Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/131/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514226963 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1514226963.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov Mgr. Patricie Skotnickej a JUDr. Alexandry Hanusovej v spore žalobcov: 1. H.. V. K., X. H.. J. K., R. Y. X, O., oboch zastúpených Mgr. Štefan Palkovič - advokát, s.r.o., IČO: 50 655 833, Prievozská 1, Bratislava, proti žalovanej: H.. G. J., S. XX, O., za účasti intervenienta na strane žalovanej: H.. P. J., S. XX, O., R. G. X.XXX A. W. V.., na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 23.09.2016, č.k. 42C/111/2015-145, v spojení s opravným uznesením zo dňa 02.05.2019, č.k. 42C/111/2015-177, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením zo dňa 02.05.2019, č.k. 42C/111/2015-177, p o t v r d z u j e. Žalobcom v 1. a v 2. rade priznáva proti žalovanej a intervenientovi na strane žalovanej plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi v 1. rade a žalobkyni v 2. rade sumu 2.500 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2.500 eur od 29.10.2014 do zaplatenia. Zároveň žiadnej zo strán sporu nepriznal právo na náhradu trov konania. 2. V odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobcovia sa žalobou doručenou konajúcemu súdu dňa 25.11.2014 domáhali voči žalovanej zaplatenia sumy 5.000 eur s príslušenstvom, keď sumu 2.500 eur žiadali priznať titulom bezdôvodného obohatenia, nakoľko v zmysle článku II., bod 2 rezervačnej zmluvy zo dňa 13.05.2014 (ďalej len „rezervačná zmluva“) poskytli žalovanej finančnú zábezpeku v uvedenej výške ako potvrdenie vážneho záujmu o rezerváciu a následnú kúpu nehnuteľnosti, ktorá mala byť následne odpočítaná od celkovej výšky kúpnej ceny, a sumy 2.500 eur titulom zmluvnej pokuty. Žalobcovia uviedli, že predmetom rezervačnej zmluvy bolo rezervovanie nehnuteľnosti - pozemku, podmienené zložením zálohy, za účelom následného uzatvorenia kúpnej zmluvy podľa článku II., bod 12 rezervačnej zmluvy, za splnenia podmienok uvedených v rezervačnej zmluve. Žalovaná však kúpnou zmluvou zo dňa 09.10.2014, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený pod č. B., predala pozemok p. W. Z., čo vyplývalo z výpisu z LV č. XXX, pre katastrálne územie Y., bez toho, aby o tom vopred, či následne upovedomila žalobcov, s ktorými mala na uvedený pozemok uzatvorenú rezervačnú zmluvu. Tým, že žalovaná predala pozemok tretej osobe porušila rezervačnú zmluvu a spôsobila jej zánik, a preto sa stalo plnenie, ktoré bolo predmetom rezervačnej zmluvy nemožným. Žalobcovia žiadali aj o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 5.000 eur od 29.10.2014 do zaplatenia. 3. Žalobcovia v priebehu konania zobrali žalobu v časti zaplatenia sumy 2.500 eur uplatnenej titulom zmluvnej pokuty späť, a preto konajúci súd uznesením zo dňa 16.12.2015, č.k. 42C/111/2015-120, konanie o zaplatenie istiny 2.500 eur s prísl. zastavil. 4. Na návrh žalovanej vstúpil do konania jej manžel ako vedľajší účastník na strane žalovanej (v súčasnosti intervenient), keďže mal byť prítomný pri všetkých úkonoch súvisiacich s predajom projektu a tento bol súčasťou balíka, ktorý predávali prostredníctvom realitnej kancelárie. 5. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie a zistil, že dňa 13.05.2014 uzatvorili žalobcovia so žalovanou rezervačnú zmluvu, predmetom ktorej bolo rezervovanie nehnuteľnosti, špecifikovanej v článku II., bod 3 tejto zmluvy ako nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXX, okres O. B., obec O. - m.