Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/88/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1516205779 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1516205779.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Zuzany Kučerovej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobkyne: I.. Ľ. R., V.. X. X. XXXX, P. P. Č.. XX, zast. advokátom JUDr. Evaristom Zuzanom, Horná ul. č. 65A, Banská Bystrica, proti žalovanej: Flóra Bratislava SK, s.r.o., IČO: 47 694 769, Trnavská cesta č. 110/B, Bratislava, zast. AK Falcon Legal advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 45 476 101, Dunajská ul. č. 33, Bratislava, o náhradu škody 11.550,78 eur, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V z 2. marca 2020 č. k. 6C/110/2016- 464, takto r o z h o d o l : Napadnutý rozsudok sa m e n í tak, že žaloba sa z a m i e t a. Žalovanej sa priznáva nárok na náhradu prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej / povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 11.550,78 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobkyni súd prvej inštancie priznal proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že žalobkyňa dňa 4. 5. 2014 spolu s manželom navštívila v areáli Incheba Expo Bratislava výstavu Flora 2014. Po tom, ako si pozreli expozíciu v pavilóne B, išli sa občerstviť. Stánky s občerstvením boli situované na betónovej ploche v pavilóne B. V zadnej časti plochy boli položené káble a hadice vedúce k jednotlivým stánkom. Pri občerstvení si sadli na drevené lavice, kde boli aj drevené stoly vyčlenené pre návštevníkov výstavy. V mieste sedenia pod drevenou lavicou bol schod - rozdiel výšky medzi betónovými plochami zhruba 30 cm a tento rozdiel výšky nebol označený bezpečnostnými značkami, nemal žiadne zábrany a neboli tam upozornenia na možnosť pádu. Pri výstupe z lavice žalobkyňa spadla na pravú stranu tela následkom čoho utrpela úraz a to zlomeninu stehennej kosti pravej nohy. Následne bola odvezená do nemocnice, kde sa podrobila operácii. Po operácii, rozsiahlej liečbe a rehabilitácii jej práceneschopnosť trvala od 5. 5. 2014 do 30. 9. 2014 a samotná hospitalizácia do 9. 5. 2014. Podľa žalobkyne dôvodom, že na konkrétnom mieste spadla bolo to, že žalovaní 1/, 2/ si nesplnili povinnosť a riadne neoznačili nerovnosť terénu a z toho vyplývajúce nebezpečenstvo pádu. Dôkazom toho, že zanedbali povinnosť je podľa žalobkyne aj to, že v súčasnej dobe toto miesto je už označené žltočiernymi pásmi, ktoré upozorňujú na nebezpečenstvo. Osobnou návštevou v areáli v roku 2016 zistila, že miesto, kde sa jej stal úraz, bolo označené žltočiernym pásom a káble, ktoré vedú k stánkom, boli zabetónované alebo boli umiestnené v lište. Stoly a lavice boli na tom istom mieste. Tak isto bolo vidno, že miesto bolo aj stavebne upravované na podlahe, alebo zemi. 3. Žalobkyňa svoj nárok špecifikovala tak, že sa domáha skutočnej škody, náhrady ušlého zárobku, bolestného a náhrady za sťaženie sťaženia spoločenského uplatnenia. Náklady na dopravu pozostávajú z nákladov spojených s dopravou z Budmeríc do Bratislavy a späť na kontrolu zdravotného stavu na II. ortopedicko-traumatologickej klinike LFUK 8x, náklady spojené s dopravou z Trnavy ( pracoviska manžela ) do Pinelovej nemocnice Pezinok a späť na rehabilitáciu a kontrolu v rehabilitačnej ambulancii spolu 43x, náklady spojené s dopravou z Budmeríc do Pinelovej nemocnice v Pezinku a späť 1x dňa 25. 6. 2014, náklady spojené s dopravou z Budmeríc do Bratislavy a späť do NOU 4x ( predĺženie PN a návšteva mzdového oddelenia ) a náklady spojené s dopravou z Budmeríc do Piešťan na liečenie a späť od 8. 2. 2015 do 8. 3. 