Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4CoZm/18/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1515218932 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Šiffalovičová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1515218932.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Šiffalovičovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Tatiany Pastierikovej v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., , Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, práv. zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, proti žalovanému: V. M., G.. XX.XX.XXXX, F. XXX, XXX XX F., zast. JUDr. Martin Bicko, advokát, Dukelská 972/7-3, 017 01 Považská Bystrica, o zaplatenie zmenkovej sumy 16.239,60 eur s príslušenstvom a odmenou zo zmenky, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V, č.k. 1CbZm/980/2015-149 zo dňa 10.06.2019, takto r o z h o d o l : I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V, č.k. 1CbZm/980/2015-149 zo dňa 10.06.2019 v odvolaním napadnutej časti III. a IV. výroku potvrdzuje. II. Žalovaný má proti žalobcovi právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol I. výrokom, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 2.691,60 eur, úrok 6 % ročne zo sumy 2.691,60 eur od 02.09.2015 do zaplatenia a zmenkovú odmenu 8,97 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. II. výrokom zastavil konanie v časti zmenkovej sumy 5.716 eur, úroku 6 % ročne zo sumy 5.616 eur od 02.09.2015 do 26.11.2015, zo sumy 5.716 eur od 27.11.2015 do zaplatenia a v časti zmenkovej odmeny 18,72 eur. III. výrokom vo zvyšku žalobu zamietol a IV. výrokom rozhodol, že žalobca je povinný nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 65,62 %. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 08.09.2015 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie zmenkovej sumy vo výške 16.239,60 eur s 6 % ročným úrokom z tejto sumy od 02.09.2015 do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo výške 54,13 eur a náhrady trov konania, a to z dôvodu, že je majiteľom vlastnej zmenky, vystavenej žalovanou dňa 04.12.2014, znejúcej na zmenkovú sumu 16.239,60 eur, splatnej dňa 01.09.2015. Žalobca písomným podaním doručeným súdu dňa 24.03.2017 žalobu doplnil a uviedol, že zmenková suma pozostáva z nesplatenej istiny úveru vo výške 9962 eur a zmluvných pokút vo výške 561,60 eur a 5616 eur. Zároveň vzal žalobu späť v zmenkovej sume 100 eur z dôvodu, že žalovaná po splatnosti zmenky túto sumu uhradila a v sume 5.716 eur zodpovedajúcej zmluvným sankciám. 2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 470 ods. 4 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), § 87 písm. d) OSP, § 10 ods. 2 písm. a) zák. č. 371/2004 Z.z., § 48 ods. 1, § 75, § 17 ods. 2, zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový (ďalej len „zmenkový zákon“), § 497, § 263, § 265, § 503 Obchodného zákonníka (ďalej len „OBZ“) . Súd z vykonaného dokazovania, z prvopisu zmenky odkazujúcej na číslo zmluvy XXXXXX-XXXXX zistil, že žalovaná ju vystavila v Považskej Bystrici dňa 04.12.2014 a zaviazala sa zaplatiť na rad žalobcu dňa 01.09.2015 v Bratislave zmenkovú sumu 16.239,60 eur, bez protestu. Uviedol, že zmenka obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 zmenkového zákona pre vlastnú zmenku a jej prvopisom žalobca preukázal, že je riadny majiteľ a má právo postihom žiadať zmenkovú sumu, ak zmenka nebola zaplatená, šesťpercentné úroky odo dňa splatnosti a odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy. Z listinných dôkazov mal za preukázané, že zaviazanosť žalovanej zmenkou nevznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Kauzálnym vzťahom zmenky bola zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXX-XXXXX, ktorú žalobca uzavrel so žalovanou, s uvedením živnostenského registra Obvodný úrad Považská Bystrica, v ktorom je zapísaná ako živnostníčka, tiež s uvedením jej identifikačného čísla a sídla. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru na výkon podnikateľskej činnosti dlžníka. V žiadosti o poskytnutie úveru zo dňa 03.12.2014 žalovaná uviedla účel čerpania úveru - prevádzkový (B). Uviedol, že v konaní nebolo sporné, že príčinným vzťahom zmenky je zmluva o revolvingovom úvere. Zabezpečenie blankozmenkou je dojednané v bodoch 5.2. až 5.6. zmluvy, obsahom ktorých je aj dohoda oprávňujúca na vyplnenie blankozmenky. Zmenka odkazuje na zmluvu č. XXXXXX-XXXXX. Podľa bodov 5.2. až 5.4. tejto zmluvy vystavila žalovaná blankozmenku, t.j. zmenku bez uvedenia sumy a dátumu splatnosti, a odovzdala ju žalobcovi ako zabezpečenie. Žalobca bol oprávnený v blankozmenke vyplniť chýbajúce údaje v prípade, ak sa žalovaná dostane do omeškania s platením akéhokoľvek peňažného záväzku zo zmluvy. Zmenkovú sumu mohol žalobca doplniť až do výšky všetkých jeho pohľadávok zo zmluvy spolu s príslušenstvom a zmluvnými pokutami uloženými podľa čl. 12. zmluvy, ktoré budú splatné ku dňu splatnosti zmenky. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že žalovaná namietala, že výška zmluvnej odmeny predstavujúca úroky je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Za poskytnutie úveru bola v bode 4.1 zmluvy dojednaná zmluvná odmena vo výške 7.832 eur, ktorú sa žalovaná zaviazala zaplatiť žalobcovi ku dňu poskytnutia úveru. Vzájomné pohľadávky zmluvných strán sa v zmysle bodu 9.1 zmluvy započítali ku dňu poskytnutia úveru, a to tak, že proti pohľadávke žalovaného za poskytnutie úveru vo výške 11.232 eur sa započítala pohľadávka žalobcu na zmluvnú odmenu vo výške 7.832 eur. Zmluvou o revolvingovom úvere sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanej ako dlžníkovi na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti peňažné prostriedky vo výške 11.232 eur a dlžník sa zaviazal úver splatiť v 48 mesačných splátkach po 234 eur podľa splátkového kalendára. Súčasne sa dlžník v bode 4.1 zmluvy zaviazal zaplatiť žalobcovi zmluvnú odmenu 7.832 eur, ktorá predstavuje úroky za poskytnutie úveru. Odmena mala byť splatná ku dňu poskytnutia úveru. Vzájomné pohľadávky účastníkov sa v zmysle bodu 9.1. započítali ku dňu poskytnutia úveru, takže žalobca v skutočnosti žalovanej vyplatil len sumu 3.400 eur. Aj napriek možnosti účastníkov zmluvy podľa ustanovenia § 263 OBZ odchýliť sa od úpravy uvedenej v § 503 OBZ, súd prvej inštancie dospel k záveru, že účelom tohto dojednania bolo obísť zákon. Poukázal na to, že v dôsledku započítania úroku ku dňu poskytnutia úveru žalobca reálne poskytol žalovanému peňažné prostriedky len vo výške 3.400 eur. Dôvody takejto konštrukcie považoval za zjavné: ročný úrok 7.832 eur z úveru 11.232 eur pri dobe splácania 48 mesiacov predstavuje 17,4 %, ale z úveru 3.400 eur, ktorý bol reálne vyplatený žalovanej, už takýto úrok predstavuje 57,59 % ročne pri dobe splácania 48 mesiacov, teda viacnásobne prevyšuje obvyklé úroky požadované bankami za úvery. Vyslovil názor, že takýto úrok je nedovolený, zvykne sa označovať tiež ako úžernícky, a sankcionovaný je neplatnosťou jeho dojednania. Mal za to, že právne predpisy neurčujú, do akej výšky je možné dohodnúť úroky pri zmluve o úvere, pričom však z tejto skutočnosti nemožno vyvodiť, že by výška úrokov závisela iba na dohode účastníkov zmluvy a nepodliehala by žiadnym obmedzeniam. Súd považoval za nepochybné, že neprimerane vysoké úroky, dohodnuté pri peňažnej pôžičke, resp. úvere sú všeobecne považované za odporujúce uznávaným pravidlám správania a vzájomnými vzťahmi medzi ľuďmi. Pri dojednávaní úrokov pri poskytovaní úveru koná v súlade so zásadami poctivého obchodného styku len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu v situácii pre neho nepriaznivej. Súd prvej inštancie poukázal na reálne poskytnutú výšku úveru a na skutočnosť, že vzhľadom na okolnosti, za akých bola uzatvorená zmluva a s poukazom na ustanovenie § 265 Obchodného zákonníka, ktoré zakazuje zneužitie práva, nemôže byť poskytnutá