Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/130/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1420202882 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1420202882.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcov : 1/ K. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. W. XX, X., 2/ N. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. W. XX, X. proti žalovaným: 1/ Správa Domov s.r.o., so sídlom Kafendova 6, Bratislava, IČO: 35 852 755, zastúpený JUDr. Anetta Klestincová, advokátka, Mesačná 5, Bratislava, 2/ N. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. W. XX, X. zastúpený JUDr. Sylvia Filipová, advokátka, Radvanská 1, Bratislava o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného 1/,2/ proti uzneseniam Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 10.augusta 2020 č.k. 4C/34/2020- 10 a zo dňa 10.augusta 2020 č.k. 4C/34/2020- 13, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie 10.augusta 2020 č.k. 4C/34/2020- 10 zmeňuje tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie 10.augusta 2020 č.k. 4C/34/2020- 13 zmeňuje tak, že návrh na zabezpečenie dôkazu zamieta. Žalovaní 1/ má voči žalobcom 1/,2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Žalovaní 2/ má voči žalobcom 1/,2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením zo dňa 10.augusta 2020 č.k. 4C/34/2020- 10 súd prvej inštancie rozhodol o návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia tak, že : I. Súd nariaďuje žalovaným povinnosť vypnutia kamerového systému odpojením od zdroja energie v dome L. W. XX, XX a XX, X.. II. Súd nariaďuje žalovaným povinnosť zablokovania vstupu do serverovej miestnosti kamier v dome L. W. XX, XX a XX, X.. III. Žalobcovia sú povinní do 30 dní od doručenia tohto uznesenia podať na tunajší súd žalobu vo veci samej. IV. Žalobcovia majú nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v plnom rozsahu. 1.1. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že žalobcovia žiadali nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu, že dňa 02.07.2018 na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov domu L. W. XX a XX bola odsúhlasená montáž kamerového systému a nového elektronického zámku vchodových dverí domu, ktorý spracúva osobné údaje. Žalobcovia tvrdili, že hlasovaním na schôdzi, boli odňaté a scudzené ich základné ľudské práva, keďže že vlastníci bytov mohli prijať takéto rozhodnutie na schôdzi iba dvojtretinovou väčšinou hlasov všetkých 80-tich vlastníkov, čo sa nestalo, pretože hlasovali iba prítomní dvanásti vlastníci na schôdzi. Žalovaný C. J. v odpovedi Úradu na ochranu osobných údajov zo dňa 11.07.2019 popieral spracúvanie údajov z kamier a prístupového systému vchodu a popieral aj samotnú prevádzku kamier a preto žiadali nariadenie neodkladného opatrenia za účelom zabezpečenia ochrany ich základných ľudských práv, práva na súkromie a rodinný život a práva na ochranu osobných údajov. 1.2. Po právnej stránke svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ustanoveniami § 324 ods. 1 § 325 ods. 1, ods. 2 písm. c), písm. d) § 330 ods. 1 C.s.p. keď na základe skutočností uvedených v návrhu mal súd dostatočne preukázané, že skutočnosti uvedené žalobcami sú dostatočným dôvodom na vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým súd určil, že žalovaní sú povinní vypnúť kamerový systém odpojením od zdroja energie a zablokovať vstup do serverovej miestnosti kamier. 1.3. O uložení povinnosti podať žalobu vo veci samej súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenie § 336 ods. 1 C.s.p. a o náhrade trov konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. a žalobcom, ktorí mali vo veci plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením. 2. Proti tomuto uzneseniu podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaní 1/,2./. 3. Žalovaný 1/ žiadal aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a konanie zastavil alebo eventuálne, aby napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh na vydanie neodkladného opatrenia zamietne a prizná mu plnú náhradu trov konania. Svoje odvolanie odôvodnil tým, že v konaní pred súdom prvej inštancie: i) neboli splnené procesné podmienky, ii) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, iii) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a tiež iv) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 3.1. K nesplneniu procesných podmienok namietal nedostatok procesnej subjektivity - nedostatok pasívnej legitimácie na strane žalovaného 1/. Poukázal na ustanovenie § 132 ods. 1, § 133 ods. 2, § 161 , 256 ods. 1 C.s.p., a nato, že spoločnosť C. J.