Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Tos/23/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513010558 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Kováč ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1513010558.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Karola Kováča a sudcov JUDr. Tibora Kubíka a JUDr. Vladimíra Buchvalda, v trestnej veci odsúdeného G. B., pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák., o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V z 09.01.2020 sp. zn. 2T/88/2013, na neverejnom zasadnutí konanom 21. mája 2020 takto r o z h o d o l : Podľa § 194 ods. 1 Tr. por. z r u š u j e sa napadnuté uznesenie v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : Uznesením Okresného súdu Bratislava V z 09.01.2020 sp. zn. 2T/88/2013 bolo podľa § 50 ods. 4 Tr. zák. vyslovené, že odsúdený G. B. sa v skúšobnej dobe podmienečného trestu odňatia slobody určenej rozsudkom Okresného súdu Bratislava V z 19.09.2013 sp. zn. 2T/88/2013 neosvedčil a trest odňatia slobody vo výmere 2 roky vykoná. Okresný súd podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. odsúdeného G. B. pre výkon nariadeného trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Proti tomuto uzneseniu podal ihneď po jeho vyhlásení sťažnosť odsúdený G. B. a to priamo do zápisnice o verejnom zasadnutí z 09.01.2020. Podanú sťažnosť aj písomne odôvodnil prostredníctvom zvoleného obhajcu a to nasledovne: „Ako odsúdený tvrdím že rozhodnutie Okresného súdu Bratislava V č. k. 2T/88/2013-236 zo dňa 9. januára 2020, ktorým súd rozhodol o mojom neosvedčení sa a nariadil mi výkon trestu odňatia slobody v trvaní 2 rokov je v rozpore so zákonom, a to najmä ustanovenie § 50 ods. 6 Tr. zákona citujem: „Rovnako sa má za to, že sa odsúdený osvedčil, ak súd do dvoch rokov od uplynutia skúšobne j doby neurobil rozhodnutie podľa odseku 4 bez toho, že by odsúdený mal na tom vinu v prípade, ak sa proti odsúdenému vedie v tejto lehote trestné stíhanie pre iný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe. " V uvedenej trestnej veci sp. zn. 2T/88/2013 som bol rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 19.09.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.09.2013, odsúdený a bol mi uložený trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov, pričom výkon trestu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 4 roky. Skúšobná doba podmienečného odsúdenia začala plynúť dňa 20.09.2013 uplynula dňa 20.09.2017. Počas uvedenej skúšobnej doby bolo proti mne vedené trestné stíhanie pre iný trestný čin, a to za skutok ktorý bol spáchaný dňa 24.06.2015. Z vyššie citovaného ustanovenia § 50 ods. 6 Tr. zákona vyplýva, že v prípadoch, ak je proti odsúdenému vedené počas skúšobnej doby trestné stíhanie pre iný trestný čin, má súd najneskôr do 2 rokov od uplynutia skúšobnej doby rozhodnúť o jeho neosvedčení sa, inak nastáva zákonná fikcia osvedčenia sa odsúdeného v skúšobnej dobe, a to priamo zo zákona (ex lege), pričom sa má za to, že odsúdený vykonal trest uplynutím skúšobnej doby podmienečného odsúdenia. Uvedená zákonná fikcia sa neuplatní iba v prípade, že by mal odsúdený vinu na tom, že v uvedenej zákonnej dvojročnej lehote rozhodnuté nebolo. Nakoľko skúšobná doba môjho podmienečného odsúdenia uplynula dňa 20.09.2017, s poukazom na zákonné ustanovenie § 50 ods. 6 Tr. zákona, ako odsúdený tvrdím, že