Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/182/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1517203883 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1517203883.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: INGEMA s.r.o., 073 01 Hlivištia 23, IČO: 36 575 411, zastúpený: JUDr. Slavomír Kučmáš, advokát, Plynárenská 1, 071 01 Michalovce, IČO: 35 557 192, proti žalovanému: H. P., F.. XX.XX.XXXX, E. F. XXXX/X, XXX XX T., Z. J. S., zastúpený: Mgr. Martin Berec, advokát, Domus Petra, Pod Sokolice 1/B, 911 01 Trenčín, IČO: 42 142 440, o zaplatenie sumy vo výške 6.549,16 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 21Cb/36/2017-88 zo dňa 11.06.2019, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V, č.k. 21Cb/36/2017-88 zo dňa 11.06.2019 p o t v r d z u j e . Žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 6.549,16 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 1.092,11 Eur od 22.11.2013 do zaplatenia, zo sumy 955,16 Eur od 26.11.2013 do zaplatenia, zo sumy 936,66 Eur od 06.12.2013 do zaplatenia, zo sumy 899,29 Eur od 10.01.2014 do zaplatenia, zo sumy 2.273,66 Eur od 22.01.2014 do zaplatenia a zo sumy 392,28 Eur od 06.02.2014 do zaplatenia, všetko do troch dní po právoplatnosti rozsudku. Zároveň žalobcovi priznal voči žalovanému náhradu trov konania vo výške 100 %. Súd vec právne posúdil podľa ustanovení § 409 ods. 1, § 447, § 407 ods. 3, § 365 ods. 1, § 369 ods. 1, 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), § 533, § 526 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. v znení platnom do 31.12.2014, § 177 ods. 1, § 215 ods. 2, § 150 ods. 1 § 153 ods. 1, 2, § 154, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou podanou dňa 06.03.2017 domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy vo výške 6.549,16 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 1.092,11 Eur od 22.11.2013 do zaplatenia, zo sumy 955,16 Eur od 26.11.2013 do zaplatenia, zo sumy 936,66 Eur od 06.12.2013 do zaplatenia, zo sumy 899,29 Eur od 10.01.2014 do zaplatenia, zo sumy 2.273,66 Eur od 22.01.2014 do zaplatenia a zo sumy 392,28 Eur od 06.02.2014 do zaplatenia, náhrady trov súdneho poplatku vo výške 392,50 Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 551,06 Eur z titulu plnenia z Dohody o pristúpení k záväzku uzavretej sporovými stranami dňa 08.01.2015. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako dodávateľ (predávajúci) na základe objednávky obchodnej spoločnosti PALAST s.r.o. ako odberateľovi (kupujúcemu) dodával tovar v druhoch a množstvách uvedených v dodacom liste. Za dodaný tovar žalobca obchodnej spoločnosti PALAST s.r.o. vystavil postupne faktúry č. R. XXXXXXXXX splatnú dňa 21.11.2013 na sumu 1.092,11 Eur, č. R. XXXXXXXXX splatnú dňa 25.11.2013 na sumu 955,16 Eur, č. R. XXXXXXXXX splatnú dňa 05.12.2013 na sumu 936,66 Eur, č. R. XXXXXXXXX splatnú dňa 09.01.2014 na sumu 899,29 Eur, č. R. XXXXXXXXX splatnú dňa 21.01.2014 na sumu 2.273,66 Eur a č. R. XXXXXXXXX splatnú dňa 05.02.2014 na sumu 392,28 Eur, spolu na sumu 6.549,16 Eur, z ktorých nebolo žalobcovi uhradené nič. Na základe Dohody o pristúpení k záväzku zo dňa 08.01.2015 sa žalovaný zaviazal ako pristupujúci dlžník uspokojiť vyššie uvedenú pohľadávku žalobcovi najneskôr v lehote do 31.12.2015. Žalovaný sa tak stal dlžníkom žalobcu popri pôvodnom dlžníkovi PALAST s.r.o., ktorý bol následne ku dňu 01.03.2017 ex offo vymazaný z obchodného registra na základe uznesenia Okresného súdu Košice I sp. zn. 33CbR/52/2015-40 zo dňa 03.01.2017. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že obchodná spoločnosť Art Ceramica, s.r.o. dodala na základe vzájomnej dohody žalobcovi dielo, ktoré spočívalo v príprave podkladov na realizáciu projektu „M.