Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/282/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513240356 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kučerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1513240356.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a sudcov JUDr. Martina Murgaša a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobcu: A. W. - G., L.: XX XXX XXX, C. X.. Č.. XX, Ž., zast. ADVOKÁTI Müller & Dikoš, s.r.o., Závodská cesta 3911/24, Žilina proti žalovanému: L.. V. N., D.. XX.XX.XXXX, N. Ľ. X.. Č.. XXXX/X, N., zast. advokátom Mgr. Milošom Čičmancom, Rastislavova ul. č. 3468/36, Poprad o zapl. 22.166,40 eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V z 22. Júna 2018, č. k. 39C/414/2013- 262, takto r o z h o d o l : I. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e . II. Žalovanému sa priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške náhrady rozhodne trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. o d ô v o d n e n i e : 1/ Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 22.166,40 eur s prísl.; žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 2/ Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že medzi žalobcom a žalovaným bola na základe objednávky žalovaného prostredníctvom L.. V.. M. dojednaná ústna zmluva o dielo podľa ust. § 631 a nasl. Obč. zák. Skonštatoval, že predmetná zmluva je aj zmluvou spotrebiteľskou podľa § 52 a nasl. Obč. zák., keď žalobca (zhotoviteľ diela) je podnikateľom, ktorý dielo u žalovaného vykonával v rámci predmetu svojej činnosti a žalovaný pri uzatváraní zmluvy o dielo vystupoval ako spotrebiteľ. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalobca vykonal pre žalovaného v období od 08/2010 do 06/2011 dodávku upraveného kameňa (pieskovec) v neurčenom množstve a kvality, pokládku kamennej dlažby cca. 300 m2, zhutnenie podkladu, vonkajšie schody 14,85 bm, schody do pivnice 17,40 bm, podesta pivnica 1,85 m2, obklad stien pivnica - vchod 15,18 m2, dodávku kameňa 75m2, výmena poškodeného kameňa 3m2, schody 4,5 bm a opravu dlažby spôsobenú poškodením pri stavebných prácach. Žalobca vykonával dielo podľa projektu L.. V.. M., na ktorého základe vyhotovil pre žalovaného vzorku kameňa a po je odsúhlasení žalovaným došlo k uzavretiu zmluvy o dielo. Žalobca ukončil práce na stavbe žalovaného najneskôr 1.7.2011 bez písomného odovzdávacieho protokolu. Po ukončení prác listinou zo dňa 7.7.2011 označenou ako „VAŽEC ukončenie - Rozpočet celkom (po doúčtovaní všetkých položiek)“ žalobca žiadal od žalovaného doplatok vo výške 22.166,40 eur. Predmetná listina nie je podpísaná žalovaným, na vyúčtovanú čiastku nebola žalobcom vystavená faktúra (riadny účtovný doklad). 3/ Súd prvej inštancie poukázal aj na obsah svedeckých výpovedí L.. V.. M., ktorý tvrdil, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k dohode na cene 350-450 Kč, t.j. cca. 14,50 eur - 18,50 eur/ m2, v ktorej cene malo byť dovezenie a položenie kameňa podľa projektu v rozsahu 660 m2, L.. Š.Á., ktorý pred súdom vypovedal, že žalobcovi predal opracovaný kameň za 18 eur/m2 v celkovom množstve cca 16 paliet po 15m2, pričom štandardná cena kameňa, s jednou opracovanou stranou je cca. 45 eur/m2, A.. O., ktorý vo výpovedi uviedol, že žalobcovi dodal cca. 15 paliet po 15m2 opracovaného kameňa, t. j. cca 225m2, A.. B., ktorý vypovedal, že na pokládku kameňa/dlažby je obvyklá cena 13-15 eur za m2 a svedka Oračka, ktorý vypovedal, že obvyklá cena za práce pokládky dlažby tohto typu je zhruba 15-20 eur za m2, v čom je zahrnuté navozenie drte, zrovnanie a položenie kameňa, vyšpárovania a udusanie. 