Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3CoR/3/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1517213435 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1517213435.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej, v právnej veci žalobkyne R. A., Q.N. XXXX, V. W. A., práv. zast. JUDr. Milan Ficek, advokát, s.r.o., Žilinská 14, Bratislava, IČO: 47 232 757, proti žalovanej Q. W., V.F. X, W., práv. zast. JUDr. Peter Bartošom, advokátom, Kollárovo nám. 9, Bratislava, IČO: 42 445 990, o nedostatku právomoci rozhodcovského súdu, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 58Cr/2/2017-113 zo dňa 18.9.2018 jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 58Cr/2/2017-113 zo dňa 18.9.2018 p o t v r d z u j e . Žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že rozhodcovský súd, ktorým je ad hoc rozhodca J.. V. M. ustanovený vybranou osobou ROYAL DEVELOPMENT - RSRD, zzpo, IČO: 45 741 905, so sídlom Suľany 243, Hruboňovo nemá právomoc rozhodovať spor žalovanej proti žalobkyni o zaplatenie 2.500,- EUR s príslušenstvom vedeným pod sp. zn. RD/42/2017 a žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. V odôvodnení súd uviedol, že z vykonaného dokazovania mal preukázané, že rozhodcovské uznesenie zo dňa 6.6.2017 pod sp.zn. RD/42/2017 bolo doručené účastníkom rozhodcovského konania prostredníctvom ich zástupcov dňa 9.6.2017. Od tohto dňa začala plynúť lehota 30 dní na podanie návrhu na súd. Tridsiaty deň lehoty pripadol na nedeľu 9.7.2017. V tomto prípade posledným dňom lehoty bol pondelok 10.7.2017, kedy bola žaloba podaná osobne na súde, z uvedeného je zrejmé, že žalobkyňa podala žalobu na súd včas. Žalovaná si voči žalobkyni uplatňovala na Rozhodcovskom súde nárok titulom ústnej zmluvy o pôžičke, pričom nebolo sporné, že v tejto zmluve rozhodcovská zmluva dohodnutá nebola a vzhľadom na ústnu formu ani byť nemohla. Rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc z Pokusu o zmier z 9.3.2017, v ktorom bola jednak výzva na zaplatenie sumy 2 500,-EUR v lehote do 5 dní odo dňa jej doručenia a jednak uvedená veta: „v opačnom prípade sa klient obráti sa mediátora/rozhodcu Ing. Miloša Valacha, Suľany 243, 921 25 Hruboňovo za účelom riešenia sporu“. Tento pokus o zmier bol doručený žalobkyni, ktorá vo svojej odpovedi popierala pohľadávku žalovanej a na túto vetu vôbec nereagovala, čo mal súd preukázané z uvedeného pokusu o zmier z 9.3.2017 a z odpovede žalobkyne zo dňa 21.3.2017. 2. Súd prvej inštancie mal za to, že medzi sporovými stranami k rozhodcovskej dohode nedošlo. Pokus o zmier vrátane uvedenej vety podľa obsahu nie je ani jednostranným právnym úkonom. Z uvedenej vety vyplývalo, že žalovaná sa obráti na mediátora alebo na rozhodcu. Táto veta sama o sebe je neurčitá, teda nie je jasné, v akom prípade sa obráti na mediátora a v akom na rozhodcu, bez ohľadu na to, že ide o tú istú osobu. Žalovaná poukázala na § 4 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z.z., podľa ktorej je písomná forma rozhodcovskej zmluvy zachovaná, ak je obsiahnutá vo vzájomnej písomnej komunikácií strán. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že k písomnej komunikácií medzi sporovými stranami došlo pokusom o zmier a odpoveďou naň. Avšak v tejto komunikácií nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej doložky. K uzavretiu rozhodcovskej dohody pri vzájomnej písomnej komunikácií by došlo, ak by žalovaná ako jedna zmluvná strana dostatočne určito písomne navrhla žalobkyni ako druhej zmluvnej strane, že ich spor, prípadne všetky spor vzniknuté zo zmluvy o pôžičke zo dňa 12.8.2014 budú riešené pred tým konkrétnym rozhodcovským súdom, že sa obe podrobia jeho rozhodcovskému rozhodnutiu, ktoré bude pre nich záväzné, pričom žalobkyňa by tento konkrétny návrh výslovne písomne akceptovala a táto akceptácia by došla žalovanej. K tomuto však nedošlo, pričom písomná forma rozhodcovskej zmluvy podľa § 4 ods. 3 zák. č. 244/2002 Z.z. nebola zachovaná. Žalovaná poukázala na konkludentný spôsob uzavretia rozhodcovskej dohody. Súd prvej inštancie však poukázal na ustálenú súdnu prax najvyšších súdnych autorít s tým, že k uzavretiu dohody môže dôjsť výslovnými prejavmi, a to najmä písomne alebo ústne, prípadne aj konkludentným akceptačným prejavom vôle toho účastníka, ktorému bol návrh dohody doručený, pričom mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu § 44 ods. 1 OZ. Žalovaná tiež