“, za ktoré žalobca nezaplatil. Keďže žalobca za poskytnuté práce spoločnosti Art Ceramica, s.r.o. nezaplatil, vznikla spoločnosti Art Ceramica, s.r.o. voči žalobcovi pohľadávka. Poukázal na to, že spoločnosť Art Ceramica, s.r.o. postúpila svoju pohľadávku voči žalobcovi, ktorá vznikla z titulu dodaných prác, žalovaný ako postupník sa tak stal voči žalobcovi veriteľom. Žalovaný započítal vzájomne kryjúce sa pohľadávky. Keďže došlo k stretu vzájomných pohľadávok mal za to, že pohľadávka žalobcu voči žalovanému, ktorá je predmetom tohto sporu, zanikla dňom ich stretu. Žalovaný preto považoval uplatnený nárok v celom rozsahu za neopodstatnený. Podaním doručeným súdu dňa 06.06.2019 žalovaný doplnil svoje skutkové tvrdenia uvádzané v odpore. Uviedol, že spoločnosť Art Ceramica, s.r.o. evidovala voči žalobcovi pohľadávku (1) vo výške 13.430,00 Eur titulom nezaplatenia ceny za dodanie diela, ktoré spočívalo v príprave podkladov na realizáciu projektu „M.“ a pohľadávku (2) vo výške 5.348,50 Eur, titulom nezaplatenia ceny za dodanie diela, ktoré spočívalo v koordinačných a projektových prácach na projekte „F. J.. E.“. Tieto pohľadávky postúpila spoločnosť Art Ceramica, s.r.o. Zmluvou o postúpení pohľadávky dňa 01.06.2017 na žalovaného, o čom oboznámila žalobcu oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 01.08.2017 niekedy v mesiaci august 2017. Žalovaný sa tak stal ako postupník voči žalobcovi veriteľom. Žalovaný mal za to, že jeho záväzok voči žalobcovi z Dohody o pristúpení k záväzku sa v zmysle e-mailovej komunikácie zo dňa 24.04.2017 znížil práve o sumu 5.348,50 Eur a bol presvedčený o tom, že žalobca si pohľadávku žalovaného (2) vo výške 5.348,50 Eur započítal voči svojej pohľadávke na zaplatenie sumy, ktorá je predmetom sporu. Žalobca následne uviedol, že nemal žiaden zmluvný vzťah so spoločnosťou Art Ceramica, s.r.o., či už s projektom „M.“ alebo projektom „F. J.. E.“. Poukázal na to, že žalovaný pohľadávku žalobcu, ktorá je predmetom sporu, nepopiera, táto skutočnosť, vychádzajúca z Dohody o pristúpení k záväzku, nie je medzi stranami sporu sporná. Zdôraznil, že žiadna pohľadávka žalovaného voči žalobcovi údajne postúpená neexistuje, zo strany žalobcu nedošlo k nijakému započítaniu vzájomných pohľadávok. Žalobca žiadne oznámenie o postúpení pohľadávky neevidoval. Poukazoval na sudcovskú koncentráciu konania, pričom uviedol, že žalovaný prostriedky procesnej obrany uvádzané až v podaní zo dňa 05.06.2019 neuplatnil včas, teda už v podanom odpore zo dňa 04.09.2017. Súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. Konštatoval, že v konaní nebolo sporné, že žalobca so žalovaným uzavreli dňa 08.01.2015 Dohodu o pristúpení k záväzku, ktorou sa žalovaný v súlade s § 533 OZ, bez súhlasu dlžníka PALAST s.r.o., dohodol písomne so žalobcom ako veriteľom, že splní za dlžníka jeho peňažný záväzok v celkovej výške 18.465,58 Eur. Dal do pozornosti, že uzavretím tejto dohody sa žalovaný stal dlžníkom žalobcu popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci boli zaviazaní spoločne a nerozdielne. Vzhľadom na to, že po uzavretí tejto dohody pôvodný dlžník zanikol ku dňu 01.03.2017 mal súd za to, že žalobca správne žaloval na plnenie len žalovaného, už len jediného dlžníka žalobcu z predmetnej pohľadávky, ku ktorej žalovaný pristúpil písomnou dohodou s veriteľom, teda so žalobcom. Tieto žalobcove skutkové tvrdenia žalovaný nepopieral a boli aj právne relevantne súdu preukázané písomne uzavretou Dohodou o pristúpení k záväzku. Zdôraznil, že žalovaný v odpore, teda svojom prvom úkone v konaní v rámci procesnej obrany síce tvrdil, že má nejakú vzájomnú pohľadávku voči žalobcovi, túto však nijakým právne relevantným spôsobom nešpecifikoval, ku svojim tvrdeniam nepripojil žiadne dôkazy, ktorými by svoje neurčité tvrdenia preukázal a dôkazy predložil až po