4/ Súd prvej inštancie na základe zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že žalobca dôkazne nepreukázal svoje tvrdenie, že pre žalovaného vykonával práce v dvoch etapách, s cenou dojednanou za každú etapu zvlášť, ani tvrdenie, že prijatá suma 23.000 eur bola len cenou za prvú etapu diela; rovnako nepreukázal, že medzi sporovými stranami došlo k dohode o cene za dielo/jeho druhú etapu vo výške 115 eur/m2 dlažby a z tohto dôvodu ho v zmysle § 634 ods. 1 Obč. zák. zaťažovalo dôkazné bremeno preukázať, že požadovaná cena za dielo je cenou primeranou. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti uviedol, že žalovaný skutkové tvrdenie žalobcu ohľadom cenovej dohody poprel argumentujúc, že mu všetky vykonané práce, ako aj cenu za kameň (t.j. celkom sumu 27.000 eur) vyplatil, pričom, vyplatená čiastka 27.000 eur nebola v konaní sporná. V prípade, že by sa jednalo o dve samostatné etapy, čo však považoval súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania ako vylúčené (dielo bolo vykonávané v dvoch častiach len z dôvodu počasia), mal žalobca vystaviť dve samostatné faktúry za prvú a druhú etapu s presným rozpisom dodania materiálu a výkonu prác. Za takýchto okolností by bolo možné zistiť, či sa vyplatená suma týkala len časti vykonaného diela a dodávky materiálu, resp. bola vyplatená ako preddavok na cenu diela (§ 634 ods. 2 Obč. zák.). Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že cena 115 eur/m2 v sebe zahŕňa kameň pieskovec, rezanie kameňa, dovezenie a zloženie kameňa na stavbe, vyhotovenie podkladu a položenie dlažby a vyšpárovanie, ide o čiastku, ktorú položkovite nevyčíslil, z ktorého dôvodu súd prvej inštancie nemohol pristúpiť ani k prípadnému porovnaniu primeranosti ceny jednotlivej položky prác s cenníkmi stavebných prác zverejnenými napr. na internete. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca nešpecifikoval, za aké práce a dodávku materiálu mu boli vyplatené sumy v celkovej výške 27.000 eur, nebolo možné zistiť ani primeranú cenu zhotovenej časti diela, čo napokon žalobca ani v konaní nepreukazoval a zotrval na skutkovom tvrdení, že medzi stranami došlo k dohode na cene 115 eur za m2. 5/ Pokiaľ ide o alternatívny právny titul, na základe ktorého žalobca požadoval uplatnený nárok (vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 Obč. zák.), súd prvej inštancie uviedol, že z e-mailovej komunikácie žalobcu s L.. V.. M., z listu žalobcu adresovanému žalovanému, ako aj z výsluchu svedkov možno usudzovať, že pravdepodobne zo strany žalovaného došlo k odstúpeniu od zmluvy podľa ust. § 642 ods. 2 Obč. zák. počas vykonávania predmetu diela, a to momentom zákazu vstupu žalobcovi na stavbu (1.7.2011) z dôvodu obavy, že dielo nebude vykonané riadne. Podľa súdu prvej inštancie však žalobca v konaní nepreukázal, že došlo u žalovaného k vzniku bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 451 a § 457 Obč. zák. Ozrejmil, že pri posudzovaní výšky peňažnej náhrady nemožno mechanicky vychádzať z predpokladanej ceny poskytnutého plnenia, ale pri jej určení je potrebné vychádzať najmä z nákladov, ktoré by bolo potrebné vynaložiť na získanie rovnakého plnenia v rovnakom čase a mieste a pritom prihliadnuť na prípadné nedostatky plnenia. Podľa názoru súd prvej inštancie však žalobca nepreukázal ani dôvodnosť nároku z pohľadu tohto alternatívneho právneho titulu. Keďže žalobca nepreukázal svoje tvrdenia uvádzané v žalobe, neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia, súd prvej inštancie žalobu zamietol. 