Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1CoZm/11/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514224979 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Sedláčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1514224979.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a členiek senátu JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Moniky Školníkovej v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., Kubániho 16, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 233 516 proti žalovanému: Y. I., nar. XX.X.XXXX, trvalý pobyt L. XXX/XX, S., štátny občan O., zastúpenému advokátom JUDr. Luciou Filipkovou, Sládkovičova 26, Banská Bystrica o zaplatenie 5.626 eur s príslušenstvom a odmenou 18,75 eura zo zmenky a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 1CbZm/643/2015-201 zo dňa 12.11.2018 takto r o z h o d o l : I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 1CbZm/643/2015-201 zo dňa 12.11.2018 v napadnutom výroku o zrušení zmenkového platobného rozkazu č.k. 4Zm 386/2014-11 zo dňa 26.1.2015 v celom rozsahu a v súvisiacom výroku o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania p o t v r d z u j e . II. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania vo výške 122,50 eura k rukám právneho zástupcu žalovaného do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava V ako súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom prvým výrokom zmenkový platobný rozkaz č.k. 4Zm 386/2014-11 zo dňa 26.1.2015 zrušil v celom rozsahu; druhým výrokom súd konanie v časti zmenkovej sumy vo výške 4.800 eur, v úroku 6% ročne zo sumy 4.800 eur od 22.9.2014 do zaplatenia a v časti zmenkovej odmeny vo výške 16 eur zastavil; tretím výrokom súd rozhodol, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanej k rukám jej právnej zástupkyne náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia vo výške 3.011,03 eura, a to s poukazom na ustanovenia § 175 ods. 1, ods. 4, § 142 ods. 1, § 146 ods. 2, § 149 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“), § 470 ods. 1, § 471 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), § 497 Obchodného zákonníka, § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § čl. I § 17 ods. 2 zákona č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový (ďalej len „ZZŠ“). 2. Prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že zmenkovým platobným rozkazom č.k. 4Zm 386/2014-11 zo dňa 26.1.2015 uložil žalovanému povinnosť, aby do troch dní od jeho doručenia žalobcovi zaplatil zmenkovú sumu 5.626 eur so 6%-ným ročným úrokom zo sumy 5.626 eur od 22.9.2014 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 18,75 eura a náhradu trov konania v celkovej sume 815,94 eura, alebo aby v rovnakej lehote podal námietky. Žalovaný v zákonnej lehote podal proti zmenkovému platobnému rozkazu námietky a žiadal zmenkový platobný rozkaz zrušiť z dôvodu, že na základe zmluvy o revolvingovom úvere č. 167983-46250 zo dňa 26.3.2013 žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 6.120 eur a v zmysle čl. 5 bod 5.2 zmluvy bola v rovnaký deň vystavená blankozmenka, v texte ktorej chýbali údaje o zmenkovej sume a dátume splatnosti. Predmetná zmluva bola uzavretá ako formulárová a pri jej podpise a ani v rámci kontraktačného mechanizmu žalovaný nemal možnosť aktívne zasahovať do jej obsahu. Podľa žalovaného dojednanie čl. 5 bod 5.4 zmluvy, t.j. písomná dohoda o vyplňovacom oprávnení je nejasné, nezrozumiteľné a neurčité a zakladá možnosť svojvôle žalobcu pri vyplnení chýbajúcich údajov blankozmenky, v dôsledku čoho žalovaný namietal absolútnu neplatnosť dohody o vyplňovacom oprávnení pre rozpor s ustanovením § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaný poukázal na skutočnosti súvisiace so splátkovým kalendárom a s povoleným odkladom splátok s tým, že podľa žalovaného žalobca vyplnil zmenku pred tým, ako nastala skutočná splatnosť záväzkov zo zmluvy, nakoľko žalovaný nebol doposiaľ v omeškaní s platením mesačných splátok. Žalovaný považoval za neprimerane