2015. Doprava bola realizovaná osobným autom žalobkyne Ford Fusion, EČ: PK 952 CA. Celkovo bolo najazdených 3.912 km plus 540 km ( liečenie Piešťany ) pri priemernej spotrebe podľa technického preukazu 6,51 litra na 100 km. Celkovo si žalobkyňa z titulu nákladov vynaložených na dopravu uplatnila sumu 420,- eur. Sumu 75,60 eur si uplatnila v súvislosti s pobytom v kúpeľoch v Piešťanoch ( kúpeľný poplatok a služby spojené s poskytovaním ústavnej starostlivosti 1,1 + 1,66 eur za deň. Náklady na kúpu nevyhnutného zdravotníckeho materiálu po úraze a na rehabilitáciu žalobkyňa vyčíslila na sumu 403,39 eur. Do tejto sumy zahrnula kúpu nevyhnutného zdravotného materiálu po úraze a na rehabilitáciu a to obväzy, masti, lieky, ortéza, rehabilitačné náradie a úhrada za rehabilitácie nad rámec úhrady Všeobecnou zdravotnou poisťovňou. Stratu na zárobku si uplatnila vo výške 1.504,58 eur. Vychádzala pritom z vymeriavacieho základu 39,6987 eur, z toho 55 % predstavuje sumu 21,8343 pri počte 3 dní suma predstavuje výšku 65,50 eur a 25 % predstavuje výšku 9,9247 eur x 145 dní, čo je 1.439,08 eur, teda spolu 1.504,58 eur. Náhradu za bolesť v zmysle lekárskeho posudku si uplatnila za 330 bodov x 16,48 eur/bod, spolu 5.439,00 eur. Náhradu za stratu spoločenského uplatnenia si uplatnila v zmysle lekárskeho posudku za 225 bodov x 16,48 eur/bod, spolu 3.708,00 eur. Teda spolu žalobkyňa uplatnila náhradu škody vo výške 11,550,78 eur. 4. Zo Zmluvy o nájme č. XX/XX/XXX zo dňa 28. 2. 2013 uzavretej žalovanou 1/ s právnym predchodcom žalovanej 2/ a z pristúpenia k tejto zmluve Dodatkom č.1 zo dňa 1. 4. 2014 zo strany žalovanej 2/ súd prvej inštancie zistil, že žalovaná 1/ touto zmluvou prenajala žalovanej 2/ až do roku 2022 za účelom výstavy FLÓRA nebytové priestory a voľnú plochu v areáli Incheba Expo Bratislava a to krytú výstavnú plochu, halu B1, halu B0 alternatívne halu B2, balkón haly B1, priestor pre recepciu, priestory presscentra v hale A1, vstupné foyer haly A1 a prístupové komunikácie do haly B1 cez halu A1 a voľnú výstavnú plochu. Podľa čl. 5.11 uvedenej zmluvy nájomca je povinný dodržiavať predpisy BOZP, bezpečnostné a technické podmienky, ktoré sú prílohou č. 3 a neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, ako aj dodržiavať predpisy o požiarnej ochrane. Podľa prílohy č.3 k zmluve čl. 8/ nájomca je povinný zabezpečiť, aby prenajatý priestor, ktorý užíva na svoju podnikateľskú činnosť podľa platnej zmluvy o nájme priestorov, bol označený príslušnými bezpečnostnými a výstražnými značkami. 5. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil záver, že žaloba je dôvodná. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol: „Z nájomnej zmluvy jednoznačne vyplýva, že žalovaná 2/ ako nájomca je povinný dodržiavať predpisy BZOP, bezpečnostných a technických podmienok, ako aj dodržiavať predpisy o požiarnej ochrane a je povinný zabezpečiť , aby prenajatý priestor, ktorý užíva na svoju podnikateľskú činnosť podľa platnej zmluvy o nájme priestorov, bol označený príslušnými bezpečnostnými a výstražnými značkami. Z toho vyplýva, že jedine žalovaná 2/ mala povinnosť areál potrebný na výstavu, ktorú organizovala zabezpečiť tak, aby zodpovedal všetkým bezpečnostným pravidlám. Prenajímateľ ako vlastník obrovského areálu nemôže niesť zodpovednosť za bezpečnú prevádzku tej, ktorej výstavy, prípadne iného podujatia konaného v areáli, pretože každé podujatie treba z hľadiska bezpečnosti pripraviť inak. V jeho areáli sa konajú rôznorodé podujatia od výstav, cez koncerty až po rôzne zábavné a športové akcie, pričom priestory sú flexibilne upravované a teda každý organizátor musí pripraviť svoje podujatie tak, aby zodpovedalo bezpečnostným pravidlám. Z tohto dôvodu ani nie je podstatné kto urobil dodatočne úpravy v areáli, práve na mieste kde