Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/97/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1515214607 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1515214607.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: Mesto Svätý Jur, Prostredná ul. č. 29, 900 21 Svätý Jur, IČO: 00 304 832, zastúpený: Advokátska kancelária MULARČÍK A PARTNERI, s. r. o., Nám. M. Benku 15, P.O. BOX 285, 811 07 Bratislava, IČO: 36 860 522, proti žalovanému: V. R., L. S. XX, K. - T., na B. Z. P. B. S. T., Š.L. L.. Č.. X, XXX XX A., IČO: 42 177 154, o zaplatenie 12.662,47 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č. k. 23Cb/295/2015-78 zo dňa 12.02.2018, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie sumy 8.000 eur pripúšťa, rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 23Cb/295/2015-78 zo dňa 12.02.2018 v tejto časti zrušuje a konanie v tejto časti zastavuje. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 23Cb/295/2015-78 zo dňa 12.02.2018 vo zvyšnej časti mení tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 4.662,47 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške: - 5,15 % ročne od 02.07.2014 do 11.03.2018 zo sumy 2.713,39 eur, - 5,05 % ročne od 02.10.2014 do 11.03.2018 zo sumy 2.713,39 eur, - 5,05 % ročne od 03.01.2015 do 11.03.2018 zo sumy 2.713,39 eur, - 5,05 % ročne od 12.03.2018 do zaplatenia zo sumy 140,17 eur, - 5,05 % ročne od 02.04.2015 do zaplatenia zo sumy 2.713,39 eur, - 5,05 % ročne od 02.07.2015 do zaplatenia zo sumy 1.808,92 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšku úroku z omeškania žalobu zamieta. Žalobca má proti žalovanému právo na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 12.662,47 eur spolu s 5,15 % úrokom z omeškania ročne od 01.07.2014 do zaplatenia zo sumy 2.713,39 eur, 5,05 % úrokom z omeškania ročne od 01.10.2014 do zaplatenia zo sumy 2.713,39 eur, 5,05 % úrokom z omeškania ročne od 01.01.2015 do zaplatenia zo sumy 2.713,39 eur, 5,05 % úrokom z omeškania ročne od 01.04.2015 do zaplatenia zo sumy 2.713,39 eur, 5,05 % úrokom z omeškania ročne od 01.07.2015 do zaplatenia zo sumy 1.808,92 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 09.07.2015 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 11.758,01 eur s príslušenstvom a trovy konania. Pred vydaním platobného rozkazu písomným podaním zo dňa 06.11.2015 došlo k zmene pôvodnej žaloby, žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie 12.662,47 eur s príslušenstvom a náhradu trov konania. Žalobca uviedol, že so žalovaným uzavrel Zmluvu o nájme poľnohospodárskej pôdy zo dňa 14.05.2013, na základe ktorej prenajal žalovanému poľnohospodársku pôdu vo svojom vlastníctve nachádzajúcu sa v k.ú. B. Q. zapísanú na LV č. XXXX. Na základe tejto zmluvy sa zaviazal žalovaný v čl. IV. bod 1 a 2, že bude platiť nájomné štvrťročne vo výške 2.713,39 eur 3 mesiace vopred, splatné prvý deň za daný štvrťrok, t.j. 01.04, 01.07.,01.10. a 02.01. príslušného roka. Podľa bodu 3 toho istého článku v prípade, že je nájomca v omeškaní, vzniká prenajímateľovi právo na úrok z omeškania. Dňa 04.04.2015 bola žalovanému daná výpoveď prenajímateľa Zmluvy o nájme poľnohospodárskej pôdy zo dňa 14.05.2013 z titulu neplatenia nájomného, žalovanému výpovedná lehota uplynula dňa 31.08.2015. Žalobca si v konaní uplatňoval neuhradené nájomné za II. a IV. štvrťrok 2014 a I., II. a časť III. štvrťroku 2015. Súd dňa 18.05.2016 vydal platobný rozkaz č.k. 23Cb/295/2015-34, proti ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor, v ktorom poukázal na to, že vzhľadom na vážne osobné a rodinné dôvody, brániace mu osobne využívať predmet nájmu, požiadal žalobcu, bezodkladne po uzavretí Zmluvy o nájme poľnohospodárskej pôdy, o udelenie súhlasu s prenechaním predmetu nájmu do užívania ním určenej tretej osobe. Žalobca už dňa 16.05.2013 vydal žalovanému písomný súhlas na prenájom pozemkov tretej osobe, pričom zaviazal žalovaného predložiť mu do 5 dní od podpísania zmluvu o podnájme uzavretú s treťou osobou. Dňa 14.05.2013 (na základe už vopred avizovaného súhlasu s prenechaním predmetu nájmu tretej osobe) žalovaný ako prenechávajúci uzavrel so spoločnosťou Internetional Energy Company s.r.o. ako preberajúcim písomnú Dohodu o prenechaní nájmu pozemkov, na základe ktorej prenechal žalovaný predmet nájmu do podnájmu spoločnosti International Energy Company s.r.o., a to za rovnakých finančných podmienok, ako boli dohodnuté v Zmluve o nájme poľnohospodárskej pôdy medzi žalobcom a žalovaným. Uviedol, že stranami Dohody o prenechaní nájmu pozemkov bolo dohodnuté, že nájomné za