, aby súd zaviazal spoločnosť Dell s.r.o. ako zamestnávateľa žalovaného predložiť mzdové listy žalovaného, od uzavretia manželstva (2009) až do súčasnosti. Súd prvej inštancie tento jej návrh vyhodnotil tak, že žalobkyňa svoj návrh v tejto časti vôbec neodôvodnila, keď neodôvodnila obavu, že tieto dôkazné prostriedky nebude možné vykonať vôbec alebo len s veľkými ťažkosťami, ani neuviedla aký konkrétny význam má ich zabezpečenie pre budúce konanie. Navyše informácie o výške mzdy žalovaného si súd dokáže zistiť lustráciou žalovaného v Sociálnej poisťovni, a to aj spätne. S poukazom na uvedené, keď žalobkyňa riadne a presvedčivo neodôvodnila obavu, že navrhované dôkazné prostriedky nebude možné neskôr vykonať vôbec alebo len s veľkými ťažkosťami, ale najmä neodôvodnila význam zabezpečenia navrhovaných dôkazných prostriedkov pre budúce konanie, súd jej návrh ako nedôvodný zamietol. 9. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 1 CSP a žalovanému ako úspešnej strane sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu v konaní žiadne trovy nevznikli. 10. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie žalobkyňa a žiadala ho zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a prikázal mu zabezpečiť dôkazné prostriedky v zmysle jej návrhu. Dôvodila tým, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil fakt, že sa môže úspešne domáhať po právoplatnom ukončení konania podľa § 146 ods. 1 Občianskeho zákonníka predloženia aktuálneho stavu na účtoch aj pohybov na nich od banky. Nevzal do úvahy časové hľadisko, že až do právoplatného ukončenia konania podľa § 146 ods. 1 Obč. zák. môže ubehnúť veľmi dlhé obdobie, dokonca aj niekoľko rokov, kedy by sa mohla priamo obrátiť na jednotlivé banky, kde predpokladá, že sa stále nachádzajú manželove účty so spoločnými prostriedkami oboch manželov a v tomto čase už manželove účty aj so spoločnými peniazmi oboch manželov nemusia existovať a môže ich mať spotrebované buď na svoje vlastné potreby bez jej súhlasu ako manželky, alebo už dávno dobre ukryté ďaleko z akéhokoľvek jej dosahu. V tomto štádiu po právoplatnom ukončení konania podľa § 146 ods. 1 Obč. zák. už bude pre ňu úplne zbytočné rozhodnutie súdu, ktorým súd vyhovie jej návrhu podľa § 146 ods. 1 Obč. zák. a rozhodne v jej prospech o správe spoločného majetku a umožní jej nakladať so spoločným majetkom. Toto jej oprávnenie nakladať so spoločným majetkom nebude možné uplatniť, lebo spoločný majetok sa bude v tom čase nachádzať na neznámom mieste. Vytýkala súdu prvej inštancie, že vôbec nezohľadnil ani ten fakt, že na úspešné domáhanie sa správy spoločného majetku podľa § 146 ods. 1 Obč. zák. musí ako žalobkyňa presne špecifikovať aj spoločný majetok. Preto aj v návrhu na zabezpečenie dôkazu označila ako dôkazné prostriedky, ktoré požaduje zabezpečiť súdom, výpisy z účtov žalovaného za celé obdobie trvania manželstva. Nepovažovala za správny záver súdu prvej inštancie, že tým, že uviedla určité čísla účtov, o ktorých predpokladá, že sú vedené na meno žalovaného manžela a tieto pravdepodobne existovali v čase podania návrhu na zabezpečenie dôkazov zo dňa 26.5.2020, pozná čísla všetkých účtov vedených na meno manžela, a to vo všetkých slovenských bankách a tiež v zahraničných bankách. Jedným z dôvodov, prečo sa domáhala návrhom na zabezpečenie dôkazného prostriedku zabezpečenia výpisov z účtov, ktoré uviedla v petite návrhu, a