došlo k úrazu žalobkyne. Z nájomnej zmluvy čl. 7.1.12 vyplýva, že prenajímateľ zodpovedá za škody, ktoré vznikli na živote, zdraví a majetku nájomcu, jeho zamestnancov ako aj tretích osôb, ako aj za porušenie právnych predpisov, ktoré boli spôsobené porušením jeho povinnosti pri poskytovaní služieb podľa ods. 5.9. tejto zmluvy, alebo ktoré boli vyvolané technickým stavom predmetu nájmu. Prenajímateľ zodpovedá nájomcovi za skutočnú škodu a to maximálne do výšky nájomného, ktoré je nájomca povinný uhradiť v zmysle zmluvy. Prenajímateľ nezodpovedá nájomcovi za ušlý zisk. Z vykonaného a doplneného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba voči žalovanej 2/ bola podaná dôvodne a teda je v konaní pasívne legitimovaný. Na základe zisteného skutkového stavu veci mal súd za nepochybne preukázané, že dňa 4. 5. 2014 žalobkyňa spolu s manželom navštívila v areáli Incheba Expo Bratislava výstavu Flora 2014 a v čase okolo 13.10 hod. sa jej stal úraz v areáli výstaviska. Toto bolo preukázané výpoveďou žalobkyne a svedka, jej manžela ako aj zvukovým záznamom na CD nosiči zo záchrannej služby a svedkom R.. Je tiež nesporné, že výstavu organizovala žalovaná 2/. Je nepochybné, že zakúpením vstupenky na výstavu, ktorú ako jediná organizovala žalovaná 2/, žalobkyňa vstúpila do právneho vzťahu jedine s ňou. Skutočnosť, že výstava sa organizovala v prenajatých priestoroch žalobkyňu vôbec nemusela zaujímať, nakoľko s prenajímateľom nebola v právnom vzťahu. Zo žalobkyňou predložených fotografií je nesporné, že v mieste úrazu bol terén nerovný. Žalobkyňa nikdy netvrdila, že sa jej stal úraz zamotaním alebo podknutím o káble, toto uvádzala iba na spresnenie miesta úrazu a to, že naokolo boli káble. Skutočnosť, že žalovaná sa vyviňuje tak, že priestor nemala prenajatý ide na jej ťarchu, pretože miesta stánkárom prenajímala ona a bolo jej povinnosťou priestory označiť tak, aby bolo zrejmé, ktoré plochy sú prenajaté, a do ktorých nemajú návštevníci vstupovať. Toto nijako nemohol označiť prenajímateľ ( nemohol vedieť ako budú stánky rozmiestnené a koľko ich bude ). Z ustanovení zmluvy jednoznačne vyplýva, že protokolárnom odovzdaní areálu za škody na zdraví tretích osôb zodpovedá žalovaná 2/. Žalovaná 2/ ako organizátor výstavy nemusela zanedbať a porušiť konkrétnu právnu povinnosť, stačí, že porušila svoje povinnosti vyplývajúce z ustanovenia § 415 OZ. Jedná sa o všeobecnú prevenčnú povinnosť, ktorá sa vzťahuje na všetkých účastníkov občianskoprávnych vzťahov. Ide o záväznú právnu povinnosť každého dodržiavať nielen povinnosti uložené právnym predpisom a povinnosti prevzaté zmluvne, ale aj bez konkrétne stanoveného pravidla správania - počínať si natoľko obozretne, aby konaním alebo jeho opomenutím nevznikla škoda inému. Povinnosť vyslovená v tomto ustanovení je pre každého z účastníkov občianskoprávnych vzťahov záväznou právnou povinnosťou určitým spôsobom sa správať a jej nedodržanie predstavuje porušenie. Porušenie prevenčnej povinnosti zároveň znamená porušenie právnej povinnosti v zmysle ustanovenia § 420 OZ je teda jedným zo základných predpokladov za škodu. Žalovaná 2/ pri organizácii výstavy je povinná obmedziť riziko vzniku škôd. Pokiaľ žalovaná namietala, že za škodu zodpovedá prenajímateľ s poukazom na ustanovenie Nájomnej zmluvy čl. 7.1.12, súd sa s jej názorom nestotožňuje, pretože zodpovednosť prenajímateľa vylučuje čl.7.2. a 7.2.1 kedy po podpísaní protokolu o odovzdaní a prevzatí priestorov zodpovedá za škody nájomca. Prenajímateľ zodpovedá v prípade, že by škoda bola vyvolaná technickým stavom predmetu nájmu. Skutočnosť, že terén bol nerovný a neskôr bol zabetónovaný nemá v tomto konaní význam, naviac ak žalovaná tvrdí, že tento priestor nemala prenajatý. Vtedy mala povinnosť presne vymedziť a vyznačiť svoj prenajatý priestor tak, aby sa do iných priestorov návštevníci výstavy nedostali. Priestor mala označiť buď páskami alebo zábranami. Z dôvodu, že nebolo miesto, kde nemá vchádzať žalobkyňa nijako označené, je potrebné vylúčiť aj jej spoluzodpovednosť za vznik úrazu.