6/ O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. a plne procesne úspešnému žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na ich náhradu v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady si vyhradil rozhodnúť po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 7/ Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie a zaviaže žalovaného na zaplatenie sumy 22.166,40 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne od 7.9.2011 do zaplatenia. Argumentoval tým, že súd prvej inštancie pri opätovnom konaní nedodržal právny názor odvolacieho súdu, ktorým bol viazaný, vec opäť nesprávne právne posúdil a nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy. Pokiaľ ide o námietku týkajúcu sa nedodržania právneho názoru odvolacieho súdu, odvolateľ poukázal na zrušujúce uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 6Co/355/2915-188 vydané v predmetnej veci, v ktorom vyslovil, že „účastníkmi zmluvy o dielo boli žalobca a žalovaný a žalobca o tom nemal pochýb. Ak bude v konaní sporné, či a akú sumu žalovaný žalobcovi za zhotovenie diela zaplatil, odvolací súd poukazuje na, že ak bude žalovaný tvrdiť, že cenu diela zaplatil, bude ho zaťažovať dôkazné bremeno ohľadom preukázania tohto tvrdenia, a tiež, že žalobca v odvolaní celkom správne poukazuje na e- mailovú a sms komunikáciu medzi ním a L.. V.. M.“. Podľa názoru odvolateľa sa súd prvej inštancie od tohto právneho názoru odvolacieho súdu odchýlil. Dodal, že sa voči žalovanému domáha zaplatenia ceny za dielo, ktoré vykonal a to za kamenárske, obkladačské práce a dodávku prírodného kameňa v zmysle rozpočtu zo dňa 7.7.2011, za ktoré mu bola zo strany žalovaného uhradená len záloha 4.000 eur. Žalobca má za to, že z predloženej fotodokumentácie, výpovedi svedkov Š., N. V. M. vyplynulo, že rozsah prác v zmysle rozpočtu vykonal. Súd prvej inštancie pochybil aj v tom, že jeho tvrdenia nevyhodnotil v kontexte s ďalšími dôkazmi, nezohľadnil predloženú e-mailovú a sms komunikáciu, rovnako tak neskúmal ani tvrdenia žalovaného, ktorý vo svojej výpovedi zo dňa 11.2.2015 uviedol, že za kamenárskej práce zaplatil zálohu približne 22.000 eur a potom ešte 4.000 eur prostredníctvom L.. V.. M., ktorý ďalšie nároky nemal. Pokiaľ teda žalovaný tvrdí, že za všetky kamenárske práce zaplatil, podľa názoru odvolacieho súdu zaťažuje žalovaného dôkazné bremeno ohľadom preukázania tohto tvrdenia. Súd prvej inštancie sa otázkou dôkazného bremena žalovaného v súvislosti s úhradou ceny za vykonané kamenárske práce nezaoberal, a v konaní postupoval inak. K odvolacej námietke ohľadom nesprávnych skutkových záverov odvolateľ ozrejmil, že z napadnutého rozsudku nevyplýva, akým spôsobom sa súd prvej inštancie vysporiadal s dôkazmi, ktoré predložil na preukázanie predmetu zmluvy a ceny za dodanie kameňa a pokládky dlažby, a to najmä na komunikáciu žalobcu a svedka L.. V.. M. (e-mailové správy počnúc dňom 4.12.2010 do 6.12.2010, od 16.6.2011 do 17.6.2011, od 7.7.2011 do 13.7.2011, sms správu zo dňa 19.7.2011). Na pojednávaní dňa 24.11.2017 právny zástupca žalovaného navrhol vypočuť svedka -zodpovedného zástupcu spoločnosti Z. Z..F..P.., pričom súd tento návrh prijal a uložil žalovanému, aby v lehote 10 dní oznámil súdu presnú identifikáciu navrhovaného svedka. Zo zápisnice z pojednávania zo dňa 16.2.2018 vyplýva, že na toto pojednávanie sa dostavili O. B. V. M. P. ako svedkovia, ktorí mali byť v postavení zodpovedných zástupcov spoločnosti Z., Z..F..P.. Takto označená spoločnosť však neexistuje. Súd prvej inštancie počas konania neskúmal totožnosť tejto právnickej osoby, rovnako neskúmal ani to, či označení svedkovia sú oprávnení zastupovať túto spoločnosť. Naviac, O. B. vo výpovedi zo dňa 16.2.2018 uviedol: Bol som zamestnancom Z., Z..F..P.., robil som majstra na stavbe a zabezpečoval som činnosti aj pre iné firmy.