Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/52/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1510221577 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1510221577.6 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu JUDr. Darina Kuchtová a Mgr. Jana Janics Bajánková, v spore žalobcov: 1/ A.. arch. H. N., M.., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, L., 2/ J.. Y. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, L., 3/ A.. Y. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX, L. proti žalovanej: C. K., bytom F. XX, R., zastúpená advokátom JUDr. Jánom Mikuľakom, AK Františkánska 5, Košice, o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcov aj žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 10C/274/2010-260, zo dňa 07.09.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 10C/274/2010-260, zo dňa 07.09.2016 vo výroku, ktorým žalobu zamietol p o t v r d z u j e . Žalovanej priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcom 1., 2. a 3. rade v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava V rozsudkom č.k 10C/274/2010 - 260, zo dňa 07.09.2016 zamietol žalobu o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy žalobcov v 1., 2. a 3. rade a žalovanej nepriznal náhradu trov konania. 2. Žalobkyňa v 1. rade sa návrhom na ochranu osobnosti a na náhradu nemajetkovej ujmy domáhala, aby súd uložil žalovanej povinnosť uviesť ospravedlnenie na sociálnej internetovej sieti Facebook v tomto znení: Ja, podpísaná C. K., rod. M., sa ospravedlňujem Y., A.. arch. H. N., M.., za to, že som Vás dňa 10. augusta 2009 na verejnom portáli Facebook krivo obvinila z krádeže vkladnej knižky, ktorá bola Vašim majetkom. Úmyselne som tým chcela vytvoriť o Vás nepravdivý obraz nedôveryhodného človeka. Ospravedlňujem sa Vám za všetky svoje skutky, ktorými som vedome a systematicky ovplyvňovala Vášho už nebohého otca, počas posledných rokov jeho života, úmyselne som znehodnocovala Vaše rodinné vzťahy, najmä vzťah medzi Vami a Vašim otcom, úmyselne som ohováraním znižovala Vašu česť, dôstojnosť a vážnosť u ľudí, ktorí Vás poznali. Text, ktorý som uverejnila na verejnom portáli, mohlo prečítať veľké množstvo ľudí, bol súčasťou môjho konania, ktorým som chcela zmariť Vaše práva na dedičstvo po Vašom otcovi, čo sa aj stalo. Dopustila som sa činu schopného poškodiť Vás na Vašich osobnostných právach. Svoje konanie úprimne ľutujem.“ Žalobkyňa zároveň žiadala, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť jej nemajetkovú ujmu vo výške 10 000 eur. 3. Podaním zo dňa 26.03.2011 žalobkyňa navrhla, aby súd pripustil do konania ďalších dvoch žalovaných a aby pripustil zmenu petitu žaloby. Ďalším podaním doručeným súdu dňa 30.05.2016 žalobcovia 1., 2. a 3. opakovane žiadali o zmenu petitu a navrhli pripustiť zmenu petitu v tomto znení: Žalovaná je povinná písomne sa ospravedlniť žalobcovi v 1. rade textom v znení: „ Ja, podpísaná C. K., rod. M., sa ospravedlňujem Vám, A.. arch. H. N., M.., za to, že som Vás dňa 10. augusta 2009 na verejnom portáli Facebook krivo obvinila z krádeže vkladnej knižky, ktorá bola Vašim majetkom. Úmyselne som tým chcela vytvoriť o Vás nepravdivý obraz nedôveryhodného človeka. Ospravedlňujem sa Vám za všetky svoje skutky, ktorými som vedome a systematicky ovplyvňovala Vášho už nebohého otca, počas posledných rokov jeho života, úmyselne som znehodnocovala Vaše rodinné vzťahy, najmä vzťah medzi Vami a Vašim otcom, úmyselne som ohováraním znižovala Vašu česť, dôstojnosť a vážnosť u ľudí, ktorí Vás poznali. Text, ktorý som uverejnila na verejnom portáli, mohlo prečítať veľké množstvo ľudí, bol súčasťou môjho konania, ktorým som chcela zmariť Vaše práva na dedičstvo po Vašom otcovi, čo sa aj stalo. Dopustila som sa činu schopného poškodiť Vás na Vašich osobnostných právach. Svoje konanie úprimne ľutujem.“ Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi v 1. rade odškodné ako nemajetkovú ujmu vo výške 10.000,- eur a zaplatiť všetky trovy konania, vrátane tých, ktoré zaplatil žalobca v 1. rade, a to vo výške 366,- eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovaná je povinná písomne sa ospravedlniť žalobcovi v 2. rade textom v znení: „ Ja, podpísaná C. K., rod. M., sa ospravedlňujem Vám, pán J.. Y. N., za to, že som Vás dňa 10. augusta 2009 na verejnom portáli Facebook krivo obvinila z úmyslov majetkového charakteru voči Vášmu svokrovi. Ospravedlňujem sa za moje nepravdivé tvrdenie, že ste nútili svojho svokra k predaju domu, ktorý bol v tom čase vo vlastníctve Vášho svokra a Vašej manželky. Úmyselne som tým chcela