“ Možno teda uzavrieť, že súd prvej inštancie zaujal stanovisko, že za škodu zodpovedá žalovaná v plnom rozsahu. Pokiaľ ide o výšku škody, žalobkyňa svoj nárok špecifikovala tak, že sa domáha skutočnej škody, náhrady ušlého zárobku, bolestného a náhrady za sťaženie sťaženia spoločenského uplatnenia. Náklady na dopravu pozostávajú z nákladov spojených s dopravou z Budmeríc do Bratislavy a späť na kontrolu zdravotného stavu na II. ortopedicko-traumatologickej klinike LFUK 8x, náklady spojené s dopravou z Trnavy ( pracoviska manžela ) do Pinelovej nemocnice Pezinok a späť na rehabilitáciu a kontrolu v rehabilitačnej ambulancii spolu 43x, náklady spojené s dopravou z Budmeríc do Pinelovej nemocnice v Pezinku a späť 1x dňa 25. 6. 2014, náklady spojené s dopravou z Budmeríc do Bratislavy a späť do NOU 4x ( predĺženie PN a návšteva mzdového oddelenia ) a náklady spojené s dopravou z Budmeríc do Piešťan na liečenie a späť od 8. 2. 2015 do 8. 3. 2015. Doprava bola realizovaná osobným autom žalobkyne Z. Z., F.: Y. XXX A.. Celkovo bolo najazdených 3.912 km plus 540 km ( liečenie Piešťany ) pri priemernej spotrebe podľa technického preukazu 6,51 litra na 100 km. Celkovo si žalobkyňa z titulu nákladov vynaložených na dopravu uplatnila sumu 420,- eur. Sumu 75,60 eur si uplatnila v súvislosti s pobytom v kúpeľoch v Piešťanoch ( kúpeľný poplatok a služby spojené s poskytovaním ústavnej starostlivosti 1,1 + 1,66 eur za deň. Náklady na kúpu nevyhnutného zdravotníckeho materiálu po úraze a na rehabilitáciu žalobkyňa vyčíslila na sumu 403,39 eur. Do tejto sumy zahrnula kúpu nevyhnutného zdravotného materiálu po úraze a na rehabilitáciu a to obväzy, masti, lieky, ortéza, rehabilitačné náradie a úhrada za rehabilitácie nad rámec úhrady Všeobecnou zdravotnou poisťovňou. Stratu na zárobku si uplatnila vo výške 1.504,58 eur. Vychádzala pritom z vymeriavacieho základu 39,6987 eur, z toho 55 % predstavuje sumu 21,8343 pri počte 3 dní suma predstavuje výšku 65,50 eur a 25 % predstavuje výšku 9,9247 eur x 145 dní, čo je 1.439,08 eur, teda spolu 1.504,58 eur. Náhradu za bolesť v zmysle lekárskeho posudku si uplatnila za 330 bodov x 16,48 eur/bod, spolu 5.439,00 eur. Náhradu za stratu spoločenského uplatnenia si uplatnila v zmysle lekárskeho posudku za 225 bodov x 16,48 eur/bod, spolu 3.708,00 eur. Teda spolu žalobkyňa uplatnila náhradu škody vo výške 11,550,78 eur. S poukazom na tieto závery súd prvej inštancie žalobe vyhovel a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 11.550,78 eur z titulu náhrady škody. 6. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 7. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie žalovaná. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne alebo aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní argumentovala nasledovne: „Prvostupňový súd na základe uznesenia odvolacieho súdu vykonal obhliadku miesta úrazu. Účelom obhliadky bolo zistenie presného miesta, kde sa mal stať úraz žalobkyne. v rámci obhliadky žalobkyňa ukázala, že miesto úrazu bolo na šikmej ploche - nájazdovej rampe do vjazdu do haly A1, kde sedela na lavici za stolom a kde pri vystupovaní z lavice spadla. Nakoľko v areáli je niekoľko takýchto prakticky rovnakých nájazdov, bolo zistené, že jej úraz sa stal na ( pri pohľade od Einsteinovej ulice smerom k budove ) na prvej rampe sprava, najbližšej k vchodu do výstavnej časti budovy. Celá rampa sa nachádza pod