- Správa Domov s.r.o., so sídlom Žitná 1, 831 08 neexistuje a žaloba teda smeruje proti neexistujúcemu subjektu (non subjektu). V obchodnom registri je zapísaných 9 spoločností s obchodným menom, majúcim v názve označenie SPRAVA DOMOV. Nie je zrejmé, prečo súd prvej inštancie uznesenie, ktoré bolo vydané voči žalovanému 1/, zaslal spoločnosti SPRÁVA DOMOV s.r.o., so sídlom Kafendova 6, 831 06 Bratislava, keď táto nie je označená v žalobe žalobcov ako žalovaný subjekt. Vychádzajúc z návrhu žalobcov spoločnosť SPRÁVA DOMOV s.r.o. nie je žalovaným subjektom uvedeným v žalobe, teda nie je v žalobe pasívne legitimovaná, pričom ide o taký nedostatok podania, ktorý sa nedá odstrániť ani postupom súdu podľa ust. § 129 C.s.p.. Označenie neexistujúceho subjektu (non subjektu) ako žalovanej strany je v každom prípade taký nedostatok konania, ktorý nie je možné odstrániť, a preto je postup v zmysle citovaného ustanovenia plne legitímny. Žalovaný 1/ namietal čo sa týka procesných podmienok aj nedostatok všeobecnej miestnej príslušnosti Okresného súdu Bratislava IV. S poukazom na ustanovenia § 13, § 15 ods. 1 , § 20, písm. a) C.s.p. mal zato, že konanie o vydanie neodkladného opatrenia, začaté na návrh žalobcov, v žiadnom prípade nie je konaním, ktoré by sa týkalo vecného práva k nehnuteľnosti, preto nemožno použiť ust. § 20 C.s.p. o výlučnej miestnej príslušnosti súdu. Vo vzťahu k žalovanému 1/ je teda na konanie miestne príslušný všeobecný súd žalovaného a nie Okresný súd Bratislava IV, v obvode ktorého je nehnuteľnosť. 3.2. K ďalším vadám konania uviedol, že na nariadenie neodkladného opatrenia neexistuje žiaden zákonný a ani faktický dôvod. Postupom spoločnosti SPRÁVA DOMOV s.r.o. nedošlo k porušeniu zákona, neboli odňaté a scudzená základné práva žalobcov a najmä neexistovala a neexistuje potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu. Súd prvej inštancie rozhodol o vydaní neodkladného opatrenia v rozpore so zákonom, keď poskytol ochranu zjavne nedôvodnému a neexistujúcemu nároku žalobcov, ktorí nijak neosvedčili jeho dôvodnosť a trvanie, nepreukázali potrebu neodkladnej úpravy pomerov a ani len nezdôvodnili, akým spôsobom realizácia bezkontaktného kľúčového systému DEK a umiestnenie kamerového systému zasahuje do ich práv na ochranu osobnosti, rodinného a súkromného života. Súd prvej inštancie rozhodol v rozpore s ust. § 326 C.s.p. a na základe dôkazov predložených žalobcami, ktoré nie sú spôsobilé a nepreukazujú údajné porušenie práv žalobcov, ale ktoré naopak preukazujú legitímnosť a správnosť postupu spoločnosti SPRÁVA DOMOV s.r.o. pri zmene zámku do vchodov bytového domu a zavedení kamerového systému. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, pričom rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Na schôdzi vlastníkov bytov, ktorá sa konala dňa 02.07.2018 bola prítomnými vlastníkmi bytov pod bodom 5 rokovania schôdze schválená výmena DEK bezkontaktného prístupového systému otvárania dverí (ide o čipový systém otvárania dverí, kde pre vstup do domu slúži plastový čip v tvare prívesku na kľúč) a montáž kamerového systému. Schôdze sa zúčastnilo 15 z 80 vlastníkov bytov, pričom táto schôdza, ako aj hlasovanie a prijímanie rozhodnutí v rámci jednotlivých bodov programu schôdze prebiehalo striktne podľa zák. č. 182/1993 Z.z. v znení zák. č. 126/2016 Z.z. účinného do 31.08.2018. Na predmetnej schôdzi vlastníkov sa neprijímali rozhodnutia podľa vtedy platného znenia ust. § 14 ods. 4 zák. č. 182/1993 Z.z., teda vlastníci nerozhodovali o zmene účelu užívania spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, nakoľko takéto rozhodnutie k inštalácii kamerového systému a bezkontaktného prístupového systému DEK nebolo potrebné. Umiestnením kamier v priestore predného a zadného vchodu do bytového domu a zmenou prístupu do vchodu domu na bezkontaktný sa v žiadnom prípade nemenil účel užívania spoločných vchodov do domu, ktoré slúžili a stále slúžia iba na vstup vlastníkov bytu do bytového domu. Rovnako tak umiestnenie jedného NVR IP videorekordéra (ďalej ako „videorekordér“), na stôl v jednej z miestností domu určenej na užívanie vlastníkmi bytov, nie je zmenou účelu užívania tejto miestnosti. Vzhľadom k uvedenému nie sú tvrdenia žalobcov o nezákonnosti postupu pri prijímaní rozhodnutia o kamerovom systéme pravdivé a nezakladajú dôvod pre vydanie neodkladného opatrenia. Dôkaz žalobcov - Zápisnica zo schôdze preukazuje opak tvrdení žalobcov, teda skutočnosť, že rozhodnutia o zavedení bezkontaktného prístupového systému DEK a inštalácii kamerového systému boli prijaté v súlade so zákonom a sú platné. Tiež nie je pravdou, že žalovaný C. J. v odpovedi Úradu na ochranu osobných údajov (ďalej ako „Úrad“) „popieral spracúvanie údajov z kamier a prístupového systému kamier, popieral samotnú prevádzku kamier a nevedel kompletne odpovedať na otázky Úradu“. Dôkaz z roku 2019 predložený žalobcami je teda v celom rozsahu právne irelevantný a nedokazuje údajné porušovanie práv žalobcov v čase podania návrhu, v júli 2020. Čo sa týka čipových kľúčov, ktoré v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia spomínajú žalobcovia, prostredníctvom nich sa nezhromažďujú, nespracúvajú a ani neuchovávajú osobné údaje. 