to aj spätne za celé obdobie trvania manželstva so žalovaným, je skutočnosť, že z výpisov z bánk chce zistiť masu spoločného majetku, ktorá sa môže v súčasnosti nachádzať na neznámych účtoch a iných bankových produktoch v slovenských aj v zahraničných bankách a tento majetok žalovaný v minulosti mohol prevádzať bez akéhokoľvek jej súhlasu, počas trvania manželstva. Podrobným preštudovaním všetkých jednotlivých transakcií za celé obdobie trvania manželstva by mohla úspešne identifikovať jednak sumu majetku, ktorú bez jej vedomia žalovaný prevádzal na tretie účty a jednak aj okruh účtov a iných bankových produktov, na ktorých sa spoločný majetok nachádza alebo nachádzal. Tieto skutočnosti zistené z vykonaných dôkazov by jej následne umožnili domáhať sa cestou súdu svojich majetkových práv k spoločnému majetku či už v konaní o vyporiadanie BSM alebo iných prostriedkov (napr. určovacia žaloba a pod.). Podľa žalobkyne súd prvej inštancie nesprávne posúdil význam požadovaného okruhu dôkazných prostriedkov pokiaľ ide o výpisy z účtov vedených na meno žalovaného manžela spätne za celé obdobie trvania manželstva od 22.8.2009. Mala za to, že na účtoch žalovaného sa za celé obdobie trvania manželstva s ňou mohli nachádzať peňažné prostriedky patriace do BSM, pričom žalovaný jej počas trvania manželstva od roku 2009 neposkytol informáciu o stave spoločných úspor, a to aj napriek opakovaným jej žiadostiam, nikdy jej neumožnil zriadiť dispozičné právo k účtom vedeným na neho, na ktorých sa nachádzajú spoločné peňažné prostriedky patriace obom manželom. Nestotožnila sa s názorom súdu prvej inštancie, že zabezpečovať pohyby na účtoch žalovaného, a to už od roku 2009 je nehospodárne a aj nie reálne a nemá žiadny význam. Nie je jej zrejmé, akými úvahami dospel k tomuto záveru, majúc za to, že odôvodnenie rozhodnutia by nemalo zakladať jej pochybnosti, keď sa práve v záujme hospodárnosti ešte pred začatím konania o správe spoločného majetku podľa § 146 ods. 1 Obč.zák. a pred začatím konania o vyporiadanie BSM podľa § 149 ods. 1 Obč. zák. snaží zabezpečiť dostatok dôkazov na identifikovanie spoločného majetku získaného počas trvania manželstva. Je presvedčená o tom, že jediným reálnym a efektívnym spôsobom zabezpečenia bankových výpisov žalovaného manžela aj spätne za celé obdobie manželstva, pričom súd prvej inštancie sa nevysporiadal s jej návrhom v tom smere, že neuznal potrebu preukázania komplexných majetkových pomerov žalovaného manžela v konaniach, ktoré uviedla, a to konaní o správu spoločného majetku manželov podľa § 146 ods. 1 Obč. zák., konanie o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode, kde je potrebné preukázať majetkové pomery oboch rodičov maloletých detí, konaní o vyporiadanie BSM a vo všetkých týchto konaniach je pre podanie návrhov podstatné zistenie úplnej masy majetku, ktorá patrí do BSM. V konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode, vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp.zn. 28P 115/2019 je podstatné pre zistenie majetkových pomerov žalovaného manžela aj zistenie výšky jeho úspor, ktoré vytvoril pred uzatvorením manželstva pred v roku 2009 a tieto informácie doposiaľ neposkytol a nahliadnutím do spisu dňa 10.6.2020 zistila, že ani súd zatiaľ nezabezpečil žiadne požadované dôkazy na preukázanie majetkových pomerov žalovaného manžela. Z uvedeného ako aj z komunikácie medzi ich právnymi