Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4CoZm/3/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1515217069 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1515217069.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, proti žalovanému: Ľ. C., G.. XX.XX.XXXX, Š. XXXX/XX, XXX XX E., o zaplatenie 1.738,80 Eur s príslušenstvom a odmenou zo zmenky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V, č.k. 3CbZm/840/2015-85 zo dňa 07. októbra 2019, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V, č.k. 3CbZm/840/2015-85 zo dňa 07. októbra 2019 p o t v r d z u j e . Žalobca nemá voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) I. výrokom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu vo výške 1.738,80 Eur, spolu so 6 % ročným úrokom zo sumy 1.738,80 Eur od 14.07.2015 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 5,80 Eur. II. výrokom žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Súd vec právne posúdil podľa ustanovení čl. I. § 75, čl. I. § 48 ods. 1 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „zmenkový zákon“), § 301 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), § 145 ods. 3, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 13.08.2015 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zmenkovým platobným rozkazom na zaplatenie zmenkovej sumy 4.347 Eur spolu so 6 % úrokom z nej od 14.07.2015 do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo výške 14,49 Eur a na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že je majiteľom zmenky, ktorú vystavil žalovaný dňa 14.11.2011 v Trenčíne na rad žalobcu, bez protestu, pričom žalovaný v deň splatnosti zmenky 13.07.2015 zmenkovú sumu 4.347 Eur nezaplatil. K žalobe pripojil prvopis zmenky. Žalobca písomným podaným doručeným súdu dňa 18.04.2016 žalobu doplnil a predložil súdu písomnú zmluvu, záväzky z ktorej boli zmenkou zabezpečené a žiadosť žalovaného o úver. Uviedol, že dňa 15.11.2011 uzavrel so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o revolvingovej pôžičke č. XXXXXX, na základe ktorej poskytol dlžníkovi úver 8.694 Eur. Dlžník sa za poskytnutie úveru zaviazal zaplatiť mu odplatu (zmluvnú odmenu) vo výške 5.044 Eur, ktorá predstavuje úroky za poskytnutie úveru za celú dobu poskytnutia úveru, zmluvná odmena bola splatná ku dňu poskytnutia úveru a bola uhradená započítaním oproti nároku dlžníka na poskytnutie úveru. Dlžník bol povinný istinu úveru uhradiť v 42 mesačných splátkach po 207 Eur. Vzhľadom na omeškanie s úhradou splátky sa dňa 23.04.2015 stal splatným celý nesplatený záväzok zo zmluvy, t.j. nesplatená istina úveru 270 Eur a vznikol žalobcovi nárok na zmluvné pokuty vo výške 4.347 Eur. Pohľadávky veriteľa zo zmluvy o revolvingovej pôžičke boli zabezpečené zmenkou, ktorú bol oprávnený využiť pre prípad omeškania dlžníka s plnením splatného záväzku. Zmenková suma pozostávala z neuhradenej časti istiny úveru a zmluvných pokút. Týmto podaním žalobca zároveň vzal žalobu späť v zmenkovej sume 2.608,20 Eur, zodpovedajúcej zmluvným sankciám, v časti 6% ročného úroku zo sumy 2.608,20 Eur od 14.07.2015 do zaplatenia a v časti zmenkovej odmeny vo výške 8,69 Eur. Vzhľadom na to, že bola žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, súd konal o zvyšku nároku bez rozhodnutia o zastavení konania v tejto časti s poukazom na § 145 ods. 3 CSP. Súd dňa 14.11.2016 vydal platobný rozkaz č.k. 3CbZm/840/2015-24, ktorý bol voči žalovanému zrušený uznesením č.k. 3CbZm/840/2015-44 zo dňa 07.03.2017 z dôvodu včas podaného odporu. V odpore žalovaný