strechou, resp. terasou nad halou A1 za betónovými nosnými stĺpmi terasy a je stavebnotechnicky už súčasťou budovy ( haly A1 ) - nejedná sa teda o voľné priestranstvo pred budovou. Šikmá rampa ( miesto úrazu ) tak pôdorysne spadá do budovy a technicky ide o obslužnú ( manipulačnú ) plochu haly A1 s nájazdom do veľkej vjazdovej brány do haly A1. Podľa žalobkyne boli lavice a stoly umiestnené na tejto šikmej nájazdovej ploche, na ktorú žalobkyňa vstúpila a usadila sa k stolu a na lavicu na tejto šikmine ( manipulačnej ploche vjazdu do haly A1 ). Po opustení stola následne mala žalobkyňa spadnúť.“ Ďalej žalovaná v odvolaní poukázala na to, že žalobkyňa nepredložila žiadny dôkaz o tom, ako miesto úrazu vyzeralo v čase úrazu, teda že by v tom čase nebolo označené a nepreukázala ani to, že sa stoly na občerstvenie nachádzali na uvedenej šikmej ploche. Po roku 2015 Incheba ako vlastník budovy vykonala prekrytie schodu medzi vodorovnou a šikmou plochou betónom. To podľa žalovanej potvrdzuje jej argumentáciu, že za stavebno - technický stav miesta úrazu ako súčasti budovy a haly A1 zodpovedá vlastník - teda Incheba a že ide o „technický stav predmetu nájmu“, za ktorý podľa nájomnej zmluvy zodpovedá prenajímateľ. Všetky fotografie, ktoré žalobkyňa založila do spisu, ukazujú na stav miesta úrazu po úraze, pričom najstaršie sú z výstavy Flóra 2015, t. j. z nasledujúceho roku. Fotografie z roku 2015 dokazujú, že na šikmých plochách nikdy žiadne stoly a lavice neboli. Súčasne dokazujú, že stánky s občerstvením boli umiestnené medzi betónovými stĺpmi na vodorovnej ploche a oddeľovali plochy pre návštevníkov od priestorov za stánkami, kam návštevníci nemali mať prístup; bolo to neprístupné miesto, kadiaľ mali stánky natiahnuté elektrické káble z budovy. Výpovede svedkov L. H. D. I. H. - konateľa, resp. syna konateľa spoločnosti SUN 55, spol. s r. o. potvrdili, že lavice a stoly na výstavách nerozmiestňuje žalovaná, ale stánkari, ktorým na základe podnájomných zmlúv prenajme vyhradenú časť plochy. Stánkari nie sú oprávnení umiestňovať lavice a stoly mimo prenajatú časť, za ktorú platia podnájomné žalovanej. Žalovaná nikdy neprenechávala do podnájmu nájazdovú rampu, kde sa stal úraz. Túto plochu totiž nemala prenajatú a okrem toho pre stánkarov bola nepoužiteľná z dôvodu, že bola šikmá. Ak lavice a stoly umiestnil na šikmú plochu nejaký stánkar, išlo o porušenie povinností z jeho strany. Výpoveďami uvedených svedkov bolo ďalej potvrdené, že lavice a stoly si často posúvali aj samotní návštevníci výstavy. Žalovaná ďalej v odvolaní poukázala na písomné vyhlásenie spoločnosti Incheba, a. s. z 27. 2. 2020 ( č. l. 452 ). V ňom Incheba, a. s. ako prenajímateľ potvrdila, že predmetom zmluvy o nájme uzavretej so žalovanou bolo iba vstupné foyer haly A1 a prístupová komunikácia do haly B1 cez halu A1. Výstavná hala A1 predmetom nájmu nebola a z toho dôvodu zošikmené nájazdové rampy do haly A1 neboli funkčné, t. j. neboli predmetom nájmu. Týmto dôkazom bolo podľa žalovanej preukázané, že miesto úrazu žalobkyne nebolo predmetom nájomnej zmluvy. V súvislosti s týmto dôkazom žalovaná vytkla súdu prvej inštancie, že sa s ním odmietol zaoberať a označil ho za „účelový“. V súvislosti s nájomnou zmluvou uzavretou so spoločnosťou Incheba, a. s. žalovaná v odvolaní poukázala na bod 7.1.12 tejto zmluvy, podľa ktorého prenajímateľ zodpovedá za škody, ktoré vznikli na živote, zdraví a majetku nájomcu, jeho zamestnancov, ako aj tretích osôb, ako aj za porušenie právnych predpisov, ktoré boli spôsobené porušením jeho povinností pri poskytovaní služieb podľa bodu 5.9 zmluvy alebo boli vyvolané technickým stavom predmetu nájmu. pokiaľ súd prvej inštancie vychádzal z toho, že za bezpečnostné opatrenia