Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/162/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1516210352 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1516210352.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Michaely Královej a členov senátu: JUDr. Nadeždy Wallnerovej a JUDr. Ivany Jahnovej v právnej veci rozvodu manželstva účastníkov: B.. C. A., U. N. XX.XX.XXXX, F. R.: I. Č.. XA, R., zastúpený: JUDr. Andrej Gara, advokát, so sídlom: Bratislava, Röntgenova č. 8 a K. A., A.. H., U. N. XX.XX.XXXX, F. R.: I. Č.. X/A, R., zastúpená: JUDr. Renáta Burgerová, Páričkova 1092/5, Bratislava v konaní vedenom na návrh manžela o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov na čas po rozvode voči maloletému dieťaťu: K. A., U. N. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, so sídlom: Vazovova č. 7/A, Bratislava, na odvolanie matky a otca voči rozsudku Okresného súdu Bratislava V, zo dňa 30.05.2019, č. k. 22P/134/2017-301 takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava V, zo dňa 30.05.2019, č. k. 22P/134/2017-301 v napadnutom výroku II o zverení maloletej K. A., U.. XX.XX.XXXX do striedavej osobnej starostlivosti a v napadnutom výroku IV o výživnom na maloletú K. A. potvrdzuje. II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava V, rozsudkom zo dňa 30.05.2019, č.k. 22P/134/2017-301 rozviedol manželstvo účastníkov. Maloletú K.u zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždňových intervaloch a to tak, že otec bude zabezpečovať starostlivosť o maloletú od pondelka nepárneho kalendárneho týždňa od 13.30 hod. do nasledujúceho pondelka párneho kalendárneho týždňa do 13.30 hod., kedy sa týždňového intervalu starostlivosti o maloletú ujíma matka, ktorá bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú od pondelka párneho kalendárneho týždňa od 13.30 hod do pondelka nepárneho kalendárneho týždňa do 13.30 hod. a to s výnimkou sviatkov a prázdnin, kedy bude osobnú starostlivosť o maloletú zabezpečovať matka počas letných prázdnin v párnom roku od 15.7. od 9.00 hod do 01.08. do 09.00 hod a od 15.08. od 09.00 hod do 01.09. do 09.00 hod a v nepárnom roku od 01.07. od 09.00 hod do 15.07. do 09.00 hod a od 01.08. od 09.00 hod do 15.08. do 09.00 hod, počas vianočných a koncoročných prázdnin v nepárnom roku od 23.12 od 13.00 hod do 25.12. do 12.00 hod a v bezprostredne nadväzujúci párny rok od 02.01. od 12.00 hod do 06.01. do 19.00 hod a párnom roku od 25.12. od 12.00 hod do 02.01. bezprostredne nadväzujúceho nepárneho roku do 12.00 hod., počas jarných prázdnin každý nepárny rok od 1. dňa prázdnin vyhlásených Ministerstvom školstva Slovenskej republiky od 13.00 hod do posledného dňa prázdnin do 12.00 hod., počas veľkonočných prázdnin v párnom roku od ich prvého dňa od 13.00 hod do ich posledného dňa do 19.00 hod a otec počas letných prázdnin v nepárnom roku od 15.7. od 9.00 hod do 01.08. do 09.00 hod a od 15.08. od 09.00 hod do 01.09. do 09.00 hod a v párnom roku od 01.07. od 09.00 hod do 15.07. do 09.00 hod a od 01.08. od 09.00 hod do 15.08. do 09.00 hod, počas vianočných a koncoročných prázdnin v párnom roku od 23.12 od 13.00 hod do 25.12. do 12.00 hod a v bezprostredne nadväzujúci nepárny rok od 02.01. od 12.00 hod do 06.01. do 19.00 hod a nepárnom roku od 25.12. od 12.00 hod do 02.01. bezprostredne nadväzujúceho párneho roku do 12.00 hod., počas jarných prázdnin každý nepárny rok od 1. dňa prázdnin vyhlásených Ministerstvom školstva Slovenskej republiky od 13.00 hod do posledného dňa prázdnin do 19.00 hod., počas veľkonočných prázdnin v párnom roku od ich prvého dňa od 13.00 hod do ich posledného dňa do 19.00 hod., pričom v určenom čase ukončenia styku počas sviatkov a prázdnin sa starostlivosti o maloletú ujíma rodič, ktorý ju má zabezpečovať počas bežného režimu. Zároveň určil, že zastupovať maloletú a spravovať jej majetok budú obaja rodičia a otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 200,- eur mesačne a to vždy vopred do 15. dňa v mesiaci k rukám matky maloletej. Súd nariadil aj výchovné opatrenie, na základe ktorého sú rodičia mal. K. spoločne s maloletou povinní podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu na Referáte poradensko - psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, v trvaní 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia v rozsahu a termínoch určených označeným subjektom s tým, že súd bude sledovať výkon nariadeného výchovného opatrenia v dvojmesačných intervaloch. 2. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že manžel podal súdu dňa 20.07.2016 návrh, ktorým sa domáhal rozvodu manželstva účastníkov konania a zverenia maloletej K. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, pričom každý z rodičov by osobnú starostlivosť o maloletú vykonával podľa presne vymedzeného harmonogramu. Zastupovať maloletú a spravovať jej majetok by mali obaja rodičia. Výživné na čas výkonu osobnej starostlivosti určiť nežiadal. Manželka s návrhom na rozvod súhlasila. Nesúhlasila však so zverením maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ale trvala na svojej výlučnej starostlivosti s tým, že styk otca s maloletou navrhla neupraviť. 3. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že účastníci konania po dobu, ktorá predznamenáva trvalosť daného stavu nežijú v spoločnej domácnosti, ukončili spoločné hospodárenie a intímne spolužitie. Vzhľadom k výsledkom vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že manželstvo účastníkov je hlboko a trvalo rozvrátené a že možnosť obnovenia manželského spolužitia nie je reálna vzhľadom na hĺbku a trvanie manželskej krízy. S poukazom na uvedené okolnosti teda súd prvej inštancie dospel k záveru, že v danom manželstve nedochádza po dlhšiu dobu k plneniu viacerých zo základných mravných postulátov, vyjadrených v ustanovení § 18 Zákona o rodine, a to k spolužitiu, vzájomnej pomoci, spoločnej starostlivosti o dieťa a vytváraniu zdravého prostredia pre výchovu dieťaťa, na dodržiavaní ktorých je založené harmonické a fungujúce manželstvo. Súd prvej inštancie mal za to, že rozvod manželstva nebude ani v rozpore so záujmami maloletej. S prihliadnutím na všetky vyššie uvedené skutočnosti v súlade s ustanovením § 23 Zákona o rodine návrhu na rozvod vyhovel a manželstvo účastníkov rozviedol. 4. Vo vzťahu k osobným, majetkovým a zárobkovým pomerom rodičov a odôvodnených nákladov na výživu maloletej K. súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania zistil nasledovné podstatné skutočnosti. Matka maloletej od 15.10.2003 pracuje v Tatra banke, a.s., ako odborný asistent, kde za obdobie mesiacov december 2016 až jún 2017 vykázala priemernú mesačnú mzdu 1.186,82 eur netto. Za obdobie mesiacov apríl 2018 až marec 2019 dosiahla priemerný mesačný príjem vo výške 1.129,07 eur netto. Do septembra 2018 bývala na adrese N. Z. Č.. X H. R., v byte, ktorý si prenajímala za 600,- eur mesačne. S vlastníkmi bytu, v inom ako nájomnom vzťahu nebola. S presťahovaním súviseli ďalšie náklady, najmä dvojmesačná kaucia, náklady súvisiace so sťahovaním a zariadením bytu, na čo si musela údajne požičať od svojej rodiny. Mala spotrebiteľský úver z Tatra banky, a.s. v sume 3.000,- eur s mesačnou splátkou v sume 34,- eur. Ako pôžičky a úvery od iných osôb ako od banky uviedla pôžičky od svojich sestier - od C.. A. R. vo výške 3.000,- eur, a od PhDr. M. L. vo výške 2.000,- eur, ktoré pôžičky údajne spláca „podľa možností“. Vlastné výdavky si vyčíslila na cestovné do zamestnania v sume 36,15 eur mesačne (v čase bývania v Bratislave) a na lieky v sume 35,- eur mesačne a počas letného obdobia v sume 50,- eur mesačne. Tvrdila, že ako manželia mali spoločné úspory v sume približne 300.000,- eur, ku ktorým má prístup výlučne navrhovateľ. Zo strany zamestnávateľa jej je poskytnutý zamestnanecký benefit - možnosť nadobudnutia zamestnaneckých akcií zamestnávateľa, ktorých hodnota sa určuje každý rok, a z ktorých je možnosť získania ročných dividend, na základe rozhodnutia zamestnávateľa. Od uzatvorenia zmluvy o kúpe zamestnaneckých akcií boli matke vyplatené dividendy v roku 2016 vo výške 4.648,- eur, v roku 2017 vo výške 8.528,- eur, v roku 2018 vo výške 4.648,- eur. Tvrdila, že finančné prostriedky získané titulom dividend nepoužila pre svoju osobnú potrebu, ale na zveľadenie spoločného majetku kúpou ďalších zamestnaneckých akcií a na úhradu dovolenky s maloletou ako i na vyplatenie dlhov titulom spotrebiteľských úverov, a to v roku 2016 na kúpu zamestnaneckých akcií za kúpnu cenu vo výške 2.142,- eur a úhradu dovolenky v Turecku vo výške 2.830,- eur, v roku 2017 na úhradu dovolenky na Cypre vo výške 2.500,- eur, v roku 2018 na úhradu dovolenky v Turecku vo výške 1.997,57 eur a vyplatenie úveru vo výške 4.962,66 eur, titulom Dodatku k Zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č. XX - XXXXXXXXXX, zo dňa 18.06.2018, úveru vo výške 2.596,- eur, titulom Dodatku k Zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č. XX - XXXXXXXXXX, zo dňa 18.06.2018, úveru vo výške 1.763,80 eur, titulom Dodatku k Zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č. XX - XXXXXXXXXX, zo dňa 18.06.2018 a úveru vo výške 1.839,20 eur, titulom Dodatku k Zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č. XX - XXXXXXXXXX, zo dňa 18.06.2018. V októbri 2018 sa sťahovala do nehnuteľnosti v Stupave, ktorú zakúpila na hypotekárny úver s výškou splátky 525,- eur a ďalšími nákladmi 150,- eur na elektrinu a 30,- eur mesačne na vodu. Súd prvej inštancie ďalej skonštatoval, že náklady spojené s výživou maloletej matka pôvodne vyčíslila na priemernú mesačnú sumu 1.145,- eur: školská družina 22,- eur, obedy v škole 29-, eur, pomôcky do školy a družiny 10,- eur, triedny fond + ostatné náklady na školu 15,20 eur, prenájom školskej skrinky 2,66 eur, družina 3,- eurá, prezuvky školy a družina 2,50 eur, krúžok varenia 5,- eur, mobil 27,- eur, tenis - mesačný poplatok 77,- eur, oblečenie na tenis + tenisové príslušenstvo 10,- eur, tanečná 27-, eur, oblečenie na tanečnú + topánky 5,- eur, klavír + učebnica 21,25 eur, topánky na šport 15,- eur, topánky sezónne 4 + 4 ks 70,- eur, oblečenie 90,- eur, zubár 25,- eur / mal byť aktuálny od 10 rokov/, okuliare 5-, eur /aktuálne od 10 rokov/, lieky na imunitu + vitamíny 62,- eur, ročný poplatok u imunológa 3,30 eur, poplatok u kožnej lekárky 1,66 eur, kozmetika - drogéria - kaderníčka 15,- eur, letný tábor týždňový 15,83 eur, lyžiarsky kurz v škole 5,- eur, plavecký kurz v škole 2,50 eur, škola v prírode 5,83, strava 160-, eur, MHD 39-, eur, lyže a lyžiarky 10,-eur, oblečenie na lyžovanie 20-, eur, výdavky na bývanie 300,- eur, oslava narodenín + darček 10,- eur, nákup darčekov na iné sviatky 6,- eur, letná dovolenka 50,- eur, lyžovačka týždenná 33,33 eur, knihy, iné hračky, kino, kolotoč 15,- eur. V priebehu konania v súvislosti s pribudnutím cestovania do miesta bydliska matky v Stupave pribudol náklad na cestovanie za 3-mesačník 57,20 eur, t.j. 18,86 eur mesačne, knihy NJ a AJ + atlas 15,82 eur, odpadla družina, pribudli výdavky na relaxačný krúžok v škole 3,50 eur, gymnastka 38,33 eur, anglický krúžok 30,- eur, nemecký krúžok 30,- eur, výdavky na bývanie - hypotéka + poplatok na byt 365,- eur /alikvotná čiastka/, v dôsledku čoho matka upravila vyčíslenie nákladov na výživu maloletej celkovo na sumu 1.244,95 eur mesačne. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že otec maloletej pracuje, ako manažér v spoločnosti Siemens s.r.o., kde od mája 2016 do decembra 2016 dosiahol priemerný mesačný príjem 4.126,86 eur netto, za r. 2017 vo výške 3674,40 eur netto a za r. 2018 vo výške 3.619,36 eur netto a za január až apríl 2019 vo výške 3.540,- eur netto. Je vlastníkom 3-izbového bytu na adrese I. Č.. XA v Bratislave. Užíva osobný automobil Honda CRV. Od februára 2017 prispieval na výživu maloletej k rukám jej matky sumou 500,- eur mesačne, keď do predchádzajúceho mesiaca poukazoval manželke na výživu maloletej sumu 250,- eur mesačne. Pravidelne uhrádzal náklady spojené s užívaním bytu na I. ulici, ktorý od jeho odchodu zo spoločnej domácnosti do marca 2017 užívala sama matka maloletej. Do tohto obdobia žil sám v prenajatom byte za 600,- eur mesačne. Súd prvej inštancie ďalej skonštatoval, že otec si viedol precízny kalendár dní trávených s maloletou, ako aj ním uhrádzaných nákladov na rodinu a maloletú, z ktorého vyplynulo, že okrem nákladov spojených s bývaním mal každý mesiac bezhotovostné náklady na maloletú od mája 2016 do mája 2019 v priemernej mesačnej výške 226,22 eur, ďalšie hotovostné náklady na maloletú v priemernej výške 303,11 eur, okrem toho na šerenie maloletej poukazoval mesačne sumu v priemere vo výške 160,81 eur, na spoločné dovolenky od augusta 2018 do apríla 2019 vynaložil sumu 4.516,51 eur. Od prevzatia maloletej do svojej faktickej osobnej starostlivosti v januári 2019 vyčíslil reálne náklady spojené s výživou maloletej na priemernú mesačnú sumu 805,- eur (obedy v škole 29,- eur, triedny fond + ostatné náklady na školu 8,33 eur /100,- eur ročne/, mobil 20,- eur, MHD 12,- eur, Nemčina 43,33 eur /520,- eur ročne/, Taliančina, Angličtina 42,50 eur /510,- eur ročne/, Gymnastika 37,50 eur /450,- eur ročne/, strava 200,- eur, oblečenie 83,33 eur /1.000,- eur ročne/, kozmetika + lieky 10,- eur, lekár 15,- eur, bývanie 164,- eur /alikvotná čiastka z nákladov 328,- eur/, lyžiarske veci, okuliare a iné 20,- eur, vreckové 20,- eur, zábava 50,- eur, nafta 50,- eur). Súd prvej inštancie mal ďalej za preukázané, že maloletá trpí rozvinutou stratou pigmentu okolo nervov na chrbte s vitiligom v rodinnej anamnéze zo strany matky a alergiou zo strany otca, v dôsledku čoho má odporúčanú racionálnu životosprávu a fyzické a psychické šetrenie. V minulosti mala recidivujúce respiračné infekty, ďalej má v zdravotnom zázname imunodeficienciu a intoleranciu na bielkoviny kravského mlieka. Je veľmi aktívna, a preto vyžaduje viacero aktivít. Navštevovala tenis, chodila na hodiny nemčiny do Götheho inštitútu, na korčuľovanie, na hodiny klavíra; v rámci školských krúžkov chodila na varenie a dramatický krúžok, s ktorým však neboli spojené zvýšené náklady. V šk. r. 2018-2019 navštevuje 6. ročník základnej školy. Podľa hodnotenia základnej školy Matky K. na Palackého ulici jej prospech a správanie sú veľmi dobré. Úprava zovňajšku maloletej je na veľmi dobrej úrovni. Od začiatku školského roka mala do 13. marca 2019 vymeškaných 114 hodín, pričom neprítomnosť žiačky v škole je spojená aj s jej účasťou na rozvodovom konaní rodičov. Po výpovediach býva veľmi unavená, ale v škole uprostred kolektívu je obľúbená a veselá. Na vysvedčení má len známky výborný a chválitebný, čo je veľmi dobrý prospech. Navštevuje naďalej viaceré záujmové krúžky, v mimoškolských aktivitách sa sústredí na šport aj cudzie jazyky. So školou rovnocenne spolupracujú obidvaja rodičia. 5. Súd prvej inštancie poukázal i na to, že v priebehu konania bolo jednoznačne osvedčené, že komunikácia medzi rodičmi je veľmi komplikovaná, matka pôvodne trvala na zverení maloletej do jej výlučnej starostlivosti, napriek prvotne deklarovanej ochote komunikovať s otcom aj o prípadnom móde striedavej osobnej starostlivosti o maloletú, ak otec skutočne preukáže pripravenosť zabezpečiť riadnu starostlivosť o maloletú počas týždňa a otec na striedavej osobnej starostlivosti, keď tvrdil, že zo strany matky dochádzalo k silnému ovplyvňovaniu maloletej, ktorú mu na prespatie počas týždňa dávala iba sporadicky, pričom sa maloletá v jeho prítomnosti prejavovala inak, než prezentovala matka. Sama maloletá pred znaleckým dokazovaním a ešte aj počas znaleckého skúmania deklarovala pôvodne preferenciu starostlivosti matky, ku ktorej sa prvotne priklonil aj znalec vo svojom posudku č. 12/2018, ktorý vypracoval dňa 25.04.2018, v záveroch ktorého o.i. skonštatoval, že maloletá v danom čase vo väčšej miere v rámci rodičovskej diády inklinovala k matke, ktorej aj odporúčal zveriť maloletú do osobnej starostlivosti. V čase vypracovávania znaleckého posudku sa znalcovi javila výlučná starostlivosť matky ako najvhodnejšia forma rodičovskej starostlivosti, nielen s ohľadom na zistenú preferenciu maloletej, ale aj s ohľadom na senzitívne až vulnerabilné (citovo zraňujúce) prežívanie maloletej rozchodu rodičov a rozpadu primárnej rodiny v rámci rozvodovej adaptácie s naznačeným zvýšeným prežívaním intrapsychickej tenzie, subjektívnej neistoty a nerozhodnosti, ako aj úzkostno-depresívnej symptomatiky. U maloletej bolo prítomné prevažujúce pozitívne citové a emočné nastavenie vo vzťahu k obidvom rodičom, ktoré dokázala aj verbálne, resp. emočne prejaviť. V rámci preferencie rodičovskej diády u nej prevažovala väčšia citová a emočná náklonnosť voči matke, v starostlivosti ktorej uprednostňovala zotrvať, čo opakovane verbalizovala a prejavovala. V danom čase sa maloletá nestotožňovala s otcom navrhovanou a presadzovanou formou starostlivosti. Znalec konštatoval, že maloletá bola dokonca v dôsledku relatívne intenzívneho presviedčania zo strany otca viditeľne napätá, neistá a nerozhodná, keď evidentne nechcela otca sklamať, a súčasne nebola vnútorne stotožnená s ním navrhovanou úpravou osobnej starostlivosti. V danom čase nebolo zo psychologického hľadiska vhodné zveriť maloletú do striedavej osobnej starostlivosti obdivoch rodičov jednak z dôvodu preferencii maloletej, ale aj z dôvodu, že pre maloletú bola zaťažujúca konfliktogénna komunikácia, resp. kooperácia rodičov, problematika ich rozchodu a rozpadu rodiny, na čo maloletá reagovala afektívnym úzkostno-depresívnym prežívaním. Znalec odporučil zastabilizovať napätú situáciu a nevytvárať na maloletú zo strany rodičov zvýšený citový nátlak v snahe presvedčiť ju o svojej predstave najvhodnejšej formy starostlivosti. V situácii keby bola maloletá v stabilizovanom psychickom stave, preferovala by striedavú osobnú starostlivosť obidvoch rodičov ako najoptimálnejšiu formu rodičovskej starostlivosti , ktorá by podľa názoru znalca určite prispela k čo najintenzívnejšiemu rozvíjaniu citových väzieb maloletej k obom jej rodičom, avšak v čase vypracovania posudku tieto predpoklady neboli splnené. U maloletej bola zvýraznená potreba po upokojení a celkovej stabilizácii komplikovanej a zaťažujúcej rodinnej situácie. Znalec v pôvodnom posudku odporučil upraviť stretávanie otca s maloletou každý druhý víkend od piatku do pondelka a cez týždeň jedenkrát, napr. v stredu v týždni s víkendom u otca a dvakrát v týždni, keď bude cez víkend u matky. Znalec nezistil v priebehu vyšetrenia žiadne klinické, osobnostné ani výchovné prejavy u žiadneho z rodičov, ktoré by mohli ohroziť zdravý duševný, resp. fyzický vývin maloletej. Znalec bol v dôsledku odročenia pojednávania na žiadosť otca vypočutý až na pojednávaní dňa 31.08.2018, na ktorom zotrval na svojom posudku. Vzhľadom na značný časový odstup medzi výpoveďou znalca a vyšetrením maloletej (5 mesiacov), ktorá doba vzhľadom na vek maloletej predstavuje významné obdobie v jej živote z hľadiska možného vývoja jej prežívania, akceptujúc námietky otca v tomto smere a jeho poukazovanie na skutočnosť, že maloletá prezentovala, že si v čase vyšetrenia nevedela predstaviť režim striedavej starostlivosti, ku ktorému sa však blížil režim styku dohodnutý rodičmi v lete 2018, kedy trávil s maloletou aj zahraničnú letnú dovolenku, súd prvej inštancie pristúpil k opakovanému pohovoru s maloletou, za účelom zistenia jej aktuálneho nastavenia a názoru. Dňa 26.09.2018 sa v neprítomnosti rodičov za účasti kolízneho opatrovníka uskutočnil pohovor s maloletou, pričom jej účasť zabezpečil počas upraveného styku otec. Po krátkom rozhovore s maloletou, ktorá prejavovala evidentne blízky citový vzťah k obom rodičom, ktorým nechce ublížiť, maloletá akceptovala návrh konajúcej sudkyne na skúšobný režim striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov do najbližších Vianoc. Konajúca sudkyňa sa s maloletou dohodla, že o obsahu vzájomnej dohody medzi sudkyňou a maloletou Alexandrou bude informovať rodičov na pojednávaní dňa 28.09.2018, na ktorom bolo vyhlásené neodkladné opatrenie, zodpovedajúce prejavenej vôli maloletej, na základe ktorého bola maloletá do právoplatnosti meritórneho rozhodnutia vo veci zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždňových intervaloch a to tak, že otec zabezpečoval starostlivosť o maloletú od pondelka nepárneho kalendárneho týždňa od 13.30 hod do nasledujúceho pondelka párneho kalendárneho týždňa do 13.30 hod., kedy sa týždňového intervalu starostlivosti o maloletú ujímala matka, ktorá zabezpečovala osobnú starostlivosť o maloletú od pondelka párneho kalendárneho týždňa od 13.30 hod do pondelka nepárneho kalendárneho týždňa do 13.30 hod. Vzhľadom na predbežnú vykonateľnosť tohto rozhodnutia napriek zrušujúcemu uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 20CoP/l72/2018-234 zo dňa 30.11.2018 rodičia zabezpečovali starostlivosť o maloletú formou striedavej osobnej starostlivosti, na základe neodkladnej úpravy až do decembra 2019, kedy maloletá dostala opakovane priestor vyjadriť sa podľa dohody s konajúcou sudkyňou. Pri pohovore dňa 14.12.2019, na ktorý sa maloletá dostavila v sprievode matky, maloletá uviedla, že sa jej striedavka páči. Označila to za oveľa lepšie, lebo bola s oboma rodičmi fifty-fifty. Situáciu v rodine označila za stabilnejšiu a lepšiu pre ňu. Súd prvej inštancie nariadil doplnenie znaleckého dokazovania, a to s prihliadnutím na priebeh konania, predovšetkým s ohľadom na obsah neskoršieho pohovoru s maloletou a odlišný názor, ktorý maloletá prezentovala, za zohľadnenia časového odstupu od vykonania základného znaleckého úkonu, ako aj realizovanej úpravy styku otca s maloletou na základe neodkladnej úpravy a možného vplyvu prirodzenej dynamiky vývinu prežívania maloletej a vzťahov v rodine. 