Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3CoZm/22/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1515218744 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1515218744.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej, členov senátu Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Marty Šašinkovej, v právnej veci žalobcu PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, práv. zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, proti žalovanej C. E., F.. XX.X.XXXX, K. XXX, práv. zast. JUDr. Martinom Bickom, advokátom, Dukelská 972/7-3, Považská Bystrica, o zaplatenie 2.427,01 EUR s príslušenstvom zo zmenky a iné a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 1CbZm/943/2015-158, zo dňa 10.6.2019, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 1CbZm/943/2015-158, zo dňa 10.6.2019 v napadnutej zamietajúcej časti a súvisiacom výroku na náhradu trov konania p o t v r d z u j e. Žalovanej priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 251,56 EUR, úrok 6% ročne zo sumy 251,56 EUR od 3.8.2015 do zaplatenia a zmenkovú odmenu 0,84 EUR, konanie v časti zmenkovej sumy 1.087,74 EUR, úroku 6% ročne zo sumy 1.053,- EUR od 3.8.2015 do 25.8.2015, zo sumy 1.070,37 EUR od 26.8.2015 do 29.9.2015, zo sumy 1.087,74 EUR od 30.9.2015 do zaplatenia a v časti zmenkovej odmeny 3,51 EUR zastavil, vo zvyšku súd žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 76,40 %. 2. V odôvodnení súd uviedol, že žalobou sa žalobca domáhal zaplatenia zmenkovej sumy vo výške 2 427,01 EUR s 6 % ročným úrokom z tejto sumy od 3.8.2015 do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo výške 8,09 EUR a náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že je majiteľom vlastnej zmenky, vystavenej žalovanou dňa 27.8.2014, znejúcej na zmenkovú sumu 2 427,01 EUR, splatnej dňa 2.8.2015, pričom k žalobe pripojil prvopis zmenky. Žalobca žalobu doplnil s tým, že zmenková suma pozostáva z nesplatenej istiny úveru vo výške 1 287,- EUR a zmluvných pokút vo výške 105,30 EUR a 1 053,- EUR. Zároveň vzal žalobu späť v zmenkovej sume 34,74 EUR z dôvodu, že žalovaná po splatnosti zmenky túto sumu uhradila a v sume 1 053,- EUR zodpovedajúcej zmluvným sankciám. Vyjadril sa aj ku kauzálnemu vzťahu zabezpečené zmenkou v tom smere, že ide o podnikateľský úver. Súd z prvopisu zmenky odkazujúcej na číslo zmluvy 200193-13308 zistil, že ju žalovaná vystavila v Považskej Bystrici dňa 27.8.2014 a zaviazala sa zaplatiť na rad žalobcu dňa 2.8.2015 v Bratislave zmenkovú sumu 2 427,01 EUR bez protestu. Z listinných dôkazov mal súd za preukázané, že zaviazanosť žalovanej zmenkou nevznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Kauzálnym vzťahom zmenky bola zmluva o revolvingovom úvere č. 200193-13308, ktorú žalobca uzavrel so žalovanou, s uvedením živnostenského registra Obvodný úrad Považská Bystrica, v ktorom je zapísaná ako živnostníčka, tiež s uvedením jej identifikačného čísla a sídla. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru na výkon podnikateľskej činnosti dlžníka. V žiadosti o poskytnutie úveru zo dňa 3.12.2014 žalovaná uviedla účel čerpania úveru - prevádzkový (B). Na zmenke, ako aj na žiadosti o poskytnutie úveru bola žalovaná označená nie len údajmi identifikujúcimi ju ako podnikateľku, ale aj rodným číslom a číslom občianskeho preukazu. Táto skutočnosť však sama osebe nie je ešte dôkazom o spotrebiteľskom charaktere úveru. Uvedeniu rodného čísla žalovanej nie je možné pripisovať iný zmysel, než zo zmenky vyplýva, t.j. náležité individualizovanie osoby, ktorá zmenku vystavila. Identifikačné číslo fyzickej osoby podnikateľa nie je za každých okolností stabilným identifikátorom, nakoľko po ukončení podnikania môžu vzniknúť problémy stotožniť podnikateľa s konkrétnou fyzickou osobou. Súd so žalovanou súhlasil v tom, že napriek označeniu dlžníka v úverovej zmluve ako podnikateľa nebolo vylúčené, že je zmluva spotrebiteľská. Podľa bodu 1.1 zmluvy o revolvingovom úvere sa však veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti a tie sa dlžník v bode 2.1 zaviazal splatiť veriteľovi v splátkach podľa splátkového kalendára. Podpísaním zmluvy žalovaná podnikateľský účel úveru schválila. Tiež podpísaním žiadosti o úver žalovaná potvrdila, že úver žiada na prevádzkový účel. Skutočnosť, že zmluva, ako aj žiadosť boli vopred pripravené žalobcom, nemala pre posúdenie charakteru záväzkového vzťahu medzi stranami žiaden vplyv. Rozhodujúce bolo to, na aký účel bola zmluva uzavretá, teda či žalovaná pri uzatváraní zmluvy konala, resp. nekonala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Pre posúdenie právneho vzťahu je bez právnej relevancie skutočnosť, kto zmluvu pripravoval. Podpísaním zmluvy s takto pripraveným obsahom žalovaná vyslovila súhlas. 