Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2CoR/10/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1517216455 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 07. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1517216455.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a členiek senátu JUDr. Ľubice Břouškovej a JUDr. Ľubice Kriškovej v právnej veci žalobcu: GURMÁN - club s.r.o., Osadná 2, 831 03 Bratislava, IČO: 35 860 286, zast.: JUDr. Anna Orthová, advokátka, Rebarborová 1/ B, 821 07 Bratislava, proti žalovanému: CRN1, zzpo, v likvidácii, Miletičova 550/1, 821 08 Bratislava, IČO: 50 892 525, zast.: JUDr. Peter Bartoš, advokát, Advokátska kancelária JUDr. Peter Bartoš, s. r. o., Martina Granca 3, 841 02 Bratislava, IČO: 52 262 821 o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V, č.k. 58Cr/9/2017-141 zo dňa 4. 2. 2019 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V, č. k. 58Cr/9/2017-141 zo dňa 4. 2. 2019 p o t v r d z u j e . Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava V napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že rozsudok ad hoc rozhodcu Ing. Miloša Valacha v spore žalovaného proti žalobcovi o zaplatenie 22.919,30 Eur s príslušenstvom pod sp. zn. RD/183/2017 zo dňa 20. 9. 2017 zrušil, ďalším výrokom odložil jeho vykonateľnosť do právoplatného skončenia tohto konania a žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 2. V odôvodnení súd uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 25. 10. 2017 domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku zo dňa 20.09.2017 z dôvodu, že medzi žalobcom a žalovaným nikdy nedošlo k uzatvoreniu písomnej rozhodcovskej zmluvy, ktorej obsahom by bola dohoda o rozhodcovských pravidlách. Dňa 4.8.2017 bol žalobcovi doručený list Pokus o zmier. V jeho poslednej vete bolo uvedené: „V prípade neuhradenia vyššie uvedenej škody sa klient obráti na mediátora/rozhodcu Ing. Miloša Valacha, Suľany 243, 921 25 Hruboňovo za účelom riešenia sporu“. Dňa 25.9.2017 bol žalobcovi doručený rozhodcovský rozsudok. Žalovaný ako aj ad hoc rozhodca existenciu písomnej rozhodcovskej zmluvy medzi sporovými stranami odvodzoval len od jednostranného úkonu žalovaného - pokusu o zmier, čo však nezakladá vznik písomnej rozhodcovskej zmluvy. Žalobca nikdy so žalovaným ani jeho právnymi predchodcami neuzatvoril žiadnu písomnú rozhodcovskú zmluvu a v tejto súvislosti ani nedošlo k dohode o rozhodcovských pravidlách. 3. Žalovaný vo svojich vyjadreniach uviedol, že existencia rozhodcovskej zmluvy už nemôže byť predmetom preskúmavania v žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovská zmluva medzi žalobcom a žalovaným preukázateľne vznikla podľa § 4 ods. 3 písm. a) zák. č. 244/2002 Z. z. keď predchádzajúci majiteľ pohľadávky firma Emil Koleň - FALCO prostredníctvom právneho zástupcu zaslal dňa 02.08.2017 žalobcovi list Pokus o zmier, ktorý prevzal 4.8.2017. Ním žiadal žalobcu, aby dobrovoľne uhradil škodu 22.919,30 Eur a v prípade jej neuhradenia sa následne obráti na mediátora/ rozhodcu Ing. Miloša Valacha. Žalobca na list nereagoval. Ďalej uviedol, že rozhodcovská zmluva vznikla podľa § 21 ods. 2, ods. 4 v nadväznosti na § 4 ods. 7 zák. č. 244/2002 Z. z., keď žalobca nepodal v rozhodcovskom konaní žalobnú odpoveď ani námietku podľa § 21 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z. Účastník rozhodcovského konania sa nemôže dovolávať zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodov, ktoré nenamietal v rozhodcovskom konaní podľa § 40 ods. 4 zák. č. 244/2002 Z. z. teda u žalobcu prišlo k úplnej preklúzií namietať nedostatok právomoci rozhodcovského súdu, nakoľko túto námietku v rozhodcovskom konaní nepodal. 