právna ochrana takému výkonu práva, ktorý odporuje poctivému obchodnému styku. Na základe týchto skutkových tvrdení súd, s prihliadnutím na obsah zmluvy, najmä jej ustanovení o „nominálnej“ výške úveru, zmluvnej odmene a vzájomnom započítaní pohľadávok, posúdil dojednanie o zmluvnej odmene ako zneužitie práva, resp. výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, a teda nepožíva právnu ochranu. Vyslovil názor, že žalobca pri uplatňovaní nárokov na odmenu v podobe úrokov zneužil svoje práva na úkor dlžníka, keďže výkon týchto jeho práv jednoznačne smeruje len k poškodeniu dlžníka s cieľom dostať ho do nepriaznivej situácie. Keďže zmenková suma predstavuje okrem zmluvných pokút aj nesplatenú istinu úveru, do ktorej bola zahrnutá aj výška zmluvnej odmeny, súd mal za to, že uplatňovanie zmenkového nároku zodpovedajúceho výške takto dohodnutej odmeny nepožíva právnu ochranu. Žalobca má tak nárok na zmenkovú sumu len vo výške nesplatenej istiny úveru, ktorý bol skutočne žalovanej poskytnutý, teda bez nároku na zmluvnú odmenu. Záverom súd prvej inštancie uviedol, že žalovaná do splatnosti zmenky uhradila sumu 1170 eur a po splatnosti zmenky uhradila sumu 100 eur, t.j. celkovo uhradila sumu 1270 eur. Nakoľko reálne jej bola vyplatená suma 3400 eur, žalovanej ostávalo uhradiť sumu 2130 eur predstavujúcu nesplatenú istinu úveru, pričom žalobca do zmenkovej sumy po zohľadnení čiastočného späťvzatia žaloby v sume zodpovedajúcej časti zmluvných sankcií, zahrnul aj nárok na zmluvnú pokutu vo výške 561,60 eur. Súd teda dospel k záveru, že žalobca má nárok na zaplatenie zmenkovej sumy vo výške 2691,60 eur, a preto žalobcovi vyhovel v tejto časti. O čiastočnom späťvzatí žaloby súd prvej inštancie rozhodol podľa § 145 ods. 2 CSP tak, že konanie v časti zmenkovej sumy 5716 eur a zodpovedajúcemu úroku 6 % ročne a zodpovedajúcej zmenkovej odmene zastavil. Vo zvyšku súd žalobu zamietol. O nároku na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 CSP) rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1 CSP tak, že nakoľko žalovaná mala úspech vo výške 82,81 % (v časti v ktorej bola žaloba zamietnutá 7832 eur a v časti, v ktorej bolo konanie zastavené pre zavinenie žalobcu 5616 eur, t.j. 13.448 eur) a neúspech vo výške 17,19 % (v časti, v ktorej bolo konanie zastavené pre zavinenie žalovanej a v časti, v ktorej bolo vyhovené žalobe), jej pomerný úspech žalovanej predstavuje 65,62 %. 3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca v časti proti III. a IV. výroku podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP a navrhol, aby odvolací súd rozsudok č.k. 1CbZm/980/2015 - 149 zo dňa 10.06.2019 v napadnutom rozsahu zmenil tak, že žalobcovi prizná uplatnené právo v zamietnutej časti, a teda žalobe v zamietnutej časti vyhovie, a súčasne prizná žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného konania a tiež náhradu trov odvolacieho konania. Alternatívne navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na nové konanie. V odvolaní uviedol, že skutočným dôvodom započítania vzájomných pohľadávok bolo zabezpečenie efektívneho zaplatenia zmluvnej odmeny a eliminovanie podnikateľského rizika spojeného s možným neplnením záväzkov z pozície dlžníka. Takýto postup na strane žalobcu považuje za plne legitímny, zákonom dovolený a z podnikateľského hľadiska ho možno hodnotiť ako štandardný a účelný, pretože jeho zámerom je optimalizácia hospodárskeho výsledku. Žalobca ďalej uviedol, že nemožno súhlasiť s konštatovaním, že ročný úrok v danom prípade je nedovolený a úžernícky. K samotnému úkonu započítania na doplnenie uviedol, že bez ohľadu na jeho existenciu to nemá vplyv na rozsah zmluvne dohodnutých záväzkov žalovanej, pretože bola povinná platiť žalobcovi výšku úveru (11.232,- eur) a úrok vo forme zmluvnej odmeny (7.832,- eur). Po započítaní bola povinnosť dlh platiť znížená len na výšku úveru, keďže zmluvná odmena bola započítaním zaplatená. V prípade neexistencie