namietla použitie ustanovení OZ, keď podľa nej zákon o rozhodcovskom konaní má samostatné skutkové podstaty ohľadom uzatvárania zmlúv. Súd však poukázal na to, že zákon o rozhodcovskom konaní upravuje len obsah rozhodcovskej zmluvy a formu rozhodcovskej zmluvy, ale neobsahuje úpravu o právnych úkonoch ako takých a nevylučuje použitie Občianskeho zákonníka. Súd na záver zároveň konštatoval, že Rozhodcovské uznesenie nemá základnú štruktúru uznesenia, keď v záhlaví sú citované zákonné ustanovenia, výroková časť neodzrkadľuje znenie zákona, odôvodnenie sa zaoberá meritom veci, pričom sa jedná o procesné uznesenie a samotné uznesenie vôbec neobsahuje poučenie o opravnom prostriedku (poučenie o odvolaní, poučenie o možnosti podať na súd návrh o námietke nedostatku právomoci, neobsahuje lehotu, ktorá je prekluzívna, neuvádza príslušný súd). Súd prvej inštancie rovnako konštatoval, že tento Rozhodcovský súd nedodržiava zákonné ustanovenia o rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17 zák. č. 244/2002 Z.z.) vychádzajúc z doručeniek, podľa ktorých v prípade doručovania uznesenia žalujúcej strane nie je určená úložná lehota a v prípade doručovania žalovanej strane je úložná lehota 5 dní. To znamená, že v zmysle poštových podmienok žalujúca strana má úložnú lehotu 18 dní na vyzdvihnutie zásielky tak, ako doručujú všeobecné súdy a žalovaná strana má len 5 dní a v prípade jej nevyzdvihnutia v týchto 5 dňoch sa nedoručená zásielka vráti Rozhodcovskému súdu, pričom doručenie práve tohto Rozhodcovského uznesenia oprávňuje žalovanú stranu obrátiť sa na všeobecný súd. 3. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná, ktorá považuje rozsudok za nesprávny, a podľa ktorej súd prvej inštancie rozhodoval bez vedomosti o obsahu rozhodcovského spisu RD/42/2017, súd sa nijakým zákonom predpokladaným spôsobom nevysporiadal so skutočnosťou, že námietka - žaloba žalobcu bola podaná po zmeškaní hmotnoprávnej lehoty 30 dní uvedenej v § 21 ods. 4 zákona č. 244/2002 Z.z., súd odignoroval prekluzívny následok zmeškania hmotnoprávnej lehoty podania žalobcu a neaplikoval právny následok zmeškania. Ďalej poukázal na to, že súd vykonal meritórny prieskum rozhodcovského konania RD/42/2017 napriek tomu, že mu to zákon č. 244/2002 Z.z. neumožňuje. Konajúci rozhodcovský súd ad hoc rozhodcu Ing. Miloša Valacha podľa § 7 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. nikto do funkcie nemenoval, ale tento rozhodcovský súd bol priamo uvedený podľa § 8 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. v rozhodcovskej zmluve - „Pokus o zmier“ z 9.3.2017. Žalovaný v odvolaní poukázal na to, že kauzálny súd nemá žiadnu právomoc vykonávať akýkoľvek meritórny prieskum nespotrebiteľského rozhodcovského konania vedeného podľa zákona č. 244/2002 Z.z. Napriek tomuto, to súd urobil, čo svedčí o ďalšom dôkaze nezákonného konania súdu prvej inštancie v rozpore s procesnými pravidlami zákona č. 244/2002 Z.z. Meritórny prieskum je vylúčený aj v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku a o to viac je vylúčený z konania o námietke právomoci rozhodcovského súdu. Žalovaná v odvolaní poukázala na judikatúru slovenských súdov a komentáre k Civilnému sporovému poriadku. 4. K odvolaniu žalovanej sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá poukázala na to, že súd sa dostatočným spôsobom, zrozumiteľne a v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou súdov vyporiadal v bode 26 odôvodnenia rozhodnutia námietkami žalovanej o neskoro podanej žalobe a uplatnení prekluzívnej lehoty. Vychádzajúc z podaného odvolania žalovanej a jej argumentácie, žalovaná vychádza z nesprávneho právneho posúdenia počítania a plynutia hmotnoprávnych lehôt v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Je všeobecne známe, že žiadna lehota nemôže uplynúť počas soboty, nedele alebo víkendu. Nakoľko posledným dňom hmotnoprávnej lehoty v tomto prípade bola nedeľa, súd správne právne posúdil, že žaloba osobne podaná na súde dňa 10.7.2017, t.j. nasledujúci pracovný deň, je podaná v lehote určenej ustanovením § 21 ods. 4 zákona o rozhodcovskom konaní. V danej veci k nesprávnemu právnemu posúdeniu nedošlo, nakoľko súd prvej inštancie aplikoval správne zákonné ustanovenia, ktoré aj správnym spôsobom vykladal. 