uviedol, že dňa 15.11.2011 uzatvoril so žalobcom zmluvu o revolvingovej pôžičke č. XXXXXX-XXXXX v zmysle ktorej mu žalobca poskytol sumu 3.650 Eur za podmienok uvedených v zmluve, v zmysle ktorých sa zaviazal vrátiť žalobcovi sumu 8.694 Eur, čo predstavuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach žalovaného. Návrh žalobcu považoval za nedôvodný. Uviedol, že výšku požičanej istiny v plnom rozsahu žalobcovi vrátil a žalobcovi splatil sumu 8.694 Eur. Zároveň vyjadril názor, že predmetná zmluva môže obsahovať podmienky, ktoré nie sú v súlade s ustanoveniami zákona, a preto požiadal o jej preskúmanie. V ďalšom vyjadrení žalovaný uviedol, že pokuta 1.738,80 Eur sa mu zdá absolútne nemorálne vysoká. Vzhľadom na to, že žalobcovi z pôvodne požičanej sumy 3.650 Eur vrátil 8.694 Eur si nebol vedomý toho, z akého dôvodu by mal žalobcovi platiť ďalších 1.738 Eur. Dodal, že podľa zákonov SR takmer 240 % úroky na úver sú viac ako úžera. Súd po vykonanom dokazovaní z prvopisu zmenky, označenej číslom zmluvy XXXXXX-XXXXX zistil, že ju žalovaný, podnikajúci pod obchodným menom Ľ.Š. C., sídlo Š.A. XXXX/XX, E., IČO: 37664301, zapísaný v Živnostenskom registri, Okresný úrad v Trenčíne, spis č. Ž.-XXXX/XXXXX/XXXXX XPL, živn. Register č.: XXXX/XXXX, vystavil v Trenčíne dňa 14.11.2011 a zaviazal sa zaplatiť na rad žalobcu dňa 13.07.2015 v Bratislave zmenkovú sumu 4.347 Eur, bez protestu. Konštatoval, že zmenka obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 zmenkového zákona pre vlastnú zmenku, jej prvopisom žalobca preukázal, že je riadny majiteľ a má právo postihom žiadať zmenkovú sumu, ak zmenka nebola zaplatená, šesťpercentné úroky od dňa splatnosti a odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy (čl. I. § 48 ods. 1 zmenkového zákona). Súd z úradnej povinnosti skúmal, či vo veci nejde o spotrebiteľský právny vzťah a dospel k záveru, že v čase vystavenia zmenky žalovaný konal ako podnikateľ pri výkone jeho podnikateľskej činnosti, preto žalovanému neprináleží ochrana ako spotrebiteľovi. Poukázal na to, že príčinným vzťahom zmenky je zmluva o revolvingovej pôžičke č. XXXXXX-XXXXX zo dňa 14.11.2011, zabezpečenie blankozmenkou je dohodnuté v bodoch 5.2. až 5.6. zmluvy, obsahom ktorých je aj dohoda oprávňujúca na vyplnenie blankozmenky. Vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného, že žalobcovi z pôvodne požičanej sumy 3.650 Eur vrátil 8.694 Eur, čo podľa neho predstavuje úrok 240 %, a teda úžeru, súd uviedol, že žalovaný tu zjavne vychádzal len z porovnania dojednanej odmeny ako úroku so sumou úveru a nevzal do úvahy ďalšie faktory, ktoré výšku úroku ovplyvňujú, najmä dobu, na ktorú mu boli peňažné prostriedky prenechané a mieru rizika, ktorú veriteľ pri absencii iného zabezpečenia návratnosti úveru znášal. Prihliadnuť bolo podľa súdu potrebné aj na to, že žalovaný je podnikateľ, znalý svojich práv a pokiaľ by nepovažoval výšku odmeny za zodpovedajúcu obvyklým úrokom a ďalším podmienkam, za ktorých mohol v tom čase obdobný úver získať od bánk alebo iných nebankových spoločností, nebol by so žalobcom zmluvu uzavrel. Dal do pozornosti, že zmluvou o revolvingovej pôžičke č. XXXXXX-XXXXX zo dňa 14.11.2011 sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému ako dlžníkovi na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti peňažné prostriedky vo výške 8.694 Eur, dlžník sa zaviazal úver splatiť v 42 mesačných splátkach vo výške 207 Eur a súčasne sa dlžník v bode 4.1. zmluvy zaviazal zaplatiť žalobcovi zmluvnú odmenu 5.044 Eur, ktorá predstavuje úroky za