Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 15Co/104/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1507210357 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1507210357.5 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Evy Mészárosovej a JUDr. Silvie Walterovej v právnej veci žalobcu: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, Bratislava, Primaciálne námestie č. 1, IČO: 603 481, proti žalovaným: I. C. E. , narodená dňa XX.X.XXXX, bytom Y. M. T. M. 7, XXX XX M., V., zastúpená JUDr. Dušanom Pálkom, advokátom v Bratislave, Polianky č. 5, II. B. L. , narodená dňa XX.X.XXXX, trvale bytom L., F. č. XX, o zaplatenie sumy 1.392,88 € a iné, s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej v I. rade proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 17. decembra 2014, č.k. 10 C 214/2009-372, v znení opravného uznesenia Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 12. marca 2018, č.k. 10 C 214/2009-401, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 17. decembra 2014, č.k. 10 C 214/2009-372, v znení opravného uznesenia Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 12. marca 2018, č.k. 10 C 214/2009-401, p o t v r d z u j e . II. Žalobcovi proti spoločnej a nerozdielnej povinnosti žalovaných v I., II. rade p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1.1. Okresný súd Bratislava V. rozsudkom (v poradí druhým) zo dňa 17.12.2014, č.k. 10 C 214/2009-372, v znení opravného uznesenia Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 12.3.2018, č.k. 10 C 214/2009-401 (opravným uznesením súd prvej inštancie opravil meno a priezvisko žalovanej v II. rade v záhlaví rozsudku tak, že správne znie: B. L.; ako aj výrok napadnutého rozsudku v poradí druhý a zároveň uviedol, ako má tento správne znieť; opravné uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť, keďže proti nemu riadny opravný prostriedok podaný nebol), výrokom v poradí prvým uložil žalovanej v I. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.392,88 € spolu s úrokom omeškania vo výške 6 % z dlžnej sumy od 16.6.2005 do zaplatenia, všetko do troch dní právoplatnosti tohto rozsudku. Výrokom v poradí druhým uložil povinnosť žalovaným v I., II. rade zaplatiť žalobcovi sumu 8.655,75 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1.838,38 € od 10.6.2006 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 5.363,31 € od 9.8.2006 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 1.454,06 € od 11.4.2007 do zaplatenia a zaplatiť mu trovy konania v sume 1.205,37 €, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobca sa domáha zaplatenia nedoplatku z vyúčtovania služieb za rok 2004 žalovanou v I. rade v sume 41.962,-- Sk (1.392,88 €), žalovanými v I., II. rade spoločne a nerozdielne zaplatenia úhrad za užívanie bytu spolu s preddavkami za služby spojené s užívaním bytu za obdobie 4/2005 až 12/2006 v sume 235.723,-- Sk (7.824,57 €) ako bezdôvodného obohatenia, nedoplatku z vyúčtovania služieb za rok 2005 v sume 55.383,-- Sk (1.838,38 €). Byt, ku ktorému sa jeho nároky vzťahujú, užívala žalovaná v I. rade na základe nájomnej zmluvy a nakoľko nájom k bytu skončil 30.6.2001, od tejto doby byt užívala bez právneho dôvodu. Z evidenčného listu zo dňa 23.3.2005 súd zistil, že byt bez právneho dôvodu užívala aj žalovaná v II. rade so svojimi deťmi. Žalovaná v I. rade namietala svoju pasívnu legitimáciu v spore s odôvodnením, že sa v období rokov 2004, 2005 v predmetnom byte nezdržiavala, nemohla sa teda na úkor žalobcu bezdôvodne obohatiť. V predmetnom byte bývala v rozhodnom období žalovaná v II. rade s deťmi a k bezdôvodnému obohateniu došlo na jej strane. Žalovaná v II. rade tieto skutočnosti potvrdila; stalo sa tak na základe zmluvy o prenájme s treťou osobou. Podaním zo dňa 26.2.2010 žalobca vzal žalobu späť v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 1.007,20 €, keď po podaní žaloby bolo vyhotovené vyúčtovanie nákladov za služby spojené s užívaním bytu za rok 2006 i opravné vyúčtovanie za predchádzajúce obdobie, na základe čoho došlo k zníženiu požadovanej sumy. 1.2. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 3.6.2010, č. k. 10 C 214/2009-112, zastavil konanie v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 1.007,20 € a zároveň pripustil zmenu petitu žaloby. Podľa tohto sa žalobca domáha zaplatenia žalovanou v I. rade sumy 1.392,88 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 6 % ročne zo sumy 1.392,88 € od 16.6.2005 do zaplatenia; žalovanými v I., II. spoločne a nerozdielne sumy 8.655,75 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1.838,38 € od 10.6.2006 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 5.363,31 € od 9.8.2006 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 1.454,06 € od 11.4.2007 do zaplatenia; nahradiť mu trovy konania. 2.1. Rozsudkom v poradí prvým zo dňa 2.2.2011, č.k. 10 C 214/2009-268, súd prvej inštancie žalobu voči žalovanej v I. rade zamietol; žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanej v I. rade trovy konania v sume 1.117,94 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku; žalovanej v II. rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.392,88 € spolu s úrokom omeškania vo výške 6 % z dlžnej sumy od 16.6.2005 do zaplatenia; žalovanej v II. rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 8.655,75 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1.838,38 € od 10.6.2006 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 5.363,31 € od 9.8.2006 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 1.454,06 € od 11.4.2007 do zaplatenia; zaplatiť žalobcovi trovy konania v sume 602,87 €, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. 2.2. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 28.6.2013, č.k. 3 Co 323/2013316, napadnutý rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vytkol súdu, že vo veci rozhodol ultra petitum, keď splnenie žalovanej povinnosti uložil len žalovanej v II. rade za obdobie roku 2004, hoci žalobca zaplatenie nedoplatku za tento rok požadoval len od žalovanej v I. rade. Rozhodnutie súdu bolo preto v tejto časti nepreskúmateľné a nedôvodné. V ostatnej časti uplatňovaného nároku odvolací súd odkázal na vykonané dokazovanie, podľa ktorého žalovaná v I. rade sa stala nájomcom predmetného bytu na základe nájomnej zmluvy uzavretej dňa 27.3.1995. Ani v konaní pred Okresným súdom Bratislava V. pod sp.zn. 7 C 333/2000 vo veci privolenia súdu k výpovedi z nájmu predmetného bytu nebolo preukázané faktické odovzdanie bytu žalovanou v I. rade. Pre posúdenie otázky užívania bytu nie je rozhodujúce, či žalovaná v I. rade byt aj užívala, ale skutočnosť, či byt vlastníkovi prípadne prenajímateľovi aj fakticky odovzdala a jej tvrdenie, že v byte nebývala, je preto pre posúdenie nárokov žalobcu irelevantné. Iba v prípade skutočného odovzdania bytu bez ohľadu na to, či v byte aj naďalej bývala žalovaná v II. rade, by sa žalovaná v I. rade zbavila nárokov žalobcom uplatňovaných. Uložil preto súdu povinnosť v ďalšom konaní skúmať, či žalovaná v I. rade byt fakticky (protokolárne) vlastníkovi, prípadne jeho prenajímateľovi, odovzdala, kedy sa tak stalo; či byt vypratala a či došlo k faktickému odovzdaniu kľúčov od predmetného bytu. 3.1. V ďalšom konaní, pri rozhodovaní rozsudkom v poradí druhým, riadiac sa právnym názorom odvolacieho súdu, súd prvej inštancie po doplnení dokazovania vyvodil nasledovný skutkový stav veci. Žalovaná v I. rade bola nájomcom X-izbového bytu č. XX na Y.. poschodí bytového domu v L., F. č. XX, na základe nájomnej zmluvy zo dňa 27.3.1995 na dobu neurčitú. 