Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/12/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1517208630 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1517208630.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a členov senátu Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Marty Šašinkovej, v právnej veci žalobcu News and Media Holding a.s., Einsteinova 25, Bratislava, IČO: 47 256 281, práv. zast. Škubla & Partneri s.r.o., Digital Park II, Einsteinova 25, Bratislava, IČO: 36 861 154, proti žalovanému REAL PRIM, s.r.o., Panónska cesta 9, Bratislava, IČO: 35 826 681, práv. zast. SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, o určenie zániku nájomnej zmluvy a o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V č.k. 29Cb/75/2017-381 zo dňa 19.11.2019, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava V v Bratislave č.k. 29Cb/75/2017-381 zo dňa 19.11.2019 m e n í tak, že žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil a žiadnej strane sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení súd uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal určenia, že nájomná zmluva uzatvorená medzi spoločnosťou SPOLOČNOSŤ 7 PLUS, a.s., IČO: 31 347 291 a žalovaným dňa 1.8.2014 v znení dodatku č. 1 zo dňa 8.8.2014, dodatku č. 2 zo dňa 20.8.2014, dodatku č. 3 zo dňa 9.3.2015, dodatku č. 4 zo dňa 22.4.2015 zanikla ku dňu 1.9.2015, eventuálne, že právo žalobcu užívať predmet nájmu, uvedený v Nájomnej zmluve, na základe Nájomnej zmluvy, zaniklo dňom 1.9.2015; (ii) Súd určuje, že právo žalovaného požadovať od žalobcu nájomné a úhrady za služby spojené s nájmom na základe Nájomnej zmluvy za obdobie odo dňa 1.9.2015 vrátane, nevzniklo a ani neexistuje; iii) Súd určuje, že právo žalobcu užívať predmet nájmu, uvedený v Nájomnej zmluve, na základe Nájomnej zmluvy, tu nie je; (iv) Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. Uznesením č.k. 29Cb/75/2017-345 zo dňa 16.10.2019 súd vylúčil časť žaloby žalobcu, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku protokolárne prevziať od žalobcu predmet nájmu uvedený v nájomnej zmluve uzatvorenej medzi spoločnosťou SPOLOČNOSŤ 7 PLUS a.s., IČO: 31 347 291 a žalovaným dňa 1.8.2014 v znení dodatku č. 1 zo dňa 8.8.2014, dodatku č. 2 zo dňa 20.8.2014, dodatku č. 3 zo dňa 9.3.2015 a dodatku č. 4 zo dňa 22.4.2015 na samostatné konanie. Žalobca vzal žalobu späť v celom rozsahu dňa 5.11.2019. K späťvzatiu žaloby súd nežiadal súhlas žalovaného, nakoľko mal za to, že v spore sa neuskutočnilo pojednávanie vo veci samej, a teda na prípadný nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby by súd aj tak neprihliadal. Žalovaný sa iniciatívne vyjadril elektronickým podaním zo dňa 7.11.2019, avšak prevažne právnym názorom k možným výrokom súdu o nároku na náhradu trov konania v dôsledku späťvzatia žaloby. Z tohto podania však možno zároveň vyvodiť záver, že k späťvzatiu žaloby nemal výhrady. 2. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že v danom prípade mal za to, že zastavenie konania nemožno pričítať žiadnej strane sporu. Žaloba v predmetnom spore bola na súd doručená dňa 4.5.2017, pričom dňa 25.8.2017 sa začal spor, v ktorom sa žalobca (v tomto konaní žalovaný) domáhal voči žalovanému (v tomto konaní žalobcu) žalobou podľa § 137 a) C.s.p. splnenia povinnosti - zaplatenia istiny vo výške 798.849,24 EUR s príslušenstvom. Vo všeobecnosti platí, že žaloba o plnenie má prednosť pred žalobou určovacou. Záväzné rozhodnutie o povinnosti plniť konzumuje i prejudiciálnu otázku určenia existencie alebo neexistencie práva, ktorý je predpokladom takéhoto plnenia, a to bez ohľadu na to, že toto posúdenie by nebolo obsiahnuté vo výroku rozhodnutia. Inak povedané žaloba o plnenie v zásade konzumuje žalobu určovaciu, naopak to však neplatí. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti, nakoľko v čase podania žaloby dňa 4.5.2017 žalobcom neexistovalo také konanie, v ktorom by sa prejudiciálne riešila otázku určenia existencie alebo neexistencie práva, nemožno konštatovať, že žalobca podal žalobu nedôvodne. Hlavným dôvodom späťvzatia žaloby bola skutočnosť, že v neskôr začatom konaní (29Cb/146/2017) sa rieši otázka, ktorá je predmetom sporu prejudicálne a predmetné konanie tak stratilo na význame. Rovnako bol súd toho názoru, že zastavenie konania nespôsobil žalovaný, nakoľko v konaní sp. zn. 29Cb/146/2017 - v žalobe na plnenie sa musí otázka určenia existencie alebo neexistencie práva riešiť prejudiciálne. Súd prvej inštancie teda za použitia § 256 ods. 1 C.s.p. výkladom a contrario nepriznal žiadnej strane sporu nárok na náhradu trov konania. 