poskytnutie úveru, odmena mala byť splatná ku dňu poskytnutia úveru. Vzájomné pohľadávky účastníkov sa v zmysle bodu 9.1. započítali ku dňu poskytnutia úveru (proti pohľadávke žalovaného 8.694 Eur sa započítala pohľadávka žalobcu na zmluvnú odmenu 5.044 Eur) a žalovanému bola vyplatená suma 3.650 Eur, pričom ročný úrok 5.044 Eur z úveru 3.650 Eur predstavuje 39,48 %. Poukázal na to, že úroky dohodnuté pri poskytovaní úveru predstavujú odmenu za užívanie požičanej istiny. Zdôraznil, že pri posudzovaní najvyššej prípustnej výšky úroku nestačí len porovnať sumu poskytnutého úveru s dohodnutým úrokom, do úvahy je potrebné vziať aj dobu, na ktorú boli peňažné prostriedky poskytnuté, na to aké zabezpečenie dlžník poskytol a tým aj mieru rizika, ktorú veriteľ podstupuje pre prípad nedobytnosti úveru, typ rizikového dlžníka u ktorého je kreditné riziko relatívne vyššie, ako aj na ďalšie konkrétne okolnosti súvisiace s obchodným prípadom, a teda je nevyhnutné komplexné posúdenie okolností, za ktorých bola zmluva uzatvorená. Podľa súdu je potrebné zohľadniť aj tú skutočnosť, že minimálny úrok, ktorý je nevyhnutný na to, aby bolo možné v tomto segmente podnikať (poskytovanie finančných prostriedkov nebankovými subjektmi) sa prejaví relatívne vyššou percentuálnou sadzbou. Zdôraznil, že pri dojednávaní úrokov pri poskytovaní úveru koná v súlade so zásadami poctivého obchodného styku len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu v situácii pre neho nepriaznivej. Súd porovnaním judikatúry českých súdov považoval za primeranú sadzbu ročného úroku vo výške do 50 % (napr. rozsudok Vrchného súdu v Olomouci č.k. 36 ICm/9/2010 zo dňa 14.06.2012 a č.k. 14 ICm/2188/2013 zo dňa 10.12.2015). Vzhľadom na uvedené skutočnosti považoval úrok 39,48 % za primeraný medzi dvoma podnikateľskými subjektmi. Uviedol, že žalovaná suma 1.738,80 Eur predstavuje dve zmluvné pokuty za omeškanie s úhradou splátok. V tejto súvislosti poukázal na čl. 12 bod 12.1. a 12.2 a body 5.2. až 5.4. zmluvy o revolvingovej pôžičke a konštatoval, že žalovaný udelil žalobcovi oprávnenie zahrnúť do zmenkovej sumy celé príslušenstvo a zmluvné pokuty. Dal do pozornosti, že žalobca, napriek tomu, že zmenkou bola zabezpečená aj pohľadávka na zaplatenie zmluvných pokút, uznal čiastočnú dôvodnosť námietok žalovaného tým, že vzal späť žalobu v zmenkovej sume 2.608,20 Eur, zodpovedajúcej trom zmluvným pokutám podľa bodu 12.1. zmluvy. Dve zmluvné pokuty vo výške 10 % z nominálnej výšky úveru považoval súd za primerané povahe a významu zabezpečenej povinnosti. Uviedol, že ani neprimeraná výška zmluvných pokút, t. j. nepomer výšky zmluvnej pokuty k hodnote a významu zabezpečeného záväzku, nie je v obchodnoprávnych vzťahoch, vzhľadom na osobitnú úpravu obsiahnutú v § 301 Obchodného zákonníka, postihovaná sankciou neplatnosti podľa § 39 Občianskeho zákonníka, ale súdu umožňuje zmluvnú pokutu znížiť až do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje. Žalovaný sa však vo svojich podaniach a prednesoch nedomáhal, aby súd zmluvné pokuty znížil, len opakovane uviedol, že nemá záujem zaplatiť žalobcovi nič viac. Dal do pozornosti, že žalovaný potvrdil, že sa s platením splátok úveru dostal do omeškania a z karty klienta je zrejmé, že do omeškania trvajúceho viac než 15 dní sa prvý krát dostal s úhradou 3. splátky zročnej 26.02.2012, pričom sankcionované bolo omeškanie s úhradou 7. splátky, zročnej 26.06.2012, keď pre toto omeškanie mu vznikla povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu, dojednanú v bode 12.1. zmluvy a rovnako bolo