Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/134/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1503899752 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1503899752.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej, v právnej veci žalobcu: PROFITable, s.r.o., so sídlom Mlýnská 326/13, Trnitá, Brno, Česká republika, IČ: 061 78 782, zastúpeného Advokátskou kanceláriou HKP Legal, s.r.o., IČO: 36727334, so sídlom Sasinkova 6, Bratislava, proti žalovaným: 1/ W. K., E.. X.X.XXXX, I. L. X, I., X/ O.E. S., E.. XX.X.XXXX, I. K. XXX/X, Z.Š., zastúpených advokátkou JUDr. Elenou Ľalíkovou, so sídlom Podbrezovská 34, Bratislava, o zaplatenie 30.660.750,- Sk (1.017.750,45 eur) s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 05.októbra 2017, č.k. 12C/313/2003-1019, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti m e n í tak, že : I. Žalovaná 1/ je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 233.156,75 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 12,5% ročne zo sumy 163.209,72 eur od 19.12.2003 do zaplatenia a vo výške 9% ročne zo sumy 69.947,025 eur od 22.7.2004 do zaplatenia, do troch dní. II. Žalovaný 2/ je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 233.156,75 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 12,5% ročne zo sumy 163.209,72 eur od 19.12.2003 do zaplatenia a vo výške 9% ročne zo sumy 69.947,025 eur od 22.7.2004 do zaplatenia, do troch dní. III. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom uložil súd prvej inštancie žalovanej 1/ neb. W. S., Y.. XX.XX.XXXX, Ž. X/ W. K.C. W. Ž. X/ O. S. povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi sumu 466.313,50 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 12,5 % ročne zo sumy 326.313,50 eur od 19.12.2003 do zaplatenia a vo výške 9 % ročne zo sumy 140.000,- eur od 22.7.2004 do zaplatenia, a to všetko u každého žalovaného len do výšky ceny nadobudnutého dedičského podielu po poručiteľovi O.E. S., E.. B. XX.X.XXXX, Y.. B. XX.X.XXXX, vo zvyšku žalobu zamietol a žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania. Konštatoval, že žalobca (pôvodne označený ako AQA Restaurant & Pub, s.r.o., so sídlom L. X, I.) sa domáhal zaplatenia náhrady za vložené investície do rekonštrukcie nehnuteľnosti na L. Q. Č.. X K. I., ktorá je vo vlastníctve žalovaných, vo výške zodpovedajúcej zhodnoteniu tejto nehnuteľnosti, a to jednak na základe zmluvy o postúpení pohľadávky ako právny nástupca pôvodnej nájomníčky B. D., ktorá mala na základe nájomnej zmluvy zo dňa 15.8.1999 uzatvorenej so žalovanou 1/ a jej manželom, vykonať stavebné úpravy prízemia objektu, v dôsledku ktorých sa mala jeho hodnota zvýšiť o sumu 25.960.750,- Sk, a taktiež ako nájomca nehnuteľnosti, keďže na základe nájomnej zmluvy zo dňa 17.5.2002 vykonal stavebné práce v suteréne objektu v hodnote 4.700.000,- Sk. Tento svoj nárok opieral o ust. § 667 Občianskeho zákonníka, ako plnenie z nájomnej zmluvy, v podobe protihodnoty, o ktorú sa v dôsledku zmeny predmetu nájmu vykonaním stavebných úprav so súhlasom prenajímateľov, zvýšila jeho hodnota, resp. titulom vydania bezdôvodného obohatenia podľa § 451 Občianskeho zákonníka. V dôsledku vyslovenia oboch nájomných zmlúv za neplatné, bol žalobca v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I zaviazaný povinnosťou predmetnú nehnuteľnosť vypratať, k čomu reálne došlo dňa 31.8.2012. Žalobca uhrádzal nájomné až do 1.10.2003. Súčasne prebieha konanie pod sp. zn. 26C/198/2009 o určenie povinnosti zaplatiť sumu 560.056,- eur ako náhradu za užívanie predmetnej nehnuteľnosti za obdobie od 1.7.2007 do 31.8.2012. Riadil sa v ďalšom konaní závermi odvolacieho súdu v uznesení č. k. 15Co 223/2010-516 zo dňa 31.10.2012, ktorým bol v poradí prvý rozsudok súdu prvej inštancie zrušený, že právnym nárokom žalobcu voči žalovaným je nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré žalovaní prijali vo forme investovania žalobcom do nehnuteľnosti v ich vlastníctve na základe neplatnej zmluvy, a preto sú povinní žalobcovi vydať bezdôvodné obohatenie vzniknuté zhodnotením ich nehnuteľnosti žalobcom, resp. jeho právnou predchodkyňou. V súlade s pokynmi odvolacieho súdu tak nariadil znalecké dokazovanie z odboru stavebníctva za účelom zistenia výšky zhodnotenia nehnuteľnosti žalobcom a jeho právnou predchodkyňou na základe vložených investícií. V ďalšom konaní tak skúmal výšku zhodnotenia nehnuteľnosti pre ustálenie výšky nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia v intenciách ust. § 451 ods. 1,2, § 456, § 457, § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vychádzal z právneho názoru, že v prípade hodnôt vynaložených na cudziu nehnuteľnosť, je pohľadávkou z bezdôvodného obohatenia nie hodnota vynaložených prostriedkov, ale rozdiel medzi hodnotou domu pred adaptáciou a po nej (zhodnotenie nehnuteľnosti) - uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 28Cdo1580/2011 z 13.9.2011. Na základe vykonaného znaleckého dokazovania mal za preukázané, že rozdiel medzi hodnotou predmetnej nehnuteľnosti pred stavebnými úpravami realizovanými žalobcom (resp. jeho právnou predchodkyňou) a po nich, činí celkovo 541.000,- eur. V súlade s usmernením odvolacieho súdu sa zaoberal aj započítacou námietkou žalovaných, a teda opodstatnenosťou ich započítavaného nároku, ako aj žalobcom v tejto súvislosti vznesenou námietkou premlčania. Ohľadne otázky premlčania uznal argumentáciu žalovaných a ich nárok na započítanie ich pohľadávky voči pohľadávke žalobcu nepovažoval za premlčaný. Dospel zhodne so žalobcom k názoru, že námietka započítania žalovaných nespĺňa základné náležitosti právneho úkonu, najmä nespĺňa požiadavku zrozumiteľnosti a určitosti, vyčíslenie nie je relevantne zdôvodnené a nemá žiadny reálny základ. Dodal, že napriek tomu, že žalovaná strana nesie v tomto smere dôkazné bremeno, nepredložila v priebehu konania žiadne relevantné doklady a dôkazy na preukázanie výšky svojho započítavaného nároku. Nepovažoval za hospodárne; s ohľadom na dĺžku a doterajší priebeh sporu ako aj nečinnosť žalovaných, vykonať žalovanými navrhované znalecké dokazovanie na zistenie výšky obvyklého nájmu v rozhodnom čase, resp. zistenia všeobecnej ceny nájmu. Pokiaľ žalovaní predložili vyjadrenie Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska (NARKS) k výške ceny nájomného za obdobie r. 2000 - 2013 s vlastným výpočtom, ktorý mal predstavovať dlžnú sumu žalobcu za užívanie nehnuteľnosti titulom bezdôvodného obohatenia, tento prostriedok procesnej obrany neuznal s ohľadom na to, že jeho sila bola spochybnená rozdielnymi závermi znaleckých posudkov vypracovaných Ing. Majdúchom na základe objednávky žalobcu (pod č. 20/2009 a č. 15/2012). Keďže v konaní nebolo jednoznačne preukázané aká suma zodpovedá trhovej všeobecnej hodnote nájomného v danom čase a mieste, ustálil, že výška nájomného pôvodne dojednaná medzi zmluvnými stranami (50.000,- Sk/mes., t.j.1.659,70 eur/mesačne) je primeraná. V tomto smere prihliadol na judikát Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.6.2009 pod sp. zn. 4Cdo 104/2008, podľa ktorého "aj keď zmluva o nájme je neplatným právnym úkonom, táto listina je dôkazným prostriedkom, ktorý preukazuje určité skutkové okolnosti, ako predmet nájmu a výšku mesačného nájomného." Bezdôvodné obohatenia žalobcu v období od októbra 2003 do júna 2007 (t. j. od pozastavenia úhrady nájomného zo strany žalobcu až do vznesenia kompenzačnej námietky žalovaných), ustálil na sumu 74.686,50 eur (1.659,70 eur x 45 mesiacov) a po započítaní pohľadávky žalovaných voči žalobcovi zaviazal žalovaných povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 466.313,50 eur (541.000,- eur - 74.686,50 eur) a vo zvyšku uplatneného nároku žalobu zamietol. Priznanie úroku z omeškania odôvodnil § 121 ods. 3 a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V zmysle § 511 Občianskeho zákonníka zaviazal žalovaných na zaplatenie dlžnej sumy spoločne a nerozdielne, s tým, že každý zo žalovaných je povinní plniť len do výšky ceny nadobudnutého dedičského podielu po poručiteľovi O. S., Y.. XX.X.XXXX. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p. a vzhľadom na to, že žalobca bol úspešný v časti 46 % a žalovaní boli úspešní v časti 54 %, teda pomer úspechu obidvoch strán sporu predstavuje 8 %, je teda zhruba rovnaký, rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia majúceho za následok vadu výrokovej časti napadnutého rozhodnutia. Vytýkal súdu prvej inštancie, že pri stanovení povinnosti žalovaných nerozlišoval odlišnú hmotnoprávnu záväzkovú pozícii žalovaných, keď povinnosť všetkých žalovaných limitoval výškou ceny nadobudnutého dedičstva po poručiteľovi O. S., a opomenul tak zohľadniť skutočnosť, že žalovaná 1/ ako spoluvlastníčka nehnuteľnosti od počiatku a zároveň manželka poručiteľa, je v zmysle § 145 ods. 2 resp. v zmysle § 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zaviazaná na splnenie pohľadávky žalobcu v plnom rozsahu, a to pôvodne spoločne - solidárne - s poručiteľom manželom O. S., nadväzne solidárne so žalovanými 2/ a 3/. V tomto zmysle je irelevantné, že žalovaná 1/ bola zároveň dedičkou po svojom manželovi a jej plná zodpovednosť voči žalobcovi vyplývajúca práve z jej pozície manželky a spoluvlastníka. Na rozdiel od žalovanej 1/ sa v prípade žalovaných 2/ a 3/, ktorí smrťou poručiteľa O.na S. vstúpili do právneho postúpenia O. S. ako jeho dedičia, zohľadní ustanovenie § 470 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, z ktorých vyplýva, že žalovaní 2/ a 3/ zodpovedajú za záväzky výlučne do ceny výšky nadobudnutého dedičstva, pričom každý z nich zodpovedá podľa pomeru toho, čo nadobudol z dedičstva k celému dedičstvu. Medzí žalovanými 2/ a 3/ navzájom preto nie je vzťah solidárne zaviazaných dlžníkov. Výrok napadnutého rozsudku neobsahuje konkrétnu sumu, do akej obaja žalovaní 2/ a 3/ zodpovedajú za záväzky poručiteľa, do akej sú povinní plniť v zmysle výrokovej časti napadnutého rozhodnutia. Zdôraznil, že pri stanovení hodnoty dedičstva, a teda aj limitov zodpovednosti žalovaných 2/ a 3/ v zmysle § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka je potrebné vychádzať zo záverov znaleckého posudku Ing. Petra Skákalu obsiahnutých v znaleckom posudku číslo 11/2015 zo dňa 29. 9. 2015 a jeho doplnení číslo 2/2014 zo dňa 15. 1. 2014 vyhotoveného na podnet súdu. V prípade, ak by sa vychádzalo z iného posudku, nastala by právne neúnosná situácia, z hľadiska určenia povinnosti na plnenie, kedy istina pohľadávky, na ktorej splnenie sú zaviazaní žalovaní, je vo výroku rozsudku stanovená na základe iného vzájomne si odporujúceho podkladu, akoby bol stanovený limit - suma, do ktorej sú žalovaní 2/ a 3/ povinní podľa tohto rozsudku plniť. Pri zohľadnení všeobecnej hodnoty nehnuteľností na Fazuľovej ulici číslo 5 stanovenej znalcom Ing. Skákalom preto predložil vyčíslenie hodnoty dedičstva pre určenie zodpovednostného limitu podľa § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Hodnota dedičstva po poručiteľovi O. S. a to s prihliadnutím na aktualizovanú všeobecnú cenu nehnuteľnosti stanovenú znalcom Ing. Skákala na sumu 1 050 000 eur, po odpočítaní dlhov 2157,60 eur, predstavuje sumu 898 463,65 eur. Vzhľadom na uvedené sa výška nadobudnutého dedičstva ustálila u žalovanej 2/ na sumu 350 000 eur a u žalovaného 3/ na sumu 354 315,21 eur. Z uvedených dôvodov navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, že žalovaní 1/ až 3/ sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi sumu 466 313,50 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 12,5 % ročne zo sumy 326 313,50 eur od 19. 12. 2003 do zaplatenia a vo výške 9 % ročne zo sumy 140 000 euro od 22. 7. 2004 do zaplatenia, pričom žalovaný 2/ je povinný plniť do výšky 350 000 eur a žalovaný 3/ je povinný plniť do výšky 354 315,21 eur. 3. Proti tomuto rozsudku podali, do jeho vyhovujúcej časti, v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaní, ktorí sa domáhali jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, pre podstatné vady konania, neúplne zistený skutkový stav veci a nesprávne právne posúdenie. Namietali, že súd rozhodol ultra petitum v rozpore s § 216 ods. 1 C.s.p. Uviedli, že predmetom zhodnotenia veci boli nebytové priestory podľa § 118 ods. 2 Občianskeho zákonníka ako predmet nájmu vymedzený aj v neplatnej nájomnej zmluve, a nie celá nehnuteľnosť s ostatnými bytmi a nebytovými priestormi, teda bytová budova, išlo o samostatné právo nájmu nebytových priestorov podľa zákona č. 116/1990 Zb. ako vec v právnom zmysle. Aj napriek tomu súd prvej inštancie akceptoval závery znalca Ing. Skákalu, ktorý neurobil predmetom posudzovania iba to, čo bolo medzi účastníkmi nesporne predmetom sporu - užívanie a zhodnotenie nebytového priestoru - ale celej bytovej budovy. V tejto súvislosti vytýkali súdu prvej inštancie nesprávne hodnotenie znaleckého posudku tohto znalca, ktorý mal určiť iba zhodnotenie nebytových priestorov investíciami, ktoré vložil do nich žalobca a jeho predchodca. Namietali, že predmetom postúpenia podľa § 524 Občianskeho zákonníka nemôže byť celý záväzkový vzťah z bezdôvodného obohatenia, teda všetky práva a povinnosti, ktoré mal pôvodný veriteľ voči vlastníkovi nebytového priestoru, keď zmluvou o postúpení pohľadávky postupník nevstupuje do právneho postavenia postupcu ako jeho právny nástupca, a preto žalobca nemá aktívnu legitimáciu na prisúdenie zhodnotenia nebytového priestoru predchádzajúcou nájomníčkou. Za svojvoľný považovali záver okresného súdu, že nepredložili žiadne doklady pre započítací nárok. Pre uplatnenie kompenzačnej námietky vychádzali zo správ realitných kancelárií, ktoré predložili a podľa ktorých bola všeobecná výška prenájmu obdobných nehnuteľností v bratislavskom obvode 1 v inkriminovanom období cca 10 000 SK /m2. Odborné vyjadrenie podľa nich postačuje, keďže ho vydala odborne skúsená osoba, v tomto prípade Národná asociácia realitných kancelárii Slovenska. Poukázali na znalecký posudok, ktorý na spochybnenie tejto výšky si dal vypracovať žalobca a z ktorého vyplýva, že len za roky 2002 až 9/2007 by hodnota prenájmu bola 234 192,13 eur oproti súdom určenej sume 74 686,50 eur, pre ktorú súd vychádzal zo sumy 1659,70 eur mesačne, ako sumy primeranej, hoci za takú ju nepovažoval ani žalobca, ale ani súdom určený znalec v posudku číslo 2/2014. Namiesto posudku Ing. Majdúcha, ktorý súd nezobral do úvahy, hoci bol viac ako trojnásobne priaznivejší, než súdom určená suma, mohol použiť pre vyčíslenie bezdôvodného obohatenia odborné vyjadrenie NARKS, ktorá má nezastupiteľnú funkciu na trhu s realitami. Ak by tak súd postupoval, žalobu by zamietol s konštatovaním, že žalovaný nárok bol skonzumovaný dlhom z nezaplateného nájmu v celkovej výške 1 296 240 30 eur, čo je 1,5 násobok žalovanej sumy. Nevylúčili, že výška bezdôvodného obohatenia môže zodpovedať cene uvedenej neplatnosťou zaťaženej zmluve, ale takýto záver si vyžaduje náležitú oporu v skutkových zisteniach i právnom hodnotení a nestačí iba poukázať na nejaké rozhodnutie, ktoré nemá nič spoločné s prejednávanou vecou. Ide o typický prípad neporozumenia práce s judikatúrou, kedy sa z odôvodnenia mechanický vytrhne pre účely argumentácie jeho časť, ktorá potom dostane, odtrhnutím od kontextu celej veci, iný význam. Súd prvej inštancie sa nezaoberal tým, či čiastka dohodnutá v neplatnej zmluve skutočne zodpovedá nájomnému obvyklému v danom mieste a čase, a preto jeho rozhodnutie nemôže obstáť ako správne, zákonné a spravodlivé najmä za situácie, keď žalobca voči ním uplatňoval obrovské zhodnotenia nebytového priestoru, ktoré ešte takmer 10 rokov odužíval bez toho, aby sám zaplatil čo len cent. Za zjavne odporujúci § 147 C.s.p. je výklad súdu, ktorým sa vysporiadal s námietkou započítania iba do vznesenia tejto námietky, teda do júna 2007, hoci vedel, že žalobca za užívanie nebytových priestorov neplatil až do núteného vypratania, teda do 31. 