súd mal v zmysle zákona o mojom osvedčení alebo neosvedčení sa ako odsúdeného v skúšobnej dobe v mojej trestnej veci pod 2T/88/2013 na Okresnom súde Bratislava V rozhodovať najneskôr do 20.09.2019 t. j. do dvoch rokov od uplynutia skúšobne doby môjho podmienečného odsúdenia. Nakoľko však súd prvého stupňa o mojom neosvedčení sa v skúšobnej dobe rozhodol napadnutým uznesením až dňa 09.01.2020 t. j. po uplynutí lehoty uvedenej v ustanovení § 50 ods. 6 Tr. zákona, tvrdím, že toto rozhodnutie súdu prvého stupňa o mojom neosvedčení sa v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia urobil súd už v čase, keď u mňa nastala zákonná fikcia osvedčenia sa priamo zo zákona v trestnej veci pod 2T/88/2013 na Okresnom súde Bratislava V. A preto je tu zákonná prekážka na takéto rozhodnutie súdu, vzhľadom na skutkový a právny stav vo veci podľa § 50 ods. 6 Tr. zákona. Ako odsúdený tvrdím, že žiadnym svojím zavineným konaním som uplynutie dvojročnej lehoty podľa § 50 ods. 6 Tr. zákona nezapríčinil, pričom uvádzam, že adresu svojho trvalého pobytu som uviedol, na tejto uvedenej adrese som sa zdržiaval a riadne som prebral úradné zásielky zo súdu. Ďalej v tejto súvislosti poukazujem na skutočnosť, že ostatný termín verejného zasadnutia na odvolacom krajskom súde, na ktorom bolo právoplatne rozhodnuté a tým ukončené trestné stíhanie v inej mojej trestnej veci o skutku, ktorý som spáchal v dobe podmienečného odsúdenia, bol nariadený odvolacím krajským súdom na deň 25.09.2019, t. j. po uplynutý dvojročnej lehoty podľa § 50 ods. 6 Tr. zákona, pričom predchádzajúce verejné zasadnutie odvolacieho, krajského súdu bolo nariadené na deň 19.06.2019, čo predstavuje časový odstup viac ako 3 mesiace, kedy súd nekonal, a preto nebolo toto trestné konanie v mojej inej trestnej veci právoplatne ukončené v dvojročnej zákonnej lehote podľa § 50 ods. 6 Tr. zákona. To, že moje trestné stíhanie v inej trestnej veci sa viedlo aj po uplynutí lehoty podľa § 50 ods. 6 Tr. zákona som ja nezavinil svojím konaním. Na základe uvedeného preto tvrdím, že odvolací krajský súd mal dostatok času na rozhodnutie v mojej inej trestnej veci a tým na jeho právoplatné skončenie, a to tak aby mal súd prvého stupňa následne dostatok času na rozhodnutie o mojom prípadnom osvedčení alebo neosvedčení sa v zákonnej dvojročnej lehote podľa § 50 ods. 6 Tr. zákona (aj pri rešpektovaní zásady prezumpcie neviny). Tvrdím preto, že táto skutočnosť ohľadne právoplatného neskončenia trestného stíhania vedeného voči mne v inej trestnej veci v dvojročnej lehote mi nemôže byť v žiadnom prípade kladená ako odsúdenému za vinu, a nemôže byť posudzovaná v neprospech mňa ako odsúdeného, keďže nariaďovanie termínov súdnych pojednávaní, v tomto prípade verejného zasadnutia odvolacieho súdu je vo výsostnej kompetencii konajúceho súdu, a na túto skutočnosť som ja nemal žiadny vplyv. V súvislosti s uvedeným poukazujem na výklad k ustanoveniu § 50 ods. 6 Tr. zákona, z ktorého vyplýva, že samotná skutočnosť, že je odsúdený stíhaný pre iný trestný čin neznamená, že sa v skúšobnej dobe neosvedčil a súd spravidla musí vyčkať s vydaním rozhodnutia až do právoplatného skončenia konania o takomto čine. Ak konanie nebolo ukončené v lehote dvoch rokov od skončenia skúšobnej doby z dôvodov, ktoré odsúdený nezavinil, platí zákonná fikcia, že sa osvedčil. Podmienka nebude splnená, ak páchateľ vlastním konaním zavinil, že trestné