Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/102/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1516213765 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1516213765.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Anny Kašajovej v právnej veci žalobcu: M. Z. A. P., T.: XX XXX XXX, A. A. O. X, K. X, proti žalovanému: B. C., G.. XX.X.XXXX, K. Š. X, K., občan Indickej republiky, cudzinec prihlásený na pobyt v SR, U. J. XXX N. A. O., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 15. novembra 2018 č.k. 39C 204/2016-102 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa od žalovaného domáhal uloženia povinnosti zaplatiť mu istinu 516 € spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania ročne odo dňa 21.08.2016 do zaplatenia z titulu náhrady škody. Žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. 2. Vychádzal zo skutkového vymedzenia žaloby žalobcom skutkovo odôvodnenej tým, že dňa 23.08.2015 v čase o 14.45 hod. na A.P. F. Z. K., pri vykonávaní hliadkovej činnosti, príslušníci Policajného zboru v zložení O.. P. Š. a O.. B. B., spozorovali žalovaného ako podozrivú osobu, ktorý sa potom, ako zbadal hliadku PZ, dal na útek po ulici Stavbárska smerom k nákupnému centru Tallin. Policajti žalovaného začali prenasledovať, žalovaný na výzvy „stoj polícia“ nereagoval. Po dostihnutí príslušníkmi PZ žalovaný kládol proti svojmu zadržaniu aktívny odpor tým, že sa snažil zaháňať rukami proti policajtom a kopal nohami, preto boli voči nemu v zápase použité donucovacie prostriedky, a to hmaty, chvaty, údery a kopy sebaobrany podľa ustanovenia § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 171/1993 Z.z. a putá podľa § 52 ods. 1 písm. a) zákona č. 171/1993 Z.z.. Žalovaný bol následne zadržaný ako podozrivý z drogovej trestnej činnosti. Kladením aktívneho odporu žalovaným v zápase s policajtmi, došlo k vzniku zranenia príslušníka PZ O.. P. Š. tak, že príslušník PZ pri vykrývaní kopov žalovaného, narazil pravou nohou do pevnej prekážky a tým došlo k pomliaždeniu palca jeho pravej dolnej končatiny. Poškodenie zdravia O.. P. Š. bolo posúdené ako služobný úraz. O.. P. Š. si v dôsledku služobného úrazu uplatnil škodu na zdraví v zmysle § 20 ods. 1 písm. b) a § 22 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. Na základe rozhodnutia riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave zo dňa 27.05.2016 č.: C.-K.-Z.-XX/XXXX-Ú., mu v súlade s citovaným ustanovením odbor sociálneho zabezpečenia sekcie personálnych a sociálnych činností a osobný úrad MV SR dňa 27.06.2016 vyplatil náhradu za bolesť vo výške 516 Eur. Uvedeným protiprávnym konaním žalovaného mu žalobcovi spôsobená škoda vo výške 516 Eur. Podľa ustanovenia § 114 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov služobný úrad, služobný orgán, útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia má právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá mu vznikla výplatou dávok sociálneho zabezpečenia, náhrady služobného platu alebo služobného príjmu počas dočasnej neschopnosti na výkon služby v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania alebo v dôsledku potvrdenia nesprávnych údajov rozhodujúcich na vznik nároku na dávku sociálneho zabezpečenia, nároku na jej výplatu alebo jej sumu, resp. nárok na náhradu škody voči tomu, kto poškodenému za takúto škodu zodpovedá podľa osobitného predpisu. Podľa § 114 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z.z. služobným úradom, ktorý je oprávnený vymáhať vyplatenú náhradu za bolesť od žalovaného je Ministerstvo vnútra SR. Žalobca zastával názor s poukazom na ustanovenie § 415, § 420 Občianskeho zákonníka a § 34 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore, že ak by žalovaný nepoužil násilie v úmysle pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa, s príslušníkmi PZ by spolupracoval a nekládol by aktívny odpor, nemusel byť zo strany príslušníkov PZ vykonaný služobný zákrok s použitím donucovacích prostriedkov a k zraneniu príslušníka PZ a následne ku škode, by nedošlo. Žalobca si náhradu spôsobenej škody uplatnil u žalovaného výzvou zo dňa 27.07.2016, ktorá bola žalovanému doručená prostredníctvom Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Leopoldove a žalovaným prevzatá dňa 09.08.2016. Žalovaný škodu v stanovenej lehote neuhradil, s náhradou škody nesúhlasil. Spolu s istinou si žalobca uplatnil úrok z omeškania podľa § 517 Občianskeho zákonníka od 21.08.2016 do zaplatenia. 3. Na preukázanie skutkových tvrdení žalobca založil do spisu listinné dôkazy: Potvrdenie MV SR z 28.06.2016 č.p. A.-U.-XXX-XXX/XXXX-F. o vyplatení náhrady za bolesť dňa 27.06.2016 (č.l. 5); Rozhodnutie KR PZ BA zo dňa 27.05.2016 č. C.