3. V konaní nebolo sporné, že príčinným vzťahom zmenky je zmluva o revolvingovom úvere. Zabezpečenie blankozmenkou je dojednané v bodoch 5.2. až 5.6. zmluvy, obsahom ktorých je aj dohoda oprávňujúca na vyplnenie blankozmenky. Zmenka odkazovala na zmluvu č. 200193-13308. Podľa bodov 5.2. až 5.4. tejto zmluvy vystavil žalovaný blankozmenku, t.j. zmenku bez uvedenia sumy a dátumu splatnosti a odovzdal ju žalobcovi ako zabezpečenie. Žalobca bol oprávnený v blankozmenke vyplniť chýbajúce údaje v prípade, ak sa žalovaný dostane do omeškania s platením akéhokoľvek peňažného záväzku zo zmluvy. Zmenkovú sumu mohol žalobca doplniť až do výšky všetkých jeho pohľadávok zo zmluvy spolu s príslušenstvom a zmluvnými pokutami uloženými podľa čl. 12. zmluvy, ktoré budú splatné ku dňu splatnosti zmenky. Žalovaná namietala, že výška zmluvnej odmeny predstavujúca úroky je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Za poskytnutie úveru bola v bode 4.1 zmluvy dojednaná zmluvná odmena vo výške 1 106,- EUR, ktorú sa žalovaná zaviazala zaplatiť žalobcovi ku dňu poskytnutia úveru. Vzájomné pohľadávky zmluvných strán sa v zmysle bodu 9.1 zmluvy započítali ku dňu poskytnutia úveru, a to tak, že proti pohľadávke žalovaného za poskytnutie úveru vo výške 2 106,- EUR sa započítala pohľadávka žalobcu na zmluvnú odmenu vo výške 1 106,- EUR. Súd prvej inštancie sa musel vysporiadať so skutočnosťou, že sa odmena (úrok) stala splatnou už ku dňu poskytnutia úveru a zaplatená bola započítaním vzájomných pohľadávok, v dôsledku čoho žalobca vyplatil žalovanej len rozdiel 1 000,- EUR. Zmluvou o revolvingovom úvere sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanej ako dlžníkovi na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti peňažné prostriedky vo výške 2 106,- EUR a dlžník sa zaviazal úver splatiť v 18 mesačných splátkach po 117,- EUR podľa splátkového kalendára. Súčasne sa dlžník v bode 4.1 zmluvy zaviazal zaplatiť žalobcovi zmluvnú odmenu 1 106,- EUR, ktorá predstavovala úroky za poskytnutie úveru. Odmena mala byť splatná ku dňu poskytnutia úveru. Vzájomné pohľadávky účastníkov sa v zmysle bodu 9.1. započítali ku dňu poskytnutia úveru, takže žalobca v skutočnosti žalovanej vyplatil len sumu 1 000,- EUR. 4. Súd prvej inštancie napriek tomu dospel k záveru, že účelom tohto dojednania bolo obísť zákon. V dôsledku započítania úroku ku dňu poskytnutia úveru žalobca reálne poskytol žalovanému peňažné prostriedky len vo výške 1 000,- EUR. Dôvody takejto konštrukcie boli zjavné: ročný úrok 1 106,- EUR z úveru 2 106,- EUR pri dobe splácania 18 mesiacov predstavuje 35 %, ale z úveru 1 000,- EUR, ktorý bol reálne vyplatený žalovanej už takýto úrok predstavuje 73,73 % ročne pri dobe splácanie 18 mesiacov, teda viacnásobne prevyšuje obvyklé úroky požadované bankami za úvery. Takýto úrok je nedovolený, zvykne sa označovať tiež ako úžernícky a sankcionovaný je neplatnosťou jeho dojednania. Je pravdou, že právne predpisy neurčujú, do akej výšky je možné dohodnúť úroky pri zmluve o úvere. Z tejto skutočnosti však nemožno vyvodiť, že by výška úrokov závisela iba na dohode účastníkov zmluvy a nepodliehala by žiadnym obmedzeniam. Je nepochybné, že neprimerane vysoké úroky, dohodnuté pri peňažnej pôžičke, resp. úvere sú všeobecne považované za odporujúce uznávaným pravidlám správania a vzájomnými vzťahmi medzi ľuďmi. Pri dojednávaní úrokov pri poskytovaní úveru koná v súlade so zásadami poctivého obchodného styku len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu v situácii pre neho nepriaznivej. Žalobca