dohody o započítaní by teda žalovaná bola povinná platiť úver spolu úrokom vo forme zmluvnej odmeny. V každom prípade je však základnú povinnosť žalovanej platiť úver s úrokom považoval žalobca za jednoznačnú a nespornú. V súvislosti s formou a výškou zmluvne dohodnutého úroku za poskytnutie úveru uviedol, že špecifickým znakom obchodnoprávnych záväzkových vzťahov je zmluvná voľnosť strán. Tento inštitút bol prevzatý aj do ust. § 502 OBZ a umožňuje stranám zvoliť si, v akom rozsahu umožnia dispozíciu so vzájomnými právami a povinnosťami vyplývajúcimi zo zmluvy. Zmluvné strany si v prejednávanej veci dohodli úrok v podobe zmluvnej odmeny - t.j. fixnej sadzby za poskytnutie úveru, čo bolo obsahom slobodne prejavenej vôle oboch zmluvných strán. Rovnako sa dohodli na tom, aká bude výška dohodnutých úrokov a kedy nastáva ich splatnosť. Vyslovil názor, že ak mal súd prvej inštancie pochybnosti o výške úroku za poskytnutie úveru, mohol postupovať napr. tak, že by túto výšku podľa svojich kritérií upravil. Mal za to, že zamietnutím žaloby v celom rozsahu zmluvnej odmeny vzniká stav rozporný so zásadami poctivého obchodného styku, pretože žalovaná by tak získala úver bez povinnosti platiť akýkoľvek úrok (napriek tomu, že ide o obchodnoprávny vzťah) a žalobcovi by nevznikol žiadny zisk, naopak v dôsledku inflácie by generoval škodu, čo je v protiklade so zákonnou definíciou podnikania. Nesúhlasil preto s posúdením súdu prvej inštancie, že dojednanie o zmluvnej odmene je zneužitím práva, resp. výkonom práva, ktoré je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a v zmysle ust. § 265 Obchodného zákonníka nepožíva právnu ochranu. V kontexte so svojou argumentáciou žalobca poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave č.k. 4CoZm/31/2018-115 z 11.4.2019. 4. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila. 5. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ustanovením § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a dôvodmi odvolania žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. 6. Podľa § 75 zákona č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový (ďalej len „zmenkový zákon“), vlastná zmenka obsahuje: 1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; 2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; 3. údaj zročnosti; 4. údaj miesta, kde sa má platiť; 5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť; 6. dátum a miesto vystavenia zmenky; 7. podpis vystaviteľa. 7. Podľa § 48 zmenkového zákona, majiteľ môže postihom žiadať: 1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané; 2. šesťpercentové úroky odo dňa zročnosti; 3. trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy; 4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške. 8. Podľa § 265 OBZ, výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu. 9. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 10. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 11. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalobca neargumentuje žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali za následok zrušenie daného rozhodnutia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd uvádza nasledovné: Vzhľadom na to, že od 01.07.2016 upravuje postup súdu zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, a keďže nejde o konanie o zmenkovom platobnom rozkaze v zmysle § 471 ods. 2 CSP, platil na toto konanie Civilný sporový poriadok. Po doplnení a zmene návrhu na začatie konania a po čiastočnom späťvzatí žaloby, súd prvej inštancie rozhodol podľa § 145 ods. 2 CSP tak, že konanie v časti zmenkovej sumy 5716 eur a zodpovedajúcemu úroku 6 % ročne a zodpovedajúcej zmenkovej odmene zastavil. Po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalovaná do splatnosti zmenky uhradila sumu 1170 eur a po splatnosti zmenky uhradila sumu 100 eur, t.j. celkovo uhradila sumu 1270 eur. Nakoľko reálne jej bola vyplatená suma 3400 eur, žalovanej ostávalo uhradiť sumu 2130 eur predstavujúcu nesplatenú istinu úveru, pričom žalobca do zmenkovej sumy po zohľadnení čiastočného späťvzatia žaloby v sume zodpovedajúcej časti zmluvných sankcií, zahrnul aj nárok na zmluvnú pokutu vo výške 561,60 eur. Odvolací súd sa stotožnil s jeho názorom, že žalobca má nárok na zaplatenie zmenkovej sumy vo výške 2691,60 eur. Vo zvyšku súd žalobu správne zamietol. 