-K.-Z.-XX/XXXX-Ú., právoplatnom 08.06.2016, o priznaní nároku na náhradu škody poškodenému (č.l. 6-12); Uznesenie OR PZ Bratislava II z 08.03.2016 ČVS: U.-XXXX/X-Z.-K.-XXXX o zastavení trestného stíhania (č.l. 13-15); Výzva adresovaná žalovanému na zaplatenie náhrady škody z 26.07.2016, osobne prevzal 09.08.2016 (č.l. 16-17); Sťažnosť žalovaného voči výzve z 18.08.2016 (č.l. 18); Lekársky posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia KR PZ BA (č.l. 19-20, 54); Záznam o úraze príslušníka PZ z 25.08.2015 (č.l. 40-43); Zápis o dychovej skúške príslušníka PZ z 23.08.2015 (č.l. 44); Správa KR PZ v BA o prerokovaní poškodenia zdravia v súvislosti so služobným úrazom alebo chorobou z povolania z 27.11.2015 (č.l. 45-48); lekárska správa o ošetrení poškodeného z 23.08.2015 (č.l. 49); Úradný záznam KR PZ v BA z 23.08.2015 DÚ: 986-II/VK-2015 o priebehu služobného zákroku (č.l. 50-52); Žiadosť poškodeného o dávku úrazového zabezpečenia za služobný úraz z 30.10.2015 (č.l. 53); Kontrola bodového ohodnotenia služobného úrazu (č.l. 55-56); Príkaz na dodanie do výkonu trestu z 30.04.2015 (č.l. 65); Zápisnica z výsluchu zadržaného z 23.08.2015 (č.l. 66-68); Uznesenie MV SR, SKIS o odmietnutí oznámenia z 26.10.2015 ČVS: A.-XXX/OISZ-Z.-XXXX (č.l. 69-73); Uznesenie OR PZ BA II z 08.03.2016 ČVS: U.- XXXX/X-Z.-K.-XXXX (č.l. 74-76). 4. Na návrh žalobcu súd prvej inštancie vydal dňa 28.09.2016 platobný rozkaz, voči ktorému žalovaný podal odpor s odôvodnením, že sa žiadneho protiprávneho konania nedopustil, žiadneho policajta nezranil a ani nenapadol pri zatýkaní, naopak policajti ho dobili a sa cíti byť poškodený. Súčasne žalovaný žiadal, aby mu bol ustanovený advokát a tlmočník, nakoľko po slovensky nevie na požadovanej úrovni. Uznesením zo dňa 21.10.2016 č.k. 39C 204/2016-31 súd prvej inštancie podľa § 267 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. platobný rozkaz zrušil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 08.12.2016. 5. Žalobca podaním doručeným súdu 03.04.2017 doplnil žalobu o ďalšie dôkazy, ktorými preukazoval skutkové tvrdenia a dôvodnosť uplatneného nároku uvedené v žalobe a stanovisko k odporu žalovaného. Odpor žalovaného považoval za účelový v snahe vyhnúť sa zodpovednosti za spôsobenú škodu. Podľa žalobcu skutkové tvrdenia uvedené v žalobe preukazujú výpovede poškodeného a O.. B. B. v úradných záznamoch, ako aj v uznesenie zo dňa 26.10.2015 ČVS: A.-XXX/OISZ-Z.-XXXX. Žalovaný bol po vykonaní služobného zákroku a následnom obmedzení osobnej slobody, eskortovaný na Obvodné oddelenie PZ Bratislava Vrakuňa, kde bolo zistené, že na žalovaného je vydaný príkaz na dodanie do výkonu trestu odňatia slobody. Žalovaný bol dňa 23.08.2015 vypočutý do zápisnice o výsluchu zadržaného -podozrivého. Pri výsluchu bol žalovaný riadne poučený o svojich právach. Žalovaný pred povereným príslušníkom PZ, ktorý vykonával výsluch prehlásil, že na Slovensku žije 10 rokov a slovenský jazyk ovláda slovom aj písmom a tlmočníka nežiada, čo potvrdil do zápisnice svojim podpisom. Tvrdenie žalovaného v predmetnom konaní, že po slovensky nevie, považuje žalobca za zavádzajúce a nepravdivé a žiadosť žalovaného o ustanovenie advokáta v civilnom sporovom konaní a tlmočníka za neopodstatnenú. Po vykonaní neodkladných úkonov bol žalovaný eskortovaný do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody. Žalovaný podal trestné oznámenie na úrad inšpekčnej služby sekcie kontroly a inšpekčnej služby MV SR pre podozrenie zo spáchania zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa a zločinu mučenia a iné neľudské alebo kruté zaobchádzanie, ktorého sa mali dopustiť príslušníci PZ dňa 23.08.2015 pri zadržaní žalovaného. Vyšetrovateľ po zhodnotení všetkých dôkazov dospel k záveru, že nedošlo k naplneniu zákonných znakov skutkovej podstaty trestného činu a z uvedeného dôvodu podanie žalovaného odmietol Uznesením zo dňa 26.10.2015 ČVS: A.-XXX/OISZ-Z.-XXXX. 6. Súd prvej inštancie vykonal na pojednávaní dokazovanie výsluchom žalovaného, vypočutím povereného zástupcu žalobcu a listinnými dôkazmi založenými žalobcom na preukázanie skutkových tvrdení do spisu. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že slovenskému jazyku slovom rozumie. Nevie v slovenskom jazyku písať a čítať. Súhlasil s prejednaním veci v neprítomnosti tlmočníka. Písomnosti žiadal, aby mu boli doručované v preklade zo slovenského jazyka do jazyka hindčina. Zhodne s vyjadrením v odpore poprel, že by svojím konaním spôsobil poškodenému zranenie. 