vysokú zmluvnú pokutu, pokiaľ ju žalobca do zmenkovej sumy zahrnul a žiadal, aby ju súd primerane znížil s poukazom na § 301 Obchodného zákonníka. Žalovaný tiež poukázal na skutočnosť, že mu žalobca nedoručil penalizačnú faktúru, ktorá mala zakladať splatnosť zmluvnej pokuty podľa čl. 12 bod 12.1 a 12.4 zmluvy a ani žiadne odstúpenie od zmluvy, výpoveď zmluvy či oznámenie o zosplatnení záväzku zo zmluvy. Zároveň žalovaný uviedol, že si nie je vedomý podpisu blankozmenky s doložkou „bez protestu“, ani blankozmenky s vyplneným miestom splatnosti a namietol pravosť svojho podpisu na blankozmenke. Na prejednanie námietok žalovaného súd prvej inštancie nariadil pojednávanie, na ktorom žalovaný zotrval na námietkach a uviedol, že majoritnú časť sumy uvedenej v zmenke už žalovaný uhradil s tým, že suma 6.120 eur, uvedená v úverovej zmluve, nebola žalovanému poskytnutá, keďže z tejto sumy tvorila čiastka 2.520 eur poplatky a celkovo žalovaný uhradil žalobcovi sumu 5.090 eur. Podľa názoru žalovaného sa mala zmluva o úvere kvalifikovať ako spotrebiteľský právny vzťah, nakoľko žalovaný je v nej síce uvedený ako podnikateľ, ale žalobcom nebolo preukázané, že by peňažné prostriedky použil na podnikanie a táto skutočnosť nie je uvedená ani v zmluve. Žalobca na pojednávaní dňa 22.11.2016 vzal žalobu späť v časti zmenkovej sumy vo výške 4.800 eur s úrokom 6% ročne z nej od 22.9.2014 do zaplatenia a v časti zmenkovej odmeny vo výške 16 eur, nakoľko po splatnosti zmenky žalovaný v splátkach uhradil sumu 1.740 eur a zároveň sa žalobca rozhodol netrvať na zaplatení sumy 3.060 eur zodpovedajúcej jednej z dvoch zmluvných pokút. Vo zvyšku žalobca žiadal zmenkový platobný rozkaz ponechať v platnosti, pričom aktuálna zmenková suma je 826 eur. Uviedol, že predmetná zmluva o revolvingovom úvere bola uzavretá medzi dvomi podnikateľmi s tým, že dohodnutá výška úverovej sumy bola 6.120 eur, zmluvná odmena bola dojednaná vo výške 2.520 eur a spôsob zaplatenia odmeny bol dojednaný započítaním a preto po vykonaní zápočtu bola na účet žalovaného poukázaná suma 3.600 eur. Skutočnosť, že žalovaný zmenku podpísal, je výslovne uvedená v bode 5.2 zmluvy, kde žalovaný potvrdil, že vystavil a veriteľovi odovzdal jednu vlastnú blankozmenku. Zmenková suma pozostáva z nesplatenej časti istiny a z dvoch zmluvných pokút, jednej vo výške 306 eur a druhej vo výške 3.060 eur. 3. Z prvopisu zmenky, odkazujúcej na zmluvu č. 167983-46250, ktorá bola vystavená v Banskej Bystrici dňa 26.3.2013, súd prvého stupňa zistil, že žalovaný ako vystaviteľ podnikajúci pod obchodným menom Y. I. - PYROTECHNA, IČO: 46 677 381 sa zaviazal zaplatiť na rad žalobcu dňa 21.9.2014 v Bratislave zmenkovú sumu 5.626 eur bez protestu. Súd prvého stupňa ustálil, že zmenka obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 ZZŠ pre vlastnú zmenku a predložením jej prvopisu žalobca preukázal, že je riadny majiteľ a má právo postihom žiadať zmenkovú sumu, pokiaľ zmenka nebola zaplatená, 6%- né úroky odo dňa splatnosti a odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy (čl. I. § 48 ods. 1 ZZŠ). V rozsahu povinností, ktoré pre súd vyplývajú z čl. I. § 17 ods. 2 a čl. III. § 3a ZZŠ, v znení platnom od 23.12.2015, súd prvého stupňa skúmal, či zaviazanosť žalovaného zmenkou vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, v nadväznosti na čo konštatoval, že v záhlaví zmluvy je žalovaný označený ako podnikateľ - živnostník a rovnako v žiadosti žalovaného zo dňa 21.3.2013 o poskytnutie PROFI úveru sa žalovaný identifikoval ako živnostník, pričom vzťah účastníkov konania je obchodnoprávny a zmluvu o revolvingovom úvere uzavreli podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Po vyhodnotení dôkazov vykonaných na objasnenie otázky, či je možné zmluvu o revolvingovom úvere považovať za spotrebiteľskú a žalovaného za spotrebiteľa v zmysle § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, dospel súd prvého stupňa k záveru, že v tomto prípade žalobca nemal dôvod pochybovať, že poskytuje úver žalovanému ako podnikateľovi