konanie nebolo ukončené, napr. ak sa v priebehu uvedenej doby zdržiaval v cudzine a vec tak bez jeho prítomnosti nebolo možné náležíte objasniť. (Porovnaj Trestný zákon, Veľký komentár, Y. K. a kol., vyd. Eurokódex,, 3 akt. vydanie, str. 109). Ako odsúdený poukazujem aj na judikatúru Ústavného súdu SR ohľadne konania ktoré je možné dávať zavinú odsúdeného v súvislosti s rozhodovaním podľa ustanovenia § 50 ods. 6 Tr. zákona, viď napr. nález I. ÚS 558/2017-49 v ktorom ústavný súd poukázal na stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR č. 30/1998 z 24. júna 1999. Z týchto vyplýva, že vinu odsúdeného vidia súdy v najmä neohlásenej a častej zmene pobytu odsúdeného, v nepreberaní poštovných zásielok odsúdeným, hoci býva na uvedenej adrese, útekom z väzby v novej veci, sebapoškodzovaním vo väzbe, a tým aj marením konania, alebo iným marením dôkazov, opakovaným vznášaním námietok zaujatosti a pod. Ústavný súd ďalej konštatoval, že za vinu odsúdeného vo vyššie uvedenom zmysle nie i e možné považovať ani jeho trestné stíhanie za trestný čin spáchaný počas plynutia skúšobnej doby, ak sa toto konanie neskončilo v zákonom stanovenej lehote po uplynutí skúšobnej doby. Ako odsúdený tvrdím s poukazom na to, že priamo zo zákona (ex lege) u mňa nastala fikcia osvedčenia sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia v trestnej veci pod sp. zn. 2T/88/2013 na Okresnom súde Bratislava V a to uplynutím zákonnej lehoty podľa § 50 ods. 6 Tr. zákona, počas ktorého súd nerozhodol o mojom osvedčení alebo neosvedčení v predmetnej trestnej veci, čo som ja ako odsúdený objektívne nezavinil, a preto tu je zákonná prekážka na takéto ďalšie rozhodovanie súdu o mojom osvedčení alebo neosvedčení sa ako odsúdeného v dobe podmienečného odsúdenia. Na základe všetkých vyššie uvedených právne relevantných skutočností preto ako odsúdený G.d B. sťažnostnému súdu navrhujem, aby napadnuté uznesenie Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 2T/88/2013 zo dňa 9. januára 2020 podľa § 194 ods. 1 Tr. por. zrušil v celom rozsahu pre jeho nezákonnosť." Krajský súd v Bratislave na podklade riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou osobou, preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. por. správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia, pričom dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného G. B. je dôvodná. Krajský súd zistil zo spisového materiálu, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava V z 19.09.2013 sp. zn. 2T/88/2013 bol odsúdený G. B. uznaný za vinného pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 roky s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 4 roky. Skúšobná doba začala plynúť dňom nasledujúcim po dni nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku, t. j. od 20.09.2013. Skúšobná doba odsúdenému uplynula 20.09.2017. Z pripojeného súdneho spisu Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 3T/49/2017 sa dalo zistiť, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV z 26.06.2018 č. k. 3T/49/2017-381 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 25.09.2019 sp. zn. 1To/88/2018 bol odsúdený G. B. uznaný za vinného pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že dňa 24.06.2015 v čase približne o 19.45 hod. v obchodom dome Bory Mall, Lamač 6780, Bratislava, v kine CINEMAX, v kinosále označenej písmenom H, počas premietania filmu napadol poškodeného Y. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ul. K.. O. XX, X. tým spôsobom, že po tom ako ho poškodený upozornil, aby nebol hlučný, obžalovaný sediaci pred ním sa otočil na poškodeného a hodil po ňom jedlo, ktoré mal zakúpené, na čo poškodený zareagoval tým, že hodil po obžalovanom pukance, následkom čoho ho obžalovaný udrel zovretou päsťou pravej ruky do ľavej časti tváre a slovne ho vyzval, nech s ním ide von, na čo sa poškodený postavil a prešiel do uličky kinosály, kde ho obžalovaný opätovne dvakrát udrel zovretou päsťou do ľavej časti tváre, čím poškodenému spôsobil zranenia - pomliaždenie ľavej tvárovej časti hlavy, kompletnú zlomeninu kĺbového výbežku sánky vľavo trieštivý typ s posunom úlomkov kosti navonok, čiastočne vykĺbenie hlavičky sánky vľavo, podvrtnutie krčného segmentu chrbtice po úraze, ktoré si vyžiadali operačný zákrok spojený s hospitalizáciou od 26.06.2015 do 01.07.2015, pri ktorom bol poškodenému voperovaný trvalý implantát titánovej dlahy a následnú domácu liečbu, počas ktorej sa u poškodeného prejavovali silné bolesti v oblasti tváre a hlavy, obmedzenie v otváraní úst s námahou na 29 mm, nemožnosť prijímania inej, než tekutej a kašovitej stravy po dobu minimálne 45 kalendárnych dní, pričom vyššie uvedené zranenia poškodeného si vyžiadali jeho dočasnú pracovnú neschopnosť v trvaní od 26.06.2015 do 12.08.2015. Za uvedenú trestnú činnosť bol odsúdenému uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 roky, so zaradením na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Uvedené súdne rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 25.09.2019. Jednalo sa teda o trestnú činnosť, ktorú odsúdený G. B. spáchal v priebehu posudzovanej skúšobnej doby podmienečného odsúdenia. Možno teda zhrnúť, že v posudzovanom prípade odsúdený G. B. počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia neviedol riadny život, ale v priebehu skúšobnej doby sa opätovne dopustil trestnej činnosti. Napriek tomuto konštatovaniu, súd I. stupňa vo veci konal a rozhodol až po uplynutí dvoch rokov od uplynutia skúšobnej doby (§ 50 ods. 6 Tr. zák.). Z výkladu ustanovenia § 50 ods. 6 Tr. zák. vyplýva, že súd môže rozhodnúť, že sa odsúdený v skúšobnej dobe neosvedčil, a že teda vykoná podmienečne odložený trest najneskôr do dvoch rokov od uplynutia skúšobnej doby, ak sa proti odsúdenému vedie v skúšobnej dobe trestné stíhanie pre iný trestný čin. Po uplynutí tejto doby by súd mohol rozhodnúť o neosvedčení sa odsúdeného a nariadení výkonu trestu iba v prípade, ak by k rozhodnutiu súdu nedošlo z viny odsúdeného. Vinu odsúdeného na tom, že súd nemohol o osvedčení alebo neosvedčení rozhodnúť v lehote dvoch rokov po uplynutí skúšobnej doby, treba spravidla vidieť v takom konaní odsúdeného, ktoré smeruje k vyhýbaniu sa tomu, aby súd mohol vôbec rozhodnúť. Takéto vyhýbanie je charakterizované neohlásenou a častou zmenou pobytu odsúdeného, nepreberaním poštových zásielok, marením konania alebo iným marením dôkazov, opakovaným, neúspešne vznášaným námietkam zaujatosti a podobne, v dôsledku čoho súd nemôže v čas vo veci rozhodnúť. Ak sa preukáže, že súd nerozhodol v dvojročnej lehote po uplynutí skúšobnej doby v dôsledku iných objektívnych príčin, t. j. bez zavinenia odsúdeného, musí konštatovať, že sa má za to, že sa podmienečne odsúdený osvedčil. V tomto smere treba poukázať na stanovisko trestného kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na zjednotenie výkladu zákona pri rozhodovaní o osvedčení odsúdeného v zmysle § 60 ods. 3 Trestného zákona (teraz § 50 ods. 5, ods. 6, § 52 ods. 2, ods. 3 Tr. zák.) a § 64 ods. 3 Trestného zákona (teraz § 68 ods. 2, § 70 ods. 1, § 72 ods. 1 Tr. zák.) z 24. júna 1990, číslo Tpj 30/98 (stanovisko uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. 