8. 2012, pretože túto námietku bolo možné uplatniť bez ohľadu na to, že pohľadávka namietaná na započítanie je predmetom iného konania pred Okresným súdom Bratislava 1. Rovnako úroky z omeškania z vydania bezdôvodného obohatenia nebolo možné priznať pred skončením nájmu 31. 8. 2012. Poukázali na to že, ak sa nájomca nedohodne do skončenia nájmu s prenajímateľom inak, vznikne prvým dňom po jeho skončení právo požadovať od prenajímateľa úhradu nákladov vynaložených na zhodnotenie veci, ktoré boli vykonané, zvýšenie hodnoty prenajatej veci sa stanovuje nie ku dňu ukončenia zmien ale ku dňu skončenia nájmu. Nárok sa vysporadúva s rovnakým nárokom žalovaných voči žalobcovi, a to ku dňu vypratania nehnuteľnosti 31. 8. 2012, len ak by k tomuto okamžiku mal žalobca ešte nejaký nárok voči žalovaným, mohli by sa dostať do omeškania v prípade, že ho na výzvu veriteľa včasne neuspokojili, táto situácia však nikdy nenastala, lebo nárok žalobcu bol v priebehu užívania nebytového priestoru priebežne konzumovaný bezdôvodným obohatením vo forme majetkového prospechu za neplatenie úhrady žalovaným počas desaťročného bezplatného užívania. Vytýkal súdu prvej inštancie, že hoci zákonným znakom bezdôvodného obohatenia je absencia právneho dôvodu na vynaloženie nákladov nebytového priestoru, za 15 rokov trvajúceho sporu tento dôvod skúmaný nebol. Preukazovali na to, že v tomto smere zaťažovalo dôkazné bremeno žalobcu, avšak žalobca nepreukázal žiaden právny dôvod rekonštrukcie nebytových priestorov, preukazoval iba samotný fakt ich prestavby, a teda žaloba mala byť na prvom a jedinom pojednávaní zamietnutá. Ak v priebehu konania uplatnili námietku započítania aj za obdobie pred októbrom 2003, kedy žalobca a jeho predchodkyňa za užívanie nebytových priestorov tiež neplatili, tento nárok nebol zjavne prejednaný v konaní, pretože sa neprejavil vo výroku ani v odôvodnení rozsudku okresného súdu, v dôsledku čoho je rozsudok nepreskúmateľný a svojvoľný. Žalobca v priebehu konania neurobil ohľadne všeobecnej ceny za užívanie predmetných nebytových priestorov, vyjadrenej v odbornom stanovisku NARKS z 2. 10. 2007 žiaden skutkový prednes, aj napriek tomu okresný súd tomuto stanovisku nepriznal žiaden význam. Záverom namietali miestnu príslušnosť Okresného súdu Bratislava 5 z dôvodu, že predmetná nehnuteľnosť leží v obvode Okresného súdu Bratislava 1, čím bolo porušené ich právo na zákonného sudcu. 4. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaných uviedol, že je nedôvodná námietka o rozhodnutí súdu ultra petitum, keď pri porovnaní žalobného návrhu s výrokom napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že mu bolo priznané menej, ako sa domáhal, a to aj pri zohľadnení záväzkovej solidarity. Poukázal na závery vyplývajúce zo znaleckého posudku číslo 11/2015 a jeho doplnení č. 2/2014 vypracovaného znalcom Ing. Skákalom, v ktorom znalec priamo a presne odlíšil zhodnotenie nehnuteľnosti žalobcom a p. B. D., pričom odlíšenie je zrejmé jednak vo vzťahu k obom zhodnoteniam, ktoré spoločne tvoria základ žalovaného nároku, ale najmä aj vo vzťahu k inému zhodnoteniu (výstavba podkrovia) a taktiež vo vzťahu k zmenám hodnoty objektu v čase. Postup znalca vo vzťahu k otázke vymedzenia /odlíšenia zhodnotenia realizovaného žalobcom a U.. B. D. od prípadných iných zhodnotení /zmien hodnoty, považoval tak za správny. V danom prípade podľa neho išlo o postúpenie štandardnej peňažnej pohľadávky dostatočne identifikovanej, čo potvrdzuje aj priebeh samotného súdneho konania. Zdôraznil, že žalovaní vo vzťahu k vznesenej námietke započítania neuniesli svoju základnú dôkaznú argumentačnú povinnosť, kompenzačná námietka bola vznesená na pojednávaní 26. 6. 2007 a žalovaná strana napriek výzvam súdu svoj nárok dostatočne nešpecifikovala ani nepodložila relevantnými dôkazmi. Zo strany žalovaných tak išlo o svojvoľné vyčíslenia hrubo odporujúce realite a aj postupu samotných žalovaných, ktorý po prevzatí priestorov od neho dohodli s novým nájomcom nájomné na úrovni 3000 eur. Vyjadrenie Národnej asociácie realitných kancelárií predložené žalovanými v závere konania nepovažoval v porovnaní s dôkaznou silou znaleckých posudkov, resp. v porovnaní s cenou dohodnutou prejavmi slobodnej vôle zmluvných strán, za relevantnú. Za nedôvodnú považoval námietku týkajúcu sa priznaného príslušenstva, nakoľko príslušenstvo nárokov ním uplatňovaných je nezávislé od užívania objektu; trvanie užívania objektu a neplatenia nájomného bude mať vplyv na výšku nároku a príslušenstva priznaného žalovaným. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že súd zohľadnil pri stanovení kompenzačnej námietky dohodnutú výšku nájmu, je potom zrejmé, že v období pred októbrom 2003, kedy žalobca riadne platil nájomné, nie je možné žalovaným priznať / kompenzovať žiadny peňažný nárok. Zotrval na svojej námietke premlčania žalovanými uplatňovaného nároku na započítanie, ktorý bol uplatnený 26. 6. 2007, a teda námietka premlčania postihuje nároky pred 26. 6. 2004. Poukázal na to, že aj bez vyžiadania súdu predkladal objektívne dôkazy k svojim tvrdeniam a najmä k výške nájomného, zabezpečil všetky podklady, ktoré súdu umožnili vec posúdiť a o veci rozhodnúť. Miestna príslušnosť súdu bola stanovená v súlade so zákonom a pokiaľ by tak aj nebolo, poukázal na to, že žalovaní nenamietali pri ich prvom procesnom úkone tento nedostatok. 5. Žalovaní vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu zotrvali na tom, že súd prvej inštancie nerešpektoval petit žalobcu tým, že vyslovil solidárnu povinnosť žalovaných. Argumentovali, že pri nárokoch na vydanie bezdôvodného obohatenia nemožno založiť solidaritu, lebo to neumožňuje Občiansky zákonník ani ustálená judikatúra najvyšších súdnych autorít. Za nesprávne určené považovali zhodnotenie nebytového priestoru. Súd mal podľa nich započítať aj obdobie pred októbrom 2003, kedy za zníženého nájomného užívala predmetnú nehnuteľnosť právna predchodkyňa žalobcu, ktorá za obdobie od 1. 8. 2000 do 30. 6. 2001 neplatila žiadne nájomné, ktoré malo byť práve kompenzované ňou vznesenými investíciami, ktoré si sama voči prenajímateľom nikdy neuplatnila, len ich po vzniku sporu previedla vo forme pohľadávky žalobcovi, neplatne, lebo predmetom postúpenia nemôže byť celý záväzkový vzťah. Nie je pravdou, že nepredložili žiaden relevantný dôkaz k stanoveniu výšky náhrady za užívanie nebytového priestoru, pretože svoju kompenzačnú námietku opierali o 3 nezávislé písomné potvrdenia realitných kancelárií, ktoré mali dostatok odborných znalostí na oceňovanie náhrady za užívanie nebytového priestoru a mali ako dôkaz rovnakú silu ako každý iný dôkaz teda aj znalecký posudok a taktiež predložili odborné písomné stanovisko Národnej asociácie realitných kancelárii Slovenska, ktorá je najkvalifikovanejší orgán na určenie výšky nájomného. Z týchto dôkazov vyplýva, že priemerná cena nájmu predmetných nebytových priestorov za obdobie 1999 do 30. 6. 2007 je podstatne viac, než bol určený nárok žalobcu, a preto jej započítaním mala byť žaloba zamietnutá. Tuto sumu potvrdzuje aj znalecký posudok Ing. Božíka z 26. 6. 