4. Súd vykonaným dokazovaním zistil, že na Okresnom súde Kežmarok pod sp. zn. 8Er/279/2014 bolo vedené exekučné konanie oprávneného TERRAKOL, s.r.o., Závodná 3, Bratislava, IČO: 36 727 857 proti povinnému L. V.L., V. F. Š. XX, Š.E., Č. P. pre vymoženie pohľadávky 26.734,-- Eur s prísl. na základe Európskeho platobného rozkazu vydaného Okresným súdom Bratislava IV pod sp.zn. 10Cb/257/2013 zo dňa 3.2.2014. Exekučný súd uznesením č.k. 8Er/279/2014-18 zo dňa 27.11.2014 pripustil zmenu na strane oprávneného, ktorým sa stal Emil Koreň - FALCO, Novoť 344, IČO: 34 838 830. 5. Žalobca v podaní zo dňa 8. 8. 2014, adresovanom súdnemu exekútorovi uviedol, že všetky platby v prospech L. V. uhradil, čo vydokladoval. Lukáš Dovrtěl považoval príjmové doklady na 11.950,- Eur a 14.000,- Eur za falošné. Poverený súdny exekútor vydal pod sp.zn. EX 2220/2014 dňa 30.09.2014 Exekučný príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky a Exekučný príkaz, ktorým žalobcovi ako dlžníkovi prikázal, aby odo dňa doručenia príkazu nevyplatil pohľadávku povinnému L. V. a poukázal ju na účet exekútora, najviac však do výšky pohľadávky povinného voči nemu ako dlžníkovi alebo oprávnenému. 6. Advokát JUDr. Peter Bartoš Pokusom o zmier zo dňa 2. 8. 2017 vyzval žalobcu na zaplatenie škody 22.919,30 Eur do piatich dní od doručenia výzvy. V liste uviedol, že zastupuje klienta Emila Koleňa - FALCO, ktorý je právnym nástupcom spoločnosti TERRAKOL s.r.o. Táto spoločnosť mala pohľadávku voči L. V. vo výške 26.736,-- Eur, priznanú súdom a vymáhanú u exekútora. V liste sa uvádza, že dôvod, pre ktorý V. nezaplatil veriteľovi bol ten, že žalobca ako vyšší dodávateľ mu nezaplatil práce. Poukázal na komunikáciu medzi žalobcom a súdnym exekútorom a vyhodnotil plnenie záväzkov medzi žalobcom a Emilom Koleňom. Mal za to, že žalobca spôsobil oprávnenému - Emil Koleň FALCO škodu vo výške 22.919,30 Eur vypočítanú ako rozdiel medzi uznanou sumou zo dňa 29.11.2012 vo výške 26.919,30 Eur a zaplatenými platbami zo dňa 19.03.2013 vo výške 2.500,-- Eur a dňa 23.04.2013 vo výške 1.500,-- Eur, ktorá oprávnenému vznikla v dôsledku predloženia nepravdivých a sfalšovaných dôkazov súdnemu exekútorovi s cieľom vyhnúť sa úhrade pohľadávky oprávneného v exekučnom konaní. V závere listu bolo uvedené: „V prípade neuhradenia vyššie uvedenej škody sa klient obráti na mediátora/rozhodcu Ing. Miloša Valacha, Suľany 243, 921 25 Hruboňovo za účelom riešenia sporu“. 7. Žalovaný v postavení žalobcu podal na ROYAL DEVELOPMENT - RSRD, zzpo, ad hoc rozhodca Ing. Miloš Valach, Suľany 243, 951 25 Hruboňovo proti žalobcovi, v postavení žalovaného, žalobu o náhradu škody o zaplatenie 22.919,30 Eur s príslušenstvom. Právomoc rozhodcovského súdu ad hoc rozhodcu Ing. Miloša Valacha rozhodovať o žalobe odvodzoval z Pokusu o zmier zo dňa 02.08.2017. Dňa 22. 8. 2017 ad hoc rozhodca Ing. Miloš Valach vydal oznámenie, že prijíma ustanovenie do funkcie rozhodcu, ďalej rozhodcovské uznesenie spolu s výzvou na vyjadrenie sa k žalobe. Žalobca si zásielku neprevzal v rozhodcom skrátenej päťdňovej odbernej lehote. 8. Rozhodcovským rozsudkom zo dňa 20.09.2017 bola žalobcovi v postavení žalovaného uložená povinnosť zaplatiť 22.919,30 Eur s príslušenstvom, a to titulom náhrady škody, pričom právna spôsobilosť pohľadávky je preukázaná povolením exekúcie EX 2220/14, kde žalovaný uviedol, že nemá voči oprávnenému žiadne záväzky, čím mu spôsobil škodu v sume 22.919,30 Eur. 9. Súd poukázal na ust. § 41 zák. č. 244/2002 Z. z. § 40 ods. 1 písm. a) bod 3, § 40 ods. 4 zák. č. 244/2002 Z. z. a konštatoval, že nemohol prihliadnuť na žiadne dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. a) vrátane dôvodu neuzavretia rozhodcovskej zmluvy, pretože žalobca tento dôvod v rozhodcovskom konaní nenamietol. 