7. Po právnej stránke súd prvej inštancie posúdil skutkový stav podľa ustanovení o náhrade škody zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore, zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície, zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia. 8. Z Úradného záznamu spísanom na Krajskom riaditeľstve Policajného zboru v Bratislave, odbor poriadkovej polície, pohotovostná motorizovaná jednotka v Bratislave I, č. DÚ: 986-II/VK-2015 zo dňa 23.08.2015 (bezprostredne po služobnom zásahu) O.. Š. Q. O.. B. zistil, že uvedení príslušníci PZ boli dňa 23.08.2015 velení do hliadkovej služby v čase od 06.00 do 18.00 hod. do obvodu K. X ako Y. XXX.V čase o 14.40 hod. vykonávali hliadkovú službu na ul. A., kde si všimli osobu mužského pohlavia, ktorá vyšla z vchodu bytového domu na A. XX, pričom, ako ich táto osoba uvidela, evidentne znervóznela a dala sa na útek smerom po ul. Stavbárska, popri kultúrnom stredisku TALLIN. Osobu začali naháňať, pričom bola niekoľkokrát vyzvaná, aby upustila od protiprávneho konania a zastavila, pričom osoba výzvy neuposlúchla a utekala ďalej.Z úradného záznamu spísaného bezprostredne po služobnom zásahu, ani z ostatných listinných dôkazov nie je jasné, prečo príslušníci PMJ začali utekajúcu osobu mužského pohlavia naháňať a z akého dôvodu ju považovali za osobu podozrivú. V zázname sa ďalej uvádza, že osoba ako utekala, začala trhať igelitový sáčik s neznámym hnedým práškom a tento rozsypala počas behu na zem. Policajti osobu dobehli na trávnatom poraste oproti bytovému domu na A. XX pod stromami pri betónovom múriku, pričom osoba kládla aktívny odpor, zaháňala sa rukami, nohami po policajtoch, snažila sa utiecť a z toho dôvodu boli voči osobe použité donucovacie prostriedky v zmysle § 51 ods. 1 a) zákona o Policajnom zbore. Pri použití hmatov a chvatov O.. Š. zakopol a zranil si na pravej nohe palec. Nakoľko policajti plnili úlohy v zmysle § 2 ods. 1 písm. a), b), e), i), j), k), l) zákona č. 171/1993 Z.z. o policajnom zbore, osobu vyzvali na predloženie dokladu totožnosti v zmysle § 18 zákona č. 171/1993 Z.z., na čo im osoba nepredložila občiansky preukaz, ale rozhodnutie o administratívnom vyhostení, ktoré bolo zastavené rozhodnutím č. O.-I.-K.-XX-XXX/XXXX-Q.. Pred kontrolou údajne poučili žalovaného podľa § 8 ods. 2 zákona č. 171/1993 Z.z., z ktorého vyplýva, že pri vykonávaní služobnej činnosti spojenej so zásahom do práv a slobôd osoby, je policajt povinný túto osobu hneď poučiť, ako je to možné o jej právach, ktoré sú ustanovené v tomto zákone alebo v inom všeobecne záväznom predpise. Nakoľko nastalo podozrenie z prečinu v zmysle § 171 Trestného zákona obmedzili osobu na osobnej slobode v zmysle § 85 ods. 2 Trestného poriadku v čase o 14.45 hod.. 9. Žalobca za protiprávne konanie žalovaného považoval neuposlúchnutie výzvy „aby upustil od protiprávneho konania (pravdepodobne úteku) a zastal“, s poukazom na ustanovenie § 415, § 420 Občianskeho zákonníka a § 34 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore. 10. Z úradného záznamu spísaného poškodeným policajtom dňa 25.08.2015 je zistené, že poškodený nevedel uviesť či zakopol o kameň alebo nejaký predmet, nakoľko sa uvedený zákrok odohral vo veľmi rýchlom slede, a bolo potrebné ho úspešne dokončiť. Zo záznamu o úraze príslušníka PZ č.p. C.-K.-U.- XX/XXXX-F., ev.č. úrazu SÚ 26/2015 zo dňa 25.08.2015 v časti 9 „podrobný opis úrazového deja a opis úkonu, ktorý zranený vykonával v čase úrazu“ vyplýva, že poškodený dňa 23.08.2015 počas riadneho výkonu služby, v čase vykonávania služobného zákroku, obmedzenia osobnej slobody v zmysle § 85 ods. 2 Trestného poriadku osoby žalovaného, podozrivej z prečinu v zmysle § 171 Trestného zákona, zakopol a zranil si palec na pravej dolnej končatine. V časti 10 - „zdroj úrazu (uviesť konkrétne)“ - zakopnutie. V časti 12 Záznamu o úraze - „Zavinila úraz policajta iná osoba? V čom spočívalo protiprávne konanie tejto osoby?“ je uvedená odpoveď „NIE“. V časti 16 Záznamu - „Čo robil zranený nesprávnym, nebezpečným, prípadne zakázaným spôsobom?“ je uvedené, že sa jedná o bežné nevylúčiteľné riziko pri služobných zákrokoch. Policajt neporušil žiadny predpis, konal nacvičeným rutinným spôsobom a kontrola na zistenie, či zranená osoba konala pod vplyvom alkoholu bola vykonaná s výsledkom 0:00 MG/L. Na základe správy Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave č. C.-K.-U.