vytvoriť o Vás nepravdivý obraz agresívneho a nedôveryhodného človeka. Preto sa Vám za svoje skutky, ktorými som vedome a systematicky ovplyvňovala Vášho už nebohého svokra počas posledných rokov jeho života s cieľom narušovať Vaše rodinné vzťahy, ospravedlňujem. Uvádzaním nepravdivých informácii o Vás a ohováraním Vašej osoby, Vašej manželky a Vášho syna Štefana som poškodzovala Vašu dôstojnosť, občiansku česť a vážnosť v spoločnosti. Uznávam, že mojim úmyselným konaním bolo ohrozené Vaše dobré meno, česť a vážnosť medzi ľuďmi, ktorí Vás poznajú. Takisto potenciálnym poškodením Vášho dobrého mena nielen v zamestnaní, ale aj medzi Vašimi spolupracovníkmi a známymi v Slovenskej republike i v zahraničí som sa dopustila činu schopného poškodiť Vás na Vašich osobnostných právach. Konala som zo zištných dôvodov a svoje konanie úprimne ľutujem.“ Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi v 2. rade odškodné ako nemajetkovú ujmu vo výške 10.000,- eur a zaplatiť všetky trovy konania, vrátane tých, ktoré zaplatil žalobca v 2. rade, a to vo výške 366,- eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovaná je povinná písomne sa ospravedlniť žalobcovi v 3. rade textom v znení: „ Ja, podpísaná C. K., rod. M., sa ospravedlňujem Vám, pán A.. Y. N., za to, že som svojim konaním bezohľadne a necitlivo zasiahla do vzťahu Vás a Vášho starého otca, súčasťou môjho konania bolo aj uverejnenie textu na verejnom portáli Facebooku 10. augusta 2009, kde som úmyselne uviedla nepravdivé obvinenia o tom, že ste sa nezaujímali o svojho starého otca, pričom som si bola vedomá, že to nebola pravda. Úmyselne som tým chcela vytvoriť o Vás nepravdivý obraz bezcitného a nedôveryhodného človeka. Taktiež sa ospravedlňujem za to, že som uvádzaním nepravdivých informácií o Vás, nepravdivým pripisovaním zlých vlastností a ohováraním Vašej osoby, Vašej matky a Vášho otca poškodzovala Vašu dôstojnosť, rodinnú povesť, občiansku česť a vážnosť v spoločnosti. Uznávam, že mojim úmyselným konaním, bolo ohrozené Vaše dobré meno, česť a vážnosť medzi ľuďmi, ktorí Vás poznajú. Takisto potenciálnym poškodením Vášho dobrého mena medzi partnermi v podnikateľskej sfére, aj medzi Vašimi známymi v Slovenskej republike i v zahraničí som sa úmyselne dopustila činu schopného poškodiť Vás na Vašich osobnostných právach. Konala som zo zištných dôvodov a svoje konanie úprimne ľutujem“. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi v 3. rade odškodné ako nemajetkovú ujmu vo výške 10.000,- eur a zaplatiť všetky trovy konania, vrátane tých, ktoré zaplatil žalobca v 3. rade, a to vo výške 366,- eur, a cestovné náklady vo výške 1.134,57 USD (1.017,- eur), a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. 4. Uznesením č. k. 10C 274/2010-56 zo dňa 03.02.2012 súd pripustil vstup žalobcov v 2. a 3. rade do konania v súlade vtedy platným § 92 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.). Uznesením č. k. 10C 274/2010-67 zo dňa 16.04.2012 a Uznesením č. k. 10C 274/2010-246 zo dňa 27.06.2016 pripustil aj zmenu petitu žaloby. 5. Žalobcovia podanú žalobu odôvodnili tým, že žalovaná dňa 10. augusta 2009 na verejnom portáli Facebook žalobcu v 3. rade krivo obvinila z úmyslov majetkového charakteru žalobcu v 1. rade a to z krádeže vkladnej knižky, a uviedla nepravdivé tvrdenie, pretože táto bola majetkom žalobcu v 1. rade. Uviedli, že žalovaná týmto konaním úmyselne chcela vytvoriť o žalobcovi v 1. rade nepravdivý obraz nedôveryhodného človeka a úmyselne takto znehodnotila ich rodinné vzťahy, najmä vzťah medzi žalobcom v 1. rade a jeho otcom, úmyselne ohováraním znižovala ich česť, dôstojnosť a vážnosť u ľudí, ktorí ich poznali nielen z kruhu rodiny, ale i z oblasti pracovnej a u žalobcu i vo sfére podnikateľskej. Žalobcovia žiadali ospravedlnenie od žalovanej za nepravdivé tvrdenie, že žalobca v 2. rade nútil svojho svokra k predaju domu, ktorý bol v tom čase vo vlastníctve svokra a žalobcu v 1. rade. Zároveň sa domáhali ospravedlnenia, že žalovaná napísala o žalovanom v 3. rade, že sa nezaujímal o svojho starého otca, pričom si musela byť vedomá, že to nebola pravda. Úmyselne tak chcela vytvoriť aj o žalobcovi v 3. rade nepravdivý obraz bezcitného a nedôveryhodného človeka a nepravdivým pripisovaním zlých vlastností a ohováraním jeho osoby, jeho matky - žalobcu v 1. rade a jeho otca - žalobcu v 3. rade poškodzovala ich dôstojnosť, rodinnú povesť, občiansku česť a vážnosť v spoločnosti a podnikateľskej obci. Dôvodnosť žaloby žalobcovia preukazovali prefotenou správou z verejnej nástenky facebookového profilu žalobcu v 3. rade adresovanou žalovanou žalobcovi v 3. rade dňa 10.09.2009, Oznámením o podozrení zo spáchania trestného činu ohovárania podaného žalobcom v 1. rade na žalovanú zo dňa 24.08.2009, Uznesením Obvodného oddelenia Policajného zboru Sobrance o odmietnutí oznámenia zo dňa 02.10.2009, Správou Krajskej prokuratúry v Košiciach zo dňa 08.03.2010, výpoveďou svedka Y. mejlovou notifikáciou Y. O. o komentovaní stavu užívateľa profilu žalobcu v 3. rade zo dňa 10.09.2009, fotokópiou prednej strany vkladnej knižky znejúcej na meno E. K. a žalobcu v 1. rade. 6. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť. Uviedla, že napádaná písomná komunikácia medzi žalobcom v 3. rade a ňou prebiehala na báze súkromných SMS správ a nie na verejnej nástenke. Uviedla, že žalobca v 3. rade ako expert na IT techniku, si mal nastaviť facebookový profil a politiku zdieľania príspevkov zverejňovaných na sieti tak, aby to nevideli iné osoby. Vypovedala, že nebolo jej úmyslom niekomu ublížiť a jej príspevok adresovaný SMS formou žalobcovi v 3. rade bol len reakciou na jeho príspevok zverejnený na statuse jeho FB profilu. Pokiaľ ide o napádané tvrdenie, že žalobca v 1. rade zobral vkladnú knižku uviedla, že mala vedomosť o nej, avšak po jedenej návšteve rodiny žalobcov u E., otca žalobcu v 1. rade, táto zmizla. Pokiaľ ide o rodinné vzťahy medzi otcom a žalobcom v 1. rade predložila ako dôkaz čestné prehlásenie napísané E. K. otcom žalobcu v 1. rade. 7. Okresný súd právne vec posúdil podľa § 11 a § 13 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka a v spojení s článkom 15 a § 191 Civilného sporového poriadku, na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, pretože nemal preukázané tvrdenie žalovanej, že ukradla vkladnú knižku, čo mala tvrdiť o žalobkyni v 1. rade a že žalobca v 2. rade nútil svojho svokra k predaju domu a že žalovaný v 3. rade sa nezaujímal o svojho starého otca. Podľa názoru okresného súdu nebolo také závažné, že by v spoločnosti, v kruhu rodinných príslušníkov, priateľov, spolupracovníkov a podnikateľov v značnej miere spôsobilo zníženie dôstojnosti a vážnosti žalobcov a že tieto skutočnosti by boli objektívne spôsobilé takúto ujmu osobnosti žalobcov privodiť. 8. Okresný súd vychádzal zo zistenia, že písomná správa žalovanej bola prečítaná preukázateľne iba osobou svedka Y. O., z verejnosti prístupnej nástenky facebookového profilu, ktorý mal iba žalobca v 3. rade. Z výpovede svedka a žalobcu v 3. rade súd zistil, že napadnutú správu žalovaná napísala vo forme súkromnej SMS správy, adresovanej iba žalovanému v 3. rade, ktorý vzhľadom k tomu, že podniká a má záujem sa vo svojej podnikateľskej činnosti prezentovať, nemal v tom čase ochranu profilu a také zabezpečenie, aby si tento text mohli pozrieť len tzv. priatelia. Dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno ohľadne zásahu objektívne spôsobilého vyvolať nemajetkovú ujmu, ktorá spočíva v porušení, alebo ohrození osobnosti človeka, zaťažuje dotknutého občana. V tej súvislosti žalobcovia nepreukázali, akým spôsobom do ich života zasiahli napísané správy. 9. Z výpovede svedka Y. O. súd zistil, že žalobcovi v 3. rade sa darí v podnikateľských aktivitách a nebola preukázaná vážna ujma, ktorá by spoločensky zasiahla do jeho podnikateľskej sféry. Ani žalobcovia v 1. a v 2. rade nepredložili dôkazy o strate vážnosti a dôstojnosti v kruhu ich rodiny, priateľov, či kolegov v práci. Súd konanie žalovanej posúdil ako konflikt v rámci občianskeho spolunažívania a konflikt v rámci rodiny, ktorý sa ešte viac vyostril, najmä vo vzťahu žalobkyne v 1. rade a jej otca E. K.. Súd správu posúdil ako kritické vyjadrenie zo strany žalovanej k správaniu sa žalobcov vo vzťahu k ich rodinnému príslušníkovi E. Ryníkovi a okrem toho namietané skutočnosti, ktoré písala žalovaná, neposúdili ani orgány činné v trestnom konaní za tak závažné, že by naplnili skutkovú podstatu trestného činu ohovárania ako tvrdili žalobcovia. XX. Okresný súd zamietol žalobu s tým, že už samotné prejednanie sporu pred súdom bolo morálnou satisfakciou a žalovaná si musí uvedomiť mieru prípustnej intenzity svojich vyjadrení, ktorými môže dotknutým osobám ublížiť. Pokiaľ ide o text, že žalobkyňa ukradla vkladnú knižku, tak žalovaná túto informáciu získala z čestného prehlásenia E. K. a takéto konanie nebolo motivované ako pomsta žalovanej voči žalobcom, čo žalobcovia ani nepreukázali. Okrem toho navrhované ospravedlnenie, ktoré žalobcovia žiadali uložiť žalovanej, nekorešpondovalo so znením textovej správy, zverejnenej na Facebooku žalobcu v 3. rade, ale vyplývalo z osobných