sankcionované aj omeškanie s úhradou 18. splátky zročnej 26.05.2013, 30. splátky, zročnej 26.05.2014, 35. splátky, zročnej 26.10.2014 a 40. splátky, zročnej 26.03.2015. Súd pri svojom rozhodovaní zobral na vedomie skutočnosť, že žalovaný zaplatil žalobcovi celú požičanú sumu úveru, ako aj to, že do omeškania so splácaním splátok sa nedostal vlastnou vinou a mal záujem svoj dlh uhradiť, čo aj urobil, avšak vzhľadom na vyššie uvedené dôvody nemal možnosť rozhodnúť o odpustení zmluvných pokút. Zmluvné strany sa dohodli na poskytnutí úveru za stanovených podmienok a súd v tomto štádiu konania nemal na akom právnom základe rozhodnúť o odpustení zmluvných pokút a zamietnutí žaloby. Dodal, že o znížení zmluvných pokút mal žalovaný možnosť rokovať so žalobcom, keďže žalobca na začiatku pojednávania dňa 07.10.2019 deklaroval záujem rokovať so žalovaným o mimosúdnom rokovaní a ponúkol možnosť ďalšieho zníženia zmluvných pokút. Vo vzťahu k požiadavke žalovaného o preskúmanie predmetnej zmluvy z dôvodu, že môže obsahovať podmienky, ktoré nie sú v súlade s ustanoveniami zákona súd poukázal na prejednaciu zásadu, povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť sporových strán a uviedol, že súd nemôže namiesto strany sporu sám vyhľadávať argumenty v jeho prospech a sám preskúmavať dohodu, ktorú uzavrel s protistranou, preto nemohol preskúmať predmetnú zmluvu o revolvingovej pôžičke, tak ako to žiadal žalovaný bez toho, aby žalovaný označil, ktoré ustanovenia predmetnej zmluvy považuje za rozporné so zákonom. Záverom uviedol, že záväzok zo zmenky je nesporným záväzkom a v konaní nebolo preukázané, že by z dôvodov uvedených v odpore nemal žalovaný povinnosť tento nesporný záväzok splniť. Keďže žalobca mal v spore plný úspech, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v celom rozsahu. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Svoje podanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie rozhodol vo veci zmenkovej pokuty, resp. platobného rozsahu č.k. 3CbZm/840/2015-24 zo dňa 14.11.2016 v jeho neprospech napriek tomu, že už jedenkrát bol tento rozkaz zrušený v celom rozsahu uznesením č.k. 3CbZm/840/2015-44 zo dňa 07.03.2017. Uviedol, že nie je ochotný a schopný žalobcovi zaplatiť akékoľvek ďalšie peniaze. Poukázal na to, že sám žalobca uviedol, že mu bola zo strany žalovaného zaplatená odmena vo výške 5.044 Eur. Bol si vedomý skutočnosti, že niektoré splátky boli v omeškaní, o čom so žalobcom viackrát komunikoval písomne aj telefonicky, no napriek tomu žalobca od neho nakoniec odmenu dostal v plnej výške a na čas, pričom posledné dve splátky boli zo strany žalovaného uhradené ešte pred dátumom splatnosti. Okrem toho oznámil, že podal sťažnosť, resp. podnet na prešetrenie žalobcu a ich činnosti (vrátanie prešetrenia predmetnej zmluvy o úvere) na finančnom trhu SR, ktorú adresoval Národnej banke Slovenska, ako dohľadnému orgánu, kópiu tohto podania pripojil k odvolaniu. S ohľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu. 3. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril. 4. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), preskúmal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok č.k. 3CbZm/840/2015-85 zo dňa 07. októbra 2019 je potrebné potvrdiť ako vecne správny. 5. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 6. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 7. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia Okresného súdu Bratislava V č.k. 3CbZm/840/2015-85 zo dňa 07. októbra 2019, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalovaný neargumentuje žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali za následok zrušenie daného rozhodnutia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti napádaného rozhodnutia uvádza odvolací súd nasledovné: 8. Predmetom konania je nárok žalobcu voči žalovanému na zaplatenie sumy 1.738,80 Eur s príslušenstvom a odmenou zo zmenky, ktorá suma predstavuje dve zmluvné pokuty za omeškanie s úhradou splátok v zmysle čl. 12 bod 12. 1 a bod 12. 2 Zmluvy o revolvingovej pôžičke č. XXXXXX- XXXXX uzavretej medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom dňa 14.11.2011 (ďalej len „zmluva o revolvingovej pôžičke“). Súd prvej inštancie žalobe vyhovel a žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu vo výške 1.738,80 Eur, spolu so 6 % ročným úrokom zo sumy 1.738,80 Eur od 14.07.2015 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 5,80 Eur a zároveň žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. 9. Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom súdu, že zmenka obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 zmenkového zákona pre vlastnú zmenku a jej prvopisom žalobca preukázal, že je riadny majiteľ a má právo postihom žiadať zmenkovú sumu, ak zmenka nebola zaplatená, šesťpercentné úroky od dňa splatnosti a odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy (čl. I. § 48 ods. 1 zmenkového zákona). V konaní nebolo sporné, že príčinným vzťahom zmenky je zmluva o revolvingovej pôžičke č. XXXXXX-XXXXX zo dňa 14.11.2011, zabezpečenie blankozmenkou bolo dohodnuté v bodoch 5.2. až 5.6. zmluvy, obsahom ktorých je aj dohoda oprávňujúca na vyplnenie blankozmenky. V danom prípade mal súd preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným nejde o spotrebiteľský právny vzťah, žalovaný vystupoval v právnom vzťahu so žalobcom ako podnikateľ pri výkone svojej podnikateľskej činnosti, preto žalovanému nemožno poskytnúť ochranu ktorá prináleží spotrebiteľovi. Súd správne prihliadol na skutočnosť, že žalovaný je podnikateľ, znalý svojich práv a pokiaľ by nepovažoval výšku odmeny za zodpovedajúcu obvyklým úrokom a ďalším podmienkam, za ktorých mohol v tom čase obdobný úver získať od bánk alebo iných nebankových spoločností, nebol by so žalobcom zmluvu uzavrel. 10. Zmluvou o revolvingovej pôžičke sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému ako dlžníkovi na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti peňažné prostriedky vo výške 8.694 Eur a dlžník sa zaviazal úver splatiť v 42 mesačných splátkach vo výške 207 Eur. Súčasne sa dlžník v bode 4.1. Zmluvy o revolvingovej pôžičke zaviazal zaplatiť žalobcovi zmluvnú odmenu 5.044 Eur, ktorá predstavuje úroky za poskytnutie úveru. Odmena mala byť splatná ku dňu poskytnutia úveru. Vzájomné pohľadávky účastníkov sa v zmysle bodu 9.1. započítali ku dňu poskytnutia úveru (proti pohľadávke žalovaného 8.694 Eur sa započítala pohľadávka žalobcu na zmluvnú odmenu 5.044 Eur). Žalovanému bola vyplatená suma 3.650 Eur. Ročný úrok 5.044 Eur z úveru 3.650 Eur predstavuje 39,48 %. Odvolací súd považuje za správny právny názor súdu o primeranosti úroku 39,48 % medzi dvoma podnikateľskými subjektmi. Odvolací súd v tomto smere podporne poukazuje na judikatúru českých súdov, keď napr. v rozhodnutí sp. zn. 14 ICm 2188/2013 zo dňa 10.12.2015 ako aj v rozhodnutí sp. zn. 36 ICm 9/2010 zo dňa 14.06.2012 Vrchní soud v Olomouci uviedol, že sadzbu ročného úroku vo výške 40 % považuje za primeranú. 