č. Y., katastrálne územie Y., a to parcela registra C, č. XXX/X, o výmere 1.079 m2, ostatné plochy. Rezervácia bola podmienená zložením finančnej zábezpeky vo výške 2.500 eur po dobu dohodnutú ako lehota na uzavretie kúpnej zmluvy. Zmluvné strany sa dohodli, že žalobcovia zložia bankovým prevodom na účet žalovanej dohodnutú finančnú zábezpeku na potvrdenie vážneho záujmu o kúpu nehnuteľnosti špecifikovanej v článku II., bod 3 rezervačnej zmluvy, a to v deň uzavretia rezervačnej zmluvy; finančná zábezpeka mala byť následne započítaná, t.j. odpočítaná od kúpnej ceny, ktorej bola súčasťou. Súd prvej inštancie s poukazom na článok II., bod 4 rezervačnej zmluvy uviedol, že žalobcovia ako záujemcovia deklarovali záujem o kúpu časti parcely, špecifikovanej v bode 3, článku II. zmluvy, orientačne vyznačenej na geometrickom pláne podľa prílohy zmluvy, spolu s rodinným domom, ktorý sa na predmetnej parcele žalovaná zaviazala postaviť, za podmienok dohodnutých v zmluve, ako aj v kúpnej zmluve a v zmluve o dielo, ktoré mali súčasne uzatvoriť. Zmluvné strany sa preto v zmysle článku II., bod 12 rezervačnej zmluvy zaviazali uzatvoriť kúpnu zmluvu na pozemok, zmluvu o dielo na stavbu rodinného domu a zmluvu o prevode vlastníctva projektovej dokumentácie a prevode povinností a práv stavebníka v lehote 10 dní odo dňa schválenia financovania formou hypotekárneho úveru financujúcou bankou záujemcov a schválenia projektovej dokumentácie, vrátane finálnej ceny v zmluve o dielo, oboma zmluvnými stranami. Kúpnou zmluvou zo dňa 09.10.2014, ktorej vklad do katastra nehnuteľnosti bol povolený pod č. B., žalovaná ako vlastníčka pozemku predala žalobcami rezervovaný pozemok p. W. Z., tak ako vyplývalo z údajov na LV č. XXX, pre katastrálne územie Y.. 6. Súd prvej inštancie považoval za nesporné, že medzi žalobcami a žalovanou existovala platne uzavretá rezervačná zmluva na rezerváciu nehnuteľnosti špecifikovanej v článku II., bod 3 rezervačnej zmluvy (a to pred rozdelením išlo o pozemok - parcela č. XXX/X, o výmere 1.079 m2 a po rozdelení o pozemok s výmerou 599 m2, ostatné plochy, evidovaný na LV č. XXX, katastrálne územie Y., okres O. B.), v ktorej žalobcovia vystupovali ako záujemcovia o nehnuteľnosť a žalovaná ako jej vlastník. Žalobcovia v súlade s rezervačnou zmluvou uhradili dňa 14.05.2014 na bankový účet žalovanej finančnú zábezpeku v sume 2.500 eur, slúžiacu aj ako záloha na kúpnu cenu, od ktorej mala byť odpočítaná. Kúpnou zmluvou zo dňa 09.10.2014 žalovaná ako vlastníčka pozemku predala pozemok p. W. Z. bez toho, aby o tom vopred, či následne upovedomila žalobcov. Tým, že žalovaná predala nehnuteľnosť tretej osobe porušila rezervačnú zmluvu a spôsobila jej zánik, a preto bola povinná finančnú zábezpeku žalobcom vrátiť; žalovaná k tomu, i napriek výzve žalobcov zo dňa 16.10.2014, nepristúpila, čím sa na úkor žalobcov bezdôvodne obohatila. Bezdôvodným obohatením je totiž i stav, keď sa plnenie zo záväzkového vzťahu stane z akéhokoľvek dôvodu nemožným. Pokiaľ dôjde k zániku záväzku, je veriteľ oprávnený požadovať od dlžníka vydanie bezdôvodného obohatenia získaného na základe zaniknutého záväzku. 