Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/22/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1517217417 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1517217417.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Zuzany Kučerovej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobcu: L. - H., E..L.., K.I.: XX XXX XXX, Y. W. XX/b, F., proti žalovanej: L. U., W.. XX. XX. XXXX, F. T. U. U.Ž. XXX/X, F., zast. advokátom JUDr. Jozefom Cabanom, PhD, Koreničova 2, Bratislava, IČO: 51 048 353, o 14 696,47 eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V z 12. novembra 2019 č. k. 50C/58/2017- 450, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e v napadnutom výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá (výrok II.). Žalovanej sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 2.498,68 eur spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne od 1. 7. 2016 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 66 % s tým, že o výške náhrady trov konania súd prvej inštancie rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením. 2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že žalovaná ako odberateľ odoberala na odbernom mieste POD L. na E. H. X, F. od presne nezisteného času až do dňa 16. 5. 2016 zemný plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Podozrenie, že na odbernom mieste dochádza k odberu plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, nadobudol zamestnanec žalobcu na pozícii mechanik Y. pri kontrole odberného miesta, ktorá bola vykonaná dňa 12. 5. 2016. Kontrola sa realizovala z dôvodu, že spotreba zemného plynu na danom odbernom mieste nezodpovedala veľkosti objektu (v prípade takýchto ukazovateľoch sa vykonávajú kontroly odberných miest z dôvodu podozrenia na možný neoprávnený odber zemného plynu). Pri tejto kontrole zamestnanec žalobcu nadobudol podozrenie, že plomby na kryte číselníka meradla, ktoré slúžia ako zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, sú poškodené/ porušené, lebo boli pohyblivé (dali sa vyberať). Zamestnanec vyhotovil aj fotodokumentáciu, na ktorej je zachytený stav plomb na kryte číselníka plynomera. Túto skutočnosť nahlásil príslušnému útvaru žalobcu a to útvaru pre vyhľadávanie a dokumentovanie neoprávnených odberov e-mailom zo dňa 12. 5. 2016, súčasťou ktorého boli aj fotografie plynomera. Zamestnanec z útvaru pre vyhľadávanie a dokumentovanie neoprávnených odberov dňa 16. 5. 2016 vykonal kontrolu odberného miesta za účasti matky odberateľa (žalovanej). Plynomer C. J. XXXXXXXXYBX6, ktorý sa nachádzal v plynomerni, zdemontoval a odoslal na preskúmanie znalcovi z odboru Y. K.. T. N., ktorý vo svojom znaleckom posudku č. 367/PL-2016 zo dňa 9. 6. 2016 potvrdil porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii. Kontrola za účelom kontrolného odčítania stavu dňa 12. 5. 2016 sa zrealizovala najmä z dôvodu, že za obdobie 18. 10. 2014 až 18. 10. 2015 bola spotreba 4.667 m3, čo je v porovnaní s predchádzajúcimi spotrebami výrazne nízka spotreba vzhľadom na veľkosť objektu. V prípade, ak zamestnanec žalobcu pri takejto kontrole zistí akúkoľvek podozrivú skutočnosť, oznamuje to útvaru neoprávnených odberov. Od týchto kontrolných odčítaní stavu spotreby, ktoré vykonávajú zamestnanci žalobcu, je potrebné odlíšiť odčítanie stavu spotreby k dátumu cykliky v zmysle § 76 zákona o energetike, ktoré vykonáva pre žalobcu externá spoločnosť. Z prílohy s názvom Stav spotrieb vyplývajú spotreby k dátumu cykliky (cyklický ročný odpočet, ktorý bol k 18. 