užívanie predmetu nájmu bude uhrádzať preberajúci bezprostredne prevodom priamo na bankový účet žalobcu, vrátane prípadne vzniknutého príslušenstva a ostatných sankcií, ktoré uplatní žalobca ako prenajímateľ voči spoločnosti International Energy Company, s.r.o. ako preberajúcemu. Ďalej sa v Dohode o prenechaní nájmu pozemkov strany dohodli, že za dodržanie plnenia tejto dohody je osobne zodpovedný T. W. ako konateľ spoločnosti International Energy Company s.r.o.. Dohoda o prenechaní nájmu pozemkov medzi žalovaným a spoločnosťou Internetional Energy Company s.r.o. bola bezodkladne odovzdaná žalobcovi ako prenajímateľovi, ktorý tak bol písomne informovaný o zmene v osobe skutočne užívajúcej predmet nájmu a povinnej plniť všetky peňažné záväzky spojené s užívaním predmetu nájmu. Žalobca túto zmenu v osobe užívajúcej predmet nájmu nenamietal, od Zmluvy o nájme poľnohospodárskej pôdy neodstúpil, t.j. so zmenou súhlasil. Žalovaný nemal priamu vedomosť, ani žiadne listinné dôkazy o omeškaní International Energy Company s.r.o. s platením nájomného, keďže všetky úhrady nájomného za užívanie predmetu nájmu realizovala výlučne spoločnosť International Energy Company s.r.o., o jej údajnom omeškaní s platením nájomného sa žalovaný dozvedel len z písomnej výzvy žalobcu zo dňa 23.10.2014 a následne z písomnej výpovede žalobcu zo dňa 14.04.2015. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní vec právne posúdil podľa ustanovení § 663, § 666 ods. 1, § 671 ods. 1, § 677 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), § 369 ods. 1 a 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., § 262 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Konštatoval, že udelenie súhlasu s prenechaním predmetu nájmu do podnájmu v súlade s § 666 ods. 1 OZ, nemá vplyv na zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným (vznik, zmenu, alebo zánik tohto vzťahu). Podľa súdu z Dohody o prenechaní nájmu pozemkov zo dňa 14.05.2013 nemožno vyvodiť priamy nárok žalobcu na zaplatenie odplaty podnájmu. Uviedol, že žalobca riadne preukázal existenciu podľa Zmluvy o nájme poľnohospodárskej pôdy zo dňa 14.05.2013, ktorej platnosť a účinnosť žalovaný nespochybnil, pričom v zmysle tejto zmluvy bola určite a zrozumiteľne dohodnutá výška nájmu, jeho splatnosť, žalovaný bol podľa čl. IV. povinný hradiť štvrťročný nájom vo výške 2.713,39 eur, a to 3 mesiace vopred, splatné vždy 1. deň za daný štvrťrok, t.j. 01.04., 01.07., 01.10. a 02.01. príslušného kalendárneho roka. Žalobca eviduje nedoplatok od 01.07.2014 do uplynutia výpovednej lehoty dňa 31.08.2015, výšku nedoplatku osvedčil predložením Zmluvy o nájme poľnohospodárskej pôdy. Súd uviedol, že predmetným listinným dôkazom žalobca osvedčil aj obdobie omeškania so splnením peňažného záväzku žalovaného. Zdôraznil, že žalovaný v priebehu konania nepoprel a nevyvrátil skutkové tvrdenia žalobcu v zmysle 151 CSP, a to najmä k uzatvorenej Zmluve o nájme poľnohospodárskej pôdy, k predmetu nájmu, výške nájomného a iným skutkovým tvrdeniam žalobcu, pričom žalovaný svoje tvrdenia neosvedčil predložením relevantných dôkazov. S poukazom na uvedené súd žalobe ako plne dôvodnej a osvedčenej vyhovel a žalovaného zaviazal k splneniu dlhu, vo forme neuhradeného nájomného za obdobie 01.07.2014 do 31.08.2015. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Svoje podanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodnutí vo veci samej nedostatočne vykonal dokazovanie a tak neúplne zistil skutkový stav veci, na základe čoho dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a následne aj k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Uviedol, že Dohodou o prenechaní nájmu pozemkov bolo medzi jej účastníkmi dohodnuté, že nájomné za užívanie nájmu bude uhrádzať preberajúci bezhotovostným prevodom priamo na bankový účet žalobcu, a to vrátane prípadne vzniknutého príslušenstva a ostatných sankcií, ktoré uplatní žalobca ako prenajímateľ voči spoločnosti International Energy Company s.r.o. ako preberajúcemu. Keďže táto dohoda bola bezodkladne žalobcovi predložená, tento bol písomne informovaný o zmene v osobe skutočne užívajúcej predmet nájmu a súčasne povinnej plniť všetky peňažné záväzky spojené s užívaním predmetu nájmu, pričom žalobca súhlasil s touto zmenou. Dodal, že žalobca od spoločnosti International Energy Company s.r.o. prijímal platby nájomného za užívanie predmetu nájmu. Podľa žalobcu súd nesprávne právne posúdil obsah a právne dôsledky Dohody o prenechaní nájmu pozemkov uzavretej medzi žalovaným a spoločnosťou International Energy Company s.r.o., a to v časti