dvoch rokoch, tesne pred skončením konania, avšak súdu nepreukázal, tvrdenú skutočnosť o oznámení postúpenia pohľadávky „niekedy v auguste 2017“ žalobcovi a nezabezpečil vzhľadom na ustanovenia § 150, § 153 a § 154 CSP žiaden právne relevantný dôkaz, ktorý by jeho tvrdenia v rámci procesnej obrany nepochybne preukázali. Súd sa preto plne stotožnil so skutkovými tvrdeniami žalobcu a so skutkovými tvrdeniami žalovaného, ktoré neboli predložené včas a ani nepochybne, sa nestotožnil a na ne teda ani neprihliadal, nakoľko všetky ním predložené dôkazy neboli právne relevantné a boli z tohto dôvodu žalobcom popreté. Dodal, že uvedené však žalovanému nebráni, pokiaľ má za to, že mu vznikla pohľadávka voči žalobcovi, uplatniť si ju a preukazovať súdu v samostatnom konaní. Konštatoval, že žalobca si úrok z omeškania uplatnil v súlade s právnymi predpismi podľa Obchodného zákonníka, nakoľko Dohodu o pristúpení k záväzku žalovaný uzavrel so žalobcom ako živnostník, súd preto žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Svoje podanie odôvodnil tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Žalovaný uviedol, že vo vyjadrení zo dňa 05.06.2019 výslovne poukázal na to, že nárok uplatnený žalobcom v tomto konaní nepovažuje za legitímny, nakoľko rovnako eviduje voči žalobcovi pohľadávku vo výške 5.348,50 Eur titulom nezaplatenia ceny za dodanie diela, ktoré spočívalo v koordinačných a projektových prácach na projekte „F. J.. E.“ Dal do pozornosti, že o predmetnej pohľadávke mal vedomosť aj žalobca, nakoľko jej existenciu potvrdil v e- mailovej komunikácii zo dňa 24.4.2017, kedy e-mail bol adresovaný z e-mailového konta p. E.. A. E., ktorá v danom čase bola na pozícii sekretárky žalobcu. Žalovaný mal preto za to, že jeho záväzok voči žalobcovi titulom Dohody o pristúpení k záväzku sa v dôsledku takéhoto úkonu znížil práve o sumu 5.348,50 Eur. Vyjadril názor, že takýto úkon žalobcu bolo možné, vychádzajúc z jeho obsahu, v tom čase považovať za započítanie zo strany žalobcu, keďže tento úkon spĺňal všetky podmienky vyžadované Občianskym zákonníkom pre platné započítanie, pričom ani samotná skutočnosť, že tento (započítací) úkon uskutočnila zamestnankyňa žalobcu nemení nič na samotnej platnosti započítania, a to najmä s prihliadnutím na § 15 ods. 1 OBZ. S poukazom na uvedené mal žalovaný za to, že jeho pohľadávka voči žalobcovi v rozsahu 5.348,50 Eur zanikla započítaním. Ďalej poukázal na to, že v čl. III vyjadrenia zo dňa 05.06.2019 pre prípad, že by sa súd nestotožnil s vyššie uvedenou argumentáciou in eventum vzniesol hmotnoprávnu námietku v podobe námietky započítania v zmysle § 580 OZ, spočívajúcu v započítaní žalovaného pohľadávky vo výške 5.348,50 Eur na nárok uplatnený žalobcom v tomto konaní a ktorá na neho bola postúpená zo strany spoločnosti ArtCeramica, s.r.o. prostredníctvom Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 01.06.2017, pričom o uvedenom postúpení spoločnosť ArtCeramica, s.r.o. informovala žalobcu v mesiaci august 2017. Žalovaný taktiež z dôvodu právnej istoty dňa 16.11.2018 prostredníctvom e-mailu zaslal žalobcovi opätovné oznámenie o postúpení pohľadávky. Túto hmotnoprávnu námietku žalovaný uplatnil aj na pojednávaní dňa 11.06.2019. Namietal, že súd sa touto hmotnoprávnou námietkou v rámci pojednávania mal zaoberať, ako aj náležíte vysporiadať. Právny záver súdu o nepreukázaní oznámenia postúpenia pohľadávky nepovažoval za správny, keďže samotné oznámenie o započítaní resp. nepreukázanie tohto oznámenia nemá za následok nemožnosť následného započítania pohľadávky, ktorú eviduje žalovaný voči žalobcovi, a to formou hmotnoprávnej námietky. Poukázal na to, že ešte pred prvým pojednávaním doložil do konania opätovné oznámenie o postúpení pohľadávky aj zmluvu o postúpení pohľadávky. Zdôraznil, že