10. Súd ďalej uviedol, že je ex offo povinný preskúmať, či existujú dôvody na zrušenie podľa § 40 ods. 1 písm. b) zák. č. 244/2002 Z. z. v nadväznosti na § 50 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v rozhodcovskom konaní sa riešil spor, ktorý nie je možné rozhodovať v rozhodcovskom konaní. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalobca bol v rozhodcovskom konaní zaviazaný na zaplatenie sumy 22.919,30 Eur v súvislosti s núteným výkonom rozhodnutia, keď túto sumu mal byť dlžný povinnému z exekučného konania Ex/2220/2014. Súd mal preukázané, že žalobca bol súdnym exekútorom vyzvaný na preukázanie svojich záväzkov vo vzťahu k povinnému L. V.. Žalobca exekútorovi preukazoval úhrady svojich dlhov vkladmi na účet, pokladničnými dokladmi. L. V. poprel exekútorovi úhradu dvoch súm 11.950,-- Eur a 14.000,-- Eur, čo mal súd preukázané z emailovej komunikácie L. V. so súdnym exekútorom. Súdny exekútor preto podľa § 64 a 105 a nasl. Exekučného poriadku vydal dňa 30.9.2014 exekučný príkaz aj príkaz na začatie exekúcie a žiadal od žalobcu, aby na jeho účet poukázal dlžnú sumu, prípadne ju vyplatil oprávnenému - spoločnosti TERRAKOL s.r.o. Doručenie exekučného príkazu, vrátane príkazu na začatie exekúcie žalobcovi nebolo sporné. Táto skutočnosť je aj preukázaná reakciou žalobcu, keď pohľadávku nevyplatil a súčasne podaním zo dňa 21.10.2014 súdnemu exekútorovi uviedol, že voči povinnému neeviduje žiaden dlh. V takomto prípade Exekučný poriadok v ust. § 109 ods. 1 upravuje možnosť oprávneného bezodkladne po doručení exekučného príkazu domáhať sa vo vlastnom mene od dlžníka povinného (žalobcu) na všeobecnom súde vyplatenia tejto pohľadávky. Citované ustanovenie Exekučného poriadku výslovne uvádza všeobecný súd dlžníka povinného. V tomto prípade je ním Okresný súd Bratislava III. Súd má za to, že tento nárok súvisí s núteným výkonom rozhodnutia, keď priamo nadväzuje na vydaný exekučný príkaz v exekučnom konaní pod sp. zn. Ex/2220/2014. 11. Keďže nárok voči žalobcovi ako dlžníkovi povinného nemohol byť rozhodovaný v rozhodcovskom konaní podľa § 1 ods. 3 písm. c) zák. č. 244/2007 Z. z., súd rozhodcovský rozsudok zrušil. 12. O návrhu na odklad vykonateľnosti súd rozhodol s poukazom na § 40 ods. 3 zák. č. 244/2002 Z. Z. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 odst. 1 a § 266 ods. 1, 2 CSP. 13. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, a to z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b) f) a h) CSP. 14. Žalovaný v prvom rade upozornil na to, že súd môže podľa § 40 ods. 3 zák. č. 244/2002 Z. z. odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodcovského rozsudku uznesením, čo však neurobil, čím odoprel žalovanému možnosť podľa samostatné odvolanie voči nesprávnemu odkladu rozhodcovského rozsudku. Namiesto toho súd spojil tento úkon s rozhodnutím vo veci samej, čo je neprípustné. 15. Žalovaný má za to, že súd prvej inštancie nesprávne uzavrel, že rozhodcovský súd rozhodoval o veciach, ktoré sa mali týkať exekučného konania. Túto hypotézu si vytvoril súd sám a bez akýchkoľvek dôkazov; pritom takéto dôkazy ohľadne údajnej non - arbitrability mal súdu prvej inštancie predložiť žalobca. Žalobca v priebehu konania nikdy nepoukázal na dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku spočívajúci v nemožnosti rozhodnúť predmetný spor v rozhodcovskom konaní. Žalovaný má preto za to, že súd mu odňal právo na spravodlivé konanie. 