-XX/XXXX-Ú. zo dňa 27.11.2015 o prerokovaní poškodenia zdravia v súvislosti so služobným úrazom alebo chorobou z povolania riaditeľ Krajského riaditeľstva súhlasil so závermi a návrhmi komisie a úraz poškodeného uznal za služobný úraz s rozsahom zodpovednosti služobného úradu za služobný úraz v rozsahu 100%. Rovnako ako v Zázname o úraze aj v správe o prerokovaní poškodenia zdravia sú uvedené okolnosti, za ktorých k úrazu došlo: „poškodený zakopol o neznámy predmet a spôsobil si zranenie palca na pravej dolnej končatine“. V časti III. Právne posúdenie poškodenia zdravia nie je uvedená žiadna fyzická alebo právnická osoba, ktorá by poškodenie na zdraví policajta zavinila a poškodenie vzniklo v dôsledku plnenia služobných úloh hliadky (služobný zákrok). Na základe výsledkov vyšetrenia úrazu bol úraz kvalifikovaný ako úraz služobný a služobný úrad nesie zodpovednosť v rozsahu 100% a poškodenému policajtovi vznikol nárok na priznanie náhrady za bolesť podľa výpočtu. Krajské riaditeľstvo PZ v Bratislave rozhodnutím zo dňa 27.05.2016 priznalo poškodenému policajtovi náhradu za bolesť vo výške 516 €, ktorá mu bola vyplatená dňa 27.06.2016. Až v predmetnom rozhodnutí sa uvádza, že „pri vykonávaní hliadkovej činnosti policajti zistili osobu odsúdeného, ktorý vyšiel z vchodu bytového domu ..“. Toto skutkové tvrdenie sa nezakladá na pravde, nakoľko skutočnosť, že osoba vychádzajúca z vchodu bytového domu je odsúdená a je vydaný na ňu príkaz na dodanie do výkonu trestu, zistili príslušníci PZ až na oddelení PZ. Žalovaný bol následne po dostihnutí zadržaný ako podozrivý z drogovej trestnej činnosti podľa § 85 ods. 2 Trestného poriadku. Až v závere rozhodnutia sa uvádza, že „konanie žalovaného smerovalo proti vykonaniu služobného zákroku a preto sa výška náhrady za bolesť v súlade s § 173 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. zvyšuje na dvojnásobok“ a „Nakoľko k poškodeniu zdravia policajta došlo pri vykonávaní služobného zákroku proti žalovanému bude po vyplatení dávok úrazového zabezpečenia s poukázaním na ustanovenie § 114 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z.z. uplatnený regresný nárok na vrátenie vyplatených dávok úrazového zabezpečenia priznaných týmto rozhodnutím“. 11. Poukázal na ust. § 415 Občianskeho zákonníka a konštatoval, že aplikácia tohto zákonného ustanovenia prichádza do úvahy len vtedy, ak tu nie je konkrétna právna úprava, vzťahujúca sa na konanie, ktorého protiprávnosť sa posudzuje. Ustanovenie § 415 Občianskeho zákonníka vyjadruje všeobecnú prevenčnú povinnosť, ktorá sa vzťahuje na všetkých účastníkov občianskoprávnych vzťahov. Ide o záväznú právnu povinnosť každého dodržiavať nielen povinnosti uložené právnymi predpismi, ale aj bez konkrétne stanoveného pravidla správania - počínať si natoľko obozretne, aby konanie alebo jeho opomenutím nevznikla škoda iným ani jemu samému. Každý je povinný podľa § 415 Občianskeho zákonníka zachovávať vždy taký stupeň pozornosti, ktorý je možné po ňom vzhľadom na konkrétnu časovú a miestnu situáciu rozumne požadovať a ktorý (objektívne posudzované) je spôsobilý zabrániť alebo aspoň čo najviac obmedziť riziko vzniku škôd; uvedené ustanovenie mu však neukladá povinnosť predvídať každý v budúcnosti možný vznik škody. Ak niekto nekoná v súlade s takto všeobecne stanovenou právnou povinnosťou, chová sa protiprávne a za splnenia ďalších predpokladov ho postihuje občianskoprávna zodpovednosť za škodu podľa § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na vyjadrenie poškodeného, že sa jednalo o bežné nevylúčiteľné riziko pri služobných zákrokoch. Policajt neporušil žiadny predpis, konal nacvičeným rutinným spôsobom. Na druhej strane, žalovaný sa síce evidentne snažil ujsť pred príslušníkmi, nemal vedomosť prečo hliadka voči nemu zasahuje, z čoho je podozrivý. Táto skutočnosť mu bola oznámená až po použití donucovacích prostriedkov a zadržaní na Okresnom riaditeľstve PZ Bratislava II, OO PZ Vrakuňa, ako vyplýva zo zápisnice o výsluchu zadržaného - podozrivého a z poučenia podľa Trestného poriadku. Mal za zrejmé, že žalovaný mal dôvod utekať pred hliadkou polície v úmysle vyhnúť sa nástupu do výkonu trestu, ktorému sa vyhýbal od 30.04.2015. Zasahujúci policajti sa však o príkaze na dodanie žalovaného do výkonu trestu dozvedeli až na OO PZ Vrakuňa. Následne z výsledkov zdravotníckej prehliadky žalovaného pri nástupe do výkonu trestu zo dňa 23.08.2015 vyplývalo, že pri zákroku polície utrpel zranenie, krvnú podliatinu pod oboma očami, bez trvalých následkov. Z uvedeného skutkového zistenia súdu prvej inštancie vyplynulo, že k zraneniu žalovaného by nebolo došlo, keby bol uposlúchol výzvy policajtov, nesnažil sa utiecť, aktívne sa nebránil zadržaniu, čo malo za následok použitie donucovacích prostriedkov zo strany policajtov a preto bolo konštatované, že použitie donucovacích prostriedkov zo strany policajtov bolo vzhľadom na konanie žalovaného primerané, policajti sa nedopustili protiprávneho konania a zodpovednosť za poškodenie zdravia si žalovaný nesie sám. K zraneniu poškodeného policajta došlo zakopnutím o tvrdý predmet a nebolo spôsobené žalovaným použitím fyzického násilia napr. úderom, alebo kopnutím pri aktívnom bránení sa voči zásahu. 