2018 s doložkou podľa § 209 ods. 2 C s.p., ktorá ho robí ako posudok nariadeným súdom, ktorý výšku náhrady za užívanie nebytových priestorov v spornom období určil na sumu 748 502,92 eur, ktorá absolútne postačuje na pokrytie nároku žalobcom uplatneného. Nejde o novotu ale dôkaz len potvrdzuje skutkové tvrdenie v započítacej námietke. Podľa nich žalobca nerozlišuje existenciu dvoch záväzkovo- právnych vzťahov a to medzi B.. D. ako nájomníčkou, tu išlo o platnú nájomnú zmluvu so žalovanými ako prenajímateľmi, ktorý sa mal riešiť podľa § 667 Občianskeho zákonníka a nie ako pohľadávka podľa § 524 Občianskeho zákonníka a medzi účastníkmi konania bez platného nájomného vzťahu. Posudok Ing. Majdúcha predstavuje len listinný dôkaz po formálnej stránke rovnakej hodnoty než vyjadrenia realitných kancelárií, ktorých vierohodnosť bola potvrdená znaleckým posudkom. Judikát sp. Zn. 4 Cdo 104/2008 sa týka diametrálne odlišného prípadu a poukazovali na manipuláciu žalobcu s judikatúrou najvyššieho súdu. Zotrvali na tom, že kvalifikovane uplatnili svoju kompenzačnú námietku. Nesúhlasili s námietkou premlčania uplatňovanou žalobcom v konaní, keď právo na námietku započítania sa nepremlčuje, rozhoduje stret pohľadávok, ktorý bol v roku 2003, a nie započítací prejav. Porušenie výlučnej miestnej príslušnosti znamená porušenie článku 48 ods. 1 Ústavy SR. 6. V priebehu odvolacieho konania odvolací súd uznesením zo dňa 09.januára 2020 č.k 8Co/134/2018-1354 rozhodol na základe § 63 C.s.p., že v odvolacom konaní namiesto pôvodne označenej žalovanej 1/ W. S., Y.. XX.XX.XXXX, pokračuje s jej dedičmi: W. K. ako so žalovanou 1/ O. S. ako so žalovaným 2/ a zároveň na základe § 80 C.s.p. pripustil, aby do konania na miesto pôvodne označeného žalobcu AQA Restaurant & Pub, s.r.o., vstúpila spoločnosť: PROFITable, s.r.o. 7. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti a v medziach uplatňovaných odvolacích dôvodov, ktorým je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) a po výzve strán, aby sa vyjadrili k možnému použitiu ustanovení právneho predpisu ( ust. § 580 , § 581 ods.2, § 529 ods. 1, § 107 ods.2, § 563 Obč. zák.), ktoré neboli pri rozhodovaní súdom prvej inštancie použité (§ 382 C.s.p. ), dospel k záveru, že odvolanie žalovaných nie je dôvodné, a nimi vznesená kompenzačná námietka nemôže obstáť ani z iných dôvodov než na ktorých súd prvej inštancie založil svoje závery. 8. Žalobca na výzvu súdu podľa § 382 C.s.p. uviedol, že žalovaná strana si žiadny iný nárok v tomto konaní voči právnemu predchodcovi žalobcu kvalifikovane nikdy neuplatnila, mimo súdneho konania vlastníci nevyznali právneho predchodcu žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia. Vznesenie započítacej námietky právnym zástupcom žalovaných, ktorý disponuje procesným oprávnením, na pojednávaní, nie je postačujúce. Zotrval na tom, že vznesená procesná námietka nespĺňa náležitosti po hmotnoprávnej stránke ak nespĺňa ani obsahové požiadavky na určitosť a jednoznačnosť právneho úkonu a požiadavky na základnú špecifikáciu pohľadávky v zmysle právnych predpisov a judikatúry. Nakoľko nárok žalovaných nebol nikdy kvalifikovane uplatnený, nemohol sa stať ani splatným. Vznesenie procesnej započítacej námietky je v tomto prípade potrebné považovať za zmätočné - bez právnych následkov. Napriek tomu, že žalovaní sa ako dlžníci preukázateľne dozvedeli o postúpení pohľadávok na nového veriteľa, žalovaní ako dlžníci nikdy žalobcovi neoznámili existenciu akýkoľvek pohľadávok spôsobilých na započítanie voči nároku žalobcu, ktorý si voči nim uplatňuje v tomto konaní. 9. Žalovaní vo svojom vyjadrení k výzve súdu podľa § 382 C.s.p. uviedli, že súhlasia s aplikáciou citovaných zákonných ustanovení a zotrvali na tom, že okresný súd sa riadne nezaoberal nimi uplatňovanou námietkou započítania, vytýkali mu, že odmietol akceptovať nimi navrhnutý dôkaz a svojvoľne hodnotil dôkazy iba v prospech žalobcu. Dodali, že námietku započítania je možné uplatniť bez ohľadu na to, že pohľadávka namietaná na započítanie je predmetom iného konania pred príslušným súdom. Námietku premlčania vzájomnej pohľadávky možno s úspechom uplatniť iba vtedy, ak bola vzájomná pohľadávka premlčaná už v čase, kedy sa pohľadávky stretli. Splatnosť pohľadávok žalovaných voči žalobcovi, ktorá spočívala v úžitku nebytových priestorov, nastávala po zhodnotení nebytových priestorov, takže tento nárok nie je premlčaný. Pre posúdenie otázky premlčania vzájomnej pohľadávky je rozhodujúci okamih, kedy sa pohľadávky stretli a nie čas, keď bol urobený prejav smerujúci k započítaniu vzájomnej pohľadávky. Zotrvali na námietke, že rozhodol nepríslušný súd. 10. Žalobca sa domáhal zaplatenia náhrady za vložené investície do rekonštrukcie nehnuteľnosti na L. Q. K. I., ktorá bola pôvodne vo vlastníctve O. S. a jeho manželky W. S., proti žalovaným ako ich právnym nástupcom (dedičom), a to vo výške zodpovedajúcej zhodnoteniu tejto nehnuteľnosti, a to jednak na základe zmluvy o postúpení pohľadávky ako právny nástupca pôvodnej nájomníčky B. D., ktorá mala na základe nájomnej zmluvy zo dňa 15.8.1999 uzatvorenej s pôvodne označenou žalovanou 1/ W. S. a jej manželom, vykonať stavebné úpravy prízemia objektu, v dôsledku ktorých sa mala jeho hodnota zvýšiť o sumu 25.960.750,- Sk a taktiež ako nájomca nehnuteľnosti, keďže na základe nájomnej zmluvy zo dňa 17.5.2002 vykonal stavebné práce v prízemných priestoroch objektu v hodnote 4.700.000,- Sk. Tento svoj nárok opieral o ust. § 667 Občianskeho zákonníka, ako plnenie z nájomnej zmluvy, v podobe protihodnoty, o ktorú sa v dôsledku zmeny predmetu nájmu vykonaním stavebných úprav so súhlasom prenajímateľov, zvýšila jeho hodnota, resp. titulom vydania bezdôvodného obohatenia podľa § 451 Občianskeho zákonníka. V dôsledku vyslovenia oboch nájomných zmlúv za neplatné, bol žalobca v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I zaviazaný povinnosťou predmetnú nehnuteľnosť vypratať, k čomu reálne došlo dňa 31.8.2012. Bolo nesporné, že žalobca uhrádzal nájomné do 1.10.2003. Súčasne prebieha konanie pod sp. zn. 26C/198/2009 o určenie povinnosti zaplatiť sumu 560.056,- eur ako náhradu za užívanie predmetnej nehnuteľnosti za obdobie od 1.7.2007 do 31.8.2012. 11. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie postupoval správne keď v intenciách záverov vplývajúcich z uznesenia odvolacieho súdu č. k. 15Co 223/2010-516 zo dňa 31.10.2012 o tom, že žalobcom uplatňované nároky je potrebné posúdiť ako bezdôvodné obohatenie vzniknuté žalovaným zhodnotením nehnuteľnosti v ich vlastníctve žalobcom, resp. jeho právnou predchodkyňou, vynaložením investícií na ich rekonštrukciu na základe neplatnej zmluvy. V súlade s pokynmi odvolacieho súdu správne postupoval tak, že nariadil znalecké dokazovanie z odboru stavebníctva za účelom zistenia výšky zhodnotenia nehnuteľnosti žalobcom a jeho právnou predchodkyňou vzhľadom na potrebu ustálenia výšky bezdôvodného obohatenia žalovaných. 12. Dokazovanie je časťou civilného sporového konania, v ktorej si súd vytvára poznatky potrebné na rozhodnutie vo veci. Hodnotenie dôkazov je myšlienková činnosť súdu, v rámci ktorej vykonaným dôkazom prisudzuje určitú hodnotu. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má dôkazy hodnotiť; uplatňuje sa zásada voľného hodnotenia dôkazov (čl. 15 C.s.p. v spojení s § 191 C.s.p.); iba výnimočne zákon súdu ukladá určité obmedzenie pri hodnotení dôkazov (čl. 16 ods. 2 C.s.p., § 192, § 193, § 205 C.s.p.). Zo žiadneho ustanovenia Civilného sporového poriadku nevyplýva, akú výpovednú, resp. dôkaznú hodnotu má súd tomu ktorému vykonávanému dôkazu priradiť, keďže pri hodnotení dôkazov je súd zásadne slobodný. V hodnotiacej činnosti je súd obmedzený iba vnútorným presvedčením a hodnotiaci záver je povinný stručne a jasne odôvodniť tak, ako to vyplýva z ust. § 220 ods. 2 C.s.p. Pokiaľ ide o znalecký posudok súd hodnotí ako každý iný dôkaz podľa § 191 C.s.p., odborné závery v ňom obsiahnuté však hodnoteniu súdom nepodliehajú. Hodnotenie dôkazu znaleckým posudku teda spočíva v posúdení, či jeho závery sú náležite odôvodnené, či je podložený obsahom nálezu, či sa v ňom prihliadlo na všetky skutočnosti, s ktorými sa bolo potrebné vysporiadať, či jeho závery nie sú v rozpore s výsledkami ostatných dôkazov či odôvodnenie znaleckého posudku zodpovedá pravidlám logického myslenia. Podstata hodnotenia znaleckého posudku teda spočíva v tom, že súd vezme do úvahy komplexnosť posudku, úplnosť odpovedí, vzťah posudku k iným vo veci vykonaným dôkazom a napokon vychádza aj zo zásad správneho formálne - logického uvažovania. 