16. Žalovaný zároveň poukázal na predmet rozhodcovského konania, ktorým bola náhrada škody podľa § 373 Obchodného zákonníka v spojení s § 451 a § 420 Občianskeho zákonníka. Rozhodcovské konanie sa netýkalo núteného výkonu rozhodnutia - exekúcie, predmetom rozhodcovského konania nebola žiadna pohľadávka dlžníka, resp. jeho záväzok voči povinnému, ale predmetom bola náhrada škody. Táto škoda mala vzniknúť nie v exekúcii, ale vznikla rôznym konaním žalobcu. Žalobca náhradu škody reálne nespochybňoval, iba tvrdil, že rozhodcovský súd nemal právomoc vo veci konať pre neexistenciu rozhodcovskej zmluvy. 17. Je nesporné, že žalovaný od žalobcu požadoval vždy iba náhradu škody, čo nemá nič spoločné so žiadnou exekúciou a ani tento nárok nespadá pod režim § 109 ods. 1 Exekučného poriadku a nie je vylúčený z rozhodcovského konania podľa § 1 ods. 3 písm. c) zák. č. 244/2002 Z. z.. Tým, že žalobca odignoroval rozhodcovské konanie, sám si spôsobil preklúziu práva (podľa § 17 a), § 18 ods. 4, § 40 ods. 4 zák. č. 244/2002 Z. z.) čokoľvek voči rozhodcovskému konaniu namietať. 18. Žalovaný poukázal na to, že žaloba na zrušenie rozhodcovského rozsudku nemôže slúžiť ako opravný prostriedok proti rozhodcovskému rozsudku a všetky námietky vedúce k jeho zrušeniu musia byť výlučne procesného charakteru (rozsudok KS v Žiline sp. zn. 14 Cob/29/2016). 19. Žalovaný preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alebo aby ho zmenil a žalobu zamietol a priznal žalovanému náhradu trov konania. 20. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok ako správny potvrdiť. V ostatnom sa pridržiava predchádzajúcich vyjadrení a podaní. 21. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP v rozsahu dôvodov odvolania bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 23. 6. 2020. Po preskúmaní obsahu spisu a oboznámení sa s dôvodmi odvolania žalovaného, ako aj s vyjadrením žalobcu k odvolaniu dospel odvolací súd k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. 22. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Podľa § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. 23. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie, keďže súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav, správne aplikoval príslušné právne predpisy a svoje rozhodnutie riadne odôvodnil. Žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti a vyjadrenia, s ktorými by sa nevysporiadal súd prvej inštancie. K podstatným tvrdeniam uvedeným v odvolaní odvolací súd uvádza nasledovné: 24. Odvolací súd sa nestotožňuje s odvolacou námietkou, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil rozhodcovské konanie (resp. rozhodcovský rozsudok), keď uzavrel, že rozhodcovský súd rozhodoval o veci, ktorá sa mala týkať exekučného konania. Z obsahu Rozhodcovského rozsudku sp. zn. RD/183/2017 zo dňa 20. 9. 2017 jednoznačne vyplýva, že náhrada škody, ktorá bola predmetom rozhodcovského konania, sa týkala vyplatenia pohľadávky dlžníka povinného v exekučnom konaní sp. zn. EX 2220/14 podľa § 108 ods. 1 a § 109 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok), čo správne konštatoval v napadnutom rozsudku už súd prvej inštancie. Predmet rozhodcovského konania je tak preukázateľne spojený s exekúciou EX 2220/14. 25. Podľa § 40 ods. 1 písm. b) zák. č. 244/2002 Z. z. (ďalej len „ZORK“), tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak súd zistí, že sú dôvody, pre ktoré by boli odopreté uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku, aj bez návrhu účastníka podľa § 50 ods. 2 tohto zákona. 26. Podľa § 50 ods. 2 ZORK, súd príslušný na uznanie rozhodnutia, na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu odoprie uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku aj bez návrhu účastníka konania, proti ktorému sa cudzí rozhodcovský rozsudok uplatňuje, ak zistí, že podľa právneho poriadku Slovenskej republiky nemožno predmet sporu riešiť v rozhodcovskom konaní alebo by jeho uznanie a výkon boli v rozpore s verejným poriadkom. 