6. Súd prvej inštancie v odôvodnení poukázal na to, že pred vypracovaním dodatku znaleckého posudku bol súdu dňa 29.01.2019 doručený návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal odovzdať maloletú do jeho výlučnej osobnej starostlivosti, neupraviť styk matky s maloletou, rozhodnúť o spoločnom zastupovaní maloletej a správe jej majetku a súčasne o povinnosti matky prispievať na výživu maloletej sumou 150,- eur mesačne a to s odôvodnením, že maloletá sa po príchode k otcovi dňa 14.01.2019 vyslovene odmieta vrátiť k matke, čomu malo predchádzať výrazné zhoršenie vzťahov medzi matkou a maloletou dané jednak zmenou postoja maloletej od styku s otcom smerom k striedavej starostlivosti, ako aj bydliska matky (v priebehu konania nadobudla do vlastníctva nehnuteľnosť v Stupave) a bezprostredne incident, pri ktorom matka maloletú údajne zbila, k čomu malo viac krát dôjsť už aj v predchádzajúcich mesiacoch. Otec tvrdil, že mu maloletá tiež v priebehu posledných mesiacov spomínala, ako ju jej matka neustále ohovára a tlačí na ňu, aby zmenila svoj názor na striedavú osobnú starostlivosť v prospech zverenia do jej osobnej starostlivosti. Maloletá podľa otca postrehla, že matka neustále klame a nie je schopná akceptovať iný, ako svoj názor, dokonca sa jej vyhrážala, že v prípade, že bude žiadať zverenie do starostlivosti otca, už nebude jej matkou. Maloletá sa viackrát vyjadrila, že jej nevyhovuje, že musí (u matky v Stupave) skoro ráno vstávať do školy a často krát nedostane od matky ani raňajky. Dom, v ktorom býva, je navyše podľa otca nedostatočne vykurovaný a ráno je jej zima. Po škole je väčšinou s matkou v práci a domov prichádza neskoro, kedy sa až začína učiť, a teda zjavne nemá u matky vytvorené potrebné zázemie a pohodu, pričom u matky zostalo bez odozvy, keď jej maloletá uviedla, že nechce bývať v Stupave. Hoci dcére otec vysvetlil, že musia rešpektovať nariadenie súdu a k matke musí ísť, maloletá to odmietla, dokonca napísala list adresovaný súdu, kde sa zveruje s aktuálnou situáciou, ako aj jej želaním, aby bola zverená do osobnej starostlivosti otca, prípadne do striedavej osobnej starostlivosti, avšak určite nie do osobnej starostlivosti matky. V tejto situácii otec dňa 21.01.2019 (v deň odovzdania matke) navštívil ÚPSVaR, kde informoval o aktuálnej situácii. Maloletá sa chcela na ÚPSVaR-e sama vyjadriť, s čím otec súhlasil, ale matka svoj súhlas na uskutočnenie pohovoru maloletej na ÚPSVaR-e neudelila, a to ani po telefonáte. Po upozornení maloletej zo strany ÚPSVaR- u, že má ísť k matke reagovala výslovne negatívne až hystericky. Matku otec informoval, že maloletá k nej odmieta ísť a preto bude najlepšie, ak ostane u otca. Matka odmietla túto situáciu akceptovať a prišla maloletú vyzdvihnúť ešte v ten deň spolu s políciou. Maloletá povedala pred políciou, že sa matky bojí a odmieta k nej ísť. Toto stanovisko jasne tlmočila aj matke samotnej. Ďalší deň 22.01.2018 pred návštevou súdneho znalca z odboru detskej psychológie matka čakala maloletú spolu s jej partnerom na chodbe pred dverami súdneho znalca, kde vyvolala emotívnu scénu a opäť na maloletú vyvíjala nátlak, ale situácia z predošlého dňa sa zopakovala a maloletá matke povedala, že sa jej bojí a nechce k nej ísť. Toto stanovisko jej zopakovala aj formou SMS v čase plánovaného odovzdania matke. Otec správanie matky k maloletej považuje za absolútne nevhodné a nezohľadňujúce najlepší záujem maloletej, keď sa matka maloletú snaží ovplyvňovať a núti ju, aby sa správala a vyjadrovala tak, ako jej sama povie a v prípade, že to tak nie je, citovo maloletú vydiera a vyvoláva v nej pocity viny. Maloletej okrem iného neustále podsúva klamlivé informácie, spočívajúce napríklad v tvrdení, že jej otec neposiela dostatočné výživné, a preto jej nemôže nič kúpiť. Maloletá sa otcovi údajne priznala, že striedavú starostlivosť chcela už pred rokom, ale bála sa to mame povedať. Tiež sa údajne otcovi zverila, že ju rozhovory s matkou vyčerpávajú. Po tom, čo sa maloletá odmietla vrátiť k matke, napokon po viacerých incidentoch matka tento stav akceptovala, z ktorého dôvodu súd prvej inštancie ani nepovažoval za nevyhnutné zasiahnuť vo forme neodkladného opatrenia a zveriť maloletú okamžite do výlučnej starostlivosti otca neodkladnou úpravou. 7. Súd prvej inštancie ďalej v odôvodnení rozsudku poukázal na dodatok k znaleckému posudku, ktorý znalec vypracoval dňa 09.02.2019, a v ktorom uviedol, že maloletá, ktorá sa na kontrolné psychologické vyšetrenie dostavila v sprievode otca, bola viditeľne motivovaná zaoberať sa tematikou rodičovskej starostlivosti, pričom mala pripravené poznámky, ktoré sa týkali vysvetlenia zmeny jej postoja k preferovanej starostlivosti matky od realizácie znaleckého dokazovania na striedavú osobnú starostlivosť oboch rodičov, resp. na osobnú starostlivosť otca. V porovnaní s pôvodným vyšetrením bol u maloletej viditeľný pozitívny posun, pokiaľ ide o jej otvorenosť pri referovaní svojich postojov a preferencií v rámci rodičovskej starostlivosti. Maloletá pred znalcom preferovala starostlivosť otca, voči matke bola kritickejšia, popisovala zmenu v správaní matky voči nej po uskutočnení znaleckého dokazovania, ale najmä po stanovení striedavej osobnej starostlivosti na skúšobnú dobu, pričom k výraznejšej eskalácii vzťahu s matkou malo dôjsť potom, ako maloletá pred matkou verbalizovala preferenciu otca a záujem o jeho osobnú starostlivosť. Na začiatku vyšetrenia bola maloletá bez afektívnej a úzkostnej symptomatiky. Subjektívne bola spokojná, sebavedomejšia, postupom času najmä v druhej časti vyšetrenia pri preberaní problematiky rodičovskej starostlivosti bola naliehavejšia, emočne labilnejšia, impulzívnejšia, začínala sa uisťovať a žiadať znalca, aby nemusela ísť po skončení vyšetrenia k matke, aby to znalec zariadil, že aktuálne chce byť v osobnej starostlivosti otca, že striedavú osobnú starostlivosť obidvoch rodičov už síce predtým chcela, ale po vývoji udalostí nie, že chce chodiť k matke na víkendy. Uvádzala, že na ďalší týždeň by si mohli všetci traja spolu sadnúť a vysvetliť si s mamou, čo sa stalo, ako sa správala voči nej a dohodnúť sa, ako to bude fungovať. Vo vnútornom prežívaní citových a emočných väzieb v primárnej rodine prevažovalo pozitívne hodnotenie otca a ambivalentné hodnotenie matky s prevažujúcimi negatívnymi momentmi, s preferenciou osobnej starostlivosti otca, alternatívne striedavou osobnou starostlivosťou oboch rodičov s odmietaním výlučnej starostlivosti matky. Z hľadiska posúdenia najvhodnejšej formy starostlivosti o maloletú znalec uviedol, že z hľadiska udržiavania intenzívneho a stabilného kontaktu s obidvoma rodičmi by bola pre maloletú určite najvhodnejšia striedavá osobná starostlivosť oboch rodičov, ktorú ako alternatívu zmieňovala maloletá sama v liste adresovanom znalcovi, na druhej strane s ohľadom na pretrvávajúcu narušenú rodičovskú komunikáciu a zhoršenú kooperáciu rodičov pri zabezpečovaní osobnej starostlivosti o maloletú a špecificky s ohľadom na to, že sa maloletej v takýchto situáciách nedarí udržiavať si pozitívny postoj k obidvom rodičom, označil v aktuálnej situácii za pravdepodobne vhodnejšie zverenie maloletej do starostlivosti toho rodiča, ku ktorému prežíva bezpečnú vzťahovú väzbu, t.j. otca so súčasným širokým rozsahom stretávania sa s matkou, kým sa rodinná situácia stabilizuje natoľko, aby maloletá prejavila túžbu po striedavej osobnej starostlivosti bez prítomných obáv z negatívnej reakcie niektorého rodiča. Takéto odporúčanie zohľadňovalo aj maloletou popisované prejavy verbálnej, ale aj brachiálnej agresivity matky voči maloletej spojené s otvorenou devalváciou osobnostných charakteristík a rodičovských kompetencií otca, čo u maloletej vyvoláva negatívne pocity vo vzťahu k matke, ktorej napriek tomu, že ju má rada prestáva dôverovať a naopak prežíva obavy a strach z jej reakcií, zvlášť pri problematike rodičovskej starostlivosti. Maloletá formulovala prianie po zmene správania matky a stabilizácii rodinných vzťahov, ktoré by mohli byť predpokladom pre realizáciu striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. 8. Súd prvej inštancie konštatoval, že matka evidentne vzhľadom na vývin situácie v priebehu konania upustila po udalostiach v januári 2019 od svojho návrhu na zverenie maloletej do jej výlučnej osobnej starostlivosti a súhlasila s pôvodným návrhom otca na zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Otec vzhľadom na zmenu postoja maloletej zmenil svoj pôvodný návrh tak, že maloletú navrhoval zveriť do jeho výlučnej starostlivosti bez úpravy styku maloletej s matkou, ktorý považoval za vhodné ponechať na vôli maloletej. 9. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel v prejednávanej veci k záveru, že potreby maloletej a to tak z hľadiska jej riadneho osobnostného rozvoja, ako aj napĺňania emocionálnych potrieb, budú najlepšie naplnené pri striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ktorej sa pôvodne domáhal aj otec a v čase rozhodovania súdu s takouto formou starostlivosti o maloletú súhlasila aj matka a to napriek jej prvotným zásadným výhradám prezentovaným v priebehu konania. Súd prvej inštancie mal z vyjadrenia maloletej po fungovaní v takomto režime starostlivosti, ktorý sa javí ako optimálny aj z hľadiska psychologického v kontexte znaleckého dokazovania, za preukázané aj to, že maloletej vzhľadom na jej pozitívne citové väzby k obom rodičom takáto forma starostlivosti vyhovovala. Podľa názoru súdu prvej inštancie, vychádzajúceho z preukázaného vývinu situácie od predbežného zverenia maloletej do striedavej starostlivosti oboch rodičov neodkladnou úpravou, takýto režim zlyhal na vtedajšom negatívnom postoji matky, ktorá sa nedokázala zmieriť s tým, že maloletej vyhovovalo spravodlivé trávenie času s obomi rodičmi a ich rovnocenná starostlivosť. Vychádzajúc zo zmeneného záverečného návrhu matky, ktorá akceptovala striedavú osobnú starostlivosť je však zrejmé, že matka vzhľadom na vývin situácie pod tlakom okolností dokázala vyhodnotiť nevhodnosť jej prístupu a postoja, ako aj komunikačného štýlu s maloletou. Súd prvej inštancie poukázal na to, že znalec výslovne uviedol, že v situácii, keby bola maloletá v stabilizovanom psychickom stave, preferovala by striedavú osobnú starostlivosť obidvoch rodičov, ako najoptimálnejšiu formu rodičovskej starostlivosti a rodičia by na ňu nevytvárali taký intenzívny nátlak v snahe presvedčiť ju o svojej predstave rodičovskej starostlivosti, striedavá rodičovská starostlivosť určite prispela k čo najintenzívnejšiemu rozvíjaniu citových väzieb maloletej k obom jej rodičom. Otec v čase rozhodovania súdu prvej inštancie prezentoval stabilizovaný psychický stav maloletej, evidentne aj vzhľadom na zvoľnenie tlaku zo strany matky, ktoré je možné hodnotiť pozitívne. Maloletá striedavú osobnú starostlivosť oboch rodičov absolútne neodmietala ani v čase eskalácie jej vzťahu s matkou, a teda je podľa súdu prvej inštancie predpoklad, že v aktuálnom čase upokojenia situácie a stabilizácie jej psychického stavu bude usmerniteľná v smere akceptácie návratu do režimu starostlivosti, ktorý je pre ňu z objektívneho hľadiska a dlhodobejšej perspektívy optimálny. Súd prvej inštancie vychádzal i z toho, že otec sám považoval až do januára 2019 režim striedavej osobnej starostlivosti v týždňových intervaloch ako najlepšiu formu starostlivosti o maloletú. Aktuálny postoj otca, ktorý sa v čase, kedy už zodpovedá jeho predstavám začal odvolávať na prezentovanú vôľu maloletej, sa javí ako nevhodne rivalizačný. Súd prvej inštancie skonštatoval aj, že vzhľadom na osobnostné špecifiká každého z rodičov môže byť každý z nich pre maloletú prínosom, otec z hľadiska intelektuálneho, osobnostného a materiálneho a matka predovšetkým z hľadiska emocionálneho, obzvlášť vzhľadom na vek maloletej a nastupujúcu pubertu. Vzdialenosť bydlísk rodičov nie je v danom prípade na prekážku, nakoľko aktuálne bydlisko matky sa nachádza v satelitnej obci s dobrou dostupnosťou do Bratislavy. 10. Vzhľadom na evidentne vzájomne mimoriadne problematický vzťah rodičov, ktorí majú problém sa rešpektovať vo svojich nezastupiteľných rodičovských roliach, súd prvej inštancie z úradnej povinnosti pristúpil v smere zlepšenia ich komunikácie a zmeny ich vzájomne negatívnych postojov k nariadeniu výchovného opatrenia, ktoré sa javí byť v záujme maloletej a riadneho fungovania optimálneho módu rodičovskej starostlivosti z hľadiska jej zdravého fyzického a psycho-sexuálneho vývoja, keď maloletej vzhľadom na jej zdravotný stav rozhodne neprospievajú stresy, do ktorých ju uvádzajú rodičia pri ich rodičovských konfliktoch. 11. Súd prvej inštancie napriek zvereniu maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov dospel k záveru, že vzhľadom na podstatne vyšší príjem otca nie je dôvod v danom prípade neurčiť výživné. Za primeranú sumu zo strany otca na dorovnanie životnej úrovne maloletej počas periódy starostlivosti matky považoval sumu 200,- eur za predpokladu zabezpečovania doterajšieho štandardu maloletej platbami nad rozsah bežného výživného, a to taktiež za zohľadnenia schopností a možností matky, daných jej osobnými, majetkovými a zárobkovými pomermi podieľať sa na výžive maloletej štandardne v zásade v polovici vzniknutých pravidelných, resp. nepravidelných výdavkov spojených s návštevou školy, lekárskou starostlivosťou, záujmovými a voľnočasovými aktivitami a v plnom rozsahu pokryť bežné náklady vzniknuté počas jej periódy starostlivosti, vrátane nákladov na bývanie. Vychádzajúc z bežných odôvodnených potrieb maloletej primeraných jej veku, sociálnemu postaveniu a zdravotnému stavu, vrátane záujmových aktivít, za zohľadnenia osobných, zárobkových a majetkových pomerov oboch rodičov a ich životnej úrovne, na ktorej má maloletá právo podieľať sa, prihliadnuc na podstatne vyšší príjem otca a od neho sa odvíjajúcu jeho vyššiu životnú úroveň, keď žiaden z rodičov nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť okrem maloletej, súd prvej inštancie považoval za dôvodné zaviazať otca k plateniu uvedenej sumy, keď zohľadňoval aj skutočnosť, že okrem finančného plnenia na výživu k rukám matky otec preukázal, že už doposiaľ a aj v období striedavej starostlivosti na základe neodkladného opatrenia mal s výživou a starostlivosťou o maloletú v súvislosti s preukázaným aktívnym trávením spoločného času (návštevy kultúrnych, športových a obdobných voľnočasových aktivít, výletov a dovoleniek) spojené okrem výživného hradeného matke aj ďalšie značné náklady, pričom v prospech maloletej uhrádzal pravidelne aj ďalšie plnenie na sporenie. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie upustil vzhľadom na spotrebný charakter výživného, od pôvodne zamýšľaného určenia časti výživného na úspory. V tejto súvislosti súd prvej inštancie zdôraznil, že pri stanovovaní výšky výživného povinnému rodičovi nevychádzal z exaktne vyčíslenej sumy, ale zohľadnil odôvodnené potreby maloletej ako oprávnenej osoby a zodpovedajúce primerané výdavky, ktoré zahŕňajú jednak potreby základné: stravovanie, ošatenie, hygiena, školské výdaje, cestovné do školy, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky spojené s príležitostnou liečbou a pod., ako aj potreby v širšej miere prispievajúce k rozvoju osobnosti mladého človeka: kultúra, šport, mimoškolské aktivity, záujmy, záľuby, dovolenky, atď. Vychádzajúc z bežných nákladov na výživu dieťaťa vo veku maloletej K. a preukázaných zvýšených výdavkov na jej záujmové aktivity, keď má právo na rozvoj svojho talentu a záľub, ako aj rekreáciu, pokiaľ to tak ako v posudzovanom prípade, zodpovedá vyššej životnej úrovni rodičov odvíjajúcej sa od úrovne danej ešte v čase ich spolužitia, mal súd za to, že primerané náklady na výživu maloletej K. boli vo výške cca 800,- eur mesačne. Súd prvej inštancie rozhodol o výške výživného aj za zohľadnenia rodinných prídavkov a daňového bonusu poberaného matkou. 12. Proti rozsudku súdu prvej inštancie do výroku II. a IV., podal otec odvolanie, nakoľko súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci a dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Otec v odvolaní uviedol, že v čase realizácie striedavej osobnej starostlivosti o maloletú nastávalo mnoho konfliktov, maloletá bola zo strany matky neustále vystavovaná konfliktu lojality, bola nútená neustále sa prispôsobovať značne rozdielnemu výchovnému prostrediu, kedy jej matka prvé dni vyčítala jej pozitívny vzťah k otcovi, očierňovala ho, vyhrážala sa maloletej, čo dospelo až k niekoľkým fyzickým útokom na maloletú, najmä po tom, ako vyjadrila svoj názor, že sa jej u otca páči, rada k nemu chodí a chcela by s otcom tráviť viac času. Matka názor maloletej neakceptovala a nevedela sa s ním zmieriť. O psychickej nevyrovnanosti matky svedčili podľa otca aj vyhrážky, že spácha samovraždu v prípade, že maloletá bude u znalca, či pred súdom vypovedať v prospech striedavej osobnej starostlivosti, či zverenia do osobnej starostlivosti otca. Po uvedenom fyzickom ataku matky na maloletú sa jej maloletá začala báť, mala strach z jej ďalších neprimeraných reakcií a odmietla sa k matke vrátiť. V tomto období sa maloletá už jednoznačne vyjadrovala k spôsobu zverenia do osobnej starostlivosti otcovi. Tento názor jasne deklarovala pred ÚPSVaR-om, súdnym znalcom, aj psychologičkou. Bola pripravená tlmočiť tento názor aj sudkyni, ale dohodnuté stretnutie bolo po intervencii matky zrušené. Otec poukazuje na to, že maloletá od polovice januára 2019 bývala u neho a odvtedy sa o maloletú plnohodnotne staral sám a zabezpečoval riadne jej každodennú starostlivosť. Maloletá chodí zo školy po vyučovaní domov sama cca o 13.30 hod. a potom ide na jazykový krúžok, ktorý jej začína o 15.30 hod. Z jazykového krúžku ju autom o 17.00 hod. otec vyzdvihne a o 18.30 hod. má gymnastiku. Voľný deň má v utorok a piatok. Veľkou výhodou je aj lokalita jeho bydliska, ktorá umožňuje maloletej stráviť čas od skončenia školy až po začiatok jazykového kurzu doma, kde si môže oddýchnuť, prípadne sa pripravovať na ďalší školský deň. Zároveň pri presunoch ušetrí veľa času, keďže má všetky svoje záujmové činnosti v dosahu do niekoľkých minút. Stretávanie maloletej s matkou v tomto období nebolo fixne určené a stretnutia sa realizovali podľa dohody medzi maloletou a matkou. Maloletej vždy umožnil stretnutie s matkou, kedykoľvek o to prejavila záujem a k stretnutiam s matkou sa ju snažil motivovať. K občasnému nerealizovaniu dohodnutého stretnutia maloletej s matkou došlo výlučne z dôvodu choroby maloletej, alebo jej zmeny postoja na základe predchádzajúceho matkinho správania. Matka sa takto stretávala s maloletou cca každý druhý víkend a sporadicky cez týždeň na približne 1 hodinu. Otec uvádza, že maloletá vo väčšine prípadov nechcela ísť na víkend k matke. Obávala sa predovšetkým