“ Z uvedeného teda nevyplýva, že by p. B. bol zodpovedným zástupcom obchodnej spoločnosti, ktorá vykonávala stavebný dozor na stavbe žalovaného. M. P. pred súdom dňa 16.2.2018 vypovedal: osobne som živnostníkom, pracovali sme pre firmu Z....“. Z uvedeného teda rovnako nevyplýva, že Jozef Oráčko bol zodpovedným zástupcom obchodnej spoločnosti. V súvislosti s výsluchom uvedených svedkov žalobca ďalej namietal, že nebol protistranou vopred upovedomený o skutočnosti, že na pojednávaní dňa 16.2.2018 bude ako svedok vypočutý O. B., ani M. P., a čím došlo k porušeniu ust. § 197 C.s.p., z ktorého dôvodu je ich svedecká výpoveď procesne nevykonateľným dôkazom, naviac v konaní nadbytočná a nedôvodná. Odvolateľ nesúhlasil ani so záverom súdu prvej inštancie, že rozsah, resp. bližšia špecifikácia predmetu zmluvy o dielo nebol v konaní preukázaný. Z vykonaného dokazovania, najmä z fotodokumentácie, výpovedí svedkov Š., N. V. M. podľa žalobcu jednoznačne vyplynulo, že rozsah prác v zmysle rozpočtu pre žalovaného vykonal. Z predloženej a ním vyhotovenej listiny zo dňa 7.7.2011 označenej ako „VAŽEC ukončenie - Rozpočet celkom (po doúčtovaní všetkých položiek)“ jednoznačne vyplýva výška ceny za vykonané dielo a rozsah druhej etapy vykonaného diela, pričom od žalovaného žiadal doplatiť sumu 22.166,40 eur. Uvedené je potvrdené výpoveďou žalovaného, a vyplýva to aj zo vzájomnej komunikácie medzi žalobcom a svedkom L.. V.. A. M., z ktorej je zrejmé, že L.. M. jednoznačne vedel, aká je cena. V e-mailovej komunikácii zo dňa 16.6.2011 žalobca písal L.. V.. M.: „Ahoj A., včera som spomínal doplatok sumy, aby všetko mohli zdarne dokončiť. Povedal si, že to preberieš s N. keď príde do Važca. Ako to dopadlo?“, L.. V.. A. M. odpovedal: „Ahoj A., vše dopadlo dobře, všechno budeš mít zaplacené...“. Žalobca tiež poukázal na e-mailovú komunikáciu medzi žalobcom a L.. V.. M. zo dňa 13.7.2011, kde žalobca písal L.. M.: „Súhlasím s podmienkami vyplatenia ako sme sa ráno rozprávali“. V ďalšej správe zo dňa 20.7.2011 žalovaný L.. V.. M. napísal: „Zaplaťte mi moje peniaze a ja vrátim zálohu....“, „Nerob zo mňa pred N. darebáka, darebák si ty. Porozmýšľaj, kto to všetko spôsobil a pokazil náš pracovný vzťah“, z čoho je možné predpokladať, že ako zhotoviteľ diela, ktorého oslovil L.. V.. M., mal tomuto svedkovi za zákazku zaplatiť províziu. Aj v minulosti svedok L.. V.. M. (ako vyplýva z e-mailovej správy zo dňa 4.12.2010) sa na žalobcu obrátil so žiadosťou o poskytnutie finančnej čiastky, ktorú chcel získať pre seba neoprávnene na úkor žalovaného i jeho. Žalobca tiež argumentoval tým, že medzi svedkom M. a žalovaným došlo k dohode a podali súdu účelovú a zavádzajúcu informáciu o obvyklej cene za vykonané kamenárske práce a ich rozsahu. Podľa odvolateľa z výpovede svedka M. vyplynulo, že bol oprávnený z titulu svojej profesie vykonávať architektonické práce a na stavbe žalovaného vykonával autorský dozor, preto sa nemohol pre žalovaného zaviazať vykonať akékoľvek stavebné práce a teda ani práce, ktoré pre žalovaného vykonal žalobca. Svedok M. vo svojej výpovedi potvrdil aj dohodu o cene za vykonanie diela žalobcom a odplatnosť vykonaných prác bola potvrdená aj úhradou zálohy 4.000 eur, výšku ktorej potvrdil aj žalovaný. Pokiaľ by aj cena diela nebola dojednaná v zmysle ust. § 634 Obč. zák. je potrebné poskytnúť cenu primeranú. Ako vyplynulo z výpovede svedka M.Z., cena za m2, ktorú žalobca požadoval, zodpovedala kamenárskym prácam a