7. Súd prvej inštancie vyhodnotil za nedôvodnú procesnú obranu žalovanej, podľa ktorej bola oprávnená započítať finančnú zábezpeku na úhradu zmluvnej pokuty, v súlade s ustanovením článku IV., bod 1 rezervačnej zmluvy. Podľa tohto článku jej mal vzniknúť nárok na zmluvnú pokutu za predpokladu, že nedošlo k uzavretiu zmluvy o prevode vlastníctva nehnuteľnosti v lehote stanovenej v článku VII., bod 1 zmluvy, ktorý článok však upravoval doručovanie písomností. Zistiac, že označené zmluvné ustanovenia spolu nekorešpondovali, boli nejasné a nenadväzovali na seba, vyhodnotil konajúci súd dojednanie o zmluvnej pokute za neplatné; z neplatného ustanovenia potom žalobcom nemohla vzniknúť povinnosť zaplatiť žalovanej zmluvnú pokutu. 8. Vzhľadom na vykonané dokazovanie a zistený skutkový stav, súd prvej inštancie uzavrel, že žalobcovia uplatnený nárok dostatočne skutkovo a právne odôvodnili a predloženými listinnými dôkazmi preukázali, čo do dôvodu i výšky. Keďže nezistil žiadny dôkaz spôsobilý vyvrátiť alebo spochybniť tvrdenia žalobcov a nimi predložené dôkazy, konajúci súd, za aplikácie ustanovenia § 451 ods. 1, § 458 ods. 1 veta prvá, § 488, § 489, § 577 ods. 1, 2, § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 81, § 82 ods. 1, 2, § 191, § 232 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) žalobe o zaplatenie sumy 2.500 eur v celom rozsahu vyhovel. 9. Súd prvej inštancie priznal žalobcom spolu s istinou v súlade s § 121 ods. 3 v spojení s 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka i nimi uplatnené príslušenstvo, a to úrok z omeškania od 29.10.2014 do zaplatenia, vo výške určenej podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, keď za prvý deň omeškania považoval deň nasledujúci po márnom uplynutí lehoty uvedenej vo výzve žalobcov na zaplatenie. 10. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 2 2 C.s.p. tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Súd prvej inštancie mal za to, že žalobcovia zobrali žalobu v časti zaplatenia sumy 2.500 eur späť, a teda v tejto časti zavinili zastavenie konania. Pokiaľ išlo o zvyšnú časť žaloby, žalobcovia boli úspešní v časti zaplatenia sumy 2.500 eur, a teda pomer úspechu oboch strán bol rovnaký. 11. Rozsudok súdu prvej inštancie napadla v zákonom stanovenej lehote žalovaná podaním zo dňa 21.11.2016, v ktorom absentoval jej vlastnoručný podpis. Poukázala na to, že súd prvej inštancie sa nezaoberal dôkazným materiálom dodaným súčasne s jej vyjadrením. Z neho vyplývalo, že predávala pozemok o výmere 599 m2, ktorý v tom čase nebol evidovaný v katastrálnom, ani mapovom operáte ako oddelený, keď v katastri nehnuteľností sa nachádzal iba geometrický plán č. XX/XXXX na oddelenie pôvodného pozemku (o veľkosti 1.079 m2). Žalovaná mala za to, že si splnila svoje povinnosti týkajúce sa prípravy realizácie rezervačnej zmluvy, najmä odčlenila pozemok tak, aby žalobca v 1. rade mohol pristúpiť k uzavretiu kúpnej zmluvy. Žalobca v 1. rade však od začiatku lavíroval, pričom po uzavretí rezervačnej zmluvy jej predložil návrh kúpnej zmluvy, ktorý jej právna zástupkyňa neodporučila podpísať. 12. V ďalšom žalovaná potvrdila, že dňa 06.08.2014 obdržala e-mail, ktorého obsahom bola informácia o zásielke od žalobcu v 1. rade týkajúcej sa vrátenia finančnej zábezpeky v sume 2.500 eur, z dôvodu porušenia rezervačnej zmluvy. Túto výzvu žalobcu v 1. rade považovala za zmätočnú, lebo pozemok o výmere 599 m2 bol pripravený ku kúpe, pričom boli pripravené aj ostatné zmluvy, na ktorých sa strany dohodli, a preto nemala dôvod vracať finančnú zábezpeku. Žalobca v 1. rade mal možnosť uzavrieť kúpnu zmluvu a žalovaná s tým aj počítala. Avšak „žalobca v 1. rade, podľa výzvy na odstránenie rozporu ukončil sám a z vlastnej iniciatívy už dňa 30.06.2014“ (asi vzájomný záväzkový vzťah - pozn. odvolacieho