v areáli zodpovedá žalovaná na základe zák. č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a nar. vlády SR č. 387/2006 Z.z., žalovaná v odvolaní namietla, že je to vlastník areálu, ktorý má v týchto miestach svojich zamestnancov a ktorý je povinný vyznačiť nebezpečné miesta v areáli výstaviska. Ďalej žalovaná v odvolaní namietla absenciu zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti za predmetnú škodu, keď predovšetkým podľa nej nebolo preukázané, že by porušila akúkoľvek zmluvnú alebo zákonnú povinnosť. Pokiaľ ide o výšku škody žalovaná v odvolaní spochybnila nárok žalobkyne na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. Žalobkyňa podľa žalovanej v priebehu konania neuviedla žiadny dôvod, z ktorého by malo vyplývať sťaženie jej spoločenského uplatnenia. Súd prvej inštancie existenciu tohto nároku žalobkyne neodôvodnil, pričom jeho konštatovanie, že „je jednoznačné, že pre následky úrazu bola prakticky vyradená zo života tak, ako ho vedie zdravý človek“, je podľa žalovanej nepostačujúce. Súd prvej inštancie sa tiež nevysporiadal s otázkou či je zdravotný stav žalobkyne ustálený, čo je základným predpokladom vzniku nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia a nároku na bolestné. 8. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. K odvolaniu pripojila fotografie z výstavy Flóra konanej v roku 2016, z ktorých podľa nej vyplýva, že lavice a stoly na občerstvenie boli umiestňované na šikmé plochy. K jej úrazu nedošlo na šikmej ploche rampy, ale pádom z tejto šikmej plochy na rovnú plochu, na ktorej sa nachádzajú stánky s občerstvením. Táto rovná plocha bola predmetom nájmu. 9. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal dovolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. 10. Žalobkyňa pôvodne žalovala spoločnosť Incheba, a. s. ako žalovanú 1/ a spoločnosť Flóra Bratislava SK, spol. s r. o. ako žalovanú 2/. Prvým v poradí rozsudkom z 24. 1. 2018 č. k. 6C/110/2016- 285 súd prvej inštancie žalobu smerujúcu proti žalovanej 1/ zamietol a vyhovel jej proti žalovanej 2/, ktorej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 11.550,78 eur z titulu náhrady škody. Na odvolanie žalovanej 2/ odvolací súd uznesením z 22. 6. 2018 č. k. 6Co/141/2018- 322 zrušil uvedený rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené proti žalovanej 2/. Keďže výrok, ktorým bola žaloba proti žalovanej 1/ zamietnutá, nebol napadnutý odvolaním, tento výrok nadobudol právoplatnosť. Z toho je zrejmé, že sporovými stranami zostali žalobkyňa a pôvodná žalovaná 2/, t. j. spoločnosť Flóra Bratislava, spol. s r. o. Preto označenie žalovanej v napadnutom rozsudku ako „žalovaná 2/“ nemá žiadne opodstatnenie. Ide tu jednoducho o žalovanú bez číselného označenia, pretože okrem nej už žiadny iný subjekt na strane žalovanej nevystupuje. 11. Odvolací súd v odôvodnení zrušujúceho uznesenia z 22. 6. 2018 č. k. 6Co/141/2018- 322 okrem iného uviedol: „Právne posúdenie nároku na náhradu škody závisí na tom, aká skutočnosť je príčinou vzniku škody. Predpokladom objektívnej zodpovednosti podľa § 420a Obč. zák. nie je škoda vzniknutá v dôsledku protiprávneho úkonu ( porušenie povinnosti ), ale určitá škodná udalosť vyvolaná prevádzkovou činnosťou, ak bol škodlivý následok spôsobený povahou tejto činnosti, teda práve jej typickými, resp. charakteristickými vlastnosťami, ktorými sa prejavuje navonok. Nie je rozhodujúce, či prevádzková činnosť prebiehala bezvadne, ale podstatné je, či práve svojou povahou zapríčinila vznik škody. Škoda vyvolaná prevádzkovou činnosťou je totiž dôsledkom samotného charakteru určitej prevádzky. Z výpisu z Obchodného registra OS Bratislava I, vl. č. 97498/B, vyplýva, že žalovaná 2/ má v predmete činnosti okrem