teda bola primeraná. Ak mal súd prvej inštancie za to, že zmluva o dielo nebola platne uzatvorená, bol povinný skúmať nárok žalobcu voči žalovanému z titulu bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 1, 2 Obč. zák. 8/ Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. K odvolacej argumentácii uviedol, že žalobca svoj nárok na zaplatenie sumy 22.166,40 eur uplatňuje z titulu zmluvy o dielo, ktorá mala byť medzi sporovými stranami uzatvorená ústne prostredníctvom L.. V.. A. M. a jej predmetom boli kamenárske a obkladačské práce na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného v katastri obce Važec za dohodnutú cenu podľa rozpočtu zo dňa 7.7.2011 vo výške 26.166,40 eur. Podanou žalobou sa žalobca domáha plnenia ako ceny za dielo, napriek absencii preukázania rozsahu diela/ prác, celkového prevedenia (ukončenia diela) a ceny diela jednotlivých prác. Tvrdenia prezentované žalobcom v konaní sú sporné, nepotvrdené relevantnými dôkazmi, či už listinnými alebo svedeckými výpoveďami. Z predložených dôkazov bola potvrdená len e-mailová komunikácia medzi žalobcom a L.. V.. M.. Žalobca zasielal rozpočet L.. M., ktorý ho však žiadnym spôsobom neschválil, neakceptoval čo nebolo preukázané ani vo vzťahu k žalovanému. Naviac, rozpočet nebol vypracovaný v čase, kedy malo dôjsť podľa tvrdení žalobcu k uzatvoreniu zmluvy o dielo. Je tak zrejmé, že cena za dielo nebola zmluvnými stranami dojednaná. Pokiaľ ide o výpovede svedkov títo podľa žalovaného nielenže nepotvrdili, že práce boli vykonané v rozsahu a kvalite uvádzanej žalobcom, ale uviedli aj obvyklú cenu za pokladanie dlažby na úrovni 13 - 20 eur/m2. Cena uvedená žalobcom je teda zjavne neprimeraná. Žalobca na pojednávaní 11.10.2017 uviedol, že mu za vykonané dielo malo byť vyplatených spolu 27.000 eur, žalovaný teda za to, že odplatu za dielo mal zaplatenú. Žalovaný zhrnul, že žalobca v konaní nepreukázal opodstatnenosť žalovaného nároku čo do základu a výšky. Rozpočet predložený žalobcom nebol výsledkom dohody zmluvných strán a nezodpovedá ani cenám za vykonané práce porovnateľné a obvyklé za obdobné práce v danom mieste a čase. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalobcu týkajúcu sa odklonu súdu prvej inštancie od záverov odvolacieho súdu, žalovaný uviedol, že nie každý názor/ usmernenie obsiahnuté v odôvodnení rozhodnutia je aj záväzný pre súd, pričom žalobcom zmienené ustanovenia odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu nepredstavujú právny názor, ktorým by mal byť súd viazaný. Odvolací súd v daných ustanoveniach neuvádza bezpodmienečný právny príkaz, ako treba vec rozhodnúť, ani aký právny predpis treba použiť. Pokiaľ svoje úvahy tatko neformuloval, nejde o vyslovenie záväzného právneho názoru podľa § 391 ods. 2 C.s.p. Z týchto dôvodov predmetná argumentácia žalobcu neobstojí. Pokiaľ odvolací súd preniesol dôkazné bremeno na žalovaného, je si potrebné uvedomiť, že v prvom rade musí byť unesené dôkazné bremeno na žalobcom, ktorý tvrdí, že zmluva o dielo bola uzatvorená, preukázať špecifikáciu diela, jeho rozsah a dohodnutú cenu. Až následne je relevantné preukazovať žalovaným, že danú cenu uhradil. Za bezpredmetnú považuje žalovaný aj námietku žalobcu ohľadom spoločnosti Z. Z..F..P.., pretože jednotlivý svedkovia popísali svoj vzťah k žalobcovi a žalovanému, či spoločnosti Z., Z..F..P.. Žalovaný záverom svojho vyjadrenia zhrnul, že dôkazy, na ktoré poukazuje žalobca v odvolaní sú všeobecného charakteru a priamo nepotvrdzujú žiadnu skutočnosť ním tvrdenú. Prípadná provízia pre L.. V. M. nemá súvis s prejednávanou vecou a skôr preukazuje založenie zmluvného