12. Vychádzajúc z ust. § 420 ods. 1 3 Občianskeho zákonníka súd prvej inštancie konštatoval, že základným predpokladom zodpovednosti za škodu je existencia zodpovednostného vzťahu, ktorý je daný 1/ existenciou oprávneného a zodpovedného subjektu; 2/ existenciou právnej úpravy spájajúcej správanie daného subjektu so zodpovednosťou; 3/ naplnením ďalších predpokladov vyžadovaných právnou úpravou. Všeobecnú zodpovednosť za náhradu škody je možné charakterizovať ako subjektívnu zodpovednosť s predpokladaným zavinením škodcu. Dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že škodu spôsobil škodca/žalovaný, existencia škody a jej výška zaťažuje poškodeného/žalobcu. O všeobecnú zodpovednosť ide vtedy ak sú kumulatívne naplnené všetky zákonné predpoklady: 1. porušenie právnej povinnosti, 2. vznik škody, 3. vzťah príčinnej súvislosti medzi porušením a škodou a 4. predpokladané zavinenie. Uviedol, že porušením právnej povinnosti je mienený objektívne vzniknutý rozpor medzi tým, ako fyzická osoba skutočne konala a tým ako konať mala, aby splnila svoje povinnosti. Okrem porušenia povinnosti zákonnej a zmluvnej, zákon zakladá všeobecnú povinnosť v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka, t.j. generálnu prevenciu. Vo vzťahu k zodpovednosti za škodu, zavinenie je definované ako vnútorný psychický vzťah fyzickej osoby ku konaniu a výsledku tohto konania, ktoré je protiprávne. Zavinenie je teda založené na poznaní konajúceho, spočívajúce vo vedomosti a predvídaní určitého výsledku a na vôli konajúceho, ktorý prejavuje svoju vôľu tak, že niečo chce alebo je s niečím uzrozumený alebo by mal byť uzrozumený. Otázka existencie príčinnej súvislosti medzi konaním alebo zanedbaním konajúceho a vznikom škody je otázkou skutkovou nie právnou. Príčinná súvislosť je podstatným prvkom zodpovednostnej skutkovej podstaty. Pri nedbanlivosti je potrebné, aby si protiprávne konajúca osoba aspoň mala alebo mohla predstaviť, že sa príčinný vzťah k jej konaniu môže rozvinúť do vzniku škody. Ak nepredvídateľný príčinný priebeh nie je v zavinení obsiahnutý, konajúca osoba nezodpovedá za následok, ktorý takto vznikne. 13. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že príslušníci PZ pri vykonávaní služobných povinností, hliadkovej činnosti, spozorovali žalovaného, ktorý sa dal pred policajtmi na útek. Na výzvy polície, aby zastal, nereagoval a po dostihnutí kládol aktívny odpor tým, že sa snažil zaháňať rukami proti policajtom a kopal nohami, snažil sa ujsť. Aktívne konanie žalovaného smerovalo proti služobnému zákroku policajtov, v dôsledku čoho boli použité zo strany policajtov donucovacie prostriedky proti žalovanému. V súvislosti s použitím donucovacích prostriedkov poškodený narazil pravou nohou do pevnej prekážky, čím utrpel úraz, pomliaždenie palca pravej dolnej končatiny. Žalovaný fyzicky nenapadol poškodeného spôsobom, ktorý by mal za následok poškodenie zdravia/ pomliaždenie palca pravej dolnej končatiny a ani nemohol predpokladať, že policajt pri použití donucovacích prostriedkov zakopne o pevnú prekážku, ktorá sa na mieste nachádzala. Príčinný priebeh bol nepredvídateľný ako pre žalovaného, tak aj pre poškodeného. Navyše poškodený sám uviedol, že úraz nezavinila iná osoba, jednalo sa o bežné nevylúčiteľné riziko pri služobných zákrokoch. 14. Pokiaľ žalobca navrhoval vykonať dokazovanie výsluchom poškodeného, súd prvej inštancie predmetný dôkaz vzhľadom na listinné dôkazy, predovšetkým úradné záznamy o priebehu služobného zákroku, spísané poškodeným bezprostredne po služobnom zákroku, zázname o úraze príslušníka policajného zboru a následne pri uplatňovaní náhrady za bolestné ako aj Správy o prerokovaní poškodenia zdravia v súvislosti so služobným úrazom, považoval za nadbytočný, vzhľadom na skutočnosť, že k úrazu došlo v príčinnej súvislosti so zakopnutím o tvrdý predmet a nie fyzickým napadnutím policajta zo strany žalovaného. Dospel k záveru, že žalobca v spore neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal, že žalovaný zodpovedá za škodu uplatnenú žalobou, súd preto žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. 15. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku (Ďalej len „CSP“) a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci s tým, že o výške náhrady trov bude v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 16. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca a žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a jeho žalobe vyhovieť dôvodiac tým, že zavinenie žalovaného vyplýva z toho, že kládol aktívny odpor, chcel utiecť, pričom došlo k zápasu a žalovaný nemal pri sebe ani doklad totožnosti. Považoval za potrebné doplnenie dokazovania príslušníkom Policajného zboru O.. K.. P. Š., Uviedol, že úradný záznam je listinný podklad potrebný pre potreby služobného úradu pri rozhodovaní o zodpovednosti služobného úradu za vznik služobného úrazu. Úradný záznam je písaný stručne k okolnostiam, za ktorých došlo k poškodeniu zdravia policajta, pre tento účel je podľa žalovaného za bezvýznamné podrobné opisovať postupy, ktoré policajtovi vyplývajú z pracovného zaradenia pri výkone štátnej služby a zo služobnej činnosti oslabenej v zákone č. 171/1993 Z.z. Súd prvej inštancie podľa neho pravdepodobne nevzal do úvahy konanie páchateľa, jeho príčinný vzťah a následok, ktorého dôsledkom došlo k poškodeniu zdravia zakročujúceho policajta, ale bral do úvahy iba listinné dôkazy, o ktoré sa prioritne opieral a považoval vypočuť príslušníka PZ O.. K.. P. Š. za nadbytočný. Podľa žalobcu súd prvej inštancie nesprávne posúdil vec, keď konštatoval, že k úrazu došlo v príčinnej súvislosti so zakopnutím o tvrdý predmet a nie fyzickým napadnutím policajta zo strany žalovaného. Zastával názor, že ak by sa jednalo o fyzické napadnutie príslušníka Policajného zboru, mohlo by sa jednať o podozrenie z trestného činu útoku na verejného činiteľa, t.j. ku zraneniu policajta nemuselo dôjsť úmyselným konaním s dôrazom na zranenie policajta. Súd prvej inštancie podľa neho bral do úvahy len príčinný vzťah samotného poškodenia zdravia a nebral do úvahy okolnosti, ktoré predchádzali služobnému zákroku zakročujúcich policajtov, počas ktorého k poškodeniu zdravia policajta. Poukázal na ust. §29 ods. 1 zák.č. 328//2002 Z.z., podľa ktorého služobný úraz možno charakterizovať ako poškodenie zdravia, ktoré bolo spôsobené nezávisle od vôle poškodeného krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov. Z uvedeného vyplýva, že ide o pôsobenie takých vonkajších vplyvov, ktoré nezávisia od vôle poškodeného a tento vonkajší vplyv pôsobí na poškodeného krátko, náhle alebo násilne takou intenzitou, v dôsledku ktorej dochádza k poškodeniu zdravia. Konštatoval, že podľa § 174 zák.č. 73/1998 Z.z. sa za služobný úraz považuje taký úraz, ku ktorému dôjde pri výkone štátnej služby, v priamej príčinnej súvislosti s výkonom štátnej služby alebo pre výkon služby. Pri zisťovaní, či úraz, ktorý utrpel policajt pri výkone štátnej služby je služobným úrazom, je rozhodujúca konkrétna činnosť poškodeného policajta, ktorú vykonával v okamihu vzniku úrazu. Rozhodujúcou činnosťou policajta bolo v tomto prípade plnenie si svojich povinností, ktoré mu vyplývali z plnenia úloh podľa zákona č. 171/1993 Z.z.. o Policajnom zbore, a to predovšetkým vykonávaním služobnej činnosti a následne vykonaným služobným zákrokom voči osobe. Uviedol, že kladením aktívneho odporu žalovaného s policajtmi došlo k vzniku zranenia poškodeného príslušníka PZ O.. K.. P. Š. tak, že menovaný policajt pri vykrývaní kopov žalovaného narazil pravou nohou do pevnej prekážky a tým došlo k pomliaždeniu palca jeho pravej dolnej končatiny. Na základe toho mal za to, že úraz bol spôsobený nezávisle od vôle poškodeného krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov, za ktorá považoval aktívny odpor žalovaného, ktorý smeroval k zmareniu služobného zákroku a pri ktorom došlo k poškodeniu zdravia zakročujúceho policajta. Uviedol, že zo všetkých listinných dôkazov jednoznačne nevyplýva, o aký predmet poškodený zakopol, policajt v úradnom zázname uviedol, že počas použitia donucovacích prostriedkov voči žalovanému zakopol o neznámy predmet, dôsledkom čoho si spôsobil pomliaždenie palca pravej nohy. Nakoľko sa služobný zákrok odohrával v rýchlom slede mohlo dôjsť aj o zakopnutie do nohy, resp. obuvi nohy. Pri spracovaní správy o prerokovaní poškodenia zdravia v súvislosti so služobným úrazom alebo chorobou z povolania príslušníka O.. P. Š. komisia pre posudzovanie škôd, strát a úrazov na odbore poriadkovej polície Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave vychádzala zo skutkového stavu veci a dospela k záveru, že ku zraneniu príslušníka PZ O.. P. Š. došlo pri plnení úloh vyplývajúcich z funkcie, do ktorej je ustanovený, a to pri vykonávaní služobného zákroku voči osobe, ktorá pri zadržaní kládla aktívny odpor proti zakročujúcej hliadke PZ, a to kopaním nohami a zaháňaním rukami z dôvodu, že žalovaný naďalej kládol aktívny odpor, boli voči nemu použité donucovacie prostriedky, a to hmaty, chvaty, údery a kopy sebaobrany podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zák.č. 171/1993 Z.z.. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov a putá podľa § 52 ods. 1 písm.a/ zák.