3.3. Žalovaný 1/ ďalej uviedol, že „dôkazy“, priložené žalobcami k návrhu a informácie, podané zo strany žalobcov sú teda absolútne zmätočné a nepravdivé, nie sú a neboli spôsobilé preukázať dôvodnosť údajného nároku žalobcov a potrebu neodkladnej úpravy pomerov, teda na základe nich nemal súd zo zákona právo rozhodnúť o vydaní neodkladného opatrenia. Žalobcovia žiadnymi dôkazmi nepreukázali naliehavú potrebu neodkladnej úpravy pomerov a nepreukázali, akým spôsobom zasahuje prevádzka kamerového systému a zmena vstupu do domu, realizovaná v zmysle zákona, do ich práv na súkromný a rodinný život. Žalobcovia podali návrh na vydanie neodkladného opatrenia v čase, keď kamerový systém je v súlade so zákonom riadne spustený do prevádzky, v čase, keď ochrana osobných údajov je v plnom rozsahu zabezpečená v súlade so zák. č. 18/2018 Z.z. o ochrane osobných údajov, príslušných nariadení Európskeho parlamentu a rady (EU) a po tom, čo boli riadne oboznámení o účele spracovania osobných údajov v kamerovom informačnom systéme, o okruhu dotknutých osôb, zozname osobných údajov a o právnom základe spracúvaných údajov. Kamery sú v bytovom dome umiestnené na ochranu majetku, života a zdravia vlastníkov bytov v bytovom dome, ochrany verejného poriadku a odhaľovania trestnej kriminality, pričom nijak nezasahujú a neohrozujú právo žalobcov na rodinný a súkromný život. Kamery nezaznamenávajú vstup do bytu žalobcov a nemonitorujú priestor v byte žalobcov, ale zaznamenávajú iba pohyb osôb v časti vchodov do bytového domu. Navyše, nejde o neoprávnené zaznamenávanie údajov o vchádzajúcej a vychádzajúcej osobe, ale o vyhotovovanie a zber údajov na základe a v zmysle zákona, pričom je riadne zabezpečená ochrana osobných údajov. Záznamy sa v zmysle zákona automaticky vymazávajú v zákonom stanovenej lehote 72 hodín (3 dni). Osobné údaje sú vo videorekordéri chránené šifrovaním a heslom, uzamknutým vstupom do miestnosti kde sa videorekordér nachádza a prístup k nim má iba certifikovaný sprostredkovateľ. Uložením požadovanej povinnosti - „vypnutie kamerového systému odpojením od zdroja energie v dome L. W.N. XX, XX a XX X. a zablokovanie prístupu do serverovej miestnosti kamier“ objektívne nemožno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobcovia domáhajú, pričom navrhované obmedzenie zákonných práv ostatných vlastníkov bytov v bytovom dome na ochranu majetku, zdravia a života nijak efektívne nechráni žalobcov ale naopak, právne účinky neodkladného opatrenia neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah obmedzujú vlastníkov bytov v celom bytovom dome a spoločnosť SPRAVA DOMOV s.r.o., ako správcu a prevádzkovateľa kamerového systému a zároveň zabraňujú ochrane života, zdravia a majetku týchto subjektov, zamedzujú efektívnej ochrane verejného poriadku a odhaľovaniu kriminality. Účinky neodkladného opatrenia nedôvodné zamedzujú v ochrane oprávnených nárokov ostatných vlastníkov bytov v bytovom dome L. W. XX, XX a XX v X. a poskytujú žalobcom neadekvátnu výhodu. 4. Žalovaný 2/ svojim odvolaním žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a priznal mu náhradu trov konania. Vo svojom odvolaní uviedol, že súd konal na strane žalovaného 1/ s neexistujúcim subjektom, čo je zrejmé aj z výpisu obchodného registra a z obsahu predmetného výpisu z obchodného registra je sa tiež možné dôvodne domnievať, že o návrhu rozhodol napadnutým rozhodnutím nepríslušný súd. Ďalej namietal, porušenie práva na spravodlivý proces z dôvodu porušenia § 331 ods. 1 C.s.p. keď súd prvej inštancie pochybil, keďže mu nedoručil spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené, aj návrh žalobcov spolu s prílohami. K porušeniu jeho práva na spravodlivý proces došlo aj z dôvodu porušenia § 327 a §129 C.s.p. keď súd prvej inštancie postupoval nad rámec svojich oprávnení, ak svoje rozhodnutie naformuloval v rozpore s návrhom a nemálo nad jeho rámec. Poukázal nato, že petit je náležitosťou žaloby a jej formulovanie je procesnou povinnosťou strany sporu. Z hľadiska právnej úpravy neodkladných opatrení je osobitne významné, či zistené vady návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bránia pokračovaniu v konaní alebo nie. Súd musí takéto podanie individuálne vyhodnotiť a následne ho odmietnuť alebo zastaviť. Pri rozhodovaní o postupe súd rozlišuje, či sa v prípade posudzovaného neodkladného opatrenia jedná o podanie vo veci samej alebo či podanie nemá charakter podania vo veci samej. Žalobcom podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nemá charakter podania vo veci samej, čo je zrejmé aj z výroku III. súdu v Uznesení. Všeobecne, resp. nedostatočne formulovaný petit však nezakladá dôvod na odstraňovanie vád podania vo veci samej podľa § 129 C.s.p.. 4.1. Žalovaný 2/ ďalej namietal nedostatok svojej pasívnej legitimácii v konaní, keď zo súdom vydaného Uznesenia nie je absolútne zrejmé, prečo je v tomto konaní