71/1999), podľa ktorého: „Zákonná fikcia, že sa odsúdený osvedčil v zmysle § 60 ods. 3 Trestného zákona a § 64 ods. 3 Trestného zákona nastane až po jednom roku od uplynutia určenej skúšobnej doby, ale iba v prípade, ak súd v tejto lehote neurobil rozhodnutie podľa § 60 ods. 1 Trestného zákona alebo § 64 ods. 1 Trestného zákona bez toho, že by na tom mal odsúdený vinu. Ústavná zásada prezumpcie neviny vyjadrená v § 2 ods. 2 Trestného poriadku vyžaduje, aby orgány činné v trestnom konaní v stanovených zákonných lehotách vytvárali objektívnu situáciu právnej istoty. Ak sa trestné stíhanie pre trestný čin, ktorý mal odsúdený spáchať v skúšobnej dobe právoplatne neskončilo v lehote uvedenej v § 60 ods. 3 Trestného zákona a v § 64 ods. 3 Trestného zákona, platí zákonná fikcia neosvedčenia vyplývajúca z týchto ustanovení iba vtedy, ak odsúdený nezavinil, že orgány činné v trestnom konaní nemohli v lehote jedného roka od uplynutia skúšobnej doby rozhodnúť podľa § 60 ods. 1 Trestného zákona alebo podľa § 64 ods. 1 Trestného zákona." V posudzovanej veci prvostupňový súd nariadil verejné zasadnutie na deň 26.06.2018, ktoré však bolo odročené na deň 26.07.2018, jednak z dôvodu neprítomnosti odsúdeného G., jednak z dôvodu, že Okresný súd Bratislava V nemal k dispozícii súdny spis Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 3T/49/2017, keďže v tejto inej trestnej veci bol nariadené hlavné pojednávanie na deň 26.06.2018. Verejné zasadnutie určené na deň 26.07.2018 bolo napokon zrušené z dôvodu, že odsúdený požiadal o náhradný termín verejného zasadnutia, keďže bol práceneschopný, čo doložil aj potvrdením od ošetrujúceho lekára. Verejné zasadnutie následne bolo nariadené na deň 06.09.2018. Zo súdneho spisu sa však nedalo jednoznačne zistiť, prečo sa ani toto nariadené verejné zasadnutie neuskutočnilo. Možno sa iba domnievať (aj podľa viacerých písomných úprav v súdnom spise), že sa tak stalo preto, že trestná vec vedená na Okresného súdu Bratislava IV pod sp. zn. 3T/49/2017 nebola stále právoplatne skončená. Pre úplnosť treba konštatovať aj to, že Okresný súd Bratislava V opakovane (aj na viaceré podnety prokurátora) zisťoval stav súdneho konania vedeného na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 3T/49/2017, resp. stav odvolacieho konania vedeného na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 1To/88/2018. K ďalšiemu verejnému zasadnutiu došlo až dňa 14.11.2019, pričom aj toto verejné zasadnutie bolo odročené na deň 09.01.2020, jednak z dôvodu neprítomnosti odsúdeného G. B. (ten bol v tom čase vo výkone väzby v inej trestnej veci, o čom sa konajúci súd až dodatočne dozvedel), jednak z dôvodu, že Okresný súd Bratislava V stále nemal k dispozícii súdny spis Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 3T/49/2017 (konajúci súd si omylom vyžiadal iný súdny spis, než ten, ktorý bol potrebný). Napokon okresný súd uskutočnil verejné zasadnutie dňa 09.01.2020, na ktorom došlo aj k meritórnemu rozhodnutiu. Z obsahu súdneho