na podnikateľské účely. Žalovaný ničím nepreukázal, že žalobcu žiadal o poskytnutie spotrebiteľského úveru, naopak, v žiadosti o úver deklaroval, že mieni úver použiť na podnikanie a aj podpisom zmluvy potvrdil, že peňažné prostriedky sú určené na výkon podnikateľskej činnosti. Na základe uvedených skutočností súd prvého stupňa konštatoval, že zmenkový prejav žalovaného nie je neplatný ani podľa čl. III. § 3a ZZŠ a nakoľko zaviazanosť žalovaného zmenkou nevznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, súd prvého stupňa nemal možnosť prihliadať na skutočnosti odôvodňujúce kauzálne námietky (čl. I. § 17 ods. 2 ZZŠ). Kauzálnu námietku neposkytnutej hodnoty nominálneho úveru v dohodnutej výške žalovaný vzniesol až počas námietkového konania. Nakoľko na neskôr uplatnené námietky už nie je možné prihliadať, súd prvého stupňa sa touto námietkou vzhľadom na koncentračnú zásadu vyplývajúcu z § 175 ods. 4 OSP už nemohol zaoberať. 4. Podľa názoru súdu prvého stupňa Dohoda o vyplňovacom práve obsiahnutá v čl. 5 body 5.3 a 5.4 zmluvy o revolvingovom úvere je pomerne jasne koncipovaná a je z nej zrejmé, že veriteľ má právo do blankozmenky doplniť sumu zmenky a údaj o splatnosti v prípade, ak sa dlžník dostane do omeškania s platením akéhokoľvek peňažného záväzku podľa tejto zmluvy, v nadväznosti na čo súd prvého stupňa poukázal na bod 5.4 písm. b), c) predmetnej zmluvy s tým, že širší rozsah Dohody ešte nezakladá jej neplatnosť a svojvôľu žalobcu vyplniť blankozmenku. Žalovaný v námietkach a ani neskôr počas konania nešpecifikoval, v čom vidí nejasnosť Dohody a preto podľa názoru súdu prvého stupňa predmetná Dohoda o vyplňovacom práve nie je v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatná. Zmenkový zákon pojem „blankozmenka“ nepoužíva, ale z čl. I. § 10 je zrejmé, že pripúšťa, aby bola zmenka pri vydaní neúplná tým, že upravuje okruh námietok, ktorými sa môže dlžník brániť proti majiteľovi zmenky, ktorý chýbajúce údaje do zmenky doplnil a blankozmenku premenil na riadnu zmenku. 5. Súd prvého stupňa ďalej v napadnutom rozsudku uviedol, že z karty klienta vyplynulo, že žalovaný splátky úveru platil s omeškaním, resp. ich nepoukazoval v plnej výške, čo žalovaný ani nepoprel. Už len samotná skutočnosť, že sa žalovaný dostal s plnením peňažného záväzku do omeškania, oprávňovala žalobcu, aby blankozmenku vyplnil (body 5.3 a 5.4 písm. a) zmluvy). Do blankozmenky žalobca doplnil sumu zmenky 5.626 eur a dátum splatnosti 21.9.2014. Ak postupoval podľa bodu 5.4 písm. b) a c) zmluvy, znamenalo by to, že mal zo zmluvy o revolvingovom úvere proti žalovanému splatnú pohľadávku s príslušenstvom a so zmluvnými pokutami najmenej vo výške 5.626 eur, s úhradou ktorej bol žalovaný v omeškaní minimálne od 20.9.2014. Podľa zmluvy a aj podľa vyjadrenia žalobcu by mala okamžitá splatnosť úveru nastať už tým, že žalovaný meškal s úhradou v poradí 15. splátky viac ako 35 dní. So splátkami č. 11 a 12 žalovaný nebol v omeškaní, nakoľko mu žalobca umožnil odklad týchto splátok. Podľa splátkového kalendára mala byť 15. splátka zaplatená 30.6.2014, čo by znamenalo, že okamžitá splatnosť nastala ku dňu 30.7.2014 a do tohto dňa sa stalo splatnými 16 splátok bez 2 splátok č. 11 a 12, t.j. spolu 14 splátok po 255 eur, čo je 3.570 eur. Z tejto sumy žalovaný do 30.7.2014 zaplatil celkovo 3.060 eur, neuhradené zostali splátky č. 15 a 16 vo výške 510 eur. Žalobca za okamžite splatné považoval aj zostávajúce splátky (10 splátok po 255 eur, t.j. splátky č. 17-26). Zmenka sa stala splatnou dňa 21.9.2014 a žalovaný do jej splatnosti uhradil aj splátky č. 15, 16, 17 a časť splátky č. 18 vo výške 35 eur, t.j. celkovo žalovaný do splatnosti zmenky 21.9.2014 uhradil sumu vo výške 3.860 eur. Do zmenkovej sumy tak žalobca zahrnul ostatné neuhradené splátky (časť splátky č. 18 vo výške 220 eur a splátky č. 19-26), t.j. celkový dlh 2.260 eur. Zvyšnú časť zmenkovej sumy 3.366 eur tvoria zmluvné pokuty: jedna vo výške 306 eur podľa bodu 12.1 zmluvy a druhá vo výške 3.060 eur podľa bodu 12.4 zmluvy. Ďalej súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku uviedol, že z námietok a z neskorších vyjadrení žalovaného vyplýva, že sa o predčasnej splatnosti žalovaný zjavne dozvedel až po tom, ako mu bol dňa 4.5.2015 doručený zmenkový platobný rozkaz. Žalobca predložil súdu pokus o zmier zo dňa 16.7.2014, v ktorom je uvedené, že žalobca je oprávnený zosplatniť všetky záväzky, ktoré by sa mali stať splatnými v budúcnosti a zároveň v takomto prípade bude požadovať aj zaplatenie ďalšej zmluvnej pokuty vo výške 50% z výšky revolvingovej pôžičky, v nadväznosti na čo súd prvého stupňa uviedol, že predmetný pokus o zmier podľa jeho názoru nie je možné považovať za výzvu podľa bodu 18.1 písm. b) zmluvy, nakoľko žalobca pokusom o zmier žalovaného neupozornil, že o výhodu splátok už prišiel a zároveň žalobca ani nepreukázal, že pokus o zmier bol žalovanému aj doručený, v dôsledku čoho absencia výzvy podľa bodu 18.1 písm. b) zmluvy týmto nie je konvalidovaná. Súčasne súd prvého stupňa poukázal na skutočnosť, že žalobca do zmenkovej sumy zahrnul aj zmluvné pokuty, ale bez toho, aby tvrdil a preukázal, že od žalovaného zaplatenie zmluvných pokút požadoval, pričom zmluvné pokuty sa mali stať splatnými do 10 dní od vystavenia penalizačnej faktúry na ich úhradu (body 12.2 a 12.5 zmluvy), ale keďže podľa bodu 18.1 písm. c) zmluvy mal veriteľ oznámiť dlžníkovi, že úhradu zmluvných pokút požaduje, nemohol sa žalovaný s úhradou zmluvných pokút dostať do omeškania skôr, než sa o vystavení penalizačných faktúr dozvedel. Podľa názoru súdu prvého stupňa nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty žalobcovi podľa čl. 12 bod 12.1 a 12.2 zmluvy vznikol, avšak sa nestal splatným, nakoľko splatnosť zmluvnej pokuty nastáva až potom, ako je povinný vyzvaný k jej úhrade a až potom sa môže dostať do omeškania, pričom uvedený záver vyplýva z rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33Odo 105/2013. Súd prvého stupňa považoval námietku proti vyplneniu a použitiu blankozmenky za dôvodnú, keďže ku dňu splatnosti zmenky 21.9.2014 nebol žalovaný v omeškaní so zaplatením žiadnej splátky, nakoľko 17. splátka bola splatná dňa 30.8.2014 a žalovaný ju uhradil dňa 3.9.2014, splátka č. 18 bola splatná až dňa 30.9.2014 a s plnením iných záväzkov zo zmluvy žalovaný nemohol byť v omeškaní, ani keby sa už podľa podmienok uvedených v čl. 12 zmluvy stali formálne splatnými, nakoľko sa o ich existencii nedozvedel. Na základe uvedeného súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku ustálil, že žalobca vyplnením zmenky porušil podmienky dojednané v bodoch 5.3 a 5.4 zmluvy a zmenka sa tým síce neplatnou nestala, ale žalovaný nemá povinnosť v rozsahu, v ktorom bolo oprávnenie porušené, zmenku zaplatiť, v dôsledku čoho súd prvého stupňa dospel k záveru, že žalovaný sa proti povinnosti zaplatiť zmenkovú sumu ubránil vo včas podaných námietkach a preto zrušil zmenkový platobný rozkaz v celom rozsahu a súčasne v späťvzatej časti konanie podľa § 175 ods. 5 OSP zastavil. S poukazom na ustanovenia § 142 ods. 1 a § 146 ods. 2 OSP súd priznal žalovanému náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej výške 3.011,03 eura. 6. Proti tomuto rozsudku podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie v časti výroku o zrušení zmenkového platobného rozkazu v celom rozsahu a výroku o náhrade trov konania a trov právneho zastúpenia a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že zmenkový platobný rozkaz ponechá v platnosti v časti, ktorá nebola vzatá späť a žalobcovi z toho dôvodu prizná nárok na náhradu trov prvoinštančného a tiež odvolacieho konania, alebo alternatívne aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na nové konanie. Žalobca v odvolaní uviedol, že má za to, že blankozmenka bola vyplnená v súlade s dohodou, resp. s podmienkami koncipovanými v čl. 5 predmetnej zmluvy o revolvingovom úvere, najmä s bodom 5.3 a 5.4 a bola vyplnená v čase, keď bol žalovaný v omeškaní so splatením záväzkov podľa zmluvy a zmenková suma zahŕňala všetky pohľadávky