v postavení žalovaného 2/.. Už z jeho listu, ktorý adresoval Úradu na ochranu osobných údajov z 20.08.2019, ako odpoveď na žiadosť Úradu o súčinnosť z 05.08.2019, je absolútne jasné, že prístup ku kamerovému informačnému systému nemám, nebol som zaškolený a ani poučený o jeho používaní. Teda nie je ani v mojich silách realizovať rozhodnutie súdu. Z napadnutého uznesenia nie sú zrejmé žiadne skutočnosti, predložené súdu žalobcami, ktoré by preukazovali potrebu neodkladnej úpravy pomerov a ani žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo možné zistiť, akým spôsobom kamerový systém a používanie bezkontaktného kľúča zasahuje do práv žalobcov, ktorých ochrany sa domáhajú. Prostredníctvom čipových kľúčov sa žiadne osobné údaje nezhromažďujú, nespracovávajú a ani neuchovávajú. Predmetné kľúče len naprogramuje, aby mohli byť použité na vstup do brány bytového domu a ku každému bytu eviduje množstvo vydaných čipových kľúčov. 4.2. Záverom vo svojom odvolaní namietol absenciu neodkladnosti úpravy pomerov, keďže okrem existencie nároku musí žalobca hodnoverne osvedčiť potrebu neodkladnej úpravy, nebezpečenstvo musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne. Mal zato, z napadnutého Uznesenia nevyplýva, že by žalobca akýmkoľvek spôsobom osvedčil zákonom požadované okolnosti. Napriek tomu sa súd pri svojom rozhodovaní stotožnil s dohadmi a domnienkami žalobcu. Ani jeden so žalobcov ma nikdy neoslovil so žiadosťou o informácie, či vysvetlenie. Vzhľadom na vyššie uvedené skutkové tvrdenia a právne odôvodnenie odvolania mám za to, že rozhodnutie nariadení neodkladného opatrenia bolo vydané v rozpore s príslušnými ustanoveniami C.s.p.. Predmetné rozhodnutie vnímam ako neprimeraný zásah do mojej súkromnej sféry, ktoré naviac nemá v právnom poriadku Slovenskej republiky, s čím súvisí aj moje odvolanie proti rozhodnutiu v časti náhrady trov konania. Rozhodnutie v tejto časti považuje za nesprávne a poukazal na to, že nie je možné v rozhodnutí o nariadení neodkladného opatrenia prejudikovať výsledok konania vo veci samej a teda považuje za správne, aby o nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v konečnom rozhodnutí. 5. Žalobcovia 1/,2/ nevyužili svoje právo a k odvolaniam žalovaných 1/,2/ sa písomne nevyjadrili. 6. Odvolací súd preskúmal a prejednal napadnuté č.k. 4C/34/2020- 10 uznesenie zo dňa 10.augusta 2020 v rozsahu podaných odvolaní v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných 1/,2/ je dôvodné. 7. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 7.1. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 7.2. Podľa § 325 ods. 2 písm. c/, d/ C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 7.3. Podľa § 326 ods. 1, 2 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 7.4. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p. ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 7.5. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 7.6. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 7.5. Podľa § 331 ods. 1 C.s.p. návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené. 8. Skôr ako odvolací súd pristúpil k vecnému prieskumu napadnutého uznesenia považoval za potrebné vyporiadať sa s procesnými námietkami žalovaných. K námietke nedostatku procesnej subjektivity žalovaného 1/ odvolací súd poukazuje nato, že žalobcovia ako žalovaného 1/ označili spoločnosť Otto Dunka- Správa Domov s.r.o., so sídlom Žitná 1, 831 08 Bratislava, IČO : 35 852 755. 8.1. V zmysle § 133 ods. 2 C.s.p. právnická osoba sa v žalobe označuje názvom alebo obchodným menom, adresou sídla a identifikačným číslom organizácie, ak je pridelené. Vo všeobecnosti platí, že ak v žalobe budú uvedené údaje, ktoré nebudú zodpovedať údajom obsiahnutým v príslušnom registri v ktorom je právnická osoba zapísaná, je namieste postup súdu podľa § 129 C.s.p. Uvedené ale neplatí, pre návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, keďže podľa § 327 C.s.p. ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú. V danom prípade bol žalovaný 1/ označený v žalobe identifikačným číslo, ktoré je významným rozpoznávajúcim údajom právnickej osoby a ktoré slúži na jednoznačnú identifikáciu toho, komu je v registri právnických osôb pridelené. Identifikačné číslo XX XXX XXX je pridelené právnickej osobe : Správa Domov s.r.o., so sídlom W. X, X.. Ak aj žalobcovia a aj súd prvej inštancie označili nesprávne ako žalovaného 1/ C. J.- Správa Domov s.r.o., so sídlom Žitná 1, Bratislava, IČO : 35 852 755 podľa identifikačného čísla mohol byť žalovaný 1/ jednoznačne identifikovaný a preto nič nebránilo pokračovať v konaní o návrhu neodkladného opatrenia. Samotná nesprávnosť v záhlaví napadnutého rozsudku, je vzhľadom na spôsob rozhodnutia odvolacieho súdu napravená správnym označením žalovaného 1/ v záhlaví rozhodnutia odvolacieho súdu. 9. Pokiaľ ide o žalovaným 2/ namietané nedoručenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené, takýto postup súdu je v rozpore s ustanovením § 331 ods. 1 C.s.p.. V prípade, že súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovie, je povinný spolu so svojim uznesením protistrane doručiť i návrh na jeho nariadenie. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a návrh na zabezpečenie dôkazu nebol doručený ani jednému zo žalovaných a vzhľadom na spôsob rozhodnutia súdom prvej inštancie a jeho stručné odôvodnenie takéto pochybenie je takej intenzity, že je ho možné kvalifikovať ako porušenie právo strany na spravodlivý proces v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p.., ktorá skutočnosť by mohla byť dôvodom na zrušenie napadnutého uznesenia v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p.. Odvolací súd s poukazom na čl. 17 C.s.p. sám posudzoval dôvodnosť navrhovaného neodkladného opatrenia a teda tento nedostatok napravil v konaní pred odvolacím súdom. 10. Po vysporiadaní sa s námietkami procesného charakteru pristúpil odvolací súd k vecnému prieskumu správnosti napadnutého uznesenia. Nariadiť neodkladné opatrenie v civilnom sporovom konaní je možné iba na návrh. Predpoklady pre jeho nariadenie sú osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov alebo osvedčenie, že je tu dôvodná obava, že výkon exekúcie bude ohrozený. Rovnako musí byť aspoň osvedčená danosť (dôvodnosť a trvanie) práva (nároku), resp. právneho vzťahu medzi stranami. Podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej (hoci i len dočasnej) úpravy právnych pomerov by bolo právo strany ohrozené. Účelom neodkladného opatrenia je okamžitá úprava pomerov strán a to takým spôsobom, ktorý efektívne zabezpečuje dosiahnutie navrhovateľom požadovanej ochrany. V prípade, že neodkladné opatrenie má mať dočasnú povahu, nesmie ním byť vytvorený nezvratný stav. Pri posudzovaní návrhu treba prihliadať i na princíp proporcionality, nakoľko neodkladné opatrenie nesmie povinný subjekt zaťažiť neprimeranými spôsobom a nad rámec nevyhnutného rozsahu. Neodkladné opatrenie má subsidiárnu povahu vo vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu, nemožno ho nariadiť, ak sledovaný účel možno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. V súvislosti s rozhodovaním súd vzhľadom na krátkosť lehoty na rozhodnutie nevykonáva plnohodnotné dokazovanie, postačuje osvedčenie skutočností rozhodujúcich pre jeho nariadenie. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť pred začatím konania, v jeho priebehu i po skončení konania. Ak má súd za to, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť konečnú úpravu pomerov medzi stranami, neuloží navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Poučí iba stranu, ktorej neodkladným opatrením ukladá určitú povinnosť, o možnosti podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch jej podania. V opačnom prípade uloží navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. 11. Po oboznámení sa s obsahom spisu a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, keď žalobcovia ničím neosvedčili naliehavosť bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu, nebezpečie bezprostrednej ujmy a ani to, že by exekúcia rozhodnutia bola ohrozené. Žalobcovia odôvodňovali nariadenie neodkladného opatrenia tým, že žalovaní manipuláciou s kamerovým systémom a záznamovým prístupovým systémom vchodu vyvíjajú činnosť a dopúšťajú sa činov zameraných na poškodzovanie ich práv a neodkladné opatrenie žiadajú za účelom ochrany ich základných ľudských práv, práva na súkromie, rodinný život a práva na ochranu osobných údajov. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia priložili ako listinné dôkazy Zápisnicu zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu L. W. XX,XX,XX zo dňa 2.7.2018, Odpoveď Úradu na ochranu osobných údajov SR zo dňa 11.7.2019, Záznam o podaní vysvetlenia Č.:C.-L.-XX/BAIV-C.-XXXX zo dňa 21.4.2020. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia súd posudzuje len podľa obsahu návrhu a podľa k nemu pripojených, prípadne dodatočne doložených a predložených listín a dôkazov. Odvolací súd zastáva názor, že žalobcovia žiadnym spôsobom a dôkazom nepreukázali, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán sporu, keď len samotné tvrdenia žalobcov „žalovaní manipuláciou s kamerovým systémom a záznamovým prístupovým systémom vchodu vyvíjajú činnosť a dopúšťajú sa činov zameraných na poškodzovanie ich práv “ takýmto dôkazom nie je a ani z preložených listinných dôkazov tieto skutočnosti vôbec nevyplývajú a všetky nimi uvádzané skutočnosti zostali len v rovine ich tvrdení. Odvolací súd zastáva názor že, žalobcovia podali návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bez dostatočného zdôvodnenia a doloženia potreby bezodkladnej dočasnej úpravy pomerov strán a takýto postup nebol zvolený správne. Neodkladné opatrenie je totiž mimoriadny inštitút občianskeho sporového konania, ktorý je namieste použiť vtedy, keď sa vyžaduje okamžitý zásah súdu z dôvodu že žalobcom reálne a bezprostredne hrozí vznik ujmy, alebo žeby exekúcia bola ohrozená. Už z popisu skutkových okolností žalobcami je namieste konštatovať absenciu bezodkladnosti a naliehavosti ako základnej požiadavky nariadenia neodkladného opatrenia, keď nebolo ani v najmenšej miere preukázané akékoľvek protiprávne konania žalovaných tak, ako to opísali žalobcovia v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 12. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie 10.augusta 2020 č.k. 4C/34/2020- 10 v zmysle § 388 C.s.p. zmenil tak, že návrh žalobcov 1/,2/ na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol. 13. Napadnutým uznesením zo dňa 10.augusta 2020 č.k. 4C/34/2020- 13 súd prvej inštancie rozhodol tak, že nariaďuje žalovaným zabezpečenie dôkazov : serverový systém kamier, záznamový systém čipových kľúčov vchodu do domu L. W. XX, XX a XX, X., oznámenie zo spisu č. C.-L.-XX/BAIV-C.-XXXX a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej. 13.1. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a návrhu na zabezpečenie dôkazov sa žalobcovia domáhali, aby súd nariadil neodkladné opatreni a aby nariadil zabezpečenie dôkazov a to: serverový systém kamier, záznamový systém čipových kľúčov vchodu do domu L. W. XX, XX a XX, X., oznámenie zo spisu č. C.-L.-XX/BAIV-C.-XXXX a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej. 10.2. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 345 ods. 1, 2 C.s.p., keď nariadil zabezpečenie dôkazov v zmysle § 345 ods. 1 C.s.p., nakoľko zabezpečenie týchto dôkazov by žalobca sám nemohol vykonať vôbec alebo len s veľkými ťažkosťami. 14. V zákonom stanovenej lehote napadli uznesenie odvolaním žalovaní 1/,2./. 15. Žalovaný 1/ žiadal aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a konanie zastavil alebo eventuálne, aby napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh na zabezpečenie dôkazu zamietne a prizná mu plnú náhradu trov konania. Svoje odvolanie odôvodnil tým, že v konaní pred súdom prvej inštancie: i) neboli splnené procesné podmienky, ii) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, iii) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a tiež iv) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 15.1. K nesplneniu procesných podmienok namietal nedostatok procesnej subjektivity - nedostatok pasívnej legitimácie na strane žalovaného 1/. Poukázal na ustanovenie § 132 ods. 1, § 133 ods. 2, § 161 , 256 ods. 1 C.s.p., a nato, že spoločnosť C. J.- Správa Domov s.r.o., so sídlom Žitná 1, 831 08 neexistuje a žaloba teda smeruje proti neexistujúcemu subjektu (non subjektu). V obchodnom registri je zapísaných 9 spoločností s obchodným menom, majúcim v názve označenie SPRAVA DOMOV. Nie je zrejmé, prečo súd prvej inštancie uznesenie, ktoré bolo vydané voči žalovanému 1/, zaslal spoločnosti SPRÁVA DOMOV s.r.o., so sídlom W. X, XXX XX X., keď táto nie je označená v žalobe žalobcov ako žalovaný subjekt. Vychádzajúc z návrhu žalobcov spoločnosť SPRÁVA DOMOV s.r.o. nie je žalovaným subjektom uvedeným v žalobe, teda nie je v žalobe pasívne legitimovaná, pričom ide o taký nedostatok podania, ktorý sa nedá odstrániť ani postupom súdu podľa ust. § 129 C.s.p.. Označenie neexistujúceho subjektu (non subjektu) ako žalovanej strany je v každom prípade taký nedostatok konania, ktorý nie je možné odstrániť, a preto je postup v zmysle citovaného ustanovenia plne legitímny. Žalovaný 1/ namietal čo sa týka procesných podmienok aj nedostatok všeobecnej miestnej príslušnosti Okresného súdu Bratislava IV. S poukazom na ustanovenia § 13 , § 15 ods. 1 , § 20, písm. a) C.s.p. mal zato, že konanie o vydanie neodkladného opatrenia, začaté na návrh žalobcov, v žiadnom prípade nie je konaním, ktoré by sa týkalo vecného práva k nehnuteľnosti, preto nemožno použiť ust. § 20 C.s.p. o výlučnej miestnej príslušnosti súdu. Vo vzťahu k žalovanému 1/ je teda na konanie miestne príslušný všeobecný súd žalovaného a nie Okresný súd Bratislava IV, v obvode ktorého je nehnuteľnosť. 15.2. K ďalším vadám konania uviedol, že na nariadenie zabezpečenia dôkazov zo strany spoločnosti SPRAVA DOMOV s.r.o. neexistuje žiaden zákonný a ani faktický dôvod. V tomto smere poukázal na dôvody odvolania voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia, č.k. 4C/34/2020- 10 zo dňa 10.08.2020, mal zato, že rozhodnutie súdu prvej inštancie o zabezpečení dôkazu je zmätočné, nepreskúmateľné a nevykonateľné. Spoločnosť SPRÁVA DOMOV s.r.o. nemá objektívne možnosť zabezpečiť „serverový systém kamier“, nakoľko systém s takýmto označením neexistuje. V rozhodnutí navyše nie je uvedené, akým spôsobom má byť zabezpečenie „serverového systému kamier“ realizované, teda takto uložená povinnosť je neurčitá, nezrozumiteľná a absolútne nevykonateľná. Rovnako tak spoločnosť SPRÁVA DOMOV s.r.o. nie je schopná a nemá objektívne možnosť zabezpečiť „záznamový systém čipových kľúčov“, nakoľko takýto „záznamový systém“ s priamym prepojením na evidenciu kľúčov neexistuje. V rozhodnutí navyše nie je uvedené, akým spôsobom má byť zabezpečenie „záznamového systému čipových kľúčov“ realizované, teda takto uložená povinnosť je neurčitá, nezrozumiteľná a absolútne nevykonateľná. Do tretice zo strany spoločnosti SPRÁVA DOMOV s.r.o. nie je možné zabezpečiť ani dôkaz: oznámenie zo spisu č. C.