upravujúcej záväzok International Energy Company s.r.o. ako preberajúceho uhrádzať bezhotovostne nájomné za užívanie predmetu nájmu a všetky ďalšie peňažné záväzky žalovaného ako nájomcu voči žalobcovi ako prenajímateľovi zo Zmluvy o nájme poľnohospodárskej pôdy. Podľa žalovaného mal súd posúdiť a vyhodnotiť ustanovenia Dohody o prenechaní nájmu pozemkov ako zmluvu uzavretú medzi žalovaným a spoločnosťou International Energy Company s.r.o. v prospech žalobcu ako tretej osoby v zmysle § 50 OZ. Vyjadril názor, že následným prijatím, nenamietaním a nevrátením plnení peňažných záväzkov zo Zmluvy o nájme poľnohospodárskej pôdy spoločnosti International Energy Company s.r.o. žalobca ako tretia osoba vyjadril v zmysle § 50 ods. 2 OZ súhlas s touto zmluvou, ktorá tak nadobudla voči nemu účinnosť. Vyjadril názor, že účinnosťou zmluvy uzavretej v prospech žalobcu sa spoločnosť International Energy Company s.r.o. stala výlučne povinná plniť všetky peňažné záväzky nájomcu zo Zmluvy o nájme poľnohospodárskej pôdy voči žalobcovi ako prenajímateľovi a súčasne zanikla povinnosť žalovaného voči žalobcovi ako prenajímateľovi plniť peňažné záväzky nájomcu. Poukázal na to, že na základe uvedeného mal a musí uplatňovať žalobca všetky prípadné nedoplatky na nájomnom a na iných peňažný záväzkoch zo Zmluvy o nájme poľnohospodárskej pôdy výlučne len voči International Energy Company s.r.o.. Ďalej uviedol, že súd pochybil, keď peňažný nárok uplatnený žalobcom v tomto konaní posúdil ako nesporný, oprávnený a preukázaný čo do výšky 12.662,47 eur, keď nevykonal dostatočné dokazovanie ohľadne výšky jeho istiny. Namietal, že napriek jeho žiadostiam súd nevyzval žalobcu na predloženie ďalších listinných dokladov, napr. výpisov z bankového účtu preukazujúcich výšku zaplateného nájomného, na základe ktorých by bolo možné bez pochybností určiť výšku dlžného nájomného, a tým aj oprávnenú výšku žalobcom uplatnenej istiny. Poukázal na to, že od začiatku roka 2014 sa uskutočnili z iniciatívy žalobcu viaceré rokovania zástupcov žalobcu, International EnergyCompany s.r.o. a Poľnohospodárskeho družstva M., na ktorých okrem iného bola riešená dodatočná úprava pôvodného predmetu nájmu - t.j. zúženie predmetu nájmu o dva pozemky parc. č. XXXX a č. XXXX a finančné vyrovnanie medzi žalobcom a International Energy Company s.r.o. ohľadne skutočného rozsahu predmetu nájmu užívaného a plateného. Súd podľa neho pochybil keď sa s uvedenými skutočnosťami nevysporiadal a nezohľadnil ich. S ohľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a konanie o nároku žalobcu voči žalovanému zastavil, alebo, aby vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 3. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 04.05.2018. Uviedol, že súd sa správne vysporiadal so skutkovým stavom a náležite dôsledne ho zistil, dostatočne sa vysporiadal s prostriedkami procesnej obrany a procesného útoku a na základe týchto skutočností správne právne posúdil vec. Poukázal na to, že skutočnosti uvádzané žalovaným v odvolaní boli predmetom posudzovania súdu a z toho dôvodu sú nedôvodné. Tvrdenia žalovaného, že došlo v danom prípade k uzavretiu zmluvy v prospech tretej osoby podľa § 50 OZ považoval za nedôvodné. Súd podľa neho správne a úplne zistil skutkový stav, vykonal všetky dôkazy navrhnuté žalobcom a žalovaným, pričom v zmysle základných princípov CSP, súd nie je povinný vykonať iné dôkazy ako navrhnuté a predložené žalobcom alebo žalovaným. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny. 4. Podaním doručeným súdu dňa 21.05.2018 vzal žalobca žalobcu čiastočne späť v zmysle § 145 ods. 2 CSP, a to v časti istiny vo výške 8.000 eur, nakoľko žalovaný uhradil časť istiny vo výške 8.000 eur dňa 12.03.2018 v hotovosti do pokladne mesta Svätý Jur, čím uhradil čiastočne svoj dlh, k úhrade mu zostáva istina vo výške 4.662,47 eur a príslušenstvo pohľadávky. Vyjadril názor, že žalobca čiastočnou úhradou žalovanej istiny potvrdil opodstatnenosť žalobcom vymáhaného nároku. S poukazom na uvedené navrhol, aby odvolací súd vydal rozsudok, ktorým zaviaže žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 4.662,47 eur s 5,15 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.713,39 od 01.07.2014 do 12.03.2018, t.j. vo výške 516,46 eur, 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.713,39 od 01.10.2014 do 12.03.2018, t.j. vo výške 471,90 eur, 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.713,39 od 01.01.2015 do 12.03.2018, t.j. vo výške 446,02 eur, 5,05 % úrokom z omeškania ročne od 01.01.2015 do zaplatenia zo sumy 140,17 eur, 5,05 % úrokom z omeškania ročne od 01.04.2015 do zaplatenia zo sumy 2.713,39 eur, 5,05 % úrokom z omeškania ročne od 01.07.2015 do zaplatenia zo sumy 1.808,92 eur, do 3 dni od právoplatnosti rozsudku, trovy konania a trovy právneho zastúpenia. 