3.1.1. Žalobca (Mestská časť Bratislava-Staré Mesto) výpoveďou zo dňa 9.5.2000 žalovanej (v predmetnej právnej veci žalovanej v I. rade) vypovedal nájom bytu podľa § 711 ods. 1 písm. d/ Občianskeho zákonníka; Okresný súd Bratislava V. rozsudkom zo dňa 30.1.2001, č.k. 7 C 333/2000-24, privolil k výpovedi z nájmu bytu a uložil žalovanej (v predmetnej právnej veci žalovanej v I. rade) povinnosť byt vypratať do 15 dní po zabezpečení náhradného bytu. Súd zároveň rozhodol, že nájomný pomer skončí uplynutím trojmesačnej výpovednej lehoty, ktorá začne plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovaná odvolanie proti danému rozsudku neskôr vzala späť a odvolací súd uznesením zo dňa 16.6.2004, č.k. 2 Co 340/2003-51, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30.9.2004, odvolacie konanie zastavil; rozsudok tak nadobudol právoplatnosť dňa 3.3.2001. Z uvedeného vyplýva záver, že nájomný vzťah k danému bytu žalovanej trval do 30.6.2001. 3.1.2. V konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V. pod sp.zn. 7 C 75/2000 sa žalobkyňa (v predmetnej právnej veci žalovaná v I. rade) domáhala vypratania predmetného bytu žalovanou (v predmetnej právnej veci žalovaná v II. rade), keďže byt užívala na základe zmluvy o prenájme zo dňa 22.11.1998, ktorá je neplatným právnym úkonom z dôvodu, že B. X. k uzavretiu takejto zmluvy nemala od nej (od nájomcu) splnomocnenie. Oprávnenosť nároku odvíjala od nájomnej zmluvy zo dňa 27.3.1995, na základe ktorej sa stala nájomcom X-izbového bytu č. XX na Y.. poschodí v L., F. č. XX, v dome s.č. I XXXX postavený na parcele č. XXXX. Rozsudkom zo dňa 20.1.2005, č.k. 7 C 75/2000-112, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.3.2005, súd žalobu zamietol pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na podanie takejto žaloby z dôvodu, že v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V. pod sp.zn. 7 C 333/2000 súd privolil k výpovedi z nájmu daného bytu, a teda žalobkyňa už nebola jeho nájomcom. Z daného rozsudku tiež vyplýva, že žalobkyňa od roku 1990 žije v Taliansku so svojím manželom a na Slovensko chodí asi raz do roka; predmetný byt prenajíma prostredníctvom svojej sestry K. F. tretím osobám. 3.1.3. V konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V. pod sp.zn. 11 C 208/2007 sa žalobca (žalobca aj v predmetnej právnej veci) domáhal určenia, že žalovanej (v predmetnej právnej veci žalovanej v I. rade) zanikol nárok na bytovú náhradu priznaný jej rozsudkom vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava V. pod sp.zn. 7 C 333/2000 a žiadal, aby ju súd zaviazal k povinnosti byt vypratať a odovzdať mu bez bytovej náhrady. Žalovaná v I. rade bola nájomcom predmetného bytu od 27.3.1995 do 30.6.2001, od tejto doby, podľa názoru žalobcu, byt užívala bez právneho dôvodu a získavala tak na jeho úkor bezdôvodné obohatenie. 3.1.4. Bezdôvodné obohatenie žalobca videl i v tom, že žalovaná v I. rade neplatila preddavky spojené s užívaním bytu a tieto za ňu, i za žalovanú v II. rade, platil žalobca v žalovanom období 4/2005 až 12/2006. Žalovaná v I. rade byt žalobcovi neodovzdala, tento bol vyprataný a žalobcovi odovzdaný až v exekučnom konaní vedenom pod sp.zn. Ex XX/XX u súdnej exekútorky H.. C. H. dňa 24.2.2011. 3.1.5. Žalovaná v II. rade nesporne užívala predmetný byt v žalovanom období rokov 2004 až 2006, čo sama potvrdila vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 6.8.2008 a pre svoju nezamestnanosť žiadala o možnosť splatiť dlh vo viacerých častiach. 