zástupcami podľa žalobkyne neobstojí argumentácia súdu prvej inštancie, že má možnosť sa domáhať vykonania v návrh požadovaných dôkazov v prebiehajúcom konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom. Žalobkyňa bola toho názoru, že súd prvej inštancie prijal nesprávny, ničím nepodložený a predčasný záver aj v tom smere, že účty, ktoré uviedla v návrhu na zabezpečenie dôkazu, sú úplným zoznamom účtov vedených na meno žalovaného v slovenských bankách, keďže nikdy neuviedla, že ide o všetky manželove účty a manžel môže byť majiteľom aj iných účtov vedených v slovenských a zahraničných bankách, prípadne majiteľom iných bankových produktov alebo cenných papierov, ktoré tiež financoval od spoločných prostriedkov patriacich obom manželom nachádzajúcich sa na bežnom účte vedenom na meno manžela. Tým, že by súd zabezpečil požadovaný dôkaz, mohla by sa dozvedieť z transakcií uskutočnených z manželových účtov počas celého manželstva aj informácie potrebné pre určenie majetkových pomerov žalovaného manžela. V čase, kedy bude možné začať konanie o vyporiadanie BSM už účty žalovaného nemusia existovať a tento dôkaz už nebude možné nikdy vykonať, bude preto ukrátená na svojich právach a vznikne jej majetková ujma. Mala za to, že zabezpečenie dôkazu ako požadovala návrhom zo dňa 26.5.2020 by nepochybne zlepšilo jej postavenie pri ďalšej ochrane jej práv voči žalovanému. Poukázala na to, že zamestnávatelia v zmysle svojich interných smerníc archivujú mzdové listy, resp. výplatné pásky maximálne desať rokov a existuje tak podľa nej obava, že zamestnávateľ môže neskôr zničiť mzdové listy žalovaného od roku 2009 z dôvodu uplynutia doby ich archivácie. Toto konanie podľa žalobkyne ju ukracuje na jej vlastníckych právach, vzniká nerovnaké postavenie medzi bezpodielovými spoluvlastníkmi a bez vykonania ňou požadovaných dôkazov nikdy nemusí o protiprávnom nakladaní manžela so spoločným majetkom dozvedieť, každým dňom, kedy má žalovaný možnosť so spoločným majetkom nakladať bez súhlasu manželky sa oslabuje jej právna pozícia. Nemôže sa ani efektívne brániť prostredníctvom súdu a žiadať, aby súd určil, že právne úkony manžela, ktoré urobil so spoločným majetkom, sú neplatné a že do majetku v BSM patria aj peniaze, ktoré žalovaný bez jej súhlasu použil v rozpore so zákonom, pretože nedisponuje dokladmi, z ktorých by vedela určiť presne a úplne majetok patriaci do BSM. Výsledkom môže byť stav, že v čase zániku BSM, kedy bude možné podať návrh na jeho vyporiadanie podľa § 149 Obč. zák. sa už nemusí na účtoch žalovaného nachádzať žiadny spoločný majetok. Žalobkyňa uviedla, že až po zabezpečení požadovaných dôkazných prostriedkov by získala prehľad o spoločnom majetku alebo by získala čiastkové informácie a možnosť ďalšími krokmi zistiť, kde sa spoločná majetok v súčasnosti nachádza, či sa žalovaný účelovo zbavil spoločného majetku ešte počas trvania manželstva. Zamietnutie jej návrhu v tomto konaní na vykonanie dôkazného prostriedku považovala žalobkyňa za ukrátenie jej práv, nakoľko oddialil na niekoľko týždňov až mesiacov získanie tak podstatných informácií o účtoch žalovaného manžela a poskytol mu dostatok času na to, aby bez jej súhlasu aj naďalej v rozpore s ust. § 145 ods. 1 Obč. zák. nakladal so spoločným majetkom, uskutočňoval transakcie s cieľom zbaviť sa spoločného majetku, zatajiť spoločný majetok pred ňou a znemožniť jej efektívne sa s domáhať