12. Z prvopisu zmenky, odkazujúcej na číslo zmluvy XXXXXX-XXXXX, súd zistil, že ju žalovaná vystavila v Považskej Bystrici dňa 04.12.2014 a zaviazala sa zaplatiť na rad žalobcu dňa 01.09.2015 v Bratislave zmenkovú sumu 16.239,60 eur, bez protestu. Zo zmenky vystavenej dňa 04.12.2014 v Považskej Bystrici vyplýva, že sa jedná o zmenku zabezpečovaciu, ktorá sa viaže k Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXX-XXXXX (ďalej len „zmluva“), teda plní funkciu zabezpečenia pohľadávky z tejto zmluvy. Dôkazom je samotná zmenka, ktorá odkazuje na zmluvu č. XXXXXX-XXXXX. Podľa bodov 5.2. až 5.4. tejto zmluvy vystavila žalovaná blankozmenku, t.j. zmenku bez uvedenia sumy a dátumu splatnosti, a odovzdala ju žalobcovi ako zabezpečenie. Žalobca bol oprávnený v blankozmenke vyplniť chýbajúce údaje v prípade, ak sa žalovaná dostane do omeškania s platením akéhokoľvek peňažného záväzku zo zmluvy. Zmenkovú sumu mohol žalobca doplniť až do výšky všetkých jeho pohľadávok zo zmluvy spolu s príslušenstvom a zmluvnými pokutami uloženými podľa čl. 12. zmluvy, ktoré budú splatné ku dňu splatnosti zmenky. Odvolací súd mal taktiež za preukázané, že zmenka obsahovala všetky náležitosti predpísané pre vlastnú zmenku podľa čl. I. § 75 zmenkového zákona a jej prvopisom žalobca preukázal, že je riadny majiteľ a má právo postihom žiadať zmenkovú sumu, pokiaľ zmenka nebola zaplatená, šesťpercentné úroky odo dňa splatnosti a odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy (čl. I. § 48 ods. 1 zmenkového zákona). 13. Odvolací súd sa zaoberal odvolacími námietkami žalobcu, že skutočným dôvodom započítania vzájomných pohľadávok bolo zabezpečenie efektívneho zaplatenia zmluvnej odmeny a eliminovanie podnikateľského rizika spojeného s možným neplnením záväzkov z pozície dlžníka a nesúhlasom s konštatovaním súdu prvej inštancie, že ročný úrok v danom prípade je nedovolený a úžernícky. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie zdôrazňuje, že úver je odplatný právny úkon. Ekonomickým cieľom finančného úveru je poskytnutie peňažných prostriedkov spravidla za odplatu (úroky) na určitú dobu za účelom ich ekonomického využitia podľa predstáv dlžníka alebo na dohodnutý účel. V nadväznosti na uvedené je zrejmé, že postráda akúkoľvek logiku úverovanie, podľa ktorého podstatnú časť úveru inkasuje veriteľ už v deň poskytnutia úveru. Z fakticky poskytnutého úveru žalobca inkasuje už prvý deň približne polovicu sumy, ktorá je uvedená ako predmet zmluvy v úvodných ustanoveniach zmluvy o úvere. V danom prípade suma, ktorá predstavuje zmluvnú odmenu z celkovej sumy údajne poskytnutého úveru predstavuje viac ako 50 %. Ak teda ide o zmluvnú odmenu, potom odmena, resp. odplata za úver v uvedenom rozsahu zjavne vybočuje z rámca akéhokoľvek úverovania, ktoré by bolo akceptovateľné z hľadiska dobrých mravov a niet dôvodu na iné, ako úžerné označenie takýchto úrokov. 14. Súd prvej inštancie s poukazom na reálne poskytnutú výšku úveru a na skutočnosť, že vzhľadom na okolnosti, za akých bola uzatvorená zmluva a s poukazom na ustanovenie § 265 Obchodného zákonníka, ktoré zakazuje zneužitie práva, dospel k správnemu záveru, že nemôže byť poskytnutá právna ochrana takému výkonu práva, ktorý odporuje poctivému obchodnému styku. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil s jeho právnym záverom, že s prihliadnutím na obsah zmluvy, najmä jej ustanovení o „nominálnej“ výške úveru, zmluvnej odmene a vzájomnom započítaní pohľadávok, je dojednanie o zmluvnej odmene zneužitím práva, resp. výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, a teda nepožíva právnu ochranu. Odvolací súd taktiež považuje postup žalobcu pri uplatňovaní nárokov na odmenu v podobe úrokov zneužitím svojich práv na úkor dlžníka, keďže výkon týchto jeho práv jednoznačne smeruje len k poškodeniu dlžníka s cieľom dostať ho do nepriaznivej situácie. 