-L.-XX/BAIV- C.-XXXX. Uložená povinnosť je teda nevykonateľná a spoločnosť SPRÁVA DOMOV s.r.o. označený dôkaz nie je schopná a nemá oprávnenie ani reálnu možnosť ho zabezpečiť. 16. Žalovaný 2/ svojim odvolaním žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a priznal mu náhradu trov konania. Vo svojom odvolaní uviedol, že súd konal na strane žalovaného 1/ s neexistujúcim subjektom, čo je zrejmé aj z výpisu obchodného registra a z obsahu predmetného výpisu z obchodného registra je sa tiež možné dôvodne domnievať, že o návrhu rozhodol napadnutým rozhodnutím nepríslušný súd. Poukázal nato, že zabezpečiť dôkaz je možné len na návrh. Okrem všeobecných náležitostí podľa §127 C.s.p. musí návrh tiež obsahovať zdôvodnenie existencie obavy, že dôkaz nebude možné neskôr vykonať. Tieto dôvody musia byť objektívne dané a nesmú vychádzať len zo subjektívneho pocitu navrhovateľa (žalobcu). V návrhu musí byť identifikovaný konkrétny dôkaz, ktorý má byť zabezpečený a kde sa nachádza. Z napadnutého uznesenia však len vyplýva, že žalobcovia podali návrh za účelom zabezpečenia ochrany ich základných ľudských práv, práva na súkromie a rodinný život a práva na ochranu osobných údajov. Jedná sa len o všeobecné konštatovanie, ktoré nenapĺňa zákonom požadované podmienky návrhu. Žalovaný 2/ tiež namietal, že rozhodnutie súdu je nielen právne nesprávne, mätúce, nevykonateľné, ale aj nedostatočne odôvodnené a nepreskúmateľné, keďže nielen, že neexistuje serverový systém kamier, ale ani systém čipových kariet, ktorý by akýmkoľvek spôsobom uchovával osobné údaje. Ďalej namietal, porušenie práva na spravodlivý proces z dôvodu porušenia § 331 ods. 1 C.s.p. keď súd prvej inštancie pochybil, keďže mu nedoručil spolu s uznesením, ktorým bolo zabezpečenie dôkazu nariadené, aj návrh žalobcov spolu s prílohami. K porušeniu jeho práva na spravodlivý proces došlo aj z dôvodu porušenia § 327 a §129 C.s.p. keď súd prvej inštancie nepostupoval správne, ak nedôvodné, nezrozumiteľné a neurčité podanie, smerujúce voči neexistujúcemu subjektu a podané na nepríslušný súd, neodmietol. 16.1. Žalovaný 2/ ďalej namietal nedostatok svojej pasívnej legitimácii v konaní, keď zo súdom vydaného Uznesenia nie je absolútne zrejmé, prečo je v tomto konaní v postavení žalovaného 2/. Z napadnutého uznesenia nie sú zrejmé žiadne skutočnosti, predložené súdu žalobcami, ktoré by preukazovali potrebu nariadenia zabezpečenia dôkazov a ani žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo možné zistiť, akým spôsobom kamerový systém a používanie bezkontaktného kľúča zasahuje do práv žalobcov, ktorých ochrany sa domáhajú. Prostredníctvom čipových kľúčov sa žiadne osobné údaje nezhromažďujú, nespracovávajú a ani neuchovávajú. Predmetné kľúče len naprogramuje, aby mohli byť použité na vstup do brány bytového domu a ku každému bytu eviduje množstvo vydaných čipových kľúčov.Nie je teda žiadnym spôsobom zrejmé, ako evidencia počtu vydaných kľúčov porušuje akékoľvek práva žalobcov, nakoľko „záznamový systém čipových kľúčov“ neexistuje. Nie je z napadnutého rozhodnutia zrejmé, akým spôsobom má byt dôkaz zabezpečený. Teda napadnuté uznesenie je nezrozumiteľné neurčité a nevykonateľné. Pre úplnosť uviedol, že „serverový systém kamier“ nie je možné zabezpečiť ako dôkaz, nakoľko neexistuje. Kamerový systém pozostáva z kamier, ktoré záznam neuchovávajú a videorekordéra, ktorý sa nachádza v riadne zabezpečenej miestnosti. Aj v tejto časti je uznesenie nezrozumiteľné, neurčité a nevykonateľné. 16.2. Záverom vo svojom odvolaní namietol absenciu a zákonných podmienok nariadenia zabezpečenia dôkazov. Okrem všeobecných náležitosti (§ 127 C.s.p.) musí žalobca v návrhu zdôvodniť existenciu obavy, že dôkaz nebude možné neskôr vykonať. Dôkaz musí byť konkrétne identifikovaný s informáciou, aký význam má takýto dôkaz pre budúce konanie. Mal zato, že uvedené zákonné podmienky splnené neboli, keď z napadnutého Uznesenia nevyplýva, že by žalobcovia akýmkoľvek spôsobom osvedčili zákonom požadované okolnosti. Napriek tomu sa súd pri svojom rozhodovaní stotožnil s dohadmi a domnienkami žalobcov. Žalovaný 2/ zdôraznil, že kamerový systém bol nainštalovaný na bytový dom z dôvodu opakovaných krádeží, v snahe chrániť vlastníctvo. Z rovnakého dôvodu začali používať aj čipové kľúče. Obe rozhodnutia boli na schôdzi vlastníkov bytov a nebytového priestoru prijaté zákonným spôsobom. Vzhľadom na vyššie uvedené skutkové tvrdenia a právne odôvodnenie odvolania mám za to, že rozhodnutie nariadení zabezpečenia dôkazov bolo vydané v rozpore s príslušnými ustanoveniami C.s.p.. Predmetné rozhodnutie vnímam ako neprimeraný zásah do jeho súkromnej sféry, ktoré naviac nemá oporu v právnom poriadku Slovenskej republiky. 