úvodných výčitiek a citového vydierania, ktoré trvali zväčša niekoľko hodín. V priebehu soboty a nedele sa situácia zvykla upokojiť. V období do júna 2019 sa však viackrát stalo, že matka maloletú cez týždeň nevidela aj 14 dní. Otec zdôraznil, že maloletá chodí zo školy sama a s matkou sa po škole bez problémov mohla kedykoľvek stretnúť. Matka však za maloletou domov ani raz neprišla a aj do Stupavy, resp. zo Stupavy ju väčšinou vozí on. Od 14.01.2019 do 31.5.2019 matka ani raz nezabezpečila odvoz a dovoz maloletej z krúžku, nezúčastnila sa na rodičovskom združení a neabsolvovala s maloletou ani žiadnu návštevu lekára. Matka sa starala o maloletú v období od 14.01.2019 do 10.07.2019 cca 36 dní a niekoľko hodín počas stretnutí v meste. Maloletá bola a je s matkou a jej rodinou v pravidelnom telefonickom kontakte. Matkine telefonáty však na maloletú v priebehu celého týždňa často nepriaznivo vplývajú, nakoľko sú naďalej plné neodôvodneného očierňovania jeho osoby, citového vydierania a výčitiek adresovaných maloletej. Otec uvádza, že na začiatku konania preferoval striedavú osobnú starostlivosť, ale zmena správania matky k nemu a najmä k maloletej logicky spôsobila zmenu jeho a najmä maloletej postoja. Podľa otca je daný stav výsledkom niekoľkoročného deštruktívneho správania matky voči maloletej. Správanie matky k maloletej je ďaleko za akceptovateľnou hranicou a toto správanie je potvrdené výpoveďami maloletej. Otec ďalej poukazuje na to, že ÚPSVaR na pojednávaní dňa 23.05.2019 reprezentovala pani Slezákova, ktorú ani on, ani maloletá nikdy nevideli. Svoje záverečné stanovisko neoprela o žiadny podporný argument. Navyše, jej stanovisko bolo v rozpore s názorom terénnych pracovníkov ÚPSVaR, ktorí navštívili otca v januári 2019 doma a rozprávali sa cca 2 hodiny s maloletou, ktorá im vtedy zopakovala všetky udalosti posledných mesiacov a jasne vyjadrila svoju vôľu byť zverená do starostlivosti otca, čo je uvedené v správe ÚPSVaR zo dňa 30.01.2019. Názor pani Slezákovej z ÚPSVaR na pojednávaní preto považuje otec za irelevantný z dôvodu, že bol determinovaný len návštevami matky na ÚPSVaR, ktorá neustále klamala a zavádzala, a ku ktorej výpovediam sa nemal možnosť vyjadriť. V čase od januára 2019 bola maloletá v jeho starostlivosti pri minimálnom styku s matkou, nakoľko ho zo strachu z matky odmietala. Otec poukazuje na to, že v tomto medziobdobí sa aj súdny znalec vyjadril v prospech zverenia maloletej do jeho osobnej starostlivosti. Rovnako sa vyjadrila aj PhDr. Grečnerová, ktorú navštevovali v rámci aplikácie Cochemského modelu. Okrem toho otec uvádza, že zorganizoval stretnutie s pani psychologičkou Mgr. Dančiakovou, ktoré malo rovnaký priebeh. Na tomto stretnutí sa na žiadosť maloletej mala zúčastniť aj matka, ktorá najprv účasť prisľúbila, ale neskôr ju odvolala. Maloletá sa v období január 2019 až apríl 2019 odmietala s matkou stretnúť a dlho odmietala s matkou komunikovať aj telefonicky. Neskôr sa telefonický kontakt obnovil, ale maloletá bola po týchto telefonátoch rozrušená a vyčerpaná, keďže matka ju neustále obviňovala. Zo sedení u PhDr. Grečnerovej bola vyhotovená správa, v ktorej sa uvádza, že maloletá hodnotí daný stav za vyhovujúci a praje si, aby jej želanie zostať s otcom a mamu navštevovať bolo akceptované. Prejavuje sa u nej strach z toho, ako na to bude reagovať mama. V prítomnosti matky sa momentálne necíti bezpečne... Vyhovuje jej denný režim, ako si s otcom nastavili pravidlá, zdôrazňuje, že je pre ňu ľahšie absolvovať aj školu aj krúžky, ktoré má v dosahu bydliska. Vyslovuje znepokojenie a obavy, ako bude z terajšieho bydliska matky zvládať všetky aktivity. V závere PhDr. Grečnerová uvádza, že maloletá by rada vypovedala pred súdom, že by ešte rada zostala s otcom a s mamou by sa stretávala bez obmedzení. Názor PhDr. Grečnerovej na celkovú situáciu považuje otec za relevantný, vzhľadom na to, že s maloletou strávila najviac času spomedzi všetkých zúčastnených. Napriek tomu, že maloletá od januára 2019 viackrát prezentovala svoj názor, že chce byť zverená do osobnej starostlivosti otca, súd prvej inštancie na to pri svojom rozhodovaní neprihliadol a zveril maloletú do striedavej osobnej starostlivosti, ktorá nedávno viedla k eskalovaniu vzťahu maloletej s matkou a jej fyzickému útoku na maloletú. Vzhľadom na uvedené má otec za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nezohľadňuje najlepší záujem maloletej a ani jej názor prezentovaný v tomto konaní niekoľkokrát. 13. Otec v odvolaní ďalej opisuje, že spoločnú domácnosť ako prvý opustil on v máji 2016, napriek tomu, že byt, ktorý spoločne obývali je v jeho výlučnom vlastníctve. Rok býval v nájme, pričom rešpektujúc potreby maloletej si našiel nájom v tesnej blízkosti pôvodného bydliska. Matka využívala jeho byt, pričom on uhrádzal všetky výdavky na jeho prevádzku. Po zistení, že si matka do jeho bytu vodí milencov namietal, že takéto správanie je neakceptovateľné a vyjadril sa, že by bolo vhodné, aby si na tieto účely našla vlastné bývanie. V čase jej vysťahovania bol na služobnej ceste vo Viedni. O vysťahovaní sa dozvedel až od jej právneho zástupcu. Matka sa odsťahovala dobrovoľne do prenájmu v Horskom Parku. Presťahovala sa pár dní pred pojednávaním, na ktorom očakávala, že manželstvo bude rozvedené a maloletá bude zverená do jej starostlivosti. Otec sa domnieva, že motívom jej odsťahovania bola snaha získať, čo najvyššie výživné zvýšením svojich mesačných výdavkov. V októbri 2018 si zobrala matka bez jeho súhlasu hypotéku v údajnej výške 150.000,- eur, ktorá reálne nezodpovedá jej možnostiam a kúpila si dom v Stupave. Vzhľadom na to, že predala spoločné zamestnanecké prioritné akcie v sume cca 80.000,- eur, nebolo nutné vziať si tak vysoký úver, keďže cena nehnuteľnosti v čase kúpy bola nižšia, ako hodnota úveru a matka mala k dispozícii predmetných 80.000,- eur. V čase, keď bola maloletá v starostlivosti matky dobrovoľne prispieval sumou 500,- eur k rukám matky každý mesiac, dokonca aj keď aplikovali striedavú starostlivosť. Okrem toho prispieval na život maloletej ďalšími významnými sumami. V januári 2019 musel otec spätne doplatiť jazykové krúžky, pretože matka ich nezaplatila a o tejto skutočnosti ho ani neinformovala. Pri významnejších výdajoch (strojček na zuby, okuliare) matka nijako neparticipovala. Od januára 2019 bola maloletá v jeho výlučnej starostlivosti, pričom kontakt s matkou až do konca mája 2019 bol minimálny. Za celý tento čas mu matka poslala 100,- eur. Nerešpektovala ani nariadenie súdu, ktoré ju zaväzovalo prispievať čiastkou 100,- eur mesačne, neskôr 200,- eur mesačne. Okrem priemerného mesačného príjmu vo výške 1.129,07 eur v čistom mala matka príjem aj z majetku patriaceho do BSM (z prioritných zamestnaneckých akcií) vo výške 7.610,- eur za rok 2016, 8.528,- eur za rok 2017 a 4.648,- eur za rok 2018, ako aj cca 500,- eur mesačne výživné. V priemere mala mesačne k dispozícii 2.206,- eur. Starostlivosť o maloletú bola pritom takmer celý čas na úrovni 50/50. Náklady na sťahovanie, ako aj nájomné vznikli matke z jej vlastného rozhodnutia jej dobrovoľným odsťahovaním sa. Predajom akcií sa sama pripravila o lukratívny príjem z dividend vo výške cca 577,- eur mesačne. Údaje o spoločných úsporách prezentovaných matkou sú vymyslené. Matka nikdy nič nešetrila na žiadny spoločný účet. Údajné úvery, ktoré matka deklaruje, boli čerpané bez jeho vedomia a súhlasu a pri disponibilnom príjme matky má otec pochybnosti o oprávnenosti ich čerpania. Tvrdenie matky, že finančné prostriedky získané titulom dividend použila na zveľadenie spoločného majetku kúpou ďalších zamestnaneckých akcií považuje otec za absurdné, pretože na tento nákup použila z celkovej čiastky dividend 20.786,- eur, čiastku 2.830,- eur, a následne v auguste 2018 všetky akcie predala. Celý príjem z dividend išiel do spotreby, pričom dovolenky v Turecku sa maloletá nezúčastnila. Otec poukazuje na to, že detailné náklady na maloletú sa v čase menili, z dôvodu zmeny bývania, ako aj rozsahu krúžkov. Reálne náklady sa pohybovali v pásme od 550,- eur mesačne do 805,- eur mesačne. V júni 2019 otec uvádza že súhlasil, aby maloletá začala fungovať v režime striedavej starostlivosti, ktorý trvá doteraz. Dôvodom jeho súhlasu bola aj snaha vyhnúť sa násilnému spôsobu vynucovania si styku s maloletou zo strany matky, tak ako to bolo v januári 2019, a ušetriť tak maloletú pred stresom, ktorému by bola opätovne vystavená. Správanie matky sa síce zlepšilo, ale stále sa ukazujú jej negatívne charakterové črty a s pribúdajúcim časom sa veci vracajú do starých koľají. Otec sa obáva, že lepšie správanie matky, bolo spôsobené len tlakom súdu, pod ktorým sa ocitla a je len javom dočasným. Tvrdenie, že vzdialenosť bydlísk rodičov nie je problém, je názor súdu prvej inštancie, ktorý opätovne nezohľadňuje názor maloletej a reálny stav. Maloletá svoje obavy vyplývajúce zo vzdialeného bydliska v Stupave jasne tlmočila aj u PhDr. Grečnerovej. Maloletá absolvuje veľa krúžkov. Bežne sa stáva, že škola skončí o 13.30 hod. a krúžok začína o 15.30 hod. v meste. Ďalší krúžok začína o 17.30 hod. Otec poukazuje na to, že jeho bydlisko umožňuje maloletej ísť po škole domov (za cca 15 min), pripraviť sa do školy a ísť do mesta na krúžok. V prípade ak je s matkou, je nútená tráviť čas medzi krúžkami u matky v práci, kde často sedí v zasadačke. Navyše k matke do práce maloletá nerada chodí, pretože matka urobila z rozvodu a celého konania vec verejnú a jej kolegyne často maloletej dohovárajú, čo jej vadí. Maloletá má aj záujem naďalej sa stretávať s kamarátmi, čo jej pobyt v okrajovej (záhradkárskej) časti mesta Stupava neumožňuje. Po absolvovaní krúžkov sa do Stupavy často vráti až po 20.00 hod., je unavená a nevie sa sústrediť na úlohy. Otec v odvolaní popisuje, že od júna 2019 po vyhlásení rozsudku súdu prvej inštancie, začali realizovať striedavú starostlivosť napriek nesúhlasu maloletej. V tom čase už skončili pre maloletú mimoškolské aktivity, resp. tieto nenavštevovala, a teda de facto sa nachádza od júna v režime, ktorý nereflektuje ťažkosti spôsobené dochádzaním do Stupavy a premiestňovaním sa na mimoškolské aktivity. Napriek tejto situácii sa maloletá v čase, ktorý mala tráviť s matkou, viackrát nachádzala po škole v mieste jeho bydliska a pripravovala si školské úlohy. Jedným z dôvodov je aj fakt, že u matky stále nemá počítač, ktorý je v jej veku nevyhnutný na plnohodnotnú školskú prípravu. Matka sa o ňom naďalej negatívne vyjadruje v prítomnosti maloletej, pričom maloletá tieto obvinenia konzultuje s ním a nepáči sa jej spôsob, ako sa matka o ňom vyjadruje. Vzťah matky s maloletou sa zlepšil po udalostiach z prvých mesiacov roku, ale otec si nemyslí, že celá vec je vyriešená. Maloletá pochopila počas mesiacov, keď bola de facto v jeho starostlivosti, že spôsob života, ako aj správanie otca a matky je odlišný a viac jej vyhovuje atmosféra a podmienky, ktoré má vytvorené u otca. V čase keď otec pripravuje maloletú na týždeň u matky, maloletá sa viackrát vyjadrila, že radšej by ostala u neho. Otec navrhuje, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a maloletú na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti otca a matke uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 400,- eur mesačne k rukám otca najneskôr do 15. dňa príslušného mesiaca vopred. Styk matky s maloletou žiada otec ponechať bez úpravy. 14. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie aj matka maloletej v zákonom stanovenej lehote, a to do výroku o výživnom. Uviedla, že súd prvej inštancie nebral do úvahy neporovnateľne veľké finančné rozdiely v pomeroch oboch rodičov maloletej a neprihliadal ani na niekoľko násobne väčší rozdiel príjmov otca, ktorý bol počas rozvodového konania v r. 2016 priemerne vo výške 4.126,86 eur netto, za rok 2017 vo výške 3.674,40 eur netto, za rok 2018 vo výške 3.019,36 eur netto a za január až apríl 2019 vo výške 3.540,- eur netto, zatiaľ čo jej priemerný čistý mesačný príjem bol v r. 2016 až jún 2017 vo výške 1.186,-eur netto, v r. 2018 až do apríla r. 2019 dosiahol priemer 1.059,- eur netto, čo predstavuje ani nie jednu tretinu priemerného čistého mesačného príjmu otca. Matka poukázala i na to, že pred uzatvorením manželstva si otec kúpil na hypotéku 3-izbový byt v novostavbe na I. Z. Č.. X/A v Bratislave, ktorého je doposiaľ jediným vlastníkom. Počas prvých 4 rokov manželstva spoločne splácali za byt úver. V súčasnosti je byt bez hypotéky, otec nemá ani žiaden spotrebný úver, žiaden leasing, žiadne pôžičky. Je majiteľom cenných papierov Slovenských energetických strojárni, a.s. Motorové vozidlo zakúpené počas manželstva zn. HONDA CRV, mal odparkované pred jeho domom, matka ho nemohla používať, aj napriek tomu, že otec mal a má k dispozícií služobné motorové vozidlo. Pred jeho odsťahovaním zo spoločnej domácnosti jej vzal náhradné kľúče aj napriek tomu, že maloletá bola v tom čase vážne chorá a následne absolvovala operáciu. Na lekárske vyšetrenia, do nemocnice a na záujmové krúžky chodili prevažne MHD, príp. taxíkom. Matka poukázala i na to, že pred podaním návrhu na rozvod vybral otec zo všetkých spoločných bankových účtov (J&T banka, ZUNO, ING, MBANK, účty XXXXXX/XXXX , XXXXXXXXXX/XXXX, XXXXXXXXXX/XXXX, XXXXXXXXXX/XXXX) spoločné úspory v celkovej sume 243.675,- eur. Matka uvádza, že k práci, aj k manželstvu a výchove a starostlivosti o maloletú, manžela a rodinu pristupovala vždy zodpovedne. Nikdy by ju nenapadlo, že manželovi nemôže dôverovať, nielen vo vzájomnom vzťahu, ale aj čo sa týka financií a hospodárenia, práve naopak, verila mu a nepovažovala za podstatné žiadať od neho dispozičné práva k účtom, na ktorých boli úspory, vrátane jeho osobného účtu. Ani v zlom sne by ju nenapadlo, že tak strategicky a vopred dobre premyslenými aktivitami, klamstvami, môže zo 14 ročného manželstva ostať na ulici bez strechy nad hlavou, bez eura a odolávať vopred premysleným útokom počas niekoľkoročného rozvodu, bojovať o maloletú a ponižujúco aj o výživné. Matka má za to, že spadla na finančné dno, a musela doslova začínať od znovu a platiť zo svojho príjmu náklady súvisiace s rozvodom. Poukazuje na to, že otec vystriedal počas rozvodového obdobia dvoch právnikoch, býva v byte bez hypotéky, počas rozvodu si ho stihol celý zrekonštruovať, nanovo zariadiť, využíva ich spoločné úspory, chodí po dovolenkách aj niekoľkokrát mesačne, zatiaľ čo ona sa po vyhrážkach musela vysťahovať z bytu, čo jej neustále prízvukoval. V júni 2018 matka definitívne pochopila, že si musí vyriešiť bytovú otázku sama, pretože sa jej otec vyhrážal, že keď nemá vlastné bývanie príde o maloletú. Jej finančnú situáciu zneužíval pred maloletou, ktorá už prišla do veku, kedy si uvedomuje hodnotu peňazí, ich vplyv na kvalitu života a ich výhody. V júni 2018 bola nútená požiadať svojho zamestnávateľa, Tatra banku, a.s. o výnimku a využiť možnosť vziať si 100% hypotéku, ktorú jej zamestnávateľ schválil, nakoľko poznal jej osobnú a rodinnú situáciu. Keďže zabezpečiť bývanie v Bratislave pri jej finančných možnostiach nebolo možné, odsťahovala sa s maloletou do Stupavy v časti Nová Obora, kde kúpila celoročne obývateľný domček v sume 135.000,- eur. Mesačná splátka je vo výške 520,- eur a hypotéku má na 25 rokov. Matka uvádza, že jej mesačné náklady okrem hypotéky sú náklady na elektrinu vo výške 150,- eur mesačne, ďalej na vodu vo výške 30,- eur mesačne internet a TV vo výške 15,- eur mesačne, ďalej spláca spotrebný úver vo výške 150,- eur mesačne, ktorý použila na zariadenie a náklady spojené s bývaním, nakoľko od manžela odišla s televízorom, 8 ročnou sedacou súpravou, jedálenským stolom a jednou policou. Nevzala si žiaden spotrebič, okrem žehličky, aj napriek tomu, že otec tvrdí opak. Kuchyňa bola robená na mieru so vstavanými spotrebičmi (sporák, rúra, mikrovlnná rúra, umývačka riadu, práčka a chladnička) a detská izba a spálňa ostala v pôvodnom stave, skrine na chodbách boli vstavané. Matka uvádza aj, že nie je majiteľkou žiadneho motorového vozidla, nemá žiadne prioritné akcie. Do práce chodí autobusom a jej cestovné náklady sú vo výške 51,- eur mesačne. Maloletá má právo na rovnaký štandard na aký bola zvyknutá počas spoločného života rodiny, čo matka zo svojho príjmu ani spolu s priznaným výživným vo výške 200,- eur nevie zabezpečiť. Matka poukazuje na to, že otec jej pri svojom priemernom čistom plate v r. 2016 vo výške 4.126,86 eur, v roku 2017 vo výške 3.674,40 eur, v roku 2018 vo výške 3.019,36 eur, posielal na maloletú 250,- eur a neskôr 500 ,- eur mesačne a od nej chce aby mu platila na maloletú 400,- eur mesačne. Od januára 2019 až do 1. júla 2019 pri plate za január až apríl 2019 vo výške 3.540,- eur jej neposlal žiadne peniaze aj napriek tomu, že od 21.mája 2019 bola maloletá už v striedavej osobnej starostlivosti a poznal jej finančnú situáciu. Aj týmito skutočnosťami sa matka snaží poukázať na to, že otec sa nikdy nebude dobrovoľne podieľať na neplánovaných výdajoch súvisiacich s maloletou, a že žiadna dohoda s ním nebude možná. Bude rešpektovať len to, čo mu nariadi súd. Matka nesúhlasí so stanovenou výškou výživného aj z dôvodu, že maloletá je dieťa, ktoré miluje šport, je športovo veľmi aktívna, chodí na gymnastiku, tento rok chce začať hrať futbal, chodí na angličtinu, nemčinu, taliančinu, miluje cestovanie, maľovanie. Jej finančné možnosti nie sú schopné pokryť tieto náklady ani z polovice, po úhrade nákladov na bývanie a cestovanie a splátku úveru ostane matke z jej príjmu len cca 140,- eur, pričom v týchto nákladoch nie sú zahrnuté náklady na stravu, oblečenie, kozmetiku, hygienu, kino, dovolenku, t.j. na veci, ktoré maloletá potrebuje, a po ktorých aj túži. Súd prvej inštancie pritom výpočtom zistil, že náklady na maloletú sú cca 800,- eur mesačne. Ak od nej otec, ako ekonóm žiadal 400,- eur mesačne, v prípade, že on by mal maloletú vo výlučnej starostlivosti, potom pri striedavej starostlivosti by to jeho výpočtom malo byť 200,- eur mesačne pri jej príjme 1.059,- eur, pričom rovnakou sumou súd prvej inštancie zaviazal otca pri príjme 3.540,- eur mesačne v prípade striedavej starostlivosti. Ďalej matka nesúhlasí ani s tým, že pri príjmoch otca súd prvej inštancie upustil od pôvodného určenia výživného na úspory maloletej s odôvodnením na spotrebný charakter výživného, pričom počas súdneho konania súd prvej inštancie vyjadril svoj predbežný názor ohľadne výšky úspor 250,- eur mesačne a výšky výživného počas striedavej osobnej starostlivosti vo výške 350,- eur mesačne. Matka má za to, že súd prvej inštancie nezobral do úvahy príjmy oboch rodičov, ich rozdielne finančné a majetkové pomery, okolnosti rozvodu, to že si musela nájsť bývanie pre maloletú aj seba, nakoľko po 14 ročnom manželstve ostala bez strechy nad hlavou a úspor. Matka žiada odvolací súd, aby zobral do úvahy skutočnosť, že napriek tomu že pracuje, nedosahuje príjmy porovnateľné s otcom, čo ju v očiach maloletej dostáva do diskriminujúceho postavenia. 