3.2. Súd dospel k záveru, že žalovaná v I. rade neuniesla dôkazné bremeno viažuce sa k námietke nedostatku jej pasívnej vecnej legitimácie v spore, teda nepreukázala, že po svojom odchode z predmetného bytu do zahraničia ani v období potom, ani do rozhodnutia súdu protokolárne byt žalobcovi odovzdala, rovnako tak kľúče od bytu. Napriek tomu, že v byte nebývala, v žalovanom období, neodovzdaním bytu žalobcovi, získavala bezdôvodné obohatenie, a teda je pasívne legitimovanou účastníčkou konania. 3.3. Rozsudok právne odôvodnil ustanovením § 451 ods. l, ods. 2, § 456 prvá veta Občianskeho zákonníka. Skutkovo dôvodil tým, že žalované v I., II. rade v byte bývali v žalovanom období rokov 2004 a 2006 bez právneho dôvodu, úhrady za užívanie bytu s preddavkami za služby spojené s užívaním bytu od apríla 2005 do júna 2005, t.j. 3 x 290,-- € (870,-- €), od júla 2005 do septembra 2005, t.j. 3 x 335,42 € (1.006,26 €), od októbra 2005 do januára 2006, t.j. 4 x 358,95 € (1.435,80 €), od februára 2006 do decembra 2006, t.j. 11 x 410,21 € (4.512,31 €), neplatili, čo spolu predstavuje sumu 7.824,37 €. Po vyúčtovaní nákladov za rok 2006 vznikol preplatok v sume 1.272,30 € (38.329,26 Sk) a opravným vyúčtovaním za predchádzajúce obdobie vznikol nedoplatok v sume 265,10 € (7.986,26 Sk), žalobca preplatkom pokryl nedoplatky na preddavkoch za služby spojené s užívaním bytu za mesiace október, november, december 2006. Žalovaná v I. rade nezaplatila nedoplatok z vyúčtovania nákladov za rok 2004 v sume 1.392,88 € (41.962,-- Sk). Vyúčtovanie bolo doručené žalovanej v I. rade, vrátilo sa nevyzdvihnuté v úložnej lehote 21.6.2005. Súd preto žalovanú v I. rade zaviazal povinnosťou zaplatiť túto sumu spolu s úrokom z omeškania vo výške 6 % ročne od 16.6.2005 s tým, že lehota na zaplatenie nedoplatku bola 15 dní od doručenia; zásielka bola uložená na pošte od 31.5.2005. Ani jedna zo žalovaných nezaplatila ani nedoplatok z vyúčtovania nákladov na rok 2005 v sume 1.838,38 € (55.383,-- Sk). 3.4. Súd prvej inštancie ďalej dôvodil, že žalované v I., II. rade na úkor žalobcu získali bezdôvodné obohatenie ako majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu neuhrádzaním preddavkov a úhrad spojených s užívaním bytu, neuhradením nedoplatkov z vyúčtovania nákladov za služby spojené s užívaním bytu za roky 2004 a 2005. Nakoľko po vyhotovení opravného vyúčtovania za predchádzajúce obdobie a vyúčtovanie za rok 2006 došlo k zníženiu požadovanej istiny úhrad (nájomného) zo žalovanej pôvodnej sumy 7.824,37 € na sumu 6.817,37 €, súd žalovaným v I., II. rade uložil povinnosť zaplatiť úhrady za obdobie apríl 2005 až jún 2006 v sume 5.363,31 € spolu s príslušenstvom od 9.8.2006 a za obdobie od júla 2006 do decembra 2006 v sume 1.454,06 € spolu s príslušenstvom od 11.4.2007. 4. Proti tomuto rozsudku podala síce včas odvolanie žalovaná v I. rade, avšak dôvodila len tým, že rozhodnutie považuje za nezákonné. Nemala povinnosť byt odovzdať, lebo nebola nájomcom bytu, žalobca nepreukázal, že jej vzniklo právo nájmu bytu, súdu nepredložil rozhodnutie o pridelení bytu. Namietala svoju aktívnu vecnú legitimáciu na vypratanie bytu, aktívne legitimovaný bol žalobca (išlo o konanie vedené na Okresnom súde Bratislava V. pod sp.zn. 7 C 75/2000), byt nikdy neužívala, od roku 1989 žije a pracuje v V.. Byt užívala výlučne len žalovaná v II. rade, s deťmi, na podnikateľskú činnosť. Žalobca na ňu aj prehlásil bytový elektromer, čím porušil svoje povinnosti prenajímateľa zabezpečiť nájomcovi úplný a nerušený výkon práv spojených s užívaním bytu (čl. 5 bod 1 nájomnej zmluvy). Žalobca mohol situáciu riešiť administratívnym rozhodnutím z titulu protiprávne obsadeného bytu a namiesto toho podal na súd žalobu proti nej o vypratanie bytu a bolo