5. Žalovaný sa k podaniam žalobcu vyjadril podaním doručeným súdu dňa 25.07.2018, v ktorom zotrval na dôvodnosti podaného odvolania. Za nesporné považoval, že od uzavretia Dohody o prenechaní nájmu pozemkov žalobca prijímal na jeho bankový účet od spoločnosti International Energy Company s.r.o. všetky peňažné záväzky nájomcu a všetky platby nájomného za užívanie predmetu nájmu a všetky tieto platby výslovne a menovite viedol a dodnes vedie vo svojej evidencii zmluvných vzťahov a pohľadávok ako platby spoločnosti International Energy Company s.r.o., t.j. ako osoby užívajúcej predmet nájmu a súčasne osoby povinnej plniť všetky peňažné záväzky nájomcu a to na plnenie - splatenie záväzkov International Energy Company, s.r.o. voči žalobcovi ako prenajímateľovi. Zotrval na tvrdení, že súd mal Dohodu o prenechaní nájmu pozemkov posúdiť ako zmluvu v prospech tretej osoby v zmysle § 50 OZ, v dôsledku čoho mal žalobca uplatňovať všetky prípadné nedoplatky na nájomnom a na iných peňažný záväzkoch zo Zmluvy o nájme poľnohospodárskej pôdy výlučne len voči International Energy Company s.r.o.. Žalobca preto namietol svoju pasívnu vecnú legitimáciu v tomto konaní. Vo vzťahu k čiastočnému späťvzatiu žaloby žalobcom v časti žalovanej istiny 8.000 eur uviedol, že v zmysle osobného stretnutia so žalobcom v marci 2018, výlučne na základe prísľubu zástupcov žalobcu iniciovania odročenia pojednávania v predmetnom súdnom konaní a zníženia dlžnej sumy súdne uplatňovanej voči žalovanému v tomto konaní, uhradil žalovaný v dobrej viere žalobcovi dňa 12.03.2018 peňažnú sumu vo výške 8.000 eur, ktorú žalobca započítal na úhradu časti záväzku spoločnosti International Energy Company, s.r.o. z predmetnej nájomnej zmluvy. Poukázal na to, že napriek tomuto prejavu dobrej vôle žalovaného nedošlo k odročeniu nariadeného pojednávania v tomto konaní z iniciatívy žalobcu za účelom mimosúdneho vyriešenia veci a tiež nedošlo zo strany žalobcu k zníženiu záväzku spoločnosti International Energy Company, s.r.o. uplatneného voči žalovanému v tomto konaní, žalovaný bol tak (nedodržaním uvedeného prísľubu) uvedený zo strany zástupcov žalobcu do omylu pri úhrade sumy 8.000 eur do pokladne žalobcu. Žalovaný uviedol, že opakovane vyzval žalobcu na vrátanie sumy 8.000 eur zaplatenej v omyle žalobcovi dňa 12.03.2018, ktorú žalobca do dnešného dňa bezdôvodne a neoprávnene zadržiava, ktorú žalobca (v rozpore s jeho právnym odôvodnením nároku uplatneným voči žalovanému v tomto konaní) započítal na úhradu časti záväzku spoločnosti International Energy Company, s.r.o. voči žalobcovi z predmetnej nájomnej zmluvy a ktorej zaplatením odôvodnil jeho čiastočné späťvzatie žaloby. Uvedený postup žalobcu považoval za účelový, nerešpektujúci zmluvnú úpravu vzťahov medzi žalobcom, žalovaným a spoločnosťou International Energy Company, s.r.o., nerešpektujúci zákonnú úpravu a v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný preto nesúhlasil s čiastočným späťvzatím žaloby žalobcu v časti istiny 8.000 eur. 6. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 28.11.2018, v ktorom uviedol, že nárok u žalovaného si uplatňuje v súlade so zmluvnými podmienkami, nakoľko mal riadne uzavretú zmluvu so žalovaným a nikdy mu nevznikol právny vzťah s International Energy Company, s.r.o.. 7. Ďalšie vyjadrenie nebolo podané. 8. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), preskúmal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) postupom bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Odvolací súd nenariadil pojednávanie, nakoľko ustanovenie § 385 CSP je v zásade fakultatívne, t.j. odvolací súd pojednávanie nariaďovať nemusí, nariaďuje ho iba v dvoch prípadoch, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo ak si to vyžaduje dôležitý verejný záujem. Nakoľko v danom prípade nebolo potrebné zopakovať, ani doplniť dokazovanie, ani si to nevyžadoval dôležitý verejný záujem, odvolací súd pojednávanie v zmysle citovaného ustanovenia zákona nenariadil. Odvolací súd považuje za potrebné v tejto súvislosti zdôrazniť, že vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, na ktorom je napadnuté rozhodnutie založené. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, dôvodmi odvolania žalovaného, čiastočným späťvzatím žaloby žalobcom, vyjadreniami sporových strán, odvolací súd dospel k záveru, že späťvzatie žaloby žalobcom v časti o zaplatenie sumy 8.000 eur je potrebné pripustiť, napadnutý rozsudok v tejto časti zrušiť a konanie zastaviť a vo zvyšnej časti napadnutý rozsudok zmeniť. 