10. a neskôr k 18. 1.): 18. 10. 2007 až 18. 10. 2008 - 25.2760 m3, 18. 10. 2008 až 18. 1. 2010 - 33.515 m3, 18. 1. 2010 až 18. 1. 2011 - 25.761 m3, 18. 1. 2011 až 18. 1. 2012 - 8.408 m3, 18. 1. 2012 až 18. 1. 2013 - 12.290 m3, 18. 1. 2013 až 18. 10. 2013 - 10.716 m3, 18. 10. 2013 až 18. 10. 2014 - 11.648 m3, 18. 10. 2014 až 18. 10. 2015 - 4.667 m3. Spotreba žalovanej od montáže plynomera dňa 24. 4. 2007 až do kontroly dňa 12. 5. 2016 vykazovala kolísanie. Z pôvodnej spotreby okolo 25.000 m3 došlo v rokoch 2011-2012 k výraznému zníženiu na 8.408 m3, následne sa pohybovala spotreba okolo 11.000 m3 a opäť v roku 2014-2015 došlo k výraznému zníženiu na 4.667 m3. Z tohto dôvodu sa v roku 2016 vykonala kontrola. Zamestnanec pri kontrole zistil, že plomby na počítadle meradla boli pohyblivé a keďže išlo o neštandardný jav, nahlásil túto skutočnosť na útvar neoprávnených odberov. Následne dňa 16. 5. 2016 vykonal kontrolu odberného miesta zamestnanec na pozícii kontrolór neoprávnených odberov, ktorý plynomer demontoval a poslal znalcovi na posúdenie. Zamestnanci žalobcu neposudzovali, či sú plomby originálne/neoriginálne, nie sú na takéto posudzovanie odborne spôsobilí. Dňa 18. 10. 2015 sa uskutočnil fyzický odpočet spotreby k dátumu cykliky vykonaný v zmysle § 76 zákon o energetike a tento odpočet vykonal pre žalobcu jeho zmluvný partner spoločnosť Slovenská T., E.. L.. Úlohou zmluvného partnera žalobcu je odčítať stav, ktorý indikuje počítadlo plynomera a len v prípade, ak plynomer vykazuje zjavné a výrazné poškodenie (prasknuté sklíčko, vylomený kryt číselníka), t. j. poškodenie viditeľné pri zbežnom pohľade na plynomer, oznamuje takéto poškodenie žalobcovi. To, že zmluvný partner nenahlásil ku dňu 18. 10. 2015 žiadne poškodenie, neznamená, resp. nepreukazuje to, že zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii nebolo porušené (v tom čase sa na plynomeri mohli nachádzať neoriginálne plomby, ale to zmluvný partner nebol spôsobilý vyhodnotiť, navyše aj podozrenie zistené zamestnancom žalobcu dňa 12. 5. 2016 nebolo viditeľné pri zbežnom pohľade na plynomer a zmluvný partner ho nemusel zbadať). 3. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil záver, že žaloba je dôvodná čiastočne. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol: „Pokiaľ ide o otázku pasívnej vecnej legitimácie žalovanej, v konaní bolo preukázané, že v rozhodnom období mala zmluvu o dodávke plynu uzavretú s dodávateľom plynu žalovaná. Žalovaná preto mala postavenie odberateľa plynu v zmysle zák. č. 251/2012 Z.z. Z ust. § 3 písm. c/ body 10. až 13. tohto zákona totiž vyplýva, že za odberateľa sa vždy považuje subjekt, ktorý nakupuje plyn na základe zmluvy. Je právne bezvýznamné, že dodaný plyn snáď reálne využíval iný subjekt, ktorým mala byť spoločnosť C., L.. L. C.. I.. Pasívne vecne legitimovaná v prejednávanej veci je teda žalovaná. Z vykonaných dôkazov vyplýva, že zo strany žalobcu v tomto konaní došlo k preukázaniu zákonných podmienok pre vznik zodpovednosti za škodu, kedy došlo k neoprávnenému odberu plynu, a odobratím tzv. nameraného plynu žalobcovi škoda vznikla. Plyn žalovaná odoberala. Dôkazmi o porušení zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii sú zápis zo dňa 16. 5. 