viazané na pridelenie náhradného bytu. Až po siedmich rokoch (v roku 2007) podal žalobca žalobu na určenie povinnosti byt vypratať bez pridelenia náhradného bytu. Rozhodnutie, aby za žalovanú v II. rade zaplatila nedoplatky za bývanie, vodu, elektrickú energiu, považuje za rozporné so zákonom a dobrými mravmi. Ak by bola riadnym nájomcom bytu, prišlo by k prechodu práva nájmu na K. F. v zmysle evidenčného listu zo dňa 7.7.1995 (§ 706 ods. l s použitím § 709 Občianskeho zákonníka). Ak by bola riadnym nájomcom, vzniklo by právo spoločného nájmu bytu aj jej manželovi, s ktorým uzatvorila manželstvo dňa 27.7.2002 a v tomto prípade mala žaloba smerovať aj proti nemu. Odvolaciemu súdu navrhla žalobu v plnom rozsahu zamietnuť a uložiť žalobcovi zaplatiť jej trovy konania. 5. Žalovaná v II. rade odvolanie nepodala, k odvolaniu žalovanej v I. rade sa nevyjadrila. 6. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej v I. rade nevyjadril. 7. Odvolací súd preskúmal vec, súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania [§ 470 ods. l, ods. 2, § 379, § 380 ods. 1 C.s.p. (zákon č. 160/2015 Z.z.), ktorým bol s účinnosťou od 1.7.2016 zrušený zákon č. 99/1963 Zb. (Občiansky súdny poriadok)], túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; § 385 ods. l C.s.p.), a dospel k záveru, že odvolaniu žalovanej v I. rade nemožno priznať úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 26. augusta 2020; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu upovedomené zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. 1 C.s.p.). Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil (§ 387 C.s.p.) z nasledovných dôvodov. 8. Odvolateľka v odvolaní neuvádza žiadne relevantné dôvody, ktoré by odôvodnili jej úspech v tomto odvolacom konaní. Aj na tomto mieste odvolací súd zdôrazňuje, že ide o konanie, v ktorom je súd viazaný žalobou, a teda odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania. 8.1. Namietala, že nebola nájomcom bytu č. XX na Y.. poschodí bytového domu v L., F. č. XX, že žalobca nepreukázal, že jej vzniklo právo nájmu bytu, nepredložil rozhodnutie o pridelení daného bytu. V konaní zostalo ale nepochybné, že právo užívať predmetný byt jej vznikol na základe nájomnej zmluvy zo dňa 27.3.1995 na dobu neurčitú, čo žalobca preukázal nájomnou zmluvou. Napokon táto skutočnosť bola preukázaná už v konaní pred Okresným súdom Bratislava V. pod sp.zn. 7 C 333/2000 (o privolenie súdu k výpovedi z nájmu bytu), pod sp.zn. 11 C 208/2007 (o zániku povinnosti žalobcu zabezpečiť žalovanej náhradný byt), pod sp.zn. 7 C 75/2000 (o vypratanie bytu žalovanou v II. rade); v tomto rozsahu súd prvej inštancie aj správne vykonal dokazovanie. Dané konania sú právoplatne skončené, a teda poskytujú dôkazy svedčiace v prospech žalobcu. Z vykonaného dokazovania bolo nepochybne preukázané, že žalovanej v I. rade svedčalo právo predmetný byt užívať od uzavretia nájomnej zmluvy (od 27.3.1995) do skončenia nájomného vzťahu (do 30.6.2001) a odvtedy mala byt vo svojej faktickej dispozícii bez právneho dôvodu až do jeho vypratania súdnym exekútorom (dňa 24.2.2011). Odvolací súd už v rozhodnutí v poradí prvým uzavrel (vyriešil základnú otázku), že pre posúdenie otázky užívania bytu nie je rozhodujúce, či žalovaná v I. rade byt aj užívala, ale skutočnosť, či byt vlastníkovi prípadne prenajímateľovi aj fakticky odovzdala a jej tvrdenie, že v byte nebývala, je preto pre posúdenie nárokov žalobcu irelevantné. Iba v prípade skutočného odovzdania bytu bez ohľadu na to, či v byte aj naďalej bývala žalovaná v II. rade, by sa žalovaná v I. rade zbavila nárokov žalobcom uplatňovaných návrhom. Bolo preukázané, čo sama žalovaná v II. rade nespochybňovala, že daný byt