pocitov žalobcov k osobe žalovanej. Pretože Okresný súd nevyhovel žalobe pokiaľ ide o priznanie morálnej satisfakcie, neboli splnené ani podmienky pre priznanie nemajetkovej ujmy v zmysle § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Súd preto žalobu zamietol aj pokiaľ ide o nárok na zaplatenie nemajetkovej ujmy. 11. Proti rozsudku podali odvolanie žalobcovia 1.,2.,3., ktorí nesúhlasili so zamietnutím žaloby a navrhli, aby odvolací súd rozsudok zrušil v celom rozsahu a aby bolo vo veci opätovne rozhodnuté, s ohľadom na dodržanie zásad spravodlivej ochrany práv žalobcov tak, ako to zaručuje právny systém právneho štátu, vrátane priznania peňažného zadosťučinenia, keďže ani priznanie morálneho zadosťučinenia, ku ktorému v súdnom konaní nedošlo sa nejaví postačujúce. V odvolaní uviedli, že žalovaná dňa 02.08.2009 uverejnila na verejnom portáli Facebook hanlivý text, v ktorom krivo obvinila žalobkyňu v 1. rade z krádeže, ale nie z úmyslu krádeže, ako je uvedené v rozsudku, uviedla nepravdivé tvrdenia o žalobcoch v 2. a v 3. rade a tak ku skutku ohovárania a krivého obvinenia došlo. A tým žalovaná svojim konaním a uverejnením hanlivého textu na verejnom portáli Facebook poškodila dobré meno žalobcov, poškodila žalobkyňu v 1. rade krivým obvinením z krádeže vkladnej knižky, poškodila na právach žalobkyňu v 1. rade a to zmenou závetu otca žalobkyne v 1. rade, čo bolo preukázané. Žalovaná svojim konaním vystavila žalobcov strate dôvery u príbuzných a známych, ohrozila ich dôveryhodnosť u všetkých osôb, ktoré mali a mohli mať prístup k hanlivému textu na verejnom portáli Facebook a išlo o neobmedzené množstvo osôb. Dôkazy o tom, že hanlivý text na verejnom portáli si prečítali cudzie osoby, boli súdu preukázané. K označenému konaniu žalovanej došlo na verejne prístupnom mieste, čo nie je potrebné dokazovať. Ohováranie na verejných portáloch je hrubým zásahom nielen do osobného, ale aj do spoločenského života a aj do rodinných vzťahov. Žalovaná môže svoje konanie kedykoľvek zopakovať, a to nielen voči každému občanovi, ale aj voči ktorémukoľvek predstaviteľovi orgánov štátnej moci, pretože tento svoj prejav osobnej povahy považuje za normálny. Konanie žalovanej dosahuje aj vyšší stupeň nebezpečnosti pre spoločnosť, teda stupeň vyšší než nepatrný a tak nemožno opomenúť ochranu celospoločenských záujmov a hodnôt demokratickej spoločnosti a právneho štátu, keď šírenie správ cez takéto verejné portály má celosvetový dosah. Preto nemožno súhlasiť so záverom súdu, že žaloba nie je dôvodná a že samotné prejednanie sporu pred súdom bolo morálnou satisfakciou. Podľa názoru odvolateľov, prejednanie veci na súde a čas strávený na súde, tiež účasť advokáta, ako aj samotná príprava na súdne konanie nie je satisfakciou, je to nutná a pre žalobcov nepríjemná povinnosť, ktorú musia splniť, ak sa chcú domáhať práva a spravodlivosti. Navyše si túto povinnosť museli zaplatiť sumou 1 098 eur a v prípade žalobcu v 3. rade aj cestovaním so zahraničia a úhradou letenky v hodnote 1 017 eur. Okresný súd rozhodol vo veci až po šiestych rokoch od podania žaloby, čím poškodil práva žalobcov na včasné a spravodlivé rozhodnutie vo veci a tak okrem dlhodobej právnej neistoty počas trvania sporu, žalobu zamietol. Zamietnutím žaloby súd spôsobil žalobcom v 1., 2. a 3. rade ďalšiu morálnu ujmu, spojenú s finančnou ujmou. Okrem toho žalovaná nepreukázala počas celého trvania súdneho sporu žiadnu ľútosť, ani náznak ospravedlnenia sa za svoje konanie, ale na pojednávaniach stupňovala agresivitu voči žalobcom, predložila súdu falošný dôkaz údajné vyhlásenie otca žalobkyne v 1. rade. Vystupovanie žalovanej na súde bolo dôkazom, že konala s úmyslom poškodzovať česť a dobré meno žalobcov, poškodzovať rodinné vzťahy a konala za účelom majetkového zisku. Žalovaná konala systematicky, ohováranie na Facebooku bolo súčasťou jej rozsiahlych činností a nešlo o žiadne náhle chvíľkové zlyhanie. Nesúhlasili so zistením súdu, že navrhované znenie ospravedlneniam, ktoré plne nekorešponduje so znením namietanej správy, ktorú uverejnila žalovaná by malo byť dôvodom na zamietnutie žaloby. Navrhované znenie je súčasťou znenia petitu, ktorý súd pripustil uznesením v priebehu konania. Text ospravedlnenia je viazaný na hanlivé výroky žalovanej, aj keď ich necituje doslovne. Žalobcovia zdôvodnili súdu, na pojednávaní dňa 18.05.2016, že vzhľadom na dĺžku času, ktorý uplynul od uverejnenia textu a to od 10.08.2009 by akékoľvek pripomínanie jeho obsahu mohlo mať opačný účinok. Preto nežiadali, aby žalovaná uvádzala svoje ospravedlnenie na verejnom