žalobcu, ktoré boli v zmysle zmluvy splatné ku dňu splatnosti zmenky. Žalobca poukázal na to, že žalovaný sa dostal so splátkou č. 35 do omeškania v rozsahu 35 dní, ako to vyplýva z karty klienta a v dôsledku uvedeného omeškania sa v zmysle bodu 12.3 zmluvy stali okamžite splatnými všetky záväzky žalovaného, t.j. predčasná splatnosť úveru nastala na základe objektívnej skutočnosti - uplynutia času a neobstojí argument žalovaného, že ho žalobca nevyzval na splatenie peňažného záväzku, ktorý sa mal stať okamžite splatným. Žalovaný musel, resp. mal si byť vedomý následkov, ktoré boli v čl. 12 výslovne upravené a zaplatením splátky č. 15 v omeškaní 35 dní po splatnosti v spojení so spomínaným ustanovením bodu 12.3 žalovaný musel mať vedomosť o následkoch v podobe predčasnej splatnosti úveru. Podľa názoru žalobcu bola táto skutočnosť plne postačujúca na účel legitímneho vyplnenia blankozmenky a nebolo potrebné žalovaného osobitne vyzývať na splatenie záväzku v zmysle bodu 18.1 písm. b) zmluvy s tým, že podmienka na vyplnenie blankozmenky podľa bodu 5.4 písm. b) zmluvy bola splnená, keďže ku dňu jej splatnosti bol už úver v celej zostávajúcej časti splatný. Vo vzťahu k nároku na zmluvnú pokutu podľa bodu 12.1 zmluvy žalobca v odvolaní poukázal na to, že žalovaný si vzhľadom na akceptáciu zmluvných podmienok a splátkového kalendára musel, resp. mal byť vedomý svojho omeškania a tiež skutočnosti, že v zmysle bodu 12.1 má žalobca v prípade omeškania viac ako 15 dní po termíne splatnosti nárok na zmluvnú pokutu vo výške 5% z nominálnej výšky úveru. Podľa bodu 12.2 zmluvy je zmluvná pokuta splatná do 10 dní odo dňa vystavenia penalizačnej faktúry s tým, že na vylúčenie pochybností ohľadom vedomosti o splatnosti je aplikovateľné aj ustanovenie bodu 12.3 zmluvy o splatnosti všetkých záväzkov. Podľa žalobcu bola vo vzťahu k zmenke aj v tomto prípade podmienka jej vyplnenia splnená, keďže ku dňu jej splatnosti nárok žalobcu na zmluvnú pokutu vznikol a v súlade s bodom 12.2 zmluvy sa zmluvná pokuta stala splatná. Podľa názoru žalobcu je zaslanie výzvy veriteľa podľa bodu 18.1 písm. b) zmluvy koncipované ako právo, a nie povinnosť, pričom žalobca trvá na tom, že blankozmenka bola vyplnená dôvodne a v súlade s dohodnutými podmienkami, v dôsledku čoho je námietka proti jej vyplneniu a použitiu bez právneho významu. 7. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný vyjadril písomným podaním svojho právneho zástupcu zo dňa 25.2.2019, v ktorom uviedol, že odvolanie žalobcu považuje v celom rozsahu za nedôvodné s tým, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav a dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, pričom žalovaný sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnym a skutkovým posúdením veci tak, ako ho v odôvodnení rozsudku uviedol súd prvého stupňa. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii žalobcu žalovaný v predmetnom vyjadrení uviedol, že ku dňu splatnosti zmenky 21.9.2014 nebol žalovaný v omeškaní so žiadnou splátkou, s čím sa stotožnil aj súd prvého stupňa v rozsudku a naviac v odvolaní žalobcu absentuje definícia toho, čo žalobca považoval za „všetky pohľadávky žalobcu, ktoré boli v zmysle zmluvy splatné ku dňu splatnosti zmenky“. Žalovaný tiež uviedol, že nerozumie, z akého dôvodu žalobca uvádza omeškanie so splátkou č. 35, keď podľa zmluvy bola dohodnutá splatnosť úveru v 24 splátkach. Z dôvodu procesnej opatrnosti žalovaný dodal, že pokiaľ mal žalobca na mysli splátku č. 15, ktorá bola podľa karty klienta splatná dňa 30.6.2014, táto bola uhradená v plnej výške dňa 4.8.2014, t.j. v čase údajnej splatnosti zmenky žalovaný nemohol byť v omeškaní ani s touto splátkou. Ak by sa zakladalo na pravde tvrdenie žalobcu, že „predčasná splatnosť úveru nastala na základe objektívnej skutočnosti - uplynutia času“, potom bolo podľa názoru žalovaného povinnosťou (nie právom) žalobcu oznámiť žalovanému, že nastala okamžitá splatnosť celého úveru vrátane zmluvných pokút (pokiaľ si ich žalobca chcel uplatniť) s uvedením konkrétnej