vzťahu medzi žalobcom V. L.. V.. M., než medzi stranami sporu. Žalobca účelovo spochybňuje svedeckú výpoveď L.. V.. M., či svedkov O. B. V. M. P., čo preukazuje jeho dôkaznú núdzu, keď bez relevantného dôkazu, s ktorým by vedel tieto výpovede vyvrátiť ich hanlivo napáda, a priam navodzuje dojem krivej výpovede. Požadovanie skúmania bezdôvodného obohatenia žalovaným za predpokladu prijatia záveru, že zmluva o dielo nebola medzi stranami sporu uzatvorená je opäť neprípustné a nedôvodné prenášanie dôkazného bremena na žalovaného. Pripustením postupu prezentovaného žalobcom by mohlo dôjsť k narušeniu zásady voľného hodnotenia dôkazov, pretože by strana sporu určovala čo, ako, resp. čo ešte aby mal súd hodnotiť. 9/ Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech. 10/ Vzhľadom na absenciu písomnej zmluvy o dielo a dohody o cene za dielo, súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na závere, že úspech žalobcu v konaní bol podmienený preukázaním, že cena za dielo, ktorú požaduje od žalovaného je cenou primeranou podľa § 634 ods. 1 Obč. zák., a že čiastka doposiaľ žalovaným vyplatená vo výške 27.000 eur predstavovala len preddavky (§ 634 ods. 2 Obč. zák.). Pokiaľ išlo o alternatívny právny titul uplatňovaného nároku na zaplatenie žalovanej sumy 22.166,40 eur (vydanie bezdôvodného obohatenia), súd prvej inštancie uzavrel, že žalobca v konaní nepreukázal, že na strane žalovaného došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia podľa § 451 Obč. zák. S týmito závermi súdu prvej inštancie sa stotožňuje aj odvolací súd. 11/ Odvolací súd k odvolacej argumentácii žalobcu uvádza, že obsah e-mailovej komunikácie medzi žalobcom a L.. V.. M., ako aj skutočnosť, že rozpočet vypracovaný dňa 7.7.2011 (teda po zhotovení diela) bol zaslaný L.. V.. M., sú z pohľadu preukázania uzatvorenia dohody o výške odplaty medzi zmluvnými stranami zmluvy o dielo (žalobca a žalovaný) bezvýznamné. Predmetná e-mailová komunikácia podporne preukazuje vznik zmluvy o dielo medzi sporovými stranami (ako odvolací súd uviedol vo svojom zrušujúcom uznesení), nie však výšku dojednanej ceny. Zmluvnou stranou žalobcu ohľadom dohody o cene bol žalovaný z ktorého dôvodu ho nemohla nejako zaväzovať e-mailová správa L.. V.. M. adresovaná žalobcovi: „všechno budeš mít zaplacené“. Takýto prísľub tretej osoby nie je možné považovať za jasné a určité dojednanie ceny diela (§ 37 ods. 1 Obč. zák.) medzi žalobcom ako dodávateľom a žalovaným ako objednávateľom. Zo vzájomnej elektronickej komunikácie medzi žalobcom a svedkom Juráskom totiž možno vyvodiť len to, že svedok M. sprostredkoval (zjavne za províziu, viď e-mail svedka zo dňa 4.12.2010 na č.l. 115 : „ješte mi napiš, s jakou částkou počítaš pro mne, zjišťoval jsem si cenu za 1 m čt. u nás nejdražšího pískovce na dlažby, ktorý je přesne řezaný a to ještě na tlouštku.“) pre žalobcu prácu u žalovaného a plnil funkciu akéhosi „dozoru“ na stavbe žalovaného. Keďže medzi zmluvnými stranami nebola výška ceny dojednaná zmluvou, ani osobitnými predpismi, a nevyplynula ani z konkludentného konania sporových strán, je žalobca (zhotoviteľ diela) oprávnený požadovať od žalovaného cenu primeranú (§ 634 ods. 1 Obč. zák.). 12/ Možno zhrnúť, že žalobca preukázal, že mal so žalovaným uzatvorenú zmluvu o dielo (§ 631 a nasl. Obč. zák.), ktorá je vzhľadom na charakter zmluvných strán aj zmluvou spotrebiteľskou (§ 52 a nasl. Obč. zák.). Na základe tejto zmluvy žalobca dodal žalovanému dlažobný kameň - pieskovec zakúpený od svedkov H. Š. a svedka O. v rozsahu „dvoch plných áut zn. U.