portáli Facebook, ktoré by bolo účinné oba vtedy, ak by bolo uverejnené bezprostredne, alebo v krátkom čase od pôvodného textu. V súčasnosti by pripomínanie skutkov žalovanej mohlo mať opätovne ohrozujúci účinok pre žalobcov, ktorí sú poškodenými a ohrozenými osobami. Žalobcovia nechceli aby sa spor ďalej predlžoval a pripomínal ich známym uvedené ohovárania zo strany žalovanej a jej vyjadrenia, ktorými pošpinila a ohrozila dôstojnosť občiansku česť, meno a vážnosť žalobcov žiadali, aby žalovaná navrhované ospravedlnenie každému so žalobcov osobitne zaslala listom, ktorý vlastnoručne podpíše. V podanom odvolaní žalobcovia zdôraznili, že v prípade konania žalovanej ide o ohrozovacie konanie, pričom takéto nebezpečenstvo nemusí nastať ani hroziť bezprostredne a nemusí ani vzniknúť. Tento čin je dokonaný oznámením nepravdivého údaju, ktorý je spôsobilý značnou mierou ohroziť vážnosť iného človeka u spoluobčanov, prípadne spôsobiť ďalšie predpokladané následky. Konanie žalovanej možno považovať za ohrozovacie, keďže na naplnenie znakov skutkovej podstaty ohovárania stačí, aby došlo k reálnej možnosti vzniku ujmy, aj keď k samotnej ujme alebo vzniku škody dôjsť nemusí. Okresný súd nevykonal žiadne úkony, ktoré by mali voči žalovanej výchovne účinky, dokonca ospravedlnil jej neúčasť na dvoch pojednávaniach, ktorých sa nezúčastnila. Žalovanej neuložil žiadne povinnosti ani odporúčania, ktoré by viedli k náprave protiprávneho správania žalovanej, a rozhodnutím súd poskytol žalovanej ochranu pred ochranu za jej protiprávne konanie, ktoré v právnom systéme SR a EÚ je trestným činom. Zamietnutým žaloby vytvoril predpoklady na beztrestné páchanie zla ďalším možným protiprávnym konaním žalovanej. Rozhodnutím súd nesprávne, neobjektívne a neúplne posudzoval zásah do práv na ochranu osobnosti žalobcov a konaním žalovanej a to ohováraním na verejnom portáli Facebook nejde o pocitový stav ohováraním zasiahnutých osôb, ale o poškodenie občianskej cti, ľudskej dôstojnosti a dobrého mena poškodených osôb. Odvolatelia navrhli rozsudok zrušiť a vo veci opätovne rozhodnutú s prihliadnutím na dodržanie zásady spravodlivej ochrany práv žalobcov. 12. K odvolaniu žalobcov sa podaním zo dňa 22.02.2017 vyjadrila žalovaná, prostredníctvom právneho zástupcu, ktorá navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil a priznal žalovanej náhradu trov odvolacieho konania. Vo vyjadrení žalovaná uviedla, že okresný súd sa v priebehu konania v potrebnom rozsahu zaoberal navrhnutými dôkazmi, ktoré vykonal a dostatočným spôsobom sa s nimi vysporiadal v rozhodnutí. Dospel k správnemu záveru, že žalobcovia žiadnym spôsobom nepreukázali, taký výrazný zásah do ich práv a dôstojnosti, ktorý by odôvodňoval úspešnosť žaloby. Bolo preukázané, že rodinné vzťahy medzi stranami sporu ako inými členmi rodiny sú narušené, čo bolo aj následkom vzniku uvedeného sporu. Problematické rodinné vzťahy potvrdzuje aj vyhlásenie otca žalobkyne v 1.rade. Nesúhlasila s tvrdením žalobcov o ovplyvňovaní E. z jej strany, pretože ide o ničím nepreukázané domnienky. Žalobcovia ničím nepreukázali zásah do ich osobnosti, narušenie vzťahov a ich vážnosti a dôstojnosti. Tvrdenia boli len v hypotetickej rovine a okrem toho s výpovede jediného svedka vyplynulo, že konanie žalovanej nijako neovplyvnilo žalobcu v 3.rade. Zdôraznila, že počas celej doby konania, ktoré trvalo 6 rokov by sa v prípadne neprimeraného zásahu následky už boli prejavili. Pokiaľ ide o znenie ospravedlnenia toto nekorešpondovalo so znením správnym zverejnenej na Facebooku žalobcu v 3.rade, pretože v zmysle požadovaného znenia ospravedlnenia by sa žalovaná mala ospravedlniť v širšom rozsahu ako bola zverejnená správa, a tak nebolo možné žalobe vyhovieť. Súd je viazaný návrhom žalobcov a je úlohou žalobcov posúdiť primeranosť požadovaného nároku. Rozhodnutie okresného súdu je preto zákonné a spravodlivé a navrhla ho potvrdiť. 