2016 a montážny list meradla z toho istého dňa, kde bola zaznamenaná demontáž a výmena plynomeru, ktorý bol odoslaný na posudok, preplombovanie a fotodokumentácia. Obe tieto listiny sú podpísané matkou žalovanej, ktorá je zároveň konateľkou a jedinou spoločníčkou spoločnosti C. L.. L. C..I.. prevádzkujúcou na základe pohostinskej činnosti C. T., kde je zodpovednou osobou žalovaná a kde je aj nahlásené odberné miesto plynu, tak ako vyplýva z listinných dôkazov a fotodokumentácie. Takže v tejto súvislosti neobstojí argumentácia žalovanej, keď tvrdila, že matka žalovanej podpísala uvedené zápisy ako osoba nie oprávnená. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žalovanému bol žalobcom na odberné miesto namontovaný plynomer č. XXXXXXX A.. C. J. membránový s nepoškodenými zabezpečovacími plombami. Plynomer bol dňa 16. 5. 2016 protokolárne demontovaný zamestnancami žalobcu a bol odovzdaný K.. N. za účelom znaleckého skúmania, čo potvrdila svojím podpisom žalovaná, ktorý v zápise zo dňa 16. 5. 2016 zároveň potvrdila, že plynomer bol odovzdaný. Znaleckým posudkom č. 367/PL-2016, výpoveďou svedka Ing. Leška (ktorou doplnil svoje závery uvedené v znaleckom posudku) a odborným vyjadrením prof. C.. M. N. T.. Ž. G. U. Ž., L. S., V. Y. K.Ž. zo dňa 9. 7. 2018 mal súd jednoznačne za to, že odtlačky znakov XXMXX na plombách na plynomery na odbernom mieste žalovaného nemohli byť vytvorené ani jedným originálnym razidlom používaným autorizovanou osobou v predmetnom období roku 2007. Zároveň je potrebné súhlasiť s argumentáciou žalobcu, že už samotným laickým vizuálnym pozorovaním sporných odtlačkov a kontrolných odtlačkov je viac ako zrejmý tvarový a rozmerový nesúlad medzi nimi. Zabezpečovacie zariadenia, v danom prípade olovené plomby, osadzuje na plynomer výhradne autorizovaná osoba (nie žalobca), pričom ako vyplýva zo znaleckých posudkov, olovené plomby nájdené na plynomere na odbernom mieste žalovaného nepochádzajú od autorizovanej osoby. Na základe vyššie uvedeného mal súd preukázané protiprávne konanie žalovaného, ktorý odoberal plyn s meradlom s neoriginálnymi zabezpečovacími prostriedkami (olovenými plombami) proti neoprávnenej manipulácii. Pokiaľ ide o vznik škody, medzi stranami sporu nebolo sporné, že v čase neoprávneného odberu, ktoré bolo vymedzené obdobím od 19. 10. 2015 do 12. 5. 2016, bol na odbernom mieste žalovaného reálne odobraný plyn, avšak skutočné množstvo plynu nie je možné zistiť, pretože údaj na meradle s porušenou plombou je neplatným údajom o spotrebe plynu. Zánik platnosti overenia určeného meradla pritom nie je viazané na subjektívne rozhodnutie žalobcu, ale ako objektívna skutočnosť nastáva priamo zo zákona pri splnení podmienok v zmysle § 15 ods. 7 zákona o metrológii (v danom prípade momentom poškodenia zabezpečovacej značky - plomby). Súd prvej inštancie viazaný právny názorom odvolacieho súdu po prehodnotení dospel k názoru, že nie je možné pripustiť, aby bol škodca fakticky nepostihnuteľný, pretože z povahy neoprávneného odberu plynu nie je poškodený schopný výšku škody preukázať. Na druhej strane výška fiktívnej škody podľa vyhl. č. 449/2012 Z.z. nemôže narušiť rovnováhu medzi legitímnym záujmom distribútora plynu na náhrade skutočnej škody a zásahom do majetkových práv neoprávneného odberateľa natoľko v jeho neprospech, že ide o neprimeraný zásah do jeho majetkových práv. Preto vykonávací predpis (vyhl. č. 449/2012 Z.z.) nemožno aplikovať alebo ho možno aplikovať iba čiastočne v prípade, ak by výpočet náhrady škody podľa tejto vyhlášky nezabezpečoval iba naplnenie kompenzačného princípu, ale došlo by ním k akejsi nadkompenzácii poškodeného, či k určitej forme sankcie neoprávneného odberateľa. Pritom náhrada škody nemá sankčnú povahu a jej funkciou nie je poškodeného akokoľvek obohatiť (viď Nález Ústavného súdu ČR z 11. 