si bol vedomý, že výška dojednaného úveru nezodpovedá jeho reálnej hodnote, keďže sám v článku 12. úverovej zmluvy zaviedol pojem „nominálna výška úveru“, ktorá má byť základom pre výpočet zmluvných pokút. Na jednej strane žalobca znížil svoje obchodné riziko tým, že dlžníkovi reálne prenechal len časť prisľúbených peňažných prostriedkov, na druhej strane zaťažil dlžníka záväzkami, ktoré sú neúmerné k reálnej výške poskytnutého úveru. Súd poukázal na reálne poskytnutú výšku úveru a na skutočnosť, že vzhľadom na okolnosti za akých bola uzatvorená zmluva a s poukazom na ustanovenie § 265 Obchodného zákonníka, ktoré zakazuje zneužitie práva, nemôže byť poskytnutá právna ochrana takému výkonu práva, ktorý odporuje poctivému obchodnému styku. Na základe týchto skutkových tvrdení súd s prihliadnutím na obsah zmluvy, najmä jej ustanovení o „nominálnej“ výške úveru, zmluvnej odmene a vzájomnom započítaní pohľadávok, posúdil dojednanie o zmluvnej odmene ako zneužitie práva, resp. výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, a teda nepožíva právnu ochranu. 5. Záverom uviedol, keďže zmenková suma predstavuje okrem zmluvných pokút aj nesplatenú istinu úveru, do ktorej bola zahrnutá aj výška zmluvnej odmeny, že dospel k záveru, že uplatňovanie zmenkového nároku zodpovedajúceho výške takto dohodnutej odmeny nepožíva právnu ochranu. Žalobca mal tak nárok na zmenkovú sumu len vo výške nesplatenej istiny úveru, ktorý bol skutočne žalovanej poskytnutý, teda bez nároku na zmluvnú odmenu. Žalovaná do splatnosti zmenky uhradila sumu 819,- EUR a po splatnosti zmenky uhradila sumu 34,74 EUR, t.j. celkovo uhradila sumu 853,74 EUR. Nakoľko reálne jej bola vyplatená suma 1 000,- EUR, žalovanej ostávalo uhradiť sumu 146,26 EUR predstavujúcu nesplatenú istinu úveru, pričom žalobca do zmenkovej sumy po zohľadnení čiastočného späťvzatia žaloby v sume zodpovedajúcej časti zmluvných sankcií zahrnul aj nárok na zmluvnú pokutu vo výške 105,30 EUR. Súd teda dospel k záveru, že žalobca má nárok na zaplatenie zmenkovej sumy vo výške 251,56 EUR, a preto žalobcovi vyhovel v tejto časti. O čiastočnom späťvzatí žaloby súd rozhodol podľa § 145 ods. 2 C.s.p. tak, že konanie v časti zmenkovej sumy 1087,74 EUR a zodpovedajúcemu úroku 6 % ročne a zodpovedajúcej zmenkovej odmene zastavil. Vo zvyšku súd žalobu zamietol. O trovách konania súd rozhodol tak, že žalovaná mala úspech vo výške 88,20 % (v časti v ktorej bola žaloba zamietnutá - 1 106,- EUR a v časti, v ktorej bolo konanie zastavené pre zavinenie žalobcu - 1 053,- EUR, t.j. 2 159,- EUR) a neúspech vo výške 11,80 % (v časti, v ktorej bolo konanie zastavené pre zavinenie žalovanej a v časti, v ktorej bolo vyhovené žalobe). Pomerný úspech žalovanej tak predstavoval 76,40 %. 6. Proti III. a IV. výroku rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a navrhol celej žalobe vyhovieť. V odvolaní uviedol, že nesúhlasí so záverom súdu o obídení zákona, pretože skutočným dôvodom započítania vzájomných pohľadávok bolo zabezpečenie efektívneho zaplatenia zmluvnej odmeny a eliminovanie podnikateľského rizika spojeného s možným neplnením záväzkov z pozície dlžníka. Takýto postup na strane žalobcu považujeme za plne legitímny, zákonom dovolený a z podnikateľského hľadiska ho možno hodnotiť ako štandardný a účelný, pretože jeho zámerom je optimalizácia hospodárskeho výsledku. Zmluva o úvere podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka je typom konsenzuálneho kontraktu, na rozdiel napr. od zmluvy o pôžičke, ktorá je kontraktom reálnym. V zmluve o revolvingovom úvere č. 200193-13308 je v bode 1.1 jednoznačne definovaná výška poskytovaných peňažných prostriedkov (úveru) v sume 2.106,- EUR. Zmluvne dohodnutá výška úveru je potom relevantná aj vo vzťahu k zmluvnej odmene na účely výpočtu ročného úroku a na túto skutočnosť nemá vplyv ani ustanovenie o započítaní pohľadávok podľa bodu 9.1 Zmluvy a následné vyplatenie sumy 1.000,- EUR na účet žalovanej. Ročný úrok potom správne predstavuje 35 % - vychádzajúc z pomeru úveru 2.106,- EUR a zmluvnej odmeny 1.106,- EUR. V tejto súvislosti je potrebné prihliadať aj na to, že záväzok žalovanej splatiť