5. Žalovaná na vyjadrenie žalobkyne konštatovala, že žiada odvolací súd, aby ten pri svojom rozhodovaní o odvolaní voči napadnutému rozsudku vzal do úvahy aj širšie súvislosti toho nesprávneho súdneho rozhodnutia. Slovenská republika prijala s platnosťou do 1.1.2015 revolučnú novelu zákona č. 244/2002 Z.z. o nespotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Problematika spotrebiteľskej arbitráže bola presunutá do samostatného zákona č. 335/2014 Z.z., aby táto nijakým spôsobom nedeformovala obchodnú - nespotrebiteľskú arbitráž. Žalovaná opätovne konštatovala, že rozhodcovský súd ad hoc rozhodca Ing. V. M. mal v rozhodcovskom konaní sp. zn. RD/42/2017 arbitrabilitu vo veci konať a rozhodnúť. Medzi žalobkyňou a žalovanou bola uzavretá riadna rozhodcovská zmluva vo vzájomne vymenenej korešpondencii v súlade s § 4 ods. 3 písm. a) zákona č. 244/2002 Z.z. 6. K vyjadreniu žalovanej žalobkyňa uviedla, že v plnom rozsahu odkazuje na svoje vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 27.11.2018. K ustanoveniu § 4 ods. 3 písm. a) ZoRK žalovaná v rámci svojej argumentácie opomína, že ide o ustanovenie, ktoré výlučne upravuje kedy je zachovaná písomná forma rozhodcovskej zmluvy a nejde o ustanovenie, ktoré akýmkoľvek spôsobom upravuje obsah rozhodcovskej doložky. 7. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 22.1.2020. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovanej, vyjadrením žalobkyne, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť. 8. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 9. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 10. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a reflektujúc dôvody odvolania žalovanej uvádza na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový stav, z ktorého následne aj odvolací súd vychádzal a vec správne právne posúdil. K odvolacím námietkam žalovanej, ktorá totožne argumentovala už v štádiu konania pred súdom prvej inštancie, odvolací súd odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku. V tomto odôvodnení dal súd prvej inštancie náležitú odpoveď na všetky skutkové a právne otázky relevantné pre rozhodnutie vo veci samej. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd v odôvodnení svojho rozhodnutia dostatočným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré rozhodcovský súd nemal právomoc rozhodovať spor žalovanej proti žalobkyni o zaplatenie istiny. Odvolací súd poukazuje na to, že žalovaná vychádza z nesprávneho počítania a plynutia hmotnoprávnych lehôt a to, že žiadna lehota nemôže uplynúť počas soboty, nedele alebo víkendu. Nakoľko posledným dňom hmotnoprávnej lehoty na podanie žaloby na súd bola nedeľa 9.7.2017, pričom posledným dňom lehoty bol najbližší nasledujúci pracovný deň, a to bol pondelok 10.7.2017, žaloba bola teda podaná na súd v lehote určenej § 21 ods. 4 zákona o rozhodcovskom konaní. K samotnému rozhodcovskému konaniu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, keďže právomoc rozhodcu spor prejednať a rozhodnúť je založená na zhodnej vôli sporových strán, prejavenej v rozhodcovskej zmluve. Strany nedisponujú písomnou rozhodcovskou doložkou ani písomnou rozhodcovskou zmluvou, ktorá by preukazovala jednoznačnú vôľu strán riešiť spor pred rozhodcom v súlade s § 4 ods. 1,2, zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Nie je možné prisvedčiť tvrdeniu žalovanej o konkludentnom uzavretí rozhodcovskej zmluvy pretože prejav vôle s jej uzavretím nie je osvedčený ani s použitím § 4 ods. 3, písm. a/, a žalobkyňa existenciu rozhodcovskej zmluvy namietla v súlade s § 4 ods. 7, zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Preto na základe uvedeného nemohol rozhodcovský súd vo veci rozhodnúť, keď tak urobil, urobil tak v rozpore s právnymi predpismi. V ostatnom odvolací súd odkazuje na odôvodnenie napadnutého uznesenia s ktorého obsahom sa stotožňuje. 11. Odvolací súd má za to, že nie je daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384 C.s.p., a preto je viazaný skutkovým stavom veci tak, ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s § 383 C.s.p. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi odvolania dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdiť. 12. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1, v spojení s ust. § 255 ods. 1, C.s.p. V odvolacom konaní bola úspešná žalobkyňa, ktorej tak vznikol nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej. Podľa § 262 ods. 2, C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 13. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).