č. 171/1993 Z.z. a pri použití uvedených donucovacích prostriedkov voči osobe príslušník O.. P. Š. zakopol o pevnú prekážku (predmet) a tým došlo k pomliaždeniu palca jeho pravej dolnej končatiny. Z právneho posúdenia poškodenia zdravia komisia dospel k záveru, že úraz vznikol pri výkone služby v dôsledku plnenia uložených úloh (vykonania služobného zákroku voči osobe). Úraz bol kvalifikovaný ako úraz služobný, za ktorý služobný úrad nesie zodpovednosť v rozsahu 100%., nakoľko nebolo vyšetrením úrazu preukázané, že k poškodeniu zdravia poškodeného policajta došlo jeho zavinením, poškodený policajt neporušil predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone štátnej služby ani požiarnej ochrany, nebol pod vplyvom alkoholu alebo iných návykových látok (§ 175 ods. 1 zák.č. 71/1998 Z.z.) a nebolo preukázané, že by porušil svojim zavineným konaním ustanovenia právnych predpisov, rozkazy alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone služby alebo že by sa správal neopatrne (§ 175 ods 4 zák.č. 73/1998 Z.z.). Súčasne bolo posúdené, že O.. P. Š. v čase, keď došlo k poškodeniu jeho zdravia, vykonával služobný zákrok proti žalovanému, ktorého konanie smerovalo proti vykonaniu služobného zákroku, výška náhrady za bolesť sa v súlade s § 173 ods. 3 zák.č. 73/1998 Z.z. zvýšila na dvojnásobok, t.j. na sumu 516 €. Nakoľko k poškodeniu zdravia policajta došlo pri vykonávaní služobného zákroku proti žalovanému bol s poukazom na ust. § 114 ods. 5 zák.,č. 328/2002 Z.z. uplatnený regresný nárok na vrátenie vyplatených dávok úrazového zabezpečenia. Žalobca mal za to, že žalovaný si nepočínal v súlade so všeobecnou prevenčnou zodpovednosťou podľa ust. § 415 Obč. zák. , pričom v dôsledku jeho vedomého konania vedel, že môže spôsobiť poškodenie zdravia príslušníkovi PZ, ktorý proti zakročoval, bola žalobcovi spôsobená škoda. Uviedol, že že na preukázanie svojich tvrdení predložil rozsiahle listinné dôkazy, pričom dôkazy žalovaného spočívali len v tvrdení, že sa protiprávneho konania nedopustil, žiadneho policajta nezranil. Aj zo zistení orgánov činných v trestnom konaní bolo zistené, že žalovaný pri tom, ako zbadal policajtov a dal sa na útek a pritom mal pri sebe 2 ks plastové vrecká s obsahom neznámej látky, ktoré sa pri úteku snažil roztrhať a vyhodiť na zem (expertíznym skúmaním bolo zistené, že sa jedná o prítomnosť heroínu a iné). Žalobca zastával názor, že aj keď žalovaný nemal snahu ublížiť príslušníkovi PZ, pri kladení aktívneho odporu, jeho dôsledkom došlo pri vzájomnom zápase k poškodeniu zdravia príslušníka PZ, pričom žalobca zraneného príslušníka PZ odškodnil, a tým mu vznikla škoda. Porušenie právnej povinnosti považoval žalobca v tom, že každý je povinný uposlúchnuť výzvu, pokyn príkaz a požiadavku policajta v zmysle § 34 zák.č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore. Uviedol tiež, že vznik škody preukázal priznaním náhrady za bolesť vo výške 516 € s poukazom na ust. § 20 ods. 1 písm.b/ a § 22 zák.č. 328/2002 Z.z. a príčinnej súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody preukázal tým, že ak by žalovaný strpel úkony príslušníkov PZ, nepoužil násilie v úmysle pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa, s príslušníkmi PZ by spolupracoval, a nekládol by aktívny odpor, nemusel byť zo strany príslušníkov PZ vykonaný služobný zákrok s použitím donucovacích prostriedkov a zakopnutím príslušníka PZ O.. P. Š. pri použití donucovacích prostriedkov pri prekonávaní odporu žalovaného a k jeho zraneniu a následne ku škode by nedošlo. Žalovaný bol podozrivý z drogovej trestnej činnosti. 17. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril. 18. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, ktorý nepovažoval za potrebné doplniť ani zopakovať (§ 385 ods. 1 CSP), vec prejednal bez pojednávania a rozhodol postupom podľa § 378 ods. 1 CSP v spojení s § 219 ods. 3 CSP, keď dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie ej dôvodné. Odvolateľ k veci samotnej neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav a následne prijaté právne závery. Keďže súd prvej inštancie sa vyporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré boli uvedené v podanom odvolaní a na ktoré poukazoval žalobca aj v priebehu konania pred súdom prvej inštancie, odvolanie žalobcu nepovažoval odvolací súd za dôvodné. 19. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 20. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 387 ods. 2 C.s.p.). 21. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, ktorého výsledky aj správne po skutkovej stránke vyhodnotil a po právnej stránke správne vec posúdil a svoje rozhodnutie aj náležite v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP dostatočne, zreteľne a presvedčivo odôvodnil, preto odvolací súd sa zameral už len na skonštatovanie správnosti jeho rozhodnutia a vysporiadania sa s odvolacími námietkami žalobcu (§ 387 ods. 2 CSP). 