15. Odvolací súd súhlasí s konštatovaním žalobcu, že základnou povinnosťou žalovanej je platiť úver s úrokom, ako to jednoznačne vyplýva aj z ust. § 497 OBZ, podľa ktorého zmluvou o úvere zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Taktiež je pravdivé jeho tvrdenie, že v súvislosti s formou a výškou zmluvne dohodnutého úroku za poskytnutie úveru špecifickým znakom obchodnoprávnych záväzkových vzťahov je zmluvná voľnosť strán. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozsudku zaoberal uvedenými námietkami žalobcu, keď správne posúdil, že vzhľadom na ustanovenie § 263 OBZ sa mohli účastníci zmluvy odchýliť od úpravy uvedenej v § 503 OBZ a dojednať si, že sa úroky stávajú splatnými ku dňu poskytnutia peňažných prostriedkov a budú zaplatené započítaním, ale napriek tomu dospel k záveru, že účelom tohto dojednania bolo obísť zákon. Odvolací súd sa s jeho názorom plne stotožňuje a odkazuje na jeho odôvodnenie v bodoch 26. až 31. S poukazom na uvedené právne závery nebolo možné podľa návrhu žalobcu postupovať tak, aby túto výšku úroku podľa svojich kritérií súd upravil, nakoľko dojednanie o zmluvnej odmene posúdil správne ako zneužitie práva, resp. výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, a teda nepožíva právnu ochranu. Odvolací súd záverom k argumentácii žalobcu, ktorý poukázal aj na právny názor judikovaný v podobnej právnej veci rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 4CoZm/31/2018-115 zo dňa 11.04. 2019, dodáva, že ním nie je viazaný a môže k danej otázke zaujať aj iné právne stanovisko. Z ustanovení CSP vyplýva príkaz viazanosti právnym názorom odvolacieho súdu v prípade zrušenia prvoinštančného rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie prejednanie len vo vzťahu k súdu prvej inštancie. Zo žiadneho ustanovenia CSP nevyplýva, že odvolací súd je viazaný názorom vysloveným v predchádzajúcom rozhodnutí, a preto po prehodnotení veci môže dospieť k inému záveru. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 28Cdo/3342/2007 zo dňa 24.10.2007, podľa ktorého "Odvolací soud může změnit svůj právní názor vyjádřený v předchozím zrušujícím usnesení a potvrdit rozhodnutí soudu prvního stupně, jímž ten jeho dřívější právní názor nerespektoval.. Tuto možnost odvolacího soudu lze dovodit i z judikatury Nejvyššího soudu, v níž se konstatuje, že odvolací soud není vázán svým dřívějším právním názorem v dané věci neboť ze žádného ustanovení občanského soudního řádu nelze dovodit, že by odvolací soud nemohl již jednou vyslovený právní názor ve věci v pozdějším odvolacím řízení změnit (viz rozsudek Nejvyššího soudu ze dne 19. června 2003, sp. zn. 22 Cdo 880/2003). Tento závěr se jeví logickým i z toho důvodu, že proti rozhodnutí soudu odvolacího již právní řád neposkytuje účastníkovi žádný řádný opravný prostředek. Bylo by proto v rozporu s účelem civilního soudního řízení, jestliže by odvolací soud pod „tíhou“ svého dříve vysloveného právního názoru musel ve věci rozhodnout stejně, byť by ve světle nových právně významných událostí (např. nálezu Ústavního soudu či rozhodnutí soudu Nejvyššího) byl přesvědčen o neslučitelnosti takového rozhodnutí s právním řádem." 16. Súd prvej inštancie správne rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 CSP) podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1 CSP a odvolací súd v plnom rozsahu odkazuje na podrobné odôvodnenie v bode 35. napadnutého rozsudku. 17. Z uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré uviedol súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. 18. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaná má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).