iného i organizovanie výstav kvetín. Je nesporné, že žalovaná 2/ túto činnosť pravidelne vykonáva, keďže každoročne organizuje výstavu Flóra Bratislava ( v zmluve o nájme č. 50/13/910 je označená ako nájomca - organizátor ). Z hľadísk uvedených v ods. 10. však názoru odvolacieho súdu nie je podľa možné urobiť záver, že by v prejednávanej veci išlo o zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou podľa § 420a Obč. zák. Žalovaná 2/ síce vystupovala ako organizátor výstavy Flóra Bratislava 2014 ( pričom jej činnosť sa zrejme obmedzila iba na podnájom častí výstavnej plochy ), ale škodlivý následok v podobe pádu a úrazu žalobkyne nebol spôsobený povahou tejto činnosti žalovanej 2/, teda práve jej typickými vlastnosťami. Za typickú vlastnosť činnosti vykonávanej žalovanou 2/ - organizovania výstavy Flóra Bratislava totiž rozhodne nemožno považovať možnosť vzniku úrazu. Inými slovami, zodpovednosť za škodu v zmysle § 420a Obč. zák. by tu bola iba za predpokladu, že k pádu a k úrazu žalobkyne by došlo výlučne v dôsledku samotného charakteru predmetnej činnosti žalovanej 2/, teda v dôsledku organizovania výstavy Flóra Bratislava. Ako príklad zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou možno uviesť zodpovednosť subjektu za škodu na lesných porastoch spôsobenú exhalátmi, ktoré tento subjekt v rámci svojej výroby ( prevádzkovej činnosti ) vypúšťa do ovzdušia. Z uvedeného vyplýva, že zodpovednosť žalovanej 2/ za škodu v zmysle § 420a Obč. zák. neprichádza do úvahy, keďže škoda na zdraví žalobkyne nebola spôsobená prevádzkovou činnosťou žalovanej 2/. Žalovaná 2/ môže za škodu zodpovedať buď v zmysle § 415 Obč. zák. upravujúceho všeobecnú prevenčnú povinnosť v spojení s § 420 Obč. zák. v prípade, ak by sa preukázalo, že si nepočínala tak, aby nedošlo ku škode na zdraví žalobkyne a v príčinnej súvislosti s porušením tejto právnej povinnosti vznikla škoda. Ak by sa preukázalo, že existuje konkrétny právny predpis, ktorý žalovaná 2/ porušila a v príčinnej súvislosti s týmto porušením právnej povinnosti došlo ku vzniku škody, žalovaná 2/ by aj v tomto prípade za škodu zodpovedala podľa § 420 Obč. zák. Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu podľa § 420 Obč. zák. sú a/ porušenie právnej povinnosti, b/ vznik škody, c/ príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody, d/ zavinenie. Prvé 3 predpoklady ( a/ až c/ ) majú objektívny charakter a dôkazné bremeno ohľadom nich leží na poškodenom ( žalobkyni ). Zavinenie má subjektívny charakter a jeho existencia vo forme nevedomej nedbanlivosti sa predpokladá. Škodca preukazuje, že škodu nezavinil. Ide preto o zodpovednosť založenú na prezumovanom zavinení.“ 12. Odvolací súd je toho názoru, že v konaní nebola preukázaná zodpovednosť žalovanej ( pôvodne išlo o žalovanú 2/ ) za predmetnú škodu v zmysle § 420 Obč. zák. Chýba tu totiž základný predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu podľa tohto zákonného ustanovenia, ktorým je protiprávny úkon zo strany žalovanej. V konaní bolo preukázané, že žalovaná priestor, kde došlo k predmetnému úrazu, v čase úrazu priamo neprevádzkovala, pretože ho prenajala spoločnosti SUN 55, spol. s r. o. ako podnájomníkovi, ktorá predmetný priestor v čase konania výstavy Flóra používala na stánkový predaj. Bolo teda predovšetkým povinnosťou tejto spoločnosti zabezpečiť, aby boli jej predajné stánky umiestnené iba na tých priestoroch, ktoré mala v podnájme. V konaní bolo tiež preukázané, že šikmé nájazdové rampy ( na jednej z nich malo dôjsť k predmetnému úrazu ) neboli predmetom podnájmu. Pokiaľ boli preto stánky s občerstvením, resp. lavice a stoly umiestnené na šikmej nájazdovej rampe, bolo povinnosťou podnájomníka - spoločnosti SUN 55, spol. s