13. Pre posúdenie výšky nároku žalobcu správne súd prvej inštancie vzal za základ svojho rozhodovania ustanoveným znalcom Ing. Skákalom, PhD. vypracovaný znalecký posudok č. 2/2014 v spojení s jeho doplnením č. 11/2015, ktorého závery zodpovedajú obsahu spisu a výsledkom vykonaného dokazovania, znalec pri jeho vypracovaní vychádzal zo všetkých relevantných a dostupných skutočností, ktoré odborne posúdil a po ich zhodnotení výsledky premietol do svojich záverov o výške všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti k jednotlivým rozhodným obdobiam. So zreteľom na závery vyplývajúce zo znaleckého dokazovania súd prvej inštancie správne ustálil výšku žalovanej pohľadávky ako rozdiel medzi hodnotou nehnuteľnosti pred stavebnými úpravami realizovanými žalobcom a jeho právnou predchodkyňou a po nich. 14. Pokiaľ žalovaní namietali, že predmetom znaleckého dokazovania malo byť vyčíslenie zhodnotenia nebytových priestorov, ktoré boli predmetom neplatne dojednaného nájmu, ničím nepodložili, že by pri zisťovaní zhodnotenia (výlučne) nebytových priestorov vloženými investíciami bol v konečnom dôsledku výsledok znalcom ustálenej výšky zhodnotenia výrazným spôsobom odlišný, keď znalec osobitne odlíšil aj zhodnotenie stavby inými rekonštrukciami a exaktne vyčíslil zhodnotenie stavby vstavbou bytu do podkrovia zrealizovanú spoluvlastníkmi v roku 2002. Žalovaní v súvislosti s touto námietkou v priebehu konania nevzniesli požiadavku na korekciu znaleckého dokazovania v rámci nariadeného doplnenia znaleckého posudku týmto znalcom. Uvedená námietka tak nespochybňuje výsledky znaleckého dokazovania do tej miery, že by jeho odborné závery boli nepoužiteľné pre stanovenie výšky žalobcom uplatňovaného nároku. Iný podklad pre vypracovanie znaleckého posudku, ktorý by hodnovernejšie objektivizoval rozsah vykonanej rekonštrukcie, ako žalobcom predložený znalecký posudok Ing. Ondreja Sovu, nebolo možné vzhľadom na odstup času zadovážiť. Polemika žalovaných ohľadne použitej metódy znalcom rovnako nie je spôsobilá spochybniť ním prijaté odborné závery, navyše jej použitie; vrátane metodiky zatriedenia stavby; znalec v priebehu konania objasnil (výsluch znalca na pojednávaní dňa 09.04.2015). 15. Nenáležitá je tiež námietka žalovaných, že súd prvej inštancie rozhodol ultra petitum, keď zaviazal žalovaných splniť povinnosť solidárne. Súd prvej inštancie nerozhodol v rozpore s § 216 ods. 1 C.s.p., a žalobcovi nepriznal viac ako požadoval a ani niečo iné než žalobným petitom žiadal priznať. Žalobcom navrhovaným spôsobom plnenia záväzku žalovanými konajúci súd nie je viazaný (§ 216 ods. 2 C.s.p.). Súd prvej inštancie správne zaviazal žalovaných plniť solidárne podľa § 511 ods. 1 Obč. zák. vzhľadom na to, že žalovaná 1/ mala spolu s právnym predchodcom žalovaných 2/ a 3/ O. S. nehnuteľnosť v podielovom, resp. bezpodielovom spoluvlastníctve, a ich solidárna zodpovednosť za vznik bezdôvodného obohatenia ako vlastníkov nehnuteľnosti vyplývala z § 145 ods. 2, § 139 ods.1 Obč. zák. Žalovaná 1/ W. S. ako pôvodne solidárne zodpovedný dlžník bola zaviazaná na zaplatenie celej pohľadávky, a to solidárne so žalovanými 2/ a 3/ ako dedičmi po neb. solidárne zaviazanom dlžníkovi O. S., ktorých zodpovednosť je však obmedzená do výšky ceny nadobudnutého dedičstva pričom nezodpovedajú solidárne, ale každý z nich zodpovedá podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudol k celému dedičstvu. Smrťou spoludlžníka nezaniká pasívna solidarita, avšak dochádza k jej modifikácii v tom zmysle, že dedič zodpovedá síce za záväzok rovnako solidárne s ostatnými spoludlžníkmi, avšak len do výšky nadobudnutého dedičstva. 16. Žalovaní namietali nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu na prisúdenie zhodnotenia nebytového priestoru predchádzajúcou nájomníčkou s poukazom na to, že predmetom postúpenia nemôže byť celý záväzkový vzťah z bezdôvodného obohatenia, teda všetky práva a povinnosti, ktoré mal pôvodný veriteľ voči vlastníkovi nebytového priestoru, keď zmluvou o postúpení pohľadávky postupník nevstupuje do právneho postavenia postupcu ako jeho právny nástupca. Odvolací súd posúdil túto námietku ako nedôvodnú, keďže predmetom postúpenia nebol celý záväzkový vzťah zo zmluvy o nájme. V danom prípade bola Danielou Konečnou na žalobcu postúpená pohľadávka na zaplatenie hodnoty toho, o čo sa v dôsledku stavebných úprav zvýšila hodnota nehnuteľnosti, pre jej identifikáciu sa nevyžaduje, aby bol uvedený aj právny dôvod vzniku postupovanej pohľadávky (z nájomnej zmluvy alebo z bezdôvodného obohatenia). Takáto identifikácia; vymedzená jej opisom; je jednoznačná, tak že ju nemožno zameniť s inou pohľadávkou postupcu voči dlžníkovi. Predmetom postúpenia môže byť aj pohľadávka, ktorej existencia je sporná a dokonca aj pohľadávka, ktorej výška v čase postúpenia nie je objektívne zistiteľná pokiaľ je z jej iného spôsobu vymedzenia nepochybne zrejmé, o akú pohľadávku ide. 17. Ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd aj námietku žalovaných týkajúcu sa nedostatku miestnej príslušnosti Okresného súdu Bratislava V z dôvodu, že predmetná nehnuteľnosť leží v obvode Okresného súdu Bratislava 1, čím malo byť porušené ich právo na zákonného sudcu. Miestna príslušnosť Okresného súdu Bratislava V bola založená v súlade s § 85 ods. 1 O.s.p. vzhľadom na to, že bydlisko pôvodne označených žalovaných 2/ až 6/ bolo v okrese Bratislava V. V danom prípade tak nešlo o výlučnú miestnu príslušnosť podľa § 88 písm. h) O.s.p. nakoľko predmetom konania nebolo právo k nehnuteľnosti ale peňažný nárok žalobcu na zaplatenie vložených investícií do nehnuteľnosti. 18. Podaním doručeným súdu dňa 9.7.2007 si žalovaní ako procesnú obranu v konaní proti žalovanej pohľadávke uplatnili námietku započítania (kompenzačnú námietku) do výšky sumy uplatnenej žalobcom pričom uviedli, že ich nárok v sume 38.575.000 Sk voči žalobcovi je vyšší než voči nim uplatnený nárok žalobcu v sume 35.360.750 Sk a tento ich peňažný nárok pozostáva zo sumy: a) 760.000,- Sk za obdobie od 15.8.1999 do 15.8.2000, za ktoré predchodkyňa žalobcu platila nájomné vzhľadom na rekonštrukciu predmetu nájmu v sume 1.200,- Sk/m2, hoci primeraným nájomným bola suma 5.000,- Sk/m2, takže za užívanie 200 m2 by to bola suma 1 mil. Sk a keď B.. D. zaplatila len sumu 240.000,- Sk, rozdiel činí 760.000,- Sk, b) 2.615.000,- Sk za ďalšie obdobie od 1.8.2000 do 30.6.2001, kedy B.. D. už za zrekonštruované priestory neplatila vôbec nič hoci užívala už 523 m2, čo zatiaľ pri nezmenenej výške nájomného v sume 5.000,- Sk/m2 vznikol nárok v uvedenej sume (523x5000), c) zo sumy cca 4,7 mil. Sk za obdobie od 1.7.2001 do 31.12.2002, kedy nájomca platil 460,- Sk/m2, hoci bežným nájomným už bola suma cca 10.000,- Sk/m2, čo pri 523 m2 robilo uvedený rozdiel, d) cca 7,5 mil. Sk za obdobie od 1.1.2003 do 30.9.2003, kedy "nájomca" platil už za 653 m2 + 40 m2 terasy 50.000,- Sk/mesačne, čo je cca 650,- Sk/m2, oproti bežnému nájomnému 10.000,- Sk/m2 a e) cca 23 mil. za ostatné obdobie od 1.10.2003 do 30.6.2007, kedy žalobca nezaplatil vôbec nič. Suma 38.575.000,- Sk, na ktorú im tak vznikol nárok, podstatne prevyšuje sumu uplatnenú žalobcom. 19. Odvolací súd sa stotožnil i so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaní nepredložili v priebehu konania žiadne relevantné dôkazy na preukázanie výšky svojho započítavaného nároku. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaní na pojednávaní dňa 31.03.2016 navrhli, aby súd zistil, aké bolo obvyklé nájomné za nehnuteľnosť v období od 15.08.1999 do 01.09.2012 a súd prvej inštancie za účelom posúdenia uvedeného návrhu na doplnenie dokazovania odročil pojednávanie na neurčito. Písomným podaním zo dňa 22.08.2016 žiadali žalovaní odročiť termín pojednávania 13.09.2016 z dôvodu, že sami požiadali Doc. Ing. Božíka o vypracovanie znaleckého posudku, ktorý bude vypracovaný so znalosťou problematiky, zaujme tiež erudované stanovisko, ktoré bude aj pre súd a súčasne vypracuje aj výšku bezdôvodného obohatenia žalobcu od 15.08.1999 do 31.08.2012, pretože žalobcom predložený znalecký posudok je podhodnotený, čo skonštatoval aj odvolací súd v inom konaní. Pojednávania nariadené na deň 13.09.2016 a následne na deň 22.11.2016 boli zrušené z dôvodu neprítomnosti zákonnej sudkyne. Na žiadosť žalobcu bolo pojednávanie nariadené na deň 27.06.2017 odročené na termín 04.07.2017, ktoré bolo na žiadosť žalovaných odročené na deň 19.09.2017. Na tomto pojednávaní žalovaní navrhli vykonať znalecké dokazovanie na výpočet výšky obvyklého nájmu v rozhodnom období, nakoľko nemajú finančné prostriedky na úhradu znalečného, ktoré by nebolo predložením súkromného znaleckého posudku zohľadňované v rámci rozhodovania o náhrade trov konania. Konajúci súd na pojednávaní rozhodol, že tento návrh nevykoná. Žalovaní dňa 04.10.2017 predložili na preukázanie svojho nároku vyjadrenie NARK zo dňa 02.10.2017. 20. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil návrh žalovaných na vykonanie znaleckého dokazovanie súdom na zistenie výšky obvyklého nájmu v rozhodnom čase z hľadiska hospodárnosti konania. Z obsahu spisu vyplýva, že od roku 2007 bol žalovaným poskytnutý dostatočný priestor na preukázanie výšky nároku uplatneného v konaní započítacou námietkou, a preto nimi navrhované vykonanie znaleckého dokazovania súdom po 10 rokoch je v absolútnom rozpore s článkom 17 C.s.p. a navyše pre jeho nariadenie súdom neboli splnené predpoklady vyplývajúce z § 207 ods. 1 C.s.p., nakoľko nešlo o posúdenie skutočností, na ktoré je treba vedecké poznatky. Pokiaľ súd prvej inštancie zamietol návrh žalovaných na nariadenie znaleckého dokazovania, jeho postup bol v súlade so zákonom, a preto žalovaní nedôvodne vytýkajú súdu prvej inštancie, že neúplne zistil skutkový stav keď v konaní na ich návrh neustanovil znalca na posúdenie výšky ich nároku. Žalovaným nič nebránilo od roku 2007 podať skôr návrh na nariadenie znaleckého dokazovania súdom. Do uskutočnenia pojednávania dňa 19.09.2017 žalovaní mali nadštandardný časový priestor aj na predloženie súkromného znaleckého posudku, keď jeho zadanie znalcovi Doc. Ing. Božíkovi oznámili súdu dňa 24.08.2016 a jeho nevypracovanie pre nedostatok finančných prostriedkov nie je tiež dôvodom na jeho nariadenie konajúcim súdom. Dodatočne žalovanými predložený znalecký posudok vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu (po uplynutí odvolacej lehote) považoval odvolací súd za neprípustnú novotu podľa § 366 C.s.p., pretože sami žalovaní zavinili svojou nečinnosťou, že si tento prostriedok procesného útoku neuplatnili v prvoinštančnom konaní. 21. Pokiaľ žalovaní predložili vyjadrenie Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska (NARKS) k výške ceny nájomného za obdobie r. 2000 - 2013 s vlastným výpočtom, ktorý mal predstavovať dlžnú sumu žalobcu za užívanie nehnuteľnosti titulom bezdôvodného obohatenia, tento prostriedok procesného útoku správne vyhodnotil súd prvej inštancie ako nepostačujúci pre objektívne posúdenie výšky nároku žalovaných , vzhľadom na to, že jeho sila bola spochybnená rozdielnymi závermi znaleckých posudkov vypracovaných Ing. Majdúchom na základe objednávky žalobcu (pod č. 20/2009 a č. 15/2012). Na základe tohto dôkazu by nebolo možné exaktne ustáliť výšku nároku žalovaných, keď ani vstupné údaje, z ktorých žalovaní vychádzali pri vyčíslení nároku v sume 30.575.000 Sk v započítacej námietke neboli v konaní objektivizované, najmä, čo sa týka podlahovej plochy a výšky nájomného, ktoré bolo skutočne platené. V podaní zo dňa 18.5.2007 žalovaní tvrdili, že žalobca užíval od 1.1.2003 plochu 711 m2 a v podaní zo dňa 6.7.2007 mal užívať 653 m2 a 40 m2 terasy, a platil pri nájme 50 000 Sk mesačne sumu cca 650 Sk/m2; B. D. mala podľa podania žalovaných zo dňa 18.5.2007 platiť 337 Sk/m2 pri nájomnom 20.000 Sk mesačne, podľa podania zo dňa 6.7.2007 mala platiť 460 Sk/m2 pri celkovej výmere 523 m2. Iné výmery podlahovej plochy nebytového priestoru (121,50 m2 suterén a 382,10 m2 prízemie, spolu 503,6 m2) sa uvádzajú aj v znaleckom posudku Ing. Majúcha. Správne je potom i konštatovanie súdu prvej inštancie, že námietka započítania bez relevantného zdôvodnenia a určitosti nemá žiaden reálny základ. 22. Súd prvej inštancie tak správne vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania, keď za dôkaznej situácie, keď nebolo jednoznačne preukázané aká suma zodpovedá všeobecnej hodnote nájomného v danom čase a mieste, ustálil, že výška nájomného pôvodne dojednaná medzi zmluvnými stranami (50.000,- Sk/mes., t.j. 1.659,70 eur/mesačne) a jedine v konaní objektivizovaná, je primeraná a to s ohľadom na judikát Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.6.2009 pod sp. zn. 4Cdo 104/2008, ktorého závery bolo možné v danej veci aplikovať vzhľadom na obdobné skutkové okolnosti, z ktorých tieto závery vychádzali. V judikovanej veci žalovaný užíval nebytové priestory na základe neplatnej zmluvy pre chýbajúci súhlas mesta podľa § 3 ods. 2 zákona č. 116/1990 Zb., a preto bol nárok žalobcu na zaplatenie nájomného za užívanie priestorov posúdený ako bezdôvodné obohatenie, pri stanovení ktorého výšky bolo potrebné vychádzať z obvyklého nájomného. Dovolací súd konštatoval, že pokiaľ súd vychádzal pri výške bezdôvodného obohatenia z neplatnej nájomnej zmluvy, na základe ktorej žalovaný platil dohodnuté nájomné, je zmluva o nájme dôkazným prostriedkom, ktorý preukazuje určité skutkové okolnosti, ako predmet nájmu a výšku mesačného nájomného, a preto sa stotožnil s právnym názorom odvolacieho súdu, že bezdôvodné obohatenie žalovaného sa rovná dohodnutej výške nájomného. Napokon k odlišným záverom nedospel ani odvolací súd v uznesení č.k. 5Co/590/2013-173 zo dňa 08.10.2015. 23. Správne sa tiež súd prvej inštancie vysporiadal so vznesenou kompenzačnou námietkou z hľadiska doby trvania, za ktorú si žalovaní uplatňovali vydanie bezdôvodného obohatenia (od 15.8.1999 do 30.6.2007), keď bezdôvodné obohatenie za užívanie nebytových priestorov žalobcom do vypratania 31. 8. 2012, ktoré bolo predmetom (iného) konania pred Okresným súdom Bratislava 1, si v rámci kompenzačnej námietky v tomto konaní žalovaní neuplatnili. 24. Aj v prípade, ak by posúdil odvolací súd námietky žalovaných ako opodstatnené, nebolo by možné považovať nimi uplatňovanú kompenzačnú námietku za dôvodnú najmä vzhľadom na hmotnoprávne námietky žalobcu, ktorými sa bránil proti nej v prvoinštančnom konaní (premlčanie, započítanie nesplatnej pohľadávky). 25. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas plnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh, prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. 26. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. 27. Podľa § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorí z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu, zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie. 28. Podľa § 581 ods. 2 Občianskeho zákonníka započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná. 29. Započítaním vzájomných pohľadávok dochádza k zániku pohľadávky okamihom stretu pohľadávok spôsobilých na započítanie, pričom k stretu pohľadávok dochádza okamihom splatnosti neskoršie splatnej pohľadávky. Započítať však nemožno premlčané pohľadávky, a proti splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná. 30. Splatnosť pohľadávky vzniknutej titulom bezdôvodného obohatenia nie je stanovená zákonnou úpravou, a preto čas plnenia je v prípade takejto pohľadávky viazaný na výzvu veriteľa podľa § 563 Občianskeho zákonníka, a až výzvou veriteľa na plnenie sa dlh stáva splatným a dlžník je povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. 31. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčuje najneskôr v trojročnej premlčacej dobe, pre začiatok ktorej je rozhodujúci deň, kedy k získaniu bezdôvodného obohatenia skutočne (fakticky) došlo, teda jeho samotným prijatím na strane obohateného. 32. Započítací prejav možno uplatniť po tom, keď sa pohľadávky stretli, a to od okamihu splatnosti pohľadávky, ktorá sa stala splatnou ako posledná. Vtedy dôjde k zániku pohľadávok v dôsledku započítania, a to v rozsahu, v akom sa navzájom kryjú. Premlčanie sa posudzuje k okamihu, kedy sa pohľadávky stretli a nezáleží pritom na tom, kedy bol urobený prejav smerujúci k započítaniu. Pre posúdenie, či je pohľadávka premlčaná (a teda či ju možno použiť na započítanie, prípadne započítanie proti nej úspešne namietať) je rozhodujúci okamih, kedy sa pohľadávky stretli. Ak bola vzájomná pohľadávka premlčaná už v okamihu, kedy dospela pohľadávka neskôr splatná, je zánik záväzku jednostranným započítaním vylúčený. 33. Kompenzačný prejav uskutočnený veriteľom s pohľadávkou, ktorá v čase, keď kompenzačný prejav dôjde dlžníkovi, ešte nie splatná; a zákon započítanie pohľadávky, ktorá nie splatná výslovne nepripúšťa; nemá čo do započítania žiadne účinky a tieto účinky nenadobúda ani okamžikom, kedy sa tak táto pohľadávka v budúcnosti splatnou stane. Pôvodne neúčinný kompenzačný prejav nemôže nadobudnúť účinky okamihom splatnosti pohľadávky, ktorá v čase, keď kompenzačný prejav bol doručený adresátovi, splatná ešte nebola. 34. Z vyššie uvedeného vyplýva, že premlčanie pohľadávky z bezdôvodného obohatenia nastáva nezávisle od okamžiku splatnosti pohľadávky. Je preto možné, že pohľadávka bezdôvodného obohatenia sa premlčí skôr, než dôjde k jej splatnosti. V danej veci preto bolo potrebné skúmať na námietku žalobcu, či v čase splatnosti neboli pohľadávky žalovaných (veriteľov) voči žalobcovi (dlžníkovi) premlčané; pokiaľ v čase splatnosti (stretu) pohľadávok boli niektoré z pohľadávok žalovaných premlčané, nemožno ich potom započítať. 35. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobcom uplatňovaná pohľadávka bola v čase započítacieho prejavu žalovanými dňa 26.6.2007, resp. 9.7.2007, splatná. Žalobca totiž vyzval žalovaných na zaplatenie nákladov za zhodnotenie nehnuteľnosti B. D. výzvou zo dňa 16.12.2003 v sume 15.000.000 Sk. Výzvou zo dňa 16.4.2004 vyzval žalobca žalovaných na zaplatenie zhodnotenia nehnuteľnosti jeho vlastnou investíciou v sume 4.700.000 Sk. Zvyšná časť pohľadávky na zaplatenie zhodnotenia vykonaného B. D. v sume 10.960.750 Sk sa stala splatnou doručením zmeny žaloby zo dňa 23.7.2004 žalovaným v októbri 2004 , ktorú treba považovať za výzvu žalobcu na plnenie (žalovaní na ňu reagovali vo vyjadrení zo dňa 22.10.2004). 36. Žalovaní si mohli voči tejto žalobcom splatnej pohľadávke v sume 30. 660.750 Sk započítať svoju pohľadávku za predpokladu, že sa (rovnako) stala splatnou. Na pojednávaní dňa 26.6.2007 žalovaní žiadali započítať sumu 33.100.000 Sk a v podaní zo dňa 6.7.2007 v sume (cca) 38.575.000 Sk. Žalovaní však netvrdili a ani ničím nepoložili, že by žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia vyzvali. Tento nárok žalovaných na vydanie bezdôvodného obohatenia sa totiž rovnako ako nárok žalobcu, stáva splatným na výzvu na plnenie. V danom prípade tak žalovaní neprípustne uplatnili voči žalobcovi na započítanie pohľadávku, ktorá nebola splatná, a k právne účinnému započítaniu tak nemohlo dôjsť. 37. Žalobca v spore vzniesol aj námietku premlčania žalovanými uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia v 3-ročnej objektívnej premlčacej dobe. Vzhľadom na to, že premlčanie treba posudzovať k okamihu, kedy sa pohľadávky stretli, tzn. v danom prípade k okamihu, kedy sa stala pohľadávka žalovaných (neskôr) splatná. Z dôvodu, že pohľadávka žalovaných sa nestala splatnou, nedošlo k stretu pohľadávok a teda nebolo možné posúdiť, či si žalovaní neprípustne uplatnili na započítanie pohľadávku, ktorá bola premlčaná. K stretu pohľadávok nedošlo tak ako žalovaní tvrdili 1.7.2007, resp. niekedy v roku 2003 (nárok si uplatňovali od 15.8.1999 do 30.6.2007). Ak by napr. došlo k stretu pohľadávok 1.7.2007, premlčaný by bol nárok žalovaných od 15.8.1999 do 1.7.2004. 38. Splatnosť mohla nastať len u časti pohľadávky žalovaných, ktorú si (už skôr) uplatňovali v konaní na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 14C 147/2005, kde žiadali od žalobcu zaplatenie 1.000.000 Sk titulom vydania bezdôvodného obohatenia za užívanie nebytového priestoru za dobu od 10/2003 do 5/2005, t.j. za 20 mesiacov po 50.000 Sk mesačne, kde následne zobrali žalobu späť. Táto pohľadávka, ktorá sa stala splatnou doručením žalobcovi žaloby podanej žalovanými na okresný súd dňa 24.5.2005, bola teda spôsobilá na započítanie, a súd prvej inštancie ju aj žalovaným priznal, keď započítal proti žalovanej istine pohľadávku žalovaných na vydanie bezdôvodného obohatenia od 10/2003 do 6/2007 v sume po 50.000 Sk mesačne. 39. Podľa § 529 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník môže použiť na započítanie voči postupníkovi aj svoje na započítanie spôsobilé pohľadávky, ktoré mal voči postupcovi v čase, keď mu bolo oznámené alebo preukázané postúpenie pohľadávky (§ 526), ak ich oznámil bez zbytočného odkladu postupníkovi. Toto právo má dlžník aj v prípade, že jeho pohľadávky v čase oznámenia alebo preukázania postúpenia neboli ešte splatné. 40. V prípade postúpenia pohľadávok priznáva právna úprava dlžníkovi voči novému veriteľovi (postupníkovi) právo uplatniť si na započítanie svoju pohľadávku voči predchádzajúcemu veriteľovi (postupcovi). Subjektívne právo dlžníka započítať proti postupovanej pohľadávke, resp. voči postupníkovi svoju pôvodnú pohľadávku voči postupcovi, je podmienené tým, že sú (kumulatívne) splnené tieto podmienky: ide o pohľadávku spôsobilú na započítanie (§ 581); dlžník disponoval touto pohľadávkou voči postupcovi najneskôr v deň, keď mu bolo podľa § 526 ods. 1 Obč. zák. oznámené alebo preukázané postúpenie (notifikácia); pohľadávka dlžníka nebola medzičasom uspokojená a existuje v momente kompenzačného úkonu; dlžník oznámil postupníkovi svoje kompenzabilné pohľadávky, ktoré mal voči postupcovi v čase bez zbytočného odkladu. Pred notifikáciou je dlžník oprávnený započítať svoje pohľadávky priamo voči postupcovi a spôsobiť tým zánik dlhu, resp. postupovanej pohľadávky. Notifikovaný dlžník môže realizovať kompenzačný úkon už iba voči postupníkovi, avšak za splnenia uvedených podmienok môže proti postupovanej pohľadávke započítať svoju pohľadávku voči postupcovi, čím s účinkami pre postupníka dochádza v rozsahu započítania k zániku dlžníkovho dlhu. Právne postavenie postupníka, ktorý nemusí mať o existencii pohľadávok dlžníka voči postupcovi vedomosť, je chránené povinnosťou dlžníka oznámiť tieto pohľadávky bez zbytočného odkladu po notifikácii. Márne uplynutie stanovenej lehoty má za následok zánik práva započítať ktorúkoľvek z danej kategórie pohľadávok voči postupcovi. Primeranosť lehoty bez zbytočného odkladu treba vykladať podľa objektívnych možností splnenia stanovenej povinnosti so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu (rozsudok Najvyššieho súdu z 29. apríla 2008 sp. zn. 4 Obdo 32/2007, uznesenie z 28. februára 2012 sp. zn. 2 Obdo 34/2010). Z časového určenia lehoty "bez zbytočného odkladu" je však potrebné vyvodiť, že ide o veľmi krátku lehotu, ktorou je mienené bezodkladné, nemeškajúce, bezprostredné či okamžité konanie smerujúce k splneniu povinnosti či k urobeniu právneho úkonu alebo iného prejavu vôle, pričom doba trvania lehoty bude závisieť od okolností konkrétneho prípadu. Pokiaľ osoba, ktorej je takáto lehota určená, bez zbytočného odkladu nekoná, bude mať zbytočný odklad (nedôvodná nečinnosť) pri príprave splnenia povinnosti či urobenia právneho úkonu, ktoré sú na túto lehotu viazané, ten dôsledok, že právne účinky spojené s dodržaním lehoty nenastanú (uznesenie NS SR z 30.08.2018 sp.zn. 2 Cdo 150/2017) 41. Žalovaní si uplatnili voči žalobcovi na započítanie nielen pohľadávku vzájomnú voči žalobcovi na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 1.1.2003 do 30.6.2007 v sume (cca) 30.500.000 Sk, ale aj pohľadávku; nie vzájomnú; na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorú mali voči B. D.C.