spolu s deťmi rovnako užívala. Povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie nie je v rozpore so zákonom, s dobrými mravmi. Odvolateľka v odvolaní neuvádzala, od kedy, na akom skutkovom a právnom základe by mal nastať prechod nájmu daného bytu na K. F.. 8.2. V čase od 27.3.1995 do 30.6.2001 žalovaná v I. rade bola povinná platiť žalobcovi nájomné a za služby spojené s nájmom bytu a za čas od 1.7.2001 do 24.2.2011 platiť bezdôvodné obohatenie rovnajúce sa nájomnému a službám spojeným s užívaním bytu; bolo preukázané, že žalovaná v I. rade túto svoju povinnosť neplnila. Po celý čas tiež bola povinná s bytom nakladať len s vedomím a súhlasom prenajímateľa, čo rovnako bolo preukázané, že sa tak nestalo. Žalovaná v I. rade ani len netvrdila, nieto preukázala, žeby pre nakladanie s bytom súhlas od žalobcu žiadala. V rozpore s dobrými mravmi sa javí chovanie žalovanej v I. rade v tom, že nájomnú zmluvu uzavrela v roku 1995, pričom už od roku 1989 nepretržite, podľa jej vyjadrenia, žila a pracovala v V.. 8.3. O tom, že zákonným spôsobom nájomný vzťah k danému bytu medzi ňou ako nájomcom a žalobcom ako prenajímateľom nevznikol, sa mohla účinne brániť už v konaniach o privolení súdu k výpovedi z nájmu bytu, o zmene bytovej náhrady, čo sa nestalo. Takéto skutočnosti žalovaná v I. rade ani len netvrdila, nieto preukázala; z daných spisov takáto skutočnosť nevyplýva. 8.4. O tom, že odvolateľka uzavrela manželstvo dňa 27.7.2002 je bez právneho dôvodu už len preto, že v tom čase už jej nesvedčalo právo byt užívať, ktoré jej zaniklo ešte dňa 30.6.2001. Okrem toho ani len netvrdila, s kým uzavrela manželstvo, kde žili ako manželia v spoločnej domácnosti, či vôbec toto manželstvo trvá, resp. zaniklo, a ak áno, akým spôsobom, kedy, či o tejto skutočnosti informovala žalobcu. Z veľmi všeobecného tvrdenia žalovanej, z času zániku nájomného vzťahu, z času uzavretia manželstva, potom nemožno vyvodiť skutkový a právny dôvod, že aj jej manželovi vzniklo právo spoločného nájmu daného bytu manželmi. 8.5. Odvolateľka tiež, rovnako nedôvodne, namietala, že jej žalobca nepredložil rozhodnutie o pridelení bytu. Je notorietou, že Občiansky zákonník v období po 1.1.1992 neupravoval povinnosť vydať rozhodnutie o pridelení bytu. Aj dovtedy existujúce právo osobného užívania bytu a právo užívania iných obytných miestností a miestností neslúžiacich na bývanie vzniknuté podľa dovtedajších predpisov, ktoré trvalo ku dňu 1.1.1992, sa dňom účinnosti novely zákona zmenilo na nájom (§ 871 Občianskeho zákonníka). 9. Odvolací súd osobitne nepreskúmaval vecnú a právnu správnosť napadnutého rozsudku v časti, v ktorej súd prvej inštancie vypočítal a vyčíslil výšku bezdôvodného obohatenia vzniknutého žalovaným v I., II. rade užívaním bytu, jeho príslušenstva, keďže odvolateľka v odvolaní v tomto rozsahu vôbec neargumentovala, správnosť rozsudku z tohto dôvodu vôbec nenamietala. 10. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 378 ods. l, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. l C.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami sporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, predovšetkým odvolateľka, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011). 11. Žalobcovi úspešnému aj v odvolacom konaní odvolací súd priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsudku 100 % (§ 396 ods. l, § 225 ods. l, § 262 ods. 1 C.s.p. <https://www.beck-online.sk/bo/document-view.seam?documentId=pjXfXmrqgeXvXmjwga>). O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie postupom podľa ustanovenia § 262 ods. 2 C.s.p. 12. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p. v spojení s § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).