9. Podľa § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon. 10. Podľa § 663 zákona č. 40/1964 Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky. 11. Podľa § 666 ods. 1 OZ, nájomca je oprávnený dať prenajatú vec do podnájmu, ak zmluva neurčuje inak. 12. Podľa § 671 ods. 1 OZ, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania. 13. Podľa § 677 ods. 2 OZ, ak osobitný zákon neustanovuje inak, nájomnú zmluvu možno vypovedať pri nájmoch nehnuteľností v trojmesačnej lehote a pri nájmoch hnuteľných vecí v jednomesačnej lehote. 14. Podľa § 365 ods. 1 a 2 OBZ, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia dokladu alebo do 30 dní odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti. Ak je deň doručenia dokladu neistý, dlžník je v omeškaní uplynutím 30. dňa odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. 15. Podľa § 369 ods. 1 a 2 OBZ, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. 16. Podľa § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku. 17. Podľa § 370 CSP, (1) Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. (2) Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. (3) Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane. 18. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. 19. V prejednávanej veci nebolo sporným, že dňa 14.05.2013 uzavrel žalobca ako prenajímateľ so žalovaným ako nájomcom Zmluvu o nájme poľnohospodárskej pôdy, na základe ktorej žalobca prenajal žalovanému poľnohospodársku pôdu v jeho vlastníctve, nachádzajúcu sa k.ú. B. Q. zapísanú na LV č. XXXX. Spornou nebola ani skutočnosť, že žalovaný ako prenechávajúci uzavrel so súhlasom prenajímateľa dňa 14.05.2013 s preberajúcim - spoločnosťou International Energy Company s.r.o. Dohodu o prenechaní nájmu pozemkov, v ktorej čl. I sa zmluvné strany dohodli, že pozemky uvedené v Zmluve o nájme poľnohospodárskej pôdy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 14.05.2013, budú v celosti dané do podnájmu firme International Energy Company s.r.o.. Sporným bol uplatnený nárok žalobcu voči žalovanému na zaplatenie sumy 12.662,47 eur s príslušenstvom titulom neuhradeného nájomného za II. a IV. štvrťrok 2014 a I., II. a časť III. štvrťroku 2015. 20. Odvolací súd sa primárne zaoberal námietkou žalovaného o nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie. Vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou, sa vo všeobecnosti v civilnom konaní rozumie oprávnenie účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu svedčí stav vyplývajúci z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej, je imanentnou súčasťou každého súdneho konania, pričom súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán nenamieta. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická osoba alebo právnická osoba subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide, o nedostatok pasívnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (žalovaný) nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. Odvolací súd po preskúmaní prejednávanej veci dospel k záveru, že pasívna vecná legitimácia žalovaného je v konaní daná. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že pod podnájmom rozumieme prenechanie užívania prenajatej veci nájomcom tretej osobe - podnájomcovi. Podnájomný vzťah medzi nájomcom a podnájomcom je vzťahom akcesorickým, t.j. je odvodený od hlavného vzťahu založeného zmluvou o nájme medzi prenajímateľom a nájomcom. Akcesorickým právnym vzťahom možno vo všeobecnosti rozumieť vedľajší právny vzťah, ktorý je existenčne spätý s právnym vzťahom hlavným. Uzavretím zmluvy o podnájme medzi nájomcom a podnájomcom nevzniká právny vzťah medzi prenajímateľom a podnájomcom, ale výlučne medzi účastníkmi podnájomnej zmluvy. To znamená, že popri sebe existujú dva právne vzťahy, a to vzťah medzi prenajímateľom a nájomcom, ktorý možno považovať za hlavný (nájomný) vzťah a vzťah medzi nájomcom a podnájomcom, ktorý je odvodeným (podnájomným) vzťahom. Vo vzťahu k prenajímateľovi je potom zaviazaný výlučne nájomca. Z uvedeného potom vyplýva aj pasívna vecná legitimácia žalovaného v tomto konaní. Zo zákona ani zo žiadneho ustanovenia nájomnej zmluvy, či podnájomnej zmluvy nevyplýva, že žalobca by mal svoj nárok uplatňovať voči spoločnosti International Energy Company s.r.o.. Žalobca ako prenajímateľ poľnohospodárskej pôdy nebol v žiadnom zmluvnom vzťahu so spoločnosťou International Energy Company s.r.o., ale výlučne so žalovaným ako nájomcom na základe Zmluvy o nájme poľnohospodárskej pôdy zo dňa 14.05.2013, a teda ak chcel žalobca dosiahnuť zaplatenie ceny nájomného za prenajatú poľnohospodársku pôdu, ako predmet nájmu, musel žalovať priamo nájomcu, t.j. žalovaného, s ktorým mal platne uzavretú nájomnú zmluvu. Žalovaný si následne môže žalovanú sumu uplatniť voči podnájomcovi - spoločnosti International Energy Company s.r.o., z titulu Dohodu o prenechaní nájmu pozemkov zo dňa 14.05.2013 ako podnájomnej zmluvy, nakoľko len žalovaný ako nájomca je v právnom vzťahu so spoločnosťou International Energy Company s.r.o. ako podnájomcom. 