13. K vyjadreniu žalovanej k odvolaniu sa podaním zo dňa 29.12.2017 vyjadrili žalobcovia, ktorí poukázali na to, že spomínané vyjadrenie E. K., ktoré žalovaná predložila súdu je falošný dôkaz o tom, že konala z vôle inej osoby, pretože vyjadrenie, ktoré predložila nepísal Ján K., ale samotná žalovaná, ktorá sa podieľala na spisovaní mnohých podobných podvrhov, a to spoločne so svojím bývalým manželom E. K.. Obsah predloženej písomnosti E. K. je v rozopre s výpoveďou žalovanej, ktorú uviedla na polícií v Sobranciach, kde vypovedala jednoznačne, že text uverejnila sama z vlastnej pohnútky a z vlastného presvedčenia cielene a so zámerom vstupovať do vzťahu otca E. K. a jeho dcéry H. N. a členov jej rodiny. Túto písomnosť podľa žalobcov nie je možné brať ako dôveryhodný dôkaz a súd ho nemal ako dôkaz akceptovať, keď súd nepripustil konfrontáciu predloženej falošnej písomnosti. Rozpor medzi výpoveďou žalovanej a falošným listom označeným ako prehlásenie E. K. je dôkazom, že žalovaná koná podvodným spôsobom, keď súdu prekladá falošné dôkazy, o ktorých tvrdí, že sú pravé. Vo vyjadrení žalobcovia poukázali na niektoré rozhodnutia okresných aj krajských súdov, ktoré sa týkali iných predmetov konania. Samotný hanlivý text na Facebooku, ktorý uverejnila žalovaná, je zásahom do cti žalobcov bez ohľadu na počet osôb, ktoré mohli text prečítať. Ich počet je neohraničený. Dôkaz o tom, že text bol verejne prístupný, poskytol svedok svojou svedeckou výpoveďou priamo na pojednávaní. Podvodné konanie, zásah do cudzích práv, osobitne do práv na dedičstvo, poškodenie cti a dobrého mena, nebolo momentálnym zlyhaním žalovanej, ani jej uvedením do omylu inou osobou. Konanie žalovanej bolo plánované, systematicky vytvárané a stupňované následnými krokmi, za ktoré ako svojprávna dospelá osoba nesie plnú zodpovednosť. Nemožno súhlasiť, aby súd Slovenskej republiky poskytoval osobe žalovanej ochranu a oslobodzoval ju od spravodlivých následkov za jej konanie. Žalovaná počas pojednávaní neprejavila žiadnu ľútosť nad svojím konaním, neospravedlnila sa, práve naopak svojím vystupovaním preukazovala vôľu stupňovať poškodzovanie cti a dobrého mena žalobcov. Aj vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov napáda rodinné vzťahy, čím preukazuje jej vlastný záujem podnecovať napätie a v zmätočnom prostredí ťažiť neoprávnené majetkové zisky. Z uvedených dôvodov tak ako v podanom odvolaní žalobcovia navrhli rozsudok zrušiť a vo veci opätovne rozhodnúť. 14. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi (teraz § 379, § 380 CSP), preskúmaním napadnutého rozsudku, rozsahu spisu a po preskúmaní odvolacích námietok žalobcov, dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Nebol tak dôvod napadnutý rozsudok zmeniť alebo zrušiť, pretože súd prvej inštancie rozhodol vo veci vecne správne. Keďže nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, odvolací súd prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a postupom podľa § 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP rozsudok vo veci verejne vyhlásil dňa 22.9.2020, pričom o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu upovedomené zákonným spôsobom. 15. S prihliadnutím na obsah spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v posudzovanej veci vykonal náležité dokazovanie, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, významných pre posúdenie dôvodnosti podanej žaloby, ako aj na posúdenie opodstatnenosti tvrdení, ktoré uvádzali žalobcovia na preukázanie svojho nároku, pričom zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým záverom, ako aj k správnemu právnemu posúdeniu veci. V hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Súd prvej inštancie ich posúdil súhrnne a dostatočne ich aj vyhodnotil. Na takto ustálený skutkový stav aplikoval zodpovedajúce ustanovenia zákona a svoje dôvody, pre ktoré podanej žalobe vyhovel, aj v súlade s § 220 ods. 2 CSP presvedčivo odôvodnil. 16. Obsah odvolania žalobcov nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, z hľadiska uvádzaných tvrdení v podanom odvolaní, keď ani v odvolacom konaní neboli zistené také rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. 17. V odvolacom konaní tiež nevyšlo najavo, že konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, trpelo vadou, týkajúcou sa procesných podmienok, na ktorú by musel odvolací súd prihliadnuť (§ 380 ods. 2 CSP). 18. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je dostatočne vyčerpávajúce, a preto si nežiada ani obšírne doplniť dôvody na zdôraznenie jeho správnosti, nakoľko odvolací súd sa s ním v celom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP) a v podrobnostiach naň odkazuje. 19. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd poukazuje na nasledovné. 20. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. 21. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. 22. Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. 23. Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. 