15. Otec odvolanie matky považuje za neodôvodnené. Otec uvádza, že byt zaplatil zo svojich finančných prostriedkov v plnej výške pri jeho kúpe, t.j. pred manželstvom, a to bez toho, aby si bral akýkoľvek úver. Spoločnú domácnosť ako prvý opustil on v máji 2016. Napriek tomu, že byt, ktorý spoločne obývali je v jeho výlučnom vlastníctve, rešpektujúc potreby maloletej si našiel nájom v tesnej blízkosti pôvodného bydliska. Matka využívala jeho byt, pričom on uhrádzal všetky výdavky na jeho prevádzku. Po jeho odsťahovaní z predmetného bytu na I. XA H. R. v máji 2016 matka používala jeho služobné auto Škoda Octavia. Neskôr odmietla toto auto používať a dožadovala sa auta Honda CRV, ktoré bolo v ich bezpodielovom spoluvlastníctve. Predmetné auto odmietol matke dať z viacerých dôvodov. V prvom rade preto, že mala k dispozícií jeho služobné auto, v druhom rade kvôli jej správaniu a postoju voči jeho osobe a v treťom rade preto, že sa na jeho financovaní či údržbe žiadnym spôsobom nepodieľala. Matka sa odsťahovala dobrovoľne do prenájmu v Horskom Parku. Z bytu si bez jeho vedomia a súhlasu vzala všetky veci, ktoré mali nejakú hodnotu, a ktoré sa dali odniesť, vrátane jeho osobných vecí (šperky, knihy). V byte nezostali ani lampy, ani závesy, ani žiadne vybavenie. Matka pritom nebrala žiaden ohľad na skutočnosť, že mal v tom čase maloletú v osobnej starostlivostí a očividne ju nezaujímalo ani to, v akom prostredí sa maloletá bude nachádzať. Na to, aby mohli s maloletou normálne fungovať, musel po večeroch zariaďovať vyprázdnený byt. Otec poukazuje i na to, že matka žije v dome, ktorého vnútorná plocha presahuje 120 m2. Otec má pochybnosti, že cena nehnuteľnosti na zmluve reflektuje reálny stav. Rovnako matka opomína spomenúť, že bez jeho súhlasu predala spoločné prioritné akcie Tatra Banky v hodnote cca 80.000,- eur. Matka sa sama rozhodla, že sa vzdá ročného príjmu z dividend vo výške cca 6.500,-eur, ktoré mohli slúžiť na splátku hypotéky a sama sa rozhodla pre bývanie, ktoré presahuje jej možnosti aj potreby. Namiesto toho si mohla kúpiť napr. 2 izbový byt v Petržalke, kde by jej splátku hypotéky pokryl výnos z dividend. Pri popisovaní svojej finančnej situácie matka taktiež úmyselne opomína spomenúť, že s ňou celý čas žije jej druh, ktorý tiež prispieva na chod domácnosti, a ktorý je majiteľom auta. Otec ďalej uvádza, že v čase, keď bola maloletá v starostlivosti matky dobrovoľne prispieval sumou 500,- eur k rukám matky každý mesiac, dokonca aj keď aplikovali striedavú starostlivosť. Okrem toho prispieval na život maloletej ďalšími významnými sumami, avšak zistil, že peniaze, ktoré matke posielal neboli použité v prospech maloletej. Údaje o spoločných úsporách prezentovaných matkou sú taktiež vymyslené. Matka nikdy nič nešetrila na žiadny spoločný účet. Vzhľadom na to, že on v podstate sám pokrýval takmer všetky výdaje domácnosti, a vzhľadom na nezodpovedné chovanie matky v oblasti financií, bol priestor na šetrenie minimálny. Preukázateľné spoločné úspory vo výške cca 80.000,-eur vo forme prioritných akcií Tatra banky matka bez jeho súhlasu predala a disponuje nimi dodnes. Od januára 2019 bola maloletá v jeho výlučnej starostlivosti, pričom kontakt s matkou až do konca mája 2019 bol minimálny. Za celý tento čas mu matka poslala 100,- eur. Otec ďalej poukazuje na to, že na dovolenky chodí výlučne s maloletou. Na cestovanie využíva aj prostriedky zo Sociálneho fondu od jeho zamestnávateľa, ktoré sú určené na jeho regeneráciu. Tvrdenia matky, že si maloletú kupuje sú nepravdivé a ničím nepreukázané. O uvedenom svedčí aj odpoveď súdneho znalca počas výsluchu na súdnom pojednávaní, kde sa jasne vyjadril, že nič podobné v jeho vzťahu s maloletou nevníma. Otec poukazuje na to, že matka žije v plne zariadenom dome s pozemkom viac ako 12 árov, pričom dom má minimálne 120 m2 obytnej plochy, kúpila si psa za 1.500,- eur, každý rok absolvuje dovolenku v zahraničí v luxusnom rezorte - 2x aj bez maloletej (2018 Split, 2016 Turecko), má priateľa s autom a v roku 2018 predala akcie v hodnote 80,000,- eur. Otec ďalej uvádza, že priemerné mesačné náklady na maloletú sú cca 800,- eur a vzhľadom na to, že pomer jeho mzdy a mzdy matky je 1:3, súd prvej inštancie postupoval matematicky správne keď odvodil, že by on mal prispievať na dorovnanie životnej úrovne maloletej sumou 200,-eur mesačne k rukám matky. Pri matkou navrhovanom výživnom vo výške 400,-eur mesačne pri striedavej osobnej starostlivosti o maloletú, ktorej výdavky sú maximálne vo výške 800,- eur mesačne, by matka na úhradu výdavkov súvisiacich s potrebami maloletej nemusela uhradiť takmer nič. Uvedené potvrdzuje aj skutočnosť, že matka odmieta participovať na nákladoch najvyšších, ktoré súvisia zo záujmovou činnosťou maloletej. Matka neuhrádza žiadne krúžky, športové potreby, či lekárske pomôcky (zubný strojček, okuliare). V rozpise nákladov, ktoré súvisia s maloletou si matka nárokuje položky, ktoré nikdy neuhrádzala a do dnešného dňa neuhrádza. Z tých významnejších otec uvádza: lyže a ostatné lyžiarske pomôcky, okuliare, lieky, krúžky atď. Otec uvádza, že v prípade ak bude pokračovať režim striedavej starostlivosti všetky náklady na starostlivosť o maloletú budú aj tak len na ňom. Aktuálne matka uhrádza na potreby maloletej iba faktúru za mobil priemerne vo výške 20,- eur mesačne a obedy v škole vo výške cca 29,- eur mesačne. Cestovné, ako aj všetky ostatné náklady súvisiace so zabezpečením potrieb a starostlivosti o maloletú uhrádza otec. Rovnako platí aj všetky krúžky od začiatku školského roka 2018/2019 (angličtina, nemčina, gymnastika, taliančina). Maloletej zabezpečuje aj oblečenie, stravu a voľnočasové aktivity. Mesačné náklady matky na maloletú predstavovali maximálne 59,- eur mesačne v období od januára 2019 do apríla 2019. Od mája 2019 klesli na 49,- eur mesačne za predpokladu, že maloletej riadne platí obedy. 16. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že po vyhlásení rozsudku súdom prvej inštancie, ktorým okrem iného rozhodol o striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, prebieha striedavá osobná starostlivosť tak, ako rozhodol súd prvej inštancie, pričom treba zdôrazniť, že najväčší prospech z tohto rozhodnutia má po psychickej stránke maloletá. S matkou je v kontakte každý deň aj počas obdobia, kedy je v osobnej starostlivosti otca, a to aj osobnom, pričom ani raz neprejavila záujem na tom, aby sa režim striedavej osobnej starostlivosti akokoľvek zmenil. Preto považuje matka tvrdenia otca o tom, že jej nevyhovuje bývanie s matkou, a že by radšej ostala s ním, za vymyslené. 17. Otec v reakcii na vyjadrenie matky uviedol, že k aktuálnemu postoju maloletej s ohľadom režimu starostlivosti po rozvode sa na túto tému nedávno s maloletou rozprával. Maloletá mu zopakovala, že trvá na tom, že chce byť zverená do jeho osobnej starostlivosti a s matkou sa chce stretávať tak, ako sa medzi sebou dohodnú. V júni 2019, keď opätovne začali fungovať v režime striedavej osobnej starostlivosti to zo začiatku fungovalo. Postupne sa však veci vracajú do starých koľají, matka ho pred maloletou opäť neustále ohovára, klame, maloletej stále niečo vyčíta, nevenuje sa jej a je pasívna. Počas týždňa, keď bola maloletá u matky, ju bezdôvodne odmietla pustiť s ním na Trnavský Jarmok, kam každý rok chodila, a to napriek tomu, že s ňou v tom čase nemala žiaden iný program. Pokiaľ ide o zabezpečovanie potrieb maloletej, matka od začiatku nového školského roka naďalej maloletej neplatí žiadne krúžky, a to napriek tomu, že jej zasiela výživné a maloletá je v striedavej starostlivosti. Všetky jazykové krúžky preto vybavil a zaplatil otec v sume 615,- eur. Začiatok školského roka priniesol aj ďalšie problémy, na ktoré otec upozorňoval, a to dlhé cestovanie do a zo školy, či na krúžky, vzdialenosť od kamarátok a voľnočasových aktivít a iné. Otec poukazuje na to, že stanovisko maloletej je od januára 2019 do dnes jednoznačné, čo potvrdzujú relevantné dokumenty v spise, ako aj výsledky sedení u pani PhDr. Grečnerovej. 18. Otec doplnil podaním zo dňa 03.10.2019 do spisu informáciu o aktuálnom priebehu starostlivosti o maloletú. Uviedol, že maloletá bola v týždni 23.09. - 29.09.2019 v jeho starostlivosti. Starostlivosť o maloletú aktuálne prebieha v režime striedavej osobnej starostlivosti v týždenných intervaloch tak, že maloletá trávi striedavo jeden týždeň s ním a jeden týždeň s matkou. V čase, keď je maloletá u matky chodí každodenne od pondelka do štvrtku po vyučovaní cca o 13.30 hod. k nemu domov do Petržalky. O 15.00 hod. odchádza na autobus do mesta na jazykový krúžok, ktorý má v čase od 15.30 hod. do 17.00 hod. Po jeho skončení ide za matkou do práce a odtiaľ cestuje do Stupavy. Uvedený spôsob fungovania počas pracovného týždňa navrhla sama maloletá. Maloletá čas strávený po vyučovaní u neho medzi 13.30 hod. až 15.00 hod. využíva na učenie. V podstate nemá ani inú možnosť, pretože vzdialenosť bydliska matky jej neumožňuje ísť tam a späť. Maloletá nechce tráviť tento čas u matky v práci. Od začiatku školského roka maloletá opätovne nechce chodiť k matke. V nedeľu, deň predtým, ako má ísť k matke, stále prosí otca, aby tam nemusela ísť a dookola sa ho pýta kedy konečne bude súd. Podobná situácia nastala aj dňa 29.09.2019, keď maloletá opäť nebola nadšená, že má ísť na týždeň k matke do Stupavy. V pondelok 30.09.2019 otec maloletú ráno odviezol do školy s tým, že po skončení krúžku odchádza s matkou do Stupavy. Po skončení vyučovania mu maloletá volala a písala SMS, že chce ostať u neho a že do Stupavy k matke ísť nechce. Otcovi sa podarilo ju presvedčiť, aby išla k matke. Na druhý deň mu maloletá po škole rozrušené volala, že k matke ísť nechce, pretože sa k nej opäť zle správala. S maloletou sa otec stretol po vyučovaní u neho doma, maloletá mu hovorila, že matka jej nadávala kvôli informáciám, ktoré jej boli doručené zo súdu, a v ktorých popisoval otec jej stanoviská a správanie matky. Matka sa pred maloletou o ňom a dokonca aj o jeho psovi, ku ktorému má maloletá hlboký vzťah, vyjadrovala vulgárne, maloletú citovo vydierala a kričala na ňu. Matka ju následne upozornila, aby otcovi nič nehovorila a dodala, že keď od nej ešte raz odíde, prestane sa o ňu zaujímať. Vzápätí maloletej nasilu zobrala telefón a exportovala si všetku ich komunikáciu do svojho počítača. Veľa z tejto komunikácie chýba, pretože maloletá pred príchodom k matke väčšiu časť komunikácie s ním (hlavne tú pozitívnu) maže. Matka sa maloletej ďalej vyhrážala, že ju pošle k psychologičke. Maloletá otcovi hovorila, že je vyčerpaná, nakoľko večer do nej matka „hustila" do 22.00 hod., a maloletá už nevládze a chce ostať u otca. Po skončení krúžku mu maloletá volala s tým, že k matke ísť nechce, že si potrebuje odpočinúť a ostane u neho. Otec prišiel po maloletú a poprosil ju, aby informovala matku, že ostáva u neho a rovnako matku informoval aj otec formou SMS. Matka mu následne volala, ale telefonát bol len agresívnym monológom matky, v ktorom sa mu vyhrážala, že pôjde na sociálku a podnikne právne kroky ak jej maloletú do 20 minút nedovezie. Po celý čas mu nadávala do psychopatov. Maloletá počas pobytu u neho telefonovala s matkinou sestrou a neskôr aj s matkou. S matkou sa nakoniec dohodla, že na druhý deň pôjde k nej za podmienky, že sa už o rozvode a forme starostlivosti nebudú baviť. Túto dohodu otec uvítal a akceptoval. Medzitým mu prišla od matky SMS, že keď maloletú nedovezie, bude mať vážny problém. 