súdu) bez toho, aby sa s ňou dohodol na plnení rezervačnej zmluvy, s ktorou okolnosťou sa konajúci súd nezaoberal. Dôvodom pritom malo byť to, že oddelila pozemok, z ktorého tak vznikli dve parcely. Žalobca v 1. rade mal možnosť uzavrieť všetky dohody uvedené v rezervačnej zmluve ešte 4 a pol mesiaca, keďže mal vedomosť, že táto je stále platná. Žalovaná súdu prvej inštancie vytkla, že napadnutý rozsudok neobsahoval lehotu, do ktorej mala čakať s uzatvorením kúpnej zmluvy. Záverom uviedla, že sa na úkor žalobcov nijako neobohatila, práve naopak, komunikáciou žalobcov s tretími osobami a dôsledkami ich osobných zámerov jej vznikli mimoriadne ťažkosti, ktoré musela v konaní riešiť. 13. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie intervenient na strane žalovanej dôvodiac tým, že súd prvej inštancie úplne ignoroval dôvody nepodpísania kúpnej zmluvy na pozemok, ktoré zakomponoval do bodu 9 odôvodnenia rozsudku, pričom išlo o pokus o podvod zo strany žalobcov. Konajúci súd odmietol vykonať dokazovanie výsluchom právnej zástupkyne X.. Č.A., ktorá viedla celý proces predaja pozemku a vedela by profesionálne definovať všetky úskoky, o ktoré sa žalobca v 1. rade pokúšal. V bode 10 odôvodnenia rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol zavádzajúco len čiastočný dôvod uzavretia rezervačnej zmluvy, s cieľom odpútať pozornosť od skutkového stavu. Predmetom rezervačnej zmluvy a zároveň podmienkou predaja pozemku bolo, okrem iného, i uzavretie zmluvy o dielo na výstavbu rodinného domu pre žalobcu v 1. rade. Právny zástupca žalobcov však úmyselne uvedenú podmienku neuvádzal, čím zavádzal konajúci súd s cieľom spôsobiť žalovanej finančnú ujmu. Za tejto situácie sa rozhodli so žalovanou uplatniť si voči žalobcovi v 1. rade zmluvnú pokutu v súlade s článkom IV., bod 1 rezervačnej zmluvy. 14. Žalovaná a intervenient na strane žalovanej (ďalej aj ako „odvolatelia“) svoje odvolanie doplnili (intervenient po uplynutí odvolacej lehoty - pozn. odvolacieho súdu) spoločným písomným podaním zo dňa 29.11.2016, v ktorom namietali nesprávnosť zistenia skutkového stavu. Konkrétne poukazovali na bod 10 odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorom súd prvej inštancie uviedol, že predmetom rezervácie bol pozemok o výmere 1.079 m2, pričom v konaní predložili dôkazy, že na časť pozemku o veľkosti 480 m2 už existovala kúpna zmluva uzavretá s H.. E. O.. Následne súd prvej inštancie v bode 30 odôvodnenia konštatoval, že rezervácia sa týkala parcely č. XXX/X, o veľkosti 1.079 m2 pred jej rozdelením a po rozdelení o veľkosti 599 m2, pričom nebral do úvahy okolnosti uzavierania kúpnej zmluvy a ich právnu neistotu. V tejto súvislosti podotkli, že k uzavretiu kúpnej zmluvy pred rozdelením pozemku parcela č. XXX/X, o výmere 1.079 m2, t.j. „pred výzvou na odstránenie rozporu“, nemohlo dôjsť. Zotrvali na tom, že podľa ustanovení rezervačnej zmluvy bola podmienkou predaja a kúpy pozemku o výmere 599 m2 realizácia diela, t.j. stavba rodinného domu na základe uzavretej zmluvy o dielo. 15. Pokiaľ išlo o súdom prvej inštancie konštatovaný rozpor článku IV., bod 1 s článkom VI., bod 1 rezervačnej zmluvy, žalovaná a intervenient na strane žalovanej konštatovali, že tento nastal v dôsledku správania žalobcu v 1. rade, ktorý nechcel, aby na jej tvorbe participoval právnik realitnej kancelárie a zmluvu začal meniť sám. 16. V závere popreli, že by sa plnenie z rezervačnej zmluvy stalo nemožným, nakoľko pozemok bol riadne pripravený na predaj, za predpokladu uzavretia zmluvy o dielo. Podľa ustanovení rezervačnej zmluvy malo dôjsť k uzavretiu kúpnej zmluvy na pozemok len za podmienky súčasného uzavretia zmluvy o dielo. Žalobca v 1. rade však nemal záujem plniť svoje záväzky vyplývajúce z rezervačnej zmluvy. 17. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej a intervenienta na strane žalovanej uviedli, že nikdy nenamietali záujem o kúpu pozemku parcela registra C, č. XXX/X, po rozdelení s výmerou 599 m2. Túto okolnosť zaznamenal súd prvej inštancie správne do bodu 30 odôvodnenia napadnutého rozsudku. Tvrdenia žalovanej o odčleňovaní pozemku považovali za bez právnej relevancie k vecnej stránke sporu, keď rozhodujúcou okolnosťou bol úkon žalovanej, ktorým predala rezervovaný pozemok tretej osobe, čím spôsobila zánik rezervačnej zmluvy. Ďalšie tvrdenia uvedené v odvolaní považovali za nesprávne, zavádzajúce a s vecou nesúvisiace. Jednou z hlavných príčin, pre ktorú uviazli rokovania o uzavretí kúpnej zmluvy, bola ťarcha viažúca sa k pozemku, ktorý mal byť podľa vyjadrenia žalovanej nezaťažený. Prístup k pozemku, ako i siete k nemu viedli totiž cez úzky pozemok vo vlastníctve tretej osoby, ktorá žiadala za ich sprístupnenie a udelenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu odplatu 18.000 eur. Túto sumu navrhli žalobcovia odpočítať od kúpnej ceny pozemku, avšak žalovaná s daným návrhom nesúhlasila. 18. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalovanej (ktoré vzhľadom na zhojenie nedostatku vlastnoručného podpisu žalovanej písomným podaním zo dňa 29.11.2016 obsahovalo všetky podstatné náležitosti odvolania - pozn. odvolacieho súdu), ako i intervenienta na strane žalovanej (s ktorým žalovaná s ohľadom na spoločné podanie zo dňa 29.11.2016 prejavila súhlas - pozn. odvolacieho súdu), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že ich odvolanie dôvodné nie je. Odvolací súd rozsudok verejne vyhlásil dňa 27.02.2020 (§ 378 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.). 19. Preskúmaním súdneho spisu sa odvolací súd stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, v ktorom sa tento zaoberal posúdením dôvodnosti nároku žalobcov na zaplatenie sumy 2.500 eur s prísl. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností pre posúdenie dôvodnosti žaloby. V tomto smere odvolací súd zastáva rovnaký názor ako súd prvej inštancie o nadbytočnosti výsluchu právnej zástupkyne žalovanej X.. Č.A., nakoľko skutočnosti, ku ktorým sa mala vyjadriť, nemohli mať vplyv na vecnú stránku rozhodnutia. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k správnym skutkovým záverom a na ich základe následne vyvodil i správne právne závery, keď na vec aplikoval zodpovedajúce ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré správne vyložil a svoje dôvody vedúce k vyhoveniu žaloby i dostatočne v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 C.s.p. odôvodnil. Odvolací súd v tomto smere odkazuje na zdôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorý sa stotožnil. 20. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2 C.s.p.), ako aj za účelom vysporiadania sa s odvolacími námietkami odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie nijako nepochybil, keď v rámci ozrejmenia skutkového stavu, zosumarizoval v bode 8 a 9 odôvodnenia rozsudku skutočnosti tvrdené odvolateľmi v rámci ich procesnej obrany, ktoré v intenciách prijatých právnych záverov nemohli ovplyvniť ich správnosť. Rovnako mu nemožno nič vytknúť pokiaľ v bode 10 odôvodnenia konštatoval, že predmetom rezervačnej zmluvy bolo rezervovanie nehnuteľnosti špecifikovanej v článku III., bod 3 tejto zmluvy, s označením parcely registra C, č. XXX/X, o výmere 1.079 m2, ostatné plochy, zapísanej na LV č. XXX, pre okres O. B., obec O. - m.