24. Občiansky zákonník v ustanovení § 11 priznáva každej fyzickej osobe právo na ochranu osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy, ide o generálnu klauzulu ochrany osobnosti fyzickej osoby a súčasne výslovne a v príkladoch uvádza jednotlivé typické hodnoty osobnosti fyzickej osoby. Zákon nepodáva výpočet konkrétnych foriem zásahov, ktorými môžu byť dotknuté osobnostné práva. Je nutné zvážiť, či rôznorodosť prejavov jednotlivých stránok ľudskej osobnosti fyzickej osoby zodpovedá i mysliteľne širokému spektru možných neoprávnených zásahov proti niektorej zo zložiek osobnosti. Česť fyzickej osoby patrí k významným právnym hodnotám, lebo má dôležitý význam pre vzťah fyzickej osoby k iným fyzickým osobám a ostatným účastníkom občianskoprávnych vzťahov, čím značne ovplyvňuje aj postavenie fyzickej osoby v spoločnosti. 25. Predmetom ochrany cti podľa § 11 Obč. zák. je také konanie, ktoré sa dotýka osobnosti občana tým, že znižuje jeho dôstojnosť, česť a vážnosť z hľadiska jeho vzťahu k spoluobčanom a ohrozuje jeho postavenie a uplatnenie v spoločnosti. Podmienkou občianskoprávnej ochrany cti je to, aby zásah bol objektívne spôsobilý takú ujmu osobnosti fyzickej osoby privodiť. 26. K porušeniu práva na ochranu osobnosti môže dôjsť nepravdivými tvrdeniami difamačného (ohováranie; klebeta; poškodenie cti, hanobenie) charakteru, ale tiež publikovaním neprípustných hodnotiacich úsudkov o konkrétnej osobe. Zákon vymedzuje však znaky, za prítomnosti ktorých treba určité správanie považovať za zásah do osobnosti (objektívna spôsobilosť zásahu negatívne dopadnúť na osobnosť fyzickej osoby, neoprávnenosť zásahu a príčinná súvislosť medzi určitým správaním a porušením alebo ohrozením osobnostných práv). Ak sú tieto znaky dané, má fyzická osoba právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov a aby jej bolo poskytnuté primerané zadosťučinenie (§13 ods. 1). 27. Dôvodnosť žaloby žalobcovia preukazovali prefotenou správou z verejnej nástenky facebookového profilu žalobcu v 3. rade adresovanou žalovanou žalobcovi v 3. rade dňa 10.09.2009, Oznámením o podozrení zo spáchania trestného činu ohovárania podaného žalobcom v 1. rade na žalovanú zo dňa 24.08.2009, Uznesením Obvodného oddelenia Policajného zboru Sobrance o odmietnutí oznámenia zo dňa 02.10.2009, Správou Krajskej prokuratúry v Košiciach zo dňa 08.03.2010, výpoveďou svedka Y. O., mejlovou notifikáciou Y. O. o komentovaní stavu užívateľa profilu žalobcu v 3. rade zo dňa 10.09.2009, fotokópiou prednej strany vkladnej knižky znejúcej na meno E. K. a žalobcu v 1. rade. 28. Uverejnenie nepravdivého údaja nemusí automaticky znamenať neoprávnený zásah do osobnostných práv, takýto zásah je daný iba vtedy, ak medzi zásahom a porušením osobnostnej sféry existuje príčinná súvislosť a ak tento zásah v konkrétnom prípade takou mierou presiahol určitú prípustnú intenzitu, ktorú v demokratickej spoločnosti už nemožno tolerovať. 29. Odvolací súd sa stotožnil so záverom okresného súdu, že na základe vykonaného dokazovania nebolo preukázané tvrdenie žalobcov, ohľadne zásahu do ich osobnostných práv v takej miere, ako predpokladá ustanovenie § 11 Občianskeho zákonníka. V danom prípade neexistuje príčinná súvislosť medzi zásahom, ktorý nepresiahol určitú prípustnú intenzitu a porušením osobnostnej sféry žalobcov. Okresný súd vychádza z toho, že nemal preukázané tvrdenie žalovanej, že ukradla vkladnú knižku, čo mala tvrdiť o žalobkyni v 1. rade a že žalobca v 2. rade nútil svojho svokra k predaju domu a že žalovaný v 3. rade sa nezaujímal o svojho starého otca. Podľa názoru okresného súdu, toto tvrdenie nebolo také závažné, že by v spoločnosti, v kruhu rodinných príslušníkov, priateľov, spolupracovníkov a podnikateľov v značnej miere spôsobilo zníženie dôstojnosti a vážnosti žalobcov a že tieto skutočnosti by boli objektívne spôsobilé takúto ujmu osobnosti žalobcov privodiť. Žalobcovia tvrdili, že žalovaná úmyselným ohováraním znižovala ich česť, dôstojnosť a vážnosť u ľudí, ktorí ich poznali a to nielen z kruhu rodiny, ale i z oblasti pracovnej a aj vo sfére podnikateľskej. Toto svoje tvrdenie ale žalobcovia žiadnym hodnoverným dôkazom nepreukázali a ani neoznačili okruh rodinných príslušníkov, priateľov, spolupracovníkov a podnikateľov, u ktorých by konanie žalovanej spôsobilo zníženie dôstojnosti a vážnosti žalobcov z ich pohľadu. Písomná správa žalovanej bola prečítaná preukázateľne iba osobou svedka Y. O., z verejnosti prístupného facebookového profilu, ktorý mal iba žalobca v 3. rade. Z výpovede svedka súd zistil, že napadnutú správu žalovaná napísala vo forme súkromnej SMS správy, adresovanej iba žalovanému v 3. rade, ktorý vzhľadom k tomu, že podniká a má záujem sa vo svojej podnikateľskej činnosti prezentovať, nemal v tom čase ochranu profilu a také zabezpečenie, aby si tento text mohli pozrieť