19. Matka v reakcii na vyjadrenie otca uviedla, že maloletá sa pred ňou ani raz nevyjadrila, že by jej režim striedavej osobnej starostlivosti nevyhovoval. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní zohľadnil názor otca, ktorý prezentoval počas konania a to, že obaja rodičia majú právo v rovnakom rozsahu sa podieľať na výchove a starostlivosti o dieťa, a že názor maloletého dieťaťa, čo by chcelo, neznamená, že toto jeho prianie je pre neho to najlepšie. Súčasný postoj otca, ktorým doslova popiera svoje predchádzajúce názory, ako aj uvádzanie nových a nových skutočností, považuje matka len za snahu z jeho strany o predĺženie súdneho konania. 20. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku), na prejednanie veci nariadil pojednávanie na deň 17.07.2019, nakoľko považoval za potrebné zopakovať a doplniť dokazovanie. Odvolací súd dospel k záveru v prejednávanej veci, že je dôvodné potvrdiť rozhodnutie súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 1 CSP). 21. Otec odvolaním napadol výrok o určení striedavej osobnej starostlivosti, nakoľko táto nie je v záujme maloletej, ktorá preferuje osobnú starostlivosť otca. Otec poukázal v tomto smere na výsledky znaleckého dokazovania v konaní, ako aj správu PhDr. Dany Grečnerovej z odborných stretnutí v rámci pilotného projektu Cochemskej praxe, a na vyjadrenie samotnej maloletej. Otec žiadal aj, aby maloletá bola opätovne vypočutá pred súdom. Odvolací súd vzhľadom na závery znaleckého dokazovania, správu PhDr. Dany Grečnerovej z odborných stretnutí v rámci pilotného projektu Cochemskej praxe a správu kolízneho opatrovníka zo šetrenia pomerov zo dňa 30.01.2019 dospel k záveru, že je potrebné dokazovanie doplniť výsluchom maloletej, ktorá vzhľadom na svoj vek je schopná vyjadriť samostatne svoj názor. Maloletá pri výsluchu pred odvolacím súdom uviedla, že má pozitívny vzťah k obom rodičom. Uviedla, že je so súčasným stavom, teda striedaním u rodičov „OK“. K dochádzaniu z bydliska u matky v Stupave uviedla, že je to trochu náročnejšie, ale odkedy má mama aj auto, tak sa to dá zvládnuť a uviedla aj, že si našla nejaké kamarátky aj v Stupave. Uviedla, že bolo obdobie, kedy chcela byť viac u otca a s mamou mala horší vzťah, ale toho času to vníma inak. Opakovane uviedla, že má dobrý vzťah s oboma rodičmi, neuviedla žiadnu výhradu voči starostlivosti jedného, či druhého rodiča. Odvolací súd pri rozhodnutí prihliadol a vychádzal aj z názoru maloletej. V tomto smere odvolací súd poukazuje na Dohovor o právach dieťaťa čl. 12, podľa ktorého štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, musia zabezpečiť dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo slobodne sa vyjadrovať o všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom detí musí venovať primeraná pozornosť zodpovedajúca ich veku a úrovni. Za týmto účelom sa dieťaťu musí predovšetkým poskytnúť možnosť, aby bolo vypočuté v každom súdnom, alebo administratívnom pojednávaní, ktoré sa ho dotýka, a to buď priamo, alebo prostredníctvom zástupcu, alebo jeho príslušného orgánu, a spôsobom, ktorý je v súlade s pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva. Dieťa má teda podľa Dohovoru právo vyjadriť slobodne svoj názor a jeho požiadavky majú byť brané do úvahy v každej záležitosti, alebo postupne, ktoré sa ho týkajú. Maloletá sa nevyjadrila negatívne ku forme striedavej starostlivosti, je s ňou viac menej stotožnená a nerobí jej väčší problém ani dochádzanie do školy a na krúžky z bydliska matky. Vzhľadom na prejavený názor maloletej, ako aj ostatné vykonané dôkazy a to najmä znalecký posudok a dodatok č. 7/2019 zo dňa 09.02.2019 ku znaleckému posudku č. 12/2018 zo dňa 25.04.2018 odvolací súd dospel k záveru, že v najlepšom záujme maloletej je ponechanie striedavej osobnej starostlivosti. Obaja rodičia sú schopný riadneho výkonu osobnej starostlivosti a pri tomto spôsobe starostlivosti je najlepšie zabezpečený záujem maloletej na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi. Vyhodnotením všetkých dôkazov jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti a s ohľadom na vyjadrený názor maloletej v odvolacom konaní, dospel odvolací súd k záveru, že je v záujme maloletej, aby bola zverená do osobnej striedavej starostlivosti oboch rodičov. Navyše sa táto starostlivosť realizuje od rozhodnutia súdu prvej inštancie a neboli zaznamenané nedostatky v starostlivosti, či zo strany otca, či zo strany matky. Odvolací súd zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby sa realizovalo nariadené výchovné opatrenie, nakoľko aj pri vypočutí rodičov v odvolacom konaní bolo zrejmé, že ich vzťahy sú vážne narušené a v záujme maloletej je, aby sa rodičia spolu s maloletou podrobili odbornému psychologickému poradenstvu. 22. Matka v odvolaní namietala nesprávne určenú výšku výživného otcovi pri striedavej osobnej starostlivosti. Pokiaľ ide o určenie výšky výživného odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s výškou, akú ustálil súd prvej inštancie a s dôvodmi uvedenými v rozsudku súdu prvej inštancie. Pre správnosť dôvodov ustálenia sumy výživného odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť a doplniť nasledovné. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzny, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a podobne. Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu je zistenie ich skutočných príjmov, ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa, rozsah ktorý je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa. Vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvomi kritériami (medzi odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov) platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. To znamená, že čím je vyššia životná úroveň rodičov, tým je odôvodnené aj rozsiahlejšie uspokojovanie potrieb dieťaťa; teda jeho odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, také, ktoré vo vyššej miere zmierňujú zdravotný hendicap a pod. Rozsah odôvodnených potrieb dieťaťa je tiež súčasne závislý od reálnych schopností a možností jeho rodičov - povinných poskytovať mu výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, ktoré sú na ich výživu i celkovú starostlivosť úplne odkázané, je jednou zo základných povinností každého rodiča, pričom každý z rodičov je povinný venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy detí, a to všetkých svojich detí bez rozdielu a bez ohľadu na to, či s deťmi žije alebo nežije v spoločnej domácnosti, pretože dieťa má právo na vytvorenie čo najpriaznivejších podmienok pre svoj zdravý rast a vývoj. Pri určení výživného prihliada súd k tomu, aby rozsah odôvodnenosti potrieb dieťaťa zodpovedal reálnym schopnostiam a možnostiam výživou povinných rodičov. 23. V prejednávanej veci súd prvej inštancie vykonal potrebné dokazovanie a správne ustálil, že je dôvodné aj pri striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, vzhľadom na dosahovaný príjem otca, určiť mu výživné, i keď interval striedania maloletej je u oboch rodičov rovnaký. Pri určení sumy výživného vychádzal z oprávnených nákladov na maloleté dieťa a možností a schopností rodičov, ako aj ich životnej úrovne. Vzhľadom na rovnakú dĺžku intervalu striedania a náklady na maloletú a príjem rodičov, je suma 200,- eur na výživné od otca pri striedavej starostlivosti adekvátna na vyrovnanie životnej úrovne maloletej u matky, oproti úrovni maloletej, ktorú požíva u otca. Odvolací súd poukazuje i na to, že výživné je ustálené aj v kontexte s predchádzajúcim rozhodnutím a to vo veci určenia rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu, v ktorom sa detailne riešila otázka výšky výživného a vychádzalo sa z tých istých majetkových pomerov, ako je tomu aj v danom prípade a nedošlo ku žiadnej zmene pomerov od rozhodnutia súdu vo veci výživného na čas do rozvodu. Odvolací súd vzhľadom na príjem rodičov, oprávnené náklady na maloletú, ktoré sú v rozmedzí od 500,- eur do 800,- eur mesačne, dospel k záveru, že je dôvodné, aby otec platil na maloletú výživné vo výške 200,- eur mesačne k rukám matky, čím je plne zabezpečené vyrovnanie životnej úrovne maloletej u matky. Odvolací súd však zdôrazňuje, že výživné nemá slúžiť na vyrovnanie životnej úrovne samotnej matky oproti úrovni otca, ani nie je dôvodné určovať ho tak, aby bol príjem oboch rodičov rovnaký, ale určuje sa najmä s ohľadom na oprávnené náklady na maloletú, teda tak, aby u oboch rodičov mala maloletá svoje potreby zabezpečené. Odvolací súd má za to, že pri výživnom 200,- eur od otca pri striedavej starostlivosti sú zabezpečené všetky oprávnené náklady maloletej u matky. Aj keď otec dosahuje vyšší príjem ako matka, nezbavuje to matku jej zákonnej vyživovacej povinnosti a to v rozsahu, ktorý zodpovedá možnostiam a schopnostiam matky. Odvolací súd poukazuje i na to, že bolo preukázané, že zvýšené výdavky ohľadom krúžkovej činnosti maloletej hradí otec. 24. Matka v odvolaní namietala aj, že súd prvej inštancie vzhľadom na pomery otca a jeho nadštandardný príjem neurčil prispievať mu na tvorbu úspor. Otec síce dosahuje vyšší príjem, avšak to neznamená automaticky, že je možné skonštatovať, že za odôvodnené potreby u maloletej možno považovať aj tvorbu úspor. Je zrejmé z vykonaného dokazovania, že otec sa o maloletú riadne stará, vynakladá na maloletú dostatok financií k uspokojeniu jej potrieb, pokrýva náklady maloletej, ktoré sú nad rámec bežného výživného, a taktiež maloletej dobrovoľne prispieva na sporiaci účet. Vzhľadom na tieto zistené skutočnosti nebolo potrebné v záujme maloletej direktívne otcovi stanoviť povinnosť prispievať na tvorbu úspor. 25. Účastníci uvádzali v podaniach množstvo tvrdení, ktoré nemali priamo súvislosť s predmetom konania, preto odvolací súd sa zameral len na tie argumenty, ktoré boli pre rozhodnutie relevantné. Odvolací súd v tejto súvislosti dodáva, že z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008). 26. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 C.s.p. v spojení s ustanovením § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. 27. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 422 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).