č. Y., katastrálne územie Y.; uvedené zistenie totiž vyplývalo z doslovného znenia článku II., body 1 a 3 rezervačnej zmluvy. Pokiaľ žalovaná namietala rozpor tohto zistenia s odôvodnením súdneho rozhodnutia v bode 30, odvolaciemu súdu nie je celkom zrejmé, v čom mal tento rozpor spočívať. Z obsahu súdneho spisu a napokon i z vyjadrení strán sporu nepochybne vyplýva, že pôvodne bola žalobkyňa vlastníkom pozemku parcela č. XXX/X, s výmerou 1.079 m2, pričom až neskôr sa tento rozdelil na dva menšie pozemky, okrem iného i na parcelu č. XXX/X, s výmerou 599 m2, o ktorej kúpu žalobcovia prejavili záujem. Túto skutočnosť skonštatoval správne súd prvej inštancie rovnako v bode 30 odôvodnenia napadnutého rozsudku. 21. Pokiaľ odvolatelia argumentovali, že súd prvej inštancie nijako nezohľadnil, že podmienkou uzavretia kúpnej zmluvy na pozemok bolo uzavretie zmluvy o dielo, také skutočnosti z obsahu rezervačnej zmluvy nevyplývali. Vychádzajúc z článku II., bod 12 rezervačnej zmluvy, zmluvné strany sa v ňom síce zaviazali uzatvoriť kúpnu zmluvu na pozemok, zmluvu o dielo, zmluvu o prevode vlastníctva projektovej dokumentácie a prevode povinnosti a práv stavebníka za stanovených podmienok, avšak nevyplývala z neho podmienenosť, príp. časová naviazanosť kúpnej zmluvy na uzavretie zmluvy o dielo; tejto argumentácii odvolateľov preto nemožno priznať úspech. Naviac, pokiaľ išlo o samotnú kúpnu zmluvu, ktorú strany sporu mienili uzavrieť podľa článku II., bod 12 rezervačnej zmluvy, je zrejmé, že jej predmetom mala byť nehnuteľnosť. V takom prípade mala byť táto dostatočne určito označená údajmi vyplývajúcimi z evidencie katastra nehnuteľností. Nemožno prehliadnuť, že nehnuteľnosť nebola individualizovaná natoľko určitým spôsobom, aby bolo nepochybné, ktorý pozemok alebo časť pozemku mal byť predmetom budúceho prevodu vlastníckeho práva. Je pritom neprípustné, aby neurčité alebo chýbajúce údaje o identifikácii nehnuteľnosti boli napravované výkladom prejavu vôle účastníkov zmluvy. 22. Odvolací súd v ďalšom udáva, že žalovaná v konaní na súde prvej inštancie, a napokon ani v odvolaní, relevantným spôsobom nespochybnila právny názor konajúceho súdu o tom, že predajom pozemku, o ktorý prejavili žalobcovia záujem, p. W. Z., porušila povinnosti vyplývajúce z rezervačnej zmluvy a spôsobila nemožnosť plnenia, čo malo za následok zánik práv a povinnosti vyplývajúcich zo zmluvy a vznik práva žalobcov na vrátenie sumy 2.500 eur ako zálohy na kúpnu cenu pozemku. V tomto smere neobstoja tvrdenia žalovanej o ukončení záväzkového vzťahu ku dňu 30.06.2014 podľa „výzvy na odstránenie rozporu“, ktoré nijako nepreukázala. Odhliadnuc od toho, že odvolaciemu súdu nie je celkom zrejmé, na akú „výzvu na odstránenie rozporu“ sa žalovaná odvolávala a čo mala táto predstavovať, žalovaná sa uvedeným tvrdením odklonila od procesnej obrany uplatňovanej v konaní na súde prvej inštancie. V jej rámci totiž tvrdila, že kúpnu zmluvu so žalobcami neuzavrela z dôvodu zániku rezervačnej zmluvy uplynutím doby jej trvania dňa 13.06.2014, v dôsledku podstatnej zmeny okolností na strane žalobcov (viď odpor žalovanej proti platobnému rozkazu č.l. 35 a nasl.), resp. že táto nebola uzavretá z dôvodov podľa článku VII., bod 1 rezervačnej