svojich majetkových práv. Konanie žalovaného označila žalobkyňa za v rozpore s dobrými mravmi a za napĺňajúce znaky neoprávneného zásahu do jej vlastníckeho práva. Nestotožnila sa s názorom súdu prvej inštancie, že v návrhu na zabezpečenie dôkazného prostriedku riadne neodôvodnila obavu, že dôkazné prostriedky nebude možné neskôr vykonať vôbec alebo len s veľkými ťažkosťami. Žalobkyňa vyslovila obavu, že existuje dôvodná, reálna a pretrvávajúca obava, že manžel ešte počas trvania manželstva zruší účty vedené len na jeho meno a prevedie spoločné peňažné prostriedky z týchto účtov na tretie osoby, aby jej znemožnil nakladanie so spoločnými peniazmi počas trvania manželstva, v období po zániku BSM až do momentu jeho vyporiadania. Uviedla, že výpisy z bankových účtov vedených na meno žalovaného odo dňa uzavretia manželstva, t.j. od 22.8.2009 doposiaľ potrebuje z dôvodu, žalovaný mohol od tohto dátumu uskutočňovať prevody peňažných prostriedkov z bankových účtov na tretie osoby bez jej súhlasu a vedomia. Mala za to, že bez zabezpečenia dôkazných prostriedkov v navrhovanom rozsahu prostredníctvom súdu sa nemôže hospodárne a úspešne domáhať svojich majetkových práv ani v jednom z uvedených súdnych konaní a nemôže sa domôcť zrovnoprávnenia svojho postavenia ako bezpodielového spoluvlastníka s postavením žalovaného ako druhého bezpodielového spoluvlastníka spoločného majetku nadobudnutého za trvania manželstva od roku 2009. Žalobkyňa poukázala na to, že žalovaný v uvedenom konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom ju zavádzal nepravdivými informáciami o výške svojich príjmov a z jeho konania možno odôvodnene usudzovať jeho cielené odďaľovanie poskytnutia informácií o stave spoločného majetku za účelom získania dostatočného priestoru na zničenie dôkazov vedúcich k dohľadaniu spoločného majetku. 11. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) preskúmal napadnuté uznesenie a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. 12. Podľa ustanovenia § 345 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po skončení konania vo veci samej možno na návrh zabezpečiť dôkaz alebo dôkazný prostriedok, ak je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať vôbec alebo len s veľkými ťažkosťami. 13. Podľa § 345 ods. 2 CSP na zabezpečenie dôkazu sa primerane použijú ustanovenia o dokazovaní. 14. Civilný sporový poriadok medzi iné opatrenia súdu zaraďuje zabezpečenie dôkazu a zabezpečenie dôkazného prostriedku. Zabezpečiť dôkaz alebo dôkazný prostriedok možno pred začatím konania počas konania a po skončení konania vo veci samej, výlučne na návrh, v prípade, ak je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať vôbec alebo len s veľkými ťažkosťami. Okrem zabezpečovacej funkcie plní zabezpečenie aj funkciu preventívnu, ktorá sa prejavuje najmä v tom, že zabraňuje vzniku situácie, keby sa jeden z účastníkov konania bez vlastného zavinenia mohol dostať do stavu dôkaznej núdze v dôsledku absencie relevantného dôkazného prostriedku. Skutočnosť, že nebude možné neskôr vykonať vôbec, možno odôvodniť napr. obavou, že žalovaný alebo iná osoba, ktorá má vo svojej dispozícií dôkazný prostriedok, ho zničí alebo, že by išlo o zabezpečenie dôkazu pre jeho neskoršie vykonanie len s veľkými ťažkosťami. Súd vydá uznesenie o zabezpečení dôkazného prostriedku aj bez výsluchu strán, pričom nevykonáva dokazovanie za účelom zistenia skutkového stavu, ale len osvedčuje, či sú skutočne splnené všetky podmienky pre rozhodnutie v prospech navrhovateľa. Vychádza pritom primárne zo skutočností a dôkazov, ktoré vo svojom návrhu uvedie sám navrhovateľ. 