8. 2015 sp. zn. I. ÚS 668/15). Z ust. § 82 ods. 3 zák. č. 251/2012 Z.z. nemožno podľa názoru odvolacieho súdu vyvodiť, že by v každom prípade neoprávneného odberu bolo potrebné určiť fiktívnu výšku škody v zmysle vyhl. č. 449/2012 Z.z. Takýto postup je možný iba v prípade, ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov. Pri výpočte výšky náhrady škody treba dať prednosť takému spôsobu tohto výpočtu, ktorý bude bližšie realite v tom zmysle, že zohľadní históriu spotreby plynu žalovanou. Je neudržateľný záver, že žalovaná by mala žalobcovi z titulu náhrady škody zaplatiť sumu rovnajúcu sa odobratiu 52.616,80 m3 plynu za žalované obdobie od 19. 10. 2015 do 12. 5. 2016, teda za necelý rok (viď výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu na č. l. 15), keď v rokoch 2008 až 2014 mala priemernú ročnú spotrebu plynu 18.153 m3. S odkazom na vyššie uvedené a viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, konajúci súd žalobe nevyhovel v celom jej rozsahu, keďže vo svojom rozhodnutí zohľadnil históriu spotreby plynu žalovanou, nakoľko princíp objektívnej zodpovednosti požadovaný žalobcom je možný iba v prípade, ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov. Avšak v danom prípade bolo možné vyčísliť predchádzajúcu spotrebu plynu žalovanou, ktorá je na základe listinných dôkazov vo výške 2.498,68 eur, preto konajúci súd v tejto časti žalobe vyhovel a vo zvyšku ju zamietol. V tejto súvislosti konajúci súd poukazuje však na rozhodnutia NS SR, ktorých právny názor si konajúci súd osvojil v predchádzajúcom rozhodnutí, a v neposlednom rade na najaktuálnejšie rozhodnutia NS SR konk. spis. zn. 3Obdo 49/2018 z 13.06.2019 a spis. zn. 3Obdo 49/2019 z 26.09.2019, 1Cdo 107/2008, 4Cdo 30/2009, 3Cdo 99/2012, 6Obdo 51/2017, 5Obdo 32/2018, ktoré svoje odôvodenia opreli o princíp objektívnej zodpovednosti za aplikácie predmetnej vyhlášky.“ S poukazom na tieto závery súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 2.498,68 eur a vo zvyšku žalobu zamietol. Výrok o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania súd prvej inštancie odôvodnil nasledovne: „Žalovaná sa s peňažným plnením dostala do omeškania, súd priznal žalobcovi zákonný ročný úrok z omeškania určený zo žalovanej istiny a to dňom nasledujúcim po dni splatnosti faktúry, ktorý bol 30. 6. 2016, preto súd uložil žalovanej zaplatiť aj úrok z omeškania od 1. 7. 2016.“ O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p. 4. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca a napadol ním výrok, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá. navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe vyhovie. Odvolanie odôvodnil podstate tým, že škodu vyčíslil zákonným spôsobom v zmysle § 82 ods. 3 zák. č. 251/2012 Z.z. v spojení s vyhl. č. 449/2012 Z.z. Podľa žalobcu neobstojí poukaz súdu prvej inštancie na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 668/15, pretože tento nález sa týkal výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny podľa českej vyhlášky, výpočet ktorej bol založený na hodnote ističa, teda na teoretickom maximálnom množstve elektrickej energie, ktorú by bolo možné na danom mieste odobrať. V prejednávanej veci nebolo podľa žalobcu splnené podmienky ani pre postup podľa § 450 Obč. zák., teda pre zníženie náhrady škody. 5. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku potvrdil. 6. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal odvolaním napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 7. Odvolací súd v odôvodnení zrušujúceho uznesenia z 30. 9. 2019 č. k. 6Co/210/2019- 418, ktorým zrušil prvý v poradí rozsudok súdu prvej inštancie z 18. 4. 2019 č. k. 50XC/58/2017- 345, okrem iného uviedol: „Odvolací súd je však toho názoru, že dôvodná je argumentácia žalovanej týkajúca sa výšky náhrady škody. Odvolací súd nespochybňuje skutočnosť akcentovanú súdom prvej inštancie, že nebolo možné zistiť skutočnú škodu (skutočné množstvo odobratého plynu v žalovanom období) z dôvodu, že meradlo malo poškodenú, resp. porušenú plombu a že vzhľadom na to bolo pri určení výšky škody potrebné postupovať v zmysle § 82 ods. 3 zák. č. 251/2012 Z.z. a teda použiť vyhlášku č. 449/2012 Z.z. na určenie fiktívnej škody. Táto úprava sleduje legitímny cieľ ochrany práv poškodených a verejný záujem na stabilite distribučnej siete. Nie je možné pripustiť, aby bol škodca fakticky nepostihnuteľný, pretože z povahy neoprávneného odberu plynu nie je poškodený schopný výšku škody preukázať. Na druhej strane je však odvolací súd toho názoru, že výška fiktívnej škody podľa vyhl. č. 449/2012 Z.z. nemôže narušiť rovnováhu medzi legitímnym záujmom distribútora plynu na náhrade skutočnej škody a zásahom do majetkových práv neoprávneného odberateľa natoľko v jeho neprospech, že ide o neprimeraný zásah do jeho majetkových práv. Preto vykonávací predpis (vyhl. č. 449/2012 Z.z.) nemožno aplikovať alebo ho možno aplikovať iba čiastočne v prípade, ak by výpočet náhrady škody podľa tejto vyhlášky nezabezpečoval iba naplnenie kompenzačného princípu, ale došlo by ním k akejsi nadkompenzácii poškodeného, či k určitej forme sankcie neoprávneného odberateľa. Pritom náhrada škody nemá sankčnú povahu a jej funkciou nie je poškodeného akokoľvek obohatiť (viď Nález Ústavného súdu ČR z 11. 8. 2015 sp. zn. I. ÚS 668/15). Z ust. § 82 ods. 3 zák. č. 251/2012 Z.z. nemožno podľa názoru odvolacieho súdu vyvodiť, že by v každom prípade neoprávneného odberu bolo potrebné určiť fiktívnu výšku škody v zmysle vyhl. č. 449/2012 Z.z. Takýto postup je možný iba v prípade, ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov. Odvolací súd súhlasí so žalovanou v tom, že pri výpočte výšky náhrady škody treba dať prednosť takému spôsobu tohto výpočtu, ktorý bude bližšie realite v tom zmysle, že zohľadní históriu spotreby plynu žalovanou. Je neudržateľný záver, že žalovaná by mala žalobcovi z titulu náhrady škody zaplatiť sumu rovnajúcu sa odobratiu 52.616,80 m3 plynu za žalované obdobie od 19. 10. 2015 do 12. 5. 2016, teda za necelý rok (viď výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu na č. l. 15) , keď v rokoch 2008 až 2014 mala priemernú ročnú spotrebu plynu 18.153 m3.“ 8. Odvolací súd trvá na tomto právnom názore, pretože sa nezmenil skutkový stav, na základe ktorého tento právny názor vyslovil. Je potrebné vybalansovať na jednej strane legitímny záujem žalobcu na tom, aby žalovaná ako odberateľ platila za odobratý plyn, resp. aby mu nahradila škodu spôsobenú neplatením za odber plynu, ale na druhej strane treba prihliadnuť na to, že zásah do majetkových práv žalovanej nemôže byť neprimeraný okolnostiam a to najmä predchádzajúcej spotrebe plynu na predmetnom odbernom mieste. Je neobhájiteľný postup žalobcu, podľa ktorého by žalovaná mala zaplatiť z titulu náhrady škody sumu rovnajúcu sa cene za odobratie 52.616,80 m3 plynu za žalované obdobie od 19. 