zmluvy, ktoré sa vzťahujú na doručovanie písomností (viď výsluch žalovanej na pojednávaní súdu na č.l. 142); tieto skutočnosti žalovaná v konaní na súde prvej inštancie nepreukázala. V tejto súvislosti treba podotknúť, že lehotu na uzavretie dohodnutých zmlúv, ktorej plynutie bolo v súlade s článkom II., bod 12 rezervačnej zmluvy viazané na splnenie všetkých deklarovaných podmienok, nemožno stotožňovať s dobou trvania rezervačnej zmluvy, ako sa mylne domnievala žalovaná. Z vykonaného dokazovania pritom nevyplynulo, že by v priebehu trvania záväzkového vzťahu sporových strán došlo k naplneniu predpokladov, za splnenia ktorých mala začať plynúť lehota na uzatvorenie zmlúv. 23. Vzhľadom na to, že žalobcovia v konaní na súde prvej inštancie preukázali porušenie povinnosti žalovanej, ktoré malo za následok zánik záväzkového vzťahu strán sporu vyplývajúci z rezervačnej zmluvy, v súvislosti s ktorou poskytli žalovanej sumu 2.500 eur a táto mala byť započítaná na časť kúpnej ceny pozemku, súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru o povinnosti žalovanej túto sumu žalobcom vrátiť. Právnym dôvodom poskytnutia predmetnej finančnej sumy bol totiž prísľub žalovanej na predaj pozemku do vlastníctva žalobcov, ktorý však žalovaná nedodržala. Keďže žalobcovia poskytli žalovanej peňažné plnenie v sume 2.500 eur ešte predtým, ako malo dôjsť k uzavretiu kúpnej zmluvy na pozemok, hľadí sa na ich plnenie ako na preddavok (§ 498 Občianskeho zákonníka). Pokiaľ totiž pred uzavretím zmluvy poskytne jedna strana niečo, čo má byť predmetom jej budúceho záväzku zo zmluvy, platí vyvrátiteľná domnienka, že v pochybnostiach sa plnenie medzi účastníkmi pred uzavretím tej zmluvy, z ktorej má záväzok na plnenie ešte len vzniknúť, považuje za zálohu. Pokiaľ sa následne taká zmluva nerealizuje, vznikne strane žiadajúcej o vrátenie tejto zálohy, nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, tak ako tomu bolo v danom prípade (k tomu aj rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 30.01.2001, sp. zn. 25Cdo 968/99). Pokiaľ žalovaná na súde prvej inštancie namietala zánik nároku žalobcov v dôsledku započítania zloženej zálohy/zábezpeky v sume 2.500 eur na zmluvnú pokutu podľa článku IV., bod 1 rezervačnej zmluvy, súd prvej inštancie vyhodnotil dojednanie o zmluvnej pokute za neurčité, nezrozumiteľné, a tým za neplatné. Na tomto základe následne dovodil, že z neplatného zmluvného dojednania nevznikla žalobcom povinnosť zaplatiť žalovanej zmluvnú pokutu v sume 2.500 eur. Tieto právne závery konajúceho súdu žalovaná v odvolaní nijakým spôsobom nespochybnila, a teda nenamietala nedostatok jej oprávnenia ponechať si žalovanú sumu titulom zmluvnej pokuty. 24. S poukazom na vyššie uvedené možno uzavrieť, že žalovaná, ani intervenient na strane žalovanej neuviedli v odvolaní také námietky, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, najmä jeho závery o povinnosti žalovanej vrátiť žalobcom v 1. a v 2. rade sumu 2.500 eur s prísl. titulom bezdôvodného obohatenia. Preto odvolaciemu súdu neostalo iné ako napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením zo dňa 02.05.2019, č.k. 42C/111/2015-177, v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. ako vo výroku vecne správny potvrdiť. 25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcom v 1. a v 2. rade, ktorí mali v odvolacom konaní plný úspech, priznal voči žalovanej a intervenientovi na strane žalovanej, ktorí úspech nemali, plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).