3. Proti uzneseniu v časti výroku o náhrade trov konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý uviedol, že zo späťvzatia žaloby vyplýva, že žalobca ho podal na základe vlastného uváženia z dôvodu predbežného právneho posúdenia konajúceho súdu, v rámci ktorého konajúci súd vyhodnotil konanie o určenie ako nedôvodné s ohľadom na absenciu naliehavého právneho záujmu žalobcu, a teda žalobca by bol v prípade pokračovania konania o určenie neúspešnou stranou sporu, a teda 100% -ný (plný) úspech v konaní o určenie by mal žalovaný. Zdôraznil, že žalobca nepodal spätvzatie žaloby ako reakciu na správanie žalovaného, ale z dôvodu, že tak reagoval na predbežné právne posúdenie veci zo strany konajúceho súdu, a teda že nie sú splnené podmienky pre vedenie konania o určenie, keďže je zároveň vedené konanie na plnenie (konanie vedené na základe žaloby podanej zo strany žalobcu), ako aj konanie o zaplatenie (v ktorom si žalobca rovnako uplatňuje voči žalovanému nárok na zaplatenie peňažnej sumy na základe žalobcom podanej vzájomnej žaloby). S ohľadom na vyššie uvedené vyjadril presvedčenie, že konajúci súd síce správne aplikoval ust. § 256 ods. 1 C.s.p., avšak túto právnu normu na daný skutkový stav nesprávne interpretoval, keď napriek tomu, že žalobca procesné zavinil zastavenie konania (keďže v prípade nepodania späťvzatia žaloby by bol zrejme neúspešnou stranou sporu). 4. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril. 5. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie podľa § 380 ods. 1, zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) bez nariadenia pojednávania a po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného a dospel k záveru, že odvolanie proti uzneseniu je dôvodné. Podľa § 388 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 6. V prípade zastavenia konania z dôvodu späťvzatia žaloby skúma súd iba to, či ku dňu jej podania na súd bola podaná dôvodne, rozhodujúci je teda stav, ktorý je tu v deň podania žaloby, všeobecne je teda možné uviesť, že aplikácia ust. § 256 ods. 1, C.s.p. prichádza do úvahy ako dôsledok správania žalobcu po tom, čo bola podaná žaloba a toto správanie žalobcu bolo dôvodom jej späťvzatia. Vnútorná pohnútka žalobcu vedúca k späťvzatiu žaloby ho nezbavuje procesnej zodpovednosti na zastavení konania. Pokiaľ dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách (na strane žalujúcej i žalovanej) a definitívne ju vyriešiť v rámci právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 256 ods. 1 C.s.p. Kritérium procesného zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom, či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v takomto prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie strany sporu, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí žaloby. V posudzovanej veci späťvzatiu žaloby predchádzalo predbežné právne posúdenie súdu prvej inštancie na pojednávaní dňa 16.10.2019, v rámci ktorého súd vyhodnotil žalobu ako nedôvodnú s ohľadom na absenciu naliehavého právneho záujmu žalobcu. Žalobca teda nepodal späťvzatie žaloby pre správanie žalovaného, ale reagoval na predbežné právne posúdenie súdu prvej inštancie. S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie nevyhodnotil správne „procesné zavinenie na zastavení konania“, a preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 388 C.s.p. zmenil tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov prvostupňového konania. Odvolací súd dospel k záveru, že za zastavenie konania je procesne zodpovedný žalobca. 7. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa ust. § 396, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že nárok na ich náhradu priznal žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s ust. § 262 ods. 2 v nadväznosti na ust. § 251 C.s.p. súd prvej inštancie. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu dovolanie nie je prípustné.