17. Žalobcovia 1/,2/ ani v tomto prípade nevyužili svoje právo a k odvolaniam žalovaných 1/,2/ sa písomne nevyjadrili. 18. Odvolací súd preskúmal a prejednal aj napadnuté uznesenie č.k. 4C/34/2020- 13 zo dňa 10.augusta 2020 v rozsahu podaných odvolaní v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a rovnako dospel k záveru, že aj v danom prípade odvolanie žalovaných 1/,2/ je dôvodné. 19. Podľa § 345 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po skončení konania vo veci samej možno na návrh zabezpečiť dôkaz alebo dôkazný prostriedok, ak je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať vôbec alebo len s veľkými ťažkosťami. 19.1. Podľa § 345 ods. 2 C.s.p. na zabezpečenie dôkazu sa primerane použijú ustanovenia o dokazovaní. 20. K procesným námietkam týkajúcich sa nedostatku procesnej subjektivity žalovaného 1/ odvolací súd poukazuje na odsek 8.-8.1. tohto uznesenie. 21. V zmysle citovaných ustanovení § 345 C.s.p. inštitút zabezpečenia dôkazu alebo dôkazného prostriedku podľa § 345 C.s.p. je zabezpečovací prostriedok, ktorý možno využiť v civilnom konaní. Popri zabezpečovacom charaktere má tento inštitút aj funkciu preventívnu. Preventívne pôsobenie zabezpečenia dôkazu alebo dôkazného prostriedku sa prejavuje najmä v tom, že zabraňuje vzniku situácie, keď by sa jedna zo strán sporu bez vlastného zavinenia mohla dostať do stavu dôkaznej núdze v dôsledku absencie relevantného dôkazného prostriedku. Zabezpečiť dôkaz alebo dôkazný prostriedok možno len na návrh. Návrh musí obsahovať všeobecné náležitosti podania podľa § 127 C.s.p.. Návrh musí tiež obsahovať zdôvodnenie existencie obavy, že dôkaz nebude možné neskôr vykonať alebo ho bude možné vykonať len s veľkými ťažkosťami. Tieto dôvody musia byť objektívne dané a nesmú vychádzať len zo subjektívneho pocitu navrhovateľa. V návrhu musí byť tiež identifikovaný konkrétny dôkaz alebo dôkazný prostriedok, ktorý má byť zabezpečený, kde sa nachádza tento dôkazný prostriedok. Musí uviesť, aký význam má dôkaz alebo dôkazný prostriedok pre budúce konanie, pokiaľ sa návrh podáva pred začatím konania. K návrhu musí pripojiť dôkazy, ktoré odôvodňujú potrebu zabezpečenia dôkazu alebo dôkazného prostriedku. Pred rozhodnutím o návrhu na zabezpečenie dôkazu alebo dôkazného prostriedku musí súd skúmať, akú relevanciu vo veci samej majú skutočnosti, ktoré sa majú zabezpečovaným dôkazom alebo dôkazným prostriedkom preukázať. Je nevyhnutné posúdiť, či dôkazy, ktoré sa navrhujú zabezpečiť, môžu mať pravdepodobný význam pre predpokladané konanie [R (ČR) 17/1995]. Súd preto návrh na zabezpečenie dôkazu alebo dôkazného prostriedku zamietne, ak informácie, ktoré majú byť zabezpečené, nemajú pre vec samu žiaden relevantný význam. 22. Po oboznámením sa s návrhom žalobcov 1/,2/ na zabezpečenia dôkazu a pripojených listinných dôkazov k tomuto návrhu odvolací súd dospel k záveru, že v tomto návrhu absentuje zdôvodnenie existencie obavy, že dôkazy (serverový systém kamier, záznamový systém čipových kľúčov vchodu do domu L. W. XX, XX H. XX, X., oznámenie zo spisu č. C.-L.-XX/BAIV-C.-XXXX) nebude možné neskôr vykonať alebo ho bude možné vykonať len s veľkými ťažkosťami a v návrhu tiež absentuje aký význam majú mať tieto dôkazy alebo dôkazné prostriedky pre budúce konanie, keďže návrh bol podaný pred začatím konania. Vzhľadom na uvedené nebolo možné relevantne posúdiť či tieto dôkazy môžu mať pravdepodobný význam pre predpokladané konanie. Ak napriek uvedenému súd prvej inštancie návrhu na zabezpečenie dôkazov vyhovel a nariadil žalovaným zabezpečenie dôkazov : serverový systém kamier, záznamový systém čipových kľúčov vchodu do domu Pri kríži 32, 34 a 36, Bratislava, oznámenie zo spisu č. C.-L.-XX/BAIV-C.-XXXX rozhodol vecne nesprávne, keďže dôvodnosť na zabezpečenie dôkazov nebola vôbec preukázaná. 23. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie 10.augusta 2020 č.k. 4C/34/2020- 13 v zmysle § 388 C.s.p. zmenil tak, že návrh na zabezpečenie dôkazov ako nedôvodný zamietol. 24. O náhrade trov celého konania (prvoinštančného, odvolacieho) rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1,2 , v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. Nakoľko odvolací súd odvolaniu žalovaných 1/,2/ vyhovel a napadnuté rozhodnutia súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a návrh na zabezpečenie dôkazu zamietol, mali žalovaní 1/,2/ v tomto konaní plný úspech a vznikol im voči žalobcom 1/,2/, nárok na náhradu trov celého konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania ako aj o náhrade trov konania štátu v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.2 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).