sumy, ktorú mal žalovaný žalobcovi zaplatiť. Veriteľ si mohol, ale nemusel uplatniť nárok na zmluvnú pokutu na základe čl. 12 bod 12.1 zmluvy - teda v čase údajnej splatnosti zmenky 21.9.2014 žalovaný reálne nemohol mať a nemal vedomosť o výške okamžite splatných záväzkov. Žalovaný poukázal na čl. 12 bod 12.1. zmluvy s tým, že išlo o právo veriteľa a nie jeho povinnosť a ak si žalobca chcel toto svoje právo uplatniť, potom by bolo nanajvýš vhodné, aby vedel preukázať aj skutočnosť, že žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty vyzval. Žalovaný opätovne zdôraznil, že penalizačná faktúra mu žalobcom nikdy nebola doručená, resp. žalobca nepreukázal, že by žalovanému penalizačnú faktúru niekedy reálne doručil a z toho dôvodu žalovaný nemal možnosť dozvedieť sa, kedy došlo k vystaveniu penalizačnej faktúry a následne ku splatnosti zmluvnej pokuty, na základe čoho má žalovaný za to, že žalobcovi na zaplatenie zmluvnej pokuty nevznikol právny nárok. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny vo výroku potvrdil a priznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. 8. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného zo dňa 25.2.2019 vyjadril písomným podaním svojho právneho zástupcu doručeným súdu prvého stupňa dňa 5.4.2019 elektronicky s autorizáciou podľa osobitného predpisu, v ktorom uviedol, že tvrdenie žalovaného o tom, že v čase splatnosti zmenky nebol v omeškaní so žiadnou splátkou na základe predmetnej zmluvy o revolvingovom úvere, sa nezakladá na pravde, pretože ako to vyplýva z karty klienta, žalovaný bol v omeškaní so splátkou č. 15 v rozsahu 35 dní. Aj keď táto splátka bola v čase splatnosti zmenky zaplatená, nič to podľa žalobcu nemení na tej skutočnosti, že sa tak stalo s omeškaním 35 dní, čo bolo podstatné pre splatnosť všetkých záväzkov zo zmluvy s tým, že v dôsledku tohto omeškania došlo k aktivácii bodu 12.3 písm. b) zmluvy, teda všetky záväzky zo zmluvy sa stali okamžite splatnými a práve to bol relevantný fakt majúci vplyv na vyplnenie zmenky. Vo vzťahu k nároku na zmluvnú pokutu podľa bodu 12.1 zmluvy žalobca zotrval na argumentácii obsiahnutej v odvolaní s tým, že vzhľadom na uvedenú existenciu peňažných záväzkov a ich splatnosť (vyplývajúcu zo zmluvy bez následnej notifikačnej povinnosti na strane žalobcu/veriteľa) došlo k vyplneniu zmenky v súlade so všetkými podmienkami podľa dohody o vyplňovacom práve podľa bodu 5.3 a 5.4 zmluvy, čo považuje žalobca v tomto konaní za podstatné, keďže predmetom konania je zmenková pohľadávka (zmenková suma s príslušenstvom). 9. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu zo dňa 5.4.2019 vyjadril písomným podaním svojho právneho zástupcu zo dňa 3.5.2019, v ktorom uviedol, že má za to, že bod 12.2 zmluvy, ktorý odkazuje na vystavenie penalizačnej faktúry je nejasný, nezrozumiteľný a neurčitý a zakladá možnosť svojvôle žalobcu pri datovaní vystavenia penalizačnej faktúry, pričom tvrdenia žalovaného ohľadom nedoručenia penalizačnej faktúry podľa jeho názoru potvrdzuje aj skutočnosť, že žalobca prvýkrát predložil penalizačnú faktúru až na pojednávaní na súde prvého stupňa dňa 8.10.2018. Ak by bola penalizačná faktúra vystavená žalobcom skôr, nič mu nebránilo v tom, aby ju doručil žalovanému doporučenou zásielkou a mohol tak preukázať jej reálne odoslanie, ktoré by bolo zhodné s dátumom vystavenia penalizačnej faktúry, eventuálne mohol vystavenú penalizačnú faktúru priložiť už k návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu datovaného dňom 22.9.2014. 10. Zo znenia § 471 ods. 2 CSP vyplýva, že konania o zmenkovom platobnom rozkaze a šekovom platobnom rozkaze začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Keďže v tomto prípade ide práve o konanie o zmenkovom platobnom rozkaze začaté pred 1.7.2016, keď nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok, odvolací súd pri prejednaní a rozhodnutí o odvolaní odporcu proti rozsudku o ponechaní zmenkového platobného rozkazu v platnosti aplikoval ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“). 11. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou - podal ho účastník konania (§ 201 OSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 202 OSP), v zákonom stanovenej lehote (§ 204 OSP), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 1 OSP a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa je v rozsahu odvolaním žalobcu dotknutých výrokov vecne správne. 12. Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 13. Podľa § 219 ods. 2 OSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 14. Po oboznámení sa s obsahom spisu, s obsahom napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa, s odvolaním žalobcu a s odvolacou argumentáciou účastníkov konania odvolací súd zistil, že návrhom podaným na súd prvého stupňa dňa 29.10.2014, za súčasného predloženia prvopisu zmenky, sa žalobca domáhal voči žalovanému - vystaviteľovi zmenky, označenému ako Y. I. - PYROTECHNA, IČO: 46 677 381, vydania zmenkového platobného rozkazu, ktorý bol súdom prvého stupňa vydaný dňa 26.1.2015 pod č.k. 4Zm 386/2014-11 a proti ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote námietky. Z výpisu zo živnostenského registra je zrejmé, že podnikateľský subjekt Y. I. - PYROTECHNA, IČO: 46 677 381 má pozastavenú činnosť. Prvostupňový súd preto konal ďalej so žalovanou ako s fyzickou osobou - občanom a v súlade s prechodným ustanovením § 372y ods. 2 OSP postupom podľa § 175 ods. 4 OSP rozhodol vo veci napadnutým rozsudkom, v ktorého odôvodnení sa spôsobom súladným s dikciou ustanovenia § 157 ods. 2 OSP podrobne vysporiadal so všetkými skutočnosťami tvrdenými účastníkmi konania a podstatnými pre rozhodnutie súdu, pričom súd prvého stupňa správne ustálil skutkový stav veci a vyvodil z neho správne právne závery, ktoré výstižným a presvedčivým spôsobom odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, v nadväznosti na čo konštatuje správnosť jeho dôvodov a na zdôraznenie jeho správnosti považuje za potrebné poukázať na nasledovné skutočnosti. 15. Dohoda o vyplňovacom práve blankozmenky obsiahnutá v čl. 5 v bodoch 5.3 a 5.4 predmetnej zmluvy o revolvingovom úvere zakladala oprávnenie, nie však povinnosť žalobcu ako veriteľa pristúpiť k vyplneniu chýbajúcich údajov na zmenke, t.j. k aktivácii zabezpečenia úveru zmenkou v zmysle zmluvy nemalo dôjsť automaticky. Rovnako čl. 12 predmetnej zmluvy o revolvingovom úvere upravujúci dohodu zmluvných strán o sankciách zakladal oprávnenie, nie však povinnosť žalobcu ako veriteľa uplatňovať nároky na zmluvné pokuty, pričom v zmysle bodu 12.5 zmluvy bola splatnosť zmluvnej pokuty viazaná na vystavenie penalizačnej faktúry. Článok 12 v bode 12.3 upravoval tri možné následky porušenia zmluvných povinností zo strany dlžníka, a to odstúpenie od zmluvy zo strany veriteľa, okamžitú splatnosť všetkých záväzkov dlžníka podľa zmluvy a výpoveď zo strany veriteľa. Predmetná zmluva o revolvingovom úvere ďalej v čl. 17 upravovala dohodu zmluvných strán o prípadoch neplnenia záväzku a v čl. 18 dohodu o následkoch prípadu neplnenia, pričom z obsahu listu žalobcu zo dňa 16.7.2014, adresovaného žalovanému a nadpísaného ako „Pokus o zmier pred začatím súdneho konania“, je zrejmé, že žalobca využil v danom prípade postup v zmysle čl. 18 bod 18.1 písm. a), c) predmetnej zmluvy o revolvingovom úvere, keď oznámil žalovanému, že z dôvodu neuhradenia splátky revolvingovej pôžičky je žalobca nútený pristúpiť k nasledovným krokom, a to 1. v prílohe zaslať vyúčtovanie zmluvných pokút (prílohu tvorila len jedna faktúra č. 914003675 na sumu 306 eur predstavujúcu zmluvnú pokutu 5% z výšky pôžičky) a 2. upozorniť žalovaného, že žalobca je oprávnený v súlade s príslušnými ustanoveniami zmluvy zosplatniť všetky záväzky, ktoré sa mali stať splatnými v budúcnosti s tým, že v takomto prípade bude žalobca požadovať ďalšiu zmluvnú pokutu vo výške 50% z výšky revolvingovej pôžičky a bude vyplnená a uplatnená žalovaným podpísaná blankozmenka a celá záležitosť bude postúpená na súd. Súčasne žalobca v predmetnom liste vyzval žalovaného, aby najneskôr do