“, a že dodaný kameň, resp. jeho bližšie neurčenú časť, prostredníctvom ním najatých remeselníkov na nehnuteľnosti žalovaného položil (pokládka kameňa okolo domu, na stenách, pokládka a vymurovanie terénnych schodov - viď výpoveď svedka N. na č.l. 86 a svedka M. na č.l. 111, fotodokumentácia). Zo svedeckých výpovedí, ani z predloženej fotodokumentácie však nebolo možné zistiť skutočný rozsah dodaného kameňa a vykonaných prác, v tomto smere totiž absentovali predovšetkým relevantné listinné dôkazy (dodacie listy, rozpis vykonaných prác), ani to že rozsah vykonaných prác je v súlade s listinou vypracovanou žalobcom a označenou ako „VAŽEC ukončenie - Rozpočet celkom (po doúčtovaní všetkých položiek)“ zo dňa 7.7.2011 (č.l. 8). Z dôkazov produkovaných žalobcom nebolo možné posúdiť ani to či čiastka, ktorú požaduje od žalovaného titulom doplatku ceny za dielo je cenou primeranou za poskytnuté plnenie. Až v prípade, ak by žalobca v konaní preukázal, že uplatnený nárok predstavuje doplatok ceny riadne dokončeného diela, ktorá bola v čase uzavretia zmluvy obvyklá v danom mieste za dielo porovnateľných vlastností vzhľadom k náročnosti prevedenia diela, dĺžke doby, po ktorú bolo zhotovované a pod., (teda cena primeraná) prenieslo by sa dôkazné bremeno na žalovaného, konkrétne preukázať, že takúto čiastku žalobcovi zaplatil. V konaní bolo nesporené, že žalovaný hradil žalobcovi celkom za dielo sumu 26.000 eur. V kontexte vyššie uvedeného potom nemožno považovať napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie za odklon od právneho názoru odvolacieho súdu. K prejednávanej veci je potrebné dodať, že žalobca svoj spor nezaložil na skutkovom tvrdení, že žalovaná čiastka je cenou primeranou podľa § 634 ods. 1 Obč. zák. a v tomto smere neprodukoval ani dôkaz, na základe ktorého by mohla byť posúdená primeranosť uplatnenej ceny za dodaný materiál a práce (odborné vyjadrenie, súkromný znalecký posudok vo veci primeranosti uplatňovaného nároku na zaplatenie ceny diela), a napokon ani relevantné dokazovanie v tomto smere vykonať nenavrhol. Uvedené svedčí buď o tom, že žalobca nebol dostatočne znalý prostriedkov procesného útoku, ktoré s ohľadom na dôkaznú núdzu o existencii tvrdenej dohody o cene mu priznáva platné právo v podobe ust. § 634 ods. 1 Obč. zák. (t. j. tvrdiť a dôkazne preukázať, že požadovaná cena je cenou primeranou), resp. že mal za to, že cena, ktorú požaduje od žalovaného podmienku primeranosti nespĺňa. 13/ Pokiaľ ide o alternatívne posúdenie uplatneného nároku z pohľadu príslušných zákonných ustanovení o vydaní bezdôvodného obohatenia, odvolací súd uvádza, že žalobca v žalobe neuviedol, na akom skutkovom základe sa mal žalovaný bezdôvodne obohatiť. Za predpokladu, že by došlo k zrušeniu zmluvy o dielo zo strany žalovaného neformálnym odstúpením podľa § 642 ods. 1 Obč. zák., išlo by o taký spôsob zániku zmluvy, ktorý ustanovenia o vrátení bezdôvodného obohatenia vylučujú. Pokiaľ by došlo k zrušeniu zmluvy podľa ust. § 642 ods. 2 Obč. zák., účastníkom zmluvy by vznikla povinnosť vydať si vzájomné plnenia v zmysle § 457, resp. § 458 Obč. zák. Na strane žalobcu by došlo k bezdôvodnému obohateniu vo výške predstavujúcej preddavkovo zaplatenú cenu diela a na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie vo výške hodnoty materiálu a prác, ktoré už nemôže vydať. Rozdiel medzi oboma položkami by určil, ktorá zo strán má povinnosť druhej strane niečo vydať. Ust. § 458 ods. 1 Obč. zák. určuje spôsob, ako aj rozsah povinností toho, kto neoprávnene získal majetkový prospech a to tak, že musí vydať všetko, čo bolo neoprávnene získané. To znamená, že má dôjsť k navráteniu do predošlého stavu, a ak takáto reštitúcia