hmotnoprávna námietka je vždy adresovaný právny úkon, ktorý v danom prípade došiel do sféry adresáta okamihom, keď sa o ňom protistrana v konaní dozvedela (t.j. na pojednávaní dňa 11.06.2019). V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 32 Odo 1143/2004 a rozhodnutie R/50/199.Vzhľadom na to, že hmotnoprávnu námietku vzniesol žalovaný, ide o prostriedok procesnej obrany (§ 149 CSP). Mal za to, že súd opomenul aplikovať príslušnú právnu normu, a to § 152 CSP. Namietal, že súd sa dostatočným spôsobom nezaoberal argumentáciou žalovaného, túto odignoroval. Rozhodnutie súdu bez toho, aby uviedol dôvody pre ktoré dospel k danému záveru, ako aj neuvedenie dôvodov prečo súd neposúdil započítací prejav žalobcu a neskôr vznesenú hmotnoprávnu námietku žalovaného, považoval za prejav arbitrárnosti rozhodnutia. Ďalej namietal, že súd nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, keď právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 11.06.2019 uviedol, že skutočnosti uvedené vo vyjadrení zo dňa 05.06.2019 je možné preukázať primárne len výsluchom konateľa žalobcu, resp. výsluchom žalovaného, čím navrhol súdu vykonať dôkazný prostriedok formou výsluchov na preukázanie svojich tvrdení, no súd tento návrh odignoroval a predmetné dôkazné prostriedky nevykonal. Okrem toho namietal, že súd právnemu odôvodneniu svojich záverov v rozsudku venoval pozornosť len v minimálnom rozsahu, čím postihol napadnutý rozsudok deficitom nepreskúmateľnosti. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 200/09 zo dňa 19. mája 2009, sp. zn. I ÚS 265/05 zo dňa 14. septembra 2006 a sp. zn. IV. ÚS 115/03 zo dňa 3. júla 2003. Mal za to, že napadnutý rozsudok bol nedostatočne odôvodnený, a to najmä vo vzťahu k argumentom žalovaného týkajúcich sa pohľadávky, ktorú eviduje voči žalobcovi a ktorú si žalobca voči nemu započítal, resp. ktorú si neskôr žalovaný uplatnil voči žalobcovi formou hmotnoprávnej námietky. S ohľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a žalovanému prizná nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, alebo alternatívne, aby zrušil výroky I. a II. napadnutého rozsudku a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 3. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril. 4. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého rozsudku v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) dospel k záveru, že napadnutý rozsudok č. k. 21Cb/36/2017-88 zo dňa 11.06.2019 je potrebné ako vecne správny. 5. Podľa § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 513 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon. 6. Podľa § 409 ods. 1 OBZ, kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu. 7. Podľa § 447 OBZ, kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodaný tovar v súlade so zmluvou. 8. Podľa § 533 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. Ustanovenie § 531 ods. 4 tu platí obdobne. 9. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. 10. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 11. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 12. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia Okresného súdu Bratislava V č.k. 21Cb/36/2017-88 zo dňa 11.06.2019, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalovaný neargumentuje žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali za následok zrušenie daného rozhodnutia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti napádaného rozhodnutia uvádza odvolací súd nasledovné: 13. Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie sumy vo výške 6.549,16 Eur s príslušenstvom titulom plnenia z Dohody o pristúpení k záväzku uzavretej medzi sporovými stranami dňa 08.01.2015, ktorou sa žalovaný v súlade s § 533 Občianskeho zákonníka, bez súhlasu dlžníka PALAST s.r.o., dohodol písomne so žalobcom ako veriteľom, že splní za dlžníka jeho peňažný záväzok v celkovej výške 18.465,58 Eur. Uzavretím tejto dohody sa žalovaný stal dlžníkom žalobcu popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci boli zaviazaní spoločne a nerozdielne. Keďže po uzavretí tejto dohody pôvodný dlžník zanikol ku dňu 01.03.2017, žalovaný zostal jediným dlžníkom žalobcu z predmetnej pohľadávky. Uvedené skutočnosti neboli medzi stranami sporné. Žalovaný v priebehu konania nepopieral samotnú pohľadávku žalobcu, namietal však zánik, resp. zníženie pohľadávky žalobcu, ktorá je predmetom tohto sporu, v dôsledku započítania s pohľadávkou žalovaného vo výške 5.348,50 Eur. Súd prvej inštancie dospel k záveru o dôvodnosti žaloby, preto jej vyhovel, žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 6.549,16 s príslušenstvom a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. Konštatoval, že žalovaný existenciu jeho vzájomnej pohľadávky voči žalobcovi nepreukázal a nepreukázal ani oznámenie postúpenia pohľadávky žalobcovi v auguste 2017. Žalovaný s uvedeným právnym záverom súdu nesúhlasil a v odvolaní namietal arbitrárnosť napadnutého rozsudku, keď sa súd nevysporiadal s argumentáciou žalovaného ohľadne započítacieho prejavu žalobcu ako aj neskôr vznesenou hmotnoprávnou námietku žalovaného. Okrem toho namietal, že súd nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a to výsluchom konateľa žalobcu a žalovaného. Poukázal tiež na nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku. Žalovaný v priebehu konania pred súdom prvej inštancie ako aj v odvolaní namietal, že má vlastnú pohľadávku voči žalobcovi, pričom zo strany žalobcu došlo k započítaniu vzájomných pohľadávok prostredníctvom e-mailu zamestnankyne žalobcu zo dňa 24.04.2017. Následne, in eventum, vzniesol kompenzačnú námietku v zmysle § 580 Občianskeho zákonníka, spočívajúcu v započítaní pohľadávky žalovaného vo výške 5.348,50 Eur na nárok uplatnený žalobcom v tomto konaní, ktorá na žalovaného bola postúpená zo strany spoločnosti Art Ceramica, s.r.o.. Zo strany žalobcu došlo k popretiu tvrdení žalovaného o existencii akejkoľvek vzájomnej pohľadávky voči žalobcovi, popretiu započítania vzájomných pohľadávok i popretiu oznámenia postúpenia dotknutej pohľadávky, preto bol žalovaný v rámci svojej procesnej obrany povinný preukázať existenciu takto tvrdenej pohľadávky, v opačnom prípade bolo jeho procesnú obranu nutné vyhodnotiť ako nedôvodnú. Odvolací súd dospel k záveru, že žalovaný v priebehu konania relevantným spôsobom nepreukázal, že pred začatím tohto konania došlo prostredníctvom započítania pohľadávky žalovaného voči pohľadávke žalobcu k zániku, resp. k zníženiu pohľadávky žalobcu, uplatnenej v tomto konaní žalobou. Rovnako žalovaný nepreukázal existenciu svojej tvrdenej pohľadávky voči žalobcovi, ktorú by bolo možné započítať voči žalobcom uplatnenej pohľadávke prostredníctvom kompenzačnej námietky vznesenej žalovaným v priebehu konania. 14. Právna úprava započítania pohľadávok je obsiahnutá v § 358 až § 364 Obchodného zákonníka a § 580 a § 581 Občianskeho zákonníka. Započítanie (kompenzácia) je spôsob zániku vzájomne sa kryjúcich pohľadávok dlžníka a veriteľa. Tým odpadá dvojité splnenie vzájomných pohľadávok. Právne účinky (zánik záväzkov) nastávajú ku dňu stretnutia vzájomných pohľadávok, ak sú splnené všetky predpoklady pre započítanie. Základným predpokladom pre započítanie je: a/ vzájomnosť pohľadávok - musí ísť o dva záväzky medzi tými istými subjektmi, kedy veriteľ jednej pohľadávky je zároveň dlžníkom druhej a naopak, b/ rovnaký druh plnenia - predmetom plnenia oboch pohľadávok musia byť veci rovnakého druhu, nie veci individuálne určené, c/ spôsobilosť pohľadávok na započítanie - musí ísť o pohľadávky zo súkromnoprávneho