r. o. zabezpečiť, aby stánky, resp. lavice so stolmi boli umiestnené iba na tej časti areálu, ktorú mu žalovaná odovzdala do podnájmu. Ak teda žalovaná utrpela úraz pádom zo šikmej nájazdovej rampy so stolmi a lavicami na rovnú plochu, všeobecnú prevenčnú povinnosť v zmysle § 415 Obč. zák. neporušila žalovaná, ale spoločnosť SUN 55, spol. s r. o., ktorú ale žalobkyňa nežalovala. Nie je predsa možné od žalovanej spravodlivo požadovať, aby každý deň kontrolovala, či podnájomník stánky s lavicami a stolmi umiestnil iba na povolenom mieste, teda na mieste, ktoré žalovaná odovzdala podnájomníkovi do podnájmu. Podnájomník bol tiež povinný zabezpečiť, aby si samotní návštevníci výstavy svojvoľne neposúvali stoly a lavice na nepovolené miesta. Odvolací súd v odôvodnení vyššie spomenutého zrušujúceho uznesenia uviedol aj to, že „pokiaľ ide o argumentáciu žalovanej, že žalobkyňa si škodu zapríčinila aj sama, pretože sa nachádzala na mieste, na ktorom sa nemala nachádzať, resp. že si nepočínala dostatočne opatrne, táto argumentácia žalovanej by bola dôvodná iba za predpokladu, že by žalobkyňa úraz utrpela na mieste, ktoré bolo zreteľne označené ako miesto, kde majú návštevníci zakázaný vstup.“ K tomu odvolací súd dodáva, že miesto, kde došlo k úrazu skutočne nebolo označené ako miesto, kde majú návštevníci zakázaný vstup. Nie je preto možné žalobkyni vytknúť, že sa na tomto mieste nachádzala. Na druhej strane bolo povinnosťou podnájomníka a nie žalovanej, zabezpečiť, aby sa návštevníci nezdržiavali v priestoroch, ktoré neboli určené na stánkový predaj, resp. ktoré neboli predmetom podnájmu. Odvolací súd je tiež toho názoru, že zodpovednosť žalovanej za škodu nie je možné založiť iba na skutočnosti, že na mieste úrazu sa nachádzala šikmá nájazdová rampa. Žalovaná totiž dôvodne argumentuje tým, že tu ide o stavebno - technický stav miesta úrazu ako súčasti budovy a haly A1, za ktorý žalovaná nemôže niesť zodpovednosť. Protiprávnosť konania žalovanej nie je možné založiť na závere, že žalovaná porušila zák. č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Z ust. § 2 ods. 1 tohto zákona totiž vyplýva, že sa vzťahuje na zamestnávateľov a zamestnancov vo všetkých odvetviach výrobnej a nevýrobnej sféry a predmetom tohto zákona sú zásady prevencie a podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Je však nepochybné, že žalobkyňa nebola v čase úrazu so žalovanou s pracovnoprávnom ani v inom obdobnom pomere. Z rovnakých dôvodov sa na vec nevzťahuje ani nar. vlády SR č. 387/2006 Z.z. Toto nariadenie totiž ustanovuje požiadavky na zaistenie bezpečnostného a zdravotného označenia pri práci ( § 1 ods. 1 ) a žalovanej sa týka iba vo vzťahu k jej zamestnancom. V neposlednom rade odvolací súd poukazuje na to, že medzi žalobkyňou a žalovanou vznikol právny vzťah, obsahom ktorého bola povinnosť žalovanej umožniť žalobkyni prístup na výstavu Flóra 2014 a jej právo túto výstavu navštíviť a povinnosť žalobkyne zaplatiť žalovanej cenu lístka. Škoda, ktorá vznikla žalobkyni v dôsledku predmetného úrazu, však nemá základ v tomto právnom vzťahu medzi stranami. Záväzkový právny vzťah vznikol medzi žalobkyňou a spoločnosťou SUN 55, spol. s r. o. a právnou skutočnosťou, ktorá bola dôvodom vzniku tohto záväzkového právneho vzťahu, bolo spôsobenie škody žalobkyni v dôsledku porušenia právnej povinnosti ( § 489 Obč. zák. ) zo strany spoločnosti SUN 55, spol. s r. o. 13. Z uvedeného vyplýva, že v konaní nebola preukázaná zodpovednosť žalovanej za vznik predmetnej škody. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil podľa § 388 C.s.p. tak, že žalobu zamietol. 14. O nároku na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. a úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).