nie je dobre možná, treba poskytnúť peňažnú náhradu, ktorá znamená ekonomickú protihodnotu toho, čo nemožno vrátiť in natura. Ak ide o unesenie dôkazného bremena v otázke zhodnotenia nehnuteľnosti žalovaného, na určenie výšky bezdôvodného obohatenia takto vzniknutého nie je rozhodujúce, akú hodnotu stratil zhotoviteľ (žalobca), ale ako sa zvýšila hodnota majetku žalovaného (rozhodnutie NS ČR sp. zn. 28Cdo 1941/2014, 28Cdo 2146/2009, 33Odo 1504/2005). Výška peňažnej náhrady sa potom neodvíja od predpokladanej ceny poskytovaného plnenia lebo táto cena obvykle nezodpovedá výške majetkového prospechu získaného objednávateľom. Pri určení jej výšky je tak potrebné zohľadniť náklady, ktoré by bolo treba vynaložiť na získanie rovnakého plnenia v danom mieste a čase, so zohľadnením prípadných nedostatkov plnenia. Inými slovami, pri zvažovaní spôsobu, ktorý by najlepšie postihoval hodnotu na základe zrušenej zmluvy nadobudnutého o prospechu, treba sa prikloniť ku kritériu ceny obvyklej, teda ceny, ktorú by v danom mieste a čase musel obohatený na nadobudnutie daného - porovnateľného plnenia vynaložiť. Podľa ustálenej judikatúry možno preto uzavrieť, že všeobecným kritériom považovaným vo väčšine prípadov za najlepšie vystihujúce hodnotu bezdôvodného obohatenia majúceho povahu dodávky materiálu a prác je cena obvyklá, stanovená na základe znaleckého posudku opierajúceho sa o vyhodnotenie cien obdobných plnení (viď napr. rozsudok NS SR sp. zn. 23Cdo 2601/2008, sp. zn. 29 Odo 805/2001, 23 Odo 954/2006, 30 Cdo 1789/2000). Aj v tomto smere u žalobcu absentovali relevantné skutkové tvrdenia a dôkazy. Z uvedeného dôvodu preto hodnotu materiálu a vykonaných prác nebolo možné stanoviť na základe rozpočtu vypracovaného žalobcom dňa 7.7.2011 (išlo o jednostrannú listinu vypracovanú žalobcom po vyhotovení podstatnej časti diela bez jej akceptácie žalovaným) a preto možno súhlasiť so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca v konaní nepreukázal ani to, či a v akej výške sa žalovaný voči nemu bezdôvodne obohatil. 13/ Odvolací súd dodáva, že v predmetnom zmluvnom vzťahu žalobca vystupoval ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ (§ 52 ods. 3, 4 Obč. zák.) a preto bolo primárne na žalobcovi, aby preukázal rozsah dodaného materiálu, prác a ich cenu a teda oprávnenosť žalovanej sumy, či už titulom doplatku ceny za vykonané dielo alebo vydania bezdôvodného obohatenia. Pokiaľ by žalobca mal predmetnú zákazku podloženú písomnou zmluvou o dielo, prípadne dodacími listami potvrdenými žalovanými a priebežným rozpisom vykonaných prác potvrdeným žalovaným, nedostal by sa v súvislosti s uplatňovaným nárokom do dôkaznej núdze, ktorá bola nutne sankcionovaná prehrou v spore. 14/ Pokiaľ ide o žalobcom namietané porušenie práva na spravodlivý súdny proces, nie je jeho porušením iné hodnotenie vykonaných dôkazov, skutkových tvrdení sporových strán, ako aj iný právny názor súdu na dôvodnosť podaného nároku. Právo na súdnu ochranu totiž nemožno stotožňovať s procesným úspechom strany sporu, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom sporových strán, vrátane ich dôvodov a námietok (viď sp. zn. II ÚS 4/94, sp. zn. II ÚS 3/97, sp. zn. I. ÚS 204/2010). 15/ Z uvedeného vyplýva, že napadnutý rozsudok je z hľadiska odvolacích dôvodov vecne správny a preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 16/ O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. a plne procesne úspešnému žalovanému priznal nárok na ich náhradu v rozsahu 100%. O výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 17/ Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).