Č.E. vo výške (cca) 8.075.000 Sk za čas užívania nehnuteľnosti od 15.8.1999 do 31.12.2002. Pohľadávka B. D. zodpovedajúca zvýšeniu hodnoty nehnuteľnosti v dôsledku ňou vykonaných stavebných úprav bola ňou ako postupcom postúpená na žalobcu ako na postupníka. Oznámenie o postúpení pohľadávky B. D. na žalobcu bolo zaslané žalovaným listom zo dňa 16.12.2003. Žalovaní mohli na započítanie voči žalobcovi ako novému veriteľovi (postupníkovi) uplatniť aj svoju pohľadávku ktorú mali v čase oznámenia postúpenia proti B. D. (postupcovi) za predpokladu oznámenia započítania žalobcovi postupníkovi) bez zbytočného odkladu, a to aj v prípade, ak v čase oznámenia nebola pohľadávka žalovaných voči B. D. ešte splatná. Je nepochybné, že v čase oznámenia postúpenia na základe výzvy zo dňa 16.12.2003 nebola pohľadávka žalovaných v sume 8.075.000 Sk voči B. D. splatná. Pokiaľ sa však nestala splatnou ani k momentu úkonu započítania dňa 26.6.2007, resp. dňa 9.7.2007, nedošlo k účinnému započítaniu tejto nesplatnej pohľadávky žalovaných voči splatnej pohľadávke B. D. a žalobcu. Navyše žalovaní si voči žalobcovi ako postupníkovi nesplnili notifikačnú povinnosť v lehote bez zbytočného odkladu, keď už na základe oznámenia o postúpení pohľadávky (min. v rozsahu 15.000.000 Sk) zo dňa 16.12.2003 mohli si na započítanie voči žalobcovi uplatniť pohľadávku v sume 8.075.000 Sk voči splatnej pohľadávke v sume 15.000.000 Sk. Zmeškanie uvedenej lehoty malo za následok zánik oprávnenia žalovaných započítať si voči žalobcovi svoju pohľadávku, ktorú mali voči B. D.. Tiež je potrebné poznamenať, že pokiaľ nedošlo k stretu, nebolo možné posúdiť ani dôvodnosť žalobcom - postupníkom vznesenej námietky premlčania vo vzťahu k postupovanej pohľadávke. 42. So zreteľom na už vyššie uvedené (bod 15) považoval odvolací súd za dôvodné námietky žalobcu v podanom odvolaní, keď smrťou pôvodne solidárne zaviazaného dlžníka (ako podielového a bezpodielového spoluvlastníka nehnuteľnosti) - neb. O. S. vstúpili žalovaní 1/ a 2/ do jeho právneho postavenia ako jeho dedičia, a preto v zmysle § 470 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka je ich zodpovednosť za záväzky poručiteľa limitovaná výškou ceny nadobudnutého dedičstva, pričom každý z nich zodpovedá podľa pomeru toho, čo nadobudol z dedičstva k celému dedičstvu. Medzí žalovanými 1/ a 2/ nie je vzťah solidárne zaviazaných dlžníkov (pasívna solidarita), ale ide o delenú zodpovednosť dedičov, keďže každý z nich zodpovedá za dlhy poručiteľa len v rozsahu ceny svojho dedičského podielu k cene celého dedičstva. 43. V dedičskom konaní po neb. O. S., Y.. XX.X.XXXX, nadobudla žalovaná 1/ spoluvlastnícky podiel 5/15 na nehnuteľnosti na L. Q. K. I. a rovnako žalovaný 2/ nadobudol spoluvlastnícky podiel 5/15 na nehnuteľnosti na L. Q. K. I. a k tomu zdedil aj osobný automobil v hodnote 130 000 Sk. Pri vyčíslení hodnoty nadobudnutého dedičstva pre určenie zodpovednostného limitu podľa § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka bolo potrebné vychádzať zo záverov znaleckého posudku Ing. Petra Skákalu a zohľadniť tak všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti na L. Q. K. I. stanovenú znalcom Ing. Skákalom v sume 1 050 000 eur. Vzhľadom na uvedené žalovaná 1/ nadobudla podiel na dedičstve v hodnote 350 000 eur (5/15 zo sumy 1 050 000 eur) a žalovaný 2/ v hodnote 354 315,21 eur (5/15 zo sumy 1 050 000 eur + 4.315,20 eur hodnota vozidla). Opodstatnene preto žalobca namieta, že žalovaní sú povinní zaplatiť sumu 466 313,50 eur spolu s úrokmi z omeškania tak, že žalovaná 1/ je povinná plniť do výšky 350 000 eur a žalovaný 2/ je povinný plniť do výšky 354 315,21 eur. 44. Vzhľadom na to, že v priebehu odvolacieho konania stratila pôvodne označená žalovaná 1/ W. S. procesnú subjektivitu, bolo potrebné postupom podľa § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka stanoviť zodpovednosť žalovaných 1/ a 2/ ako dedičov po dlžníčke W. S.U. zaviazanej spoločne a nerozdielne (solidárne) S. O. S.. V dedičskom konaní po neb. W. S. nadobudli obaja žalovaní dedičstvo v hodnote 77.604,55 eur. 45. Z uvedeného vyplýva, že celková hodnota nadobudnutého dedičského podielu žalovanej 1/ po oboch pôvodných dlžníkoch činí 427.604,55 eur a celková hodnota nadobudnutého dedičského podielu žalovaného 2/ po oboch pôvodných dlžníkoch je 431.919,75 eur. Na celkovej hodnote dedičstva 859.524,3 eur sa tak obaja žalovaní podieľajú v pomere 50% : 50%. Z priznanej istiny 466.313,50 eur tak pripadá na žalovaného 1/ a 2/ podiel v sume 233.156,75 eur. 46. Žalovaní sa dostali dňom 19.12.2003 do omeškania s plnením (vlastného) dlhu, keď na výzvu právneho predchodcu žalobcu zo dňa 16.12.2003, neplnili ním požadované náklady na rekonštrukciu vykonanú B. D.Č. a neplnením na základe výzvy zo dňa 16.04.2004 sa dostali dňom 22.07.2004 do omeškania s úhradou nákladov na rekonštrukciu vynaložených právnym predchodcom žalobcu. Suma 466.313,50 eur zahŕňa náklady na rekonštrukciu vykonanú B. D. v sume 326.313,50 eur (t.j. náklady 401.000 eur - započítaná suma 74.686,50 eur) a náklady na rekonštrukciu vykonané právnym predchodcom žalobcu v sume 140.000 eur, čo znamená že na priznanej istine sa podieľajú náklady vynaložené B. D. v rozsahu 70% a náklady vynaložené právnym predchodcom žalobcu v rozsahu 30%. Neobstojí námietka žalovaných, že úroky z omeškania z vydania bezdôvodného obohatenia nebolo možné priznať pred skončením nájmu 31. 8. 2012 založená na nenáležitej argumentácii, že nárok sa vysporadúva s rovnakým nárokom žalovaných voči žalobcovi, a to ku dňu vypratania nehnuteľnosti 31. 8. 2012, len ak by k tomuto okamžiku mal žalobca ešte nejaký nárok voči žalovaným, mohli by sa dostať do omeškania v prípade, že ho na výzvu veriteľa včasne neuspokojili; v danom prípade sa totiž jedná o vyporiadanie nárokov z bezdôvodného obohatenia na základe neplatnej nájomnej zmluvy. 47. Z uvedených dôvodov vznikla žalovanej 1/ ako aj žalovanému 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 233.156,75 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 12,5% ročne zo sumy 163.209,72 eur (70% zo sumy 233.156,75 eur) od 19.12.2003 do zaplatenia a vo výške 9% ročne zo sumy 69.947,025 eur ( 30% zo sumy 233.156,75 eur) od 22.7.2004 do zaplatenia. 48. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil podľa § 388 C.s.p. tak, že každému zo žalovaných uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi na neho pripadajúci podiel z celkovo priznanej istiny spolu s úrokom z omeškania. Odvolací súd rozhodol v súlade s § 216 ods. 1 C.s.p. a pokiaľ ide o spôsob vyporiadania medzi žalovanými vyplývajúci z § 470 Obč. zák., vychádzal z toho, že pokiaľ žalobca požadoval peňažné plnenie od žalovaných solidárne, súd nemôže prekročiť celkovú výšku peňažného plnenia uplatneného žalobcom, nie je však viazaný návrhom žalobcu, aby bola žalovaným uložená povinnosť na plnenie spoločne a nerozdielne a ani jeho návrhom na rozdelenie výšky peňažného plnenia medzi jednotlivými žalovanými. 49. O nároku na náhradu trov (celého) konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 2 C.s.p. vzhľadom na čiastočný úspech každej zo strán v konaní. 50. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.