vzťahu, pričom kompenzabilné nie sú pohľadávky, ktorých započítanie je vylúčené zákonom alebo dohodou, d/ právny úkon smerujúci k započítaniu. K zániku záväzku započítaním nedochádza automaticky, keď sa pohľadávky stretli, ale až na základe jednostranného právneho úkonu (compensatio necessaria) alebo dvojstranného právneho úkonu - dohody (compensatio voluntaria). Ku kompenzácii v zmysle § 580 Občianskeho zákonníka je potrebné, aby jeden z účastníkov urobil prejav smerujúci k započítaniu adresovaný druhému účastníkovi. Forma pre tento právny úkon nie je predpísaná, stačí aj len ústny prejav. Ide o jednostranný právny úkon, pre platnosť ktorého sa vyžadujú náležitosti v zmysle § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka. Z jeho obsahu musí byť zrejmé najmä to, ktorá pohľadávka sa uplatňuje na započítanie, v akej výške, proti ktorej pohľadávke veriteľa, prípadne proti ktorým z viacerých pohľadávok. Započítací prejav je možné urobiť po tom, čo sa pohľadávky stretli, teda od okamihu splatnosti tej pohľadávky, ktorá sa stala splatnou neskôr. Započítací prejav, aj keď bol urobený až po splatnosti oboch pohľadávok, má účinky spätne k okamihu stretu pohľadávok (ex tunc). K tomuto okamihu, kedy došlo k splatnosti oboch započítavaných pohľadávok, dochádza k zániku pohľadávok následkom započítania, a to v rozsahu, v akom sa vzájomne kryjú. Ak je jedna z nich vyššia, zaniká len do výšky protipohľadávky, vo zvyšku zostáva naďalej v platnosti. (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 M Cdo 15/2011 zo dňa 27. septembra 2012) 15. V prejednávanej veci žalovaný nepreukázal existenciu svojej pohľadávky, ktorá by bola spôsobilá na započítanie voči pohľadávke žalobcu uplatnenej v tomto konaní žalobou. Z e-mailu zamestnankyne žalobcu zo dňa zo dňa 24.04.2017 (č.l. 63 súdneho spisu) nie je zrejmé, aká pohľadávka žalobcu sa uplatňuje na započítanie proti akej pohľadávke žalovaného. Tento e-mail nespĺňa vyššie uvedené náležitosti kompenzačného prejavu, ktoré sa vyžadujú pre platný jednostranný právny úkon započítania pohľadávky. Nejde o taký prejav vôle, ktorý by mohol spôsobiť započítanie žalovaným tvrdených vzájomných pohľadávok sporových strán. K jednostrannému započítaniu pohľadávok žalovaného a žalobcu preto v danom prípade nedošlo. Súd navyše správne poukázal na skutočnosť, že žalovaný žiadnym relevantným dôkazom nepreukázal tvrdenú skutočnosť o oznámení postúpenia pohľadávky „niekedy v auguste 2017“ žalobcovi. Čo sa týka žalovaným uplatnenej kompenzačnej námietky, ktorá bola v zmysle ustanovenia § 149 prostriedkom procesnej obrany, odvolací súd poukazuje na to, že žalovaný v konaní nepreukázal existenciu právneho základu a oprávnenosti svojej pohľadávky voči žalobcovi, ktorá by bola spôsobilá na započítanie. Žalovaný v konaní nepredložil žiadne relevantné dôkazy čo do základu a výšky svojej tvrdenej pohľadávky voči žalobcovi. Nepreukázal existenciu vlastnej pohľadávky spôsobilej na započítanie s pohľadávkou žalobcu, ktorej zaplatenie je predmetom tohto konania. Vzhľadom na túto skutočnosť bola procesná obrana žalovaného, spočívajúca v hmotnoprávnej námietke započítania, nedôvodná. Okrem toho odvolací súd zhodne so súdom poukazuje na pasivitu žalovaného v konaní pred súdom prvej inštancie, keď tento i napriek poučeniu o sudcovskej koncentrácii konania v zmysle § 153 CSP, dôkazy na preukázanie svojej údajnej pohľadávky voči žalobcovi predložil až po dvoch rokoch, tesne pred skončením konania, avšak nimi nepreukázal tvrdené skutočnosť o existencii danej pohľadávky ani o oznámení postúpenia pohľadávky žalobcovi. Žiadny zo žalovaným predložených dôkazov hodnoverne nepreukazuje existenciu akejkoľvek pohľadávky žalovaného voči žalobcovi. Žalovaný preto v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení. Odvolací súd tiež poukazuje na konštatovanie súdu, že pokiaľ má žalobca za to, že mu vznikla pohľadávka voči žalobcovi, má možnosť uplatniť si a preukazovať túto pohľadávku v samostatnom konaní. 16. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že v civilnom procese platí tzv. prejednacia zásada, súd nemá vyhľadávaciu povinnosť vo vzťahu k dôkazom potrebným na zistenie skutkového stavu, nemôže nahrádzať procesnú aktivitu strán. Vo všeobecnosti podľa tejto zásady je záležitosťou sporových strán, aké predložia skutkové podklady, vrátane dôkazov. Tvrdiť skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie veci a navrhovať dôkazy, tieto skutočnosti podporujúce, je tak výlučne vecou žalobcu a žalovaného a každá zo strán nesie procesnú zodpovednosť za to, že svojimi tvrdeniami vnesie do procesu ten skutkový materiál, ktorý bude v súlade s jej procesnými záujmami. Dôsledkom nesplnenia dôkaznej povinnosti a pri neunesení dôkazného bremena, opierajúc sa o pravidlo „idem est non esse aut non probari“ (čo nie je dokázané, neexistuje), je nepriaznivé rozhodnutie vo veci samej. 17. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho, kto existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) na základe navrhnutých dôkazov, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie. 18. Odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú námietku žalovaného, že súd prvej inštancie nevykonal navrhované dôkazy výsluchom konateľa žalobcu a výsluchom žalovaného. Na pojednávaní dňa 11.06.2019 právny zástupca žalovaného uviedol, že žiadne dôkazy o plnení v prospech žalobcu, ako vyplýva z čl. 1 Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 24.04.2017, k nej neboli pripojené nakoľko nie sú, všetko sa realizovalo ústne. Zároveň poznamenal, že skutočnosti uvedené vo vyjadrení zo dňa 05.06.2019 je možné preukázať primáme len výsluchom konateľa žalobcu, resp. výsluchom žalovaného, k čomu právny zástupca žalobcu uviedol, že konateľ žalobcu vylučuje, že by niečo plnil pre neho, určite neuznáva to, čo tvrdí žalovaný a čo si chce započítať. Právny zástupca žalovaného však na tomto pojednávaní, ani v predošlých podaniach, výslovne nežiadal vykonať dokazovanie výsluchom konateľa žalobcu či žalovaného, preto súd nemal dôvod takéto dokazovanie vykonať. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že vzhľadom na absenciu akýchkoľvek písomných dokladov týkajúcich sa údajnej pohľadávky žalovaného voči žalobcovi, by výsluch žalovaného nebol spôsobilý preukázať existenciu pohľadávky žalovaného voči žalobcovi, pretože by išlo opätovne len o tvrdenie jednej sporovej strany. Súd postupoval správne, s poukazom na rýchlosť a hospodárnosť konania v súlade s čl. 17 CSP. 19. Odvolací súd sa nestotožnil ani s námietkou žalovaného ohľadne nedostatočného odôvodnenia, resp. nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku. Podľa názoru odvolacieho súdu z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prihliadal na argumentáciu oboch sporových strán, v odôvodnení rozhodnutia sa vysporiadal so všetkými podstatnými a pre rozhodnutie relevantnými argumentmi žalovaného a svoje rozhodnutie dostatočným spôsobom odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP. 20. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii žalovaného odvolací súd tiež pripomína, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 97/97). 21. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.11.2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011). 22. Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 21Cb/36/2017-88 zo dňa 11.06.2019 potvrdil v zmysle § 387 ods. 2 CSP ako vecne správny. 23. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva, pretože mu žiadne nevznikli. 24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).