troch pracovných dní uhradil všetky svoje záväzky, t.j. vyúčtované zmluvné pokuty a všetky doteraz neuhradené splátky na účet žalobcu s tým, že v opačnom prípade bude žalobca nútený ďalej postupovať podľa čl. 2 tohto pokusu o zmier. Žalobca v priebehu konania nepredložil súdu žiaden dôkaz preukazujúci doručenie, resp. aspoň zaslanie predmetného listu - pokusu o zmier a priloženej penalizačnej faktúry žalovanému na jeho poslednú známu adresu v súlade s čl. 19 bod 19.2 predmetnej zmluvy o revolvingovom úvere, pričom na pojednávaní konanom pred súdom prvého stupňa dňa 12.11.2018 právny zástupca žalobcu uviedol, že žalobca zasielal penalizačnú faktúru žalovanému štandardnou poštovou zásielkou s tým, že bez ohľadu na to, či bola zasielaná táto penalizačná faktúra podľa bodu 12.2 zmluvy, bola zmluvná pokuta podľa bodu 12.1 splatná do 10 dní odo dňa vystavenia penalizačnej faktúry, čiže nie od jej doručenia, ale od jej vystavenia. Odvolací súd sa nemôže stotožniť s argumentáciou žalobcu o omeškaní žalovaného s úhradou zmluvnej pokuty bez ohľadu na zasielanie penalizačnej faktúry žalovanému, nakoľko splatnosť zmluvnej pokuty síce bola podľa predmetnej zmluvy o revolvingovom úvere naviazaná na dátum vystavenia penalizačnej faktúry, avšak pre reálnu možnosť žalovaného splniť svoj záväzok, v prípade ktorého žalobca uplatnil svoje oprávnenie na jeho nárokovanie, je nevyhnutné, aby žalovaný získal, resp. aspoň mal možnosť získať vedomosť o svojich splatných záväzkoch a táto skutočnosť žalobcom v konaní nesporne preukázaná nebola. Rovnaká argumentácia odvolacieho súdu platí aj vo vzťahu k doručovaniu, resp. zasielaniu samotného listu žalobcu zo dňa 16.7.2014 žalovanému, nakoľko ako už bolo uvedené vyššie, žalobca predmetným listom využil podľa svojho vlastného uváženia postup v zmysle čl. 18 predmetnej zmluvy o revolvingovom úvere, ktorým poskytol žalovanému možnosť splnenia omeškaných záväzkov v dodatočnej lehote pred samotným využitím oprávnenia žalobcu zosplatniť všetky záväzky a pristúpiť k vyplneniu podpísanej blankozmenky, avšak v prípade, ak žalobca skutočne v zmysle svojho tvrdenia predmetný list s prílohou zasielal žalovanému obyčajnou poštou, sám sa vystavil dôkaznej núdzi vo vzťahu k preukázaniu skutočnosti reálnej dispozície alebo reálnej možnosti dispozície žalovaného s informáciami obsiahnutými v predmetnom liste a jeho prílohe. 16. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že vo vzťahu k výroku rozsudku súdu prvého stupňa o náhrade trov konania a trov právneho zastúpenia žalobca v odvolaní neuviedol žiadne konkrétne odvolacie dôvody rozporujúce výšku súdom prvého stupňa priznanej náhrady trov konania. 17. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na znenie citovaných zákonných ustanovení odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 212 ods. 1 OSP rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o zrušení zmenkového platobného rozkazu č.k. 4Zm 386/2014-11 zo dňa 26.1.2015 v celom rozsahu a v súvisiacom výroku o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania v zmysle § 219 ods. 1, ods. 2 OSP ako vo výroku vecne správny potvrdil. 18. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 OSP, podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, prizná súd náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Žalovaný mal v odvolacom konaní plný úspech, v dôsledku čoho mu odvolací súd prisúdil náhradu trov odvolacieho konania predstavujúcich trovy právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby (písomné vyjadrenia žalovaného zo dňa 25.2.2019 a zo dňa 3.5.2019) vypočítané zo sumy predmetu odvolacieho konania 826 eur, t.j. dva úkony právnej služby po 51,45 eura v zmysle § 10 ods. 1 a § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov pri poskytovaní právnych služieb + dvakrát režijný paušál po 9,80 eura, t.j. spolu sumu 122,50 eura, ktorú náhradu súd žalobcovi uložil zaplatiť k rukám právneho zástupcu žalovaného v zmysle § 149 ods. 1 OSP. 19. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.