22. Žalobca svoj nárok na náhradu škody s poukazom na ustanovenia § 415, § 4230 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zákon č. 171/1993 Z.z. vyvodzoval z ust. § 114 ods. 5 zákona č. 329/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia má právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá mu vznikla výplatou dávok, sociálneho zabezpečenia, náhrady služobného platu alebo služobného príjmu dočasnej neschopnosti na výkon služby v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania. Za takéto protiprávne konanie žalovaného ako tretej osoby označil jeho aktívny odpor v zápase s príslušníkmi Policajného zboru, pri ktorom výkone služobného zásahu došlo k zraneniu O.. K.. P. Š. tak, že menovaný policajt pri vykrývaní kopov žalovaného narazil pravou nohou do pevnej prekážky a tým došlo k pomliaždeniu palca jeho pravej dolnej končatiny, ktorému bola na základe rozhodnutia riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave dňa 27.6.2016 vyplatená náhrada škody za úraz vo výške 516 €. 23. Povinnosť nahradiť škodu vzniká ako sekundárna, čiže následná povinnosť tomu subjektu, ktorý porušil primárnu povinnosť, ktorá mu vyplýva či už zo zákona alebo z inej právnej skutočnosti. Pokiaľ dôjde k porušeniu povinnosti predchádzať vzniku škody, vzniká zodpovednosť za škodu spôsobenú takýmto porušením, pričom dôležitá je práve príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vzniknutou škodou. V zmysle ust. § 420 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Pri uplatnení si práva na náhradu škody je nevyhnutné, aby boli splnené predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, a to porušenie právnej povinnosti, vznik škody a príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vzniknutou škodou. O vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) ide vtedy, ak je medzi protiprávnym konaním škodcu a vznikom škody vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nevznikne. Otázka príčinnej súvislosti je skutkovou otázkou, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti je treba škodu izolovať od všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala a je rozhodujúca iba vecná súvislosť príčiny a následku (rozsudok NS SR zo dňa 28/.10.2010 sp.zn. 3Cdo 130/2010). 24. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že príslušníci PZ dňa 23.08.2015 vykonávali hliadkovú službu na ul. Stavbárska a začali žalovaného ako podozrivú osobu naháňať, pričom bol niekoľkokrát vyzvaný, aby upustil od protiprávneho konania a zastavil, pričom výzvy neuposlúchol a po dobehnutí nimi kládol žalovaný odpor, snažil sa utiecť, z ktorého dôvodu boli voči nemu použité donucovacie prostriedky v zmysle § 51 ods. 1 a) zákona o Policajnom zbore. Pri použití hmatov a chvatov O.. Š. zakopol a zranil si na pravej nohe palec. Sám žalobca uviedol, tak ako je uvedené v ním predloženej Správe Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave o prerokovaní poškodenia zdravia v súvislosti so služobným úrazom, že kladením aktívneho odporu žalovaného s policajtmi došlo k vzniku zranenia poškodeného príslušníka PZ O.. K.. P. Š. tak, že menovaný policajt pri vykrývaní kopov žalovaného narazil pravou nohou do pevnej prekážky a tým došlo k pomliaždeniu palca jeho pravej dolnej končatiny. Nebolo však preukázané zavinenie žalovaného, pričom aj v žalobcom predloženom Zázname o úraze poškodeného O.. Š. je uvedené, že jeho úraz nezavinila iná osoba. Nebola tiež preukázaná príčinná súvislosť medzi konaním žalovaného a vzniknutou škodou, pričom musí ísť o priamu bezprostrednú súvislosť príčiny a následku. Táto príčinná súvislosť nemôže byť odôvodňovaná len všeobecnými súvislosťami, ako to uvádzal žalobca, že ak by žalovaný strpel úkony príslušníkov PZ, s príslušníkmi PZ by spolupracoval, a nekládol by aktívny odpor, nemusel byť zo strany príslušníkov PZ vykonaný služobný zákrok s použitím donucovacích prostriedkov a zakopnutím príslušníka PZ O.O.. P. Š. pri použití donucovacích prostriedkov pri prekonávaní odporu žalovaného a k jeho zraneniu a následne ku škode by nedošlo. Nebola dôvodná ani odvolacia námietka žalobcu, že súd prvej inštancie nevykonal výsluch poškodeného O.. Š., ktorým by nemal vplyv na súdom prvej inštancie vyvodený záver, s ktorým sa aj odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené stotožnil. 25. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko mu v tomto konaní žiadne trovy nevznikli. 27.Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 2 C.s.p. nie je prípustné v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ C.s.p.