11. Podľa čl. 12 bod 12.1. zmluvy o revolvingovej pôžičke v prípade omeškania dlžníka s úhradou splátky pôžičky o viac ako 15 dní po termíne splatnosti je veriteľ oprávnený požadovať jednorazovú úhradu zmluvnej pokuty vo výške 10 % z nominálnej výšky pôžičky. Podľa čl. 12 bod 12. 2. zmluvy o revolvingovej pôžičke, akákoľvek zmluvná pokuta je splatná do 10 (desiatich) dní odo dňa vzniku nároku veriteľa na úhradu zmluvnej pokuty. Podľa bodu 5.3. písm. b/ zmluvy o revolvingovej pôžičke mal žalobca právo v blankozmenke vyplniť zmenkovú sumu zahrňujúcu ale neprekračujúcu všetky svoje pohľadávky zo zmluvy spolu s príslušenstvom a zmluvnými pokutami uloženými podľa čl. 12 zmluvy, ktoré budú splatné ku dňu splatnosti zmenky. Žalovaný potvrdil, že sa s platením splátok úveru dostal do omeškania a taktiež z karty klienta je zrejmé, že do omeškania trvajúceho viac než 15 dní sa prvý krát dostal s úhradou 3. splátky zročnej 26.02.2012, pričom sankcionované bolo omeškanie s úhradou 7. splátky, zročnej 26.06.2012, pre toto omeškanie mu vznikla povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu, dojednanú v bode 12.1. predmetnej zmluvy. Rovnako bolo sankcionované aj omeškanie s úhradou 18. splátky zročnej 26.05.2013, 30. splátky, zročnej 26.05.2014, 35. splátky, zročnej 26.10.2014 a 40. splátky, zročnej 26.03.2015. Žalovaná suma 1.738,80 Eur predstavuje dve zmluvné pokuty za omeškanie s úhradou splátok (žalobca vzal späť žalobu v zmenkovej sume 2.608,20 Eur, zodpovedajúcej trom zmluvným pokutám podľa bodu 12.1. zmluvy o revolvingovej pôžičke). Odvolací súd sa potom stotožnil s právnym názorom súdu, ktorý dve zmluvné pokuty vo výške 10 % z nominálnej výšky úveru považoval za primerané povahe a významu zabezpečenej povinnosti. 12. Žalovaný v odvolaní neuviedol žiadnu právne relevantnú argumentáciu, ktorá by bola spôsobilá spochybniť správnosť napadnutého rozsudku, naopak, jeho námietky sú právne irelevantné. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii žalovaného odvolací súd uvádza, že skutočnosť, že súd z dôvodu včas podaného a vecne odôvodneného odporu zo strany žalovaného uznesením č.k. 3CbZm/840/2015-44 zo dňa 07.03.2017 zrušil platobný rozkaz č.k. 3CbZm/840/2015-24 zo dňa 14.11.2016 je len dôsledkom aplikácie ustanovenia § 267 ods. 3 prvá veta CSP, podľa ktorého ak čo len jeden zo žalovaných podá včas odpor s vecným odôvodnením, súd zruší platobný rozkaz v celom rozsahu a nariadi pojednávanie. Neochota ani tvrdená neschopnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu nie je a nemôže byť dôvodom pre nepriznanie nároku žalobcovi. Rovnako sťažnosť, resp. podnet žalovaného na prešetrenie žalobcu adresovaný Národnej banke Slovenska nesúvisí s predmetom tohto konania. Odvolací súd v tejto súvislosti akcentuje, že žalobca a žalovaný uzatvorili zmluvu o revolvingovej pôžičke č. XXXXXX- XXXXX, ktorá bola zabezpečená blankozmenkou, v rámci svojej zmluvnej slobody ako podnikatelia pri výkone svojej podnikateľskej činnosti, ide teda o obchodnoprávny vzťah a zmluvné strany sú povinné plniť svoje zmluvné povinnosti v súlade so zásadou „pacta sunt servanda“, v zmysle ktorej dohody treba dodržiavať. 13. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.11.2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011). 14. Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 3CbZm/840/2015-85 zo dňa 07. októbra 2019 potvrdil v zmysle § 387 ods. 2 CSP ako vecne správny. 15. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods.1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, pretože mu žiadne nevznikli. 16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).