27. Podľa § 40 ods. 2 ZORK, súd v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. b). 28. Z citovaných ustanovení vyplýva, že sa jedná o dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku, na ktoré súd prihliada ex offo, a to bez ohľadu na to, či boli žalobcom výslovne namietané. Súd prvej inštancie preto postupoval v súlade so zákonom, keď skúmal existenciu dôvodov na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. b) ZORK, aj keď ich žalobca nenamietal. Dôvodmi uvedenými v uvedenom ustanovení sú objektívna non - arbitrabilita predmetu sporu a rozpor rozhodcovského rozsudku s verejným poriadkom. Objektívna arbitrabilita delimituje zmluvnú voľnosť strán podriadiť riešenie sporov vo svojej veci rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovské konanie o non - arbitrabilnej veci je neprípustné. Pozitívne vymedzená objektívna arbitrabilita je uvedená v ust. § 1 ods. 2 ZORK. V ust. § 1 ods. 3 sú taxatívne vymedzené spory, ktoré sú vylúčené z rozhodovania v rozhodcovskom konaní, t. j. sú objektívne non - arbitrabilné. V zmysle § 1 ods. 3 písm. c) ZORK, na ktoré ustanovenie správne poukázal súd prvej inštancie, v rozhodcovskom konaní nemožno rozhodovať spory, súvisiace s núteným výkonom rozhodnutí. Ide o spory, ktoré súvisia s exekúciou, rozhoduje sa však o nich v samostatných konaniach. 29. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním dospel k správnemu právnemu záveru, že v rozhodcovskom konaní sa riešil spor, ktorý nemohol byť predmetom rozhodcovského konania podľa § 1 ods. 3 písm. c) ZORK, pretože súvisel s exekúciou, keďže priamo nadväzoval na vydaný exekučný príkaz v exekučnom konaní pod sp. zn. EX/2220/2014. Súd prvej inštancie správne interpretoval ustanovenie § 109 ods. 1 Exek. poriadku a správne konštatoval, že oprávnený mal možnosť bezodkladne po doručení exekučného príkazu domáhať sa od dlžníka povinného (žalobcu v tomto konaní) vyplatenia pohľadávky na všeobecnom súde dlžníka povinného. 30. Vzhľadom k tomu, že v danom prípade súd prvej inštancie bol ex offo povinný prihliadnuť na dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku bez ohľadu na to, či žalobca v konaní namietal dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa § 1 ods. 3 písm. c) ZORK, dôvody odvolania žalovaného, v ktorých argumentoval tým, že u žalobcu došlo k preklúzii práva čokoľvek voči rozhodcovskému konaniu namietať, keďže sa nebránil v rozhodcovskom konaní, sú právne irelevantné. Ak rozhodcovský súd rozhodol v spore, ktorý podľa zákona nemôže byť predmetom rozhodcovského konania, existuje verejný záujem na tom, aby takýto rozhodcovský rozsudok bol zrušený. 31. Odvolací súd nezistil ani odvolateľom namietané procesné pochybenie, keď spolu s rozhodnutím vo veci samej súd prvej inštancie zároveň odložil vykonateľnosť predmetného rozhodcovského rozsudku v zmysle § 40 ods. 3 ZORK do právoplatného skončenia konania. Aj keď uvedené rozhodnutie súdu prvej inštancie je súčasťou rozhodnutia vo veci samej, žalovanému nebolo odňaté právo podať voči nemu odvolanie, keďže je obsahom výroku rozsudku, voči ktorému mal žalovaný právo podať odvolanie v celom rozsahu. V žiadnom prípade sa nejedná o porušenie procesných práv žalobcu. 32. Súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, keď rozsudok ad hoc rozhodcu Ing. Miloša Valacha sp. zn. RD/183/2017 zo dňa 20. 9. 2017 zrušil, preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. 33. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal voči neúspešnému žalovanému nárok na ich náhradu v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. 34. Uvedený rozsudok bol prijatý v senáte pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).