15. Súd prvej inštancie vychádzajúc z návrhu žalobkyne, ňou uvedených dôvodov a dôkazov dospel k správnemu záveru, že v danom prípade neboli splnené podmienky pre vyhovenie návrhu žalobkyne a vydania rozhodnutia na zabezpečenie ňou požadovaných dôkazných prostriedkov a svoje rozhodnutie aj dostatočne a náležite odôvodnil, s ktorými dôvodmi sa aj odvolací súd stotožnil (§ 387 ods. 2 CSP) a odvolacie námietky žalobkyne nepovažoval za dôvodné.. Účelom ustanovenia § 345 ods. 1CSP nie je zabezpečenie dôkazu alebo dôkazného prostriedku na základe žalobkyňou uvedených skutočností v jej návrhu, nakoľko nejde o prípad, že by bola dôvodná obava, že neskôr žalobkyňou uvedené dôkazy alebo dôkazné prostriedky nebude možné vykonať vôbec alebo len s veľkými ťažkosťami. Tieto dôkazy sa nachádzajú v peňažných ústavoch, ktoré na dopyt súdu ich poskytnú súdu pre dané konkrétne konanie. Správne tak súd prvej inštancie konštatoval, že žalobkyni nič nebráni podať ňou uvedenú žalobu, ktorou sa môže domáhať zriadenia jej dispozičného práva k účtom žalovaného, v rámci ktorého súd uvedené dôkazné prostriedky vykoná a zistí aktuálny stav na účtoch aj pohyby na účtoch potrebné pre dané konanie. Pokiaľ žalobkyňa vytýkala súdu prvej inštancie, že vôbec nezohľadnil ani ten fakt, že na úspešné domáhanie sa správy spoločného majetku podľa § 146 ods. 1 Obč.zák. musí ako žalobkyňa presne špecifikovať aj spoločný majetok, táto jej námietka nie je dôvodná, nakoľko bližšie špecifikovať spoločný majetok a upravovať rozsah žalobného návrhu možno aj po podaní žaloby po vyžiadaní požadovaných dôkazov súdom a oboznámením sa s nimi. Neobstojí ani odvolacia námietky žalobkyne, že súd prvej inštancie nevzal do úvahy časové hľadisko a že až do právoplatného ukončenia konania podľa § 146 ods. 1 Obč.zák. môže ubehnúť veľmi dlhé obdobie, dokonca aj niekoľko rokov, kedy by sa mohla priamo obrátiť na jednotlivé banky, kde predpokladá, že sa stále nachádzajú manželove účty so spoločnými prostriedkami oboch manželov a v tomto čase už manželove účty aj so spoločnými peniazmi oboch manželov nemusia existovať a môže ich mať spotrebované buď na svoje vlastné potreby bez jej súhlasu ako manželky, alebo už dávno dobre ukryté ďaleko z akéhokoľvek jej dosahu. Žalobkyňa pritom sama uviedla, že výpisy z bankových účtov vedených na meno žalovaného odo dňa uzavretia manželstva, t.j. od 22.8.2009 doposiaľ potrebuje z dôvodu, že žalovaný mohol od tohto dátumu uskutočňovať prevody peňažných prostriedkov z bankových účtov na tretie osoby bez jej súhlasu a vedomia, žalovaný jej počas trvania manželstva od roku 2009 neposkytol informáciu o stave spoločných úspor, a to aj napriek opakovaným jej žiadostiam, nikdy jej neumožnil zriadiť dispozičné právo k účtom vedeným na neho, na ktorých sa nachádzajú spoločné peňažné prostriedky patriace obom manželom, teda ide podľa nej o stav trvajúci od roku 2009 od uzavretia manželstva. 16. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP a žalovanému, úspešnému v odvolacom konaní, nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko mu v tomto konaní mu žiadne trovy nevznikli. 18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) v zmysle § 428 CSP.