úver bol dohodnutý až na dobu 18 mesiacov. Nemožno preto súhlasiť s konštatovaním, že ročný úrok v danom prípade je nedovolený a úžernícky. K samotnému úkonu započítania uviedol, že bez ohľadu na jeho existenciu to nemá vplyv na rozsah zmluvne dohodnutých záväzkov žalovanej (dlžníka), pretože žalovaná bola povinná platiť žalobcovi výšku úveru (2.106,- EUR) a úrok vo forme zmluvnej odmeny (1.106,- EUR). Po započítaní bola povinnosť dlh platiť znížená len na výšku úveru, keďže zmluvná odmena bola započítaním zaplatená. V prípade neexistencie dohody o započítaní by teda žalovaná bola povinná platiť úver spolu úrokom vo forme zmluvnej odmeny. V každom prípade je však základná povinnosť žalovanej platiť úver s úrokom jednoznačná a nesporná. Žalobca má za to, že si podanou žalobou uplatnil svoj nárok voči žalovanej v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi ustanoveniami a zároveň vychádzal z platne uzavretej Zmluvy akceptovanej bez výhrad žalovanou, a preto považuje zamietnutie žaloby v nespäťvzatej časti s konštatovaním súdu, že žalobca má nárok na zmenkovú sumu len vo výške nesplatenej istiny úveru (bez nároku na zmluvnú odmenu), za nedôvodné. Žalobca poukázal na to, že žalovaná sa po oboznámení s návrhom zmluvy o úvere a jeho posúdení rozhodla túto zmluvu dobrovoľne uzavrieť, hoci mala možnosť návrh pripomienkovať, event. ho odmietnuť a zmluvu neuzavrieť. 7. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná s tým, že sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že mala možnosť návrh zmluvy pripomienkovať a meniť ho. Návrh zmluvy, resp. zmluva jej bola predložená na predtlačenom formulári a nebola vopred na pripomienkovanie doručená, pričom uvedenú zmluvu mohla prijať iba ako celok. Dodala, že pred doručením rozsudku žalobcovi zaplatila sumu 251,56 EUR. Na základe uvedeného navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. 8. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p,“) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 Cs.p. bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ustanovením § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 22.4.2020. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a dôvodmi odvolania žalobcu, vyjadrením žalovanej, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu v napadnutej časti nie je možné vyhovieť. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p.odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 9. Odvolací súd preskúmaním spisového materiálu súdu prvej inštancie dospel k záveru, že skutkový stav bol zistený dostatočne a z neho vyvodil súd správny právny záver. Odvolací súd sa s jeho záverom úplne stotožnil a zdôrazňuje, že žalobca uzavretou zmluvou so žalovanou obchádzal zákon a preto tento právny úkon podľa § 265 Obch. zák. nemôže požívať právnu ochranu. Odvolací súd zdôrazňuje, že úver je odplatný právny úkon. Ekonomickým cieľom finančného úveru je poskytnutie peňažných prostriedkov spravidla za odplatu (úroky) na určitú dobu za účelom ich ekonomického využitia podľa predstáv dlžníka alebo na dohodnutý účel. V tomto duchu postráda akúkoľvek logiku úverovanie, podľa ktorého podstatnú časť úveru inkasuje veriteľ už v deň poskytnutia úveru. Z fakticky poskytnutého úveru navrhovateľ inkasuje už prvý deň približne polovicu sumy, ktorá je uvedená ako predmet zmluvy v úvodných ustanoveniach zmluvy o úvere. V danom prípade suma, ktorá predstavuje zmluvnú odmenu z celkovej sumy údajne poskytnutého úveru predstavuje viac ako 50%. Ak teda ide o zmluvnú odmenu potom odmena resp. odplata za úver v uvedenom rozsahu zjavne vybočuje z rámca akéhokoľvek úverovania, ktoré by bolo akceptovateľné z hľadiska dobrých mravov a niet dôvod na iné, ako úžerné označenie takýchto úrokov. Hmotnoprávny základ pre takýto záver dáva ust. § 39 Obč. zák., podľa ktorého je neplatný právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Tiež je potrebné zdôrazniť, že na absolútnu neplatnosť právneho úkonu je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti. 10. Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil ako vecne správny. 11. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).