spisu Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 3T/49/2017 vyplynulo, že prokurátor na odsúdeného G. B. podal obžalobu dňa 30.05.2017. K prvému odsudzujúcemu rozhodnutiu došlo rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV z 21.11.2017 č. k. 3T/49/2017-316. Na podklade odvolania odsúdeného G. B., uznesením Krajského súdu v Bratislave zo 07.03.2018 sp. zn.1To/8/2018 bol napadnutý rozsudok zrušený v celom rozsahu a vec bola vrátená súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Následne k ďalšiemu odsudzujúcemu rozhodnutiu došlo rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV z 26.06.2018 č. k. 3T/49/2017-381. Voči tomuto rozsudku odvolanie podal obžalovaný G. B.. Predkladacia správa bola predložená Krajskému súdu v Bratislave dňa 10.08.2018. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací nariadil verejné zasadnutie najskôr na deň 28.11.2018, avšak toto verejné zasadnutie bolo odročené na deň 30.01.2019. Dôvodom odročenia verejného zasadnutia bola predovšetkým neprítomnosť odsúdeného G. B., ktorý však svoju neúčasť ospravedlnil z rodinných dôvodov. Následne bolo verejné zasadnutie pred odvolacím súdom opakovane odročené a to v termínoch 27.03.2019, 15.05.2019, 19.06.2019 a 25.09.2019. Odsúdený G. B. sa verejného zasadnutia nezúčastnil okrem určeného termínu 28.11.2018, aj ďalších termínov a to 30.01.2019, 27.03.2019, 15.05.2019 a 19.06.2019, pričom v troch prípadoch išlo o jeho ospravedlnenú neúčasť zo zdravotných dôvodov a v jednom prípade išlo o jeho ospravedlnenú neúčasť aj z dôvodu neprítomnosti zvoleného obhajcu. Napokon Krajský súd v Bratislave rozhodol odsudzujúcim rozsudkom dňa 25.09.2019 sp. zn. 1To/88/2018. Z vyššie popísaných procesných úkonov, ako aj s ohľadom na plynutie času možno uzavrieť, že vzhľadom k tomu, že sa trestné stíhanie pre trestný čin, ktorý mal odsúdený spáchať v skúšobnej dobe, právoplatne neskončilo v lehote uvedenej v § 50 ods. 6 Tr. zák., potom nastala u odsúdeného G. B. zákonná fikcia jeho osvedčenia sa v skúšobnej dobe, keďže odsúdený v podstatnej, resp. určujúcej miere nezavinil, že Okresný súd Bratislava V nemohol v lehote dvoch rokov od uplynutia skúšobnej doby rozhodnúť podľa § 50 ods. 4 Tr. zák. Vzhľadom na uvedené, treba konštatovať a zopakovať, že Okresný súd Bratislava V pochybil, keď na verejnom zasadnutí konanom až dňa 09.01.2020 rozhodol napadnutým uznesením, hoci v tomto čase už došlo k uplynutiu lehoty uvedenej v § 50 ods. 6 Tr. zák., pričom na tomto vzniknutom stave neniesol podstatnú vinu odsúdený. Možno prisvedčiť aj tým argumentom sťažovateľa, že odvolací súd v inej jeho trestnej veci mal dostatok času, aby o jeho odvolaní rozhodol do termínu 20.09.2019 (t. j. do uplynutia lehoty uvedenej v § 50 ods. 6 Tr. zák.) zvlášť, ak okrem iného, medzi termínom verejného zasadnutia zo dňa 19.06.2019 a termínom verejného zasadnutia zo dňa 25.09.2019 uplynuli tri mesiace, pričom nariadenie termínu verejného zasadnutia je vždy v kompetencii odvolacieho súdu a on na túto skutočnosť nemá žiadny vplyv. Na podklade týchto právnych úvah a záverov, krajský súd považoval sťažnosť odsúdeného G. B. za dôvodnú a preto rozhodol spôsobom, uvedeným vo výrokovej časti tohto uznesenia. Nakoľko v posudzovanom prípade neprichádzalo do úvahy žiadne iné súdne rozhodnutie, krajský súd sa iba obmedzil na zrušenie napadnutého uznesenia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.