len jeho priatelia. Z výpovede svedka Y. O. súd zistil, že žalobcovi v 3. rade sa darí v podnikateľských aktivitách a nebola preukázaná vážna ujma, ktorá by spoločensky zasiahla do jeho podnikateľskej sféry. Okresný súd konanie žalovanej posúdil ako konflikt v rámci občianskeho spolunažívania a konflikt v rámci rodiny. Súd správu posúdil ako kritické vyjadrenie zo strany žalovanej k správaniu sa žalobcov, vo vzťahu k ich rodinnému príslušníkovi E. K. a okrem toho namietané skutočnosti, ktoré písala žalovaná, neposúdili ani orgány činné v trestnom konaní za tak závažné, že by naplnili skutkovú podstatu trestného činu ohovárania, ako tvrdili žalobcovia. Okrem toho navrhované ospravedlnenie, ktoré žalobcovia žiadali uložiť žalovanej, nekorešpondovalo so znením textovej správy, zverejnenej na facebooku žalobcu v 3. rade, ale vyplývalo z osobných pocitov žalobcov k osobe žalovanej. Pretože okresný súd nevyhovel žalobe, pokiaľ ide o priznanie morálnej satisfakcie, neboli splnené ani podmienky pre priznanie nemajetkovej ujmy v zmysle § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Súd preto žalobu zamietol aj pokiaľ ide o nárok na zaplatenie nemajetkovej ujmy. Odvolací súd sa so záverom okresného súdu plne stotožňuje a ako bolo už uvedené, žalobcovia svoje tvrdenie nepreukázali a neoznačili osoby, ktoré by následok uvedeného zásahu potvrdili aj svojim negatívnym postojom voči žalobcom, či už z okruhu rodiny, priateľov, spolupracovníkov, podnikateľov a pod. Namietané konanie žalovanej preto nemohlo spôsobiť taký zásah do osobnostných práv žalobcov, ktorý by bol objektívne spôsobilý takú ujmu osobnosti fyzickej osoby privodiť, ako tvrdili žalobcovia. Dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno ohľadne zásahu objektívne spôsobilého vyvolať nemajetkovú ujmu, ktorá spočíva v porušení, alebo ohrození osobnosti človeka, zaťažuje dotknutého občana. V tej súvislosti žalobcovia nepreukázali, že medzi zásahom a porušením osobnostnej sféry existuje príčinná súvislosť. 30. Keďže vykonaným dokazovaním nebolo preukázané (a žalobcovia v uvedenom smere neuniesli dôkazné bremeno), že zo strany žalovanej došlo k neoprávnenému zásahu do chránených osobnostných práv žalobcov, ktorým poskytuje ochranu ustanovenie § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. 31. Pokiaľ žalobcovia v odvolaní namietali, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav z dôvodu, že nevykonal nimi navrhnuté dokazovanie, tento dôvod neobstojí. Súd totiž nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu a nie strán sporu. Záver, ktorý si sudca urobí o vykonaných dôkazoch z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. 32. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia, nesie tá strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a medzi povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazné bremeno ako procesný inštitút v sporovom občianskom súdnom konaní spočíva v zodpovednosti strany za to, že v konaní budú preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Ak neboli preukázané tvrdenia strany, táto dôkazné bremeno neuniesla, čoho následkom je rozhodnutie súdu vo veci samej v jeho neprospech. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú povinnosti tvrdenia a povinnosti označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena, ako aj nositeľa dôkazného bremena. 33. Nedôvodná bola aj odvolacia námietka nesprávneho právneho posúdenia veci. Okresný súd pri právnom posúdení aplikoval ustanovenia § 11 a § 13 ods. 1,2,3 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého predmetom ochrany cti je také konanie, ktoré sa dotýka osobnosti občana tým, že znižuje jeho dôstojnosť, česť a vážnosť z hľadiska jeho vzťahu k spoluobčanom a ohrozuje jeho postavenie a uplatnenie v spoločnosti. Podmienkou občianskoprávnej ochrany cti je to, aby zásah bol objektívne spôsobilý takú ujmu osobnosti fyzickej osoby privodiť. 34. Pretože súd prvej inštancie rozhodol o žalobnom návrhu žalobcov vecne správne, odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. 35. Podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 36. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods. 1, v spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. Žalovaná bola v odvolacom konaní vo veci úspešná, a preto jej vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenie § 262 ods. 2 CSP samostatným rozhodnutím. 37. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 CSP ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP). (1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).