21. Žalovaný v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil obsah a právne dôsledky Dohody o prenechaní nájmu pozemkov uzavretej medzi žalovaným a spoločnosťou International Energy Company s.r.o., keď mal posúdiť a vyhodnotiť ustanovenia tejto dohody ako zmluvu uzavretú medzi žalovaným a spoločnosťou International Energy Company s.r.o. v prospech žalobcu ako tretej osoby v zmysle § 50 OZ. Odhliadnuc od toho, že ide o novú argumentáciu žalovaného, ktorú nepoužil v konaní pred súdom prvej inštancie, odvolací súd túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. Odvolací súd poukazuje na to, že „contractus in favorem tertii“, t.j. zmluva v prospech tretej osoby nie je osobitným zmluvným typom, ale len modifikáciou iných zmlúv. V danom prípade však nemôže ísť o zmluvu v prospech tretej osoby, kedy touto treťou osobou mal byť podľa názoru žalovaného práve žalobca. Po prenechaní pozemkov na základe Dohody o prenechaní nájmu pozemkov uzavretej medzi žalovaným a spoločnosťou International Energy Company s.r.o. došlo len k zmene subjektu užívajúceho predmet nájmu podľa Zmluvy o nájme poľnohospodárskej pôdy. Ako už bolo vyššie uvedené, právny vzťah medzi nájomcom (žalovaným) a podnájomcom (spoločnosťou International Energy Company s.r.o.) je len vzťahom akcesorickým, ktorý uzavretím uvedenej dohody pristúpil k hlavnému právnemu vzťahu medzi prenajímateľom a nájomcom, právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným tým však nebol žiadnym spôsobom dotknutý. Takýmto spôsobom nevznikol žalobcovi nárok na plnenie voči spoločnosti International Energy Company s.r.o., nakoľko s ňou nebol žalobca v priamom právnom vzťahu. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že už z názvu zmluvy v prospech tretej osoby vyplýva, že táto môže byť uzavretá len v prospech tretej osoby, avšak žalobca ako prenajímateľ na základe Dohody o prenechaní nájmu pozemkov, uzavretej medzi žalovaným a spoločnosťou International Energy Company s.r.o., žiadny prospech nezískal. Okrem toho, pri zmluve v prospech tretej osoby ide o právny vzťah troch osôb, a to dlžníka (promitent), ktorý je sľubujúca strana, veriteľ (promisár), ktorý sľub prijíma, a tretia osoba (tertius) ako oprávnenú strana. V danom prípade však existoval len právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným a právny vzťah medzi žalovaným a spoločnosťou International Energy Company s.r.o., žalobca nebol v žiadnom právnom vzťahu so spoločnosťou International Energy Company s.r.o.. Ako nedôvodnú odvolací súd vyhodnotil aj námietku žalovaného, že súd pochybil, keď peňažný nárok uplatnený žalobcom titulom nezaplateného nájomného zo Zmluvy o nájme poľnohospodárskej pôdy posúdil ako nesporný, oprávnený a preukázaný čo do výšky, pričom vykonal nedostatočné dokazovanie ohľadom výšky jeho istiny. Odvolací súd poukazuje na to, že zmysle Zmluvy o nájme poľnohospodárskej pôdy zo dňa 14.05.2013 bola určitým a zrozumiteľným spôsobom dohodnutá výška nájmu a jeho splatnosť vo výške 2.713,39 eur tri mesiace vopred, splatné vždy 1. deň za daný štvrťrok, t.j. 01.04, 01.07., 01.10, 02.01. príslušného kalendárneho roka. Žalobca evidoval nedoplatok od 01.07.2014 do uplynutia výpovednej lehoty dňa 31.08.2015, výška nedoplatku vyplýva zo Zmluvy o nájme poľnohospodárskej pôdy zo dňa 14.05.2013, pričom žalobca doručil výzvu na úhradu nezaplatených pohľadávok tak spoločnosti International Energy Company s.r.o. ako aj žalovanému, z čoho je zrejmé, že žalovaný bol informovaný a mal vedomosť o predmetnom nedoplatku na nájomnom, čo rovnako vyplýva aj z Výpovede prenajímateľa zo dňa 14.04.2015, no napriek tomu vzniknutú situáciu neriešil. Odvolací súd zdôrazňuje, že žalovaný v konaní ani netvrdil, že by cenu nájomného za žalobou uplatnené obdobie žalobcovi zaplatil buď on ako nájomca alebo spoločnosť International Energy Company s.r.o. ako podnájomca a nepredložil žiadny dôkaz na preukázanie, že k zaplateniu nájomného v spornom období došlo. Z irelevantnú považoval odvolací súd námietku žalovaného, ktorý poukazoval na rokovania zástupcov žalobcu, spoločnosti International Energy Company s.r.o. a Poľnohospodárskeho družstva M., na ktorom bola riešená dodatočná úprava pôvodného predmetu nájmu - zúženie predmetu nájmu o dva pozemky parc. č. XXXX a č. XXXX užívaných výlučne Poľnohospodárskym družstvom M. a finančné vyrovnanie medzi žalobcom a spoločnosťou International Energy Company s.r.o. ohľadne skutočne užívaného a plateného predmetu nájmu. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že v danom prípade žalovaný predložil iba záznam z rokovania bez adekvátneho výsledku, pričom nemožno dospieť k záveru, že by došlo k zmene predmetu nájmu, konkrétne zúženiu predmetu nájmu o dva pozemky parc. č. XXXX a č. XXXX, nakoľko v danom prípade nedošlo k zmene resp. uzavretiu dodatku k zmluve písomnou formou, tak ako to vyžaduje čl. VII. bod 1 Zmluvy o nájme poľnohospodárskej pôdy zo dňa 14.05.2013. 22. Podaním doručeným súdu dňa 21.05.2018 došlo k čiastočnému späťvzatiu žaloby žalobcom v zmysle § 145 ods. 2 CSP, a to v časti istiny vo výške 8.000 eur, nakoľko žalovaný uhradil časť istiny vo výške 8.000 eur dňa 12.03.2018 v hotovosti do pokladne mesta Svätý Jur, čím uhradil čiastočne svoj dlh. Podaním doručeným súdu dňa 25.07.2018 žalovaný vyjadril nesúhlas s čiastočným späťvzatím žaloby žalobcom z dôvodu, že v zmysle osobného stretnutia so žalobcom v marci 2018, výlučne na základe prísľubu zástupcov žalobcu iniciovania odročenia pojednávania v predmetnom súdnom konaní a zníženia dlžnej sumy súdne uplatňovanej voči žalovanému v tomto konaní, uhradil žalovaný v dobrej viere žalobcovi dňa 12.03.2018 peňažnú sumu vo výške 8.000 eur. Nakoľko k odročeniu nariadeného pojednávania za účelom mimosúdneho vyriešenia veci nedošlo a zo strany žalobcu nedošlo k zníženiu záväzku spoločnosti International Energy Company, s.r.o. uplatneného voči žalovanému v tomto konaní, žalovaný tvrdil, že bol nedodržaním uvedeného prísľubu uvedený zo strany žalobcu do omylu a žalobca túto sumu bezdôvodne a neoprávnene zadržiava. Podľa ustanovenia § 370 ods. 1, 2, 3 CSP „Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.“ Odvolací súd dáva do pozornosti, že spätˇvzatie žaloby je jedným zo širokej škály dispozicˇných oprávnení žalobcu ako úcˇastníka konania s postavením tzv. dominus litis (pána sporu), ktorý má právo procesnými úkonmi, ktoré sú prejavom jeho autonómnej vôle, ovplyvnˇovatˇ priebeh a smerovanie celého súdneho konania (tzv. dispozicˇný princíp civilného procesu). Vôlˇa žalobcu dosiahnutˇ zastavenie konania prostredníctvom inštitútu spätˇvzatia žaloby je však limitovaná dvoma skutocˇnostˇami, a to nesúhlasom druhej procesnej strany so zastavením konania a existenciou vážnych dôvodov, pre ktoré konanie zastavitˇ nemožno. Dôkazné bremeno existencie takýchto vážnych dôvodov potom v konaní nesie žalovaný. V danom prípade je zrejmé, že žalobca svojím cˇiastocˇným spätˇvzatím žaloby uplatnil svoje právo disponovatˇ konaním, ktoré mu vyplýva z dispozicˇného princípu. Po prejavení, cˇi uplatnení tohto práva je súd povinný skúmatˇ vážne dôvody nesúhlasu žalovaného so spatˇvzatím návrhu. Pokialˇ ide o vymedzenie pojmu vážne dôvody, zákon túto otázku nerieši, preto treba vychádzatˇ z toho, že posudzovanie vážnosti dôvodov je výlucˇne vecou volˇnej úvahy a hodnotiaceho úsudku súdu. Tie však nie sú svojvolˇné, pretože súd pri posudzovaní závažnosti dôvodov berie na zretelˇ jednotlivé skutkové okolnosti prípadu a povahu uplatnˇovaného nároku, a hodnotí predovšetkým možné dôsledky zastavenia konania z hlˇadiska právneho a faktického stavu vztˇahov medzi úcˇastníkmi a dopad na postavenie úcˇastníkov, najmä žalovaného, s prihliadnutím na mieru ohrozenia jeho práv a právom chránených záujmov. Ak súd dospeje k záveru o dôvodnosti požiadavky na prejednanie a rozhodnutie veci, môže v konaní pokracˇovatˇ podlˇa § 96 ods. 2 O.s.p., v opacˇnom prípade konanie zastaví (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 136/2010 zo dňa z 22.09.2010). Odvolací súd po posúdení dôvodov nesúhlasu žalovaného s čiastočným späťvzatím žaloby žalobcom, dospel k záveru, že nesúhlas žalovaného nie je založený na vážnych dôvodoch. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd považoval nárok žalobcu uplatnený v tomto konaní voči žalovanému na zaplatenie sumy 12.662,47 eur za plne dôvodný a vzhľadom na to, že žalovaný časť tohto nároku vo výške 8.000 eur po vydaní rozhodnutia súdu prvej inštancie dobrovoľne žalobcovi zaplatil, bolo by nelogické, nespravodlivé a v rozpore so skutočným stavom, aby odvolací súd rozsudkom zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny v pôvodne žalovanej sume vo výške 12.662,47 eur. Odvolací súd dodáva, že žalovaný zaplatil žalobcovi predmetnú sumu 8.000 eur dňa 12.03.2018, t. j. mesiac po vydaní napadnutého rozsudku súdom prvej inštancie. V danom prípade už neprichádzalo do úvahy iniciovanie odročenia pojednávania, preto argumentácia žalovaného je v tomto smere nedôvodná. Okrem toho žalovaný nepredložil žiadne relevantné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení ohľadom predmetných rokovaní. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd späťvzatie žaloby žalobcom v časti istiny 8.000 eur pripustil, napadnutý rozsudok v časti, ktorou súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 8.000 eur zrušil a konanie v tejto časti zastavil. Odvolací súd k takémuto právnemu záveru dospel po tom, ako sa oboznámil s jednotlivými skutkovými okolnosťami prípadu, povahou uplatnˇovaného nároku, možnými dôsledkami zastavenia konania v späťvzatej časti istiny a tiež s prihliadnutím na právny a faktický stav vztˇahov medzi úcˇastníkmi a dopadom na ich postavenie. 23. Žalovaný namietal aj výšku uplatňovaného nároku, odvolací súd po preskúmaní veci zistil, že súd prvej inštancie nesprávne určil moment, od ktorého žalobcovi prináleží nárok na úroky z omeškania z uplatnenej istiny. Podľa § 365 ods. 2 prvá veta OBZ „Dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia dokladu alebo do 30 dní odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti.“ Podľa čl. IV bod 2 Zmluvy o nájme poľnohospodárskej pôdy zo dňa 14.05.2013 „Nájomné je nájomca povinný uhrádzať 3 mesiace vopred, splatné vždy 1. deň za daný štvrťrok t.j.: 01.04, 01.07., 01.10. a 02.01. príslušného roka vo výške 2.713,39 eur.“ Keďže v tomto prípade vyplývala priamo z nájomnej zmluvy iná lehota splatnosti nájomného, bolo pri omeškaní žalovaného s platením nájomného potrebné vychádzať z čl. IV bod 2 Zmluvy o nájme poľnohospodárskej pôdy zo dňa 14.05.2013, pričom vzhľadom na počítanie lehôt sa žalovaný mohol do omeškania s plnením dostať až deň nasledujúci po splatnosti nájomného za ten ktorý kalendárny štvrťrok, t.j. počnúc dňom 02.04., 02.07., 02.10. a 03.01. príslušného roka. Keďže žalovaný zaplatil sumu 8.000 eur žalobcovi dňa 12.03.2018, posledným dňom za ktorý žalobcovi prináleží úrok z omeškania zo sumy 8.000 eur je deň 11.03.2018. Odvolací súd preto žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy 4.662,47 eur spolu s úrokom z omeškania (v sadzbe uplatnenej žalobcom) vo výške: 5,15 % ročne od 02.07.2014 do 11.03.2018 zo sumy 2.713,39 eur, 5,05 % úrokom z omeškania ročne od 02.10.2014 do 11.03.2018 zo sumy 2.713,39 eur, 5,05 % úrokom z omeškania ročne od 03.01.2015 do 11.03.2018 zo sumy 2.713,39 eur, s 5,05 % úrokom z omeškania ročne od 12.03.2018 do zaplatenia zo sumy 140,17 eur, 5,05 % úrokom z omeškania ročne od 02.04.2015 do zaplatenia zo sumy 2.713,39 eur, 5,05 % úrokom z omeškania ročne od 02.07.2015 do zaplatenia zo sumy 1.808,92 eur a vo zvyšku uplatneného úroku z omeškania žalobu zamietol. 24. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.11.2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011). 25. Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené pripustil späťvzatie žaloby žalobcom v časti 8.000 eur, napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 23Cb/295/2015-78 zo dňa 12.02.2018 v tejto časti zrušil a konanie zastavil. Vo zvyšnej časti napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava V č. k. 23Cb/295/2015-78 zo dňa 12.02.2018 zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. 26. Podľa § 396 ods. 2 CSP, ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie. 27. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 28. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 29. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 30. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods. 1 a 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP tak, že žalobca má voči žalovanému právo na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania v plnom rozsahu, vzhľadom na to, že v rozsahu uplatnenej istiny bol v konaní pred súdom prvej inštancie i v odvolacom konaní plne úspešný a zastavenie konania v späťvzatej časti istiny vo výške 8.000 eur v odvolacom konaní procesne zavinil žalovaný, preto náhrada trov konania i v tejto časti prináleží žalobcovi. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP. 31. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).