10. 2015 do 12. 5. 2016, teda za necelý rok, keď v období od 18. 10. 2007 do 18. 10. 2015 jej priemerná denná spotreba predstavovala 44,09 m3, čo je ročne 16.092,85 m3 plynu (44,09 x 365 = 16.092,85 m3). Z titulu náhrady škody by tak žalovaná mala zaplatiť cenu za množstvo plynu, ktoré nikdy predtým neodobrala. Takýto postup žalobcu je podľa názoru odvolacieho súdu neobhájiteľný a je v rozpore s realitou a to aj keď odvolací súd nespochybňuje tvrdenie žalobcu, že pri výpočte výšky škody postupoval v zmysle vyhl. č. 449/2012 Z.z. vydanej na základe zmocňovacieho ust. § 95 ods. 1 písm. l/ zák. č. 251/2012 Z.z. V tejto súvislosti však možno argumentovať tým, že objektívnym podkladom pre výpočet škody je práve priemerná spotreba žalovanej pred obdobím, v ktorom dochádzalo k neoprávnenému odberu (§ 82 ods. 3 zák. č. 251/2012 Z.z.). Uplatnenie občianskoprávneho inštitútu náhrady škody je založené na náhrade skutočnej škody, pretože náhrada škody plní kompenzačnú a nie sankčnú funkciu. Žalobca preto nie je oprávnený „trestať“ žalovanú za neoprávnený odber plynu tým, že bez prihliadnutia na jej spotrebu plynu v predchádzajúcich obdobiach vyčísli škodu v rozsahu niekoľkonásobne vyššej spotreby plynu, než akú vykazovala v predchádzajúcich obdobiach. V odvolaní žalobca nevysvetlil dôvody, na základe ktorých je toho názoru, že škoda za obdobie od 19. 10. 2015 do 12. 5. 2016, teda za necelý rok, sa rovná cene za odobratie 52.616,80 m3 plynu za situácie, keď v predchádzajúcich obdobiach žalovaná odobrala rádovo nižšie množstvo plynu. Pritom - ako je to uvedené vyššie - náhrada škody plní kompenzačnú a nie sankčnú funkciu. 9. Zo všetkých týchto dôvodov vyplýva, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď pri výpočte výšky škody vychádzal z toho, že v období od 18. 10. 2007 do 18. 10. 2015 priemerná denná spotreba žalovanej predstavovala 44,09 m3 plynu, čo za obdobie od 19. 10. 2015 do 12. 5. 2016 predstavuje spolu 9.126,63 m3 plynu (44,09 m3 x 207 dní = 9.126,63 m3) a cena tohto množstva plynu predstavuje 2.498,68 eur. Škoda v tejto výške sa približuje skutočnej škode, ktorá vznikla žalobcovi z dôvodu neoprávneného odberu plynu. Odvolací súd pripomína, že súd prvej inštancie nepostupoval a ani nemohol postupovať v zmysle § 450 Obč. zák. Toto ustanovenie totiž upravuje mimoriadne zníženie správne zistenej výšky škody. V prejednávanej veci súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že žalobca skutočnú škodu nevyčíslil správne, keď mu nevznikla škoda v ním tvrdenej výške 14.696,47 eur, ale iba vo výške 2.498,68 eur. 10. Z uvedeného vyplýva, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny v napadnutom výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá (výrok II.). Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p. 11. Výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 2.498,68 eur s prísl. (výrok I.), nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť. 12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. a úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. 13. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( § 420 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods. 1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ ( § 428 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( § 429 ods. 2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods. 2 C.s.p. ).